Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-72S-4-2022.pdf
PDF · 263.81 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-72S/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: LASTMEDIA, s.r.o., so sídlom Kurtáň 325, 986 01 Fiľakovské Kováče, IČO: 36 635 901, zastúpeného: JUDr. Daniel Přibyl, advokát, so sídlom Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102287780/2021, č. 102287961/2021, č. 102288133/2021, č. 102288724/2021, č. 102288402/2021 a č. 102288923/2021, všetky zo dňa 16. novembra 2021, takto
rozhodol:
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2016 a január až december 2017. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100062793/2021 zo dňa 15. januára 2021 (ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola aj Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 19. januára 2021 a dňa 20. januára 2021 sa v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie. Žalobca dňa 26.02.2021 podal Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, ktoré bolo zaevidované pod č. 6/01771088/2021. Dňa 28. júna 2021 správca dane so žalobcom prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy predložené k Protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101108736/2021.
Rozhodnutia správcu dane
2. Správca dane Rozhodnutím č. 101334477/2021 zo dňa 28. júla 2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 4 985,44 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane január 2017“). Správca dane Rozhodnutím č. 101334718/2021 zo dňa 28. júla 2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 7 333,23 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane február 2017“). Správca dane Rozhodnutím č. 101334899/2021 zo dňa 28. júla 2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 5 922,99 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane marec 2017“). Správca dane Rozhodnutím č. 101335045/2021 zo dňa 28. júla 2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 8 242,59 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane apríl 2017“). Správca dane Rozhodnutím č. 101335142/2021 zo dňa 28. júla 2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 8 511,56 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane november 2017“). Správca dane Rozhodnutím č. 101335349/2021 zo dňa 28. júla 2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 17 137,18 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane december 2017“).
3. Žalobca si v zdaňovacích obdobiach január až apríl 2017 okrem iných skutočností deklaroval oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu pre odberateľa Quiet Cleanway Kft., 1163 Budapest, Veres Péter út 51, Maďarská republika, IČ DPH: A. (ďalej ako „Quiet Cleanway Kft.“):
- za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 29 912,63 Eur z faktúr: č. FV1700172 a č. FV17000173,
- za zdaňovacie obdobie február 2017 v sume 43 999,35 Eur z faktúr: č. FV1700210, č. FV1700211 a č. FV1700248,
- za zdaňovacie obdobie marec 2017 v sume 35 537,93 Eur z faktúr: č. FV1700295, č. FV1700330 a č. FV1700360,
- za zdaňovacie obdobie apríl 2017 v sume 49 455,52 Eur z faktúr: č. FV1700458, č. FV1700476, č. FV1700572 a č. FV1700573. Žalobca preukazoval podmienky na oslobodenie od dane Zmluvou o obchodnej spolupráci zo dňa 15. decembra 2016, Prehláseniami, že tovar uvedený na faktúrach bol prevzatý a vyvezený na územie Maďarska a CMR, na ktorých bolo prevzatie tovaru potvrdené v oddiele č. 24 otlačkom pečiatky spoločnosti Quiet Cleanway Kft. a nečitateľným podpisom. Miesto vykládky tovaru bolo na CMR uvedené
- Budapešť, Maďarsko. Maďarský správca dane vo svojej odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nepotvrdil prijatie a zaúčtovanie tovaru od žalobcu (odberateľ žalobcu Quiet Cleanway Kft. bol od 26. septembra 2019 v likvidácii, jeho hlavnou činnosťou mal byť maloobchodný predaj v stánkoch a na trhoch s textilom, odevmi a obuvou, sídlo spoločnosti bolo poskytnuté poskytovateľom sídla, IČ DPH mu bolo zrušené 27. marca 2019, nepodal žiadne daňové priznanie a súhrnné výkazy za svoje intrakomunitárne dodania a intrakomunitárne nadobudnutia tovaru, deklaroval obchodné transakcie iba vo svojom daňovom priznaní za obdobie 12/2016, vo svojich ostatných priznaniach k DPH už nedeklarovala žiadny obchod, v databáze maďarského správcu dane neboli žiadne údaje, ktoré by dokazovali obchodný kontakt so žalobcom, nepodal žiadne súhrnné výkazy, nemal pre svoju obchodnú činnosť vhodné personálne zabezpečenie ani hmotný majetok, nemal registrovaný bankový účet, bol pravdepodobne „zmiznutý obchodník“ založený za účelom páchania daňových podvodov). Odberateľ Quiet Cleanway Kft. nepredložil žiadne dôkazy o nadobudnutí tovaru od žalobcu, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že tovar, ktorý mal byt' dodaný s oslobodením od dane od žalobcu, bol skutočne dodaný a prepravený do Maďarska. Tiež neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce, že o tomto tovare deklarovaný odberateľ účtoval, že bol zdanený, príp. následne predaný alebo v Maďarsku registrovaný. Prepravu mala v tomto prípade uskutočniť spoločnosť MASSIVE DYNAMIC s.r.o. Preprava mala byť uskutočnená na účet maďarského odberateľa. Podľa vyjadrenia svedka B. C. D., konateľa spoločnosti MASSIVE DYNAMIC s.r.o., táto spoločnosť vykonávala prepravu svojho tovaru a aj tovaru žalobcu pre uvedeného maďarského odberateľa. Spoločnosť MASSIVE DYNAMIC s.r.o. neviedla záznamy o prevádzke vozidla za rok 2016. Za prepravy bola vystavená jedna faktúra č. FV1700220 zo dňa 4. mája 2017. Daňový subjekt MASSIVE DYNAMIC s.r.o. v podanom súhrnnom výkaze za máj 2017 nedeklaroval uvedenému maďarskému odberateľovi žiadne dodanie služby. Správca dane zistil rozpory medzi predloženými dokladmi a výpoveďou svedka B. C. D.. Správca dane zistil, že spoločnosť MASSIVE DYNAMIC s.r.o. fakturovala paušálnu jednotkovú cenu za prepravu v rozpore s predloženou Zmluvou o preprave tovaru zo dňa 2. januára 2017. Na žiadnom z predložených dokladov (faktúra, CMR,
prehlásenie, objednávka) nebol uvedený údaj o presnej adrese, na ktorú mal byť tovar dodaný. Úhrady týkajúce sa vystavených faktúr boli realizované prostredníctvom poštových poukazov, úhrady vykonal Chen-I-Wen, pri ktorom nebol zistený žiadny vzťah k deklarovanému odberateľovi. Objednávky tovaru od spoločnosti Quiet Cleanway Kft., ktoré predložil žalobca neobsahovali náležitosti, ktoré vyplývali zo Zmluvy o obchodnej spolupráci (neobsahovali podmienky týkajúce sa ceny, dohodnuté platobné podmienky a dohodnuté dodacie podmienky).
