Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/73/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou, v sporovej veci žalobcu: P.. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, W., zastúpený: JUDr. Lucia Morgošová, advokátka, so sídlom Béžová 6, Bratislava, proti žalovanému: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/ XX, W., o zaplatenie 9.159,22 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 1.048,01 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.048,01 € od 9.6.2020 do zaplatenia z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.111,21 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.111,21 € od 09.06.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 09.06.2020, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2020, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.159,22 eur s príslušenstvom.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. 3 nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu súp. č.: XXXX vo vchode: X. XX v W., zapísaného na liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres: W. G., obec: W.-P..Č.. Q., kat. územie: Q. (ďalej aj ako „byt“). S vlastníctvom bytu je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve o veľkosti podielu: 102/10000. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 11.04.2018 o 10.00 hod v priestoroch Notárskej kancelárie notárov U.. G. P. - U.. D. U., na F.H. J. Č.. X/C Q. W. (ďalej aj ako „dražba“), o ktorej priebehu bola spísaná notárska zápisnica A. XX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX. Žalovaný je pôvodným vlastníkom vydraženého bytu. Dražobník - spoločnosť Pôžičky a exekúcie s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 46 928 979 (ďalej aj ako „dražobník“), listom zo dňa 27.04.2018, č. 10/2017 vyzvala žalovaného na odovzdanie predmetu dražby (bytu) žalobcovi, ako vydražiteľovi, a to dňa 22.05.2018 v čase o 10,00 hod (ďalej aj ako „odovzdávacie konanie“). Žalovaný, aj napriek výzve dražobníka, v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou podľa ustanovenia o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“), byt v rámci odovzdávacieho konania nesprístupnil a žalobcovi neodovzdal

do užívania. Žalovaný následne byt žalobcovi neodovzdal do užívania ani na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa 12.06.2018.

3. Žalovaný, v právnom postavení žalobcu, sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.07.2018 (ďalej aj ako „žaloba“), ako bývalý vlastník bytu, domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Konanie o určenie neplatnosti dražby na základe podanej žaloby žalovaného je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: (ďalej aj ako „konanie o určenie neplatnosti DD“). Súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa informácií dostupných žalobcovi sa žalovaný proti zamietavému rozsudku odvolal, v čoho dôsledku predmetná vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.

4. Bez ohľadu na prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca je de lege lata výlučným vlastníkom bytu a žalovaný bol podľa ustanovenia povinný odovzdať byt žalobcovi, ako novému vlastníkovi bytu, do užívania najneskôr v deň odovzdávacieho konania, t.j. dňa 22.05.2018. Žalovanému nesvedčí žiadny právny titul pre užívanie bytu vo vlastníctve žalobcu v čase po realizácii dražby. Žalovanému nie je umožnené užívať byt ani na podklade žiadneho súdneho rozhodnutia (neodkladného opatrenia).

5. Počnúc od 23.05.2018 tak žalovaný užíva byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, bez právneho dôvodu, a to bez toho, aby žalobcovi v tejto súvislosti poskytoval akékoľvek peňažné plnenie (najmä nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu uhrádzané žalobcom správcovi bytového domu, v ktorom sa byt nachádza - SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., so sídlom Bebravská 34, 821 07 Bratislava, IČO: 35 815 329 (ďalej len ako „správca“). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje, a to počnúc odo dňa nasledujúceho po dni odovzdávacieho konania, t.j. od 23.05.2018 až doposiaľ, a to mesačne v sume zodpovedajúcej súčtu obvyklého nájomného a žalobcom zaplatených platieb za služby spojené s užívaním bytu predpísaných správcom bytového domu, v ktorom sa byt nachádza.

6. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.05.2018 do 23.05.2020 v celkovej výške 9.159,22 EUR, pozostávajúci zo:

- sumy predpísaných platieb zaplatených správcovi za užívanie bytu v predmetnom období vo výške 3.777,29 EUR (platba za mesiac máj 2018 v alikvotnej časti za 9 dní od 23.05.2018 do 31.05.2018 vo výške 47,21 EUR, platby za mesiace jún 2018 až december 2019 (19 mesiacov) vo výške 162,61 EUR/ mesiac, t.j. spolu v sume 3.089,59 EUR, platby za mesiace január až apríl 2020 (4 mesiace) vo výške 135,07 EUR/mesiac, t.j. spolu v sume 540,28 EUR a platba za mesiac máj 2020 v alikvotnej časti za 23 dní - do 23.05.2020 (vrátane) vo výške 100,21 EUR);

- sumy ušlého nájomného v predmetnom období vo výške 5.381,93 EUR: a) v obvyklej výške na dolnej hranici: 220 EUR/mesiac v období od 23.05.2018 do 31.12.2019 (v mesiaci máj 2018 v alikvotnej výške za 9 dní: 63,87 EUR, v mesiacoch jún 2018 - december 2019 (19 mesiacov) vo výške 220 EUR/mesiac, t.j. spolu v sume 4.180 EUR) a b) v obvyklej výške na dolnej hranici: 240 EUR/ mesiac v období od 01.01.2020 do 23.05.2020 (január až apríl 2020 (4 mesiace) vo výške 240 EUR/mesiac, t.j. spolu v sume 960 EUR a v mesiaci máj 2020, do 23.05.2020 (vrátane), t.j. za 23 dní, v alikvotnej výške 178,06 EUR).

7. Žalobca listom zo dňa 06.05.2020 žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v lehote do 7 dní odo dňa doručenia predžalobnej výzvy. Žalovaný predžalobnú výzvu prevzal dňa 01.06.2020. Žalovaný na výzvu doposiaľ nezareagoval a svoj záväzok voči žalobcovi v určenej lehote nesplnil, v čoho dôsledku je žalobca nútený obrátiť sa na súd za účelom ochrany svojich majetkových práv.

8. Vzhľadom na omeškanie žalovaného si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania z uplatnenej istiny v sadzbe 5% ročne určenej podľa predpisov občianskeho práva ( v spojení s nariadenia vlády SR č. ), a to za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na zaplatenie určenej žalovanému v predloženej výzve na zaplatenie (od 09.06.2020) do zaplatenia.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (odpore) uviedol, že suma istiny je zavádzajúca a nekorektná. Suma nezapočítava správcom vypočítané ročné vyúčtovanie. Na jeho strane žiadne

bezdôvodné obohatenie nenastalo. Nájomná zmluva nebola nikdy medzi ním žalobcom schválená a ani navrhovaná. Žiadny tovar a ani služba mu nebola od žalobcu dodaná.

