Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10Csp-58-2020.pdf
PDF · 104.3 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/58/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava-mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému X. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F., X. Š. XXX/X, v spore o zaplatenie 661,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 589,26 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400 eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 6. 3. 2020, postúpenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 10. 2021, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 661,71 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400 eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 17. 12. 2018 so Q. Q., a. s. V čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný, napriek písomnej výzve postupcu, v nepretržitom omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Q. Q., a. s. uzatvorila so žalovaným dňa 5. 10. 2016 zmluvu číslo 5119251707, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve. Uzavretá zmluva spĺňala všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, Q. Q.H., a. s. dňa 23. 11. 2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22. 11. 2017. Ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávala dlžná suma z istiny vo výške 400 eur, úroku vo výške 214,34 eura, úroku z omeškania vo výške 31,37 eura a poplatkov vo výške 16 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný žiadne úhrady nevykonal.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 17. 6. 2020 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Nakoľko žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, v súlade so zákonným ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, sa platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená konajúcemu súdu na prejednanie a rozhodnutie.
3. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 19. 4. 2021, žalobca uviedol, že žalovaný uzatvoril so Q. Q., a. s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 400 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť, spolu s úrokom vo výške 23,4 % ročne. Žalovaný uhradil spolu 2,90 eura, ktoré boli vo výške 2,86 eura započítané na úrok a vo výške 0,04 eura na úrok z omeškania. Úroky boli vyčíslené ku dňu 12. 12. 2018. Žalovanému boli účtované dva poplatky za omeškanie v celkovej výške 16 eur, ktoré sú v platobnej histórii označené ako „zmluvná pokuta za omeškanie“. Úrok z omeškania vo výške 31,37 eura pozostáva zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 4,25 eura, vypočítaného z neuhradenej istiny z každej predpísanej splátky a zákonného úroku z omeškania vo výške 27,12 eura, vypočítaného zo sumy 510,66 eura, t. j. istiny a riadneho úrok do zosplatnenia, od vyhlásenia splatnosti do odpisu pohľadávky, t. j. od 23. 11. 2017 do 12. 12. 2018.
4. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bola na to vyzvaný uznesením zo dňa 16. 8. 2021, ktoré mu bolo, spolu so žalobou, doručené dňa 20. 8. 2021.
5. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval, keďže v spore išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené oznámením zo dňa 7. 9. 2021, vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 7. 9. 2021, zveseným dňa 21. 9. 2021, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
X. Q. Q., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 5. 10. 2016 zmluvu o splátkovom úvere číslo 5119251707, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 400 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 13,10 eura, so splatnosťou prvej splátky 18. 11. 2016, splatnosťou splátok k 18. dňu v kalendárnom mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru 18. 10. 2020. Zmluvné strany sa dojednali na úroku vo výške 24,90 % ročne, v ktorom bola zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 26,47 %, priemerná hodnota RPMN 20,01 % a celková suma na úhradu 627,85 eura. V čl. II. ods. 6. zmluvy sa zmluvné strany dojednali, že ak dlžník pohľadávku nespláca riadne a včas, je banka oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. V čl. II. ods. 5. zmluvy sa zmluvné strany dojednali, že ak dlžník neuhradí pohľadávku riadne a včas, môže banka požadovať aj zmluvnú pokutu za každý prípad omeškania vo výške 25 eur, a to najviac do sumy určenej podľa právnych predpisov. Zmluvná pokuta je splatná okamžite po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej v písomnom bezplatnom upozornení zaslanom dlžníkovi. Podľa čl. 8.1. prvý odsek písm. a) obchodných podmienok Q. Q., a. s. pre hypotekárne a splátkové úvery, prípadmi porušenia sú prípady omeškania dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Podľa čl. 8.1. druhý odsek písm. a) uvedených obchodných podmienok, ak nastane niektorý z prípadov porušenia, banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
10. Podľa prehľadu transakcií na účte žalovaného, žalovaný dňa 5. 10. 2016 čerpal úver vo výške 400 eur. Dňa 12. 12. 2018 boli na účet žalovaného zaúčtované položky „Splátka úveru - poplatok“ v sume 2 krát 8 eur.
11. Dňa 5. 10. 2017 Q. Q., a. s. oznámila žalovanému, že ku dňu 5. 10. 2017 je v omeškaní so splácaním pohľadávky v sume 158,52 eura, vyzvala ho na úhradu v lehote 15 dní od doručenia výzvy a poučila ho, že v prípade neuhradenia je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
12. Dňa 23. 11. 2017 Q. Q., a. s. oznámila žalovanému, že, v súlade s bodom 8.1. písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery, vyhlásila ku dňu 22. 11. 2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 528,05 eura do 15 dní.
