Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-12-2021.pdf
PDF · 145.54 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Apollo House 1 s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 80C, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 971 549, zastúpeného Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégého 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 800 040, proti žalovanému PLAST - MONT originál, s.r.o., so sídlom T.G.Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO: 46 369 970, zastúpenému Pisár & partners - advokáti, s.r.o., so sídlom Nám. Š. Mosesa 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 440 446, o zaplatenie 4.500,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/55/2020-119 zo dňa 28. septembra 2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/55/2020-119 zo dňa 28. septembra 2020 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.500,- Eur spolu s úrokom vo výške 2,53 % ročne zo sumy 4.500,-Eur od 23.11.2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.500,-Eur od 01.03.2020 do zaplatenia spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia 4.500,-Eur s príslušenstvom od žalovaného, pričom žalobca uviedol, že v októbri 2019 robil žalobca výber na dodávateľa okien - zimnej záhrady. Požiadavka bola dodanie a zmontovanie objednávky do Vianoc 2019, čo bolo zo strany žalovaného prisľúbené a nikdy v ďalšej komunikácii žalovaný žalobcu neupozornil, keď žalobca tento termín opakovane zdôrazňoval, že daný termín nevie splniť. Až po zaplatení zálohy žalovaný žalobcovi oznámil iný termín dodania. Žalobca si vybral žalovaného ako dodávateľa z piatich ponúk, ktorý poslal finálnu cenovú ponuku dňa 19.11.2019. Žalovaný zaslal žalobcovi zálohovú faktúru vo výške 4.500,-Eur z celkovej sumy 7.300,-Eur. Zálohu žalobca uhradil dňa 22.11. 2020. Následne bola cena diela navýšená, a to po druhej obhliadke a zameraním miesta realizácie o týchto 320,-Eur. Žalovaný v tom čase (29.11.2019) tiež informoval žalobcu o novom termíne dodania, a to miesto termínu do Vianoc oznámil žalobcovi, že dielo dodá v termíne medzi 20.01. až 31.01.2020, čo sa stalo až po uhradení zálohy. Žalobca nový termín akceptoval, lebo už nemal možnosť osloviť iného dodávateľa, ktorý by to stihol v pôvodne požadovanom termíne do Vianoc, takže v tejto situácii žalobca odsúhlasil aj navýšenie ceny a nový termín dodania, pričom žalovaný žalobcu telefonicky uistil, že to bude aj skôr a 20.01.2020
mal byť hraničný termín dodania. V termíne do konca januára však dielo dodané nebolo. Keď sa žalovaný do 20.01.2020 neozval, žalobca ho opätovne kontaktoval, pričom žalovaný nedodal dielo ani do konca januára, ani počas prvých februárových dní, a to napriek telefonickým urgenciám, výzvam, množstvu telefonátov a sľúbenému poslednému termínu dodania 07.02.2020. Čo sa týka termínu 07.02.2020, pri oznámení tohto termínu zo strany žalovaného, žalobca už upozornil žalovaného, že po tomto termíne už záujem o dodanie diela nemá, a to aj z dôvodu, že konateľka žalobcu mala cestovať do zahraničia a nevedela byť súčinná. Keďže ani 07.02.2020 žalovaný dielo ani len nedoviezol do miesta dodania, neozval sa, žalobca sa rozhodol, že od zmluvy odstúpi. Odstúpenie zo strany žalobcu bolo zasielané e-mailom dňa 08.02.2020 na e-mail žalovaného, prostredníctvom ktorého žalovaný komunikoval, čo je zrejmé aj z ostatných dôkazov. Odstúpenie bolo zasielané tiež 10.02.2020 ako listinná zásielka na adresu firmy, avšak zásielka bola vrátená ako neprebratá v odbernej lehote. Žalobca tvrdil, že nedodanie diela včas je podstatným porušením zmluvy, a teda žalobca mohol odstúpiť od zmluvy, keď dielo nebolo dodané v poslednom dohodnutom termíne do konca januára. Zároveň žalobca uviedol, že pokiaľ by bolo porušenie posúdené ako nepodstatné, termín, ktorý si stanovil na dodanie diela sám žalovaný ( z Vianoc upravil termín dodania na január ), nedodržal a nebol schopný dielo dodať ani v ďalšom náhradnom termíne do 07.02.2020, ktorý si zase určil žalovaný a nedodal dielo ani do doby vykonania odstúpenia. Dielo teda nebolo dodané ani v náhradných dvoch lehotách. Žalobcovi teda vzniklo právo odstúpiť od zmluvy aj v dôsledku nesplnenia náhradných termínov dodania. Žalobca tvrdí, že žalovaný je povinný vrátiť zálohu - peňažné plnenie aj s úrokmi podľa §502 Obchodného zákonníka. Podľa údajov zverejnených na stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> v mesiaci november 2019 boli priemerné sadzby pre krátkodobé úvery vo výške 2,53 % p.a.. Tento úrok si uplatňuje žalobca odo dňa po odoslaní platby, t.j. od 23.11.2019 až do vrátenia zálohy. Žalovaný bol zároveň priamo pri oznámení o odstúpení vyzvaný na vrátenie zálohy, t.j. sumy 4.500,- Eur. Keďže žalovaný zálohu nevrátil, žalobca si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. z istiny - žalovanej sumy od 01.03.2020. Tento dátum vychádza z toho, že prvú výzvu na vrátenie obdržal žalovaný už 08.02.2020, potom 10.02.2020 mu bolo doručované odstúpenie s výzvou na vrátenie zálohy aj poštou, zásielku žalovaný neprevzal, ale 11.02.2020 bola zásielka uložená na pošte, t.j. dostala sa do dispozície žalovaného, ktorý si ju neprevzal v úložnej lehote. Žalovaný mal dostatok času na vrátenie zálohy a pokiaľ ju neuhradil ani do 29.02.2020, je to dostatočná lehota, a preto uplatnenie úrokov z omeškania od 01.03.2020 je adekvátne. Výšku úrokov z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 1 ods. 2 Nariadenia č. 21/2013 Z.z., pričom žalobca si tiež uplatnil náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,-Eur podľa Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a náhradu trov konania.