4. Žalobca si v zdaňovacích obdobiach november a december 2017 okrem iných skutočností deklaroval oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu pre odberateľa E. F. G., H. I. X XXX J., XXXX B., D. C., IČ DPH: A. (ďalej ako „Clearing Network Kft.“):
- za zdaňovacie obdobie november 2017 v sume 51 069,38 Eur z faktúr: č. FV1701634, č. FV1701650, č. FV1701692, č. FV1701747 a č. FV1701809,
- za zdaňovacie obdobie december 2017 v sume 102 823,09 Eur z faktúr: č. FV1701858, č. FV1701862, č. FV1701863, č. FV1701918, č. FV1701919, č. FV1701924, č. FV1701966, č. FV1701975, č. FV1701980, č. FV1701985, č. FV1702033, č. FV1702034, č. FV1702045 a č. FV1702047. Žalobca preukazoval podmienky na oslobodenie od dane Zmluvou o obchodnej spolupráci zo dňa 3. októbra 2017, Prehláseniami, že tovar uvedený na faktúrach bol prevzatý a vyvezený na územie Maďarska a CMR, na ktorých bolo prevzatie tovaru potvrdené v oddiele č. 24 otlačkom pečiatky spoločnosti Clearing Network Kft. a nečitateľným podpisom. Miesto vykládky tovaru bolo na CMR uvedené - Budapešť, Maďarsko. Maďarský správca dane vo svojej odpovedi na žiadosť o MVI uviedol, že tovar od žalobcu nebol spoločnosťou Clearing Network Kft. prijatý, zaúčtovaný a zaplatený, spoločnosť podala daňové priznania za DPH za obdobia november a december 2017 s nulovým obsahom údajov, nepodávala súhrnné výkazy, žiadny maďarský subjekt nedeklaroval obchody so spoločnosťou Clearing Network Kft., spoločnosť podľa databázy maďarskej daňovej správy nemala registrované miesto podnikania, zamestnancov a ani bankový účet, nebola registrovaná v elektronickom systéme cestnej prepravy tovaru (EKAER). Spoločnosť Clearing Network Kft. mala zrušené daňové číslo dňa 8. decembra 2018, pretože bola nezastihnuteľná a nepredkladala svoje účtovné výkazy. Podľa maďarských zákonov nemohla od 8. decembra 2018 vykonávať podnikateľskú činnosť. Registračný súd nariadil konanie o nedobrovoľnom zrušení spoločnosti dňa 23. marca 2019 a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňa 5. novembra 2019. Odberateľ Clearing Network Kft. podľa správcu dane nepredložil žiadne dôkazy o nadobudnutí tovaru od žalobcu a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že tovar, ktorý mal byť dodaný s oslobodením od dane od žalobcu bol skutočne dodaný a prepravený do Maďarska. Prepravu mala uskutočniť spoločnosť JMC-Logistic s.r.o. vozidlom IVECO 35S18, ev. č. K., ktorého držiteľom je spoločnosť ADSLOGISTIC s.r.o.. Preprava mala byť uskutočnená na účet žalobcu. Spoločnosť JMC-Logistic s.r.o. predložila ako dôkaz o vykonaných prepravách záznam o prevádzke motorového vozidla, a to pri ústnom pojednávaní dňa 22. júna 2020 a následne ďalší po doručení výzvy dňa 14. júla 2020, ktoré však boli nepreukazné, neobsahovali čas trvania cesty a ani stav tachometra. Zo záznamov vyplynuli ďalšie nezrovnalosti, keď boli spoločnosťou JMC-Logistic s.r.o. vykazované v rovnakých dňoch rozdielne evidované trasy a rozdielna dĺžka v km. Nezrovnalosti boli správcom dane zistené aj v nadväznosti evidovaných jázd, keď medzi ukončením jednej prepravy (napr. Nána) a začiatkom ďalšej prepravy (napr. Kurtáň) neboli jazdy evidované. Vyjadrenie svedka L. D. o uskutočnení prepravy pre odberateľa Clearing Network Kft. sa overením nepotvrdilo. Na každom z predložených dokladov (faktúra, CMR, prehlásenie, objednávka) absentoval údaj o presnej adrese, na ktorú mal byť tovar dodaný. Úhrady týkajúce sa vystavených faktúr boli realizované prevodom z účtu spoločnosti JMC-Logistic s.r.o. na základe Zmluvy o poskytovaní kuriérskych služieb. Preverovaním bol zistený nesúlad v prípade úhrady faktúr č. FV1701862 a č. FV1701863, keď úhrada v hotovosti, ktorú mala prijať spoločnosť JMC-Logistic s.r.o. mala byť realizovaná ešte pred samotným vystavením faktúr dňa 27. novembra 2020. Žalobca nesúlad zdôvodňoval vystavením predfaktúr č. 1/1, 1/2, a 2 zo dňa 24. novembra 2017, o ktorých ale neúčtoval a neuvádzal ich ani na vystavených faktúrach. Rovnako daňový subjekt na príjmovom pokladničnom doklade bez čísla zo dňa 27. novembra 2020 uviedol ako účel – „zapl. FV1701862 -863“ a nie úhradu predfaktúr. V troch prípadoch boli úhrady uskutočnené vkladom hotovosti na účet dodávateľa prostredníctvom poštových poukazov na pošte Štúrovo 1. Vkladateľom bola osoba Chen-i-Wen, ktorá bola identifikovaná aj pri vkladoch hotovosti v mene spoločnosti Quiet Cleanway Kft., pričom nebol zistený žiadny vzťah tejto osoby konať v mene uvedených maďarských spoločností. Podľa Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 3. októbra 2017 sa mali úhrady realizovať platbou na dobierku, platbou vopred, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. V prípadoch faktúr č. FV1701980, FV1702033, FV1702034, FV1702045 a FV1702047 boli úhrady realizované s časovým odstupom 2 až 16 dní po deklarovanom dodaní, čo nie je v súlade so znením uvedenej zmluvy. Objednávky tovaru
od spoločnosti Clearing Network Kft. neobsahovali náležitosti, ktoré vyplývali zo Zmluvy o obchodnej spolupráci. Žalobca taktiež dostatočne nezdôvodnil fakturáciu rovnakých jednotkových cien v prípadoch dodania tovaru s prepravou na vlastný účet a v prípadoch dodania tovaru s prepravou na účet odberateľa.
