Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/26/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v spore žalobcu: Q. E., Z. XX.XX.XXXX, X. B. V. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený: Ing. František Laufík, CSc., bytom Kríková 16, 821 07 Bratislava, adresa na doručovanie: Nové Záhrady III/6, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy a iné, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.02.2012, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 12.10.2012, voči žalovanej Slovenskej republike zastúpenej 1/ Ministerstvom spravodlivosti SR (ďalej tiež MS SR), 2/ Okresným súdom Bratislava I, 3/ Krajským súdom v Bratislave, 4/ JUDr. Otíliou Belavou, 5/ JUDr. Darinou Kriváňovou, 6/ JUDr. Ayše Pružinec Erenovou, 7/ JUDr. Janou Vlčkovou, 8/ Ministerstvom pôdohospodárstva SR a 9/ Slovenskou informačnou službou (ďalej tiež SIS), domáhal: 1/ aby Slovenská republika zastúpená MS SR bola zaviazaná zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy 100.000,- eur so 7,5% od 31.01.2012 až do splatenia, 2/ určenia nepravdivosti tvrdení právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -161 z 26.11.2009, že : a/Zmluva o prevode správy majetku štátu z 05.03.1997, uzatvorená medzi odovzdávajúcim UNIGAL, š.p. v likvidácii a preberajúcim SIS bola uzatvorená medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami, b/ bolo výsostné právo Slovenskej republiky rozhodnúť, ako naloží so svojou nehnuteľnosťou v účtovnej hodnote 4.064.553,- Sk, administratívnou budovou, vedenou na LV č. 2311 v kat. úz. G. a všetkým tým majetkom štátu, ktorý spravoval UNIGAL, š.p. v likvidácii, c/ nárok podľa právoplatných pohľadávok spoločnosti AES, spol. s r.o. zo zákona zanikol, pretože AES, spol. s r.o. ako veriteľ UNIGAL, š.p. v likvidácii bola povinná do 60 dní od 01.08.1994, kedy UNIGAL, š.p. vstúpil do likvidácie, prihlásiť svoje pohľadávky u likvidátora UNIGAL, š.p. v likvidácii, resp. u UNIGAL, š.p. v likvidácii, tak ako jej túto povinnosť ukladal , ods. 2 a túto povinnosť si spoločnosť nesplnila, 3/ určenia, že Zmluva o prevode majetku správy majetku štátu z 05.03.1997, uzatvorená medzi UNIGAL š.p. v likvidácii a SIS bola uzatvorená v rozpore s a a z.č. a že z dôvodu rozporu so zákonom je táto zmluva od počiatku neplatná, 4/ určenia, že pohľadávky žalobcu, ktoré spoločnosti AES, spol. s r.o. priznáva rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. -46 z 21.10.1988, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava

III č.k. -55 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -57 z 23.04.2001 nikdy nezanikli a sú právoplatné, 5/ aby Slovenská republika zastúpená MS SR bola zaviazaná odoslať žalobcovi ospravedlnenie v určenom znení, 6/ v prípade, ak by Slovenská republika nesplnila dobrovoľne povinnosť uloženú týmto rozsudkom, aby bol žalobca oprávnený na náklady žalovanej uverejniť v časopise Slovenská republika špecifikovaný text ospravedlnenia sa žalobcovi. 1.1. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť AES, spol. s r.o. podal dňa 08.02.2005 Okresnému súdu Bratislava I návrh voči Slovenskej republike zastúpenej 1/ Ministerstvom pôdohospodárstva SR a 2/ SIS a to z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa z.č. . Súd tento návrh zamietol rozsudkom č.k. -161 zo dňa 26.11.2009, ktorý v plnom rozsahu potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -197 z 25.01.2012. V odôvodnení právoplatného rozsudku súdy uviedli viaceré nepravdivé tvrdenia, ako sú uvedené vo výroku 2 žalovaného petitu. K nároku uvedenom v bode 2a/ petitu (s odkazom na str. 9 posledná veta 3. ods. zhora uvedeného rozsudku) žalobca uviedol, že UNIGAL š.p. v likvidácii nie je rozpočtová organizácia, ale podnikateľská organizácia, zriadená za účelom dosahovania zisku. K nároku uvedenom v bode 2b/ petitu (s odkazom na 2. súvetie 1 ods. zhora na str. 10 rozsudku) žalobca uviedol, že odporuje z.č. podľa ktorého štát nemá výsostné právo rozhodnúť, ako naloží so svojím majetkom, zo zákona je povinný priviesť tento majetok do iného existujúceho štátneho podniku, alebo k tomuto majetku založiť podnik nový. K nároku uvedenom v bode 2c/ petitu (s odkazom na 1. vetu 2. ods. zhora na str. 10 rozsudku) žalobca uviedol, že skutkové tvrdenie o zániku pohľadávky priznanej právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Bratislava III -46 z 21.10.1988, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. -55 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. -57 z 23.04.2001 je škandálne a je neprípustnou kritikou súdov právneho štátu sudcami, ktorí tvrdia, že jeho pohľadávka zanikla skôr, než bola právoplatným rozsudkom priznaná. Podľa rozsudku UNIGAL š.p. vstúpil do likvidácie 01.08.1994, avšak k tomuto dňu v neexistoval žiaden a toto ustanovenie v zákone neexistovalo ani do 90 dní od vstupu štátneho podniku do likvidácie, ktoré súd určuje ako hraničný termín prihlásenia pohľadávky veriteľa a toto ustanovenie bolo do zákona doplnené až 14.11.1996, preto ho spoločnosť AES spol. s r.o. nemohla v danom období porušiť. Napadnuté skutkové tvrdenia právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -161 z 26.11.2009 sú výlučne tvrdeniami súdov. Súdy teda nesprávne úradne postupovali, keď v prospech odporcu vyslovili tvrdenia, ktoré nikdy nevyslovil žiaden účastník konania a tiež keď potvrdili pravdivosť tvrdení napriek tomu, že zákonmi Slovenskej republiky je preukázaný opak. Zároveň žalobca uviedol, že z.č. oprávňuje vo veci konať ako zástupcu žalovanej Ministerstvo spravodlivosti SR, ostatné štátne orgány uvedené v návrhu majú zvláštne procesné oprávnenia z dôvodu svojho postavenia ako dotknuté štátne orgány, tieto pred súdom nekonajú, svoje právo zasahovať do konania realizujú výlučne prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR. 1.2. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalobca uviedol, že táto mu vznikla jednak tým, že ústavný súd zistil, že žalobca bol v konaní Okresného súdu Bratislava I č.k. poškodený na svojom ústavnom práve na konanie bez prieťahov. Právoplatný rozsudok odôvodnený skutkovými zisteniami, ktoré odporujú výslovnému zneniu zákonov tieto prieťahy niekoľkonásobne zvýšili. Zároveň mu ujma vznikla traumatizujúcim zistením, že v právnom štáte je účastník konania povinný súdom dokazovať zákon a dve úrovne súdov neuveria v platné zákony. Absencia postihu sudkýň zakladá podozrenie, že na nerešpektovanie zákonov ich zamestnávateľ - Slovenská republika - možno dokonca povzbudzuje. Náprava životnej istoty, viery v právny štát, sa nedá dosiahnuť konštatovaním porušenia práva bez náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške určenej súdom ako primeranej. S ohľadom na flagrantné obštrukcie súdov vo vzťahu k výške neoprávnene zadržiavanej pohľadávky je uplatnený nárok primeraný. Jeho trauma z bezprávnosti súdnych konaní a z prieťahov v konaní bola vyvolaná výlučne popísanými porušeniami právnych povinností súdmi SR. Ujma mu vznikla subjektívne, na jeho základných ľudských, občianskych a ústavných právach a túto subjektívne pociťuje v celom svojom konaní - v spoločenskom, rodinnom aj pracovnom živote.

