Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_76S-24-2021.pdf
PDF · 199.53 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: NYESZO - TRADE s.r.o., so sídlom Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 379 674, právne zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100003411/2021 zo dňa 4. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (alebo jeho časti) dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019. Daňová kontrola bola začatá dňa 21.08.2019. O výsledku daňovej kontroly Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vyhotovil protokol č. 101042550/2020 zo dňa 16.06.2020, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 08.07.2020. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním zo dňa 22.07.2020.
2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101408262/2020 zo dňa 08.09.2020 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 84 358,68 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume 121,75 EUR a vyrubil daň v sume 84 236,93 EUR.
3. Žalobca v zdaňovacom období máj 2019 deklaroval dodanie tovaru - LED svietidiel a tonerov s oslobodením od dane pre odberateľa Hovi-Ker System Kft., Harang utca 12, 103 7 Budapest, IČ DPH: HU26491646, Maďarsko (ďalej aj len „Hovi-Ker System Kft.“), a to na základe odberateľských faktúr: č. XXXXXXX zo dňa 02.05.2019, č. 2019068 zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX.XX.XXXX, zo dňa 06.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 07.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 09.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 09.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 10.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 13.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 14.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 16.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 17.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 20.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 21.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 23.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 28.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 28.05.2019, č. XXXXXXX zo dňa 28.05.2019 a č. XXXXXXX zo dňa 31.05.2019. Na faktúrach bol uvedený údaj: „Plnenie je oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty
s možnosťou odpočítania dane a forma úhrady „Príkazom“. Žalobca k faktúram doložil potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, doklady o medzinárodnej preprave tovaru - CMR.
4. Správca dane po preverení žalobcom deklarovaných obchodných transakcií (aj prostredníctvom podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej maďarskej daňovej správe) dospel k záveru, že žalobca porušil § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) a nepreukázal splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože nepreukázal dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi Hovi-Ker System Kft., osobe identifikovanej pre daň. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle§ 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. K úplnému preukázaniu toho, že tovar od žalobcu bol dodaný odberateľovi Hovi-Ker System Kft. za zdaňovacie obdobie máj 2019 v sume 506 152,06 EUR, je nevyhnutné preveriť túto skutočnosť aj u odberateľa, ktorý musí jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzal a použil na účely ďalšej podnikateľskej činnosti. Odberateľ však nepreukázal, že obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenska od dodávateľa - žalobcu. Správca dane na základe preverovania počas výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2019 zistil, že odberateľ Hovi-Ker System Kft. bol počas preverovania nekontaktný a nepotvrdil dodanie tovaru dodávateľom - žalobcom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od dane uznaný. Samotné preukázanie dodávok do iného členského štátu len faktúrami a prepravnými dokladmi nie je postačujúce. Z dodaní, kde žalobca nepreukázal nárok na oslobodenie pri dodaní tovaru do iného členského štátu, vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH.
5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100003411 /2021 zo dňa 04.01.2021 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH sú stanovené striktne, pričom musia byť splnené dve základné hmotnoprávne podmienky, a to: tovar musí byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu EÚ osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte a zároveň musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa v inom členskom štáte. Pri oslobodení od dane nie je rozhodujúce kto vykonáva prepravu (t. j. dodávateľ, odberateľ alebo iná osoba), ale je rozhodujúce na koho účet sa táto preprava vykonáva (t. j. na účet dodávateľa alebo odberateľa). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok ustanovených Zákonom o DPH. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje oslobodenie od dane na ním vyhotovených odberateľských faktúrach, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve pre osobu - platiteľa dane pridanej hodnoty v inom členskom štáte EÚ, ktorý je uvedený na odberateľských faktúrach, pričom na tohto odberateľa (ako nadobúdateľa tovaru v inom členskom štáte) musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník.
6. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že za účelom preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní predmetného tovaru žalobcom z tuzemska do iného členského štátu EÚ - do Maďarska (podľa § 43 Zákona o DPH), správca dane zaslal Maďarskej daňovej správe žiadosť o MVI, ktorou žiadal preveriť žalobcom fakturované dodania tovaru pre predmetného odberateľa. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi zo dňa 04.12.2019 uviedla, že spoločnosť Hovi-Ker System Kft. je nekontaktná (má status zmiznutého obchodníka), sídlo daňového subjektu sa nachádza u spoločnosti poskytujúcej služby zriadenia sídla, na adrese sídla spoločnosť svoju ekonomickú činnosť nevykonáva, nemá registrované žiadne iné priestory alebo adresu okrem svojho sídla, spoločnosť nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Zahraničný správca dane tiež uviedol, že nemôže iniciovať zrušenie daňového čísla subjektu, pretože daný daňový subjekt má platnú zmluvu o zriadení sídla. V odpovedi bolo uvedené aj to, že daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nepredložil za preverované
obdobie súhrnný výkaz, pričom v daňovom priznaní uviedol dodanie tovaru oslobodené od DPH v sume 91 166 000,00 HUF, avšak či táto suma odrážala ekonomickú realitu maďarský správca dane nemohol preveriť pre nedostatok dokladov. Zahraničný správca dane uviedol, že nemá k dispozícii žiadne informácie o preprave tovaru, bankových účtoch a poskytnutých platbách. Prílohu odpovede na žiadosť o MVI netvorili žiadne doklady, pretože daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. je nekontaktným daňovým subjektom. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca. Deklarovaný odberateľ je nekontaktnou spoločnosťou, so správcom dane nespolupracuje, nemá žiadnych zamestnancov, sídlo spoločnosti bolo len virtuálne, spoločnosť nepredložila žiadne doklady, ktoré by potvrdili reálnosť údajov uvedených v jej daňovom priznaní na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie a súhrnnom výkaze.
7. Žalovaný poukázal na to, že daňové priznanie a súhrnný výkaz daňového subjektu Hovi-Ker System Kft., t. j. dokumenty, ktoré boli prílohou odvolania, boli v zmysle údajov v nich uvedených podané (Beküldö) p. B. X., ktorý dokument aj schválil (Jóváhagyók). B. X. bol konateľom len do 16.05.2019 a teda nebol osobou oprávnenou konať za daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. v deň podania dokumentov zahraničnému správcovi dane (23.01.2020), ktorý je uvedený na predmetných listinách. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft., v zmysle zistení správcu dane uvedených v jeho rozhodnutí sa vystavené faktúry pre daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. javia ako účelovo vystavené doklady, neodrážajúce ekonomickú realitu.
8. Žalovaný uviedol, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali reálne uskutočnenie prepravy, prevzatie tovaru odberateľom a následne úhrady za tovar, na ktoré bol vyzvaný vo výzve na predloženie dôkazov zo dňa 18.05.2020, doručenej dňa 10.06.2020. Počas vyrubovacieho konania po daňovej kontrole zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu predvolanie zo dňa 04.08.2020, doručené 17.08.2020, vo veci prerokovania predloženého vyjadrenia k protokolu. Splnomocnený zástupca sa na ústne pojednávanie nedostavil, neodstránil pochybnosti správcu dane. Žalobca nepreukázal, že vlastníkom tovaru sa stal maďarský odberateľ Hovi- Ker System Kft., nakoľko nebolo preukázané, že platby za dodaný tovar vykonal deklarovaný odberateľ, nepreukázal reálne prevzatie tovaru odberateľom a prepravu do iného členského štátu na miesto dodania tovaru. Navyše bola v odpovedi MVI uvedená aj informácia, že daň z tovaru fakturovaného spoločnosťou Hovi-Ker System Kft. nebola spoločnosťou Hovi-Ker System Kft. priznaná ani zaplatená.
