Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/96/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, G., zastúpeného: Mgr. Martin Dohňanský, advokát, s.r.o., so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava, proti žalovanému: Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. U. N. Č.. XX, G., zastúpenému KRION Partners s. r. o., so sídlom Palisády 50, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená: KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02. júna 2015, č. k. - 407, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 44.737,10 eur do troch dní, a vo zvyšku žalobu zamieta. Žalovanému a intervenientovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia sumy 440.815,24 eur (13.280.000 Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol, že rozsudkom zo dňa 19. 03. 2012 žalobu zamietol, avšak v dôsledku odvolania podaného žalobcom proti tomuto rozsudku bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 369 zo dňa 27. 05. 2014 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že zistený skutkový stav posúdil výlučne podľa ust. a , avšak žalobcom uplatnený návrh neposúdil aj podľa . Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca bol dňa XX. XX. XXXX účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič K. Š., ktorý bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10. 11. 2005 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa , , keď dňa 29. 05. 2003 ako vodič motorového vozidla zn. Škoda Pick - up, EČ: L. XXX M. pri prejazde križovatkou V. S. prechádzal na červený svetelný signál "STOJ", následkom čoho došlo k zrážke s chodcom Y. G., ktorý prechádzal cez V. W. po riadne vyznačenom priechode pre chodcov. Uvedeným rozsudkom bol žalovaný K. Š. zaviazaný nahradiť poškodenému Y. G. škodu v sume 63.975 Sk. Z protokolu o nehode v cestnej premávke Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III Okresného dopravného inšpektorátu, Čp. ORP - ČVS: - 58/DI - DN - 2003 - III zo dňa 29. 05. 2003 mal preukázané, že vodičom, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, bol K. Š. a ako majiteľ vozidla bol uvedený X., E. XXX. Z leasingovej zmluvy č. 1085/22 zo dňa 20. 05. 2002 zistil, že bola uzavretá medzi prenajímateľom BPT LEASING, a.s. Bratislava a nájomcom Z. Š. - LEON, Hostie, predmetom ktorej bolo ojazdené motorové vozidlo Škoda Pick - up. Pôvodný nájomca Z. Š. - X., dňa 10. 03. 2003 postúpil všetky práva a záväzky z leasingovej zmluvy na nového nájomcu LEON BC spol. s. r. o., Mýtna 42, Bratislava na základe dodatku č. 1 k

