Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Csp-111-2019.pdf
PDF · 157.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX P., zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., Na rozhliadke 12830/2, 831 01 Bratislava, proti žalovanému ANACO FIN s.r.o., IČO: 47 326 786, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, zast.. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 2.295,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.565,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.295,- Eur od 08.07. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 2.295,- Eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 08.07.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania od žalovaného.
2. Žalobu odôvodnil nasledovne: Medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., sídlo: Štúrova 5, Bratislava 813 54 , IČO: 31318916, zápis v registri: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 335/B ako pôvodným veriteľom, došlo dňa 18.06. 2013 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 022/2009/13SU, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. v prospech žalobcu (ďalej len "Zmluva"). Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobca nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. Listom zo dňa 19.01.2018 žalovaný predložil žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov platiteľovi mzdy žalobcu, spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA a.s., J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, IČO: 35757442, zápis v registri: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1973/B a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017 uzatvorenej medzi žalovaným a pôvodným veriteľom, spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. a Zmluvy uzatvorenej spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s.. na strane veriteľa a žalobcu na strane dlžníka. V súvislosti so Zmluvou podal žalobca dňa 09.05.2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému Okresný súd Rožňava v konaní sp. zn. 11Csp/63/2019 dňa 30.05.2019 vyhovel. Uložil žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 022/2009/13SU uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., sídlo: Štúrova 5, Bratislava 813 54, IČO: 31318916, zápis v registri: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 335/B dňa 09.04.2014, počnúc od doručenia uznesenia, uložil zamestnávateľovi žalobcu:
VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, IČO: 35757442 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 006/2009/14SU uzatvorenej medzi žalobcom a 5/8 spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., sídlo: Štúrova 5, Bratislava 813 54, IČO: 31318916, zápis v registri: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 335/B dňa 18.06. 2013, počnúc od doručenia uznesenia. Žalobca tvrdil, že postúpenie na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017 uzavretej medzi spoločnosťou OTP Banka, a.s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, je neplatné, a to z dôvodu rozporu postúpenia s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení, t. j. 20.12.2017 a ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uviedol, že predpokladom na postúpenie pohľadávky je skutočnosť, že ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti alebo že pôvodný veriteľ platne vyhlásil predčasnú splatnosť podľa ust. § 565 OZ. Pohľadávka uplatňovaná žalovaným voči žalobcovi však nie je po termíne konečnej splatnosti a OTP Banka Slovensko, a.s. ako pôvodný veriteľ nevyhlásila predčasnú splatnosť platne. Podľa Zmluvy konečná splatnosť úveru má nastať až dňa 20.06. 2023 a pôvodný veriteľ nemohol platne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, lebo pred poskytnutím úveru nekonal s odbornou starostlivosťou , preto postúpenie pohľadávky je neplatné pre rozpor s ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca tvrdil, že výzva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nebola žalobcovi žiadnym spôsobom doručená. Rovnako nebolo žalobcovi žiadnym spôsobom doručené oznámenie o zosplatnení sp. úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Neoboznámenie spotrebiteľa o možnosti zosplatnenia sp. úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9, resp. neoboznámenie spotrebiteľa o zosplatnení sp. úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka má za následok neplatné zosplatnenie sp. úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka a neplatné postúpenie pohľadávky pre rozpor s ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobcovi nebola doručená žiadna výzva podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a postúpenie je neplatné aj z tohto dôvodu. Do dnešného dňa boli Žalobcovi vykonávané v prospech Žalovaného zrážky zo mzdy v súvislosti so Zmluvou v celkovej výške 2.295,- Eur. Jednotlivé platby boli vykonané nasledovne: Mesiac Splátka Spolu zaplatené január 2018 135,00 Eur 135,00 Eur február 2018 135,00 Eur 270,00 Eur marec 2018 135,00 Eur 405,00 Eur apríl 2018 135,00 Eur 540,00 Eur máj 2018 135,00 Eur 675,00 Eur jún 2018 135,00 Eur 810,00 Eur júl 2018 135,00 Eur 945,00 Eur august 2018 135,00 Eur 1.080,00 Eur september 2018 135,00 Eur 1.215,00 Eur október 2018 135,00 Eur 1.350,00 Eur november 2018 135,00 Eur 1.485,00 Eur december 2018 135,00 Eur 1.620,00 Eur január 2019 135,00 Eur 1.755,00 Eur február 2019 135,00 Eur 1.890,00 Eur marec 2019 135,00 Eur 2.025,00 Eur apríl 2019 135,00 Eur 2.160,00 Eur máj 2019 135,00 Eur 2.295,00 Eur Spolu zaplatené 2.295,00 Eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že postúpenie pohľadávky podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky je neplatné, žalobca má voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.295,00 Eur a zaplatenie zákonných úrokov z omeškania zo žalovanej sumy. Žalobca vyzval žalovaného v predžalobnej výzve , aby v lehote 1 pracovného dňa od doručenia predžalobnej výzvy vydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v uvedenej lehote dlh neuhradil a požadované bezdôvodné obohatenie ku dňu podania návrhu nevydal.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní pod sp. zn.: 27Up/822/2019 dňa 12.07.2019 platobný rozkaz.