Na podanie žaloby k neplatnosti dražby má plné právo. Počas súdneho konania má podľa SR (ochrana obydlia) právo v byte naďalej bývať. Na adrese daného bytu má trvalý pobyt. Ak súd rozhodne o neplatnosti dobrovoľnej dražby, tak zaplatené poplatky za služby by žalobcovi mal vrátiť bytový správca. Žalobca sám nesie riziko za svoju podnikateľskú činnosť spojenú s kupovaním bytov na dražbách, namiesto kupovania bytov na bežnom trhu. Žalovaný za jeho podnikateľské problémy nenesie žiadnu zodpovednosť. Na dobrovoľných dražbách prichádzajú vlastníci bytov o svoje domovy nedobrovoľne, byty alebo domy sú im nasilu odobraté. Výťažok z predmetu dražby on nikdy neobdržal. Žalobca navyše nenadobudol nehnuteľnosť dobrovoľnou dražbou, pretože medzitým byt predal a potom kúpil od iného vlastníka. Podľa sa plnenie z bezdôvodného obohatenia premlčalo.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že tvrdenie žalovaného uvedené v podanom odpore, okrem toho, že nie je ničím podložené, nie je ani spôsobilé spochybniť nárok uplatnený žalobcom v prebiehajúcom súdnom konaní. Žalovaný spochybňuje výšku istiny, ktorá má byť „zavádzajúca“ a „nekorektná“. Konkrétne dôvody namietanej nesprávnosti výšky uplatnenej istiny žalovaný neuvádza, s výnimkou jednej námietky, v zmysle ktorej žalovaná istina nemá zohľadňovať správcom vypočítané ročné vyúčtovanie. Žalobca tak v ďalšom vychádza z premisy, že žalovaný pohľadávku žalobcu čo do uplatnenej výšky istiny rozporuje výlučne vo vzťahu k (ne)zohľadneniu ročných vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu a v ostávajúcom rozsahu výšku uplatnenej istiny nepovažuje za spornú. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že na jeho strane nemalo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže medzi stranami sporu nebola schválená (či navrhovaná) nájomná zmluva a žalobca nemal žalovanému poskytnúť žiadne tovary, či služby, ide o argumentáciu bez právneho významu. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaný nepretržite a bezplatne užíva byt vo vlastníctve tretej osoby - žalobcu, a to bez akéhokoľvek právneho titulu (uzavretej nájomnej zmluvy, či rozhodnutia súdu), v čoho dôsledku je žalovaný s poukazom na ust. , v spojitosti s a nasl. povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca je de lege lata vlastníkom vydraženého bytu, a to bez ohľadu na to, že v danej veci ešte nie je právoplatne skončené konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby iniciované na základe žaloby žalovaného, ktoré je v prvej inštancii vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: . Ochrana vlastníckych práv je garantovaná i základnými kódexmi súkromného i verejného práva a obmedzenie vlastníckych práv je prípustné len zo zákonných dôvodov, ktoré v tomto prípade absentujú. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu sankcionuje užívateľa (detentora) tohto cudzieho majetku povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie (ide o osobitný dôvod vzniku záväzku podľa a ). Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva práve v tom, že sa jeho majetok o sumu nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu neznížil, hoci pri bežnom chode udalostí by sa zmenšiť mal, a to všetko na úkor žalobcu, ktorý je z užívania vlastnej veci vylúčený v dôsledku konania žalovaného. Žalobca má za to, že existencia právneho základu ním uplatneného nároku (bezdôvodné obohatenie) je vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v tejto oblasti bez ďalšieho nesporná. Rovnako bez právneho významu je i argumentácia žalovaného ohľadom toho, že počas súdneho konania o určenie neplatnosti dražby má mať žalovaný právo v byte aj naďalej bývať, pričom na adrese daného bytu má žalovaný trvalý pobyt. Oprávnenie (právny titul) na užívanie bytu by žalovanému mohol vzniknúť výlučne na základe vzájomnej dohody so žalobcom, t.j. uzavretím nájomnej zmluvy a/alebo na základe neodkladného opatrenia, ktoré by bolo nariadené na čas do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dražby. Žalovaný však žiadnym z uvedených titulov nedisponuje. Ochrana obydlia, na ktorú sa žalovaný odvoláva, neznamená možnosť bezplatného užívania cudzej nehnuteľnosti. Každopádne žalovanému nesvedčí žiadne právo užívania bytu vo vlastníctve žalobcu počas trvania konania o určenie neplatnosti dražby. Skutočnosť, že žalovaný má na adrese daného bytu zriadený trvalý pobyt je irelevantná, keďže prípadná existencia trvalého pobytu má len evidenčný charakter a žalovanému nezakladá žiadne vlastnícke či užívacie práva k nehnuteľnosti, v ktorej má evidovaný trvalý pobyt. Žalovaný stratil svoje vlastnícke právo k bytu, nakoľko byt užíval bez toho, aby riadne a včas plnil všetky svoje záväzky vo vzťahu k správcovi bytového domu. Za realizáciu dobrovoľnej dražby tak nesie zodpovednosť výlučne žalovaný a žalovaný tiež zodpovedá za faktický protiprávny stav existujúci medzi

stranami sporu, kedy bráni žalobcovi vo využívaní bytu aj napriek tomu, že sám už nie je jeho vlastníkom, a to dokonca bez toho, aby žalobcovi v tejto súvislosti platil nájomné a predpísané úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaný v odpore okrem iného namieta, že nemal obdržať výťažok z predmetu dražby. Táto námietka však opäť žiadnym spôsobom nesúvisí s prejednávanou vecou. Žalobca nie je subjektom, ktorý by bol zodpovedný za odovzdanie výťažku dražby žalovanému. Žalovaný sa na jednej strane domáha vydania výťažku z predmetu dražby a na strane druhej odmieta odovzdať predmet dražby do užívania jeho vydražiteľovi (žalobcovi). Vychádzajúc zo znenia bol výťažok z dražby (jeho zostatok) dražobníkom zrejme zložený do notárskej úschovy, keďže žalovaný doposiaľ vydražený byt neodovzdal žalobcovi, ako jeho vydražiteľovi. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nemal nadobudnúť nehnuteľnosť dobrovoľnou dražbou, pretože medzitým byt predal a potom kúpil od iného vlastníka, jednak opätovne nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k predmetu konania, a jednak ide o tvrdenie, ktoré nie je pravdivé tak, ako to vyplýva z už predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie: Q., na ktorom je byt evidovaný a podľa ktorého žalobca nadobudol byt do svojho výlučného vlastníctva udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 11.04.2018, o ktorej priebehu bola spísaná notárska zápisnica A. XX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX.