leasingovej zmluve. BPT LEASING a. s. Bratislava v písomnom vyjadrení 15. 03. 2011 uviedla, že v čase od 20. 05. 2002 do 26. 09. 2005 bola vlastníkom predmetného motorového vozidla. Od 10. 03. 2003 bol novým nájomcom LEON BC spol. s. r. o., Mýtna 42, Bratislava. Z výpisu zo živnostenského registru vedeného na Okresnom úrade v Nitre zistil, že Z. Š. X., s miestom podnikania E., F.: XXXXXXXX ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 15. 04. 2005. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, Okresný dopravný inšpektorát v Zlatých Moravciach dňa 07. 09. 2010 zaslalo súdu výpis z evidenčnej karty vozidla Škoda pick - up, ev. č.: L. - XXX M., z ktorej zistil, že dňom 29. 05. 2002 je vedený ako vlastník motorového vozidla spoločnosť BPT LEASING a.s. Bratislava, držiteľom vozidla je vedený Z. Š. - X. E.. Uviedol, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že vodičom motorového vozidla zn, Škoda Pick - up e. č.: L. - XXX M., ktorý spôsobil dopravnú nehodu dňa XX. XX. XXXX, bol K. Š.. Žalobca si však ako poškodený neuplatnil žalobou nárok na náhradu škody proti vodičovi K. Š. podľa . Uplatnil si právo na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla podľa proti prevádzkovateľovi vozidla pôvodne označenému Z. Š., X., E., ako podnikateľskému subjektu, ktorý ukončil svoju činnosť k 15. 04. 2005, ktorú skutočnosť mal preukázanú z výpisu zo živnostenského registra vedeného na Okresnom úrade v Nitre, po zániku živnostenského oprávnenia bol žalovaný označený ako riadne ako fyzická osoba Z. Š., nakoľko zánikom živnostenského oprávnenia nezanikajú záväzky vzniknuté živnostníkovi v období existencie jeho živnostenského oprávnenia. Vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v čase od 20. 05. 2002 do 26. 09. 2005 bola vlastníkom predmetného motorového vozidla spoločnosť BPT Leasing a. s. Bratislava, ktorá uzatvorila leasingovú zmluvu č. 1085/22 dňa 20. 05. 2002 s nájomcom Z. Š. - X. E., následne pôvodný nájomca Z. Š. - X. dňa 10. 03. 2003 postúpil všetky práva a záväzky z leasingovej zmluvy na nového nájomcu LEON BC spol. s. r. o Mýtna 42, Bratislava, na základe dodatku č. 1 k leasingovej zmluve. Dospel k záveru, že v čase dopravnej nehody dňa XX. XX. XXXX nebol žalovaný nájomcom vozidla, vlastníkom vozidla ani vodičom vozidla. K námietkam žalovaného, že pre účely vyvodenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zásadné, kto je ako držiteľ vozidla zapísaný v evidenčnej karte vozidla, a to bol v danom prípade Z. Š. - X. E., uviedol, že nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku, je to pojem širší ako vlastník, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného, než vlastníckeho práva, oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. S poukazom na konštatoval, že prevádzkovateľom dopravného prostriedku môže byť vlastník dopravného prostriedku, oprávnený držiteľ a nájomca. Nájomca prichádza do úvahy ako prevádzateľ dopravného prostriedku najmä v prípade uzavretia leasingovej zmluvy. Poukázal aj na to, že o premávke na pozemných komunikáciách je predpisom verejného práva a povinnosť držiteľa vozidla vyplývajúca z tohto predpisu, teda povinnosť oznámiť prevod držby vozidla inú osobu je povinnosťou vyplývajúcou z tohto predpisu verejného práva a jej porušenie nemôže mať zásadný vplyv na obsah práv a povinností zo súkromnoprávneho vzťahu vyplývajúceho napr. z uzavretej kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože v čase dopravnej nehody nebol zodpovedným subjektom za náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla podľa , ani ako vodič motorového vozidla podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle . O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 13.313, eur jeho právnemu zástupcovi a spoločnosti Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, zastúpená KOOPERATIVA poisťovňa a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný bol v žalobe označený na základe Oznámenia o dopravnej nehode ako držiteľ vozidla a žalobca v evidencii vozidiel zistil v evidenčnej karte vozidla, že ide o žalovaného Z. Š.X. - X., sídlo podnikania E. XXX, okres Zlaté Moravce. Inak ako z policajnej evidencie sa poškodený nemá možnosť dozvedieť o osobe či identite držiteľa vozidla - prevádzkovateľa, objektívne zodpovedného za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Namietal, že Oznámenie o dopravnej nehode nie je súkromnoprávny dokument, ale dokument verejnoprávnej povahy vydaný príslušným orgánom PZ SR, a preto má podľa jeho názoru vyššiu dôkaznú silu ako dvojstranná zmluva súkromných osôb. S poukazom na ust. , , o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, , a o premávke na pozemných komunikáciách a , , o povinnom zmluvnom poistení namietal, že z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že pre účely vyvodenia objektívnej občianskoprávnej