3. Žalovaný na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom poprel uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu. Žalovaný v odpore uviedol, že ani jeden z prejavov vôle žalobcu adresovaných žalovanému nenapĺňa zákonné náležitosti odstúpenia od zmluvy podľa ustanovení § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, nevynímajúc skutočnosť, že žalobca nešpecifikoval, či sa jedná o odstúpenie z dôvodu podstatného alebo nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaný poukázal na to, že žalobca po uzatvorení zmluvy o dielo súhlasil okrem iného s predĺžením termínu zhotovenia diela o skoro 40 dní oproti pôvodnej požiadavke, v dôsledku čoho je možné dôvodne predpokladať, že v čase uzatvorenia zmluvy o dielo žalovaný nevedel a nebolo rozumné ani predvídať, že žalobca nebude mať záujem na plnení povinnosti žalovaného v prípade jeho omeškania. Zároveň žalovaný spomenul, že k zmene pôvodného termínu došlo najmä v dôsledku nerozhodnosti žalobcu pri výbere farby, čo ovplyvňovalo žalovaného pri zadávaní objednávky do výroby u jeho dodávateľa. Za podstatnú okolnosť však žalovaný považuje, že k zmene pôvodného termínu došlo na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, čo potvrdil aj žalobca a vyplýva to z ním predloženej e-mailovej komunikácie. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka tak nemožno v žiadnom prípade považovať omeškanie žalovaného so zhotovením diela za podstatné porušenie zmluvy o dielo. Podľa žalovaného nevzniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy, a to ani z dôvodu nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca neposkytol žalovanému žiadnu dodatočnú primeranú lehotu na jej splnenie. Žalovaný považuje údajné odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo za neplatné a má za to, že zmluvný vzťah ďalej trvá. Tiež žalovaný tvrdí, že od 10.02.2020 je pripravený vykonať montáž diela v dohodnutom mieste plnenia, avšak zo strany žalobcu mu to nebolo umožnené. Žalovaný je nútený platiť nájom a náklady spojené s touto objednávkou a nekonaním žalobcu sa mu náklady každý deň navyšujú. Podľa žalovaného sa dostal do omeškania práve žalobca, ktorý neposkytol nevyhnutnú súčinnosť žalovanému, ktorý preukázal svoju pripravenosť a ponúkol žalobcovi plnenie. Pokiaľ by súd neprihliadol k tvrdeniam žalovaného a považoval by odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu za platné a
uplatnený nárok žalobcu za oprávnený, žalovaný si vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnil kompenzačnú námietku, a to svoj nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov v zmysle ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdí, že nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených nákladov voči žalobcovi je v sume istiny 4.269,19 Eur. Tento úkon žalovaný považuje za prostriedok procesnej obrany vykonanej vo forme hmotnoprávneho úkonu započítania pohľadávok v súlade s § 147 Civilného sporového poriadku.
4. Strany sporu v priebehu konania nesúhlasili s názormi svojej protistrany.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov a považoval za nespornú skutočnosť, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo na základe objednávky žalobcu s predmetom zhotovenie zimnej záhrady žalovaným ako zhotoviteľom za dojednanú cenu diela. Za nesporné považoval aj to, že žalovaný v predmetnej veci uzatvoril zmluvu s tretím subjektom ako subdodávateľom, a to písomnú zmluvu s tým, že k vyrobeniu komponentov na túto zimnú záhrady skutočne aj došlo. Spornou ostala otázka platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným z dôvodu jeho omeškania.
