Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-27-2021.pdf
PDF · 96.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom, na hlavnom pojednávaní dňa 20.9.2021 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obž. B. N. prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd obžalovaného B. N., nar. XX.X.XXXX v M. G., trvale bytom B. XXX, okres M. G.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa pod č. Pv 393/20/7710-22 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
„ako osoba oprávnená konať za spoločnosť KPA Group, s.r.o., so sídlom Plavnica č. 152, IČO: 50 506 579 zamestnancovi spoločnosti KPA Group, s.r.o., B. O., ktorý bol zamestnaný v spoločnosti KPA Group, s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2017 ako vodič, nevyplatil mzdu za jeho vykonanú prácu za mesiac november 2019 vo výške 283,41 eur (čistá mzda), so splatnosťou mzdy pozadu za mesačné obdobie k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda 31.12.2019, na vyplatenie ktorej zamestnanec B. O. mal nárok, hoci v deň splatnosti mzdy spoločnosť KPA Group, s.r.o. mala dostatok finančných prostriedkov na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby, čím týmto konaním v dôsledku nevyplatenia mzdy spôsobil poškodenému B. O., W. XXXX/X, M. G. škodu vo výške 283,41 eur“,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného B. O., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom W. XXXX/X, M. G. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného B. N. obžalobu pre skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia. Právne bol tento skutok kvalifikovaný prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona.
2. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, právneho posúdenia veci, ustálenia otázky viny obžalovaného a rozhodnutia o sankcii ako následku za protiprávne konanie obžalovaného súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, a to výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisnice o výsluchu svedka poškodeného a svedka F. N. z prípravného konania, prečítaním zápisnice o
konfrontácii obžalovaného so svedkom z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku R.. O. W., listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou, dohodou o skončení pracovného pomeru, výpisom z obchodného registra, výplatnou páskou poškodeného za 11/2019, dokladmi predloženými obžalovaným v prípravnom konaní, odpoveďou KOOPERATIVA poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group, odpoveďou k preťaženiu návesu, listinami od Okresného súdu Poprad zo spisu sp. zn. 12Cpr/21/2020, odpoveďou Okresného súdu Poprad, pracovnou náplňou, dohodou o zrážkach zo mzdy, správou z obce Plavnica, údajom zo systému REGOB, odpoveďami na lustrácie v databáze súdov, v Generálnej prokuratúre SR, odpisom z registra trestov a lustráciou v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.9.2021 vyhlásil, že je nevinný. Ďalej popísal priebeh problémov v pracovnom vzťahu s poškodeným. Uviedol, že pán O. bol v spoločnosti KPA Group zamestnaný od 1.10.2017 ako vodič. Do leta 2019 vzájomná spolupráca bola bez problémov. Problémy začali vznikať v lete 2019, na čo v novembri 2019 ukončili pracovný pomer, pretože spolupráca už nefungovala, ako mala. Pán O. ako dôvody viaznucej spolupráce uvádzal, že mu napr. meškali mzdy, nevyhovovala mu práca atď. Meškanie miezd však obžalovaný poprel, mzdy chodili ešte skôr, ako bol výplatný termín. Ďalší problém vznikol pri riešení poistnej udalosti v lete 2019, kde p. O. na pracovnej ceste v Španielsku zistil škodu na návese. Následne bol p. O. z pracovnej cesty stiahnutý naspäť na Slovensko, kde smeroval priamo do autorizovaného servisu za účelom odstránenia škody na nákladnom návese. V autorizovanom servise prebehla diagnostika návesu, kde sa zistilo, že náves nebol po celú dobu užívania preťažovaný. Ďalej v autorizovanom servise navrhli opravu, s ktorou súhlasili. Škodu na návese sa snažil uplatniť si z havarijného poistenia, no nakoľko na návese nebolo značné poškodenie alebo náraz, poistné plnenie nebolo uznané. Presne pre takéto prípady má vodič uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu voči zamestnávateľovi. Poistná udalosť bola nahlásená príslušnej poisťovni, v ktorej p. O. poistenie mal. Poistná udalosť je aktívna dodnes. Pán O. sa voči nej neodvolal. Pán O. o poistnej udalosti, ktorá bola nahlásená poisťovni Allianz vedel, nakoľko mu bolo doručené