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zásadné, kto je ako držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch motorového vozidla, ten je totiž pre účely posudzovania zodpovedného subjektu považovaný za prevádzkovateľa vozidla. V predmetnom konaní správnosť označenia pasívne legitimovaného potvrdil Okresný dopravný inšpektorát Zlaté Moravce ako aj Slovenská kancelária poisťovateľov, keď v listoch zo dňa 08. 06. 2007 a zo dňa 18. 10. 2007 sa ako držiteľ uvádza Z. Š. - X.. Až následne začala Slovenská kancelária poisťovateľov účelovo argumentovať, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že je predpisom verejnoprávneho charakteru, ktorého porušenie nemôže mať zásadný vplyv na obsah práv a povinností zo súkromnoprávneho vzťahu, vyplývajúceho napr. z uzavretej kúpnej zmluvy. Podľa jeho názoru vylučuje uplatnenie objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou ( ) z dôvodu, že necháva na vôli zodpovedných subjektov, či sa podrobia zodpovednosti alebo nie. Nie je súkromnoprávne stanovené, ako sa má vozidlo, ktorého prevádzka je vysoko riziková, vlastnícky prevádzať. Vyhnutiu zodpovednosti by teda stačilo antidatovať akúkoľvek písomnú zmluvu, resp. nepodpísať žiadnu zmluvu, nakoľko ju súkromné právo nevyžaduje pri motorovom vozidle v písomnej podobe a len tvrdiť, že už v čase nehody bolo auto prevedené na inú osobu. Poukázal aj na rozsudok NS SR č. k. , v ktorom dovolací súd okrem iného uviedol: "Vzhľadom na uvedené treba prisvedčiť správnosti záveru odvolacieho súdu, že v čase dopravnej nehody trvalo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavreté s poisťovňou U. a I., keďže bolo preukázané, že dopravný inšpektorát nevykonal všetky evidenčné úkony, a preto práva a povinnosti držiteľa vozidla mal doterajší držiteľ..." V časti o náhrade trov konania namietal, že v danom prípade sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , keď v konaniach o mimoriadne odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia iniciovanými poškodenými na zdraví nejde podľa právnej teórie o tzv. "sporové" konania; ide tu o tzv. "nárokové" konania, kde existencia a výška nároku závisí až od úvahy súdu, resp. znaleckého posúdenia, ide teda o konštitutívne rozhodnutie súdu, to znamená, že suma odškodnenia, ktorú poškodený žalobca žiada v návrhu vyplatiť do rozhodnutia súdu neexistuje. Poukázal aj na systémové opatrenia zákonodarcu, týkajúce sa uplatňovania náhrady škôd vo všeobecnosti a ich zdaňovania, ktorými v zbavuje poškodených na zdrav povinnosti platiť súdny poplatok za žalobu, ktorou si škodu, resp. ujmu na zdraví uplatňujú a aj v o daniach túto skupinu osôb zbavuje platenia daní z prijatých náhrad škôd a nemajetkovej ujmy. Ďalej poukázal aj na iné pomery žalobcu, ktorý bude ako manuálne pracujúci do konca života handicapovaný zranením ruky ako aj ďalšími zraneniami, ktoré narušili jeho zdravotnú, pracovnú a psychickú pohodu, a ktoré mu zavinila iná osoba. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súd v Bratislave spis., značky , a , v ktorých odvolací súd nepriznal trovy konania pre rovnaký charakter konania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že podľa ustáleného výkladu ustanovení § 427 prevádzkovateľom motorového vozidla je ten, kto má právnu a faktickú možnosť dispozície s motorovým vozidlom a kto motorové vozidlo organizovane využíva. Prevádzkovateľom motorového vozidla môže byť vlastník, oprávnený držiteľ alebo nájomca v prípade uzavretia leasingovej zmluvy. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný na základe dodatku č. 1 k leasingovej zmluve č. 1085/22 uzatvorenej dňa 10. 03. 2003 so spoločnosťou BPT LEASING a. s. prenechal užívanie predmetného motorového vozidla obchodnej spoločnosti LEON BC spol. s. r. o. , ktorá na základe tohto dodatku prevzala starostlivosť o prevádzku motorového vozidla, a to tak po stránke finančnej, keď uhrádzala leasingové splátky, ako aj po stránke technickej a prevádzkovej, t. j. uvedená spoločnosť sa stala prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v čase dopravnej nehody nebol oprávneným držiteľom/nájomcom a ani vlastníkom motorového vozidla, pretože vlastníkom bola spoločnosť BPT LEASING a. s. a z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol byť prevádzkovateľom motorového vozidla, a nie je preto ani v konaní pasívne vecne legitimovaný. Zodpovednosť žalovaného ako vodiča neprichádza do úvahy ani podľa ustanovenia , pretože žalovaný nebol vodičom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, keď vodičom tohto motorového vozidla bol K. Š., voči ktorému si žalobca žiadny nárok neuplatnil. Za správny považoval záver súdu prvej inštancie, že žalobcom citované ustanovenia právnych predpisov upravujúcich prevádzku motorových vozidiel na pozemných komunikáciách, obsahujú úpravu, ktorá sa uplatní na účely plnenia povinností subjektov podľa týchto zákonov, nie však na účely určenia subjektu zodpovedného za škodu podľa . Zápisy v príslušných evidenciách, vedených dopravným inšpektorátom, majú len evidenčný charakter. Prípadné nesplnenie povinnosti vykonať zmenu v týchto evidenciách môže byť sankcionované

podľa právnych predpisov upravujúcich prevádzku motorových vozidiel na pozemných komunikáciách, ale neznamená to, že osoba vedená v tejto evidencii je automaticky prevádzkovateľom motorového vozidla zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ustanovenia . Nesúhlasil ani s námietkami žalobcu týkajúcimi sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, a s tvrdením žalobcu, že predmetné konanie nie je sporovým, ale "nárokovým" a namietal, že v danom prípade ide o typické sporové konanie, v ktorom má žalobca povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pri rozhodovaní o uplatnení náhrady trov sporového konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, mal teda žalovaný plný úspech vo veci a vznikol mu nárok na náhradu trov, účelne vynaložených na bránenie sa proti podanej žalobe. Žalovaný, ktorý nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní, v dôsledku nedôvodne podanej žaloby bol vyše 10 rokov nútený žiť v neistote a čeliť hrozbe, že bude zaviazaný na plnenie, ktoré zásadne negatívnym, likvidačným spôsobom zasiahne do jeho majetkovej sféry a spôsobí mu vážne existenčné problémy. Žalobca mal teda k podanej žalobe pristupovať zodpovedne a zvážiť všetky dôsledky, ktoré pre neho takéto podanie žaloby môže mať. Nie sú preto v tomto konaní dané dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal súd nepriznať náhradu trov konania žalovanému.

4. Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, zastúpená KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zotrvala na svojom vyjadrení, že žalovaný nie je v predmetnom súdnom spore pasívne vecne legitimovaný.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na všetkých svojich tvrdeniach a argumentácii uvedenej vo svojom odvolaní a poukázal na to, že v konaní predložil aj evidenčnú kartu vozidla zo dňa 07. 09. 2010, kde ako vlastník uvedená leasingová spoločnosť ale ako leasingový nájomca - prevádzkovateľ je tam stále uvedený žalobcom označený žalovaný, a teda po 8-ich rokoch nebol vykonaný evidenčný úkon zmeny držiteľa vozidla. Uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta, že v čase nehody nie je osoba zapísaná v oficiálnej policajnej evidencii osobou zodpovednou za škody vzniknuté jej vozidlom, popiera celý systém evidencie vozidiel, systém objektívnej zodpovednosti, používanej pri trestaní dopravných priestupkov PZ SR, no najmä systém povinne zmluvného poistenia, ktorý taktiež z uvedenej evidencie vychádza.

6. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 24.01.2017 č.k. -444 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď považoval za preukázané; dodatkom č. 1 k leasingovej zmluve; že v čase dopravnej nehody žalovaný nebol už nájomcom motorového vozidla, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda, nebol teda jeho prevádzkovateľom, a preto považoval za správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného.

7. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR ako dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Stotožnil sa s právnym názorom odvolacieho súdu, že v tomto prípade nájomcu treba považovať za prevádzkovateľa dopravného prostriedku v zmysle § 427 Obč. zák. Nestotožnil sa s názorom odvolacieho súdu v otázke unesenia dôkazného bremena žalovaným ohľadne preukázania jeho tvrdenia, že v čase dopravnej nehody nebol nájomcom a teda prevádzkovateľom motorového vozidla. Vytýkal odvolaciemu súdu, že v rámci skúmania unesenia dôkazného bremena žalovaným vychádzal výlučne z ním predloženého dodatku k leasingovej zmluve a nevzal do úvahy tie dôkazy a okolnosti, ktoré jeho vierohodnosť a tým aj dôkaznú silu spochybňujú.

8. Odvolací súd; viazaný právnym názorom dovolacieho súdu ( ); opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nad rozsah odvolacích dôvodov, hoci je nimi viazaný ( ), na odvolacom pojednávaní ( ) po dokazovaní vykonanom nad rozsah , pretože zákonné podmienky na opakovanie a doplnenie dokazovania splnené neboli, výsluchom žalobcu a žalovaného ( ), listinnými dokladmi - znalecký posudok S.. S. I. zo dňa 21. 10. 2004, znalecký posudok O.. S.. S. I. zo dňa 28. 02. 2005, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp.zn. zo dňa 10. 11. 2005 ( ) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnu záveru, že žalovaný v spore uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že nie je nájomcom motorového vozidla a že nesprávne posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného.

9. Podľa bodu 16 uznesenia dovolacieho súdu, už samotný fakt, že na podklade dodatku č. 1 nikdy nedošlo k zmene držiteľa v dokladoch vozidla a následne v príslušnej evidencii vozidiel, spochybňuje skutočnú existenciu tohto právneho úkonu v čase jeho datovania, resp. jeho platnosť. Okrem toho, na rozdiel od leasingovej zmluvy, práve dátum v dodatku ku zmluve je dopísaný perom, čo taktiež vyvoláva pochybnosť o okamihu vzniku tohto právneho úkonu.

10. Dovolací súd ďalej konštatoval, že z obsahu spisu nie je zrejmé, z akého dôvodu, pokiaľ dodatok k leasingovej zmluve existoval v čase jeho datovania, nedošlo následne na podklade tohto dodatku (tak ako sa to stalo v prípade samotnej leasingovej zmluvy) k zápisu zmeny držiteľa vozidla do dokladov od vozidla a do príslušnej evidencie vozidiel. Navyše v konaní nebolo preukázané, že nový nájomca uhrádzal od dátumu uvedeného v dodatku prenajímateľovi dohodnuté nájomné, že na jeho meno boli prenajímateľom vystavované faktúry súvisiace s týmito platbami, resp., že práve nový nájomca využil oprávnenie ku kúpe predmetu leasingu po skončení lízingového vzťahu v súlade so zmluvou.