5. Správca dane vo vzťahu ku všetkým vyššie uvedeným odberateľom žalobcu uviedol, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru tak, ako to bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch, čím nezvládol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok oslobodenia od dane v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Správca dane skonštatoval, že žalobca porušil ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Z dôvodu nesplnenia podmienok oslobodenia od dane v zmysle ustanovenia § 43 citovaného zákona žalobcovi vznikla z vyfakturovaného dodania daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 Zákona o DPH. Žalobca podľa správcu dane nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali, že oslobodené dodanie tovaru bolo skutočne uplatnené v súlade s platnými ustanoveniami Zákona o DPH, nakoľko ním predložené doklady, ktorými preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu a splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru neboli dokazovaním správcu dane preukázané, nedošlo k ich potvrdeniu a žalobca nepreukázal, že došlo k splneniu podmienok pre oslobodené dodanie tovaru pre deklarovaných odberateľov. Správca dane mal za to, že odberatelia z Maďarska žiadnym spôsobom nepreukázali, že obstarali tovar z iného členského štátu, konkrétne zo Slovenska od dodávateľa, ktorým mal byť žalobca.
Rozhodnutia žalovaného
6. O podaných odvolaniach žalobcu proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil nasledovne: Rozhodnutím č. 102287780/2021 zo dňa 16. novembra 2021 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane január 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného január 2017“), Rozhodnutím č. 102287961/2021 zo dňa 16. novembra 2021 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane február 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného február 2017“), Rozhodnutím č. 102288133/2021 zo dňa 16. novembra 2021 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane marec 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného marec 2017“), Rozhodnutím č. 102288402/2021 zo dňa 16. novembra 2021 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane apríl 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného apríl 2017“), Rozhodnutím č. 102288724/2021 zo dňa 16. novembra 2021 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane november 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného november 2017“), Rozhodnutím č. 102288923/2021 zo dňa 16. novembra 2021 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane december 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného december 2017“).
7. Žalovaný v odôvodneniach vyššie uvedených rozhodnutí (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) zhodne uviedol dôvody podaných odvolaní a zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a dôvody rozhodnutí správcu dane. Napadnuté rozhodnutia odôvodnil ďalej tým, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane, po preskúmaní odvolaniami napadnutých rozhodnutí správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojených spisových materiálov nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane. Tieto závery vytvárali dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov napadnutých rozhodnutí, a preto sa žalovaný s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc posúdenie veci správcom dane za správne. Námietky a dôvody uvádzané žalobcom v odvolaniach neboli podľa žalovaného spôsobilé spochybniť správnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane. Žalobca v podaných odvolaniach podľa žalovaného nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňových kontrolách zistený a vo vyrubovacích konaniach vyhodnotený.
8. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu, v ktorej žalobca poukazoval na to, že správcovi dane predložil doklady (faktúry a CMR) preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré podľa neho potvrdili správcovi dane aj zástupcovia prepravcov, ktorí zabezpečovali prepravu na územie iného členského štátu uviedol, že správca dane za účelom preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru žalobcom z tuzemska do iného členského štátu EÚ - do Maďarska zaslal na základe článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH maďarskej daňovej správe žiadosti
o MVI týkajúce sa zahraničných odberateľov Quiet Cleanway Kft. a Clearing Network Kft.. Správca dane požiadal daňovú správu členského štátu Maďarsko o preverenie dodávok týkajúcich sa faktúr vystavených žalobcom pre uvedených zahraničných odberateľov. Z odpovedí na žiadosť o výmenu informácii vyplynulo, že zahraničné daňové subjekty nepredložili maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca. Ako je zrejmé z napadnutých rozhodnutí deklarovaní odberatelia sú nekontaktné spoločnosti so zrušenými registráciami pre daň, so správcom dane nespolupracujú, nemajú žiadnych zamestnancov, sídla spoločnosti sú len virtuálne. Žalovaný poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 76S/24/2021 - 76 zo dňa 22. septembra 2021, z ktorého vyplýva, že v rámci preverovania deklarovaného dodania tovaru a preverovania daňovým subjektom predložených dôkazov môže pre daňové orgány vyvstať potreba preveriť daňovým subjektom deklarované dodanie tovaru aj u deklarovaného odberateľa, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Keďže išlo o oslobodenie od dane z titulu deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu, tieto skutočnosti mohol správca dane preveriť len na základe žiadosti o MVI zaslanej príslušnému správcovi dane štátu, v ktorom mal sídlo deklarovaný odberateľ. Skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nepreukázal, že tovar od žalobcu reálne prevzal, nemôže byť pričítaná na zodpovednosť daňového subjektu, avšak daňové orgány nemôžu pri vyhodnocovaní splnenia podmienok stanovených Zákonom o DPH opomenúť tie zistenia, ktoré oznámi zahraničný správca dane na základe podanej žiadosti o MVI a tieto musia vyhodnotiť v kontexte so zisteniami vyplývajúcimi z iných vykonaných dôkazov.