11. Žalobca na pojednávaní, prostredníctvom právneho zástupcu, založil do spisu vyúčtovanie zálohových platieb uskutočnené správcom a to za obdobie od 1.5.2018 do 31.12.2018 a od 1.1.2019 do 31.12.2019. Výsledkom ročného vyúčtovania nákladov za rok 2018 je preplatok na strane vlastníka v sume 379,44 € a za obdobie r. 2019 vychádza preplatok na strane vlastníka bytu v sume 442,14 €. Z pohľadu žalobcu však nie je potrebné tieto preplatky reflektovať v žalobe, nakoľko v prípade uplatnenia trhového nájomného na hornej hranici nájomného, by táto suma uplatňovaná v žalobe bola dokonca vyššia. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným, žalobca uvádza, že za obdobie 23.05.2018 do 09.06.2018 je nárok žalobcu premlčaný, avšak vzhľadom na toto nepatrné časové obdobie ponecháva na rozhodnutí súdu, ako sa uvedeným vyporiada v rozhodnutí. Ďalej žalobca uviedol, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená akákoľvek dohoda o tom, že poplatky správcovi má uhrádzať žalobca, avšak žalobca sa pokúšal skontaktovať sa so žalovaným ohľadom odovzdania bytu , čo preukazujú písomné výzvy na odovzdanie bytu, prvá zo strany dražobníka, druhá zo strany žalobcu, avšak všetky výzvy zostali zo strany žalovaného bez odozvy. Žalobca preto nemal inú možnosť ako iniciovať súdne konanie.

12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože súd o dražbe nerozhodol o právoplatnom vlastníkovi bytu. Na základe toho žalobca takisto nemá ani právo s bytom disponovať, teda buď ho predať alebo prenajímať. Nepozná prípad, kedy by sa počas konania súdu o dobrovoľnej dražbe, bývalý vlastník bytu dočasne vysťahoval a prípadne znovu vrátil do bytu po tom, ako súd rozhodol. Pokiaľ by žalovaný v byte býval protiprávne, tak žalobca by mal právo osloviť políciu a exekútora k tomu, aby bol fyzicky vysťahovaný, ale na polícii Vrakuňa žalobcovi bolo oznámené, že polícia na toto nemá právo, pokiaľ súd neskončí konanie o dražbe. Zároveň žiadal o uplatnenie premlčacej doby, ktorá by mala platiť od dátumu kúpy bytu na dražbe, čo je 11.04.2018 až do podania žaloby na súd v Banskej Bystrici, čo je v časovom období viac ako 2 roky. Okrem toho ho žalobca ohľadne odovzdania bytu požiadal v liste len jedenkrát, a to pár dní po tom ako skončila dražba, odvtedy s mím nekomunikoval ohľadne toho, že by chcel byt prenajímať alebo sa tam chcel nasťahovať. V jednom čase sa so žalobcom rozprával ústne a dohodli sa na tom ústne, že poplatky za bývanie, až do skončenia súdu, bude uhrádzať žalobca a po skončení súdu si to finančne vyrovnajú. Zároveň ho žalobca žiadal ohľadne programovania jeho web stránky v rámci jeho podnikania o spoluprácu, on reagoval tým spôsobom, že sa môžu o tom porozprávať a že sa stretnú v kaviarni. Odvtedy ho žalobca neoslovil ohľadne tejto spolupráce, a on s ním nemal žiaden kontakt dovtedy, kým nedostal list zo súdu o tejto žalobe. Dodáva, že žalobca s ním nekomunikoval, a preto táto žaloba bola voči nemu nepríjemným prekvapením.