2. Uznesením č.k. -55 zo dňa 03.04.2014 súd podanie v časti označenia subjektov oprávnených konať za štát v 2. až 9. rade odmietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -60 zo dňa 27.02.2015 predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uviedol, že ak navrhovateľ označí štátny orgán, ktorý má za štát konať, avšak uplatnený nárok do jeho pôsobnosti nepatrí, alebo ak

navrhovateľ označí subjekt, ktorý nie je štátnym orgánom, resp. ani nie je právnym subjektom, potom nejde o vadu návrhu ale o nedostatok podmienky konania. Preto mal súd prvého stupňa konať ako s odporcom so Slovenskou republikou v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti, alebo Ministerstvom pôdohospodárstva SR, prípadne s oboma týmito orgánmi, podľa toho, do pôsobnosti ktorých vec patrí a na označenie ďalších subjektov nemal prihliadať. Okresný súd Bratislava I v nadväznosti na uvedené uznesením č,k. -70 zo dňa 13.09.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2019 rozhodol, že v konaní bude pokračovať ako so žalovanou so Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k doručenej žalobe žiadala žalobu zamietnuť. K žalobcom označenému nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že ak štátny orgán zisťuje, či posudzuje predpoklady pre vydanie rozhodnutia, zhromažďuje podklady (dôkazy) pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, kedy prípadné nesprávnosti či vady sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú ne, v rámci ustanovení o nesprávnom úradnom postupe sa riešia škody, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Žalobcom namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I spočívajúci v uvedení nepravdivých tvrdení v rozsudku č.k. -161 z 26.11.2009 nemožno teda považovať za nesprávny úradný postup, keďže našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. V danom prípade nemôže ísť ani o nezákonné rozhodnutie v zmysle z.č. , keďže uvedený rozsudok nebol zmenený, ani zrušený pre nezákonnosť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, dokonca ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by viedli k záveru, že mu nejaká nemajetková ujma vznikla, ani skutočnosti preukazujúce, že nad rámec požadovaného ospravedlnenia by bolo potrebné pristúpiť aj k priznaniu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Taktiež nijako nešpecifikoval žiadanú sumu nemajetkovej ujmy. Keďže teda neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik škody (nemajetkovej ujmy), ani jej výšku, jej priznanie neprichádza do úvahy. Zároveň žalovaná poukázala aj na limitáciu nemajetkovej ujmy vyplývajúcu z z.č. , ktorá by v maxime, teda 50 násobku minimálnej mzdy v r. 2009 (295,50,- eur) predstavovala sumu 14.775 eur, pričom žalobca sa domáha takmer 7 násobne vyššej sumy a ide teda celkom zjavne o neprimeraný nárok. K nároku žalobcu na určenie nepravdivosti konkretizovaných tvrdení obsiahnutých v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -161 zo dňa 26.11.2009, určenia neplatnosti Zmluvy o prevode správy majetku štátu z 05.03.1997 a zároveň určenia, že špecifikované pohľadávky žalobcu nikdy nezanikli a sú právoplatne priznané žalovaná uviedla, že sa týchto nárokov nemožno domáhať podľa z.č. . Neprichádza do úvahy, aby súd rozhodoval v rámci konania o náhradu škody podľa z.č. o žalobných petitoch 3/ a 4/, ktoré predstavujú určovaciu žalobu (aj keby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na ním žiadanom určení, čo žalovaná rozporuje), resp. o žalovanom petite 2/, ktorý si mal žalobca uplatniť v rámci konania o riadnom, resp. mimoriadnom opravnom prostriedku. Vo vzťahu k týmto petitom žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná. Za stavu neexistencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu a nepreukázania nemajetkovej ujmy absentuje aj príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou. Žalovaná tiež namietla aj uplatnené úroky z omeškania, keď náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch závisí od posúdenia súdu, teda až rozsudok o jej priznaní má konštitutívny charakter vo vzťahu k vzniku práva na ňu. Dlžník sa teda nemôže dostať do omeškania s plnením dlhu skôr, ako vznikne samotná povinnosť plniť, teda skôr, ako uplynie lehota na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa rozhodnutia súdu, ktorým sa náhrada priznala.

