Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoCsp-53-2020.pdf
PDF · 100.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného AK Remedium Legal, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanej: K. L., nar. X.X.XXXX, bytom v C., O. XX, o zaplatenie 500 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22. apríla 2020 sp. zn. 40Csp/83/2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 22. apríla 2020 č.k. 40 Csp/83/2019-102.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 22.4.2020 č. k. 40Csp/83/2019-102 konanie neprerušil (I.), žalobu zamietol (II.) a žalovanej proti žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania (III.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 500 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 20.11.2013 do zaplatenia titulom nesplateného úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú uzatvorili predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. so žalovanou dňa 23.11.2007.
2. Vec právne posúdil podľa § 52 OZ, § 2, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 497 ObZ, § 54a, § 101, §103 veta prvá OZ, § 162 ods. 1 písm. b) CSP.
3. Zhodnotil, že predmetom zmluvy, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, je poskytnutie sumy 995,82 € na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa riadi ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej ako spotrebiteľke spotrebiteľský úver, ktorý mala splácať v 48 anuitných splátkach po 27,88 € až do konečnej splatnosti, ktorá mala nastať do 4 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. O dátume poskytnutia peňažných prostriedkoch žalovanej a ani o dátume splatnosti prvej splátky sa žalobca v žalobe nezmienil, no vykonaním listinného dôkazu
- zmluvy súd zistil, že najneskôr musel byť úver žalovanej poskytnutý do 5 pracovných dní po jednom mesiaci od podpísania zmluvy (čl. 2 bod 3 zmluvy v spojení s čl. 3 bod 2 zmluvy), tzn. 3.1.2008. V súlade s čl. 3 bod 5 zmluvy v spojení s čl. 1 tak splatnosť prvej splátky nastala najneskôr 15.1.2008, splatnosť každej ďalšej splátky v 15. dni príslušného kalendárneho mesiaca až do uplynutia 4 rokov - do 15.1.2012. Jednotlivé splátky sa tak nepochybne stali splatnými postupne každý mesiac v priebehu rokov 2008 až 2012. S poukazom na znenie § 103 OZ je potom nárok na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutého úveru v čase podania žaloby na súde 21.3.2019 premlčaný, keď trojročná premlčacia lehota s poukazom na § 101 a § 103 OZ márne uplynula vo vzťahu k poslednej splátke ešte v januári 2015, respektíve v prípade splátok splatných pred tým vždy o mesiac skôr. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, keď uzavrel, že s prihliadnutím na § 54a OZ platného a účinného od 5.12.2018 si žalobca na súde uplatnil premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy. Výrok o trovách konania odôvodnil § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, avšak žiadne preukázateľné trovy v konaní jej nevznikli, preto jej ich súd náhradu nepriznal.
4. Neprerušenie konania odôvodnil tak, že súd týmto výrokom rozhodol o návrhu žalobcu na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov, ktorý z dôvodu obligatórneho spojenia s prerušením konania považoval tento návrh za dôvodný. Žalobca predmetný návrh podal v súvislosti s prípadnou aplikáciou § 54a OZ zo strany súdu majúc za to, že predmetné ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu ako vykazovalo ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom SR 7.2.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súd vyslovil v tejto súvislosti opačný názor a teda pochybnosti o úvahe rozporu ust. § 54a OZ s ústavou, pretože bol presvedčený, že predmetné ustanovenie zákonodarca upravil tak, aby odstránil všetky pochybnosti vo vzťahu k Ústave SR, ktoré boli vytýkané vo vzťahu k ust. § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Znenie § 54a OZ zrovnoprávňuje v konaní pred súdom vo vzťahu k povinnosti súdu „ex offo“ prihliadať na nevymáhateľnosť nároku zo spotrebiteľskej zmluvy v podobe jeho premlčania v prospech spotrebiteľa, ktorý je v postavení dlžníka a žalovaného zo spotrebiteľskej zmluvy, rovnako tak aj dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy ako žalovaného, kedy súd aj bez jeho návrhu prihliadne v jeho prospech na premlčanie uplatneného nároku. Uvedené ustanovenie preto podľa názoru súdu nevytvára pochybnosti o jeho súlade s ústavou. Preto o predmetnom návrhu na prerušenie konania rozhodol tak, že konanie neprerušil.
5. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací dôvod odôvodnil tak, že súd v danom prípade rozhodol bez nariadenia pojednávania. Po odcitovaní § 297 písm. b) CSP vyslovil názor, že pokiaľ žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako pokiaľ podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd podľa § 297 písm. b) CSP žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania. V prípade, že skutkové tvrdenia sú sporné, respektíve súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 297 písm. b) CSP, t.j. bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu je teda podľa názoru žalobcu nesprávne, respektíve vychádza z nesprávneho procesného postupu. Je zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Po odcitovaní § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP mal za to, že v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenia veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/124/2018 zo dňa 4.12.2018 v jej relevantnej časti. V ďalšej časti odvolania sa venoval aplikácii § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 879 OZ a čl. 1 ods. 1, čl. 144 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR a § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR a tiež § 162 ods. 1 písm. b), čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 3 ods. 1 CSP. Vyjadril názor, že aktuálne znenie § 54a OZ vykazuje zhodné znaky protiústavnosti ako ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pri interpretácii, ktorého mal Ústavný súd SR za to, že jednostranne zvýhodňuje zmluvnú stranu, čo nie je v súlade s princípom nestrannosti, teda ani s princípmi právneho štátu. Zásadný rozpor predmetného ustanovenia § 54a OZ s Ústavou SR spočíva najmä v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliada len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu. Pokiaľ Ústavný súd SR rozhodol o protiústavnosti ustanovenia o povinnosti súdov „ex offo“ prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských sporoch, potom by mal zaujať rovnaký postoj aj v prípadnom konaní o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR k právnej úprave de facto ešte prísnejšej. V zmysle uvedeného má za to, že v prejednávanom prípade sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR a preto, ak súd hodlá aplikovať na prejednávaný prípad § 54a OZ, potom mal postupovať v zmysle § 162 ods. 1 CSP, konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. V danom prípade súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z nepráva nemôže nikdy vzniknúť právo a preto by bolo krajne nespravodlivé, ak by bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu aplikácie zákonného ustanovenia, ktoré vykazuje obdobné, dokonca prísnejšie znaky ako ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom SR vyhlásené za protiústavné. Navrhol preto odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR.
6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.1.2021 č.k. 6CoCsp/53/2020-132 prerušil tu prebiehajúce konanie do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR pod sp. zn. RVP 1730/20 o návrhu Okresného súdu Martin na začatie konania o súlade ust. § 54a prvej vety OZ s Ústavou SR.
8. O vyššie uvedenom návrhu rozhodol Ústavný súd SR dňa 12.5.2021 pod sp. zn. PL. ÚS 5/2021 tak, že návrh odmietol. Tým odpadla prekážka, pre ktorú bolo prerušené tu prebiehajúce odvolacie konanie pod sp. zn. 6CoCsp/53/2020, preto uznesením zo dňa 7.6.2021 odvolací súd rozhodol, že pokračuje v konaní.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.9.2021 o 14.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.9.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
12. Žalobca v odvolaní uplatnil jediný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. Odvolateľ v prvom rade naplnenie tohto odvolacieho dôvodu videl v tom, že súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Mal za to, že pokiaľ skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle § 297 písm. b) CSP žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania; avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP, t.j. bez nariadenia pojednávania. Bol toho názoru, že nie je možné žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je potrebné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Rozhodnutie súdu podľa neho tak vychádza z nesprávneho procesného postupu.
14. Odvolací súd sa preto zaoberal posúdením, či súd prvej inštancie, ktorý vo veci meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania, naplnil v prejednávanom prípade odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tieto je potrebné vykladať €okonformne v súlade s judikatúrou €ópskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
17. Už zo samotnej formulácie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP vyplýva, že nepostačuje akýkoľvek nesprávny procesný postup zo strany súdu, ale iba taký, ktorý súčasne spôsobil strane porušenie práva na spravodlivý proces.
18. Súd prvej inštancie nárok uplatnený predmetnou žalobou zamietol s odôvodnením, že žalobca si uplatnil premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy. Nie je pritom sporným, že tak meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP.