oznámenie. Oznámenie bolo doručené takisto aj obžalovanému ako poškodenému. Následne pri riešení poistnej udalosti p. O. odmietol podpísať dokumenty, ktoré poisťovňa vyžaduje doložiť, aby mohla škodu zlikvidovať v prospech poškodeného. Nakoľko si bol vedomý, že p. O. má v rámci pracovnej zmluvy takisto aj dohodu o zrážkach zo mzdy, zadržal mu sumu 283 eur za mesiac november 2019. Na otázky ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou pracovnej zmluvy, teda bola podpísaná dňa 1.10.2017, avšak túto dohodu s podpisom poškodeného nemá. Výplata za november 2019 bola poškodenému vyplatené mzda dodatočne, ale nevedel z hlavy uviesť dátum výplaty. Výplata bola vyplatená oneskorene z dôvodu riešenia vzniknutej situácie s poškodením návesu, keďže poškodený nebol ochotný podpísať nejaké listiny, ktoré vyžaduje poisťovňa a ktoré musí podpísať poškodený. V novembri a decembri spol. KPA Group nemala finančné problémy, mala účet v J. banke a nejaké peniaze aj v pokladni. O zadržaní resp. nevyplatení mzdy poškodeného rozhodol obžalovaný ako konateľ. K prečítanej výpovedi svedka poškodeného uviedol, že na nahlásenie poistnej udalosti do poisťovne, kde mal poškodenú uzavretú poistnú zmluvu, potreboval vedieť číslo poistnej zmluvy, ktoré nie je verejné a ktoré musel mať od neho. Ďalej zopakoval, že p. O. sa do dnešného dňa voči poistnej nahlásenej poistnej udalosti neohradil, nakoľko je stále aktívna. Poisťovňa čaká na doloženie dokladov.
3. Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za vinného a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobou, keďže mal za to, že trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná vykonaným dokazovaním. Tiež poukázal na to, že z hľadiska posúdenia trestnosti skutku si nemožno zamieňať právo zamestnávateľa na náhradu škodu spôsobenú na zverených hodnotách v zmysle Zákonníka práce s nevyplatením mzdy.
4. Obhajca obžalovaného v záverečnej reči navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloba, pretože podľa neho z vykonaného dokazovania naopak nevyplynulo, že by obžalovaný spáchal trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, nakoľko ide o úmyselný trestný čin. Obžalovaný riadne platil mzdu a plnil si všetky svoje povinnosti ako povinnosti zamestnávateľa, problém nastal, keď si chcel uplatniť svoje právo, či formou poistnej udalosti, resp. jej nahlásením, či už voči havarijnej poisťovni alebo poisťovni zamestnanca zo zodpovednosti za škodu, ale nedošlo k plneniu a tak ďalej postupoval spôsobom obvyklým a platným právnym poriadkom predpokladaným. Tiež mal za to, že ani škoda nebola spôsobená vysoká. Obžalovaný následne aj uhradil vzniknutú škodu, čiže v podstate škoda aj zanikla, čím spoločenská nebezpečnosť trestného činu a konania obžalovaného bola minimálna.
5. Obžalovaný sa pripojil k záverečnej reči svojho obhajcu s tým, že škodu nespôsobil úmyselne.
6. Okresný súd po vykonaní a zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil formálne všetky znaky prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného. Zo zhodných výpovedí obvineného a poškodeného, ako aj z predloženej pracovnej zmluvy mal súd nepochybne preukázané, že poškodený bol zamestnaný v spol. KPA Group, s.r.o., v ktorej je konateľom obžalovaný, ktorý ako trestne zodpovedný subjekt nevyplatil poškodenému mzdu za mesiac november 2019, aj keď uvedená spoločnosť mala v tom čase dostatok peňažných prostriedkov, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti (ako to vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného vo veci, ako aj z výpovede samotného obžalovaného na hlavnom pojednávaní), teda z objektívnej stránky sa obžalovaný dopustil konania predpokladaného v § 214 TZ, čím porušil objekt tohto trestného činu - teda ochranu nároku zamestnanca na jeho mzdu, plat alebo odstupné, ktoré mu v zmysle Zákonníka práce patrí. Obžalovaný konal ako štatutárny orgán spol. KPA Group. s.r.o., pričom konal minimálne v nepriamom úmysle, kedy musel byť z titulu svojej funkcie minimálny uzrozumený s tým, že nevyplatením mzdy poškodenému v rozsahu, v akom to urobil, sa dopúšťa prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného. Vyplatenie mzdy je jedným zo základných práv zamestnanca, preto súd neuveril argumentácii obhajoby, že by obžalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti nebol minimálne uzrozumený s tým, že nevyplatením mzdy môže porušiť záujem chránený v § 214 Tr. zákona.
