Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-77-2021.pdf
PDF · 131.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/77/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 02, IČO: 45 684 618, zastúpený: Jakubčák advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: H.. J. Q. - M I K A, Šafárikova 70, 04 801 Rožňava, IČO: 35 125 721, o zaplatenie 176,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 15. decembra 2020, č.k. 4Cb/6/2017-348, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava, č.k. 4Cb/6/2017-348 zo dňa 15. decembra 2020.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 176,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 32,22 eur od 26.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 37,37 eur od 26.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 56,82 eur od 26.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 50,57 eur od 26.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 6.7.2017 domáhal zaplatenia pohľadávky 176,98 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,22 eur od 26.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 37,37 eur od 26.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 56,82 eur od 26.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 50,57 eur od 26.10.2013 do zaplatenia, titulom úhrady odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré boli žalovanému fakturované faktúrou č. 7307149112 na sumu 32,33 eur, splatnou dňa 25.7.2013; č. 7308310059 na sumu 37,37 eur, splatnou dňa 25.8.2013; č. 7309490705 na sumu 56,82 eur, splatnou dňa 25.9.2013 a č. 7310685574 na sumu 50,57 eur, splatnou dňa 25.10.2013 spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a postúpené na žalobcu Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 4.9.2015.
3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že o uplatnenom nároku rozhodol rozsudkom zo dňa 19.3.2019, č.k. 4Cb/6/2017-249, ktorým nárok žalobcu zamietol. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 8.10.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.3.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť dôvodiac, že podpísal zmluvu o pripojení zo dňa 20.1.22006 a dodatok z roku 2009, ale na dodatku z roku 2011 nie je jeho podpis. Je veľká pravdepodobnosť, že žalobca sám vytvoril zmluvu, keď zistil, že ide o plnenie bez právneho dôvodu. Obchodný zákonník
nerieši plnenie bez právneho titulu, preto vzniesol námietku premlčania, keďže subjektívna 2 ročná lehota, ktorá začala plynúť od splatnosti vystavených faktúr, uplynula v roku 2015.
5. Žalobca k námietke premlčania uviedol, že uplatnenú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s. a ako postupník nezabezpečoval uzatváranie zmluvných vzťahov so zmluvnými partnermi postupcu. V konaní si uplatňuje nároky voči osobe, s ktorou bol právny predchodca žalobcu v zmluvnom vzťahu a voči ktorej žalobca nadobudol uplatňovaný nárok od právneho predchodcu žalobcu. Zároveň poprel tvrdenie žalovaného, že Dodatok zo dňa 11.5.2011 žalovaný nepodpísal.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení - služba rýchly internet uzavretou medzi T - Mobile Slovensko a.s. a žalovaným dňa 20.12. 2006, Dohodou o zmene zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu T - Mobile Slovensko a.s. a žalovaným dňa 2.6. 2008, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 19.1.2009, Dodatkom k zmluve o pripojení uzavretej medzi Slovak Telecom a.s. a žalovaným dňa 11.5.2011, Dohodou o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb - výmena SIM uzavretej medzi Slovak Telecom a.s. a žalovaným dňa 8.10.2012, faktúrami č. 7307149112, č. 7308310059, č. 7309490705 a č. 7310685574.
7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vyjadrenia pôvodného veriteľa vyplýva, že Zmluvný vzťah s účastníkom - žalovaným pri čísle účastníka 9000562559 (v starom systéme 1.91156726) s tel. číslom 0903121097 bol uzatvorený dňa 20.12.2006, kedy účastník požiadal o zmenu poskytovania služieb zo služby EASY (predplatená karta) na mesačný program služieb. Originál zmluvy nevedel predložiť. Dňa 8.10.2012 bola podpísaná s účastníkom Dohoda o zmene Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z dôvodu výmeny SIM karty k č. 0903121097. Svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu účastník plnil až do 7.10.2013, kedy Slovak Telecom a.s. pristúpil k prerušeniu služieb z dôvodu neplatenia. Listom zo dňa 29.9.2014 Slovak Telecom a.s. odstúpil od Zmluvy s účinnosťou od 6.10.2010 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 262 ods. 1, § 272, 387, § 397, § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013, upravujúce relatívne obchodné záväzkové vzťahy, voľbu režimu Obchodného zákonníka dohodou strán, úpravu formy zmlúv, premlčanie, všeobecnú premlčaciu dobu, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, platného do 31.10.2011 a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného od 1.1.2012.
9. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný potvrdil, že uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení zo dňa 20.12.2006, Dohodu o zmene zmluvy o pripojení zo dňa 2.6.2008, Dodatok zo dňa 19.1.2009 a Dohodu o zmene Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - výmena SIM zo dňa 8.10.2012. V uvedených písomných zmluvách je žalovaný ako zmluvná strana jednoznačne označený svojim obchodným menom, IČO-m a miestom podnikania, tak ako je to uvedené v živnostenskom registri. Z dodatku zo dňa 19.1.2009 zároveň vyplýva, že bol dohodnutý program služieb „Podnikateľ 150“. Žalovaný v konaní ani netvrdil, že ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Je tak zrejmé, že žalovaný vystupoval voči poskytovateľovi služieb ako podnikateľ a nie ako spotrebiteľ.
10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z ním citovaných paragrafov Zákonov o elektronických komunikáciách je zrejmé, že povinnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení, resp. zmluvou o poskytovaní verejných služieb v písomnej forme, do 1.1.2012 priamo zo zákona nevyplývala. V predloženom spornom Dodatku je uvedený dátum 11.5.2011, teda na uzatvorenie takéhoto Dodatku s programom služieb „Podnikateľ 150(300)“ ako je na č.l. 22 sa písomná forma zo zákona do 1.1.2012 nevyžadovala.
11. Konštatoval súd prvej inštancie, že zo Zmluvy o pripojení zo dňa 20.12.2006 vyplýva, že ňou strany založili obchodný záväzkový vzťah na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu ako Podnik zaviazal pre žalovaného ako účastníka poskytovať tam uvedené služby, ktoré Dodatkom zo dňa 19.1.2009 boli nahradené programom „Podnikateľ 150“. V uvedenom Dodatku bolo dohodnuté, že poskytovanie týchto služieb je na dobu určitú a v prípade, že účastník po dobe viazanosti pokračuje vo využívaní služieb, budú tieto služby poskytované na základe Zmluvy o pripojení na dobu neurčitú.
12. Poukázal súd prvej inštancie, že z obrany žalovaného v konaní pritom vyplýva, že ten neuvádzal, že služby zo strany právneho predchodcu mu neboli poskytované. Práve o opaku svedčí aj to, že žalovaný poskytované plnenie zo strany právneho predchodcu žalobcu označil ako plnenie bez právneho dôvodu a právny predchodca žalobcu evidoval úhrady ním poskytovaných a fakturovaných služieb pre žalovaného mesačnými platbami minimálne od 31.8.2012 do 3.7.2013, čo vyplýva z prehľadu úhrad na č.l. 116 spisu. O tom, že žalovanému boli poskytované služby zo strany právneho predchodcu žalobcu svedčí aj obrana žalovaného v konaní, keď namietal iba premlčanie uplatnených pohľadávok a nie samotné poskytovanie fakturovaných služieb. Zároveň žalovaný dňa 8.10.2012 uzatvoril Dohodu o zmene Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - výmena SIM. Aj z tohto listinného dôkazu je zrejmé, že žalovaný mal k tomuto dátumu uzatvorený zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu, ktorého predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb.
13. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu voči žalovanému nie je premlčaný. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr dňa 26.7. 2013, dňa 28.9.2013, dňa 26.9. 2013 a dňa 26.10. 2013. Žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 14.07.2017 (správne 6.7.2017, poznámka odvolacieho súdu), teda pred uplynutím 4 - ročnej premlčacej lehoty.
14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby 176,98 eur. Keďže sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, tak ako to žiadal žalobca.