13. Pred začatím pojednávania dňa 22.09.2021 súd žalovaného opakovane poučil o možnosti zabezpečiť si právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci. Rovnako súd žalovaného opakovane vyzval, aby súdu oznámil, či navrhuje, vzhľadom na jeho procesnú obranu, prerušiť konanie do skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalovaný uviedol, že trvá na svojich podaniach, nebude kontaktovať Centrum právnej pomoci, zotrval na svojich vyjadreniach a žiadal súd, aby konanie ukončil a žalobu zamietol.

14. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacimi obsah spisu, výsluchom žalovaného a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom:

Z obsahu Notárskej zápisnice zo dňa 11.04.2018, A. XX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXXX/ XXXX o priebehu dobrovoľnej dražby vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č.: XXXX vo vchode: X. XX Q. W., zapísaného na liste vlastníctva č.: XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres: W. G., obec: W.-P..Č.. Q., kat. územie: Q., udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 11.04.2018 o 10.00 hod v priestoroch Notárskej kancelárie notárov U.. G. P. - U.. D. U. na F. J. Č.. X/C Q. W.. Predmet dražby bol vydražený za cenu vo výške 27.000,- €.

Z listu (výzvy) dražobníka Pôžičky a exekúcie s.r.o. zo dňa 27.04.2018, pod č. XX/XXXX, vyplýva, že dražobník vyzval žalovaného na odovzdanie predmetu dražby žalobcovi ako vydražiteľovi, a to dňa 22.05.2018 v čase o 10,00 hod.; neúspešne.

Z listu vlastníctva č. XXXX, okres: W., obec: W.-P..Č.. Q., k.ú.: Q., vyplýva, že ako vlastník bytu č. X, vchod X. XX, X. F.. v podiel 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na spol. častiach a a spol. zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele 102/10000, je uvedený žalobca. Ako titul nadobudnutia je uvedená Notárske zápisnica A. XX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2018, N.-XXXX/XXXX; Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2018, N.-XXXXX/XXXX. V poznámke je uvedené začatie súdneho konania na OS BA II č. na určenie neplatnosti dražby, F.-XXXX/XX.

Zo zápisnice o odovzdaní predmetu dražby vyplýva, že dňa 22.05.2018 o 10.00 hod. dražobník, za prítomnosti vydražiteľa, sa pokúsil o zabezpečenie odovzdania predmetu dražby; byt nebol sprístupnený pôvodným vlastníkom a nedošlo k odovzdaniu bytu vydražiteľovi.

Listom zo dňa 12.06.2018 žalobca žalovaného požiadal ho odovzdanie bytu a presťahovanie jeho osobných vecí. Zároveň uviedol, že žalovaný pravdepodobne nemá iné miesto, kam by sa mohol presťahovať a že mu zabezpečí náhradné ubytovanie podľa vzájomnej dohody, v prípade, ak sa žalovaný ozve v priebehu jedného mesiaca od doručenia výzvy.

Z Výpočtového listu poplatkov a zálohových platieb za služby pre vlastníka: W. O., byt č. X, X. XX, W. vyplýva, že výška zálohy za byt bola stanovená od 01.05.2018 v sume 162,61 eur.

Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platnom k 01.01.2020 vyplýva výška zálohovej platby 135,07 €.

Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 vyplýva preplatok za rok 2018 vo výške 379,44 €.

Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 vyplýva preplatok za rok 2019 vo výške 442,14 €.

Z potvrdenia vydaného realitnou kanceláriou Bestreal-Slovakia, s.r.o. zo dňa 25.04.2020 vyplýva, že dvojgarsónky na X. J. Č.. XX o výmere 39 m2 sa v období od 01.01.2018 prenajímajú za nájomné v sume od 370-420 eur za mesiac spolu s energiami.

Z potvrdenia vydaného realitnou kanceláriou AXA REAL, s.r.o. zo dňa 07.05.2020 vyplýva, že dvojgarsónky na X. J. Č.. XX-XX o výmere 39 m2 sa v období od 01.01.2018 prenajímajú za nájomné v sume od 380-410 eur za mesiac spolu s energiami.

Listom zo dňa 06.05.2020 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.953,54 € a to do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Z predloženej doručenky vyplýva, že žalovaný zásielku prevzal dňa 01.06.2020.