9. Žalovaný uviedol, že prepravu tovaru pre zahraničného odberateľa Quiet Cleanway Kft. mala uskutočniť spoločnosť MASSIVE DYNAMIC s.r.o. vozidlom FIAT DUCATO, ev. č. K., ktorého vlastníkom je spoločnosť ADSLOGISTIC s.r.o.. Preprava mala byť uskutočnená na účet maďarského odberateľa. Podľa vyjadrenia svedka B. C. D., konateľa spoločnosti MASSIVE DYNAMIC s.r.o., táto spoločnosť vykonávala prepravu svojho tovaru a aj tovaru žalobcu pre uvedeného maďarského odberateľa. Spoločnosť MASSIVE DYNAMIC s.r.o. neviedla záznamy o prevádzke vozidla za rok 2017. Prepravu tovaru si objednával konateľ maďarskej spoločnosti osobne, meno si C. D. nepamätal. Daňový subjekt MASSIVE DYNAMIC s.r.o. v podaných súhrnných výkazoch za jednotlivé preverované zdaňovacie obdobia roku 2017 nedeklaroval uvedeným maďarským odberateľom žiadne dodanie služby. Za prepravy pre spoločnosť Quiet Cleanway Kft. bola vystavená jedna faktúra č. FV1700220 zo dňa 4. mája 2017. Spoločnosť MASSIVE DYNAMIC s.r.o. v podanom súhrnnom výkaze za máj 2017 nedeklarovala uvedenému maďarskému odberateľovi žiadne dodanie služby. Taktiež boli zistené rozpory medzi predloženými dokladmi a výpoveďou svedka B. C. D. v prípade uskutočnených prepráv – svedok tvrdil, že na vozidlo FIAT DUCATO, ev. č. K. je možné naložiť 4 palety, pričom podľa predloženej evidencie jázd a CMR malo byť dňa 17. januára 2017 prepravených 6 paliet v rámci jednej jazdy. Dňa 23. februára 2017 mala byť vykonaná preprava tvaru z Kurtáňa do Budapešti podľa CMR č. M., pričom faktúra ku ktorej sa uvedené CMR vzťahuje (FV1700295), bola vystavená dňa 1. marca 2017 a vyhlásenie o prevzatí a vyvezení tovaru bolo vystavené dňa 23. marca 2017. Ďalšie rozpory týkajúce sa dopravy tovaru boli zistené po nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti MASSIVE DYNAMIC s.r.o. za obdobie 1-12/2017. Nezrovnalosti boli zistené medzi počtom prepráv v zmysle predloženej evidencie jázd za rok 2017 vozidlom ev. č. K. a medzi prepravami tovaru pre odberateľa Quiet Cleanway Kft.. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť MASSIVE DYNAMIC s.r.o. fakturovala paušálnu jednotkovú cenu za jednu prepravu vo sume 50,00 Eur v rozpore s predloženou Zmluvou o preprave tovaru zo dňa 2. januára 2017, kde bola dohodnutá odmena za prepravné služby vo výške 0,50 Eur/1 km. Najkratšia identifikovaná cestná vzdialenosť medzi obcou Kurtáň a Budapešťou (133 km) nezodpovedá fakturovanej čiastke. Vyjadrenie svedka – B. C. D. sa overením nepotvrdilo.
10. Žalovaný uviedol, že prepravu tovaru pre spoločnosť Clearing Network Kft. mala realizovať spoločnosť JMC-Logistic s.r.o. vozidlom IVECO 35S18, ev. č. K., ktorého držiteľom je spoločnosť ADSLOGISTIC s.r.o.. Preprava mala byť uskutočnená na účet žalobcu. Daňový subjekt JMC-Logistic s.r.o. predložil ako dôkaz o vykonaných prepravách záznamy o prevádzke motorového vozidla, avšak tieto boli nepreukazné, keďže neobsahovali čas trvania cesty a ani stav tachometra. Ďalšie nezrovnalosti vyplynuli medzi záznamom o prevádzke motorového vozidla predloženým dňa 22. júna 2020 a dňa 14. júla 2020, ktoré sa týkali toho istého vozidla, keď boli vykazované v rovnakých dňoch rozdielne evidované trasy a rozdielna dĺžka v km. Nezrovnalosti boli zistené aj v nadväznosti evidovaných jázd. Vyjadrenie svedka L. D. ohľadom uskutočnenia prepravy tovaru pre odberateľa Clearing Network Kft. sa overením nepotvrdilo.
11. Žalovaný uviedol, že na žiadnom z predložených dokladov (faktúra, CMR, prehlásenie, objednávka) nie je uvedený údaj o presnej adrese, na ktorú mal byť tovar dodaný. Správca dane konštatoval, že pre všetky preverované spoločnosti v Maďarsku bolo typické, že obchodné vzťahy s nimi prebiehali len určitý počet mesiacov a následne boli nahradené inou spoločnosťou (v prípade spoločnosti Quiet Cleanway Kft. spolupráca trvala od 15. decembra 2016 do konca apríla 2017, v prípade spoločnosti Clearing Network Kft. od 3. októbra 2017 do konca decembra 2017).
12. Žalovaný poukázal na to, že úhrady týkajúce sa vystavených faktúr boli realizované prostredníctvom poštových poukazov (pobočka Štúrovo 1) a ako vkladateľ bola identifikovaná osoba čínskej národnosti Chen-I-Wen (rovnaká v prípade pri spoločnosti Quiet Cleanway Kft. a Clearing Network Kft.), pričom nebol zistený žiadny vzťah tejto osoby konať v mene uvedených maďarských spoločností. Je neobvyklé, aby ani jeden z preverovaných obchodných odberateľov v Maďarsku nedisponoval bankovým účtom a úrady uskutočňoval v hotovosti. Žalovaný ďalej poukázal na to, že objednávky tovaru od spoločností Quiet Cleanway Kft. a Clearing Network Kft., ktoré predložil žalobca, neobsahovali náležitosti, ktoré vyplývali z uzatvorených Zmlúv o obchodnej spolupráci (neobsahovali podmienky týkajúce sa ceny, dohodnuté platobné podmienky a dohodnuté dodacie podmienky). Žalovaný skonštatoval, že nekontaktní zahraniční odberatelia Quiet Cleanway Kft. a Clearing Network Kft. žiadnym spôsobom nepreukázali, že obstarali tovar z iného členského štátu, teda zo Slovenska od žalobcu. Nepreukázali, či vôbec reálne existujú ako zdaniteľné osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť. Nepreukázali, ako ďalej s tovarom naložili (napr. či ho použili ďalej na účely svojho podnikania), či majú prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH. Údaje uvedené na dokladoch CMR a faktúrach sa daňovou kontrolou nepotvrdili, t. j. nepotvrdilo sa miesto dodania predmetného tovaru na adresách uvedených na dokladoch CMR a nepotvrdilo sa ani to, že predmetný tovar skutočne prevzali spoločnosti, ktorých odtlačky pečiatok sú na dokladoch CMR a ktoré sú uvedené ako príjemcovia tovaru. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predložené CMR ani v jednom prípade neobsahovali v odd. 3 konkrétnu adresu vykládky tovaru, ale len označenie Budapešť, Maďarsko.