6. Súd konštatoval, že zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý vzniká na základe dohody zmluvných strán, a preto sa môže meniť alebo rušiť v zásade iba dohodou zmluvných strán a výnimočne je možné dosiahnuť tie isté právne účinky zániku aj na základe jednostranných právnych úkonov. Takýmto jednostranným právnym úkonom je odstúpenie od zmluvy. Súd mal za to, že v prejednávanom prípade zmluva bola uzatvorená ústne a nebolo preukázané, že by zmluvné strany dojednali nejakým spôsobom právo jednej alebo oboch zmluvných strán od zmluvy odstúpiť a z akých dôvodov. Od predmetnej zmluvy o dielo je teda možné odstúpiť len vtedy, ak to umožňuje Obchodný zákonník, resp. iný zákon. Podľa súdu Obchodný zákonník umožňuje odstúpiť od zmluvy ktorejkoľvek zmluvnej strane, ak druhá zmluvná strana je v omeškaní so splnením svojej povinnosti zo zmluvy. Právo na odstúpenie od zmluvy môže využiť tak veriteľ, ako aj dlžník. Odstúpenie od zmluvy je právom tej zmluvnej strany, ktorej práva sú v dôsledku omeškania druhej zmluvnej strany porušené a je preto na jej rozhodnutí, či toto právo odstúpiť od zmluvy využije a od zmluvy odstúpi, alebo bude trvať na riadnom plnení zmluvy. Ďalej súd uviedol, že postup pri odstúpení od zmluvy závisí od toho, či omeškanie znamená podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. Obchodný zákonník definuje, kedy je omeškanie možné považovať za podstatné porušenie zmluvných povinností a za podstatné porušenie považuje také porušenie zmluvy, ak druhá zmluvná strana vedela už v čase uzavretia zmluvy, že druhá zmluvná strana nebude mať pri omeškaní záujem na plnení zmluvy. Zákon tu vyžaduje pozitívnu vedomosť porušujúcej zmluvnej strany v čase uzavretia zmluvy o nezáujme druhej zmluvnej strany na plnení. Ďalej súd konštatoval, že podstatné porušenie je konštruované na objektívnom princípe, pretože za podstatné porušenie zákon považuje aj také porušenie zmluvných povinností, o ktorom v čase uzavretia zmluvy bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená, že zmluvná strana, ktorej práva budú porušené nebude mať záujem na plnení povinností pri omeškaní. V ostatných prípadoch omeškania znamená nepodstatné porušenie zmluvy pri spornosti, či porušenie zmluvných povinností je potrebné považovať za podstatné alebo nepodstatné, zákon ustanovuje, že v pochybnostiach sa porušenie povinnosti považuje za nepodstatné.
7. Súd ďalej uviedol, že pri omeškaní, ktoré znamená či už podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy je druhá zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť a rozdiel je len v postupe tej zmluvnej strany, ktorá od zmluvy odstúpiť chce. Pri podstatnom porušení povinností je druhá zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane, ktorá je v omeškaní bez zbytočného odkladu potom, čo sa o porušení povinnosti dozvedela. Zmeškanie lehoty neznamená stratu práva na odstúpenie od zmluvy, ale len zmenu postupu oprávnenej strany, ktorá potom môže postupovať tak, ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Oprávnená strana nemusí využiť svoje právo na odstúpenie od zmluvy a môže druhej zmluvnej strane oznámiť, že trvá na splnení záväzku. Pokiaľ by druhá zmluvná strana naďalej bola v omeškaní, odstúpenie od zmluvy je možné len postupom ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Pri omeškaní, ktoré znamená nepodstatné porušenie zmluvy druhá zmluvná strana môže odstúpiť od zmluvy len v tom prípade, ak určí na plnenie zmluvy primeranú dodatočnú lehotu a druhá zmluvná strana nesplní svoju povinnosť ani v tejto lehote. Určenie dĺžky lehoty je síce v dispozícii oprávnenej strany, ale lehota musí byť primeraná povahe veci, ktorá sa má plniť. Právne účinky odstúpenia od zmluvy pri stanovení neprimeranej lehoty sú stanovené v § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že z e-mailovej a sms komunikácie medzi konateľkou
žalobcu a konateľom žalovaného vyplýva, že konateľka žalobcu pôvodne požadovala dodanie diela do konca decembra, čo dvakrát zvýraznila v sms komunikácii, následne súhlasila v e-mailovej komunikácii s dodaním do 31.01.2020. Predmetný deň súd považoval za deň, kedy sa dielo malo zrealizovať ( s poukazom na komunikáciu e-mailom medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.11.2019 ). Na základe ďalšej komunikácie, keďže dielo nebolo zrealizované dňa 31.01.2020, konateľka žalobcu súhlasila s náhradným termínom 07.02.2020. Podľa súdu je otázkou, či žalovaný vnímal termín 31.01.2020 ako termín konečný, či tento termín takto vnímať mohol, a či jeho porušenie je potrebné považovať za podstatné porušenie zmluvy.