9. K odvolacej námietke, že žalobca správcovi dane predložil všetky potrebné doklady, pričom pravosť ani jednej listiny správca dane nespochybnil a na overenie adresy skladových priestorov prenajatých odberateľom si mohol správca dane vyžiadať nájomnú zmluvu, žalovaný uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly predložil okrem odberateľských faktúr číslo XXXXXXX až XXXXXXX aj prepravné doklady CMR (medzinárodné nákladné listy) a potvrdenia o prijatí tovaru. Z predmetných dokladov vyplýva, že preprava fakturovaného tovaru mala byť uskutočnená z obce Želovce žalobcom prostredníctvom motorového vozidla Ford Galaxy, ev. č. MFS-176, pričom vodičom vozidla mal byť splnomocnený zástupca žalobcu, pán E. E.. Tovar mal byť doručovaný na adresu E. út. 62/B, 3133 Magyargéc alebo 1225 Budapest, Campona utca. Na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru je uvedený odberateľ Hovi-Ker System Kft, Harang Utca 12, 1037 Budapest, (pečiatka a nečitateľný podpis). Na predložených dokladoch CMR bola uvedená len obec a štát prevzatia tovaru - Magyargéc, HU. Podľa odpovede maďarského správcu dane maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nemal žiadne vhodné priestory na skladovanie tovaru, samotný odberateľ je nekontaktný a zahraničnému správcovi dane nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali prijatie tovaru. Vyhlásenie, ktoré bolo prílohou Vyjadrenia k protokolu zo dňa 23.07.2020 predložené v maďarskom jazyku, označené ako „Nyilatkozat“, má uvedenú inú adresu spoločnosti Magyargéc-2000 Kft. než je adresa uvedená na potvrdeniach o prijatí tovaru, ktoré boli predložené žalobcom k daňovej kontrole. Adresa uvedená na prehlásení je M.t 69, l085 Budapest, avšak adresa uvedená na potvrdeniach o prijatí tovaru je Rákoczi út. 62/B.
10. Žalovaný poukázal na to, že listiny predložené žalobcom (potvrdenia o prijatí tovaru, medzinárodné nákladné listy a faktúry) sú použiteľné v súlade so zákonom iba vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. sú vierohodné. Nepostačuje, aby bola táto zákonná povinnosť splnená tým, že je uvedená formálne na listinách. Existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar
bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach (HoviKer System Kft.) a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.
11. K odvolacej námietke, že správca dane si nezabezpečil záznamy z kamerového systému na preukázanie dodávky tovaru, hoci žalobca navrhol takýto dôkaz, žalovaný uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu E., ktorý mal uskutočniť aj prepravu tovaru fakturovaného pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft., uviedol vo vyjadrení k protokolu informáciu, že sa po ceste vyhýbal diaľničným úsekom, ale ako dôkaz si správca dane mal podľa žalobcu zabezpečiť záznamy z kamerového systému. Námietky žalobcu v tomto smere sú nekonkrétne, žalobca nešpecifikuje, aké kamerové záznamy si mal správca dane vyžiadať, za aké dátumy a akým konkrétnym spôsobom by preukázali dodanie fakturovaného tovaru pre deklarovaného odberateľa Hovi-Ker System Kft. Ani žalobcom predložená zmluva o prenájme osobného auta nie je dôkazom, že preprava tovaru do Maďarska bola vykonaná tak, ako ju deklaruje žalobca.
12. V súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku je práve daňový subjekt ten, kto v prípade nezrovnalostí alebo pochybností nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na oslobodenie od dane. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
13. Podľa názoru žalovaného k úplnému preukázaniu toho, že tovar od žalobcu bol dodaný odberateľovi Hovi-Ker System Kft., je nevyhnutné preveriť túto skutočnosť aj u odberateľa v členskom štáte EÚ, ktorý musí jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzal a použil na účely ďalšej podnikateľskej činnosti. V zmysle odpovede na MVI odberateľ Hovi-Ker System Kft nepreukázal, že obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenska od dodávateľa - žalobcu. Doklady predložené žalobcom počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukazujú, že tovar bol skutočne dodaný zahraničnému odberateľovi uvedenému na správcom dane spochybnených faktúrach. Zahraničný odberateľ nepreukázal, či je prijatie faktúrou deklarovaného tovaru predmetom jeho účtovníctva, pre zahraničného správcu dane je nekontaktný, v súvislosti s odberateľom existuje podozrenie zo zapojenia sa do reťazových obchodov. Za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do Maďarska pre odberateľa Hovi-Ker System Kft. neprebehlo tak, ako to žalobca deklaroval vyhotovenými dokladmi (odberateľskými faktúrami a dokladmi CMR).
14. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vyhodnotil žalovaný ako dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom s tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a dostatočne vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, ako aj v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobca ani v odvolaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane zistený v daňovej kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní.
15. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
16. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
17. Žalobca uviedol, že správca dane sa pri rozhodovaní opieral o MVI zo dňa 13.01.2020, ktorým žiadal preveriť zdaňovacie obdobie apríl 2019 (pričom kontrolované obdobie je máj 2019). Na základe odpovede na MVI správca dane skonštatoval, že žalobca v zdaňovacom období máj 2019 nesplnil základný princíp fungovania dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pričom ďalej uviedol, že „Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od dane uznaný. Samotné preukázanie dodávok do iného členského štátu len faktúrami a prepravnými dokladmi nie je postačujúce.“ Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že napriek tomu, že si svoju povinnosť splnil, predložil všetky doklady, ktoré správca dane nespochybnil, je perzekvovaný za to, že jeho odberateľ, ktorý v čase výkonu obchodnej činnosti nevykazoval žiadne známky, ktoré by žalobcu mohli zneistiť (mal riadne DIČ, nemal vykázané žiadne nedoplatky, zasielal hlásenia, riadne uhrádzal za odobratý tovar), sa stal zmiznutým obchodníkom.
18. Žalobca namietol tvrdenie správcu dane, že nebol súčinný, nakoľko žalobca správcovi dane predložil všetky potrebné doklady, pričom pravosť ani jednej listiny správca dane nespochybnil. Žalobca predložil požadované listinné doklady aj čestné prehlásenie od p. O., ktorý na uvedenej adrese prenajímal priestory odberateľovi. Majiteľ skladových priestorov nie je oprávnený poskytovať žalobcovi údaje o tretích osobách a z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby v rámci MVI boli tieto tvrdenia prešetrené a maďarský správca dane si mohol vyžiadať nájomnú zmluvu, ktorá žalobcovi kvôli ochrane osobných údajov nebola predložená. Rovnako mohli vypočuť prítomných pracovníkov ako aj majiteľa skladových priestorov. Správca dane vo svojom odôvodnení poukazuje na MVI zo dňa 12.09.2019, ktoré ako to vyplýva z predložených dôkazov sa nezakladá na skutkových zisteniach, ale je spracované „od stola“. Pokiaľ by pracovníci maďarskej daňovej správy v rámci MVI skutočne zašli na šetrenie, tak by uvedené informácie získali sami.