4. Okresný súd Banská Bystrica následne dňa 25.02. 2020 postúpil predmetnú vec tunajšiemu súdu, nakoľko žalovaný podal v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že tvrdenia uvádzané žalobcom v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu nie sú v súlade so skutočnosťou, žalovaný prijal plnenie od žalobcu oprávnene a jeho prijatím došlo len k čiastočnej úhrade záväzkov žalobcu zo Zmluvy o OTP refinanc exprese č. 022/2009/13SU zo dňa 18.06. 2013. Žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo a ani nenastali skutočnosti, ktoré žalobca tvrdí. Návrh neobsahuje označenie jedinej skutočnosti, pre ktorú by mal žalovaný (pozn. keďže ide o postúpenú pohľadávku, posudzovanie schopnosti splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vykonával pôvodný veriteľ a nie žalovaný) hrubo porušiť svoju povinnosť. Žalovaný poukázal nato, že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy platilo : Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalovaný uviedol, že pôvodný veriteľ pred uzavretím úverovej zmluvy konal s odbornou starostlivosťou. Vyžiadal správu z databázy/registra údajov o spotrebiteľských úverov (Spoločný register bankových informácií, v skratke SRBI), pričom z tejto správy vyplynuli tri úverové angažovanosti (úverové vzťahy), celkové mesačné výdavky na tieto vzťahy spolu 156,- Eur (54 Eur + 47 Eur + 55 Eur). Pre informáciu uviedol, že v správe sa nachádzajú informácie o existujúcich záväzkových vzťahoch (označených ako Existujíci (EX)), ukončených predčasne (UP)), ukončených (UK)). Existujúce úverové vzťahy sú zaznamenané na strane 1/9, 2/9, 3/9 výpisu. Ďalej z výpisu vyplýva schválený kontokorentný úverový rámec, (strana 7/12). Schválený rámec na kreditnej karte nebol čerpaný vôbec (vyplýva to zo strany 1/9 a podrobnejšie 7/9, kde je zrejmé žiadne teda nulové čerpanie a nulový záväzok). Pôvodný veriteľ vyžiadal od žalobcu ako žiadateľa o úver údaje o jeho príjme, o ktorom prehlásil žalobca, že je vo výške 1.300,- Eur. Vychádzajúc z údajov o príjme a výdavkov žalobcu (príjem +1320, mesačné výdavky na úvery 156,- Eur (súčet splátok 54,- Eur, 47,- Eur a 55,- Eur) a teda bola v čase schvaľovania úveru preukázaná objektívna možnosť a schopnosť žalobcu ako žiadateľa o úver splácať úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalovaného, keďže žalobcovi z príjmu po uhradení uvedených záväzkov spolu so záväzkom z úveru od predchodcu žalovaného zostávalo 985,- Eur. Postup právneho predchodcu má všetky atribúty odbornej starostlivosti, kedy využil všetky v danom čase dostupné a existujúce registre, vyžiadal si potrebné informácie o žalobcovi ako žiadateľovi a teda postupoval spôsobom, z ktorého je zrejmé, že sa dbalo na to, aby po zohľadnení príjmov a záväzkov zostalo žalobcovi dostatok prostriedkov na úhradu bežných výdavkov, preto nie je relevantný dôvod tvrdiť porušenie povinností zo strany žalobcu o tom, že nedošlo k posúdeniu schopnosti splácať úver alebo že došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 označeného zákona. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že žalobcovi nebola doručená výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nejde o pravdivé tvrdenie, pretože pred zosplatnením úveru bol upozornený na túto skutočnosť listom zo dňa 09.06. 2015 a následné oznámenie o zosplatnení úveru mu bolo oznámené listom 19.07.2015, ktoré si neprevzal v úložnej dobe. Skutočnosť, že si žalobca nepreberá zásielky, nie je na ťarchu veriteľa. V oznámení o zosplatnení zo dňa 19.07. 2015 bol žalobca vyzvaný k úhrade, čo nesplnil. Konkrétne mal dlžnú sumu uhradiť 10. deň od doručenia výzvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalovaného uplynulo viac ako 90 dní vyžadovaných zákonom č. 483/2001 Z.z. (§ 92 ods. 8) od určeného dňa na úhradu a preto tvrdenie o neplatnosti postúpenia tvrdené vo vzťahu k obsahu označeného ustanovenia bankového zákona nie je relevantné. K postúpeniu došlo v roku 2017. Oznámenie o postúpení pohľadávky zakladá podľa súdnej praxe aktívnu legitimáciu postupníka ohľadne postúpenej pohľadávky bez ďalšieho. Plnenie žalobcu vo výške žalovanej sumy je plnením na jeho záväzok, titulom ktorého je úverová zmluva a nie zmluva o postúpení pohľadávok. Nejde preto na jeho strane o žiadne protiprávne zmenšenie jeho majetku, čo vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia, pretože Tvrdíme, že absentuje akýkoľvek prvok bezdôvodného zmenšenia majetku žalobcu. Záväzok žalobcu predsa vyplýva zo Zmluvy o OTP refinanc exprese č. 022/2009/13SU zo dňa 18.06. 2013, a nie zo zmluvy o postúpení pohľadávok. Na úkor žalobcu žiadne bezdôvodné obohatenie by ani nikdy nevzniklo a preto ním uplatnený žalobný nárok je nedôvodným aj z tohto dôvodu. Nakoľko žalovaný voči žalobcovi nemá žiadny záväzok, nemohol sa dostať ani do omeškania s platením nejestvujúceho záväzku a z toho dôvodu namietame aj nedôvodnosť požiadavky na platenie úroku z omeškania. Nariadenie neodkladného opatrenia je bez právneho významu vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací (akcesorický) prostriedok k pohľadávke a nie právny titul pohľadávky. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný tvrdí, že postúpenie nie je