13. Dňa 12. 9. 2018 Q. Q., a. s. oznámila žalovanému, že ku dňu 12. 9. 2018 predstavuje splatná nezaplatená pohľadávka 621,44 eura. Súčasne ho vyzvala na úhradu uvedenej pohľadávky a poučila ho, že v prípade neuhradenia je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Q. Q., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 17. 12. 2018 zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 1056/2018/CE. Podľa prílohy ku zmluve predstavovala výška postúpenej pohľadávky 661,71 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 400 eur, úrokov vo výške 214,34 eura, úrokov z omeškania 4,25 eura a 27,12 eura a poplatkov vo výške 16 eur. Q. Q., a. s. dňa 3. 1. 2019 oznámila žalovanému, že na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere číslo 5119251707 na žalobcu.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 5. 10. 2016 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba M. C. B. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
29. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe čiastočne vyhovel, keďže mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že Q. Q., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 400 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom, v 48 mesačných splátkach vo výške 13,10 eura. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spotrebiteľský právny vzťah. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čo vyplynulo najmä z jeho označenia v zmluve. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzavretá zmluva predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil úver za predčasne splatný. Oprávnenie právneho predchodcu žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v čl. II. ods. 6. zmluvy, v spojení s čl. 8.1. obchodných podmienok Q. Q., a. s. pre hypotekárne a splátkové úvery. Právny predchodca žalobcu dodržal postup podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď žalovaného na možnosť uplatnenia práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru 15 dní vopred upozornil. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný zaplatil na splnenie záväzku zo zmluvy o úvere spolu 2,90 eura, z ktorých bolo na úrok započítaných 2,86 eura a na úrok z omeškania 0,04 eura. Neuhradené preto zostali splátky splatné v roku 2016 (október časť vo výške 10,24 eura, november a december) a v roku 2017 splatné od januára do novembra, t. j. do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako aj časť istiny zosplatnenej v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
30. Podľa zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018, nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo 343/2018 Z. z., ktorým bol Občiansky zákonník doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol
spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017, podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky.“ Prihliadajúc k uvedeným skutočnostiam mal súd preukázané, že časť splátky splatná v novembri 2016 vo výške 10,24 eura a splátky splatné od decembra 2016 do februára 2017, spolu 3 splátky po 13,10 eura, t. j. spolu suma 49,54 eura, boli v čase podania žaloby na súd, t. j. ku dňu 6. 3. 2020, už premlčané. Súd preto žalobcovi nárok na zaplatenie uvedených splátok nepriznal.
31. Súd taktiež nemal preukázanú dôvodnosť nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z úrokov, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úrokov. Uvedený právny názor bol judikovaný napr. v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 8. 2016, sp. zn. 10Co/111/2016, zo dňa 27. 6. 2018, sp. zn. 6Co/143/2018, zo dňa 26. 9. 2018, sp. zn. 7Co/170/2018. Podľa doplnenia žaloby boli úroky z omeškania za obdobie od 23. 11. 2017 do 12. 12. 2018 vyčíslené zo sumy 510,66 eura, pozostávajúcej z dlžnej istiny a úrokov. V zmysle vyššie uvedenej právnej argumentácie však žalobcovi prislúchali úroky z omeškania len zo sumy dlžnej istiny, t. j. zo sumy 400 eur. Navyše, splatnou sa dlžná istina stala v celom rozsahu až dňom 8. 12. 2017 (uplynutím 15 dní od dátumu oznámenia mimoriadnej splatnosti celého úveru v zmysle čl. 8.1. druhý odsek písm. a) obchodných podmienok). Súd pritom nemal preukázanú výšku splatnej istiny v období od 23. 11. 2017 do 8. 12. 2017 (zo splatných splátok). Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania len v sume 4,25 eura, vyčíslené z neuhradenej istiny z jednotlivých splátok a zo sumy 400 eur od 9. 12. 2017 do 12. 12. 2018 v sume 20,21 eura, spolu 24,46 eura. V zostávajúcej časti vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 6,91 eura súd podanú žalobu zamietol.
32. Súd žalobu zamietol aj v časti poplatkov vo výške 16 eur, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca v doplnení žaloby tvrdil, že uvedená suma predstavuje poplatky za omeškanie, ktoré mali byť v platobnej histórii označené ako pokuta za omeškanie. Z výpisu z účtu žalovaného však súd nemal preukázané zaúčtovanie zmluvnej pokuty. Dňa 12. 12. 2018 boli na účet žalovaného zaúčtované položky „Splátka úveru - poplatok“ v sume 2 krát 8 eur. Žalobca však v konaní nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého by bol žalovaný povinný platiť poplatok za omeškanie. Pokiaľ aj v článku II. ods. 5 zmluvy o splátkovom úvere bola dojednaná povinnosť žalovaného zaplatiť pre prípad omeškania zmluvnú pokutu vo výške 25 eur, žalobca sumu 16 eur ako zmluvnú pokutu nežaloval.
33. Prihliadajúc ku vyššie uvedeným skutočnostiam súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 589,26 eura, predstavujúcej rozdiel medzi žalovanou sumou 661,71 eura a sumou pohľadávok, ktoré boli v čase podania žaloby premlčané vo výške 49,54 eura, úrokov z omeškania z úrokov vo výške 6,91 eura a poplatkov vo výške 16 eur. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tak, ako si uplatnil v žalobe, t. j. 5 % ročne, ktorých výška bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, od 18. 12. 2018 do zaplatenia, zo sumy nezaplatenej istiny 400 eur.
35. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky a oznámením o postúpení pohľadávky.
36. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v spore úspešnejšiemu žalobcovi. Úspech žalobcu v spore predstavoval
589,26 eura, čo percentuálne činí 89 %, jeho neúspech 72,45 eura, čo percentuálne činí 11 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 78 % (89 % - 11 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.