Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-8-2020.pdf
PDF · 133.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2C/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobkyne: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., pr. zast. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., pr. zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 15/25, 911 01 Trenčín, o určenie, že povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady a iné, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému z bytu sa vysťahovať z a s t a v u j e.
II. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku z a s t a v u j e.
III. Súd u r č u j e, že povinnosť žalovaného vypratať byt č. 6 na 2. poschodí vo vchode 1 bytového domu súp. č. 166 nachádzajúceho sa na parc. č. 537, 538/1, 539/6 a 539/10 v Obci Rybany, uložená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3C 291/00-18 zo dňa 05.04.2001, právoplatným dňa 30.05.2001, n i e j e v i a z a n á na zabezpečenie náhradného bytu.
IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. V. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.02.2020, v znení jej opravy podaním zo dňa 30.03.2020, domáha proti žalovanému vydania rozsudku, ktorým súd určí, že povinnosť žalovaného vypratať byt č. 6 na 2. poschodí vo vchode 1 bytového domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/XX v Obci N. (ďalej len ako "predmetný byt") uložená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3C 291/00-18 zo dňa 05.04.2001, právoplatným dňa 30.05.2001 nie je viazaná na zabezpečenie náhradného bytu ani inej bytovej náhrady a zároveň uloží žalovanému povinnosť z bytu sa vysťahovať a tento vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 3C 291/00-18 zo dňa 05.04.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2001, v právnej veci žalobkyne H. Q. proti žalovanému H. Q. zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. 6 na 2. poschodí vo vchode 1 bytového domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/XX v Obci N.. H. Q. určil za výlučnú nájomkyňu a členku Poľnohospodárskeho bytového družstva v Topoľčanoch s tým, že H. Q. je povinný z bytu sa vysťahovať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Uviedla, že sa na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 25.03.2009 vloženej do KN pod V 259/09 stala výlučnou vlastníčkou označeného bytu, ako aj podielovou spoluvlastníčkou spoločných častí a zariadení bytového domu súp. č. XXX v podiele 70/372. Poukázala na skutočnosť,
že tak v čase kedy mala byt v nájme, ako aj po tom, čo k nemu získala vlastnícke právo, byt naďalej užíval žalovaný, a to do roku 2008 spolu s ňou a od tohto roku sám okrem obdobia od 01.05.2016 do konca roka 2018, kedy ho užíval spolu s dcérou strán sporu P. Q.. Tak v období, kedy bola výlučnou nájomkyňou označeného bytu, ako aj v období, kedy bola jeho vlastníčkou, sa opakovane pokúšala nájsť pre žalovaného zodpovedajúcu bytovú náhradu, predkladala mu návrhy nájomných zmlúv, ktoré s ním boli ochotné uzavrieť subjekty vlastniace ponúkanú bytovú náhradu, z dôvodu ponuky nezodpovedajúcej bytovej náhrady, či už z hľadiska jej charakteru (nešlo o byt ale iba o garzonku), lokalizáciu (mimo miesta trvalého bydliska a pracoviska žalovaného), alebo času trvania nájomnej zmluvy (zmluvy na dobu určitú), sa jej však ani v súdnom konaní (vo veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4C/294/2008), či v exekučnom konaní (vedenom na Exekútorskom úrade Mgr. Klaudie Boorovej Dzurikovej pod sp. zn. EX 1/14), nepodarilo ani ku dňu podania tejto žaloby žalovaného z bytu vypratať. Uviedla, že počas užívania bytu a to ani po tom, čo k bytu nadobudla vlastnícke právo, neplatil a neplatí žalovaný za užívanie bytu nijaký nájom a iba v minimálnom rozsahu nezodpovedajúcom ani výške pomerných nákladov za užívanie (konkrétne vo výške 30,00 eur mesačne) sa dlhodobo podieľal na úhrade nákladov. Až na základe jej žaloby sa v uznesení Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/12/2019-74 zo dňa 26.11.2019 schválenom zmieri zaviazal na úhradu týchto nákladov za obdobie od mája 2016 do apríla 2019 zaplatiť v splátkach po 261,65 eur mesačne čiastku 1.479,13 eur + 90,80 eur z titulu náhrady trov konania. Po tom čo z dôvodu, že byt sama neužívala a žalovaný jej odmietal uhradiť náklady spojené s odberom elektriny na byte, požiadala žalobkyňa o skončenie odberu elektriny s dodávateľom, žalovaný bez akéhokoľvek súhlasu, resp. aspoň informovania žalobkyne ako majiteľky bytu, uzavrel dohodu o odbere elektriny s dodávateľom vo vlastnom mene. Po tom, čo bol žalovaný z dôvodu zdravotných problémov niekedy v mesiaci august 2019 