neplatné, naopak ide o platnú zmenu v osobe veriteľa a teda podaný návrh je nedôvodným. Súčasne na strane žalobcu právo na vrátenie akejkoľvek sumy nevzniklo, pretože ním poskytnuté plnenie spôsobilo zánik pohľadávky zo Zmluvy o OTP refinanc exprese č. 022/2009/13SU zo dňa 18.06. 2013 rozsahu platenej sumy (rovnajúcej sa žalovanej sume). Skutočnosť, že žalobca nesplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy ani len v rozsahu zodpovedajúcom istine úveru nie je spornou, a preto o žiadnom bezdôvodnom obohatení nie je na mieste ani uvažovať.Navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že sa pridržiava tvrdení vyjadrených v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 04.07.2019, podľa ktorých postúpenie na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017 uzavretej medzi spoločnosťou OTP Banka, a.s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, je neplatné, a to z dôvodu rozporu postúpenia s: 1. Ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení, t.j. 20.12.2017, a 2. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. K argumentácii žalovaného si dovoľuje uviesť nasledovné: a) Porušenie povinnosti pôvodným veriteľom konať s odbornou starostlivosťou, b) Nedoručenie upozornenia podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa ust. § 565 OZ, c) Ak súd dospeje k záveru, že upozornenie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ doručené bolo, namietame neplatnosť tohto právneho úkonu z dôvodu rozporu s ust. § 53 ods. 9 OZ, d) Rozpor s ust. § 92 ods. 8 OZ. Pôvodný veriteľ si síce vyžiadal správu z databázy/registra údajov o spotrebiteľských úveroch (Spoločný register bankových informácií, v skratke SRBI), ktorý je prevádzkovaný spoločnosťou SBCB - Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o. (http:// www.sbcb.sk/). Pôvodný veriteľ si však nezabezpečil žiadne informácie o žalobcovi týkajúce sa jeho pôžičiek v nebankovom sektore a tieto informácie teda ani nebral do úvahy pri overovaní bonity žalobcu. Je všeobecne známe, že poskytovateľmi sp. úveru v SR sú predsa nielen banky, ale aj iní poskytovatelia sp. úverov, tzv. nebankové subjekty. Informácie o týchto sú evidované v nebankovom registri klientskych informácií (NRKI), ktorý je spravovaný záujmovým združením právnických osôb Non Banking Credit Bureau (http://www.nbcb.sk/). Navyše, pôvodný veriteľ ďalej okrem výdavkov žalobcu podľa SRBI nezohľadňoval nielen výdavky žalobcu na nebankové spoločnosti, ale ani iné výdavky žalobcu, pričom je zrejmé, že bežný človek musí mať okrem splátky bankových a nebankových produktov vo svojom bežnom živote aj iné výdavky. Pôvodný veriteľ navyše pri poskytnutí sp. úveru vychádzal pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa z tvrdení žalobcu v žiadosti o poskytnutie úveru a tieto si žiadnym spôsobom neoveril. Takéto konania nemožno považovať za dodržanie odbornej starostlivosti dodávateľa spotrebiteľského úveru. Pôvodný veriteľ porušil povinnosť posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy a teda nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Postúpenie pohľadávky je tak neplatné pre rozpor s ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný tvrdí, že odoslal upozornenie podľa ust. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie tohto oznámenia. V zmysle ust. § 45 ods. 1 OZ „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“. V zmysle ust. § 54 ods. 1 OZ „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“. Upozornenie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ teda nikdy nedošli do sféry žalobcu. Navyše, žalobca sa v čase doručovania upozornenia podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ani vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa ust. § 565 OZ na adrese Edelényska 42, 048 01 nenachádzal. V uvedenom liste pôvodný veriteľ oznamuje žalobcovi, že je v omeškaní so splácaním sp. úveru viac ako 3 splátky a žiada žalobcu o zaplatenie 1.161,53 Eur a to do 15 dní, a to pod hrozbou vyhlásenia predčasnej splatnosti. Ak súd dospeje k záveru, že tento právny úkon došiel do sféry žalobcu podľa ust. § 45 ods. 1 OZ, namietal neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho neurčitosť a pre rozpor so samotným ust. § 53 ods. 9 OZ. Poukázal na odbornú literatúru k problematike ust. § 53 ods. 9 (predtým od. 8) OZ: Ust. § 53 ods. 9 OZ požaduje, aby v prípade, ak je spotrebiteľ v omeškaní s jednou splátkou po dobu viac ako 3 mesiace, veriteľ ho pred využitím práva podľa ust. § 565 OZ musí na túto skutočnosť upozorniť. Výška splátky bola v Zmluve o sp. úvere dohodnutá vo výške EUR 158,38. Napriek tomu, pôvodný veriteľ v upozornení podľa ust. § 53 ods. 9 OZ od žalobcu požadoval zaplatenie 1161,53 Eur na to, aby sa žalobca vyhol tak negatívnemu dôsledku, akým je zosplatnenie celého sp. úveru. V prvom rade, ide zjavne o rozpor s ust. § 53 ods. 9 OZ. Navyše, ide o právny úkon neurčitý, nakoľko z neho nie je vôbec možné určiť, s ktorou konkrétnou splátkou mal byť žalobca v omeškaní, ani či s ňou v skutočnosti v omeškaní bol a teda opäť nie je možné posúdiť obsah tohto právneho úkonu s ust. § 53 ods. 9 OZ. Nakoľko ide o právny úkon právneho predchodcu žalovaného, práve tento, resp. jeho právny nástupca, musí znášať negatívne následky takéhoto neurčitého právneho úkonu. Zmyslom zmluvy o úvere, ktorú medzi sebou OTP Banka Slovensko, a.s. a žalobca uzavreli, bolo celkom jednoznačne prenechanie peňazí na užívanie žalobcovi, ktorý ich mal vrátiť v stanovenom čase, a to v splátkach,