19. V rámci protokolu žalobca opakovane žiadal, aby správca dane zabezpečil záznamy z kamerového systému, ktoré by preukázali tvrdenia o dodávke tovaru. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nešpecifikoval aké kamerové záznamy by mal správca dane vyžiadať, tak žalobca predpokladal, že pokiaľ správca dane spochybňoval dodávky tovaru do obce Magyargéc, tak si mal vyžiadať kamerové záznamy z obce zo dňa, kedy sa tovar doručoval, pričom by sa malo jednať o záznamy, ktoré zachytávajú oblasť blízko skladu. Uvedené by bolo možné vyriešiť cez MVI a miestne šetrenie.
20. Ďalej žalobca namietal, že v rámci MVI neboli predložené ani doklady od odberateľa, aj tie musel zabezpečiť on. Po ich predložení mu správca dane vytýkal, že odberateľ nepreukázal, že nadobudol práve ten istý tovar od žalobcu, ktorý je deklarovaný na odberateľských faktúrach, teda odberateľ síce nadobudol tovar od žalobcu, ale nie je isté, či sa jedná o ten istý tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach, keďže to odberateľ neuviedol, tým pádom žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nepreukázal splnenie zákonných podmienok.
21. Tvrdenie, že potvrdenia podpísal p. B., ktorý bol konateľom do 16.5.2019, pričom deň podania bol 23.01.2020, takže neboli predložené relevantné doklady, je len domnienkou žalovaného, nakoľko p. B. schválil uvedené potvrdenia, ale správcovi dane ich zasielal účtovník, ktorý napriek tomu, že ich mal k dispozícii, ich včas nezaslal. To však neznamená, že potvrdenia nie sú relevantné. Žalovaný preto v danom bode výrazne prekročil svoje kompetencie, keď zasiahol do platnosti daňových dokladov v inom štáte, pričom ich platnosť by mohol spochybniť len maďarský správca dane, a ten tak neučinil.
22. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že v rámci MVI bolo potvrdené, že odberateľ nemal skladové priestory, keďže správca dane v rámci MVI uviedol, že „nie je žiadna iná registrovaná adresa“, čo je podstatný rozdiel. To, že odberateľ nemal registrované priestory (ako v SR cez JKM) ešte neznamená, že nimi nedisponoval. Odberateľ mal k dispozícii skladové priestory v obci Magyargéc, o čom žalobca predložil potvrdenie a pokiaľ žalovaný uviedol, že na potvrdení mal sklad uvedenú inú
adresu, tak adresa József Körút 69, Budapest je adresou sídla prenajímateľa a nie adresou skladových priestorov, o čom svedčí preklad tohto vyhlásenia.
23. K chybe na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru, kde je uvedená nesprávna adresa, došlo pri spracovávaní dokladov účtovnou kanceláriou a nakoľko p. E. neovláda slovenský jazyk, predpokladal, že doklady sú vystavené v súlade s jeho požiadavkou. Správca dane má vedomosť aj z iných konaní o tom, že potvrdenia vystavuje účtovná kancelária, ktorá pri vystavovaní dokladu pochybila, o čom žalobca už v iných konaniach predložil čestné prehlásenie. Z uvedeného dôvodu je zmätočnosť na vystavených dokladoch odstránená a uvedené potvrdenie je aj prílohou žaloby. Správca dane nie raz využíva informácie z iných konaní, ktorými potvrdzuje svoje tvrdenia, nikdy však nepoužíva informácie, ktoré by boli pripisované na obranu žalobcu napriek tomu, že má o nich vedomosť. Postup žalovaného ako aj správcu dane je šikanózny a napriek tomu, že prenecháva zistenie všetkých skutočností na žalobcu, nereflektuje ani na predložené dôkazy, ktoré vyhodnocuje a priori ako irelevantné a nevykoná navrhované dôkazy.
24. Žalobca sa domnieval, že dodanie tovaru dostatočným spôsobom preukázal a správca dane ani žalovaný dodanie tovaru nevyvrátili. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností. Žalobca v rámci daňovej kontroly tvrdil, že si dostatočne preveril svojho obchodného partnera (platnosť registrácie IČ DPH, výpisy z OR) a prijal všetky rozumné opatrenia. Tieto tvrdenia žalovaný ani správca dane nepoprel a svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že žalobca konal vedome s rizikovými partnermi. Ďalej v rámci MVI bolo prezentované, že odberateľ za mesiac 5/2019 deklaroval oslobodené IC nadobudnutia. Rovnako žalobca preukázal, že odberateľ mal k dispozícii skladové priestory, čím vyvrátil tvrdenia získané v rámci MVI. Skutočnosť, že žalobca daným tovarom disponoval, bola potvrdená v rámci MVI, čo prezentoval vo svojom rozhodnutí aj žalovaný. Žalovaný od počiatku fungovania žalobcu tvrdil, že síce tovar nakúpil, a je to aj preukázané, nie je však preukázané, že tovar predal odberateľovi. Je však otázne, kde by žalobca tovar uskladňoval, keby sa ďalej nepredával.
25. Žalobca mal za to, že vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi a dôkazné bremeno sa v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH presunulo na správcu dane. Správca dane ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (i správca dane) a to že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane odberateľa. Z daňovej kontroly však nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR a takéto tvrdenie rozhodnutie ani neobsahuje. Žalovaný ako aj správca dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH vyhodnotil ako formálne, teda nie falošné. CMR obsahujú všetky náležitosti a žalovaný ich platnosť ani nespochybnil. Zákon predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá a predložením CMR dokladu je splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane. V prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte.
26. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH. Žalobca tvrdil, že splnil podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH a preukázal dodanie tovaru nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň žalobca preukázal prepravu, resp. odoslanie tovaru do iného členského štátu, a to predložením dokladov v zmysle Zákona o DPH - faktúrami, CMR dokladmi. Zo strany žalovaného nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar a uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok
na oslobodenie od DPH. Preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI síce dodanie tovaru žalobcom odberateľovi nebolo potvrdené (vzhľadom na jeho nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov maďarskému správcovi dane), avšak nebolo ani vyvrátené.
27. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného tvrdenia žalobcu z úvodu žaloby sú všeobecné, žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje z akého dôvodu je podľa neho rozhodnutie nezákonné, neuvádza žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi. Dané tvrdenia preto žalovaný považoval za nedôvodné.