13. K námietke žalobcu, že od daňového subjektu nemôže byť požadované, aby zabezpečil dôkazy, ktoré zabezpečiť nedokáže, pretože to nie je v jeho silách alebo právomoci, žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že preverovaní odberatelia v Maďarsku si neplnili odo dňa svojho vzniku svoje povinnosti voči správcovi dane. Pre všetky preverované spoločnosti v Maďarsku bolo typické, že obchodné vzťahy s nimi prebiehali len určitý počet mesiacov a následne boli tieto spoločnosti nahradené inými spoločnosťami. Žalovaný mal za to, že časový odstup medzi kontrolovanými obdobiami a dobou výkonu kontroly nemal žiadny vplyv na získané dôkazy v procese medzinárodnej výmeny informácií. Žalovaný k námietkam ohľadom dôkazného bremena uviedol, že v zmysle § 24 Daňového poriadku je to práve daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach. Tiež je povinný preukazovať skutočnosti, na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane, ako aj preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Žalovaný mal za to, že nie je povinnosťou správcu dane označiť daňovému subjektu, akými dôkazmi má preukázať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. l Daňového poriadku. Po spochybnení žalobcom predložených dokladov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný uviedol, že doklady, ktoré žalobca priložil v prílohách odvolaní, už boli žalobcom predložené počas výkonu daňovej kontroly. Žalovaný mal za to, že samotná existencia dokladov nie je dôkazom toho, že k dodaniu tovaru v skutočnosti došlo a taktiež, že dodanie tovaru musí byť preukázané overiteľnými listinnými dôkazmi aj u obchodného partnera, čo sa v tomto prípade nestalo. Doklady, ktoré boli priložené k odvolaniu, nepreukazovali dodanie tovaru do iného členského štátu a splnenie podmienok stanovených v § 43 Zákona o DPH.
14. Žalovaný ďalej uviedol, že doložky Incoterms, na ktoré poukazoval žalobca, neupravujú prechod vlastníckych práv k tovaru, neplatia automaticky a treba na ne v zmluve explicitne odkázať. Pri použití doložiek Incoterms v obchodnej zmluve je potrebné uviesť jej súhlasnosť s doložkami a odkázať aj na rok ich vydania, čo sa v posudzovanom prípade nestalo. Dodacie podmienky významným spôsobom ovplyvňujú výšku ceny, pretože určujú, akú časť nákladov spojených s dodávkou tovaru hradí predávajúci a akú časť kupujúci. Doložky však neriešia okamih prechodu vlastníckeho práva medzi predávajúcim a kupujúcim. Možno sa na tom dohodnúť v kúpnej zmluve, inak prechod vlastníckeho práva nastane podľa všeobecných pravidiel práva, ktorými sa kúpna zmluva riadi. Žalovaný konštatoval, že podľa žalobcom predložených Zmlúv o obchodnej spolupráci mali byť dodacie podmienky a
prechod nebezpečenstva škody na tovare stanovené v jednotlivých objednávkach. Žalovaný predložil správcovi dane objednávky od jednotlivých maďarských odberateľov, na ktorých neboli uvedené dodacie podmienky a prechod nebezpečenstva škody na tovare, tak ako je to definované v citovanom článku Zmlúv o obchodnej spolupráci. Žalovaný uviedol, že podľa zistení správcu dane mali odberatelia podpisovať faktúry pri preberaní tovaru od prepravcov, a teda aj nebezpečenstvo škody na tovare podľa zmluvy by malo prejsť na kupujúceho podpisom faktúry, čo je v rozpore s vyjadrením žalobcu týkajúcom sa podmienky Ex Works, podľa ktorej kupujúci znáša všetky riziká od okamihu prevzatia tovaru v závode predávajúceho.
15. Žalovaný k výpovedi svedka L. D. uviedol, že výpoveď daného svedka nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci, že tovar bol skutočne dodaný spoločnostiam Outstanding Clean Kft., Clearing Network Kft., Deeply Clean Kft., Simpclean Hungary Kft., Quiet Cleanway Kft. a dôkaz toho, že v danom prípade boli splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Svedok L. D. ústne deklaroval svoju účasť ako vodič pri prepravách tovaru pre maďarské spoločnosti Outstanding Clean Kft., Clearing Network Kft., Deeply Clean Kft., Simpclean Hungary Kft., Quiet Cleanway Kft., pričom nevedel uviesť, či spoločnosť MASSIVE DYNAMIC s.r.o. viedla evidenciu jázd. On ako vodič takúto evidenciu neviedol. Svedok uviedol, že si preveroval totožnosť osôb konajúcich za maďarských odberateľov nahliadnutím do pasu alebo iného dokladu totožnosti. Tovar sa mal v zmysle výpovede svedka vždy vykladať v areáli čínskych trhov na Kobányi utca v Budapešti, pričom ani v jednom z preverovaných prípadov adresa, ktorú svedok uvádzal ako miesto, kde bol tovar vykladaný, nemala žiadne spojenie s deklarovanými odberateľmi, nebola na týchto odberateľov registrovaná a podľa zistení maďarskej daňovej správy nebol preukázaný ani žiadny vzťah odberateľov k týmto priestorom. Na základe uvedených skutočností žalovaný námietky z predmetnej časti odvolania vyhodnotil ako nedôvodné.