15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §§ 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že došlo k porušeniu a nesplneniu procesných podmienok; k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak zmätočné až je nepreskúmateľné, teda je arbitrárne. Žalovaný namietal, že v rámci procesnej obrany spochybnil jednak podpisy na predložených listinách, ktoré zjavne neboli jeho; dátumy na splatnosť boli abnormálne dlhé; listiny predložené ako zmluva boli poskladané s tvrdením, že sú uzatvorené v jeden deň. Poukázal na povinnosť tvrdenia strany a kontradiktórnosť konania podľa Civilného sporového poriadku. Konštatoval žalovaný, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie nevedel predložiť hlavný dôkaz a to originálnu zmluvu, keďže ju neeviduje, ale predložil kópiu vytvorenú z nejakých skladačiek, kde nesedeli podpisy, dátumy a pod. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní, pričom sa nezúčastňoval súdnych pojednávaní. Ďalej žalovaný poukázal, že sám súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uvádza ...“predložená sporná zmluva“..., čo dokazuje, že od začiatku tu existovala sporná listina, na ktorú sa odvolával žalobca, o ktorej vedel aj odvolací súd a napriek tomu vydal zrušujúce uznesenie, ktoré je bezprecedentne účelové. Krajský súd reagoval na relevantné argumenty žalovaného a jeho závery v pôvodnom rozhodnutí nelogicky, argumentačne nekonzistentne, poprel zmysel a účel aplikovaných noriem platného práva a preto ich možno za daných skutkových okolností považovať aj za ústavne nekonformné. Zároveň poukázal na závery v rozhodnutí súdu prvej inštancie, že do roku 2012 nebolo potrebné uzatvárať zmluvy o poskytovaní služieb, čo znamená, že poskytovateľ donútil žalovaného podpísať, t.j. previesť právny úkon, ktorý nebol zákonom daný a uviedol účastníka do omylu, aby využil viazanosť aj po skončení platnosti. Takýto úkon je od začiatku absolútne neplatný a súd k nemu pristupuje ex offo. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v podanom odvolaní dovolal absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytovaní služieb z roku 2006. Uvedené platí aj pre dohodu z roku 2009, keďže súd prvej inštancie uviedol, že do roku 2012 nebolo potrebné vyhotovovať písomné zmluvy, teda poskytovateľ nemal právo dané zákonom a zneužil svoje postavenie. Žalovaný uviedol, že zmluva zo dňa 11.5.2011, ktorú predložil žalobca je viditeľne sfalšovaná z dôvodu, že na nej nie je podpis žalobcu (zrejme žalovaného, poznámka odvolacieho súdu) a skladá sa z prefotených papierov, preto je absolútne neplatná. V prípade absolútnej neplatnosti premlčanie vzniká každým dňom plnenia, teda osobitne za každý deň a nie na základe fakturácie. Výmena SIM karty pritom nedokazuje plnenie ale len vlastníctvo, ktoré nemusí byť použité. Žalovaný sa zároveň dovolal aj premlčania tohto úkonu, lebo výmena SIM karty nedokazuje plnenie. Ďalej žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie uviedol, že Slovak Telecom a.s. odstúpil od zmluvy s účinnosťou od 6.10.2010 z
dôvodu nezaplatenia a žalovaný údajne plnil až do roku 2013. Obrana žalovaného v spore preto bola odôvodnená. Žalovaný zároveň žiadal aby odvolací súd zrušil svoje rozhodnutie sp.zn. 4Cob/64/2019 a prehlásil ho za nezákonné a arbitrárne, ktoré bolo vydané s úmyslom poškodiť sporovú stranu a potvrdil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 19.3.2019, č.k. 4Cb/6/2017-249, ktoré napĺňalo platné zákony SR v danom čase (C.s.p.) Ďalej žalovaný žiadal vydať uznesenie v znení: Krajský súd uznesením pod sp.zn. 4Cob/64/2019 prekročil právomoc verejného činiteľa porušením paragrafov C.s.p. o vedení súdneho sporu, keď začal vystupovať ako právny zástupca žalobcu a svojim uznesením mu začal napomáhať a poučovať o útoku na žalovaného, ktorý na základe toho to využil a na vyjadrenie k sporu to následne na súde prvej inštancie po vrátení aj využil a uznesenie v znení: žalobca má plné právo na náhradu škody od štátu za zneužitie právomoci verejného činiteľa vydaním uznesenia sp.zn. 4Cob/64/2019. Napokon žalovaný namietal, že obchodné právo hovorí len o plnení z neplatnej zmluvy a nie bez právneho úkonu, na ktoré sa potom viaže občianske právo o premlčaní, ktorého sa dovolával v konaní na súde prvej inštancie.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie. Poukázal, že žalovaný svoje tvrdenia ohľadom nepodpísania zmluvnej dokumentácie žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný si slobodne a bez nátlaku vybral právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa a dodávateľa služieb, sám si vybral okruh služieb a dobu viazanosti, počas ktorej žiada od právneho predchodcu žalobcu poskytovanie služieb. Žalovaný taktiež nepreukázal, že uhradil uplatnený nárok žalobcom. Doklady z ktorých si žalobca uplatnil nárok v spore boli vystavené v čase platne uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalovaný nepreukázal, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo pred vystavením dokladov z ktorých si žalobca uplatňuje nárok v spore. Poukázal, že žalobca si uplatnil nárok pred uplynutím premlčacej doby a preto je námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná.
18. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal. Výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 22.4.2021.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
21. Žalovaný podanie odvolania v podstate odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolací súd uvádza, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. Nedostatok podmienok konania vedie k zastaveniu konania. Žalovaný v odvolaní ani neuviedol, ktorá konkrétna podmienka konania nebola v konaní splnená. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by neboli splnené podmienky konania.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej C.s.p. priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
24. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
26. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
27. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
28. Predmetom konania je nárok žalobcu na úhradu pohľadávky 176,98 eur, titulom úhrady odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako právny predchodca spoločnosti Slovak Telekom, a.s. uplatnil voči žalovanému túto pohľadávku, ktorá bola žalovanému fakturovaná faktúrou č. 7307149112, č. 7308310059, č. 7309490705 a č. 7310685574. Táto pohľadávka bola postúpená na žalobcu Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 4.9.2015. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
29. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 8.10.2019, č.k. 4Cob/64/2019-294 spor opätovne prejednal a rozhodol, ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie je predmetom tohto odvolacieho konania.
30. Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie v podstate namietal iba to, že nepodpísal Dodatok zo dňa 11.5.2011 ako aj premlčanie nároku žalobcu. Poskytovanie telekomunikačných služieb (vrátane ich ceny), tak ako boli uplatnené faktúrou č. 7307149112, č. 7308310059, č. 7309490705 a č. 7310685574 zo strany právneho predchodcu žalobcu nenamietal. Žalovaný žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení v konaní neprodukoval.
31. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
33. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
34. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
35. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany,
ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.
36. Odvolací súd udáva, že v súčasne rýchlo plynúcom a zložitom obchodnom a hospodárskom živote je súkromná listina spravidla jediným dôkazným prostriedkom, ktorým oprávnená osoba môže dokázať, že prebehlo určité zmluvné dojednanie s určitým výsledkom, vyjadrujúcim prejav vôle konajúcej strany. Ak by pravosť, správnosť a úplnosť písomného prehlásenia (zmluvného záväzku) bolo možné založiť iba na jeho formálnom popretí, aby listina stratila všetku dôkaznú silu, bolo by to v rozpore so samotným zmyslom a účelom takejto listiny. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že Dodatok zo dňa 11.5.2011 nepodpísal. Predmetom dokazovania však boli aj iné skutočnosti, z ktorých možno usudzovať, či sa stala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania a ktorá objasňuje dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti iba nepriamy vzťah. Zároveň, ak bola súkromná listina preukázateľne riadne podpísaná, môže strana, proti ktorej obsah listiny svedčí, vyvrátiť alebo spochybniť tento dôkaz buď znaleckým dokazovaním (z oblasti písmoznalectva) alebo podrobným substancovaným tvrdením vysvetlí, v akom smere a z akých príčin nie je písomné prehlásenie obsiahnuté nad podpisom listiny, jej vlastným prehlásením, a nie je teda splnená požiadavka pravosti listiny, prípadne musí podrobne odôvodniť a vysvetliť, že obsah listiny nie je pravdivý a z akých dôvodov sa odchyľuje od skutočnosti.
37. Odvolací súd zároveň udáva, že ak strana zaťažená dôkazným bremenom splní predpoklady pre aplikáciu vysvetľovacej povinnosti a ak druhá strana túto povinnosť nesplní, teda nepredloží substancované vysvetlenie a v dôsledku toho aj relevantný protidôkaz, hoci tak urobiť mohla (v posudzovanom spore napr. znalecký posudok), bude súd spravidla musieť hodnotiť existujúce dôkazy v jej neprospech (v posudzovanom spore v neprospech žalovaného). Nesplnenie vysvetľovacej povinnosti nie je iba faktorom, ktorý vstupuje do mentálneho procesu sudcu pri hodnotení dôkazov, ale umožňuje a predpokladá založenie rozhodnutia na nižšej než štandardnej miere dôkazov, konkrétne na tom, že sudca hodnotí skutkové tvrdenia strany zaťaženej dôkazným bremenom ako pravdepodobné, nie však že je nutne presvedčený o ich pravdivosti.