19. Podľa ust. § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €.
20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, ak vo veci rozhoduje pre zmeškania v prospech spotrebiteľa (písm. a/) alebo ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 € (písm. b/). Podmienky v zmysle § 297 písm. b) CSP musia byť splnené kumulatívne.
21. Odvolací súd sa domnieva, že odvolateľ interpretáciu ust. § 297 písm. b) CSP nesprávne zúžil výlučne na rozlíšenie, či v prejednávanom prípade išlo o nesporné skutkové okolnosti, respektíve, či súd nemal určité skutočnosti za preukázané, pričom opomenul na to, že to, či súd v konečnom dôsledku žalobe vyhovie alebo nie, nezáleží výlučne na posúdení spornosti alebo nespornosti skutkových okolností, ale tiež na právnom posúdení nároku.
22. V prejednávanom prípade súd zamietnutie žaloby nezaložil na tvrdení, že by konkrétna skutková okolnosť mala byť sporná a následne na neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k takejto spornej skutkovej okolnosti. V praxi častokrát dochádza k prípadom, kedy napriek tomu, že súd nekonštatuje žiadne sporné skutkové okolnosti, v konečnom dôsledku žalobe nevyhovie, teda ju zamietne, pretože žalobou uplatnený nárok neobstojí z hľadiska právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku. Aj v tomto prípade súd žalobu zamietol výlučne z dôvodu premlčania nároku bez toho, aby považoval niektorú zo skutkových okolností za spornú (t.j. zamietnutie žaloby nezaložil na neunesení dôkazného bremena, ale na takom právnom posúdení nároku, pre ktoré uplatnený nárok neobstojí). Z uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka v kontexte toho, ako odvolateľ interpretoval ust. § 297 písm. b) CSP v podanom odvolaní, neobstojí.
23. Prípad konkrétnej prejednávanej veci v súvislosti s nenariadením pojednávania by mohol založiť porušenie zásady tzv. predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keďže treba prisvedčiť odvolateľovi v tej časti odvolania, v ktorej má za to, že v danom prípade (nenariadením pojednávania a rozhodnutím bez nariadenia pojednávania) súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci. V tejto súvislosti by bolo možné uvažovať o naplnení odvolacieho dôvodu, avšak iba za podmienky, že týmto nesprávnym procesným postupom súdu žalobcovi bolo znemožnené uskutočnenie jemu patriaceho procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ na strane jednej síce namieta, že súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, na strane druhej však v samotnom odvolaní sa k právnemu posúdeniu nároku ako premlčanému nároku s výnimkou namietanej aplikácie § 54a OZ nevyjadruje a posúdenie celého nároku ako premlčaného nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy ani nerozporuje (s výnimkou už spomínaného argumentu, že súd pri posúdení tohto nároku ako premlčaného nároku aplikoval ust. § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie odvolateľ považuje za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky). Za danej situácie hoci súd prvej inštancie zamietol žalobu bez nariadenia pojednávania, týmto príp. nesprávnym procesným postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca mal možnosť a mohol namietať v podanom odvolaní, že posúdenie uplatneného nároku ako premlčaného zo strany súdu nie je správne, pričom s výnimkou jedinej argumentácie o aplikácii s ústavou nesúladného ust. § 54a OZ, tak neučinil. Tým nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
24. Odvolateľ v druhom rade naplnenie predmetného odvolacieho dôvodu videl v tom, že súd neprerušil konanie a nepodal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, pokiaľ ide o ust. § 54a OZ.
25. Odvolací súd dospel k záveru, že ani v tejto namietanej časti tento odvolací dôvod naplnený nebol, lebo aj keď súd prvej inštancie konanie neprerušil, následne konanie z dôvodov namietaných žalobcom prerušil odvolací súd, a to v súvislosti s už vtedy prebiehajúcim konaním na ústavnom súde o súlade ust. § 54a prvej vety zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a v tomto konaní pokračoval až po skončení konania o návrhu na vyslovenie nesúladu § 54a Občianskeho zákonníka s ústavou.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o trovách konania na súde prvej inštancie.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).