Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/43/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y.

- T., zastúpenému JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 4.217,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -120 zo dňa 21.07.2020 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v II. a IV. výroku z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 1.780,74 eura spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.437,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.562,46 eura od 04.03.2017 do 05.12.2019, zo sumy 2.529,79 eura od 06.12.2019 do 29.01.2020, zo sumy 2.472,61 eura od 30.01.2020 do 20.03.2020 a zo sumy 2.437,08 eura od 21.03.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,5%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.217,82 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Y. T. C., V..Z.. uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5.000 eur, splatný v 60-ich mesačných splátkach po 148,38 eura k mesiacu október XXXX. Pohľadávka bola v priebehu konania postúpená žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu XX.XX.XXXX, a to nástupcom pôvodného veriteľa Y. T. C., V..Z.., S. Q. N., V..Z.., ktorý bol pôvodným žalobcom.

2. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola skutočne uzatvorená tak, ako uvádzal žalobca. Právny vzťah strán sporu súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, pričom vychádzal z tvrdenia samotného žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.437,08 eura, predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 5.000 eur a sumou uhradenou žalovaným v celkovej výške 2.562,92 eura (z toho 2.437,54 eura do podania žaloby a 125,38 eura po podaní žaloby).

3. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu prijal súd záver, že boli splnené zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu, pohľadávku banky považoval za postupiteľnú. Uviedol, že pôvodný veriteľ postupoval zaslaním predžalobnej upomienky podľa zákona, pretože po splatnosti spotrebiteľom neuhradenej splátky (XX/XXXX) prešla odo dňa jej splatnosti zákonná doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky veriteľ preukázateľne vyzval dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a zároveň dodržal aj špeciálne

ustanovenie , t. j. upozornil dlžníka, ktorý je spotrebiteľom na to, že si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky, pričom dodržal aj lehotu, ktorú vymedzil dlhšie ako zákonom určených 15 dní. Možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky bola zmluvnými stranami dojednaná v časti IX., čl. 12 bod 12.2, teda žalobca konal v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením a . Predmetnú upomienku, ktorú súd považoval aj za výzvu podľa zákona o bankách, doručil žalovanému dňa XX.XX.XXXX, pričom ak aj tvrdil, že nemal k dispozícii oznámenie veriteľa o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, táto okolnosť neovplyvnila možnosť postúpenia pohľadávky na aktuálneho žalobcu. Okrem toho sa o tejto skutočnosti dozvedel najneskôr doručením platobného rozkazu, súčasťou ktorého bola žaloba s prílohami. Až následne bola celá tzv. zosplatnená pohľadávka postúpená. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o bankách, , , (ďalej len „“). Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa , , , .

4. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávny procesný postup súdu, ktorým mu súd znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýkal súdu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje ani zmienku o tom ako sa súd vysporiadal so skutočnosťou, že zo strany žalobcu nebola skúmaná jeho bonita. V tejto súvislosti poukázal aj na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne na § 11 ods. 2, z ktorého vyplýva okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti aj nemožnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je oprávnený od neho vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle a je potrebné považovať za neplatné. Ďalej namietal, že „za výzvu v zmysle zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pretože tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle a a nie na ustanovenie zákona o bankách“. Pohľadávku postúpila až S. Q. N. V..Z.. ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Y. T. C. V..Z.., a preto je potrebné predložiť výzvu v zmysle zákona o bankách vystavenú S. Q. N. V..Z.. Z uvedeného dôvodu mal za to, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca postupoval v zmysle zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle tohto ustanovenia, a preto žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Uviedol, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Žalobca nepreukázal odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, čím nesplnil podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, čo má za následok nesplnenie podmienok podľa zákona o bankách a neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a preto navrhuje rozsudok potvrdiť. Žalovaný spĺňal štandardné rizikové podmienky, prehlásil, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie záväzku. Preukázal výšku jeho príjmu a výšku jeho výdavkov. Výška mesačnej splátky sa s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Spočiatku žalovaný splátky riadne plnil. Uviedol, že nemá vplyv na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému úver riadne splácať. Žalovaný neinformoval jeho právneho predchodcu o zmene jeho finančných pomerov a nepožiadal ani o zníženie mesačnej splátky.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou. Poukázal na rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 27.11.2018, ktorým bola spoločnosti Y. T. C., V..Z.. uložená sankcia za porušenie ustanovenia v spojení tým, že pred uzatvorením zmluvy porušila povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď riadne nezisťovala a nepreverila skutočnú výšku príjmov a výdavkov žiadateľa o spotrebiteľský úver.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok podľa a v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na súd dňa 02.10.2019 domáhal zaplatenia sumy 4.217,82 eura s príslušenstvom. Žalobca nadobudol pohľadávku v priebehu konania na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so S. Q. N., V..Z.. ako postupcom, ktorá bola nástupcom pôvodného veriteľa spoločnosti Y. T. C., V..Z.. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 eur. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.780,74 eura s príslušenstvom zastavil pre spätvzatie žaloby. Úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi priznal rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou uhradenou žalovaným. Zároveň sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pričom vyhodnotil, že postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bol dodržaný.