11. S poukazom na tieto závery dovolacieho súdu navrhovali žalovaný a intervenient doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného na okolnosti podpísania dodatku č. 1 k leasingovej zmluve, výsluchom svedka K. Š., ktorý bol v čase podpisu dodatku konateľom LEON BC spol. s r.o. a pracovníka BPT LEASING, a.s. F.. I. Y. k okolnostiam uzavretia dodatku, ako aj vyžiadaním dokladov k spôsobu platenia leasingových splátok.

12. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mu prišiel návrh leasingovej zmluvy, prešli si ho s bratom a súhlasili. Stretli sa v sídle prenajímateľa, kde došlo k podpisu dodatku. Záväzky plynúce zo zmlúv boli uhrádzané Leon BC, nepamätal si, či došlo k odkúpeniu predmetu leasingu. Návrh leasingovej zmluvy bol predložený na podpis v sídle prenajímateľa, dátum perom napísali vtedy, kedy sa stretli, v ten deň bola zmluva podpísaná aj platná. Nepamätal si, koho povinnosťou bolo zabezpečiť prepis v dokladoch a v evidencii, asi sa na to zabudlo.

13. Z listu BPT LEASING, a.s. bolo zistené, že F.. Y. je zosnulý a nie je žiaden zamestnanec, ktorý by vedel k spornej zmluve poskytnúť informácie.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené, pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa , odvolací súd vychádzal zo záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, podľa ktorého výsledky vykonaného dokazovania neumožňovali prijať záver, že žalovaný nie je nájomcom motorového vozidla, pretože existujú okolnosti a dôkazy, ktoré vierohodnosť dodatku č. 1 k leasingovej zmluve, a teda aj jeho dôkaznú silu, významným spôsobom spochybňujú. V otázke unesenia dôkazného bremena odvolací súd aj po doplnení dokazovania v odvolacom konaní dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal pravdivosť tvrdenia, že nie je nájomcom a tým nevyvrátil pravdivosť toho, čo je uvedené v evidencii vozidiel. Ani v odvolacom konaní totiž neboli pochybnosti vyslovené dovolacím súdom odstránené, keď dovolací súd zdôraznil, že už samotný fakt, že na podklade dodatku č. 1 nikdy nedošlo k zmene držiteľa v dokladoch vozidla a následne v príslušnej evidencii vozidiel, spochybňuje skutočnú existenciu tohto právneho úkonu v čase jeho datovania, resp. jeho platnosť. Vzhľadom na zápis žalovaného ako držiteľa v evidencii vozidiel, považoval ho odvolací súd za prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola žalobcovi spôsobená ujma na zdraví, čím bola daná jeho pasívna legitimácia v konaní. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd zaoberal; nad rámec odvolacích dôvodov; vecou samou.

15. Podľa vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

16. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, pričom musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia ( vyhl. č. ). Zvýšenie odškodnenia za bolesť je determinované osobitnými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa vymykajúcimi sa z bežného rámca bolestí vyvolaných poškodením zdravia, jeho liečením a odstraňovaním následkov. Výnimočnosť týchto okolností môže spočívať predovšetkým v charaktere a povahe zranenia, v dôležitosti orgánu, ktorý

bol poškodený, v spôsobe a trvaní odstraňovania následkov zranení, v počte a charaktere ďalších komplikácií, ktoré pri tom môžu nastať.