16. K námietke žalobcu, v ktorej uviedol, že pre účely daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky doklady a dôkazy, ktoré vedel zabezpečiť sám, žalovaný uviedol, že žalobca predloženými dokladmi (faktúry, CMR, zápisnice a iné) nepreukázal, že predmetný tovar dodal maďarským odberateľom uvedeným na faktúrach a dokladoch CMR. Počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že na maďarské spoločnosti Quiet Cleanway Kft. a Clearing Network Kft. prešlo právo nakladať s predmetným tovarom (s hmotným majetkom) ako vlastník. Doklady CMR a faktúry ako daňové doklady samé o sebe nie sú dostatočným dôkazom, že určité plnenie bolo uskutočnené, ale sú len tvrdením o takejto udalosti. Ak sa preukáže, že plnenie deklarované na doklade CMR, faktúre, prípadne na iných dokladoch, nebolo uskutočnené tak, ako to deklarujú uvedené doklady, potom takéto doklady sa stávajú nepreukazným dôkazom. Ani skutočnosť, že určitý doklad má všetky náležitosti dokladu CMR alebo faktúry a je riadne zaúčtovaný a zaevidovaný v záznamoch vedených pre účely DPH, nie je dôkazom o tom, že došlo k skutočnému dodaniu tovaru žalobcom pre deklarovaného odberateľa do iného členského štátu a že deklarovaný tovar bol dodaný na miesto určenia, vzhľadom k tomu, že miesto určenia (adresa) uvedená na doklade CMR je všeobecná adresa - Budapešť, Maďarsko, bez uvedenia konkrétnej ulice, resp. špecifikácie miesta vykládky. Adresa vykládky uvedená svedkom L. D. nemala žiadne spojenie s deklarovanými odberateľmi, podľa zistení maďarskej daňovej správy nebol preukázaný ani žiadny vzťah odberateľov k týmto priestorom. Z dokladov predložených žalobcom konkrétne miesto odovzdania tovaru odberateľom nevyplýva, pričom dôkazné bremeno na jednoznačné a nepochybné preukázanie dodania tovaru odberateľovi v inom členskom štáte zaťažovalo žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že pre splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane stanovených v § 43 Zákona o DPH nepostačuje iba predloženie dokladov, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, čo v tomto prípade na základe zistení správcu dane nebolo preukázané. Ďalej zdôraznil, že správca dane nepreukazoval podvodné konanie žalobcu v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ale svoje závery založil na tom, že žalobca porušil § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH.
17. Žalovaný konštatoval, že nielen preverovaní odberatelia v Maďarsku nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že tovar, ktorý mal byť dodaný s oslobodením od dane od žalobcu, bol skutočne dodaný a prepravený do Maďarska, ale ani žiadny z tuzemských dopravcov hodnoverne nepreukázal uskutočnenie prepráv tovaru pre deklarovaných odberateľov. Nedostatky v evidencii boli zistené u dopravcov, ktorých mali zabezpečovať odberatelia (MASSIVE DYNAMIC, s.r.o., Lantal s.r.o.), a aj u dopravcu, ktorého zabezpečil žalobca (JMC-Logistic s.r.o.). Predložené objednávky v rozpore so Zmluvami o spolupráci uzatvorenými so zahraničnými odberateľmi neobsahovali podmienky týkajúce sa termínu dodania, platobné podmienky a ani dodacie podmienky.
18. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nepreniesol zodpovednosť alebo ťarchu dokazovania z odberateľov na žalobcu. Údaje uvedené na faktúrach a CMR predložených žalobcom sa preverovaním vykonaným správcom dane nepodarilo preukázať. V danej súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/14/2016, podľa ktorého „fakt, že dodávateľská spoločnosť či iné subjekty v obchodnom reťazci, vrátane účtovníctva a iných dokladov, sa dostali do rúk nekontaktných osôb, pôsobí teraz na ťarchu žalobcu, aj keď ho priamo nezavinil. Nemožnosť preveriť, že uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmeny konateľov v týchto spoločnostiach, totiž sťažia dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení“. Žalovaný dodal, že skutočnosť, že účtovné doklady deklarovaných maďarských odberateľov sa počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nepodarilo zabezpečiť, stávajú tieto spoločnosti do postavenia obdobného nekontaktným spoločnostiam (čo vyplýva aj z odpovedí na MVI), a to aj vo vzťahu k zisteniam správcu dane týkajúcich sa uvedených spoločností (nekontaktnosť, neexistencia účtovných dokladov, formálne sídlo spoločnosti, zmena konateľov a pod.)
19. K odvolacej námietke, v ktorej žalobca namietal, že správca dane sa nevyrovnal s jeho námietkami a nezobral do úvahy vyjadrenia svedkov, ktorí dodanie tovaru do iného členského štátu potvrdili, žalovaný uviedol, že správca dane počas vyrubovacieho konania vypočul na návrh daňového subjektu všetkých navrhnutých svedkov a ich výpovede podrobne vyhodnotil v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101108736/2021 zo dňa 28. júna 2021 a v rozhodnutiach správcu dane. Žalovaný uviedol, že listinné doklady predložené žalobcom nie je možné pokladať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru odberateľom v Maďarsku, ale len za podklady spĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Rovnako výpovede jednotlivých svedkov, na ktoré poukazoval žalobca, nie je možné považovať za dôkazy o tvrdených skutočnostiach, jedná sa len o vyhlásenia, ku ktorým neboli predložené žiadne dôkazy, t. j. dané vyhlásenia sú bez možnosti overenia. Žalovaný mal za to, že výpovede svedkov v kontexte získaných dôkazov správcu dane nepotvrdili jednoznačne a nespochybniteľne uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobcu pre odberateľov v Maďarsku. Podľa žalovaného správca dane vo svojich rozhodnutiach podrobne vyhodnotil výpovede v odvolaní uvedených svedkov. Žalovaný uviedol, že správca dane pri hodnotení svedeckých výpovedí a iných zistení postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný uviedol, že námietky týkajúce sa účelového postupu správcu dane sú všeobecné a nedôvodné, žalobca poukazuje iba na vybrané ústne tvrdenia svedkov, ktoré neboli preukázané žiadnymi listinnými a ani inými dôkazmi.