28. Žalovaný skonštatoval, že správca dane vo svojom rozhodnutí spochybnil dodávky pre spoločnosť Hovi-Ker System Kft. Správca dane z dôvodu preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane preveroval skutočnosti súvisiace s fakturovaným dodaním tovaru pre deklarovaného odberateľa Hovi- Ker System Kft. v Maďarsku, a preto bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Žalovaný zhrnul informácie, ktoré boli obsahom odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI zo dňa 04.12.2019 a skonštatoval, že dodanie tovaru žalobcom zo strany maďarskej daňovej správy potvrdené nebolo. Žalovaný mal za to, že okrem žalobcom predložených formálnych dôkazov, ktorými deklaroval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ podľa ustanovenia § 43 Zákona o DPH, sa v daňovej kontrole nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov o nároku na oslobodenie od dane. Predmetné doklady, ktoré mali preukazovať oslobodené dodanie tovaru, nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na vystavenej faktúre. Maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca.
29. Žalovaný uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly predložil okrem odberateľských faktúr číslo XXXXXXX až N. aj prepravné doklady CMR (medzinárodné nákladné listy) a potvrdenia o prijatí tovaru. Z predmetných dokladov vyplýva, že preprava fakturovaného tovaru mala byť uskutočnená z obce Želovce žalobcom prostredníctvom motorového vozidla Ford Galaxy, ev. č. MFS-176, pričom vodičom vozidla mal byť splnomocnený zástupca žalobcu, pán Z.. Tovar mal byť doručovaný na adresu Rákoczi út. 62/B, 3133 Magyargéc alebo 1225 Budapest, Campona utca. Na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru je uvedený odberateľ Hovi-Ker System Kft., Harang utca 12, 1037 Budapest, (pečiatka a nečitateľný podpis). Na predložených dokladoch CMR bola uvedená len obec a štát prevzatia tovaru - Magyargéc, HU. Podľa odpovede maďarského správcu dane maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nemal žiadne vhodné priestory na skladovanie tovaru, samotný odberateľ je nekontaktný a zahraničnému správcovi dane nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali prijatie tovaru.
30. Žalovaný poznamenal, že vyhlásenie, ktoré bolo prílohou Vyjadrenia k protokolu zo dňa 23.07.2020 predložené v maďarskom jazyku, označené ako „Nyilatkozat“, má uvedenú inú adresu spoločnosti Magyargéc-2000 Kft. než je adresa uvedená na potvrdeniach o prijatí tovaru, ktoré boli predložené žalobcom k daňovej kontrole. Adresa uvedená na prehlásení je József Korút 69, 1085 Budapest, avšak adresa uvedená na potvrdeniach o prijatí tovaru je Rákoczi út. 62/B.
31. K námietke týkajúcej sa spätnej kontroly kamerových systémov žalovaný uviedol, že žalobca neposkytol správcovi dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadne konkrétne dátumy, časy a trasy prepravy, ktoré by správca dane mohol preveriť v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Žalovaný ani nešpecifikoval, že záznamy z akých kamier si mal správca dane vyžiadať, informácie ktoré uvádza v žalobe sú všeobecné a nekonkrétne je aj tvrdenie, že kamery sa majú nachádzať v blízkosti skladu, ktorý nebol žiadnym spôsobom stotožnený s osobou deklarovaného odberateľa tovaru.
32. Nie je povinnosťou správcu dane označiť daňovému subjektu, akými dôkazmi má preukázať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V zmysle § 24 Daňového poriadku je to práve daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach. Tiež je povinný preukazovať skutočnosti, na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane, ako aj preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by bolo preukázané,
že preprava tovaru bola uskutočnená na miesto uvedené v CMR a že predmetný tovar skutočne prevzala maďarská spoločnosť Hovi-Ker System Kft., ktorá je uvedená ako príjemca tovaru.
33. Ďalej žalovaný uviedol, že daňové priznanie a súhrnný výkaz daňového subjektu Hovi-Ker System Kft., t. j. dokumenty, ktoré boli prílohou vyjadrenia k protokolu, boli v zmysle údajov v nich uvedených podané (Beküldö) p. B. X., ktorý dokument aj schválil (L.). Z uvedeného vyplýva, že na dokumentoch nie je nijakým spôsobom spomenutá osoba účtovníka, jedná sa len o tvrdenie žalobcu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že B. X. bol konateľom len do 16.05.2019 a teda nebol osobou oprávnenou konať za daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. v deň podania dokumentov zahraničnému správcovi dane (23.01.2020), ktorý je uvedený na predmetných listinách. Žalovaný nijakým spôsobom neprekročil svoje kompetencie, keď konštatoval, že osoba uvedená na predložených dokumentoch nemala v zmysle informácií, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise, postavenie konateľa v spoločnosti Hovi- Ker System Kft. k dátumu podania dokumentov. Žalovaný platnosť dokumentov nespochybnil, pretože posúdenie danej skutočnosti je kompetencia zahraničnej daňovej správy. Avšak zo strany maďarského odberateľa neboli predložené žiadne doklady, ktoré by potvrdili reálnosť údajov uvedených v jej daňovom priznaní na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie a súhrnnom výkaze.
34. Podľa žalovaného nekontaktný maďarský odberateľ Hovi-Ker System Kft. žiadnym spôsobom nepreukázal, že obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenska od dodávateľa - žalobcu. Nepreukázal, či vôbec reálne existuje ako zdaniteľná osoba vykonávajúca ekonomickú činnosť; nepreukázal, ako ďalej s tovarom naložil; napr. či ho použil ďalej na účely svojho podnikania, či má prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH. Údaje uvedené na doklade CMR, faktúre a potvrdeniach o prijatí tovaru sa daňovou kontrolou nepotvrdili, t. j. nepotvrdilo sa miesto dodania predmetného tovaru na adrese uvedenej na doklade CMR (Magyargéc, Maďarsko) a nepotvrdilo sa ani to, že predmetný tovar skutočne prevzala spoločnosť Hovi-Ker System Kft., ktorej odtlačok pečiatky je na doklade CMR a ktorá je uvedená ako príjemca tovaru. Podľa odpovede maďarského správcu dane maďarský daňový subjekt Hovi-Ker System Kft. nemal žiadne vhodné priestory na skladovanie tovaru, samotný odberateľ je nekontaktný a zahraničnému správcovi dane nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali prijatie tovaru.
35. Žalobca síce uviedol, že v iných konaniach predkladal čestné vyhlásenia, ale nepoukázal na konkrétne konania a k žalobe nepredložil žiadne vyhlásenia, na ktoré poukazuje, preto sa jedná len o všeobecné tvrdenia. Pokiaľ žalobca priznáva zmätočnosť jednotlivých vystavených účtovných dokumentov, tak nepriamo potvrdzuje, že pochybnosti správcu dane týkajúce sa vystavených faktúr a iných dokladov pre odberateľa Hovi-Ker System Kft. boli oprávnené. Vo svetle správcom dane zistených skutočností nie je možné považovať žalobcom spomenuté potvrdenie o skladovaní tovaru za doklad preukazujúci existenciu skladových priestorov odberateľa.
36. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
37. Žalobca prezentuje zavádzajúce tvrdenie, pokiaľ uvádza, že správca dane hodnotil zistené skutočnosti len podľa svojej úvahy a nie na základe potvrdených skutočností. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že správca dane v rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, pričom jednou z najvýznamnejších zásad je tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
38. Žalovaný mal za to, že žalobca predloženými dokladmi (faktúry, CMR, potvrdenia o prijatí tovaru) nepreukázal, že predmetný tovar dodal maďarskej spoločnosti Hovi-Ker System Kft., ktorej odtlačok pečiatky je na predloženom doklade CMR; rovnako nebolo preukázané, že na maďarskú spoločnosť Hovi-Ker System Kft., ako deklarovaného odberateľa prešlo právo nakladať s predmetným tovarom (s hmotným majetkom) ako vlastník. Doklady CMR, faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru ako daňové doklady samé o sebe nie sú dostatočným dôkazom, že určité plnenie bolo uskutočnené, ale sú len tvrdením o takejto udalosti. Ak sa preukáže, že plnenie deklarované na doklade CMR, faktúre a dodacom liste nebolo uskutočnené tak, ako to deklarujú uvedené doklady, potom takéto doklady sa stávajú nepreukazným dôkazom. Ani skutočnosť, že určitý doklad má všetky náležitosti dokladu CMR alebo faktúry a je riadne zaúčtovaný a zaevidovaný v záznamoch vedených pre účely DPH, nie je dôkazom o tom, že došlo k skutočnému dodaniu tovaru žalobcom pre deklarovaného odberateľa do iného členského štátu (v tomto prípade pre maďarského odberateľa Hovi-Ker System Kft.) a že deklarovaný tovar bol dodaný na miesto určenia, vzhľadom k tomu, že miesto určenia (adresa) uvedená na doklade CMR je adresa nestotožnená s osobou odberateľa. Takýmito dokladmi sú len vtedy, ak boli vyhotovené na základe reálneho plnenia a transparentných dodávok. Pre splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane stanovených v § 43 Zákona o DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, čo v tomto prípade na základe zistení správcu dane nebolo preukázané. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť odpočítanie dane z tohto dokladu. Uvedený názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, viď napr. rozsudky sp. zn. 5 Sžf/11/2014 a 5 Sžf/101/2013.
39. Žalobca len všeobecne uviedol, že svojho obchodného partnera si dostatočne preveril a prijal všetky rozumné opatrenia, nijakým spôsobom ale dané skutočnosti nešpecifikuje. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do Maďarska pre odberateľa Hovi-Ker System Kft. neprebehlo tak, ako to žalobca deklaroval vyhotovenými dokladmi (odberateľskými faktúrami a dokladmi CMR). Ani existencia skladových priestorov nepreukazuje, že fakturovaný tovar bol dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach a že na spoločnosť Hovi-Ker System Kft. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Ani samotná existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach a že boli splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.
40. Vo vzťahu k určeniu hranice, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018. Žalovaný pripomenul, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami, prípadne CMR dokladmi, nie je podľa žalovaného postačujúce, pretože faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane na základe vlastných zistení spochybnil dodanie tovarov pre maďarského odberateľa Hovi--Ker System Kft., ktorý je podľa záverov zahraničného správcu dane uvedených v MVI zmiznutým obchodníkom. Za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Na splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH nepostačuje, že sú len formálne uvedené na dokladoch. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte.
41. Námietka týkajúca sa preukázania vedomosti žalobcu o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. zneužitia práva v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, je nedôvodná, pretože v danom prípade sa nejednalo o zneužitie práva a ani o účasť žalobcu na konaní vykazujúcom znaky daňového podvodu. Ako vyplýva zo žalobou napadnutých rozhodnutí a predloženého administratívneho spisu, správca dane na základe preverovaní vykonaných v daňovej kontrole vyhodnotil žalobcom uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH ako neoprávnené. Správca dane skúmal uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval predovšetkým súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že fakturovaný tovar žalobcom nebol dodaný pre maďarského odberateľa Hovi-Ker System Kft., uvedeného na
preverovaných faktúrach, čím neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane mal dodatočne zistený skutkový stav na to, aby prijal záver, že žalobca uplatnením oslobodenia od dane za deklarované dodania tovaru pre odberateľa Hovi-Ker System Kft. porušil ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pretože v zmysle zistení správcu dane sa dodanie uvedeného tovaru reálne neuskutočnilo pre odberateľa uvedeného na príslušnej faktúre.
42. Žalovaný poznamenal, že tovar mal prepravovať splnomocnený zástupca žalobcu, uvedený na CMR dokladoch, ktoré však nepreukazujú, že skutočne bola preprava vykonaná, jedná sa len o formálnu stránku preukázania prepravy. Na CMR dokladoch nie je uvedená presná adresa, kde mal byť tovar dodaný pre odberateľa, rovnako nie je zrejmé, kým konkrétne mal byť tovar prevzatý.
43. Žalovaný skonštatoval, že zdôvodnenia správcu dane sú dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, obsahujú uvedenie právnych predpisov, ktoré podľa daňových orgánov boli žalobcom porušené, ich vyhodnotenie vo väzbe na kontrolné zistenia, a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom, avšak po ich vyhodnotení zistil, že nie sú spôsobilé pre priznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobcu zamietol.
44. Žalobca nevyužil právo zaujať repliku.
45. Účastníci konania nežiadali prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil iné dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 22.09.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 10.09.2021.
46. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
47. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
48. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
49. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
50. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
51. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
52. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
53. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil. Pokiaľ žalobca len všeobecne, bez bližšieho ozrejmenia namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, takto
uplatnený žalobný dôvod neumožňoval súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalobná námietka bola nekonkrétna a všeobecná.
54. V zdaňovacom období máj 2019 si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH z dôvodu dodania tovaru do Maďarska odberateľovi Hovi-Ker System Kft. Správca dane vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalovaný sa so závermi správcu dane v plnom rozsahu stotožnil.
55. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a zároveň skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nadobudol vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalobcu ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva.
56. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016).
57. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).
58. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2016 zo dňa 13.06.2018).
59. Žalobné námietky o nesprávnom právnom posúdení veci, o nedostatočne zistenom skutkovom stave a o tom, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore a administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, nie sú dôvodné. Žalobca prvotne predložil za účelom preukázania splnenia podmienok pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, CMR doklady. Následne na základe výziev správcu dane predložil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu EÚ správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií maďarskú daňovú správu. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, preto námietka žalobcu o šikanóznom postupe daňových orgánov pri vykonávaní dokazovania nie je dôvodná. Pokiaľ správca dane oznámil žalobcovi v priebehu daňovej kontroly svoje dôvodné pochybnosti, ktoré vyvstali v súvislosti so žalobcom deklarovaným dodaním tovaru do Maďarska, bolo povinnosťou žalobcu tieto pochybnosti rozptýliť predložením dôkazov požadovaných správcom dane. Všetky skutkové zistenia, ktoré vyplynuli zo žalobcom predložených dôkazov, ako aj z dôkazov obstaraných správcom dane, boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány dospeli po vyhodnotení skutkových zistení k preskúmateľným a správnym skutkovým záverom a rovnako vec správne právne posúdili. Daňové orgány spochybnili žalobcom predkladané dôkazy, toto spochybnenie dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu ako na daňový subjekt. Žalobca následne dôkazné bremeno neuniesol. Úlohou daňových orgánov bolo preverenie splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru
do iného členského štátu a postačovalo, ak daňové orgány uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií spochybnili. Žalobca preto nedôvodne vytýkal daňovým orgánom nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, keď ich nezaťažovala povinnosť zistiť ako bolo deklarované dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu realizované ale len preveriť, či sú žalobcom deklarované tvrdenia pravdivé. Žalobca bol ako daňový subjekt povinný preukázať splnenie zákonom stanovených formálnych aj materiálnych podmienok pre oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, teda dôkazná povinnosť zaťažovala predovšetkým jeho.
60. Žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v Maďarsku, pričom tovar mal byť reálne dodaný (prepravený) žalobcom ako dodávateľom, a to splnomocneným zástupcom žalobcu E.na motorovom vozidle zn. FORD GALAXY, ev. č. MFS-176, prenajatom od manželky splnomocneného zástupcu. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH bol žalobca ako daňový subjekt povinný v prípade, kedy sám uskutočňoval prepravu tovaru, preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane okrem kópie faktúry aj potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou poverenou odberateľom, pretože žalobca deklaroval, že prepravu vykonal on sám prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na prenajatom motorovom vozidle. V ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH sú zároveň vymedzené náležitosti potvrdenia o prijatí tovaru. Žalobca takéto potvrdenia o prijatí tovaru ku každej z predložených faktúr priložil. Na potvrdeniach je ako odberateľ uvedená spoločnosť Hovi-Ker System Kft., identifikovaná adresou sídla a IČ DPH a ako miesto dodania/prevzatia tovaru/skončenia prepravy je taktiež uvedený odberateľ Hovi-Ker System Kft. s adresou sídla: Harang utca 12, 1037 Budapest. V spodnej časti potvrdenia je uvedená dodacia adresa: 3133 Magyargéc, Rákoczi út 62/B. Je teda nepochybné, že na potvrdeniach o dodaní tovaru, ktoré sú podstatným dôkazom pre preukázanie dodania tovaru deklarovanému odberateľovi, boli zmätočne uvedené 2 miesta dodania/dodacie adresy. Pokiaľ ide o adresu sídla odberateľa v Budapešti, išlo o adresu, na ktorej ani nebolo reálne sídlo spoločnosti deklarovaného odberateľa, pretože išlo len o miesto určené pre doručovanie zásielok, na tomto mieste nemal deklarovaný odberateľ kancelárske ani skladové priestory a nemal tam ani zamestnancov. Pokiaľ ide o adresu v obci Magyargéc, správcovi dane sa z vykonaného dokazovania nepotvrdilo, že by maďarský odberateľ mal k dispozícii a v kontrolovanom zdaňovacom období reálne využíval skladové priestory na uvedenej adrese. Všetky tieto zistenia daňových orgánov preto dostatočne spochybnili žalobcom deklarované dodanie tovaru odberateľovi preukazované faktúrami a potvrdeniami o prijatí tovaru.
61. Žalobca mal za to, že preukázal, že odberateľ mal k dispozícii skladové priestory v obci Magyargéc, čím vyvrátil tvrdenia získané v rámci MVI, ktoré boli spracované len „od stola“, bez miestneho zisťovania. Taktiež namietol záver žalovaného, že v čestnom vyhlásení má sklad inú adresu, keďže vo vyhlásení uvedená adresa József Körút 69, Budapest je adresou sídla prenajímateľa, nie adresou skladových priestorov. Pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že odberateľ mal v Maďarsku skladové priestory, v tomto smere bol žalobca v priebehu daňovej kontroly nečinný (napriek výzve správcu dane na predloženie dôkazov zo dňa 14.05.2020) a až ako prílohu jeho vyjadrenia k protokolu predložil správcovi dane listinu v maďarskom jazyku - čestné vyhlásenie V. konateľa spoločnosti Magyargéc-2000 Kft, zo dňa 04.03.2020, v ktorom tento vyhlásil, že spoločnosti Hovi-Ker System Kft. poskytol vo svojej prevádzke v Magyargéc skladové priestory a pravidelne tu táto spoločnosť prijímala a odosielala tovar, pričom bol prítomný Szilárd Tóth. Toto čestné vyhlásenie s prekladom do slovenského jazyka priložil aj k správnej žalobe. Vo vyhlásení absentuje adresa, na ktorej by sa mali skladové priestory nachádzať. Je potrebné uviesť, že ani týmto predloženým dôkazom neboli vyvrátené závery daňových orgánov, pretože nepreukazuje dodanie fakturovaného tovaru žalobcom odberateľovi Hovi-Ker System Kft. v zdaňovacom období máj 2019 a nie je spôsobilý zvrátiť závery daňových orgánov, ktorými spochybnili deklarované dodanie tovaru.
62. Žalobca predložil okrem faktúr a potvrdení o dodaní tovaru aj CMR doklady, na ktoré sa odvoláva ako na dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia opakovane aj v správnej žalobe. K CMR dokladom je potrebné uviesť, že predloženie takéhoto dôkazu by bolo na mieste v prípade, ak by žalobca tovar prepravoval do iného členského štátu EÚ prostredníctvom iného subjektu a nie sám. Preto aj žalovaný správne vyhodnotil tieto dôkazy ako podporné. Smerodajným dôkazom v prípade žalobcom deklarovaného dodania tovaru je v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH potvrdenie o prijatí tovaru.
63. Aj pri akceptovaní CMR dokladov ako podporných dôkazov je nutné konštatovať, že na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru a na predložených CMR dokladoch nie sú uvedené rovnaké údaje. Na potvrdeniach o prijatí tovaru je ako miesto dodania tovaru uvedená adresa sídla deklarovaného
odberateľa - adresa Harang utca 12, 1037 Budapest a súčasne aj dodacia adresa 3133 Magyargéc, Rákoczi út 62/B a na CMR dokladoch je uvedená nekonkrétna adresa Magyargéc, HU. Nie je teda uvedené jedno a to isté miesto dodania tovaru na potvrdeniach o dodaní tovaru a na CMR dokladoch, navyše v CMR dokladoch nie je uvedená konkrétna adresa s uvedením ulice a popisného čísla v obci, na ktorej mal byť tovar odovzdaný. Žalobca v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v konkrétnostiach vôbec nepopísal, na základe akej dohody malo byť dohodnuté miesto odovzdania tovaru v obci Magyargéc a ako by vedel na akú konkrétnu adresu v tejto obci mal tovar dopraviť.