9. Odvolací súd po prejednaní veci považoval za správne, že sa súd prvej inštancie zaoberal danosťou aktívnej legitimácie žalobcu v nadväznosti na splnenie podmienok podľa zákona o bankách. Pri spotrebiteľskom vzťahu je potrebné skúmať dodržanie podmienok stanovených v , podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, by mal byť nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky a klient bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, banka pred samotným zosplatnením úveru ( ) a pred následným postúpením pohľadávky mala preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy ( prvá veta zákona o bankách, ). V prípade, že by dlžník na výzvu nereagoval a bola by splnená podmienka omeškania po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, banka mohla postúpiť pohľadávku na inú osobu, a to aj na takú, ktorá nie je bankou, a aj bez súhlasu dlžníka.

10. Žalovaný v odvolaní namietal, že za výzvu v zmysle zákona o bankách nemožno považovať „predžalobnú upomienku“ a ani „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, pretože tieto sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle a a nie na ustanovenie zákona o bankách. S týmto názorom odvolateľa sa odvolací súd nestotožnil z nasledovných dôvodov. Ustanovenie zákona o bankách (účinné ku dňu postúpenia pohľadávky) neukladá veriteľovi doručovať ďalšiu, v poradí druhú výzvu na plnenie, predmetné ustanovenie umožňuje banke postúpiť pohľadávku, ak aj napriek jej písomnej výzve je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v bode 26. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorých výzva zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu nedoplatku pod následkom zosplatnenia dlhu, spĺňala jednak náležitosti výzvy v zmysle a aj v zmysle ustanovenia zákona o bankách. Zo strany právneho predchodcu žalobcu bola zachovaná aj 15 dňová lehota medzi upozornením spotrebiteľa na možnosť uplatnenia práva zosplatnenia úveru z dôvodu neplnenia splátok a samotným zosplatnením dlhu. Žalovaným namietané nepreukázanie odoslania oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nespôsobuje neplatnosť samotného vyhlásenia mimoradnej splatnosti úveru, ako sa žalovaný domnieva. Žalovaný mal vedomosť o zosplatnení dlhu pred postúpením pohľadávky. Podľa zákona o bankách nemôže banka postúpiť pohľadávku vtedy, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, čo sa v danom prípade nestalo.

11. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obranou žalovaného ohľadom skúmania jeho bonity pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorých vyplýva, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 1

je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Tieto skutočnosti pritom žalovaný namietal v odpore a aj vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 89-90 spisu), pričom poukazoval aj na nemožnosť veriteľa požadovať od neho jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru pre porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona.

12. Keďže sa súd prvej inštancie s argumentáciou žalovaného o porušení povinností zakotvených v § 7 ods. 1 nijako nevysporiadal, pričom v závislosti od toho či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 sa odvíja aj jeho oprávnenie vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, prijal odvolací súd záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je pre nedostatok dôvodov preskúmateľné, a teda nie je ani presvedčivé ( ). Vzhľadom na to v dôsledku odvolania žalovaného rozsudok v napadnutej časti podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi, či právny predchodca žalobcu pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách a na základe prijatého záveru následne vyhodnotí, či mohol vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V súvislosti s tým je tiež potrebné zohľadniť, že banka môže postúpiť len pohľadávku, ktorá je splatná, čo vyplýva zo znenia zákona o bankách a z ustanovenia , Nerešpektovanie takejto úpravy by malo za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( ). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti ( ). V novom rozhodnutí v zmysle rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).