Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoCsp-5-2021.pdf
PDF · 100.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu H. Y., so sídlom G. XX, XXX XX L., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Marek Hrouda, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanej C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., o zaplatenie 776,08 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 5Csp/6/2020-77 zo dňa 07. septembra 2020, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II..
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 758,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 463,16 eur od 01. 10. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 294,12 eur od 16. 10. 2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 18 eur s príslušenstvom zamieta.
III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platný a účinný v rozhodnom období, § 2 písm. b), § 20 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako odberateľ uzatvorili Q. o združenej dodávke elektriny, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodávať elektrinu žalovanej na odbernom mieste a žalovaná sa zaviazala platiť cenu za dodanú elektrinu. Dodanú elektrinu vyfakturoval žalobca faktúrou splatnou dňa 30.09.2017 na sumu 463,16 Eur a faktúrou splatnou dňa 15.10.2018 na sumu 294,92 Eur, súčasťou ktorej bola aj účtovná rekapitulácia a detailné vyúčtovanie elektriny. Žalobca vyfakturoval žalovanej aj poplatky za upomienky spolu vo výške 18,- Eur. Podľa predložených faktúr a vyúčtovania, žalobca eviduje dlh žalovanej ku dňu podania žaloby vo výške 776,08 Eur.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o dodávke elektriny, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný vzťah posúdiť aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V časti o zaplatenie sumy 758,08 Eur titulom spotrebovanej energie považoval žalobu za dôvodnú, preto zaviazal žalovanú na úhradu tejto sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 463,16 Eur od 01.10.2017 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 294,12 Eur od 16.10.2018 do zaplatenia. V časti o zaplatenie 18,- Eur spolu s prísl. ktorá predstavovala poplatky za upomienky, žalobu zamietol. Dohodu o poplatkoch za upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah všeobecných podmienok. Mal za to, že nejde o individuálne náklady, ktoré reálne vznikli žalobcovi v danej veci. Zároveň v prípade poplatkov takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatnenie uvedeného poplatku je možné považovať za priečiace sa dobrým mravom. Ide o neúčelný postup žalobcu, kde má podozrenie, že jeho zámerom je získať od dlžníka čo najviac financií. Na základe uvedeného zamietol žalobu v časti požadovaných poplatkov za upomienky, a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania. V neposlednom rade mal za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos, za ktorý sa mu nedostáva protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu.
5. O trovách konania rozhodol tak, že v časti o zaplatenie sumy 758,08 Eur s prísl. žalobe vyhovel a v časti o zaplatenie sumy 18,- Eur s prísl. žalobu zamietol len v nepatrnej časti. Nakoľko úspech žalobcu v spore bol len nepatrný, priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II.. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ako bola žaloba žalovanej doručená, resp. či sa žalovaná k podanej žalobe vyjadrila a či poprela skutkové tvrdenia žalobcu. Na základe uvedeného by mal skutkové tvrdenia považovať za nesporné podľa § 151 C.s.p.. Poukázal na to, že v podaní zo dňa 10.03.2020 podrobne zdôvodnil uplatňovaný nárok aj vo vzťahu k žalovaným poplatkom za upomienky, spolu vo výške 18,- Eur. Zároveň ako prílohu svojho podania predložil aj Obchodné podmienky pre zmluvy o združenej dodávke elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti účinné od 01.01.2015, ako aj Cenník služieb platný od 01.05.2016, z ktorého výška uplatňovaných poplatkov vyplýva. Rovnako predložil aj Podacie hárky k zaslaným upomienkam, ktoré preukazujú reálne zaslanie týchto upomienok žalovanej. Je nepochybné, že so zaslaním každej z upomienok reálne vznikajú náklady spojené nielen so samotným vyhotovením upomienky, ale aj s jej zaslaním. Poplatok za zaslanie upomienky vo výške 3,-Eur /5,- Eur považuje za primeraný a nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že tento poplatok by mal mať sankčný charakter. Výška poplatku za upomienku je v pomere k nesplneniu záväzku primeraná. Z uplatnených vyúčtovacích faktúr je zrejmé, že žalovaná uhradila počas celého zúčtovacieho obdobia oboch faktúr iba jednu preddavkovú platbu vo výške 50,10 Eur, ktorá bola započítaná do vyúčtovacej faktúry. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná dlhodobo a opakovane neplnila svoje zmluvné záväzky voči žalobcovi. Uviedol, že sa nemôže stotožniť ani s tým, že by z jeho strany išlo o neúčelný postup so zámerom získať od žalovanej čo najviac financií, pričom k účelu zaslania upomienok sa vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 10.03.2020. S prihliadnutím na uvedené sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie týkajúceho sa nepriznania sumy 18,- Eur s prísl. a svoj nárok považuje za odôvodnený aj v časti vyúčtovaných poplatkov za upomienky. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia zrušil a vrátil vec na prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a návrhu žalobu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Záverom uviedol, že si uplatňuje aj náhradu trov konania za podanie odvolania.