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu H. O. proti žalovaným: 1. SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., 2. Pôžičky a exekúcie s.r.o., 3. W. O., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a uloženie povinnosti rozhodol dňa 17.01.2020 rozsudkom č.k.: , ktorým žalobu žalobcu zamietol. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie; Krajský súd v Bratislave vo veci nerozhodol.

15. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, ak ide o predmet dražby podľa , predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa veta prvá musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa ustanovenia , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný.

16. Súd, vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu a z výsledkov vykonaného dokazovania, s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 8.111,21 € s príslušenstvom a vo zvyšnej časti o zaplatenie 1.048,01 € s príslušenstvom súd žalobu zamietol.

17. V konaní považoval súd za nesporné, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 11.04.2018 o 10.00 hod v priestoroch Notárskej kancelárie notárov JJ.. G. P. - U.. D. U. na F. J. Č.. X/C Q. W., pričom predmetný byt ako predmet dražby bol vydražený za cenu vo výške 27.000,- €, ktorú cenu žalobca uhradil dražobníkovi. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný predmetný byt žalobcovi neodovzdal a byt naďalej užíva nepretržite odo dňa 22.05.2018, napriek tomu, že bol v súlade s ods. ods. 2 o dobrovoľných dražbách, vyzvaný na odovzdanie bytu žalobcovi ako vydražiteľovi. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný za užívanie bytu neplatí žiadne poplatky a to ani žalobcovi ako vlastníkovi bytu a neuhrádza ani zálohové platby na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu v zmysle predpísaných mesačných zálohových platieb správcovi bytového domu.

18. Žalovaný v konaní spochybňoval vlastnícke právo žalobcu, pričom tvrdil, že až po právoplatnom rozhodnutí súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, bude žalobca oprávnený požadovať úhradu nákladov spojených s bývaním, pričom v prípad neúspechu si má tieto uplatňovať od správcu. Rovnako namietal, že so žalobcom nikdy neuzavrel žiadnu nájomnú zmluvu a žalobca mu nikdy nedodal žiaden tovar ani služby, a preto nie je oprávnený požadovať od neho nájomné ani iné platby.

19. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov (Notárska zápisnica A. XX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2018, N.-XXXX/XXXX) a z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, považoval súd za nesporné, že žalobca je na liste vlastníctva č. XXXX, okres: W., obec: W.-P..Č.. Q., k.ú.: Q., vedený ako vlastník bytu č. X, vchod X. XX, X. F.. v podiel 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na spol. častiach a spol. zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele 102/10000.

20. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a k jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) platí, že pokiaľ sa nepreukáže opak, hodnoverným a záväzným údajom katastra nehnuteľností je údaj o práve k nehnuteľnosti. Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov, tzn. že údaje katastra uvedené v katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak ( katastrálneho zákona).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nebolo právoplatne rozhodnuté, že vlastníkom predmetného bytu je žalovaný a z predložených listín vlastnícke právo k predmetnému bytu svedčí žalobcovi a rovnako v konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným existoval právny vzťah, resp. právny dôvod, ktorý by zakladal žalovanému právo užívať byt vo vlastníctve žalobcu, je nesporné, že žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Rovnako je nesporné, že žalovaný za užívanie bytu neuhrádza žiadne poplatky ani náklady ani žalobcovi a ani správcovi bytového domu. Za daného stavu tak vzniká na strane žalovaného na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný v zmysle povinný vydať žalobcovi.

22. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného žalovaným, ktorý užíva byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, je peňažná suma, ktorá zodpovedá sume obvykle vynakladanej v danom mieste a čase za užívanie obdobného bytu, a to aj s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania danej veci (bytu) vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá - v prípade bytu ide najčastejšie o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou výškou nájomného, ktorú by bol žalovaný ako nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by užíval takýto byt na základe platnej nájomnej zmluvy (rozsudok NS SR vo veci ). O plnenie bez právneho dôvodu teda ide aj v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti - bytu - bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť takto poskytnuté plnenie, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady ( ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho (žalovaného), ktoré získal na úkor iného (žalobcu), treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Žalovaný ako užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu, je teda povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci.