hospitalizovaný, z bytu sa po návrate z nemocničného ošetrenia odsťahoval k matke F. Q. do rodinného domu súp. č. XXX v Obci N.y, kde býva doposiaľ. Predmetný byt označený vyššie dlhodobo neužíva, okrem občasných návštev sa nestará o jeho údržbu ani vykurovanie, čo vedie k jeho postupnému znehodnoteniu. Za tejto situácie, keď žalovaný svoje právo na zabezpečenie bytovej náhrady zneužíva, hoci si vie bytovú potrebu uspokojiť inak, a to v rodinnom dome súp. č. XXX s tromi izbami a kuchyňou, kde v súčasnosti nebýva okrem matky a toho času jeho nikto ďalší, je podmieňovanie vypratania bytu zabezpečením zodpovedajúcej bytovej náhrady v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú splnené dôvody na rozhodnutie, že povinnosť žalovaného byt vypratať nie je viac viazaná na zabezpečenie náhradného bytu. Zastávala názor, že má na takomto určení naliehavý právny záujem, keďže súčasný stav jej zabraňuje nakladať s jej vlastníctvom, či už priamo, alebo v smere jeho prenajatia tretej osobe. Jej naliehavý právny záujem spočíva aj v potrebe zabrániť ďalšiemu znehodnocovaniu jej vlastníctva nezodpovedným užívaním (neužívaním) zo strany žalovaného (toho času sa v byte nachádzajú početné plesne).
3. K podanej žalobe písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje žalobou uplatnené nároky za celkom neopodstatnené a zároveň považuje žalobu z hľadiska procesného aj za zmätočnú. Pokiaľ ide o otázku procesnej prípustnosti podanej žaloby, tak vychádzajúc z vymedzenia uplatnených nárokov v petite podanej žaloby, je zrejmé, že ide o kombináciu určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a žaloby na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. Podľa jeho názoru, už z tohto dôvodu pri spojení požiadavky na určenie neexistencie práva (práva žalovaného na náhradný byt v súvislosti so splnením jeho povinnosti predmetný byt vypratať) a požiadavky na vypratanie predmetného bytu je potrebné považovať žalobu za zmätočnú a procesne neprípustnú. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha podanou žalobou uloženia povinnosti žalovanému predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, tak k tejto časti uviedol, že o povinnosti žalovaného vypratať predmetný byt v stanovenej lehote (do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu) bolo právoplatne rozhodnuté už rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3C 291/00-18 zo dňa 05.04.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.05.2001. To znamená, že tento právoplatný rozsudok súdu vo vzťahu k teraz uplatnenému nároku na splnenie povinnosti predmetný byt vypratať, tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Uviedol, že je potrebné s poukazom na túto skutočnosť v časti uplatneného nároku na vypratanie predmetného bytu konanie zastaviť v zmysle § 161 ods. 2 v spojení s § 230 Civilného sporového poriadku pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Vo vzťahu k uplatnenému určovaciemu nároku, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia, že povinnosť žalovaného vyplývajúca z vyššie označeného právoplatného rozhodnutia súdu vypratať predmetný byt, nie je viazaná na zabezpečenie bytu ani inej bytovej náhrady, uviedol, že v prípade takej zmeny pomerov, ktorá by mala za následok zánik judikovaného práva žalobcu na náhradný byt (ktorú zmenu pomerov žalovaný vylučuje) by mohlo dôjsť
len k zániku existujúceho práva, teda práva na náhradný byt a nie iného práva, teda práva na inú bytovú náhradu (ktorého existencia na strane žalovaného nevyplýva z uvedeného právoplatného rozhodnutia súdu ani žiadnej inej právnej skutočnosti, ktorú by žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila) a jednak to, že na takomto určení nemôže byť na strane žalobkyne vôbec daný naliehavý právny záujem. Je síce pravdou, že prax súdov pripúšťa v otázke bytovej náhrady určovaciu žalobu, ktorej predmetom by bolo určenie, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie je už viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, ak by neskôr došlo k takej zmene pomerov, že by výkon práva na zabezpečenie bytovej náhrady bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak podľa jeho názoru v prípade žalobkyňou uplatneného nároku v tejto veci o takúto situáciu vôbec nemôže ísť. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ nezabezpečila žalovanému náhradný byt a žalobcovi preto doposiaľ nemohla vzniknúť povinnosť predmetný byt vypratať v zmysle uvedeného právoplatného rozhodnutia súdu a zároveň nedošlo ku žiadnej zmene pomerov, pre ktorú by bolo možné považovať výkon práva žalovaného na zabezpečenie bytovej náhrady (ďalšiu existenciu tohto práva) za rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že odmieta účelové tvrdenia žalobkyne o tom, že predmetný byt neužíva od augusta 2019 doposiaľ a že si svoje bývanie zabezpečil inak v rodinnom dome svojej matky súp. č. XXX v obci N.. Pravdou je len to, že matka žalovaného F. Q. je výlučným vlastníkom označeného rodinného domu a že žalovaný len v súvislosti so vzniknutou potrebou poskytovania pomoci a starostlivosti pre túto svoju matku vždy podľa potreby zotrváva v tomto rodinnom dome a v tomto podľa potreby aj prespáva. V tom čase a len z týchto dôvodov sa v predmetnom byte nezdržiava. Tento byt je však naďalej jediným faktickým aj právne možným miestom bydliska žalovaného zabezpečujúcim žalovanému jediné možné vlastné bývanie. Preto skutočnosť, že žalovaný sa podľa potreby zdržuje aj v rodinnom dome svojej matky v súvislosti s jej vekom a zdravotným stavom a len z toho dôvodu sa v tej dobe nezdržiava v predmetnom byte, nemôže za žiadnych okolností predstavovať výkon práva na zabezpečenie bytovej náhrady v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako to nedôvodne a účelovo tvrdí žalobkyňa v podanej žalobe. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ neposkytla žalovanému žiadne majetkové vyrovnanie spojené so zrušením spoločného nájmu strán sporu k predmetnému bytu (ako bytu v tom čase družstevnému) a s jej určením za ďalšiu nájomkyňu tohto bytu a členku Poľnohospodárskeho bytového družstva v Topoľčanoch. Je nepochybné, že pôvodne spoločný členský podiel, ktorého obsahom bolo pôvodne spoločné právo nájmu predmetného bytu manželmi (ako bytu družstevného), predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá podlieha vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň je nesporné, že táto majetková hodnota (hodnota členského podielu v bytovom družstve) nebola po zániku manželstva strán sporu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadnym spôsobom usporiadaná a že teda vo vzťahu k nej platí fikcia vyporiadania v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné a podľa ktorej sú tieto v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Teda hodnota pôvodne spoločného členského podielu strán sporu v príslušnom bytovom družstve ako ostatné majetkové právo prešla v rovnakom pomere do podielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom žalobkyňa doposiaľ spoluvlastnícky podiel ? žalovaného na tomto majetkovom práve žalovanému nevyplatila ani zaň neposkytla žiadnu inú náhradu. Je zrejmé, že pokiaľ žalovaný predmetný byt v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu užíva a môže užívať, tak by sa nemohol domáhať od žalobkyne poskytnutia takejto majetkovej náhrady a nanajvýš by jej časť mohla byť konzumovaná výkonom práva nájmu bez primeraného protiplnenia (platenia nájomného). Uviedol, že na tieto skutočnosti poukazuje práve z dôvodu celkového vyhodnotenia tvrdení žalobkyne o zmene pomerov, pre ktoré by mal byť ďalší výkon práva na zabezpečenie bytovej náhrady v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nielen, že nezabezpečila doposiaľ žalovanému zodpovedajúcu bytovú náhradu (ktorej zabezpečenie by tiež mohlo sčasti konzumovať uvedený majetkový nárok žalovaného súvisiaci s predmetným bytom), ale tomuto neposkytla ani peňažnú náhradu za jeho podiel na hodnote pôvodne spoločného členského podielu v bytovom družstve predstavujúceho po zákonnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu ich iné majetkové právo v ich spoluvlastníctve v rovnakom pomere. Ak by za tohto stavu len na základe toho, že žalovaný popri užívaní predmetného bytu prebýva od augusta 2019 až doposiaľ aj v rodinnom dome svojej matky za účelom poskytnutia jej potrebnej starostlivosti a pomoci, malo dôjsť k zániku práva žalobcu na priznanú bytovú náhradu, tak práve vtedy by išlo o zneužitie práva a jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi, a to zo strany žalobkyne. Keďže žalobkyňou uplatnený určovací nárok práve k dosiahnutiu takéhoto stavu smeruje, nemôže mať žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a jej žaloba v časti uplatneného určovacieho nároku už z tohto dôvodu nemôže byť opodstatnená. Na tejto veci nemôžu nič zmeniť ani tvrdenia žalobkyne o neplnení povinností spojených s užívaním bytu či jeho neudržiavaní,
ktoré, ak by boli opodstatnené, by zakladali iné nároky žalobkyne (nároky na splnenie povinnosti) a tieto preto tiež nemôžu byť skutočnosťami zakladajúcimi naliehavý právny záujem žalobkyne na uplatnenom určovacom nároku. Navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (prípadne v časti uplatneného nároku na splnenie povinnosti konanie zastavil) a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100,00 %.