8. Súd mal za to, že platnosť, resp. neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalobcom závisí od vyriešenia otázky, či sa žalovaný ako zhotoviteľ dostal pri zhotovení diela do omeškania a v prípade ak sa do omeškania dostal, či takéto omeškanie je potrebné považovať za omeškanie, ktoré je možné kvalifikovať ako podstatné porušenie zmluvy, alebo sa jedná o nepodstatné porušenie zmluvy. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca viackrát upozorňoval žalovaného, resp. uvádzal ako lehotu, ktorú považuje za lehotu na dodanie zimnej záhrady, a to Vianoce roku 2019. Na tieto správy však zo strany žalovaného nebolo žiadnym spôsobom reagované, žalovaný nikdy výslovne neuviedol, aspoň z dokazovania to nevyplynulo, že by lehotu Vianoce 2019 bol akceptoval. Naopak, medzi žalobcom a žalovaným došlo k viacerým dohodám, kde žalovaný uvádza na otázku žalobcu kedy je to možné, kedy dôjde k realizácii zimnej záhrady, uvádza termín po 20. januári 2020 až k 31. januáru 2020. Súd mal za to, že je možné konštatovať, že dohodnutý termín ukončenia diela na základe vzájomných dohôd žalobcu a žalovaného bol dojednaný na 31. januára 2020. Zároveň súd uviedol, že je možné objektívne konštatovať, že vzhľadom na predmet diela, a to zimná záhrada, sms komunikáciu žalobcu ohľadom termínu do Vianoc 2019, že žalovaný mohol mať pozitívnu vedomosť o nezáujme druhej strany na plnení v prípade omeškania a toto mohol rozumne predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu, avšak následne po termíne Vianoc 2019 došlo na základe ústnych dohôd k poskytnutiu nového termínu minimálne do 31.01.2020. Keďže žalovaný ani k termínu 31.01.2020 k realizácii diela neprikročil, hoci bol vyzvaný žalobcom na oznámenie v akom štádiu sa dielo nachádza, žalobca mu poskytol ďalšiu lehotu do 08.02.2020 s tým, že túto lehotu považoval za lehotu konečnú, tak ako vyplynulo z výpovede konateľky žalobcu, ako aj svedkaR. Keďže v uvedenej lehote nedošlo k montáži, žalovaný síce uvádza, že tomu bránili poveternostné podmienky, ale žiadny dôkaz o tomto nepredložil, naopak z výpovede konateľky žalobcu a svedka M.yplynulo, že poveternostné podmienky v čase, keď sa montáž mala realizovať boli dobré, preto žalobca prikročil k písomnému odstúpeniu od zmluvy o dielo uzatvorenej ústne pre omeškanie zhotoviteľa. Spôsob akým žalobca odstúpil od zmluvy súd považoval za spôsob z dôvodu nepodstatného porušenia zmluvy napriek tomu, že žalovaný ako zhotoviteľ s prihliadnutím na účel zmluvy, jej obsah a okolnosti, teda že sa jedná o zimnú záhradu, mohol rozumne predvídať pri uzatvorení zmluvy, že na realizácii zimnej záhrady pre účely jej využitia v zimných mesiacoch nebude mať žalobca záujem o jej dodanie oneskorene, avšak vzhľadom na skutočnosť, že následne došlo k prolongácii termínu dodania mal súd za to, že uvedené omeškanie nie je podstatným porušením zmluvy, je nepodstatným porušením zmluvy a keďže žalovanému bola poskytnutá dodatočná lehota, inak s jeho súhlasom v dĺžke ktorú sám určil a ktorú napriek tomu nedodržal, mal žalobca právo od predmetnej zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku ruší s tým, že plnenia, ktoré si strany navzájom poskytli sú povinné si vrátiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vyporiadanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca preukázateľne zaplatil zálohu za dielo v zmysle zmluvy o dielo, od ktorej platne odstúpil, preto má právo na jej refundáciu.
9. Pokiaľ žalovaný požadoval refundáciu nákladov uhradených v súvislosti so subdodávateľom s poukazom na zákonné ustanovenie § 642 Občianskeho zákonníka súd považoval za potrebné uviesť, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo zavinením žalobcu, a preto ani nie je dôvod, pre ktorý by žalobca mal znášať náklady za porušenie práva žalovaným, naviac právna úprava zmluvy o dielo, ako aj odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku pre obchodnoprávne vzťahy komplexná, a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú.
10. K žalobcom uplatnenému úroku z omeškania počnúc dňom 01.03.2020 v zákonnej výške 9 % ročne súd uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy došlo jednostranným právnym úkonom, ktorý sa dostal do dispozičnej sféry e-mailom dňa 11.02.2020 obsahujúcim výzvu na vrátenie zálohu, z ktorého vyplýva, že povinnosťou žalovaného bolo túto zálohu za cenu diela vrátiť bez zbytočného odkladu, k čomu žalovaný neprikročil, a teda uplatnenie si úroku z omeškania počnúc dňom 01.03.2020 je podľa názoru súdu dôvodným. Zároveň s poukazom na § 502 Obchodného zákonníka si žalobca uplatnil taktiež za dobu, po
ktorú žalovaný má finančné prostriedky vo svojej držbe súbežne právo na úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, resp. obvyklé úroky za požadované úvery, ktoré dokladoval žalobca za mesiac november 2019 vo výške 2,53 % ročne. Táto výška nebola zo strany žalovaného rozporovaná, a preto súd priznal žalobcovi taktiež právo na tieto prostriedky dňom nasledujúcim po odoslaní platby, t.j. od 23.11.2019 až do ich vrátenia.
