Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Csp-48-2020.pdf
PDF · 89.73 KB
Case nature
Area
Subarea
26Csp/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. za L. XXX/XX, M. Ž., o zaplatenie 71,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.10.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 71,80 Eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 30.01.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.10.2018 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. 6600334933, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že zmluvné strany si dohodli spôsob platenia ročného poistného štvrťročne. Žalovaný porušil svoju zmluvne dohodnutú povinnosť platiť poistné, pričom poistenie za poistné obdobie sa stalo splatným dňa 31.01.2019. Žalobca má v zmysle § 9 ods. 4 v spojení s § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na poistné do dňa 29.01.2019 vo výške 71,80 Eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením poistného, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poistného, t. j. odo dňa 30.10.2019 až do zaplatenia.
2. Žalobca k žalobe pripojil poistku č. 6600334933 a oznámenie o zániku poistného rizika a upomienku zo dňa 07.02.2019.
3. Uznesením č. k. 26Csp/48/2020-19 zo dňa 05.11.2020 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia uviedol pravdivé a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich uplatnený nárok. V odôvodnení tohto uznesenia súd poučil žalobcu, že žaloba je neúplná a nezrozumiteľná: žalobca v žalobe na jednej strane uviedol, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť poistné, v dôsledku čoho sa poistenie za poistné obdobie stalo splatným dňa 31.01.2019, na druhej strane však v žalobe takisto uviedol, že má nárok na poistné do 29.01.2019. Z prílohy žaloby označenej ako „zánik poisteného rizika a upomienka“ zo dňa 07.02.2019 potom vyplýva, že poistná zmluva zanikla na základe oznámenia žalovaného o zániku poisteného rizika dňa 29.01.2019 v súlade § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetné uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 09.11.2020, žalobca však na výzvu súdu doposiaľ nereagoval a žalobu nedoplnil.
4. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
5. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. V nadväznosti na to súd v súlade s § 219 ods. 3 CSP v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.09.2021.
6. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a z listinných dôkazov ním predložených súd zistil, že žalovaný ako poistník a žalobca ako poisťovateľ uzatvorili dňa 31.10.2018 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP). Poistenie bolo dohodnuté na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím, pričom ročné poistné vo výške 122,40 eur bol žalovaný povinný platiť v štvrťročných splátkach vo výške 30,60 eur splatných k 31.10, 31.01, 30.04. a 31.07. Poistenie zaniklo na základe oznámenia poisteného (žalovaného) o zániku poisteného rizika dňa 29.01.2019 v súlade s § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“).
7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze.
9. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom zaniká aj a) zánikom motorového vozidla, b) zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, c) vyradením motorového vozidla z evidencie vozidiel, d) prijatím oznámenia o krádeži motorového vozidla príslušným orgánom, e) vrátením dokladu o poistení zodpovednosti pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, f) vyradením motorového vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, g) zmenou nájomcu, ak je na motorové vozidlo uzavretá nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci.
11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v odseku 1. O týchto skutočnostiach je poistník povinný bez zbytočného odkladu informovať poisťovateľa.
12. Podľa § 11 ods. 11 vety prvej zákona č. 381/2001 Z. z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
13. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
15. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 71,80 eur s príslušenstvom je nedôvodný. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe poistnej zmluvy záväzkový vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť žalobcu ako poisťovateľa poskytnúť žalovanému poistné plnenie v prípade poistnej udalosti (t. j. povinnosť nahradiť za neho vzniknutú škodu) a povinnosť žalovaného ako poistníka zaplatiť dohodnuté poistné. Poistenie zaniklo na základe oznámenia poisteného (žalovaného) o zániku poisteného rizika dňa 29.01.2019 v súlade s § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. V súlade s § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z. z. vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie pomernej časti poistného ku dňu, keď poistenie povinnosti zodpovednosti zaniklo, t. j. do dňa 29.01.2019. Keďže žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie poistného za obdobie od 31.01.2019 do 29.01.2019 (prestavujúce zápornú hodnotu), súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
16. Súd teda zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní žalobou uplatneného nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 CSP a z § 132 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca totiž v žalobe neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie poistného (aj) za obdobie od 31.01.2019 do 29.01.2019 (obdobie predstavujúce negatívnu hodnotu). Súd vyzval uznesením č. k. 26Csp/48/2020-19 zo dňa 05.11.2020 žalobcu na doplnenie žaloby, žalobca však na výzvu súdu nereagoval a žalobu nedoplnil. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Neuvedenie týchto rozhodujúcich skutočností pritom nebolo dôvodom na odmietnutie žaloby v zmysle § 129 ods. 3 CSP. Ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia, významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej popísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 370/2002). Ak žaloba obsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých je možné vyvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, príp. aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech strany vo veci samej (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4457/2007).
17. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 CSP). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca
je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
18. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 CSP, teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Podaná žaloba nebola ani zjavne nedôvodná v zmysle § 138 CSP, súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
19. Ako bolo uvedené už vyššie, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže na to boli splnené podmienky uvedené v § 297 písm. b) CSP: išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- eur. Len zo skutočnosti, že žalobca zanedbal svoju procesnú povinnosť tvrdiť v žalobe rozhodujúce skutočnosti, nie je možné dospieť k záveru, že bolo povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie. Súd nepovažoval skutočnosti uvedené žalobcom za sporné, len ich považoval za úplne nedostatočné pre priznanie žalobou uplatneného nároku. Takýto procesný postup súdu alebo samotné jeho rozhodnutie nemožno hodnotiť ako prekvapivé, keďže nikoho by nemalo prekvapovať, že neuvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe vedie k zamietnutiu žaloby. Navyše, súd žalobcu vyzval na odstránenie vád žaloby, žalobca však na túto výzvu súdu nereagoval a vady žaloby neodstránil.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, ale keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).