4. Žalovaný v priebehu konania doplnil svoje vyjadrenie, keď uviedol, že nespochybňuje zákonnosť predmetného rozsudku Okresného súdu Bratislava I, jeho právoplatnosť rešpektuje a ani si nenárokuje pohľadávku, ktorú mu tento rozsudok v prospech SIS odcudzil. Sudkyne však aby mohli vydať uvedený rozsudok klamali, preto citovaný rozsudok osvedčuje nepravdy. Keďže je rozsudok zákonný, nepochybne boli jeho zistenia získané nesprávnym úradný postupom. Zároveň tiež k argumentácii protistrany k z.č. uviedol, že rozsudok odôvodnený vymyslenými a nikým nikde nepublikovanými zákonmi je určite tým rozhodnutím, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. Poznanie, že sudkyne Slovenskej republiky klamú o znení zákona mu spôsobilo nenapraviteľnú traumu, ktorú považuje za sotva napraviteľnú nemajetkovú ujmu. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy nespochybňuje moderátorskú úlohu súdu. Táto nie je priamou škodou, existuje ale súvislosť s utrpenou škodou a šokom z poznania, že mu ju spôsobila republika, ktorá sa vydáva za

demokratickú a právnu. Už v čase vynesenia napadnutého rozsudku bola jeho škoda s príslušenstvom vo výške 2 mil. eur. K úrokom z omeškania uviedol, že je výlučnou kompetenciou súdu určiť, či nemajetková ujma vznikla, ale ak vznikla, vznikla nezákonným aktom, v okamihu, keď sa on o nesprávnom úradnom postupe dozvedel, teda keď prvý krát prečítal nepravdivú verejnú listinu a nie rozhodnutím súdu, ktorý sa s jeho názorom stotožnil. Uplatnených nárokov sa domáha titulom zákona o zodpovednosti štátu a aj titulom , na ktorý tento zákon odkazuje. Je nemožné, aby predmetný rozsudok bol nenapadnuteľný, keďže je tvorený klamstvami sudkýň a je nemožné, aby ho súd v tomto stave ponechal.

5. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že žalobca na jednej strane uvádza, že predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava I považuje za zákonný, avšak hovorí aj o nezákonných výrokoch právoplatného rozsudku, čo spôsobuje zmätočnosť jeho podania. Jeho odôvodnenie nemajetkovej ujmy považuje za všeobecné a ničím nepreukázané tvrdenie, ktoré nemá pre tento konkrétny prípad žiadnu relevanciu.

6. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi: návrh podľa z.č. o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom z 08.02.2005, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -161 zo dňa 26.11.2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -57 z 23.4.2001, zmluva o prevode správy majetku štátu z 05.03.1997, výpis z Obchodného registra spoločnosti UNIGAL š.p., rozsudok Okresného súdu Bratislava III -46 zo dňa 21.10.1998, uznesenie Okresného súdu Bratislava III -55 zo dňa 14.12.1998 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -57 zo dňa 23.04.2001.

7. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že:

7.1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -46 z 21.10.1998 v spojení s opravným uznesením č.k. -55 zo dňa 14.12.1998 súd v právnej veci žalobcu AES spol. r.o. proti žalovanému UNIGAL š.p. v likvidácii zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 805.238, Sk a trovy konania. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -57 zo dňa 23.04.2001 v inej obchodnej veci žalobcu AES, spol. s r.o. proti žalovanému UNIGAL š.p. v likvidácii zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.966.620,64 Sk a trovy súdneho poplatku.

7.2. Navrhovateľ AES spol. s r.o. voči odporcovi Slovenskej republike zastúpenej 1/ Ministerstvom pôdohospodárstva SR a 2/ SIS sa návrhom zo dňa 08.02.2005, doručeným v uvedený deň na Okresný súd Bratislava I a vedeným pod sp. zn. domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 2.912.430,64 Sk s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že mu spoločnosť UNIGAL š.p. v likvidácii neuhradila pohľadávky priznané rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -46 z 21.10.1988, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. -55 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -57 z 23.04.2001, keď stav predĺženia UNIGAL š.p. mala spôsobiť Slovenská republika bezodplatným prevodom nehnuteľnosti z vlastníctva UNIGAL š.p. na SIS, čím sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa. Keďže v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, právnym nástupcom navrhovateľa sa stal Ing. Q. E.. Okresný súd Bratislava rozsudkom č.k. -161 zo dňa 26.11.2009 návrh zamietol a odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Odôvodnenie rozsudku obsahovalo žalobcom v konaní označené tvrdenia. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -197 zo dňa 25.01.2012.