7. Obžalovaný teda nepostupoval v súlade predovšetkým s pracovnoprávnymi predpismi, keď nepreukázal, že by poškodený podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy, teda takúto dohodu by bolo potrebné považovať v zmysle § 20 ods. 2 Zákonníka práce za neplatnú. Na jej základe potom nemohol vykonať zrážky zo mzdy, pričom tieto zrážky vykonal vo väčšom rozsahu, ako to umožňujú právne normy (§ 131 Zákonníka práce v spojení s nariadením vlády č. 268/2006 Z.z.). Tieto okolnosti viedli k naplneniu formálnych znakov trestného činu kladenému mu za vinu tak, ako to bolo popísané vyššie. Argumentácia obžalovaného ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy, ktorá sa javí ako neplatná, je potom bezpredmetná.
8. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, je prečinom, súd zároveň skúmal závažnosť tohto činu z pohľadu, či závažnosť činu nie je nepatrná, čo by spôsobilo, že aj keby boli naplnené formálne znaky prečinu, nešlo by o trestný čin. V tomto smere súd vychádzal z judikatúry, a to konkrétne z názoru, že závažnosť prečinu musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu a nie je na ľubovôli ani orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu, či budú závažnosť prečinu v konkrétnom prípade zvažovať, alebo nie. Toto zvažovanie musí byť zachytené aj v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia (R II/1965).
9. Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 10 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, prečin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
11. Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
12. Ako vyplýva z cit. § 8 Tr. zákona, na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Páchateľ teda na spáchanie trestného činu musí naplniť objekt, objektívnu a subjektívnu stránku trestného činu a samozrejme musí byť subjektom trestne zodpovedným. Trestný zákon v ustanovení § 10 odsek 2 upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov nepatrná.
13. Závažnosť činu je určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.
14. Z hľadiska skúmania závažnosti prečinu v posudzovanom prípade je podľa názoru súdu konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný, a to predovšetkým s poukazom na nasledujúce okolnosti tohto prípadu:
- zo zhodných vyjadrení obvineného aj poškodeného je zrejmé, že poškodený mal riadne vyplácanú mzdu a vyplatenú nemal až poslednú mzdu po ukončení pracovného pomeru dohodou medzi stranami,
- zo zhodných vyjadrení obžalovaného a poškodeného bolo nepochybne preukázané, že pri jednej z pracovných ciest poškodeného došlo k poškodeniu návesu, ktorého opravu stála 1 965,82 eur, túto opravu odmietla poisťovňa preplatiť z havarijného poistenia (ako to vyplýva z vyjadrenia poisťovne Kooperativa) a preto si náklady na opravu uplatňovala spol. KPA Group, s.r.o. u poškodeného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom, ktorá poistná udalosť je stále otvorená, teda nebola doposiaľ ukončená,
- takisto zo zhodných vyjadrení obžalovaného a poškodeného vyplýva, že spol KPA Group, s.r.o. zaslala poškodenému výzvu na úhradu sumy 1 965,82 eur, ktorú si poškodený neprebral,
- z listín zabezpečených zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Cpr/21/2020 vyplýva, že spol. KPA Group, s.r.o. si uplatnila voči poškodenému nárok na zaplatenie sumy 1 682,41 eur s prísl. z titulu nároku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom, v ktorom ku dňu rozhodnutia v tomto trestnom konaní nebolo rozhodnuté.