11. Súd tiež priznal žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením si pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka, ktorú súd priznal vo výške určenej vykonávacím predpisom § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného v celosti s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň aby priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie neskúmal primeranosť poskytnutej dodatočnej lehoty na vykonanie diela potom, čo žalovaný, hoc z objektívnych príčin nedodržal dohodnutý a stranami odsúhlasený termín odovzdania diela. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo na konci mesiaca november 2019, pričom zmluvné strany si dohodli 8 až 9 týždňovú lehotu na vykonanie diela, t.j. do konca januára 2020. Napriek skutočnosti, že aj vypočutí svedkovia nezávisle od seba skonštatovali, že realizácia takéhoto diela trvá v závislosti od rôznych faktorov v rozmedzí od 10 do 12 týždňov, súd považoval za primeranú dodatočne poskytnutú lehotu žalovanému zo strany žalobcu v trvaní 8 dní. Žalovaný má za to, že rozsah dohodnutej lehoty na zhotovenie diela v trvaní 63 dní je v značnom nepomere k súdom akceptovanej poskytnutej dodatočnej lehote na vykonanie diela v trvaní len 8 dní. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že zo strany žalobcu nebola dodržaná podmienka primeranosti poskytnutej lehoty, v dôsledku čoho nemožno považovať odstúpenie žalobcu pre nepodstatné porušenie zmluvy za platné. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko je zjavné, že nebola splnená podmienka primeranosti, ktorá sa na platnosť odstúpenia pre nepodstatné porušenie zmluvy zo zákona vyžaduje. Pokiaľ odstúpenie žalobcu nebolo platné, nevznikol by mu ani nárok na refundáciu zaplatenej zálohy, vrátane nároku na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania.
15. Z dôvodu právnej istoty žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie v žiadnej fáze konania neskúmal, aké boli poveternostné podmienky v deň, kedy malo dôjsť k dodaniu všetkých potrebných komponentov do miesta plnenia diela a začatiu montovania diela, a to napriek skutočnosti, že žalovaného o týchto dôvodov informoval jeho subdodávateľ, čo niekoľkokrát uviedol vo svojich písomných podaniach, ako aj ústne na jednotlivých pojednávaniach.
16. Žalovaný považuje odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo za neplatné, v dôsledku čoho má za to, že zmluvný vzťah naďalej trvá. Žalovaný bol od 10.02.2020 pripravený vykonať montáž diela v dohodnutom mieste plnenia, avšak tomu zo strany žalobcu ako objednávateľa nebolo do dnešného dňa umožnené, jednotlivé na mieru vyrobené komponenty zaberajú miesto v skladových priestoroch subdodávateľa žalovaného. Nakoľko žalovaný svoju pripravenosť preukázal a riadne ponúkol žalobcovi plnenie, na ktorého prevzatie žalobca neposkytol nevyhnutnú súčinnosť, žalovaný má za to, že sa dostal do omeškania práve žalobca.
17. Podľa žalovaného vo vzťahu k ustanoveniu § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka Okresný súd Lučenec dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Výklad ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorého vylúčil súd aplikáciu Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah, považuje žalovaný za prísne formalistický. Domnieva sa, že náhrada nákladov spojených s vykonávaním diela pri odstúpení od zmluvy o dielo spadá pod otázky, ktoré Obchodný zákonník nerieši, avšak v praxi sa tento problém vyskytuje často aj v obchodnoprávnych
vzťahoch. Žalovaný sa domnieva, že práve aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka by bolo možné tento problém riešiť. Ignoráciu tejto otázky v Občianskom zákonníku napriek tomu, že nie je upravená v Obchodnom zákonníku, by sa úplne vytratil zmysel a účel ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného je tiež nutné uviesť, že samotné ustanovenie §642 ods. 1 Občianskeho zákonníka nerieši, či pre vznik nároku na úhradu už vykonaných prác a vynaložených nákladov, bolo odstúpenie od zmluvy zavinené alebo nezavinené. Vychádzajúc z obsahu predmetného ustanovenia je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané a nahradiť mu účelne vynaložené náklady, pričom túto povinnosť je objednávateľ povinný splniť, ak využije svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy, a to bez ohľadu na skutočnosť, či na toto právo má dôvod alebo nie. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že pokiaľ bude mať aj odvolací súd za to, že zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, súd by mal zobrať do úvahy výšku žalovaným vyčíslenej hodnoty vykonaných prác a vynaložených nákladov a túto pri priznaní akéhokoľvek nároku žalobcovi v celom rozsahu zohľadniť. Podľa žalovaného z uvedených skutočností vyplýva, že súd prvej inštancie nedostatočným zistením skutkového stavu a s tým súvisiacim nesprávnym právnym posúdením veci zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku ktorej sa žalovaný domáha nápravy cestou tohto odvolania. Zároveň žalovaný považuje rozsudok za predčasný a arbitrárny, bez zohľadnenia všetkých relevantných skutočností. Nedostatky a vady súdu prvej inštancie zakladajú tak závažné pochybenia, ktorými bolo odňaté právo žalovaného na spravodlivý proces a riadne prerokovanie veci ohľadom ním uplatneného nároku v podobe kompenzačnej námietky, nakoľko Okresný súd Lučenec sa ňou ani nezaoberal, pre ktoré žalovaný podáva predmetné odvolanie v zmysle všetkých vyššie uvedených odvolacích dôvodov.
18. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 09.12.2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
19. Žalobca k námietke žalovaného k primeranosti náhradnej lehoty uviedol, že riešenie otázky primeranosti lehoty je v tomto prípade bezpredmetné, nakoľko žalovaný túto námietku počas celého konania pred súdom prvej inštancie nevzniesol. V zmysle Civilného sporového poriadku majú strany konania uvádzať skutočnosti a navrhovať dôkazy najmä vo svojich vyjadreniach. Následne na ne súd už nemusí prihliadať. Vzhľadom na to, že námietku neprimeranosti lehoty neuviedol žalovaný ani počas pojednávania, ani v záverečnom zhrnutí, súd nemal dôvod skúmať, či lehota bola alebo nebola primeraná. Riešenie tejto otázky je bezpredmetné aj z iného dôvodu, nakoľko aj z výpovedí účastníkov konania a aj z dôkazov vyplýva, že náhradná lehota na dodanie diela 07.02.2020 vznikla dohodou medzi účastníkmi konania. Primeranosť lehoty je potrebné skúmať v prípade, ak je zmluvná strana - porušovateľ vyzvaný druhou stranou jednostranne a vo výzve je aj jednostranne určená náhradná lehota na plnenie. Ak je však lehota určená dohodou, prípadne aj vopred zmluvou, obidve strany s lehotou súhlasili, a teda aj porušujúca strana dala jasne najavo, že lehota je v poriadku.
20. K tvrdeniam žalovaného, že objektívna lehota na dodanie diela bola podľa výpovedí svedkov 10 až 12 týždňov žalobca uviedol, že ešte aj na pojednávaní dňa 28.09.2020 žalovaný tvrdil, že lehota na výrobu je 6 týždňov. Podľa žalobcu mal žalovaný upozorniť, že termín dodania bude až okolo začiatku februára až polovice februára, v závislosti od termínu merania. Žalovaný však na toto žalobcu vôbec neupozornil a nechal si vyplatiť zálohu a až potom pristúpil k oznámeniu termínu dodania v rozmedzí 20.01.2020 až 31.01.2020. Konanie žalovaného, kde od počiatku žalobcu o termínoch dodania zavádzal, nemôže požívať právnu ochranu, pretože je v rozpore so zásadami obchodného styku a zároveň minimálne v celkovom kontexte tohto súdneho sporu treba správanie žalobcu prihliadať aj z pohľadu hodnotenia jeho výpovede počas výsluchu.
21. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že nemohol dielo dodať 07.02.2020 z dôvodu zlého počasia, túto skutočnosť žalovaný ničím nepreukázal. Nie je úlohou súdu skúmať okolnosti veci, keď nie sú stranami sporu navrhnuté dôkazy. Námietka žalovaného v odvolaní o tom, že súd neskúmal poveternostné podmienky nie je teda odôvodnená, keď sám nenavrhol dôkazy, z ktorých by sa skutočnosti ohľadne počasia dali zistiť. Podľa žalobcu neexistuje žiadna žalovaným namietaná vada, t.j. ani nedostatočne zistený skutkový stav, ani zlé právne posúdenie veci.
22. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka na obchodno-právne vzťahy žalobca nesúhlasí s tým, že je ho možné použiť medzi podnikateľskými subjektmi. Obchodný zákonník
obsahuje komplexnú úpravu zmluvného typu zmluvy o dielo, pričom podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, iba pri zmluvách, ktoré nie sú upravené v Hlave II. Obchodného zákonníka, budú aj podnikatelia aplikovať Občiansky zákonník, pokiaľ tento zmluvný typ Občiansky zákonník upravuje. Právne zhodnotenie súdu prvej inštancie je preto správne.
23. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka výšky nákladov na vykonané práce. To, že predložil zmluvu o dielo so svojim subdodávateľom, a že predložil doklad o uhradení zálohy neznamená, že to je cena vykonaných prác. Nepredložil žiadny iný doklad o reálne vykonaných prácach na diele a reálnych nákladoch na ne, ktoré vynaložil. Záloha nie je vyúčtovaním reálnych prác, ale len preddavok celkovej ceny za dielo. Taktiež doklady k účelne vynaloženým nákladom nie sú dostatočné. Napríklad cesta ohľadne podpisu zmluvy o dielo, nie je účelne vynaložený náklad, keď zmluva sa dá podpisovať aj na diaľku - e-mailom, poštou a podobne. Žalobca namieta tento nárok v celom rozsahu.
24. Zároveň žalobca tvrdí, že z podania žalovaného nie je zrejmé, v čom vidí inú vadu konania, ktorú spomína ako jeden z dôvodov odvolania, lebo žiadne argumenty k danému neuvádza.
25. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.12.2020, v ktorom uviedol, že považuje podané odvolanie za dôvodné a opodstatnené, lebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je predčasný a arbitrárny, bez zohľadnenia všetkých relevantných skutočností.