7.3. Zmluvou o prevode majetku štátu uzatvorenou dňa 05.03.1997 medzi odovzdávajúcim UNIGAL š.p. v likvidácii (zriaďovateľ Ministerstvo pôdohospodárstva SR) a preberajúcim Slovenskou informačnou službou bola bezodplatne k 01.04.1997 prevedená správa k špecifikovanému nehnuteľnému majetku v účtovnej hodnote 4.064.533 Sk.- s tým, že Zmluva nadobúda účinnosť dňom zápisu do katastra nehnuteľností SR.

7.4 Súd v konaní rozhodol, že nevykoná žalobcom navrhovaný dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. a to z dôvodu jeho nadbytočnosti, nakoľko žalobca k podanej žalobe pripojil aj predmetný rozsudok -161, ako aj potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu č.k. -197 a aj ďalšie listiny potrebné pre rozhodnutie súdu v danej veci.

8. Súd podľa obsahu žaloby a označenia žalovanej posúdil základ uplatneného nároku žalobcu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

9. Podľa z.č. v znení účinnom v čase označeného nesprávneho úradného postupu, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa cit. z.č. , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa cit. z.č. , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa . cit. z.č. , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa cit. z.č. , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa cit. z.č. , ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

Podľa cit. z.č. , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa cit. z.č. , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa cit. z.č. , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa cit. z.č. , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa cit. z.č. , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa cit. z.č. , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa cit. z.č. , ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa z.č. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. zaviazali žalovaného UNIGAL š.p. v likvidácii k úhrade súm uvedených v bode 7.1. tohto rozsudku v prospech žalobcu AES spol. s r.o.. Ing. Q. E. sa ako právny nástupca AES spol. s r.o. domáhal úhrady týchto súm voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom pôdohospodárstva SR a Slovenskou informačnou službou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , v ktorej súd rozsudkom č.k. -161 jeho návrh zamietol, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -197 tak, ako je to uvedené v bode 7.2. tohto rozsudku. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný.

11. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I v odôvodnení predmetného rozsudku č.k. -161 zo dňa 26.11.2009 uviedol ním konkretizované tvrdenia, ktoré sú nepravdivé a táto skutočnosť zakladá jeho právo na nároky špecifikované v petite jeho žaloby.

12. Súd podľa označenia žalovanej a obsahu podanej žaloby, ako aj v zmysle vyjadrenia žalobcu v konaní predmetnú žalobu posúdil v zmysle . Podľa citovaných ustanovení z.č. ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, pri ktorom musí byť v danom prípade kumulatívne preukázaná: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, 2/ existencia škody alebo nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi ne, t.j. existenciu nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia.

