Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-14-2021.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Subarea
5S/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: V. J., nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť 941/10, 018 41 Dubnica nad Váhom, právne zastúpený: JUDr. Milan Kuzma, advokát, Floriánska č. 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. GR ZVJS-1172-7/21-2020 zo dňa 01.12.2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti tohto uznesenia vec postupuje Krajskej prokuratúre v Trenčíne.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 25.01.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. GR ZVJS-1172-7/21-2020 zo dňa 01.12.2020 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi na základe jeho žiadosti o premiestnenie do iného ústavu zo dňa 22.11.2020, ktorá bola žalovanému doručená dňa 25.11.2020, že po dôkladnom preštudovaní žiadosti a po vyhodnotení dostupných na vec sa vzťahujúcich informácií aktuálne nevidí dôvod na premiestnenie žalobcu podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“). Ďalej uviedol, že žalovaný samostatne rozhoduje o premiestnení odsúdeného spravidla v súlade s § 10 ods. 3 písm. c) zákona č. 475/2005 Z. z. ak vyhodnotí, že existujú dôvody, na základe ktorých je nevyhnutné premiestnenie do iného ústavu. Pri posudzovaní potreby premiestnenia odsúdeného na výkon trestu do iného ústavu podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona č. 475/2005 Z. z. zvažuje všetky okolnosti prípadu tak na strane odsúdeného, ako aj na strane dotknutých ústavov. Riadiacim princípom je pozitívna povinnosť zboru zabezpečiť bezpečné väzenské podmienky pre všetky väznené osoby a personál, ktorý s nimi prichádza do kontaktu. Žalovaný záverom uviedol, že rešpektuje právo väznenej osoby na prípravu obhajoby v súlade s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a umožňuje každej väznenej osobe bez ohľadu na jej právne postavenie radiť sa s obhajcom bez prítomnosti tretej osoby, garantuje dôvernosť všetkých foriem komunikácie medzi väznenou osobou a obhajcom a vytvára ďalšie podmienky, ktoré umožňujú efektívnu prípravu na obhajobu. Podľa žalovaného však požiadavky spravodlivého procesu a rovnosti zbraní nie je možné interpretovať tak, že väznená osoba bude umiestnená v ústave, ktorý je najbližšie k sídlu advokáta.
2. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným podaním zo dňa 17.03.2021. Upozornil na skutočnosť, že napadnuté opatrenie zo dňa 01.12.2020 o zamietnutí premiestnenia nie je rozhodnutím v konaní podľa ôsmej časti zákona č. 475/2005 Z. z., t. j. konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu (o disciplinárnej odmene, o disciplinárnom previnení, o náhrade škody, o zvýšených a zavinených trovách, o zhabaní veci) a ani rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Nejedná sa o rozhodnutie vydané v konaní, ktoré by malo mať náležitosti podľa § 97i zákona č. 475/2005 Z. z. alebo podľa § 47 Správneho poriadku a ktorého vydaniu má predchádzať postup podľa zákona č. 475/2005 Z. z. alebo postup podľa Správneho poriadku. Na základe uvedeného teda nie je povinnosťou žalovaného uvádzať dôvody, na základe ktorých zamietol žalobcovu žiadosť o premiestnenie, nakoľko sa nejedná o odôvodnenie rozhodnutia. Jedná sa o právomoc generálneho riaditeľstva danú zákonom (konkrétne § 10 zákona č. 475/2005 Z. z.) rozhodnúť do ktorého ústavu na výkon trestu odňatia slobody bude odsúdený premiestnený. Žalovaný preto zastáva názor, že nebol povinný bližšie zdôvodňovať zamietajúce napadnuté opatrenie a bližšie určovať dôvody svojho stanoviska k danej veci. Zdôraznil, že podaním žiadosti odsúdeného o premiestnenie do iného ústavu nezačína konanie podľa vyššie spomenutých zákonov, a teda sa žiadateľ o premiestnenie do iného ústavu (odsúdený) nestáva účastníkom konania, z ktorého by pre neho vyplývali ďalšie osobitné práva alebo povinnosti.