26. Žalovaný tvrdí, že vzhľadom na vyjadrenie žalobcu a s prihliadnutím na potvrdenie žalobcu, že termín na dokončenie diela so začiatkom prác ku dňu 07.02.2019 si zmluvné strany dohodli, neboli už vonkoncom naplnené zákonné podmienky na odstúpenie od zmluvy, a to ako pre podstatné, tak aj pre nepodstatné porušenie zmluvy. Žalobca totiž nielenže neposkytol žalovanému pred odstúpením od zmluvy o dielo primeranú lehotu na splnenie povinnosti, ale tento mu neposkytol žiadnu lehotu na splnenie povinnosti, s ktorou sa dostal do omeškania a od zmluvy, podľa názoru žalovaného tak, neplatne odstúpil. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ako aj z potvrdenia žalobcu vo vyjadrení ohľadom vzájomnej dohody, si žalobca a žalovaný bez akýchkoľvek ďalších podmienok dohodli nový termín realizácie diela, a to ku dňu 07.02.2019, pričom v tom čase nebolo rozumné predvídať, že žalovaný nebude mať záujem o plnenie pri porušení tohto termínu a zároveň je preukázané, že žalobca žalovanému neposkytol pred odstúpením žiadnu dodatočnú lehotu na splnenie.
27. Vo vzťahu k ostatným skutočnostiam uvedeným v odvolaní žalovaného, ktoré žalobca vo svojom vyjadrení rozporuje, zotrváva žalovaný v celom rozsahu na názore uvedenom v podanom odvolaní. Výhradu žalobcu, že žalovaný v súvislosti s výškou nákladov na vykonané práce neuniesol dôkazné bremeno považuje žalovaný za bezpredmetnú. Žalovaný zdôraznil, že si ako prostriedok procesnej obrany uplatnil kompenzačnou námietkou najmä svoj nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov v zmysle ustanovenia § 642 ods.1 Občianskeho zákonníka, a teda nielen náhradu nákladov za vykonané práce, ako sa domnieva žalobca. Žalovaný teda žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň mu priznať náhradu trov odvolacieho konania.
28. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.01.2021, v ktorom žalobca poukázal na to, že tiež žalovaný konštatuje, že žalobca potvrdil, že existovala dohoda o termíne „novej“ lehoty. K uvedenému žalobca uviedol, že žalobca ohľadne novej lehoty vždy túto lehotu spomínal ako náhradnú za zmeškaný termín, t.j. nikdy netvrdil ani nepotvrdil, že sa jednalo o dohodu o zmene pôvodnej zmluvy ohľadne termínu dodania. To, že je náhradný termín odsúhlasený jednou aj druhou stranou neznamená automaticky, že je to dohoda o zmene podmienok zmluvy o dielo, to by bolo potrebné preukázať, čo sa nestalo. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa jednalo o náhradnú lehotu za pôvodnú, zmeškanú. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že pôvodný termín dodania bol do konca januára, tiež bolo jednoznačne dokázané, že žalobca urgoval, naháňal žalovaného a zdôrazňoval opakovane, že potrebuje dodanie diela čím skôr. Z výsluchu žalobcu, ako aj svedka P.vyplynul termín 07.02.2020, ktorý bol odkomunikovaný ako posledný možný s tým, že potom o dielo nemá žalobca záujem. Žalobca tiež uviedol, že pokiaľ nie je dodržaný náhradný termín na dodanie potom, čo je zmeškaný pôvodne dohodnutý termín dodania, je možné v súlade s § 346 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť, pretože sa jedná o porušenie zmluvy. Žalobca zároveň poukázal na už svoje skoršie vyjadrenie k odvolaniu samotnému, pričom zotrval na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v 100 % výške.
29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP ) a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie ( § 378, § 380 ods. 1, § 383 CSP ) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje odvolací súd vo výroku za vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. Primárne krajský súd konštatuje, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto odvolací súd vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.
31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
32. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
33. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 4.500,-Eur s príslušenstvom, ktoré si žalobca uplatnil ako vrátenie zaplateného preddavku na zhotovenia diela po odstúpení od uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená na základe objednávky žalobcu, čo v konaní nebolo sporné, vyhovel. Spornou v konaní bola skutočnosť, či došlo zo strany žalobcu, ako objednávateľa k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, a či žalovaný má od žalobcu nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej žalovaným zaplatený preddavok na výrobu okien svojmu subdodávateľovi, ktorý si žalovaný v konaní uplatnil kompenzačnou námietkou.