23. Žalobca si v konaní uplatnil bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetného bytu žalovaným vo výške 220,- € mesačne za obdobie od 23.05.2018 do 31.12.2019 a vo výške 240,- € mesačne za obdobie od 01.01.2020 do 23.05.2020, pričom podľa žalobcu tieto sumy zodpovedajú čiastkam obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobného bytu formou nájmu, ktorú by bol nájomca povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy. Na preukázanie toho, že žalobcom požadované sumy zodpovedajú čiastkam obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie takéhoto bytu, žalobca v konaní predložil potvrdenia realitných kancelárii, z ktorých obsahu vyplýva, že obvyklá výška nájmu za obdobný byt v danej lokalite sa v časovom období od 01.01.2018 pohybovala vo výške od 370-420,- € za mesiac spolu s energiami, resp. od 380,- až 410,- € za mesiac spolu s energiami. Súd, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, ako aj zo svojej rozhodovacej praxe, považoval žalobcom uplatnenú sumu 220,- €, resp. 240,- € mesačne zodpovedajúcu obvyklej cene nájmu obdobného bytu v danom čase a mieste. Výška plnenia za užívanie cudzej veci (bytu) bez právneho dôvodu sa totiž odvodzuje od prospechu, ktorý získal žalovaný, ktorý je povinný vydať všetko, čo sám získal (, , veta prvá, a ).

24. Keďže teda žalobca preukázal, že ním požadovaná peňažná suma zodpovedá sume obvykle vynakladanej v danom mieste a čase za užívanie obdobného bytu, súd žalobcovi priznal v tejto časti nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

25. Zároveň si žalobca v konaní uplatnil aj bezdôvodné obohatenie spočívajúce v náhrade za náklady spojené s užívaním predmetného bytu (zálohové platby), ktoré žalobca ako vlastník bytu (v ktorom bez právneho dôvodu býval žalovaný) uhrádzal správcovi, a to vo výške 162,61 € mesačne za obdobie od 23.05.2018 do 31.12.2019 a za obdobie od 01.01.2020 do 23.05.2020 vo výške 135,07 € mesačne. Vyššie uvedený nárok žalobca preukázal predložením výpočtového listu poplatkov a zálohových platieb za služby pre vlastníka od 01.05.2018, predpisom mesačnej zálohovej platby od 01.01.2020 a predložením ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2018 a 2019. Súd považoval aj v tejto časti žalobcom uplatnený nárok v ním požadovanej výške, po zohľadnení preplatkov vyplývajúcich z ročných vyúčtovaní za roky 2018 a 2019, za dôvodný a preukázaný.

26. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému bezdôvodnému obohateniu predstavujúcemu náklady, ktoré žalobca uhradil za predmetný byt správcovi na základe zálohového predpisu v spojení s ročným vyúčtovaním, súd dodáva, že je nesporné, aj s poukazom na ustanovenie , že v prípade nájomnej zmluvy je nevyhnutnou podmienkou jej platnosti nielen určenie výšky nájomného, ale aj určenie výšky úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu ( resp. spôsob ich výpočtu). Vo vzťahu k prejednávanej veci, z vyššie uvedeného vyplýva, že nájomca je povinný uhrádzať nielen nájomné aj úhrady spojené s užívaním bytu (ktoré aj v nájomnej zmluve predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu). Teda nielen nájomné, ale aj výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v danom prípade predstavujú, v prípade, ak ich uhrádzal žalobca (ktorá skutočnosť nebola sporná), majetkový prospech žalovaného, nakoľko jeho majetkový stav by sa zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu on sám. V konaní bolo nesporné, že žalobca ako vlastník bytu uhrádzal správcovi platby za predmetný byt, napriek tomu, že v dôsledku správania sa žalovaného ho nemohol užívať a rovnako je nesporné, že predmetný byt užíval žalovaný bez právneho dôvodu a teda prijímal a spotreboval plnenia poskytované v súvislosti s užívaním predmetného bytu (voda, teplá voda, kúrenie, osvetlenie spol. priestorov, a pod.) a za tieto plnenia neplatil ani žalobcovi ako vlastníkovi bytu a ani správcovi bytového domu. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie týchto úhrad, avšak pri určení výšky bezdôvodného obohatenia (predstavujúceho žalobcom zaplatené úhrady spojené s užívaním bytu) súd zohľadnil preplatky za rok 2018 (vo výške 442,14 €) a za rok 2019 (vo výške 379,44 €), ktoré boli zistené na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu správcom k 31. máju príslušného kalendárneho roka, nakoľko táto suma bola žalobcovi správcom vrátená vo forme preplatku, a preto v tejto časti nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 821,58 eur zamietol. 27. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, že v tejto časti vo výške 821,58 eur nebude upravovať žalobu a nevykoná späťvzatie, nakoľko aj tak žiadal nižšie „ušlé nájomné“ ako bola v danom období jeho trhová cena , súd uvádza, že žalobca v tejto časti neupravil svoje skutkové tvrdenia, nešpecifikoval akým spôsobom a za aké obdobie navrhuje zmeniť, resp. upraviť ním uplatnené jednotlivé