Vzhľadom na platobnú neschopnosť žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. sa rozhodla vyhlásiť predčasnú splatnosť, a to práve listom zo dňa 19.07.2015. Je jednoznačné, že týmto listom OTP Banka Slovensko, a.s. nevyzýva žalobcu na úhradu nejakého existujúceho (splatného) dlhu, s ktorým mal byť žalobca v omeškaní. Naopak, OTP Banka Slovensko, a.s. stanovuje novú splatnosť jej pohľadávky, ktorá sa stáva celá splatná po prvý krát až dňom, kedy sa dostáva do dispozície žalobcu. V čase vykonania tohto úkonu nemohol byť žalobca v omeškaní s touto sumou, ide o stanovenie novej povinnosti pre žalobcu. Postúpenie pohľadávky z Pôvodného veriteľa, spol. OTP Banka, a.s. ako postupca na žalovaného ako postupníka, vykonané na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017, je absolútne neplatné z dôvodov opísaných v návrhu na vydanie platobného rozkazu, v tomto podaní vyššie a z dôvodu rozporu s ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z., § 525 OZ, § 39 OZ ako aj ust. § 92 ods. 8 OZ. Žalobcovi sú v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 022/2009/13SU uzatvorenej medzi Klientom a spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 18.06.2013 napriek vykonateľnosti neodkladného opatrenia naďalej vykonávané zrážky zo mzdy. Žalobcovi tak boli ku dnešnému dňu navyše vykonávané v prospech Žalovaného zrážky zo mzdy v mesiaci jún 2019 vo výške 135,- Eur a v mesiaci júl 2019 vo výške 135,- Eur, hoci neodkladné opatrenie nadobudlo VYK 31.05.2019. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.295 Eur s prísl., a to titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa však ku dnešnému dňu celkovo obohatil o sumu 2.565,- Eur s príslušenstvom. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,00 % p.a. z jednotlivých čiastkových platieb, ktoré zakladali bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby súd vo veci vydal nasledovný rozsudok: „Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobcovi sumu vo výške 2.565 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% p. a. zo sumy 2.295,- Eur od 08.07.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch (3) dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v podaní uvádza, že pôvodný veriteľ (predchodca žalovaného) nepostupoval s odbornou starostlivosťou, lebo si nevyžiadal žiadne informácie týkajúce sa jeho pôžičky/úveru v nebankovom sektore. Toto tvrdenie žalobcu popiera žalovaný ako nedôvodné, pretože : v čase podania žiadosti o úver zo dňa 10.06. 2013, ktorou žalobca žiadal pôvodného veriteľa (OTP Banka, a.s.) o úver, žiadny register údajov o úveroch a pôžičkách v rámci nebankového sektora nejestvoval, a údaje o takýchto úveroch a pôžičkách ani neboli registrované. Až s účinnosťou čl. I. § 7 ods. 3 až 14 a ods. 16 písm. b) zákona č. 35/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, teda až od dňa 30.09. 2015, došlo k zriadeniu registra údajov o spotrebiteľských úveroch. Pôvodný veriteľ teda žiadne údaje o úveroch poskytnutých v rámci nebankového sektora získať nemal kde, keďže žiadna databáza o takýchto údajoch nejestvovala. Povinnosť využívať register údajov o spotrebiteľských úveroch bola navyše zákonom zavedená o viac ako jeden rok po podaní žiadosti žalobcu o úver a uzavretí úverovej zmluvy s pôvodným veriteľom (OTP Banka, a.s.). Pôvodný veriteľ pri posudzovaní žiadosti o úver mohol vychádzať len z údajoch o úveroch v rámci bankového sektora. Zo žiadosti o úver zo dňa 10.06. 2013 vyplýva, že žalobca v rámci svojich výdavkov uviedol sumu 160,- Eur mesačne. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania žiadosti o úver Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa žiadosti o úver žalobca ako žiadateľ o úver prehlasuje, že ním uvádzané údaje sú pravdivé. Nie je dôvodné tvrdiť, že pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou na základe toho, že bol to žalobca, ktorý mu (pravdepodobne, keďže v podaní žalobcu sa neuvádzajú žiadne iné záväzky, ktoré vlastne právny predchodca nezistil podľa žalobcu) zatajil ďalšie svoje záväzky a ktoré pôvodný veriteľ by objektívne ani sám zistiť nemohol, pretože tieto záväzky neboli evidované v žiadnom registri. V registri údajov o bankových úveroch žiadny záznam o záväzkoch voči nebankovým subjektom nie je. Okrem uvedeného tvrdí, že žalobca predkladá súdu nesprávnu interpretáciu pojmu „odborná starostlivosť“ v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa tohto ustanovenia účinného ku dňu podania žiadosti o úver Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Zákonná úprava vôbec nepredpisovala akékoľvek použitie údajov z registrov o úveroch (na rozdiel od dnes platnej úpravy). Podstatné je, že pôvodný veriteľ pred uzavretím úverovej