3. Žalovaný vo vyjadrení poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave na základe ktorej tvrdil, že rozhodnutia žalovaného o premiestnení odsúdeného nie sú spôsobilé prieskumu v rámci správneho súdnictva, podliehajú však dozoru prokurátora. Prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Činnosťou dozorového prokurátora je zabezpečená zvýšená kontrolná činnosť ústavu zboru, o ktorom väznená osoba tvrdí, že u nej dochádza k porušovaniu jej práv. Poukázal pritom na uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/4/2017-53 zo dňa 07.11.2018 a č. k. 6S/296/2016-51 zo dňa 23.01.2020.
4. Žalovaný bol aj toho názoru, že postúpením veci krajskej prokuratúre nie je odsúdenému odňaté právo na prístup k súdu, nakoľko ESĽP vo svojej judikatúre konštatoval, že v prípade definovania pojmu „súd“ nemusí ísť priamo o justičný orgán, ktorý je integrovaný do sústavy vnútroštátneho súdnictva. Za dostačujúce sa považuje, ak ide o orgán spĺňajúci požiadavku nestrannosti a nezávislosti, ktorý je zriadený na základe zákona a vybavený dostatočnou právomocou na rozhodovanie vo veci, t. j. dostatočnou jurisdikčnou právomocou. Z uvedeného vyplýva, že prokurátor je orgánom spĺňajúcim požiadavku nestrannosti a nezávislosti, zriadený na základe zákona a vybavený dostatočnou právomocou na rozhodovanie vo veci, dostatočnou jurisdikčnou právomocou, s povinnosťou ex lege podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) „zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom“, a teda orgánom plne oprávneným konať a rozhodnúť aj v tejto veci (zamietnutie žiadosti odsúdeného o premiestnenie od iného ústavu). 5. Záverom žalovaný uviedol, že žalobcove právo na prípravu obhajoby garantované Dohovorom, ústavou ako aj súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi porušené nebolo, nakoľko žalobca má možnosť využívať so svojim obhajcom taktiež aj iné formy styku, a to formu korešpondencie a formu telefonovania. 6. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) konanie zastaviť, vec postúpiť príslušnej prokuratúre a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. 7. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe písomným podaním zo dňa 31.03.2021, kde uviedol, že má za to, že jeho žiadosť nebola vôbec preskúmaná. Ďalej namietal možný konflikt záujmov, keďže protistranou v konaní o sťažnosti žalobcu vedenej pred ESĽP je samotná Slovenská republika zastúpená vládou SR vrátane Ministerstva spravodlivosti SR. Žalovaný je podriadený ministerstvu spravodlivosti a vyjadril názor, že čím horšie zastúpenie advokátom pred ESĽP, tým lepší výsledok pre Slovenskú republiku. Situáciu považuje za rovnakú aj v prípade, ak by mal vec riešiť cestou Krajskej prokuratúry Bratislava. Za jediný nestranný subjekt považuje žalobca správny súd. Ďalej sa vyjadril k rozhodnutiam správneho súdu v podobných veciach, ktoré žalovaný priložil k svojmu vyjadreniu a poukázal na ne, pričom uviedol, že neodzrkadľujú totožnú situáciu. K telefonickej komunikácii s obhajcom uviedol, že prebieha takou formou, že na cele je 20 väzňov na 1 telefón a obdobne sa ďalší telefón nachádza na spoločnej chodbe, ku ktorej má prístup 130 väzňov, čo robí samo osebe telefonovanie nemožným. Vzhľadom na uvedené zotrval na svojej správnej žalobe. 8. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobcu písomným podaním zo dňa 20.04.2021 a k tvrdeniam žalobcu o konflikte záujmov a „lojalite“ žalovaného k vláde SR a Ministerstvu spravodlivosti SR v súvislosti s konaním žalobcu vedenom pred ESĽP a poukázal na ust. § 122 Správneho súdneho poriadku. Uviedol, že sa jedná o dôkazmi nepodložené fabulácie. Žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť, a preto žalovaný
považuje jeho tvrdenia o konflikte záujmov iba za špekuláciu, domnienku a neodôvodnenú hypotézu. Nesúhlasil ani s ďalšími tvrdeniami žalobcu a poukázal na skutočnosť, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor v zmysle ust. § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. 9. V nasledujúcich vyjadreniach účastníci konania zopakovali svoje skôr uvedené argumenty a zotrvali na svojich stanoviskách. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (písm. b/), opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (písm. c/).
11. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 7 písm. b/ Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 7 písm. e/ Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
15. Podľa § 97 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa § 99 písm. b) Správneho súdneho poriadku, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
17. Podľa § 18 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
18. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z., dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z., o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 153/2001 Z. z.“) pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
20. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu
alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
21. Podľa § 18 ods. 3 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor je povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
22. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z., pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 odpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom, žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány vykonávajú.
23. Podľa § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z., na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.
24. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
25. Po preštudovaní súdneho spisu, správnej žaloby a vyjadrení účastníkov konania k prejednávanej veci správny súd zistil, že opatrením žalovaného č. GR ZVJS-1172-7/21-2020 zo dňa 01.12.2020 bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 22.11.2020 o preloženie z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, kde je toho času umiestnený, do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice
- Šaca z dôvodu, že žalovaný nevidel dôvod na premiestnenie žalobcu v zmysle § 10 ods. 3 písm. c/ zákona č. 475/2005 Z. z. Premiestňovanie odsúdených upravuje § 10 zákona č. 475/2005 Z. z., pričom zákon v uvedenom ustanovení presne definuje, kedy môže byť odsúdený premiestnený na výkon trestu do iného ústavu a kto o jeho premiestnení rozhoduje. V danom prípade o žiadosti žalobcu o preloženie do iného ústavu v súlade s § 10 ods. 3 písm. c/ zákona č. 475/2005 Z. z. z iných dôvodov rozhodol žalovaný zamietnutím žiadosti, pretože nevidel dôvody na preloženie. Podľa názoru správneho súdu pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní. Právne postavenie žalovaného upravuje zákon č. 4/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a/ až t/ tohto zákona zbor v rámci svojej pôsobnosti predovšetkým zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, ochranu objektov zboru a objektov detenčného ústavu, stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, taktiež činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a odsúdených, vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané podľa osobitného zákona. Ide teda o činnosti, ktoré súvisia s plnením funkcii na úseku výkonu trestu odňatia slobody a väzby v zmysle § 1 tohto zákona. Napokon v ust. § 4 ods. 1 až pod písmenom u/ zákon ustanovuje, že žalovaný plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Správny súd je toho názoru, že samotný zákon č. 4/2001 Z. z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by stanovovalo pre zbor takéto úlohy na úseku štátnej správy. Rozhodovacia činnosť generálneho riaditeľstva o premiestnení odsúdeného, t. j. činnosť týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z. z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné ju považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy. Správny súd poukazuje na to, že „takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody majú normatívny základ v trestnej oblasti a sú len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným
konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie takéhoto rozhodovania pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom“. Rovnako správny súd uvádza, že „z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. V rozhodnutí Ganci proti Taliansku pritom súdny prieskum rozhodnutia v rámci správneho súdnictva vyplynul priamo z vnútroštátnej úpravy a teda nejde o taký prípad ako je v prejednávanej veci. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vylúčené, aby sa žalobca domáhal súdnej ochrany mimo rámec správneho súdnictva, na všeobecnom súde“ (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/32/2016 zo dňa 06.06.2017). Za rozhodnutia podliehajúce prieskumu je možné považovať rozhodnutia podľa ôsmej časti zákona č. 475/2005 Z. z., kedy v týchto prípadoch ide o konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu (o disciplinárnej odmene, o disciplinárnom previnení, o náhrade škody, o zvýšených a zavinených trovách, o zhabaní veci) (pozri napr. uznesenie NS SR 4Sžo/68/2014).
26. Správny súd poukazuje na to, že jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru vyplývajú zo zákona č. 153/2001 Z. z., v zmysle ktorého je prokurátor oprávnený zrušiť opatrenie, na základe ktorého bola žiadosť odsúdeného o premiestnenie do iného ústavu zamietnutá. Prokuratúra má právomoc preskúmať a prípadne aj zrušiť napadnuté opatrenie z dôvodu jeho nezákonnosti, v prípade, že bude zistené, že nebolo vydané v súlade so zákonom a predstavuje nezákonný zásah do práv a slobôd žalobcu, ktorý je toho času stále vo výkone trestu odňatia slobody. Nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru, sú stanovené v § 18 ods. 3 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. a patrí medzi ne aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
27. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie o veci, a preto mu nezostávalo nič iné ako konanie podľa § 99 písm. b) v spojení s § 18 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zastaviť a vec postúpiť orgánu, do ktorého právomoci patrí, t.j. Krajskej prokuratúre v Trenčíne.
28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.
29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.