Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_15CoE-15-2021.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Subarea
15CoE/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 8205/14, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30. novembra 2020, č. k.: 12Er/370/2014-23, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd exekúciu zastavuje. II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia“. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 06.06.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 1 648,83 EUR spolu s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 00558/12 zo dňa 19.04.2012 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 05.02.2016 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie z 21.01.2016, v ktorom sa oprávnený vyjadril k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným, k nároku, ktorý bol zabezpečený zmenkou. 3. Súd aplikoval pri rozhodovaní § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), v zmysle ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Poukázal na zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok a ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony, pričom s účinnosťou od 23.12.2015 došlo k novelizácii EP, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f EP, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Poukázal na § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, § 57 ods. 1 písm. m) EP, § 243f
ods. 1 EP a § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 03. 2017, podľa ktorého ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 5. Súd mal preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 EP v lehote do 22.01.2016, ale až 05.02.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. V súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 EP poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a uznesenie č. k.: III. ÚS 564/2016-11 z 13. 09. 2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t. j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Nakoľko súd mal preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný v uvedenej lehote, aplikujúc § 243f ods. 5 EP exekúciu zastavil. Zároveň aplikujúc § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1 EP a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1990 Z. z. priznal exekútorovi trovy exekúcie. 6. Proti uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru preukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 EP. Namietal, že došlo k vade podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, taktiež uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. 7. Napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné s poukazom na § 220 ods. 2 CSP. Nestotožnil sa s názorom konajúceho súdu, pričom poukázal na to, že exekučné konanie je vedené proti povinnému, pričom hlavný vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásil, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel zamestnania, čo muselo byť súdnemu exekútorovi ako aj súdu známe. Podľa neho novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Ust. § 39 ods. 4 EP odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa. Podľa neho sa tieto ustanovenia na exekučné konanie nemôžu aplikovať, pretože hlavný vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. 8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP tak, že odvolanie oprávneného odmietol podľa § 386 písm. c) CSP. 10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 11. S účinnosťou od 1. 7. 2016 začal platiť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako je podľa § 9a ods. 1 EP použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach. 12. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 14. Podľa § 243f Exekučného poriadku; (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
16. Z hľadiska komplexného posúdenia správnosti rozhodnutia okresného súdu bolo potrebné skúmať, či boli splnené všetky predpoklady pre zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 EP, teda či oprávnený mal povinnosť dopĺňať návrh podľa § 39 ods. 4 EP. 17. Oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o úvere dňa 27. 2. 2011, ktorou mu poskytol úver vo výške 700 EUR. Zároveň na formulárovej zmluve je krížikom vyznačené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon zamestnania. Nie podnikania. Povinný je identifikovaný rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, miestom trvalého bydliska, teda údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa, pretože fyzická osoba podnikateľ sa označuje iným spôsobom s vyjadrením jeho postavenia ako podnikateľ. Úver bol však podľa tvrdenia oprávneného poskytnutý na výkon zamestnania, čo nijako nebolo overené ani preukázané. 18. Povinného možno považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Podľa citovaného ustanovenia na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 19. V odvolaní sa oprávnený odvoláva na § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, pričom práve tento zákon vylučuje možnosť zabezpečenia spotrebiteľských vzťahov zmenkou (§ 5a ods. 1 písm. b). Odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. b) platí až od 1. 5. 2014. 20. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je výkon zamestnania. Poskytnutie úveru na účel výkonu zamestnania totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky. 21. Odvolací súd poukazuje aj na to, že pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16. je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne nešlo o spotrebiteľský právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to by nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď zmluvné strany prejavia vôľu, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah ide, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu zmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. 22. Exekučné konanie začalo návrhom oprávneného zo dňa 22. 2. 2014 spísanej do zápisnice pred súdnym exekútorom. Nakoľko v zmysle § 243f ods. 1 EP Exekučné konanie začalo pred účinnosťou tohto zákona (pred 23. 12. 2015), pričom sa zároveň vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, oprávnený mal povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto ustanovenia do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, teda do 22. januára 2016. Okresný súd následne správne aplikoval § 243f ods. 5 EP, keď posudzoval, či návrh bol podaný v lehote, pričom na podporu argumentácie okresného súdu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 11. 2018, III. ÚS 415/2018-15. 23. Nakoľko odvolací súd považuje aplikáciu daného ustanovenia za správnu, skúmal, či proti takémuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie. 24. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 9a ods. 1 EP vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasledujúcich CSP. V ustanovení § 355 ods. 2 CSP je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP pozícii lex specialis, z čoho vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania,
nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce podľa § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Pri uznesení podľa § 243f ods. 5 Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa (tak, ako je to napr. pri uzneseniach podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m)), preto podľa § 355 ods. 2 CSP platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné, preto odvolací súd musel podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.