17. Žalobca vo svojej výpovedi na odvolacom pojednávaní uviedol, že je vyučený ako kuchár čašník s maturitou, musel sa degradovať nižšie, 5 rokov mu trvalo, ako sa musel zaradiť a od úrazu vykonáva len pomocné sily; v súčasnosti pracuje v Primi, reže a krája zeleninu, upratuje. Bol ľavák, nevie otočiť ľavé predlaktie, nevie dvíhať panvičky, musel sa preorientovať na praváka. Šport musel vyradiť zo života, v nohe mu zostane železo, má zakázané chodiť dole po schodoch. Nemôže sa so synom hrať, naháňať sa. V čase úrazu bol slobodný a bezdetný. Manželstvo uzatvoril pred dvoma rokmi, pred troma rokmi sa mu narodil syn. Rozpadol sa mu vzťah s družkou. Bežné úkony v domácnosti zvláda. Musel si ťažko zvykať. Mal plány ísť kariérne hore, chcel sám podnikať, ale peniaze išli na liečbu. Nemohol si skôr založiť rodinu, pretože by sa o ňu nemohol finančne postarať. Hrával každú nedeľu futbal, už ho nehráva, odvtedy nebol ani lyžovať, korčuľovať, má to zakázané. Už ani nešoféruje. Uplynutím času sa zmieril s tým čo je. Z psychickej stránky bola u neho nervozita, agresivita a strach, keď je škaredé počasie, aj hodinu vstáva z postele, užíval silné lieky proti bolesti 6 rokov, lieky na psychiku neberie. 8 mesiacov bol na invalidnom vozíku, potom sa učil chodiť na barlách. Zo začiatku nevedel používať ani palec ľavej ruky, nevedel uchopiť veci. Zo športov mu je dovolené len plávanie. Stále má problémy so vstávaním z postele, keď je nízky tlak, cíti bolesti pri vstávaní. Rehabilitácia trvala 5 rokov. Jeho ambíciou bolo podnikať, mal iné plány do života, mal šancu, že bývalý majiteľ podniku, kde robil, chcel mu ho prenajať. Pôvodne bol zamestnaný v R. na J.. Chodil k S.. I. prvé 3 roky, a liečbu u neho ukončil s tým, že sám sa musí pozviechať.

18. Odvolací súd zhodnotením poškodenia zdravia žalobcu, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov, so zreteľom na charakter, mieru a intenzitu s tým spojených bolestí; tak ako tieto boli ohodnotené znaleckým posudkom S.. I. zo dňa 21. 10. 2004, dospel k záveru, že sa jedná o zvlášť výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie odškodnenia za bolesť nad stanovenie základnej výmery, a že v danom prípade sa javí ako primerané 10-násobné zvýšenie odškodnenia bolestného.

19. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku, žalobca bol 11 dní v bezvedomí, išlo u neho o polytraumu

- poranenia viacerých častí tela (stlačenie hrudníka s pomliaždením a roztrhnutím ľavých pľúc, zlomeniny rebra, ľavej lopatky, oboch kostí ľavého predlaktia, oboch kostí ľavého predkolenia, ramennej kosti, odrenina a pomliaždenie ľavej driekovej oblasti, pomliaždenie pravého predlaktia a pravej ruky poškodenie funkcie vretenného nervu ľavej hornej končatiny). Hospitalizácia žalobcu trvala 19 dní. Liečba zahŕňala stabilizáciu základných životných funkcií, umelú pľúcnu ventiláciu, nasadenie liekov na psychomotorický nekľud, antibiotickú liečbu, operáciu zlomenín predlaktia, predkolenia a ramennej kosti. Ďalšia operácia, ktorá prebehla bez ťažkostí, spočívala vo vybratí kovového materiálu z ramena a predlaktia. Kovový materiál bol však ponechaný v ľavom predlaktí pre jeho spomalené hojenie. Naviac bolo konštatované pretrvávanie poškodenia vretenného nervu ľavého predlaktia. V rámci liečby bolesti boli odporučené analgetiká a B-komplex. Žalobca utrpel otras mozgu ťažkého stupňa a poúrazový šok ťažkého stupňa. V rámci bodového ohodnotenia bolo plným počtom bodov ohodnotené stlačenie hrudníka s úrazovou asfyxiou; ostatné položky boli ohodnotené v 3/4 maximálneho počtu bodov. Spolu bolo priznaných 908,75 bodov, ktoré boli zvýšené na dvojnásobok, t.j. 1727,50, a to pre bolestivejší spôsob liečby, opakované infúzie a transfúzie krvi, hlboké bezvedomie 11 dní s nutnosťou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu a spomalené hojenie zlomeniny predlaktia, podávanie viacerých liekov proti bakteriálnej a mykotickej infekcii. V trestnom konaní bola konštatovaná ťažká ujma na zdraví žalobcu.

20. Zhodnotením bolestí spôsobených poškodením zdravia žalobcu považoval odvolací súd za primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť o 10 násobok základného bodového ohodnotenia ustáleného znaleckým posudkom MUDr. Viciana vo výške 1727,50 bodov, čo pri 60,- Sk za 1 bod predstavuje sumu 103.650 Sk, t.j. 3.440,55 eur x 10 činí zvýšenie náhrady za bolesť 34.405,50 eur.