64. Pokiaľ ide o dodanie tovaru na základe faktúry č. XXXXXXX a faktúry č. XXXXXXX žalobcom deklarovanému odberateľovi Hovi-Ker System Kft., k tomuto sa žalobca konkrétne nevyjadril. Zo žalobcom predložených dokladov vyplynulo, že tovar vyfakturovaný uvedenými faktúrami mal prepravovať medzinárodný prepravca JE. do logistického skladu v Budapešti. Na faktúrach je uvedená dodacia adresa: 1225 Budapest Campona utca 1 DC 8 épület (Harbor park). Na potvrdeniach o prijatí tovaru je uvedené ako miesto dodania/prevzatia tovaru/skončenie prepravy: Hovi-Ker System Kft., Harang utca 12, 1037 Budapest. Na tejto adrese mal odberateľ len prenajaté sídlo, nemal tam reálne priestory a ani zamestnancov. V dolnej časti potvrdenia je uvedená dodacia adresa: 1225 Budapest Campona utca 1 DC 8 épület (Harbor park). V CMR je uvedené ako miesto dodania tovaru: Budapest, HU bez konkrétnej adresy. Podľa pečiatok na potvrdeniach aj CMR dokladoch tovar prebral SILVER FOREST, LOGISTICsystem Kft., nie odberateľ Hovi-Ker System Kft. Prepravu mal realizovať E. ktorý mal vystaviť CMR doklady. Týmito predloženými dokladmi dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi Hovi-Ker System Kft. nebolo bez pochýb preukázané. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz a ani popisom skutkových okolností deklarovaného dodania tovaru neobjasnil, na základe čoho (dohoda, objednávka, mailová komunikácia a podobne) mal byť tovar pre odberateľa dodaný do logistického skladu. Potvrdenia o prevzatí tovaru a ani CMR doklady neboli potvrdené deklarovaným odberateľom Hovi-Ker System Kft. a žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a ani v správnej žalobe, nijako skutkové okolnosti týkajúce sa dohodnutia miesta dodania tovaru pre odberateľa v logistickom sklade neobjasnil ani inými dôkazmi sa nepreukázalo, na základe čoho mal byť tovar pre deklarovaného odberateľa dopravený do logistického centra, a teda na základe čoho bolo logistické centrum oprávnené prevziať tovar pre deklarovaného odberateľa.
65. V súvislosti s predložením CMR dokladov správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého nestačí len predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného vypísania alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy za relevantný dôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu dodania tovaru cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie a podobne. Potvrdenia o prevzatí tovaru aj CMR doklady boli v tomto prípade spochybnené a žalobca nepredložil žiadne také ďalšie dôkazy, ktorými by závery daňových orgánov vyvrátil.
66. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane sa pri rozhodovaní opieral o MVI zo dňa 13.01.2020, ktorým žiadal preveriť zdaňovacie obdobie apríl 2019, pričom kontrolované obdobie je máj 2019, táto jeho námietka je nedôvodná. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zaslal zahraničným daňovým správam 3 žiadosti o MVI. Prvou žiadosťou žiadal maďarskú daňovú správu o preverenie dodania tovaru (LED svietidiel a tonerov) maďarskému odberateľovi Hovi-Ker System Kft., pričom v časti B12 je uvedené, že žiadosť sa týka obdobia mesiaca 2019-05 (t. j. máj 2019). Druhou žiadosťou žiadal rakúsku daňovú správu o preverenie, či rakúsky daňový subjekt Omega Handelsges.m.b.H. dodal tovar (tonery) žalobcovi, pričom v časti B12 je uvedené, že žiadosť sa týka obdobia mesiaca 2019-05 (t. j. máj 2019). Treťou žiadosťou žiadal maďarskú daňovú správu o preverenie, či maďarský daňový subjekt MARCHIOL Kereskedelmi és Szolgáltató Kft. dodal tovar (LED svietidlá) žalobcovi, pričom v časti B12 je uvedené, že žiadosť sa týka obdobia mesiaca 2019-05 (t. j. máj 2019). Z uvedeného nepochybne vyplýva, že správca dane nepochybil pri špecifikácii kontrolovaného zdaňovacieho obdobia pre účely MVI.
67. Žalobca namietal, že správca dane si nevyžiadal kamerové záznamy z obce Magyargéc zo dňa, kedy sa tovar doručoval a to z oblasti blízko skladu. Žalobca však v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania správcovi dane nekonkretizoval, aké kamerové záznamy, z akých dátumov
a akých ciest si mal vyžiadať. Neprezentoval žiadne tvrdenia o tom, ktorými trasami (cestami) splnomocnený zástupca žalobcu tovar prepravoval. Ani kamerové záznamy z oblasti, kde sa podľa tvrdení žalobcu nachádza sklad odberateľa v obci Magyargéc z dní, kedy mal byť tovar dodaný, nie sú spôsobilé preukázať, že žalobca deklarovanému odberateľovi doručil tovar uvedený na faktúrach. Žalovaný nepochybil, keď dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k nezabezpečeniu kamerových záznamov správcom dane sú nekonkrétne, žalobca nešpecifikoval, aké kamerové záznamy si mal správca dane vyžiadať, za aké dátumy a akým konkrétnym spôsobom by preukázali dodanie fakturovaného tovaru pre deklarovaného odberateľa Hovi-Ker System Kft.
68. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nad rámec svojich kompetencií spochybnil žalobcom predložené potvrdenia o podaní daňového priznania a súhrnného výkazu odberateľom z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou, keďže ho podpísal p. X., ktorý bol konateľom do 16.05.2019 a nebol oprávnený konať v mene odberateľa v deň podania potvrdení dňa 23.01.2020. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol informáciu poskytnutú maďarskou daňovou správou, že maďarský odberateľ Hovi- Ker System Kft. nepredložil súhrnný výkaz za preverované obdobie, pričom priznal IC dodanie tovaru oslobodené od DPH v sume HUF 91 166 000,-. Tieto skutočnosti vyplynuli z odpovede na žiadosť o MVI zo dňa 03.12.2019 a žalovaný ich nijakým spôsobom nenegoval. Žalovaný len vyjadril svoje pochybnosti o vierohodnosti žalobcom predložených dokladov v maďarskom jazyku, ktoré neobsahovali potvrdenie maďarského správcu dane o ich schválení/uznaní a boli podané v čase, kedy na nich uvedenému konateľovi odberateľa už zanikla funkcia konateľa.
69. Pokiaľ žalobca namietal, že zmätočnosť dokladov spôsobila účtovná kancelária, ktorá ich vystavovala, toto svoje tvrdenie v daňovom konaní nijako nepreukázal. Žalobca ním spomínané čestné vyhlásenie daňovým orgánom v predmetnom daňovom konaní nepredložil a priložil ho až k správnej žalobe. Ide potvrdenie od spoločnosti A.M.G. s.r.o., Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš (podpísané W. M.), ktorá zabezpečuje žalobcovi vedenie účtovníctva, o tom, že pri vystavovaní prvého potvrdenia o prijatí tovaru boli v rozpore s požiadavkou žalobcu ako klienta uvedené nesprávne údaje pri mieste dodania/prevzatia tovaru/skončenie prepravy v potvrdení o prijatí tovaru a že si žalobca tieto skutočnosti nevedel overiť, pretože neovláda slovenský jazyk a preto aj ďalšie potvrdenia boli vydané s nesprávne vyplnenými údajmi. K predloženému potvrdeniu ako dôkazu správny súd uvádza, že ide o dôkaz na preukázanie takých tvrdení, ktoré mal žalobca prednášať a preukazovať v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo v konaní pred daňovými orgánmi. Správny súd nie je súdom skutkovým a nedopĺňa zisťovanie skutkového stavu vykonané orgánmi verejnej správy. Žalobca mal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ťažiskový priestor pre to, aby v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo, predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navyše, je zodpovednosťou žalobcu ako daňového subjektu, aby doklady ním predložené boli vypracované bezchybne a v súlade so skutočným stavom.