zmluvy : si vyžiadal správu z databázy/registra údajov o spotrebiteľských úverov (Spoločný register bankových informácií, v skratke SRBI), pričom z tejto správy vyplynuli tri úverové angažovanosti (úverové vzťahy), celkové mesačné výdavky na tieto vzťahy spolu 156,- Eur (54 Eur + 47 Eur + 55,- Eur). Pre informáciu uvádzame, že v správe sa nachádzajú informácie o existujúcich záväzkových vzťahoch (označených ako Existujíci (EX)), ukončených predčasne (UP)), ukončených (UK)). Existujúce úverové vzťahy sú zaznamenané na strane 1/9, 2/9, 3/9 výpisu. Schválený rámec na kreditnej karte nebol čerpaný vôbec (vyplýva to zo strany 1/9 a podrobnejšie 7/9, kde je zrejmé žiadne čerpanie), si vyžiadal od žalobcu ako žiadateľa o úver údaje o jeho príjme, o ktorom prehlásil žalobca, že je vo výške 1300,- Eur; pri zohľadnení údajov vyplývajúcich zo žiadosti o úver je nesporné, že v možnostiach žalobcu vychádzajúcich z údajov o príjme a výdavkov (príjem +1300, výdavky na úvery 156,- Eur (súčet splátok 54, Eur, 47,- Eur a 55,- Eur vyššie, mesačná splátka refinancovaného úveru 160,- Eur) a teda bola v čase schvaľovania úveru preukázaná objektívna možnosť a schopnosť žalobcu ako žiadateľa o úver splácať úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalovaného, keďže žalobcovi z príjmu po uhradení uvedených záväzkov spolu so záväzkom z úveru od predchodcu žalovaného zostávalo 985,- Eur. Postup právneho predchodcu má všetky atribúty odbornej starostlivosti, kedy využil všetky v danom čase dostupné a existujúce registre, vyžiadal si potrebné informácie o žalobcovi ako žiadateľovi a teda postupoval spôsobom, z ktorého je zrejmé, že sa dbalo na to, aby po zohľadnení príjmov a záväzkov zostalo žalobcovi dostatok prostriedkov na úhradu bežných výdavkov. K tvrdeniu o nedoručení upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa § 565 Občianskeho zákonníka : Žalobca tvrdí ďalej, že mu nebola doručená výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nejde o pravdivé tvrdenie, pretože pred zosplatnením úveru bol upozornený na túto skutočnosť listom zo dňa 09.06. 2015 a následné oznámenie o zosplatnení úveru mu bolo oznámené listom 19.07.2015, ktoré si neprevzal v úložnej dobe. Skutočnosť, že si žalobca nepreberá zásielky, nie je na ťarchu veriteľa a teda nie je ani oprávneným dôvodom pre tvrdenie, že k doručeniu oznámenia nedošlo. V oznámení o zosplatnení zo dňa 19.07.2015 bol žalobca vyzvaný k úhrade, čo nesplnil. Konkrétne mal dlžnú sumu uhradiť 10.deň od doručenia výzvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky uplynulo viac ako 90 dní vyžadovaných zákonom č. 483/2001 Z.z. (§ 92 ods. 8) od určeného dňa na úhradu a preto tvrdenie o neplatnosti postúpenia tvrdené vo vzťahu k označenému ustanoveniu bankového zákona nie je relevantné. dôkazy (v súdnom spise, založené s podaním odporu) : - Upozornenie na zosplatnenie + obálka o doručovaní - Vyhlásenie úveru za predčasne splatný + obálka o doručovaní. Poukázal na to, že rovnakú adresu, na akú mu boli zasielané vyššie označené písomnosti, si žalobca predsa uvádza aj v tomto súdnom konaní ako adresu svojho bydliska. 3. K tvrdeniu o neplatnosti upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka : Žalobca uvádza, že list zo dňa 09.06.2015, ktorým bol žalobca upozornený na zosplatnenie úveru, je neplatným úkonom pre jeho neurčitosť a rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z podania žalobcu nevyplýva, v čom list zo dňa 09.06. 2015 označený ako „Posledná výzva pred zosplatnením“ odporuje zákonu a súčasne je neurčitý. Z listu vyplýva, že pôvodný veriteľ upozorňuje na skutočnosť omeškania s úhradou viac ako 3 splátok. V zmysle zákonného ustanovenia sa vyžaduje, aby bol spotrebiteľ upozornený na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka aspoň 15 dní pred tým, než k jeho uplatneniu dôjde (arg. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka „ ... môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Zákonnej požiadavke obsah listu vyhovuje, pričom samotný zákon žiadne náležitosti oznámenia ani neurčuje. Tvrdenie žalobcu o neurčitosti obsahu oznámenia nemá oporu v zákone, keďže tento vôbec nepredpisuje označovať splátku, v súvislosti s ktorou sa právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže uplatniť. Zákon zaviedol len povinnosť upozorniť spotrebiteľa na uvedený postup, pričom (ako plynie z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu publikovanej na www.nrsrsk v rámci dokumentov k parlamentnej tlači 655 / 2018) na to, aby mohla byť uplatnená tzv. straty výhody splátok musí byť splnená kumulatívna podmienka - upozornenie spotrebiteľa na to, že veriteľ bude žiadať zaplatiť celú pohľadávku. K tvrdeniu žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti : Z vyhlásenia predčasnej splatnosti - list zo dňa 19.07.2015 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyhlasuje úver z konkrétnej úverovej zmluvy za predčasne splatný a uvádza, kedy nastávajú účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti a kedy je dlžník povinný svoje záväzky uhradiť. Konkrétne : „Oznamujeme Vám, že v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy OTP Banka Slovensko, a.s. (ďalej len „Banka“) týmto vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatok (čo znamená, že strácate možnosť splácať úver mesačnými splátkami). Účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva v 10.deň odo dňa doručenia tejto výzvy (ďalej len „Deň účinnosti.“). V Deň účinnosti ste povinný zaplatiť celý Váš záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, ktorý predstavuje k 29.2.2016 sumu (...) .“ Zásielka s vyhlásením predčasnej splatnosti bola dňa 12.08.2015 vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Keďže deň vrátenia zásielky