4. Podaním zo dňa 08.09.2020 žalobkyňa oznámila, že žalovaný nadobudol na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zapísanej v katastri nehnuteľností pod V 929/2020 dňa 30.06.2020 do vlastníctva okrem iného aj rodinný dom súp. č. XXX v Rybanoch, v ktorom v súčasnosti býva.
5. Na pojednávaní konanom dňa 21.06.2021 pred otvorením pojednávania vo veci samej žalobkyňa vzala späť žalobný návrh v časti uloženia povinnosti žalovanému z bytu sa vysťahovať.
6. Súd vo veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vždy sa účasti právnych zástupcov strán sporu vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením žaloby, podaní strán a listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba č. l. 1-3, rozsudok OS BN č. k. 3C/291/00-18 zo dňa 05.04.2001 č. l. 5-6, čiastočný výpis z LV XXX č. l. 7, rozsudok KS TN č. k. 5Co/66/2009-64 zo dňa 13.05.2009 č. l. 8-10, návrh na výkon exekúcie zo dňa 20.12.2013 č. l. 11-12, uznesenie OS BN č. k. 4Er/6/2014-20 zo dňa 27.01.2014 č. l. 13, odvolanie zo dňa 17.02.2014 č. l. 14-15, uznesenie KS TN 3CoE/38/2014-56 č. l. 16-17, návrh na vydanie PR č. l. 18-20, uznesenie OS BN č. k. 5C/12/2019-74 č. l. 21-22, výpis z LV č. XXX č. l. 23, výzva na zaplatenie č. l. 24, podanie žalobkyne zo dňa 30.03.2020 č. l. 34-35, podanie žalobkyne zo dňa 08.09.2020 č. l. 41 a 43, výpis z LV č. XXX k. ú. Rybany č. l. 42, vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe zo dňa 12.01.2021 č. l. 61-66. aktuálny čiastočný výpis z LV č. XXX pre k. ú. N. č. l. 84, list spoločnosti ZSE Energia, a.s. zo dňa 24.09.2020 č. l. 88, list označený ako "Potvrdenie splnenia technických podmienok pripojenia" zo dňa 20.10.2020 č.l. 89, list spoločnosti ZSE Energia, a.s. zo dňa 28.10.2020 č.l. 90 a ďalšieho obsahu spisu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní dňa 25.08.2021 po zákonnom poučení uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že sa mu nesnažila náhradný byt zabezpečiť. Poukázala na skutočnosť, že žalovanému v obci Rybany, podľa jeho vlastného želania, zaplatila zábezpeku na jednoizbový byt, na jeho meno, ako si on želal, ale tento odmietol. Jednalo sa o nájomný byt, ktoré sa teraz bežne stavajú po všetkých obciach pre mladých, ktorý sa nedá odkúpiť, ale tento dostanete až po určitom čase. Keby sa bola akokoľvek snažila, žalovaný by všetko odmietol. Snažila sa zohnať rôzne byty prostredníctvom nájmov. Uviedla, že v predmetnom byte na adrese Rybany XXX ona viac ako 12 rokov nebýva. Bývala tam dcéra s jej vnučkou a už ani tá tam nebýva, nakoľko byt je v rekonštrukcii. Aj keď tam nebývala, náklady na energiu sa platili, bytovému družstvu sa platil nájom, žalovaný prispieval len 30,00 eur. Dcéra sa potom odsťahovala a na uvedenej adrese ostal bývať sám žalovaný, asi 4-5 rokov dozadu. Uviedla, že platila elektriku, lebo bola vedená na ňu, pričom prišla jej taká vyúčtovacia faktúra, že za jeden rok bolo na predmetnom byte na elektrine minuté vyše 750,00 eur, ktorú elektrinu minul žalovaný sám. Nakoľko to nechcel uhradiť, tak to vyžiadala súdnou cestou. Potom dala elektrinu odpojiť a on sa bez jej vedomia napojil na elektrickú energiu, z ktorej sa odhlásil, keď dostal darovacou listinou svoj dom a už je odvtedy energia znovu na jej meno. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný predmetný byt už dva roky neužíva, nakoľko išiel na operáciu a odsťahoval sa k matke. Odvtedy býva tam. Uviedla, že posledný rok sa predmetný byt opravuje, lebo je to neobývateľné. Realizuje to ona. Bola tam stará elektrika, tak sa menili rozvody elektriky, lebo už horeli drôty, menila sa voda, potrubie. Žalovanému nevyplatila z členského podielu v bytovom družstve, ktorý jej podľa rozhodnutia v r. 2001 bol prisúdený, žiadnu náhradu.
8. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní dňa 25.08.2021 po zákonnom poučení uviedol, že v predmetnom byte sa už najmenej rok nedá bývať. Pokiaľ ide o byt, ktorý spomínala žalobkyňa, že mu mala zabezpečiť, to bol len byt do prenájmu, to nebol byt do vlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že mu hľadala ubytovanie, to všetko boli prenájmy, internáty a podobne. Keď žalobkyňa prestala platiť elektriku, bol tri týždne bez elektriky. A keď elektrina nebola, išiel si elektrinu nahlásiť, lebo nemohol byť bez elektriky, ani mu žalobkyňa nepovedala, že prestala platiť, prišli a vypli ho. Dcéra tam bývala do roku 2018. Od roku 2001, kedy bolo rozhodnuté o zrušení spoločného nájmu a bola určená ako členka bytového družstva žalobkyňa, mu žalobkyňa nevyplatila žiadnu peňažnú náhradu v súvislosti s členským podielom v bytovom družstve. K jej zaplateniu žalobkyňu nevyzval. Predmetný byt neužíva od
operácie, operácia bola pred dvomi rokmi. Potvrdil, že vlastní rodinný dom súp. č. XXX v Rybanoch, ale pod tou podmienkou, že musí vyplatiť ešte dve sestry a stará sa o rodiča. Matka to napísala na neho pod tou podmienkou, že sa so sestrami vysporiada. Tak sa dohodli, nie je to uvedené písomne nikde. Poukázal na skutočnosť, že od odberu elektrickej energie sa neodhlásil, len mu prišli papiere, že elektrina ide naspäť na meno žalobkyne. Mal zmluvu, prišli mu papiere, že s ním končia a že elektrina bude na meno žalobkyne. Uviedol, že im poslal rozsudok, že má užívacie právo. Oni povedali, že žalobkyňa je majiteľka, tak jej to dajú naspäť na jej meno.
9. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 3C 091/00 - 18 zo dňa 05.04.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2001, v právnej veci navrhovateľky H. Q. (žalobkyňa v tomto konaní
- pozn. súdu) proti odporcovi H. Q. (žalovaný v tomto konaní - pozn. súdu) zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému družstevnému bytu. Navrhovateľku (žalobkyňu) určil súd týmto rozhodnutím za ďalšiu nájomkyňu a členku Poľnohospodárskeho bytového družstva v Topoľčanoch s tým, že odporcovi (žalovanému) bola uložená povinnosť vypratať byt do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.
10. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. N. súd zistil, že žalobkyňa je evidovaná ako vlastníčka predmetného bytu v podiele 1/1 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX v podiele 70/372. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 25.03.2009 vložená do KN pod V 259/09.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. N. súd zistil, že žalovaný je evidovaný ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Rybany, obci N., okrese Bánovce nad Bebravou, zapísaných Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/XX a pozemky parcela registra "C" parc. č. XXX/XX - záhrada vo výmere 617 m2 a parcela registra "C" parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 403 m2. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 30.06.2020 vložená do KN pod V 929/2020.
12. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 5Co/66/2009 - 64 zo dňa 13.05.2009, právoplatným dňa 16.06.2009, na odvolanie navrhovateľky (žalobkyňa v tomto konaní - pozn. súdu) potvrdil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4C/294/2008 - 36 zo dňa 12.01.2009. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala určenia, že odporcovi (žalovaný v tomto konaní - pozn. súdu) zaniklo právo na zabezpečenie bytovej náhrady zo strany navrhovateľky, ktoré mu bolo priznané rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3C/291/00 zo dňa 05.04.2001. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ako to vyžaduje ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. Odvolací súd uviedol, že prax súdov v otázke bytovej náhrady pripúšťa žalobu na určenie podľa 80 písm. c) O.s.p, len vtedy, ak má súd určiť, že skôr uložená povinnosť vypratať byt už nie je viazaná na zaistenie bytovej náhrady, ak neskôr došlo k takej zmene pomerov, že by výkon práva na zabezpečenie bytovej náhrady /teda trvanie na zabezpečení bytovej náhrady ako podmienke na vypratanie/ bol v rozpore s dobrými mravmi /§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. O takýto prípad sa však v danej veci nejednalo.
13. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 4Er/6/2014 - 20 zo dňa 27.01.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Klaudie Boorovej Dzurikovej o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07.01.2014. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd uviedol, že oprávnená (žalobkyňa v tomto konaní - pozn. súdu) spolu s návrhom predložila nájomnú zmluvu podpísanú prenajímateľom, ktorým je Obec Rybany, ktorá je ochotná uzavrieť nájomnú zmluvu s povinným (žalovaný v tomto konaní - pozn. súdu). Súd po preštudovaní nájomnej zmluvy a priložených dokladov zistil, že sa jedná o nájom bytu na dobu určitú (na 3 roky) pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva. Účelom bytových náhrad je však predovšetkým poskytnúť osobe vypratávanej náhradné riešenie jej potreby bývania, ktorú mala pôvodným nájomným pomerom vyriešenú. Nakoľko ustanovenia Občianskeho zákonníka o bytových náhradách priamo nedefinujú bytové náhrady z hľadiska dojednaného času nájmu, preto treba vychádzať z inštitútu nájmu bytu. Jeho charakteristickým znakom je, že nájom bytu je chránený. Táto ochrana sa poskytuje len nájomným pomerom, ktoré vznikli na základe nájomnej zmluvy bez časového obmedzenia. Zabezpečením bytovej náhrady s dobou nájmu na určitý čas by sa účel bytového nájmu nenaplnil. Vypratávanému subjektu je potrebné poskytnúť bývanie trvalého charakteru, teda na
neurčitý čas. Oprávnená zabezpečila povinnému náhradný byt na dobu určitú, čo nemožno považovať za primeranú bytovú náhradu a súd preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie oprávnenej, Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 3CoE/38/2014 - 56 zo dňa 29.09.2014 napadnuté uznesenie č. k. 4Er/6/2014 - 20 zo dňa 27.01.2014 potvrdil.
14. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 5C/12/2019 - 74 zo dňa 26.11.2019 v právnej veci žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie sumy 2.086,04 eur s príslušenstvom /odôvodnenú ako časť nákladov na bývanie za obdobie od mája 2016 do apríla 2019 (vrátane) pripadajúcich na žalovaného, ktorý v tomto období užíval byt žalobkyne č. 6 v bytovom dome súp. č. XXX v N./ schválil zmier uzatvorený medzi stranami na pojednávaní dňa 26.11.2019 tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1.479,13 eur a náhradu trov konania v sume 90,80 eur v stanovených splátkach pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
17. Podľa článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p.") strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 137 písm. a) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
19. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
21. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
22. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
23. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
24. Podľa § 146 ods. 1 a 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
25. Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
26. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
27. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zobrala podanú žalobu pred otvorením pojednávania vo veci samej v časti žalobného návrhu o uloženie povinnosti žalovanému z bytu sa vysťahovať, súd konanie čiastočne
zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol podľa zákona potrebný.
28. Po preskúmaní predmetnej veci súd ďalej zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3C 291/00 - 18 zo dňa 05.04.2001 bolo právoplatne rozhodnuté okrem iného o povinnosti žalovaného v stanovenej lehote predmetný byt vypratať. Pokiaľ sa teda žalobkyňa v tomto spore opätovne domáhala svojím žalobným návrhom voči žalovanému uloženia rovnakej povinnosti predmetný byt vypratať, je potrebné za dôvodnú považovať procesnú obranu žalovaného, podľa ktorej je v tejto časti žalobného návrhu daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby sa o tom istom nároku medzi tými istými sporovými stranami rozhodlo opätovne. Jedná sa o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, pretože uvedená prekážka sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok bez ďalšieho zastavenie konania. Z ustanovení § 161 C.s.p. vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek počas konania. Súd preto predmetné konanie v časti o uloženie povinnosti predmetný byt vypratať v lehote 15 dní zastavil podľa ustanovení § 161 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 230 C.s.p.