38. Samotná skutočnosť, že určitá okolnosť je preukázaná iba s určitou mierou pravdepodobnosti, však nie je v sporovom konaní na závadu a neznamená, že súd má takúto okolnosť považovať za nepreukázanú. Nie je dôvod vylučovať pravdepodobnosť ako kritérium, na ktorom sudca môže postaviť svoje presvedčenie o skutkovom stave, zvlášť s prihliadnutím k tomu, že v praxi sa pravdepodobnosť v rozhodovacom procese v podmienkach neistoty bežne používa. Presvedčeniu sudcu môže vyhovovať i pravdepodobnostný dôkaz, ak sudca na základe dokazovania svoje presvedčenie logicky konzistentne odôvodní, čo je aj posudzovaný prípad.
39. Uvedené platí o to viac, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 20.12.2006 v znení jej Dodatkov (aj Dodatku zo dňa 11.5.2011) poskytoval pre právneho predchodcu žalobcu úhrady do 3.7.2013, teda plnil si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu, keď uhrádzal právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry za poskytované služby. Žalovaný pritom sám potvrdil, že uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení zo dňa 20.12.2006, Dohodu o zmene zmluvy o pripojení zo dňa 2.6.2008, Dodatok zo dňa 19.1.2009 a Dohodu o zmene Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - výmena SIM zo dňa 8.10.2012.
40. Bez ohľadu na vyššie uvedené sa odvolací súd zároveň stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že na uzatvorenie takéhoto Dodatku zo dňa 11.5.2011 sa obligatórne písomná forma podľa Zákona o elektronických komunikáciách účinného do 31.12.2011 nevyžadovala. Námietka žalovaného uvádzaná až v odvolaní, že ho právny predchodca v období pred 1.1.2012 donútil podpísať Zmluvu o pripojení v znení jej Dodatkov, je zrejme nepochopením žalovaného v tom čase platnej právnej úpravy, keďže zmluvným stranám sa uzatváranie zmlúv písomnej forme nezakazovalo, resp. nespôsobovalo to samo o sebe neplatnosť takto uzatvorených záväzkových vzťahov. Z uvedeného dôvodu preto neobstojí námietka žalovaného o absolútnej neplatnosti samotnej Zmluvy o pripojení zo dňa 20.12.2006, resp. následne uzatvorených Dodatkov. Nesprávne sú aj tvrdenia žalovaného uvádzané v podanom odvolaní, že do roku 2012 nebolo potrebné uzatvárať zmluvy o poskytovaní služieb, keďže súd prvej inštancie správne uviedol, že do roku 2012 nebolo potrebné uzatvárať zmluvy o poskytovaní služieb práve v písomnej forme.
41. Žalovaný až v odvolacom konaní namietal neplatnosť záväzkového vzťahu s právnym predchodcom žalobcu z dôvodu omylu (§ 49a Občianskeho zákonníka), čo je potrebné považovať za novotu, na použitie ktorej neboli splnené podmienky podľa § 366 C.s.p., keďže právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu, pričom žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie ani len netvrdil, že sa takejto relatívnej neplatnosti voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi dovolal podľa § 40a Občianskeho zákonníka.
42. K ďalšej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie uviedol, že Slovak Telecom a.s. odstúpil od zmluvy s účinnosťou od 6.10.2010 z dôvodu nezaplatenia a žalovaný údajne plnil až do roku 2013, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie iba v dôsledku chyby v písaní nesprávne uviedol v odseku 9. odôvodnenia rozsudku, že účinky odstúpenia od Zmluvy o pripojení zo dňa 2.6.2008 nastali dňa 6.10.2010. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu odstúpil od uvedenej zmluvy listom zo dňa 29.9.2014 s účinnosťou od 6.10.2014, čo je zrejmé aj z obsahu vyjadrenia Slovak Telekom a.s. zo dňa 4.2.2019 (č.l. 226 spisu) ako aj samotného Odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb (č.l. 229 spisu).
43. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval, že žalobca nepredložil originály zmluvnej dokumentácie strán, odvolací súd udáva, že aj keď originály listín sú všeobecne ako dôkazný prostriedok vhodnejšie ako ich neoverené kópie, Civilný sporový poriadok v žiadnom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz listinami výlučne ich originálom. Nie je preto možné akceptovať názor, že kópia dokladu nemôže byť dôkazom podľa § 204 C.s.p. Aj kópia listiny je sama listinou, ktorá môže slúžiť ako dôkaz. Tomuto záveru zodpovedá aj skutočnosť, že mnohokrát nemôže žalobca ani originály dokladov predložiť, lebo tieto sa nachádzajú u iného subjektu, čo v posudzovanom spore bol práve postupca. Preto aj dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz. Následne záleží na voľnej úvahe súdu, ako doklad predložený v kópii bude hodnotiť.
44. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi bol založený obchodnoprávny vzťah na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 20.12.2006, preto sa na uplatnený nárok vzťahuje všeobecná 4 ročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie dobu splatnosti uvedenú na jednotlivých faktúrach nerozporoval. Keďže tieto boli splatné od 26.7.2013 do 26.10.2013 a žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie dňa 6.7.2017, čo vyplýva z odtlačku podacej pečiatky súdu prvej inštancie a potvrdenia o prijatí žaloby (č.l. 10), dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že nárok bol uplatnený včas a 4 ročná premlčacia doba neuplynula, keďže táto u najskôr splatnej faktúry by uplynula až dňa 26.7.2017.
45. Odvolací súd nerozporuje tvrdenia žalovaného, že premlčanie v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia plynie premlčacia doba od poskytnutia plnenia, no v posudzovanom spore nejde o neplatný zmluvný vzťah, tak ako to nesprávne uvádza žalovaný ale plnenie zo zmluvy. Z vystavených faktúr, ktoré sú predmetom konania vyplýva, že dátum dodania služby je deň 7.7.2013 (faktúra č. 7307149112), deň 7.8.2013 (faktúra č. 7308310059) deň 7.9.2013 (faktúra č. 7309490705) a deň 7.10.2013 (faktúra č. 7310685574), teda ani v prípade posudzovania nároku uplatneného žalobou ako bezdôvodného obohatenia, tak ako to požadoval žalovaný v podanom odvolaní, by nárok uplatnený žalobcom nebol premlčaný, keďže bol uplatnený v 4 ročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá v prípade podnikateľských subjektov platí aj na premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
46. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
47. Odvolací súd udáva, že zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných
skúseností pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
48. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom spore, súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci na základe vykonaných dôkazov navrhnutých stranami sporu, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
49. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
50. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06). K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd odkazuje aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 3.12.2015 pod R 2/2016, podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.
51. V spore obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
52. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (súkromnoprávnom spore).
53. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď mal v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné služby na základe platného záväzkového vzťahu, preto zaviazal žalovaného na úhradu pohľadávky 176,98 eur, ktorá bola postúpená na žalobcu, tak ako to požadoval žalobca. Z dôvodu, že splatná pohľadávka žalobcu nebola doposiaľ uhradená, vznikol žalobcovi aj nárok na úhradu zákonných úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
54. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku ako vecne správny. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok), ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný uhradiť neúspešný žalovaný.
55. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
56. Tak ako bolo uvedené už vyššie, predmetom tohto odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 15. decembra 2020, č.k. 4Cb/6/2017-348 (v poradí druhé) a nie rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 19.3.2019, č.k. 4Cb/6/2017-249 (v poradí prvé), ktoré bolo odvolacím súdom uznesením zo dňa 8.10.2019, č.k. 4Cob/64/2019-294 zrušené, teda prestalo právne existovať. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie opätovne rozhodol, ktoré rozhodnutie je práve podrobené prieskumu odvolacím súdom v tomto odvolacom konaní.
57. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí s posúdením sporu (tak ako to bolo uvedené odvolacím súdom uznesením zo dňa 8.10.2019, č.k. 4Cob/64/2019-294), resp. aj týmto rozsudkom odvolacieho súdu, má právo za splnenia zákonných podmienok domáhať sa jeho prieskumu mimoriadnymi opravnými prostriedkami, tak ako to je uvedené v poučení v tomto rozhodnutí, prípadne použiť aj ďalšie prostriedky na ochranu svojich subjektívnych práv, čo však už presahuje rámec tohto odvolacieho konania.
58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).