je dňom nasledujúcim po poslednom dni úložnej doby, najneskôr týmto dňom je zásielka považovaná za doručenú, čo znamená že 10 deň od posledného dňa úložnej doby (11.08.2015) je deň 21.08.2015. V daný deň nastali účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti a v daný deň bol povinný žalobca splniť celý dlh (keďže logickým dôsledkom straty splátok je vznik povinnosť uhradiť celý dlh). Tvrdenie o určení akejsi novej splatnosti pohľadávky nemá oporu v žiadnej skutočnosti a obsah listu zo dňa 19.07.2015 ani neumožňuje takýto záver. Od zosplatnenia a jeho účinkov až do dňa postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa v prospech žalovaného uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní (postúpenie pohľadávky bolo v roku 2017), čím bola splnená zákonná podmienka pre postúpenie pohľadávky. K tvrdeniu žalobcu o povahe žalovaného plnenia : Žalobca tvrdí, že sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia, lebo postúpenie pohľadávky je neplatné. Podľa tvrdení žalobcu teda on plnil z neplatného právneho úkonu a neplatným právnym úkonom je zmluva o postúpení pohľadávok. Uvedené tvrdenie žalobcu neobstojí, pretože a) žalobca žiadne plnenie na zmluvu o postúpení pohľadávok neposkytol. Žalobca nie je zmluvnou stranou zmluvy o postúpení pohľadávok. b) keďže žalobca žiadne plnenie podľa zmluvy o postúpení pohľadávok neposkytol, nemohlo žiadne bezdôvodné obohatenie vzniknúť. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu a údajným vznikom obohatenia je nutné rozlišovať, aké plnenie a na aký záväzok žalobca poskytol. c) žalobca vždy plnil výlučne svoj záväzok zo Zmluvy o OTP refinanc exprese č. 022/2009/13SU zo dňa 18.06. 2013 vyplýva a teda jeho plnením žiadne obohatenie nevzniklo. Žalobca neposkytol žalovanému žiadne plnenie na zmluvu o postúpení pohľadávok, čiže z ním tvrdenej neplatnosti mu žiadny nárok ani vzniknúť objektívne by nemohol. d) Okrem argumentácie uvedenej v podanom odpore, predovšetkým s poukazom na odôvodnenie rozsudku NS ČR zo dňa 11.02. 2010, sp. zn. 21Cdo/5427/2007 : „Ak platí, že dlžník sa - ako je vyššie uvedené - môže zbaviť svojho dlhu (záväzku) právnym úkonom 7/8 adresovaným postupcovi dokiaľ mu postúpenie pohľadávky nebolo postupcom oznámené, znamená to vo svojich dôsledkoch aj to, že dlžník, ktorému bolo postúpenie pohľadávky oznámené postupcom, spôsobí svojím plnením, započítaním alebo iným spôsobilým právnym úkonom urobeným voči postupníkovi, aj keby v skutočnosti nedošlo k (platenému) postúpeniu pohľadávky alebo keby účinky zmluvy o postúpení pohľadávky následne zanikli (pominuli).“ uvádzame, že k rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR. Ten v odôvodnení rozhodnutia sp.zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.01. 2009 uvádza : „Preto ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, prípadne dlžníkovi takéto postúpenie preukázal postupník, a dlžník záväzok splnil postupníkovi, záväzok dlžníka týmto splnením postupníkovi zaniká aj v takom prípade, keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatnou alebo keď zmluva o postúpení vôbec neexistuje.“ e) V nadväznosti na to, aký záväzok žalobca plnil je vhodné doplniť aj to, aké by boli vlastne dôsledky žalobcom tvrdenej neplatnosti zmluvy o postúpení v zmysle Občianskeho zákonníka. V prípade neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky sú strany povinné vydať si všetko, čo si podľa nej plnili (§ 457 Občianskeho zákonníka). Postupca teda vráti cenu prijatú za postúpenie pohľadávky, ktorú prevzal, a postupník vráti právo na zaplatenie postúpenej pohľadávky v stave, v akom ju prevzal. Ak ale dlžník z takejto pohľadávky plnil postupníkovi potom, čo mu postúpenie bolo oznámené alebo preukázané, čiže záväzok dlžníka v rozsahu jeho plnenia (platieb) zanikol, potom postupník reálne môže vrátiť len právo na zaplatenie pohľadávky v stave, v akom ešte existuje a rozdiel (do stavu, v akom pohľadávku prevzal) musí vrátiť/ nahradiť v peniazoch (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Postupník v rámci vyporiadania by musel vrátiť právo na zaplatenie postúpenej pohľadávky a ak by toto právo nemohol „vrátiť“ v stave, v akom ho prevzal, potom by rozdiel rovnajúci sa plneniu dlžníka, vrátil - nahradil v peňažnej podobe postupcovi. Aj z tohto dôvodu nevzniklo na strane žalobcu právo na vrátenie akejkoľvek sumy, pretože ním poskytnuté plnenie spôsobilo zánik pohľadávky zo Zmluvy o OTP refinanc exprese č. 022/2019/13SU zo dňa 18.06. 2013 v rozsahu platenej sumy (rovnajúcej sa žalovanej sume). Podaná žaloba je založená nielen na nedôvodných tvrdeniach odporujúcich skutočnému stavu a preto žalovaný popiera existenciu žalovaného nároku v celom rozsahu. Žalovaný poukazuje na všetky listiny, ktoré v prejednávanej veci predložil spolu s odporom v rámci upomínacieho konania. Žalovaný popiera tvrdenie o vzniku obohatenia čo do základu a tiež čo do výšky (či už pôvodne uvádzanej v návrhu na začatie konania, resp. v podaní zo dňa 07.09. 2019). Navrhol, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.02. 2020 sa v celom rozsahu pridržiaval svojich podaní, navrhol súdu, aby podanú žalobu zamietol. Pre rekapituláciu žalovaný uviedol, že listinnými dôkazmi bola v celom rozsahu vyvrátená argumentácia žalobcu týkajúca sa skúmania jeho schopností splácať úver, rovnako bolo preukázané, že v súlade so zákonnými požiadavkami bol riadne písomne informovaný o tom, že je v omeškaní so splácaním a že právny predchodca hodlá pristúpiť k zosplatneniu celej úverovej zmluvy, rovnako je preukázané, že žalobca bol písomne informovaný aj o zosplatnení, pričom súčasťou súdneho spisu sú aj listiny preukazujúce doručovanie na adresu žalobcu, kde si on žiadnu zásielku zo