29. Súd sa ďalej zaoberal žalobným návrhom, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že povinnosť žalovaného vypratať predmetný byt uložená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3C 291/00-18 zo dňa 05.04.2001, právoplatným dňa 30.05.2001, nie je viazaná na zabezpečenie náhradného bytu ani inej bytovej náhrady.
30. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, resp. v danom prípade žalobkyňa.
31. Z ustálenej súdnej judikatúry vyšších súdnych autorít vyplýva, že podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. (teraz § 137 písm. c) C.s.p. - pozn. súdu) môže súd určiť, že skôr uložená povinnosť na vypratanie bytu nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, ak neskôr, t. j. po rozhodnutí, ktorým bolo vypratanie bytu viazané na zabezpečenie bytovej náhrady, došlo k takej zmene pomerov, že výkon tohto práva, t. j. trvanie na zabezpečení určenej bytovej náhrady ako na podmienke vypratania, by bol v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
32. Súd s ohľadom na uvedené prijal záver, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti vzhľadom na príbuznosť právnej úpravy súd poukazuje aj právne závery vyplývajúce z početných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, viď napríklad rozsudok sp. zn. 20 Cdo 1827/99 zo dňa 27.10.1999, uznesenie sp. zn. 26 Cdo 223/2001 zo dňa 13.02.2001, uznesenie sp. zn. 26 Cdo 1715/2004 zo dňa 19.10.2005 a rozsudok sp.zn. 26 Cdo 881/2005 zo dňa 22.03.2006.
33. Súd konštatuje, že v konaní o takejto žalobe nejde o to, aby sa znovu určili práva a povinnosti strán, ktoré vyplývajú zo zániku spoločného nájmu k bytu, ale podstatou rozhodovacieho procesu je určenie, či výkon práv a povinností, ako boli založené predchádzajúcim rozhodnutím, nie je v dôsledku neskoršej zmeny pomerov na strane osoby, ktorá má byt vypratať a u ktorej je vypratanie bytu viazané na zabezpečenie určenej bytovej náhrady v rozpore s dobrými mravmi. Pre úvahu o zmene pomerov je pritom rozhodujúce porovnanie stavu v dobe rozhodovania súdu so stavom v dobe, kedy bolo skôr rozhodnuté o vyprataní bytu s viazanosťou na zaistenie určenej bytovej náhrady.
34. Súd na základe vykonaného dokazovania v prejednávanom prípade dospel k záveru, že po právoplatnom rozhodnutí tunajšieho súdu došlo k takej zmene pomerov, že viazanie zabezpečenia náhradného bytu pre žalovaného ako podmienky pre vypratanie predmetného bytu by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
35. Za rozhodujúcu okolnosť pre vyslovenie uvedeného záveru súd považoval skutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, že žalovaný na základe Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 30.06.2020 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva (okrem iného) stavbu slúžiacu na bývanie, a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/XX v Obci N.. V tejto súvislosti žalobkyňa aj žalovaný zároveň zhodne vypovedali, že žalovaný už dva roky uvedenú nehnuteľnosť
na bývanie užíva. Označený rodinný dom, ktorého je žalovaný toho času jediným vlastníkom, je tak objektívne spôsobilý trvale uspokojiť potrebu bývania žalovaného. Súdna prax sa v takýchto prípadoch jednoznačne prikláňa k názoru, že o prípad, kedy by trvanie na zabezpečení určenej bytovej náhrady znamenala výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ide aj vtedy, keď žalovaný má zabezpečenú inú možnosť bývania (k tomu viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 3359/2009 zo dňa 22.10.2009 alebo sp. zn. 26 Cdo 857/2019 zo dňa 28.05.2019).