21. Odvolaciemu súdu sa v danom prípade nejavilo ako opodstatnené ďalšie zvyšovanie odškodnenia za bolesť, keďže bolesti spojené s poškodením zdravia, liečením a odstraňovaním následkov nemali charakter neznesiteľných mučivých útrap ani mimoriadne dlhotrvajúcich či mimoriadne intenzívnych, bez možnosti ich zmiernenia užívaním analgetík. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že sa neodškodňuje bolesť budúca - následná ( vyhl.č. ). Odvolací súd tak nezistil také rozhodujúce okolnosti, ktoré by preukazovali mimoriadnu závažnosť nepriaznivých ťažkých

zranení životne dôležitých funkcií a pohybového aparátu žalobcu ohrozujúcich jeho život a s tým spojené zvlášť intenzívne a dlhotrvajúce bolesti, duševné strasti a útrapy v dôsledku obmedzenia pohybu a bezvládnosti pri odstraňovaní poškodení zdravia. Výsledky vykonaného dokazovania nedávajú podklad pre zistenie, že u žalobcu išlo o značne náročnú a zdĺhavú liečbu vzniknutých zranení, neboli zistené ani prípadné komplikácie podstatnou mierou prispievajúce k prehĺbeniu už vzniknutých bolestí a k ťažkostiam pri odstraňovaní následkov zranení, nereagujúce na analgetickú liečbu. Mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť nemôže slúžiť ako prostriedok na vyrovnanie žalobcom subjektívne pociťovanej nedostatočnosti materiálneho vyjadrenia odškodnenia za poškodenie zdravia podľa právnej úpravy obsiahnutej vo vyhl.č. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal kvalifikovane dôvody pre ďalšie mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť.

22. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená už v základnej výmere na základe počtu bodov lekárom predstavuje nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ( vyhl.č. ), čo znamená, že už samotné základné bodové ohodnotenie ( vyhl.č.) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. voľby povolania, životného partnera, účastí na kultúrnej či športovej činnosti či v iných formách osobného či spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa vyhl. potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením a dopadá na prípady, kde konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po zranení umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Zvýšenie náhrady nad stanovený limit podľa vyhl. č. je potom prípustné len v úplne výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kde ani zvýšenie základného odškodnenia podľa vyhl. dostatočne nevyjadruje skutočnosť, že možnosti poškodeného sú veľmi výrazné obmedzené či úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho profesijných, kultúrnych, športových či iných spoločenských aktivít v dobe pred vznikom škody a kde teda zapojenie poškodeného do niektorej z oblastí spoločenského života bolo na vysokej úrovni alebo scela mimoriadne a jedinečné svojím významom a charakterom tak, že pokračovanie v tejto činnosti následkom poškodenia zdravia sa pre poškodeného stalo absolútne nemožným alebo podstatne sťaženým.

23. V danej veci potom bolo potrebné vziať na zreteľ, že už náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.066,32 eur vyplatená žalobcovi v základnej výmere bodov na základe znaleckých posudkov S.. I. a O.. S.. I. vyjadrovala existenciu nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia pre bežné úkony žalobcu a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ( vyhl. č. ), čo znamená, že už v samotnom základnom bodovom ohodnotení ( vyhl.č. ) bola zohľadnená okolnosť, že žalobca bol vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach týkajúcich sa zabezpečovania si každodenných potrieb, vykonávania bežných úkonov, voľby povolania, účastí na kultúrnej či športovej činnosti či v iných formách osobného či spoločenského uplatnenia. Ďalšie následné zvýšenie náhrady nad stanovený limit podľa vyhl. č. potom vyjadruje , že možnosti žalobcu sú veľmi výrazné obmedzené v porovnaní s úrovňou jeho profesijných, kultúrnych, športových či iných spoločenských aktivít v dobe pred úrazom.

24. Podľa znaleckého posudku S.. I. za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo priznaných 237,5 bodov, a to plný počet bodov za obmedzené rotačné pohyby ľavým predlaktím ťažkého stupňa, polovica bodov za parézu vretenného nervu ľavého predlaktia a polovica bodov za obmedzenie hybnosti ľavého lakťového kĺbu stredného stupňa. Znaleckým posudkom O.. S.. I. bolo priznané odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 800 bodov za vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy s konštatovaním trvalých psychických následkov, keď osobnosť je zmenená v záujmoch, aktivite, schopnostiach iniciatívne konať, v schopnosti tešiť sa pohybovať sa bez úzkosti, niekoľko fobických stavov mu natrvalo bude znemožňovať normálne žiť, vzdelávať sa, uspokojovať svoje potreby a normálne prežívať s uspokojením psychické zážitky, znížená sebadôvera a sociálne stiahnutie mu bude mimoriadne sťažovať nájsť si primerané zamestnanie. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že žalobca je bezdetný, slobodný, má družku, športoval, hral futbal, turistika, pracoval vo svojom odbore, nevie sa momentálne zamestnať i keď je kuchár čašník. Zmeny osobnosti treba považovať za trvalé s možnosťou zhoršovania.

25. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania na odvolacom pojednávaní považoval odvolací súd so zreteľom na dopad nepriaznivých následkov poškodenia zdravia žalobcu na jeho ďalšie možnosti uplatnenia v živote a v spoločnosti za primerané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 5 násobok základného bodového ohodnotenia. Žalobca bol vo veku 24 rokov v čase úrazu, obmedzenie hybnosti ľavej hornej končatiny ťažkého stupňa podstatne obmedzuje žalobcu v jeho pracovnom uplatnení. Posttraumatická stresová porucha a príznaky nešpecifickej organickej poruchy osobnosti mali negatívny dopad na každodenný život žalobcu a psychické poškodenia spojené so zmenou osobnosti natrvalo zhoršili kvalitu života žalobcu ako i jeho vzťah k okoliu.

26. Žalobca však pred úrazom nedisponoval takými výnimočnými, jedinečnými individuálnymi schopnosťami, zručnosťami, vedomosťami, znalosťami v niektorej z oblastí spoločenského uplatnenia, ktoré by odôvodňovali ním požadované zvýšenie. Jeho vzdelávanie bolo ukončené v odbore kuchár- čašník už pred úrazom, možnosť ďalšieho rastu v tejto oblasti nebola žalobcom dostatočne spoľahlivo preukázaná. Taktiež bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že jeho ďalšie aktivity športového zamerania boli na bežnej úrovni už pred úrazom. Treba zdôrazniť, že posudzovanie primeranosti zvýšenia odškodnenia musí byť založené na objektívne preukázateľných skutočnostiach, bez ohľadu na subjektívne pociťovanie a prežívanie vzniknutej ujmy poškodeným. Žalobca zostal napriek následkom úrazu sebestačným, nie je odkázaný na pomoc iných, následky poškodenia zdravia podstatným a závažným spôsobom nezasiahli do jeho obvyklého spôsobu života takou mierou, intenzitou a rozsahom, že to pre neho znamená zásadnú zmenu a citeľný negatívny zásah do jednotlivých oblastí života. Žalobca nebol obmedzený v možnosti realizovať sa v rodinnom či partnerskom živote.

27. Zhodnotením poškodenia zdravia žalobcu a jeho následkov považoval odvolací súd za primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad stanovenie najvyššej výmery, o 5 násobok základného bodového ohodnotenia ustáleného znaleckým posudkom S.. I. vo výške 237,5 a O.. S.. I. vo výške 800 bodov, čo pri 60,- Sk za 1 bod predstavuje sumu 62.250 Sk, t.j. 2.066,32 eur x 5 činí zvýšenie náhrady za SSU 10.331,60 eur.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 44.737,10 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

29. Aplikácia zásady úspechu pri priznávaní náhrady trov v situáciách, keď rozhodnutie o výške nároku závisí od úvahy súdu, musí mať svoje vnútorné limity, pretože ináč by bolo v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie zjavne bezúspešného uplatňovania práva, nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej a zjavne nadsadenej výšky vo vzťahu k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, bola žalobcovi priznaná ochrana v podobe zachovania jeho práva na plnú náhradu trov konania proti žalovanému len preto, lebo bol úspešný v základe svojho nároku, ktorého výška však bola oproti žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 13.02.2020).

30. V súlade so závermi vyplývajúcimi z vyššie cit. nálezu odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 440.815,23 eur, ktorý je zjavne neprimeraný vo vzťahu k náhradám priznávanými v obdobných prípadoch rozhodnutiami súdov, ktorých znalosť právnym zástupcom žalobcu bolo možné predpokladať. Bolo preto potrebné rozhodnúť o náhrade trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania podľa na základe zásady úspechu podľa Žalovanému a intervenientovi na jeho strane, ktorí mali v konaní prevažný úspech priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 80%, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 440.815,23 eur, úspešný bol v časti 44.737,10 eur, čo predstavuje 10%-ný úspech, žalovaný bol úspešný v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 396.078,13 eur, čo predstavuje jeho 90%-ný úspech, a preto konečný úspech žalovaného v konaní je 80% (úspech v rozsahu 90% - neúspech v rozsahu 10%). Pokiaľ žalobca v súvislosti s aplikáciou poukázal na jeho zranenia zavinené mu inou osobou, ktoré narušili jeho zdravotnú, pracovnú a psychickú pohodu, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania, ktorým je škoda na zdraví a na nepriaznivú sociálnu situáciu žalobcu zapríčinenú poškodením zdravia, sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému a intervenientovi na jeho strane.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).