34. Podľa § 344 Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
35. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
36. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
37. Preskúmaním veci odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami konania bola platne uzatvorená zmluva o dielo s dodaním predmetu diela do 31.01.2020. Z predložených listinných dôkazov, a to najmä z e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalobca mal záujem o dodanie predmetu diela do konca roka 2019, avšak následne v rámci komunikácie žalobca súhlasil s dodaním diela do 31.01.2020. Pokiaľ teda došlo k opakovanej dohode ohľadne dodania predmetu diela (zimnej záhrady) v dodatočnej lehote do 07.02.2020, nešlo o dohodnutie nového termínu
dodania diela, ale o vzájomnú dohodu zmluvných strán ohľadne dodatočnej lehoty dodania predmetu diela. Odvolací súd teda nesúhlasí s názorom žalovaného, že dohodou dátumu 07.02.2020 išlo o dohodu ohľadne nového termínu dodania celého diela. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu o zhotovenie diela ešte v roku 2019, ktorá musela byť žalovanému zrejmá a tiež zo spôsobu e- mailovej komunikácie žalobcu muselo byť žalovanému zrejmé, že žalobca považuje dohodnutý termín 31.01.2020 za konečný. Pokiaľ žalovaný namieta, že lehota do 07.02.2020 nie je v súlade s § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka dodatočne primeranou lehotou, ani s týmto názorom žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje. V danom prípade došlo k určeniu dodatočnej primeranej lehoty vzájomnou dohodou zmluvných strán, a preto žalovaný nemôže namietať, že predmetná dohoda je neprimeraná, keď takúto dohodu so žalobcom urobil.
38. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd má za to, že nedodaním predmetu diela zo strany žalovaného v dodatočnej primeranej lehote, určenej dohodou do 07.02.2020 došlo k nepodstatnému porušeniu zmluvy, následkom čoho žalobcovi vzniklo právo na odstúpenie od uzatvorenej zmluvy o dielo. Žalobca toto svoje právo využil, a preto ide o platné odstúpenie od uzatvorenej zmluvy. Súd prvej inštancie teda v tejto časti správne právne posúdil platnosť odstúpenia od zmluvy, a preto považuje v tejto časti odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné.
39. Odvolací súd zároveň uvádza, že úprava zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku je ucelená a ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo v Občianskom zákonníku sa nepoužijú na zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo dohodnutou podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo predstavuje relatívny obchodno-záväzkový vzťah z hľadiska účastníkov zmluvného vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že nie je dôvodné odvolanie žalovaného ani vo vzťahu k ustanoveniu § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko súd prvej inštancie postupoval správne, keď vylúčil aplikáciu Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah.
40. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neskúmal, aké poveternostné podmienky boli v deň, kedy malo dôjsť k dodaniu všetkých potrebných komponentov do miesta plnenia diela a začatiu montovania diela, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie len tvrdil zlé poveternostné podmienky, avšak nenavrhol ohľadne tejto skutočnosti vykonať dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 149 CSP, podľa ktorého prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany okrem iného sú aj návrhy na vykonanie dôkazov. Keďže žalovaný pred súdom prvej inštancie nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dôkazy, teda svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol súdu takéto dokazovanie vykonať. Keďže podľa § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany včas, súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ v rámci konania neskúmal, aké boli poveternostné podmienky v deň, kedy malo dôjsť k dodaniu všetkých potrebných komponentov do miesta plnenia diela a začatia montovania diela. Odvolací súd teda považuje aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.
41. Zároveň odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol ku kompenzačnej námietke žalovaného, a teda sa touto otázkou nezaoberal, keďže správne právne posúdil, že na daný spor nie je možné aplikovať ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako tvrdil žalovaný. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa dostatočne vysporiadal a odôvodnil, prečo nie je možné aplikovať toto zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka, a preto nebolo ďalej potrebné odôvodňovať nepriznanie nároku z kompenzačnej námietky, keďže samotné ustanovenie ustanovenia §642 ods. 1 Občianskeho zákonníka je na dané konanie neaplikovateľné.
42. Odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na to, že podľa § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a žalovaný v podanom odvolaní nenamietal priznanie žalobcom uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia tak, ako urobil súd prvej inštancie, odvolací súd nemal ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti vyjadreného právneho názoru súdom prvej inštancie preskúmať a musel ho potvrdiť, aj keď vysporiadanie zmluvných strán pre prípad odstúpenia od zmluvy uzatvorenej v režime Obchodného zákonníka sa uskutočňuje podľa zásad uvedených v § 351 Obchodného zákonníka.
43. K tvrdeniu žalovaného, že rozsudok považuje za arbitrárny a predčasný a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces odvolací súd konštatuje, že s týmto tvrdením
žalovaného tiež nesúhlasí. K námietke žalovaného na porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces treba pripomenúť aj závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV.ÚS 252/04 ). Zároveň právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04).
44. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil, že by v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu absentovali náležitosti vyžadované Civilným sporovým poriadkom pre odôvodnenie rozhodnutí, a že by z tohto dôvodu bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Zároveň odôvodnenie rozhodnutia odvolací súd nevyhodnotil ako zmätočné, nesúrodé, nezrozumiteľné, pretože z myšlienkovej línie interpretovanej okresným súdom je možné zistiť bez ďalšieho, aké dôvody ho viedli k vyhoveniu žaloby. Rozhodnutie okresného súdu bolo postavené na skutkových zisteniach a ich právnom vyhodnotení, preto ho odvolací súd nepovažoval za svojvoľné, alebo arbitrárne.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 386 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.
47. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).