15. Z uvedených skutočností je zrejmé, že na jednej strane síce v danom prípade došlo k nevyplateniu mzdy poškodenému, t.j. k formálnemu naplneniu znakov trestného činu podľa § 214 Tr. zákona, na druhej strane išlo o nevyplatenie poslednej mzdy poškodenému po skončení pracovného pomeru a obžalovaný ako konateľ spoločnosti KPA Group, s.r.o. komunikoval ešte pred skončením pracovného pomeru s poškodeným ohľadne spôsobu riešenia vzniknutej škody. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola datovaná v rovnaký deň, ako pracovná zmluva. Ako už bolo uvedené, ak nebola podpísaná poškodeným, nemožno ju považovať za platne uzavretú dohodu, ale uvedené naznačuje, že obžalovaný skutočne mohol mať túto dohodu pripravenú k tejto pracovnej zmluve a do určitej miery to mohlo ovplyvniť jeho rozhodnutie pri zadržaní mzdy. Pohnútkou obžalovaného ako konateľa spol. KPA Group, s.r.o. pri nevyplatení mzdy teda prvotne bolo riešenie pracovnoprávneho sporu vzniknutého v dôsledku poškodenia návesu, s ktorým poškodený jazdil, keď iné možnosti riešenia zlyhali (havarijné poistenie, nedoriešené plnenie z poistky poškodeného). Takisto je potrebné uviesť, že v danom prípade došlo k nevyplateniu mzdy vo výške 283,41 eur, čo je suma len o niečo vyššia ako suma zodpovedajúca malej škode (aj keď § 214 ods. 1 TZ nevyžaduje ako pojmový znak tohto trestného činu výšku spôsobenej škody (táto sa vyžaduje až v kvalifikovaných skutkových podstatách tohto trestného činu), je potrebné výšku tejto sumy zohľadniť v rámci okolností prípadu a následku činu). Spol. KPA Group, s.r.o. si v pracovnoprávnom spore vedenom na Okresnom súde Poprad uplatnila iba sumu 1 682,41 eur s úrokom z omeškania, teda sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi výškou opravy poškodeného návesu a sumou, ktorá poškodenému nebola vyplatená. Aj keď podanie civilnej žaloby mohlo byť do určitej miery reakciou na trestné oznámenie poškodeného, aj tento spor (doposiaľ neukončený, ako to vyplýva z oznámenie Okresného súdu Poprad) naznačuje, že prioritne ide o pracovnoprávny spor. Nevyplatená mzda vo výške 283,41 eur bola napokon v januári 2020 poškodenému aj vyplatená (túto okolnosť však možno zohľadniť iba ako poľahčujúcu okolnosť a takto by ju súd aj zohľadnil, ak ukladal trest za trestný čin).
16. V tejto súvislosti treba poukázať aj na zásadu chápania trestnej represie ako „ultima ratio“ orgánmi aplikácie práva, t.j. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu mimo trestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného pravá. Princíp ultima ratio má funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné.
17. Vzhľadom na vyššie popísané okolnosti tohto prípadu a dôvody nevyplatenia mzdy, ktoré vychádzali prioritne z riešenia civilnoprávneho vzťahu (konkrétne z pracovnoprávneho sporu), súd dospel k vyššie uvedenému záveru o tom, že závažnosť prečinu kladeného obžalovanému za vinu je nepatrná (keď došlo k nesprávnej aplikácii pracovnoprávnych inštitútov pri zrážkach zo mzdy a k nesprávnemu vyhodnoteniu platnosti dohody o zrážkach zo mzdy), teda tento skutok nie je trestným činom, preto obžalovaného v zmysle § 285 písm. b/ TZ oslobodil spod obžaloby.
18. S prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súd zároveň v súlade s § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal nebohého poškodeného s jeho nárokom na civilný proces. K
náhrade škody súd len poznamenáva, že poškodený za svojho života v prípravnom konaní po vznesení obvinenia potvrdil, že mal vyplatenú zadržanú mzdu, a to v januári 2021 s tým, že si nárokuje škodu, ktorá je vyššia ako uhradená zadržaná mzda, avšak túto „ďalšiu“ škodu nijako nevyčíslil, ani bližšie nešpecifikoval, z čoho by mala pozostávať. Nevyplatenú mzdu mal teda poškodený uhradenú ešte za svojho života. Iná škoda súvisiaca s prípadným iným konaním obžalovaného nebola predmetom tohto konania (keďže trestná vec pre nevyplatenie mzdy a odstupného prejednávaná v tomto konaní bola vylúčená na samostatné konanie a ďalšie konanie obžalovaného popísané v trestnom oznámení poškodeného, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, je prešetrovaná v inom konaní).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.