7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo.
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.
15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o združenej dodávke elektriny je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie potom správne pristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok, ktoré mali charakter podmienok spôsobujúcich nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom by nemali byť pochybnosti o tom, že žalovaná ako spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, a to či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
17. Občiansky zákonník v § 53 ods. 1 upravuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
18. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten).
19. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Zásada transparentnosti dopadá aj na aplikáciu cenníka služieb a obchodných podmienok. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).
20. Je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
21. Odvolací súd má za to, že výška poplatkov za upomienky, ktoré má žalovaná zaplatiť má jednoznačne sankčný charakter, pretože sumy 3,- Eur, resp. 5,- Eur zrejme presahujú administratívne náklady, ktoré žalobca s upomienkou má. Svojou podstatou tak u poplatku za upomienku nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie
dlžníka spojené so zaslaním upomienky odberateľovi. Okrem toho rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku na vôli žalobcu, pretože len on rozhodne či a koľko upomienok zašle.
22. Upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Tieto skutočnosti len podporujú už vyššie uvedené, a to, že predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
24. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súdnu ochranu nepožívajú také ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú jednostranne zakomponované do všeobecných obchodných podmienok alebo iných podmienok a predstavujú neprimerané finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa za administratívne úkony, ktoré reálne nemôžu mať základ v skutočných nákladoch dodávateľa, ako je to v prípade poplatkov za doručenie výziev a tiež fakturovaná suma za upomienky spĺňa z pohľadu odvolacieho súdu rovnaké kritériá, preto odvolací súd považoval za dôvodné rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.
25. K námietke žalobcu, že vyjadrenia žalovanej nie je možné považovať za nesporné v zmysle § 151 C.s.p. odvolací súd uvádza, že pasivita žalovanej v konaní nemôže mať automaticky za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek žalobcom uplatnený nárok, a to naviac ak ide o konanie, v ktorom vystupuje spotrebiteľ. Napriek skutočnosti, že žalovaná bola v priebehu prvoinštančného konania pasívna, nevyjadrila sa k podanej žalobe a ani k ďalším žalobcom predloženým dôkazom, nemožno v konečnom dôsledku dospieť k záveru o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu, pretože ani uvedená skutočnosť neznamená, že súd musí rozhodnúť len na základe takto tvrdených skutočností a predložených dôkazov. Samotný Civilný sporový poriadok v prípade spotrebiteľských sporov dáva súdu možnosť vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli spotrebiteľom navrhnuté, a to najmä vtedy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd môže aj bez návrhu takýto dôkaz obstarať alebo zabezpečiť, čím sa tak sleduje vyrovnanie prirodzene nevyváženého postavenia medzi sporovými stranami, t.j. medzi veriteľom a spotrebiteľom. Skutočnosť, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie uviedol svoje tvrdenia a predložil dôkazy, nezabavila súd prvej inštancie preskúmať spotrebiteľskú zmluvu ex offo, teda či táto neobsahuje prípadne aj neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú. 26. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.
27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správny potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).