20. K námietke, v ktorej žalobca namietal selektívnosť a tendenčnosť konania správcu dane pri hodnotení dôkazov žalovaný uviedol, že v danom prípade to bolo žalobca, ktorý mal dôkazné bremeno preukázania, že podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH zakotvené v ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH boli splnené. Ak platiteľ nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá ustanovenie § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Žalobca preukazoval splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane aj predložením prepravných dokladov (CMR), na ktorých bolo uvedené nešpecifikované miesto vykládky: Budapešť, Maďarsko, pričom preverením správcu dane bola preprava tovaru spochybnená, t.j. boli spochybnené údaje na listinných prepravných dokladoch. Správca dane preukázal, že deklarované dodanie tovaru pre odberateľov v Maďarsku nebolo preukázané relevantnými dokladmi a dôkazmi o uskutočnenom dodaní tovarov do iného členského štátu práve uvedeným spoločnostiam. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že tovar na základe preverovaných faktúr bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu.
21. Žalovaný k rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veciach C-80/11 a C-324/11 uviedol, že správca dane nepreukazoval podvodné konanie daňového subjektu v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ale svoje závery uvedené v Protokole a napadnutom rozhodnutí založil na tom, že žalobca porušil ustanovenie § 43 ods. 1 a. 5 Zákona o DPH. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že počas daňovej kontroly nebolo preukázané, že žalobca reálne dodal tovar zahraničným odberateľom uvedeným na predložených odberateľských faktúrach. Správca dane podľa žalovaného správne vyhodnotil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH ako neoprávnené. Žalovaný uviedol , že existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný odberateľom uvedeným na faktúrach a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli
zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami. Na základe uvedených skutočností žalovaný odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, ktorý uviedol, že žalobca porušil ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pretože nepreukázal splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu - Maďarska. Žalovaný mal za to, že okrem žalobcom predložených formálnych dôkazov, ktorými deklaroval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ podľa ustanovenia § 43 Zákona o DPH, sa v daňovej kontrole nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov o nároku na oslobodenie od dane.
Žalobné body
22. Žalobca sa žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobia január až apríl 2017 a november a december 2017. V prvom rade žalobca namietal, že správcovi dane v priebehu daňovej kontroly dokladoval, že odberateľ si tovar riadne objednal, za tovar zaplatil a tovar bol prepravený na územie Maďarskej republiky na miesto uvedené podľa pokynov odberateľa subjektom vykonávajúcim prepravu tovaru, kde bol tovar vyložený a poverenou osobou prevzatý. Medzi odberateľom ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim bolo dohodnuté, že tovar bude odoslaný prostredníctvom dopravnej spoločnosti objednanej kupujúcim a kupujúci si prevezme tovar v sídle predávajúceho - žalobcu a následne si kupujúci na vlastné náklady a riziká zabezpečí prevoz tovaru do Českej republiky (správne má byť Maďarskej republiky). Tieto dodacie podmienky sú v súlade s paritou Incoterms - EXW. V medzinárodnej preprave sa pre preukázanie odoslania a prijatia tovaru používa CMR. Dopravná spoločnosť a vodič potvrdili, že tovar prepravili podľa dispozície objednávateľa prepravy, ktorým bol odberateľ (PIMI-PAP Trade Kft., Outstanding Clean Kft., Clearing Network Kft., Deeply Clean Kft., Simpclean Hungary Kft. a Quiet Cleanway Kft.)
23. Následne žalobca namietal, že nepresné, resp. neúplné svedectvá osôb podieľajúcich sa na preprave s odstupom času nič nemenia na tej skutočnosti, že v okamihu nakládky tovaru na vozidlo dopravcu, ktoré zabezpečil odberateľ (kupujúci), je už tovar mimo žalobcovej kontroly, predávajúci splnil dohodnuté dodacie podmienky a vlastnícke právo prešlo na odberateľa v mieste a čase dodania tovaru, uvedené potvrdili aj svedkovia p. N. G. - konateľ žalobcu, p. O. G. - účtovníčka žalobcu a skladník žalobcu p. P. P.. Dopravca potvrdil, že tovar podľa objednávky odberateľa prepravil na územie Maďarskej republiky, kde tovar podľa dispozície objednávateľa prepravy bol vyložený v mieste Budapešť. Na predložených prepravných dokladoch správcovi dane - CMR sú uvedené všetky náležitosti. S touto informáciou sa správca dane nijakým spôsobom nevysporiadal a vychádzal z podkladov medzinárodného zisťovania, že sa plnenie neuskutočnilo, nakoľko odberateľ tento obchod nevykázal pri splnení si daňových a evidenčných povinností. Rovnako správca dane nebral v úvahu skutočnosť, že od realizácie nakládky a prepravy tovaru až do momentu výsluchu svedkov uplynul dlhý časový úsek a pri frekvenciách nakladania a prepravy tovarov, ktoré zamestnanci prepravných spoločností pravidelne realizujú, je pochopiteľné, že si nepamätajú na jednotlivé okolnosti realizácií prepravy tovaru a nie ešte na mená a miesta jednotlivých prepráv, prípadne mená osôb, s ktorými neprichádzajú pravidelne do kontaktu.
24. Žalobca poukázal na to, že podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH je potrebné dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať nasledovnými dokladmi: faktúra, doklad o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom v inom členskom štáte, inými dokladmi - zmluva, objednávka, doklady o platbe, dodací list. V medzinárodnej preprave sa pre preukázanie odoslania a prijatia tovaru používa CMR. Správcovi dane boli predložené všetky doklady tak, ako ich vyžaduje Zákon o DPH a takto bolo riadne preukázané oslobodené plnenie podľa § 43 Zákona o DPH - dodanie tovaru do iného členského štátu. Podľa názoru žalobcu sa jednoznačne preukázalo, že prepravca realizoval prepravu dodaného tovaru zo Slovenskej republiky na územie Maďarskej republiky, a to v zmysle dohody s kupujúcim - odberateľom. Nakoľko preprava tovaru bola priamo objednaná kupujúcim, žalobca stratil dispozičné oprávnenie k predanému tovaru momentom naloženia tovaru do nákladného vozidla dopravnej spoločnosti, ktorá realizovala prepravu tovaru. Tým, že odberateľ nepriznal nadobudnutie tovaru – jeho dodanie z iného členského štátu, nepostupoval správne a mal by za to niesť zodpovednosť
sám. Táto zodpovednosť by nemala byť prenášaná na predávajúceho (žalobcu), ktorý za tento stav nenesie žiadnu zodpovednosť. O úmysle kupujúceho, že v Maďarskej republike neprizná nadobudnutie tovaru, žalobca nemal žiadne informácie a konal v dobrej viere, že tovar dodal kupujúcemu, tento bol prepravený na územie Maďarskej republiky a následne uhradený, o čom žalobca všetky doklady predložil správcovi dane, a teda mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno o tom, že sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Žalobca považoval za absolútne nelogické, aby bol v konečnom dôsledku „sankcionovaný“ vyrubením dane z dôvodov, že odberateľ je podľa následne získaných informácií nespoľahlivým subjektom pre daňové účely, ako aj pre platby DPH. Za rovnako nelogické považoval aj to, aby správca dane vyhodnotil celú prepravu ako prepravu, ktorá sa neuskutočnila, a to aj napriek tomu, že bolo preukázané, že motorové vozidlo prepravnej spoločnosti zrealizovalo nakládku tovaru z miesta sídla žalobcu a vykonalo priamo z tohto miesta prepravu tovaru až na miesto určenia, čo potvrdili jednotliví svedkovia, ako aj vodiči prepravných spoločností, ktoré prepravovali tovar.