13. Sporné v konaní bolo, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, resp. k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalobca viac krát uviedol, že svojho nároku sa domáha titulom nesprávneho úradného postupu, za ktorý považuje to, že súd v odôvodnení predmetného rozsudku vyslovil žalobcom konkretizované nepravdivé tvrdenia a tiež že tieto boli potvrdené súdom napriek tomu, že zákonmi Slovenskej republiky je preukázaný opak. Súd uvádza, že nesprávny úradný postup nie je priamo a taxatívne uvedený v z.č. . Z ustálenej judikatúry súdov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ) vyplýva, že ide o činnosť, ktorá nemá bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, kde by sa prípadné nesprávnosti, či vady prejavili. Súd preto ako dôvodnú vyhodnotil argumentáciu žalovanej, že žalobcom označený nesprávny úradný postup, teda odôvodnenie rozhodnutia v zmysle uvedeného nemožno považovať za nesprávny úradný postup. V danom prípade žalobcom označené výroky boli obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, kde prichádza do úvahy len skúmanie, či boli naplnené podmienky v zmysle a z.č. . V konaní nebolo preukázané, že by uvedený rozsudok bol po právoplatnosti zmenený alebo zrušený pre nezákonnosť v zmysle z.č. 514/2003, keď právoplatnosť nadobudol po jeho potvrdení odvolacím súdom a zároveň nebolo ani preukázané, že by predmetným rozhodnutím súd prekročil svoju právomoc, keď posudzovanie skutkového stavu a aplikácia zákona je v právomoci súdu a nesúhlas žalobcu s uvedeným posúdením a aplikáciou nie je dôvodom na konštatovanie o prekročení právomoci. Na margo argumentácie žalobcu, že je nemožné, aby predmetný rozsudok bol nenapadnuteľný, keďže je tvorený klamstvami sudkýň a je nemožné, aby ho súd v tomto stave ponechal súd uvádza, že ak sa žalobca domáha toho, že v odôvodnení rozhodnutia súdu boli nepravdivé tvrdenia, na preskúmanie

takejto argumentácie slúži inštitút opravných prostriedkov riadnych i mimoriadnych, v rámci konania o ktorých sú aj odôvodnenia rozhodnutí podrobené prieskumu nadriadených súdov. Zároveň súd uvádza, že nemôže skúmať odôvodnenie rozsudku a pravdivosť v ňom uvedených tvrdení v konaní podľa z.č. , keď nie je druhostupňovým orgánom súdu, ktorý toto rozhodnutie vydal, navyše predmetný rozsudok vrátane jeho odôvodnenia už bol podrobený prieskumu odvolacieho súdu, ktorý tento v plnom rozsahu potvrdil. Aj keď sa žalobca s odôvodnením predmetného rozsudku a s jeho potvrdením nestotožnil, nie je možné prisvedčiť dôvodnosti takto odôvodneného žalobného návrhu v danom nároku, keď týmto sa žalobca titulom nesprávneho úradného postupu dožaduje skrytého opätovného prieskumu právoplatného súdneho rozhodnutia, čo by znamenalo zásah do stability práva a právnych vzťahov. Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Súd teda dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu a to preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu a ničím nepreukázal ani vydanie nezákonného rozhodnutia, keď aj sám žalobca v konaní uviedol, že zákonnosť predmetného rozsudku plne akceptuje.

14. Súd následne skúmal preukázanie existencie škody, resp. nemajetkovej ujmy ako ďalšieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu v zmysle z.č. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Na pojednávaní ustálil, že túto si uplatňuje za to, že utrpel šok z toho, ako sudkyne ohýbali zákony. Svoj nárok ďalej odôvodnil v konaní tým, že ujma vznikla traumatizujúcim zistením, že v právnom štáte je účastník konania povinný súdom dokazovať zákon a dve úrovne súdov neuveria v platné zákony. Tiež uviedol, že náprava životnej istoty, viery v právny štát, sa nedá dosiahnuť konštatovaním porušenia práva bez náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške určenej súdom ako primeranej. Výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy (100.000,- eur) považoval za primeranú vo vzťahu k výške neoprávnene zadržiavanej pohľadávky. Vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy aj jej výšku sporovala žalovaná. Súd sa stotožnil s jej argumentáciou, keď s poukazom na ust. cit. z.č. uvádza, že úhrada nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo súdom vzhliadnuté porušenie práva v zmysle nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia (viď bod 13 tohto rozhodnutia), neboli preukázané dôvody na úhradu nemajetkovej ujmy, keď žalobca túto nijakým spôsobom nepreukázal. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že aj keď priznanie výšky nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú. Súd preto výšku nemajetkovej ujmy určuje s prihliadnutím na kritériá uvedené v cit z.č. , pričom žalobcom uvedenú výšku nemajetkovej ujmy s poukazom na jeho odôvodnenie nepovažoval súd za preukázanú. Súd teda konštatuje, že žalobca nepreukázal ani vznik, ani výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy.