strany právneho predchodcu žalovaného neprevzal v odbernej lehote, taktiež nie je sporné, že plnenia žalobcu ktoré tvoria žalovanú sumu nepokryli doposiaľ ani len istinu z úverovej zmluvy uzatvorenej 18.06. 2013, takže žiadne protiprávne zmenšenie majetku na strane žalobcu objektívne vzniknúť ani nemohlo, pokiaľ žalobca vyvodzuje svoj nárok s tvrdeniami neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, tak okrem faktu, že jeho tvrdenia o neplatnosti postúpenia vyvracajú predložené listinné dôkazy, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/76/2007 publikovaný pod R 46/2009, v ktorom aj najvyšší súd potvrdil, že plnením dlžníka v prospech postupníka zaniká pohľadávka aj v takom prípade, ak by zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatnou alebo by neexistovala, túto argumentáciu žalovaný používal len podporene v súvislosti s tvrdeniami žalobcu, žalovaný vychádza a trvá na tom, že postúpenie pohľadávky voči žalobcovi je platné.
9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými do spisu: Zmluvou o OTP Refinanc Exprese úvere, vykonávaníme Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - žiadosť, potvrdením o vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu od zamestnávateľa žalobcu, zmluvou o OTP Refinanc Exprese č. 022/2009/13SU zo dňa 18.06. 2013 - predžalobnou výzvou, predžalobnou výzvou, žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru, vyhlásením úveru za predčasne splatný, poslednou výzvou pred zosplatnením, fotokópiou doručeniek, oznámením o postúpení pohľadávky a zisťovaním údajov o spotrebiteľských úveroch. Z listín predložených žalovaným, z poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 02.06.2015 vyplýva, že žalobca meškal so splácaním úveru viac ako tri splátky, preto pôvodný veriteľ žiadal uhradenie dlžnej čiastky, ktorú ku dňu 07.06. 2015 vyčíslil vo výške 1.161,53 Eur. Zároveň upozornil žalobcu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný v prípade nevyrovnania záväzkov. Zásielka obsahujúca výzvu pred zosplatnením bola doručovaná žalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska Rožňava, Edelényska 1991/42, ktorá nebola prevzatá v odbernej lehote. Z vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 19.07.2015 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov. Uviedol, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva v 10-ty deň odo dňa doručenia vyhlásenia a v deň účinnosti bol žalobca povinný zaplatiť celý jeho záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, ktorý ku dňu 17.07. 2015 predstavoval sumu vo výške 10.586,02 Eur, ktorá pozostáva z istiny 9.545,08 Eur, úrokov 987,67 Eur, úrokov z omeškania 3,27,- Eur a poplatkov 50,- Eur. Zásielka obsahujúca vyhlásenie úveru za predčasne splatný bola doručovaná na adresu trvalého pobytu žalobcu, avšak nebola adresátom prevzatá v odbernej lehote. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 21.12.2017 zaslal žalobcovi oznámenie o postúpení pohľadávky. Doklad o doručení tohto oznámenia žalovaný súdu nepredložil napriek tomu, že tvrdil, že žalobca na adrese trvalého bydliska túto zásielku prevzal.
10. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd žalobcom uplatnený nárok posúdil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
11. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. V zmysle ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
13. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. V zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 18.06. 2013: (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. V zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 18.06. 2013: (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
17. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 18.06. 2013: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení, t. z. ku dňu 20.12.2017: (1) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení, t. z. ku dňu 20.12.2017: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
20. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
21. Dňa 18.06. 2013 bola medzi pôvodným veriteľom OTP Banka Slovensko a.s. a žalobcom uzavretá úverová zmluva s názvom Zmluva o OTP Refinanc Exprese č.. 022/2019/13SU, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. v prospech žalobcu
v sume 10.200,- Eur (ďalej len "Zmluva"). Ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá má však spotrebiteľský charakter. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník bol povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach (anuitná splátka zahŕňala splátku istiny aj úroku) tak, že prvú splátku vo výške 158,38 eur mal dlžník uhradiť 20.08. 2019, druhú až 118. splátku v sume 158,38 Eur 20-ty deň v mesiaci a 119. splátku v sume 156,87 Eur dňa 20.06.2023.
22. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom OTB Banka Slovensko, a.s. a žalovaným v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 19.01.2018, ktorou žiadosťou žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka na uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy. Na základe tejto žiadosti zamestnávateľ žalobcu vykonal zrážky zo mzdy žalobcu po 135,- Eur mesačne za obdobie od januára 2018 do júla 2019, ktoré poukázal žalovanému na ním uvedený účet. Vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľ žalobcu prestal vykonávať na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11Csp/63/2019 zo dňa 21.11. 2019, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 022/2019/13SU, počnúc od doručenia uznesenia.
23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z predložených listín zo strany žalovaného vyplýva, že pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože neposudzoval komplexne pomery žalobcu, keď sa spoliehal na tvrdenie žalobcu o jeho čistom príjme, ktorý si žiadnym spôsobom neoveril a nepreveroval pravidelne opakujúce sa mesačné výdavky žalobcu, jeho životné náklady. Z obsahu predložených listín, zo žiadosti o úvere, z overovania čerpaných úverov žalobcom vyplýva, že pôvodný veriteľ si overoval iba výšku čerpaných úverov žalobcom a s tým súvisiace mesačné splátky úveru. Iné výdavky žalobcu si neoveroval. Na základe toho je možné dospieť k záveru, že pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preto nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona a úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
24. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 13.07.2015 úver poskytnutý žalobcovi predčasne zosplatnil po doručovaní poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 09.06.2015 žalobcovi na zaplatenie omeškaných splátok. Zásielky obsahujúce výzvu pred zosplatnením a vyhlásenie úveru za predčasne splatný boli doručované žalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska, ktorú adresu žalobca uviedol v žiadosti o poskytnutie úveru, avšak na tejto adrese žalobca jednotlivé zásielky v odbernej lehote neprevzal. Vykonanou lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že žalobca na adrese Rožňava, Edelényska 42 je hlásený k trvalému pobytu nepretržite od 28.03.1986, preto súd dospel k záveru, že je možné vychádzať z toho, že zásielky obsahujúce poslednú výzvu pred zosplatnením a vyhlásenie úveru za predčasne splatný sa dostali do sféry dispozície žalobcu, preto ich považoval za doručené. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný však súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon, v dôsledku neurčitosti obsahu poslednej výzvy pred zosplatnením zasielanej žalobcovi v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj neplnenie povinnosti pôvodného veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 z.z.. Znenie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predpokladá, že v prípade, ak je spotrebiteľ v omeškaní s jednou splátkou o dobu viac ako tri mesiace, veriteľ ho pred využitím práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka musí na túto skutočnosť upozorniť. V poslednej výzve pred zosplatnením zo dňa 02.06.2015 pôvodný veriteľ žiadal zaplatenie dlžnej čiastky sumy 1.765,62 eur od žalobcu, vyčíslenej ku dňu 31.05.2015, pričom výška mesačnej splátky úveru bola dohodnutá vo výške 235,19 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť právny úkon - poslednú výzvu pred zosplatnením súd považoval za neurčitý, pretože z neho nie je možné určiť, ktoré splátky zahŕňa suma 1.765,62 eur, s ktorou konkrétnou splátkou mal byť žalobca v omeškaní, preto nie je možné posúdiť obsah tohto právneho úkonu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom konzumuje právo dodávateľa na jednorázové zosplatnenie pohľadávky. Vzhľadom na to, že splnenie poslednej výzvy pred zosplatnením súd považoval za neurčitý úkon, ktorý zároveň je kumulatívnou podmienkou platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru a pôvodný veriteľ nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., súd dospel k záveru, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný listom zo dňa 12.07.2015 je neplatné. V dôsledku neplatného zosplatnenia úveru nie je splnená podmienka uvedená v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v konaní nebolo preukázané ani
splnenie podmienky platného postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona po bankách. Z týchto dôvodov súd považoval postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017, uzavretej medzi spoločnosťou OTP Banka Slovensko a.s. ako postupcom a spoločnosťou ANACO FIN s.r.o. ako postupníkom za neplatné, z dôvodu rozporu postúpenia s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení a s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom na neplatné postúpenie na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017 žalovaný získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu vo výške 2.565,- Eur, ktorá suma pozostáva z vykonaných zrážok zo mzdy žalobcu jeho zamestnávateľom na úhradu jeho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 09.04.2014 medzi žalobcom a pôvodným veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s., ktorá suma bola poukazovaná žalovanému. Bezdôvodné obohatenie je povinný žalovaný vydať v zmysle ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy.
25. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. V zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Žalobca vyzval žalovaného na plnenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia e-mailom doručeným žalovanému dňa 03.07.2019. Žalobca v petite žaloby žiadal zaplatenie žalovanej sumy s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.07.2019 do zaplatenia. Predžalobná výzva, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného bola žalovanému doručená dňa 03.07.2019. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu odo dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy, preto súd žalobe ohľadom zaplatenia úrokov z omeškania vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.07.2019 do zaplatenia, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
29. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. V konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného.
31. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Rožňava, v 3. vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.