nároky, neuviedol akým spôsobom a na aké obdobia sa uvedené preplatky majú rozpočítať. Súd nemôže v tejto časti suplovať skutkové tvrdenia žalobcu. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Táto procesná povinnosť je legislatívne vyjadrená tak, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu; teda bremeno tvrdenia zaťažuje strany sporu. Civilné sporové konanie riadi zásadou formálnej pravdy. To znamená, že súd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili. Platí, že ak niektorá zo strán sporu neunesie bremeno tvrdenia (povinnosť tvrdiť rozhodujúce a podstatné skutočnosti), procesným následkom je jej neúspech v spore. Z uvedeného dôvodu, súd pri rozhodovaní nemohol, bez tomu zodpovedajúcich skutkových tvrdení, priznať žalobcovi uvedenú sumu na úplne inom, ako pôvodne tvrdenom skutkovom základe, navyše bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie tohto nároku.

28. Žalovaný ďalej v prejednávanej veci vzniesol námietku premlčania celého žalobcom uplatneného nároku, preto sa súd musel vysporiadať s otázkou premlčania uplatneného nároku. Súd po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci, dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 226,43 €.

29. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a najneskôr sa premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo ( ).

30. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 09.06.2020, je nesporné, že požadované nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobcom za obdobie od 23.05.2018 do 09.06.2018, sú s poukazom na ustanovenie premlčané, nakoľko je nesporné, že žalobca vedel o tom kto a v akej výške sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Dvojročná premlčacia lehota uplynula vo vzťahu k nasledovným nárokom žalobcu uplatneným pred dátumom 09.06.2018:

- nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme žalobcom zaplatených predpísaných zálohových platieb správcovi za užívanie bytu v období od 23.05.2018 do 09.06.2018 spolu vo výške 96,23 € (18 dní x 5,35 €/deň);

- nárok vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe tzv. „ušlého nájomného“ za obdobie od 23.05.2018 do 09.06.2018 vo výške 130,20 € (18 dní x 7,23 €/deň). Spolu uvedené sumy predstavujú čiastku 226,43 €, pričom je nesporné, že si žalobca nárok v tejto časti uplatnil až po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 226,43 € zamietol.

31. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa , , Obč. zákonníka a nariadenia vlády SR č. ., pričom súd priznal žalobcovi úrok z omeškania počnúc dňom 09.06.2020, ktorý dátum omeškania súd odvodzuje od uplynutia lehoty na plnenie v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 06.05.2020, ktorou žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.953,54 € a to do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný prevzal predmetnú výzvu dňa 01.06.2020, lehota na plnenie uplynula dňa 08.06.2020 a počnúc dňom 09.06.2020 sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením.

32. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.111,21 € s príslušenstvom a vo zvyšnej časti o zaplatenie 1.048,01 € s príslušenstvom (226,43 € a 821,58 €) s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech žalobcu zo žalovanej pohľadávky 9.159,22 € s príslušenstvom je súdom priznaná suma 8.111,21 € s príslušenstvom, čo zodpovedá úspechu žalobcu v pomere 89 % a jeho neúspech, ktorý je úspechom žalovaného, je 11 %. Pomer úspechu žalobcu je 89 % k úspechu žalovaného 11 %, z čoho vyplýva nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 78 % (89 % mínus 11 %), preto mu súd v súlade s priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením. ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.