15. Zároveň súd podotýka, že žalobca v konaní pôvodne odôvodňoval nemajetkovú ujmu aj prieťahmi v konaní , keď uviedol, že tieto konštatoval Ústavný súd SR a tiež uviedol, že právoplatný rozsudok odôvodnený skutkovými zisteniami, ktoré odporujú výslovnému zneniu zákonov tieto prieťahy niekoľkonásobne zvýšil. Súd k uvedenej argumentácii uvádza, že v zmysle z.č. sú prieťahy v konaní nesprávnym úradným postupom, avšak žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia o konštatovaných prieťahoch v konaní nepredložil a ani iným spôsobom nepreukázal existenciu takéhoto nesprávneho úradného postupu v konaní. Aj keby predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR žalobca predložil, je potrebné uviesť, že konanie v zmysle z.č. pokiaľ ide o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy nemožno stotožňovať čo do jeho účelu a cieľa s konaním pred Ústavným súdom SR a priznávaním odškodnenia v tomto konaní, keď koncepcia vychádza z unesenia dôkazného bremena poškodeného k jeho tvrdeniu o vzniknutej nemajetkovej ujme. Pretože žalobca tvrdenie o takto vzniknutej nemajetkovej ujme žiadnymi dôkazmi nepreukázal a ani takéto v konaní nenavrhol, nemohol súd posudzovať ani dôvodnosť a výšku nemajetkovej ujmy v zmysle cit. z.č. . Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania existencie nemajetkovej ujmy ako ďalšieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu. Z uvedených dôvodov absentuje aj preukázanie posledného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu a to príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím.

17. Súd len na margo žalobcom uplatnených v zmysle z.č. (petity 1/, 5/ a 6/) uvádza, že napriek výzvam súdu žalobca nepreukázal ani naplnenie podmienky predbežného prerokovania

nároku v zmysle cit. z.č. . Keďže žalobca nepreukázal existenciu uvedených predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, súd jeho nároky na náhradu nemajetkovej ujmy a ospravedlnenie od žalovanej (petit 1/, 5/ a 6/ žaloby) ako nedôvodné zamietol.

18. V nárokoch 2/, 3/ a 4/ žalobného petitu sa žalobca domáhal určenia, že ním konkretizované tvrdenia v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -161 z 26.11.2009 sú nepravdivé (petit 2/ žaloby), že zmluva o prevode majetku štátu z 05.03.1997 je uzatvorená v rozpore so zákonom a je od počiatku neplatná (petit 3/ žaloby) a že pohľadávky žalobcu, ktoré boli priznané AES spol. s r.o. v uvedených konaniach na Okresnom súde Bratislava III nikdy nezanikli a sú neplatné (petit 4/ žaloby). K týmto nárokom súd zhodne so žalovanou uvádza, že v konaní podľa z.č. takéto nároky nie je možné skúmať. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu, že tieto si môže uplatniť nakoľko je v z.č. odkaz na úpravu v osobitnom predpise - v . Uvedené zákonné ustanovenie upravuje síce odkaz na , ale v prípade právneho vzťahu upraveného v Nakoľko ale právny základ žalobcovho nároku, t.j. nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie neboli v konaní preukázané, aplikácia je v danom prípade irelevantná. K uvedenej skupine uplatnených nárokov súd uvádza s poukazom na ust. , že v prípade návrhu na určenie právnej skutočnosti prípustnosť takejto žaloby musí vyplývať z osobitného predpisu, pričom táto podmienka v uvedenom prípade nie je splnená. Zároveň súd dodáva, že v uvedenom konaní bola otázka platnosti zmluvy o prevode správy majetku štátu vo vzťahu k nároku žalobcu aj po vysporiadaní sa s jeho totožnou argumentáciou už vyriešená a opätovné riešenie uvedenej otázky by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty. Z uvedených dôvodov súd aj tieto nároky žalobcu (petit 2/, 3/ a 4/ žaloby) ako nedôvodné zamietol.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti žalovanej v spore. Keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná, patrila by jej náhrada trov konania, keďže si však túto neuplatnila nakoľko jej žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.