70. Pokiaľ žalobca namietal, že dostatočným spôsobom preukázal dodanie tovaru a daňové orgány dodanie nevyvrátili, pričom žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, ktorých vierohodnosť a preukaznosť správca dane spochybnil, čím sa dôkazné bremeno presunulo opäť na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z tohto ustanovenia Daňového poriadku vyplýva pre daňové orgány postup pri hodnotení dôkazov. Ide o proces, v ktorom daňové orgány vyhodnotia každý dôkaz samostatne a následne v kontexte s inými dôkazmi. Tento proces teda zahŕňa vyvodenie skutkových zistení z dôkazu a následne konfrontáciu týchto skutkových zistení so skutkovými zisteniami vyvodenými z iných dôkazov. V rámci tohto procesu daňové orgány taktiež vyhodnocujú hodnovernosť a dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, ako aj ich schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z iných dôkazov. Takýto proces hodnotenia dôkazov bol vykonaný, daňové orgány uviedli, k akým skutkovým zisteniam po vyhodnotení dôkazov dospeli a ako vec právne posúdili. Hodnotenie dôkazov podľa úvahy daňových orgánov je kritériom vyplývajúcim pre proces hodnotenia dôkazov z § 3 ods. 3 Daňového poriadku, a preto je nedôvodná žalobná námietka, že rozhodnutie správcu dane je založené na domnienkach.
71. Daňové orgány žalobcovi nevytýkali, že konal vedome s rizikovými partnermi alebo že nevykonal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo od neho možné očakávať. Daňové orgány dospeli k záveru, že
žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi a v tomto smere správnosť ich záverov žalobca argumentáciou prednesenou v správnej žalobe nevyvrátil.
72. Daňové orgány preverovali splnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, pričom daňové orgány dospeli k preskúmateľným a správnym záverom o tom, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno by zaťažovalo správcu dane v prípade, ak by tvrdil, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva, čo daňové orgány v preskúmavanej veci netvrdili, teda k takýmto záverom nedospeli. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na záveroch o tom, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva. Správca dane dostatočne preveril dôkazy predložené žalobcom a spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu, keď poukázal na to, že predkladané dôkazy sú zmätočné, najmä pokiaľ išlo o údaje o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska. Dôkazné bremeno sa po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov správcom dane presunulo opäť na žalobcu. Žalobca v správnej žalobe pri tvrdení o unesení svojho dôkazného bremena opakovane upriamoval pozornosť na údaje uvedené v CMR dokladoch, pričom nereflektoval na to, že v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH mal v prípade, že tovar bol do iného členského štátu prepraveným ním samým ako dodávateľom pre deklarovaného odberateľa Hovi-Ker System Kft., preukazovať dodanie tovaru predovšetkým potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo jeho splnomocneným zástupcom s náležitosťami podľa Zákona o DPH.
73. Žalobca namietal, že nestačí prepravu do iného členského štátu spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobili daňové orgány v tejto veci, ale mali vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovených podmienok alebo preukázať jeho vedomosť o podvode na strane odberateľa. Správny súd k tejto skupine žalobných námietok uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie zaťažovalo žalobcu. Daňové orgány spochybnili ním predložené dôkazy a ich závery sú preskúmateľné a správne. Potvrdenia o prijatí tovaru a CMR doklady obsahujú viacero neúplných a rozporných údajov. Nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi, pretože tento dodanie tovaru nepotvrdil a nebolo ani preukázané, na základe čoho by bol tovar dodaný do skladu v obci Magyargéc, resp. do logistického centra v Budapešti.
74. Dokazovanie správcu dane slúži na verifikáciu tvrdení uvádzaných daňovým subjektom. Daňové orgány nezisťujú, ako sa obchodná transakcia stala, len preverujú to, čo tvrdí daňový subjekt. Správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a námietky spôsobom zodpovedajúcim Daňovému poriadku a tým sa dôkazné bremeno opäť presunulo na daňový subjekt
- žalobcu. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný priestor na predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval nejaké dôkazy a daňové orgány sa s nimi nevysporiadali. Absenciu tejto aktivity v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je možné nahradiť v konaní pred správnym súdom, pretože správny súd nie je súdom skutkovým, nie je ďalšou inštanciou administratívneho konania, vykonáva dôkazy v obmedzenom rozsahu, ktorý je daný preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, a vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy.
75. V rámci preverovania deklarovaného dodania tovaru a preverovania daňovým subjektom predložených dôkazov môže pre daňové orgány vyvstať potreba preveriť daňovým subjektom deklarované dodanie tovaru aj u deklarovaného odberateľa, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Keďže išlo o oslobodenie od dane z titulu deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu, tieto skutočnosti mohol správca dane preveriť len na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanú príslušnému správcovi dane štátu, v ktorom mal sídlo deklarovaný odberateľ. Skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nepreukázal, že tovar od žalobcu reálne prevzal, nemôže byť pričítaná na zodpovednosť daňového subjektu, avšak daňové orgány nemôžu pri vyhodnocovaní splnenia podmienok stanovených Zákonom o DPH opomenúť tie zistenia, ktoré oznámi zahraničný správca dane na základe podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a tieto musia vyhodnotiť v kontexte so zisteniami vyplývajúcimi z iných vykonaných dôkazov. Tieto skutkové zistenia sú v rozhodnutiach uvedené ako zistenia oznámené dožiadaným správcom dane a daňové orgány sa v kontexte celkového hodnotenia dôkazov museli zaoberať aj týmito zisteniami.
76. Žalobca namietal, že predložil doklady preukazujúce oslobodené dodanie a ak žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom ako formálne, tak bol nedostatočne zistený skutkový stav a vec bola nesprávne právne posúdená. Ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Je nepochybné, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno a úlohou daňových orgánov nebolo zistiť, ako sa žalobcom deklarované obchodné transakcie stali, ale len preveriť, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Daňové orgány pri preverovaní žalobcom tvrdených skutočností zistili také skutočnosti, ktoré vyvodili z vykonaného dokazovania, ktoré dostatočným spôsobom spochybnili vierohodnosť žalobcom tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov. Nebolo úlohou daňových orgánov pri spochybnení žalobcom predložených dôkazov vykonávať ďalšie dokazovanie a obstarávať dôkazy na preukázanie žalobcových tvrdení. Po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu. Skutočnosť (ktorá nebola sporná), že tovar bol žalobcovi dodaný, neznamená automaticky, že žalobca tento tovar reálne dodal v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2019 deklarovanému odberateľovi v Maďarsku.
77. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu správnej žaloby a z dôvodov v nej uvedených, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
78. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
79. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.