36. Súdna prax prijala tiež záver, že pri posúdení zmeny pomerov na strane osoby, ktorá má podľa právoplatného rozhodnutia povinnosť byť vypratať po zaistení náhradného bytu, je potrebné zohľadniť aj tú okolnosť, že táto osoba po právoplatnosti rozhodnutia neplatí nájomné, či úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 2741/2000 zo dňa 30.11.2000). Súd v danej veci preto v súlade s vyššie uvedeným stanoviskom pri svojom rozhodovaní prihliadol tiež na to, že žalovaný po právoplatnom rozhodnutí súdu č. k. 3C 291/00-18 zo dňa 05.04.2001 neuhrádzal riadne a včas náklady spojené s užívaním predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný na tieto náklady uhrádzal len sumu 30,00 eur mesačne. Až na základe žalobkyňou podanej žaloby, ktorá sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov musela domáhať súdnou cestou, bol žalovaný v zmysle súdom schváleného zmieru zaviazaný k úhrade dlžnej sumy 1.479,13 eur ako pomernej časti nákladov za obdobie od mája 2016 do apríla 2019 (vrátane) pripadajúcich na žalovaného. Súd k tomu tiež uvádza, že za situácie, kedy žalobkyňa predmetný byt neužívala a užíval ho žalovaný, pričom ten len čiastočne a nedostatočne prispieval na náklady na bývanie, vrátane úhrad za elektrickú energiu, nemožno považovať konanie žalobkyne, ktorá prestala platby za dodávky elektrickej energie platiť, čo viedlo k prerušeniu dodávok a odpojeniu, za konanie žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Procesnú obranu žalovaného preto v tejto časti súd posúdil ako nedôvodnú. Pokiaľ sa žalobkyňa po tom, ako žalovaný prestal užívať predmetný byt na bývanie, opätovne prihlásila na odber elektrickej energie, súd toto považuje za odôvodnené a ide o logické vyústenie skutkového stavu.
37. Ako podporný argument pre vyhovujúce rozhodnutie súd uvádza, že s ohľadom na značný uplynutý čas od právoplatného rozhodnutia, je nepochybné, že predmetný byt v záujme zachovania svojej úžitkovej hodnoty si vyžiada nemalé investície na obnovu, ktoré bude musieť uhradiť vlastník, teda žalobkyňa, čo napokon vyplynulo aj z výpovedí oboch strán sporu.
38. Pre úplnosť súd uvádza, že ak má žalovaný za to, že hodnota pôvodne spoločného členského podielu strán sporu v príslušnom bytovom družstve ako ostatné majetkové právo prešla v rovnakom pomere do podielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom žalobkyňa doposiaľ spoluvlastnícky podiel ? žalovaného na tomto majetkovom práve žalovanému nevyplatila ani zaň neposkytla žiadnu inú náhradu, je potrebné konštatovať, že takýto nárok doposiaľ voči žalobkyni neuplatnil a uvedené nemá podľa názoru súdu dopad na prejednávanú vec. 39. Zhodnotiac vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti zistené z kontradiktórne vykonaných dôkazov súd podanej žalobe čiastočne vyhovel a vzhľadom na zmenu pomerov určil, že povinnosť žalovaného vypratať predmetný byt nie je viazaná na zabezpečenie náhradného bytu.
40. Popísaná zmena pomerov mala tak za následok zánik judikovaného práva žalobcu, teda práva na náhradný byt a nie iného práva, teda práva na inú bytovú náhradu, ktorého existencia na strane žalovaného nevyplýva z predmetného právoplatného rozhodnutia súdu. Ako bolo uvedené už vyššie, pri takomto type určovacej žaloby súd znovu neurčuje práva a povinnosti strán, ktoré vyplývajú zo zániku spoločného nájmu k bytu, ale rozhoduje len o tom, či výkon práv a povinností, ako boli založené predchádzajúcim rozhodnutím, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto vo zvyšku určovacieho žalobného návrhu, teda čo do určenia, že povinnosť žalovaného vypratať predmetný byt nie je viazaná na zabezpečenie inej (ako určenej) bytovej náhrady, žalobu zamietol. Je nepochybné, že v prípade, že tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, tak v spojení s už právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 3C 291/00-18 zo dňa 05.04.2001, bude žalovaný povinný predmetný byt bez ďalšieho vypratať v lehote 15 dní.
41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. Zhodnotiac procesné zavinenie žalobkyne na čiastočnom zastavení konania a úspech, resp. neúspech strán sporu čo do určovacieho žalobného návrhu, kde žalobkyňa mala zásadný úspech voči žalovanému, súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.