25. Žalobca mal za to, že tovar bol podľa požiadavky odberateľa naložený na dopravný prostriedok identifikovaný podľa oznámenia odberateľa, vodič tovar prevzal a následne prepravil podľa požiadavky odberateľa na územie Maďarskej republiky (dôkazom je CMR a tiež aj vyjadrenie vodiča). Tovar bol prepravený na miesto určenia, ktoré stanovil objednávateľ prepravy - odberateľ, miestom určenia bola Budapešť, tovar bol vyložený na základe pokynu objednávateľa prepravy na ním určenej adrese v Budapešti. Bežne sa stáva, že miesto vykládky tovaru sa mení a spresňuje počas prepravy. To sa stalo aj v tomto prípade, keď vodič dostal spresňujúcu informáciu počas prepravy od kupujúceho, kde má tovar v Budapešti dopraviť a vyložiť. Miesto vykládky určoval kupujúci. Jednoznačne sa podľa žalobcu preukázalo, že prepravovaný tovar bol prevzatý od neho vodičom dopravcu, tovar bol naložený na dopravný prostriedok, následne bol prepravený na územie Maďarskej republiky, kde bol tovar vyložený a bolo zaň zaplatené. Týmto stratil žalobca akékoľvek dispozičné oprávnenie nakladať s tovarom, nakoľko tovar sa stal vlastníctvom kupujúceho momentom jeho dodania kupujúcemu. Správca dane mal pri daňovej kontrole k dispozícii všetky doklady, ktoré tieto skutočnosti dosvedčovali. Postup správcu dane je podľa žalobcu v rozpore so skutočným stavom veci a tiež aj v rozpore so základnými zásadami daňového konania uvedenými v § 3 Daňového poriadku, keď správca dane bol povinný hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a brať do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ako aj v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane pri daňovej kontrole zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je aj Zákon o DPH, ktorý v § 19 ods. 1 uvádza, že dňom dodania tovaru vzniká daňová povinnosť, pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Keďže prepravu tovaru zabezpečoval kupujúci, momentom odovzdania tovaru dopravcovi vzniklo kupujúcemu právo nakladať s tovarom ako vlastníkovi. Uvedeným momentom prešlo dispozičné právo k tovaru na kupujúceho - odberateľa. Správca dane podľa žalobcu nekonal dôsledne v súlade s platnými predpismi, a preto sú jeho závery z daňovej kontroly, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia o vyrubení sumy rozdielov dane na DPH za príslušné zdaňovacie obdobia, nesprávne.
26. Žalobca poukázal a všeobecné pravidlá Incoterms, ktoré stanovujú dodacie podmienky pri medzinárodnom obchode. Podľa dodacej podmienky Ex Works kupujúci hradí prepravu už zo závodu predávajúceho a z miesta naloženia odovzdania tovaru dopravcovi nesie za tovar zodpovednosť. Kupujúci si sám dojedná podmienky prepravy a má pod kontrolou prepravné náklady, určuje miesto vykládky ako aj všetky aspekty prepravy. V prípade zabezpečenia prepravy treťou stranou je dôležitá skutočnosť, kto objednáva a platí prepravu a kde je miesto odovzdania. V prípade, keď kupujúci zabezpečuje prepravu od predávajúceho do miesta určenia, za prepravu a aj za tovar zodpovedá kupujúci, a to momentom odovzdania tovaru dopravcovi, ktorého objednal a zaplatil kupujúci. Predávajúci už nemá žiadne dispozičné právo s tovarom, tovar bol odovzdaný dopravcovi a dispozičné právo prechádza týmto momentom na kupujúceho. Pre účely DPH na preukázanie podmienok oslobodenia pri dodaní do iného členského štátu alebo dodanie do tretieho štátu je dôležitou podmienkou pre oslobodenie nielen tá skutočnosť, že tovar bol odovzdaný dopravcovi, ktorého zabezpečil kupujúci z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (týmto momentom odovzdania prechádza dispozičné právo na kupujúceho), ale aj skutočný pohyb tovaru, teda jeho fyzické premiestnenie na územie iného členského štátu. V danom prípade kupujúci, ktorý si tovar u žalobcu objednal a za tovar aj zaplatil, zabezpečoval tiež prepravu tovaru, keď prepravu objednal, organizoval a riadil. Momentom odovzdania
tovaru zo strany predávajúceho na vozidlo dopravcu za tovar zodpovedá kupujúci. Na základe dohody s kupujúcim žalobca tovar odovzdal do dispozície kupujúceho tak, že ho odovzdal dopravcovi, ktorého určil kupujúci. Týmto momentom odovzdania tovaru dopravcovi nadobudol kupujúci vlastnícke právo k tovaru. Úlohou dopravcu bolo dopravenie tovaru podľa dispozície kupujúceho na územie Maďarskej republiky a tovar mal byť vyložený v Budapešti, pričom miesto dopravcovi uviedol kupujúci. Takto boli podľa žalobcu splnené podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Keďže v priebehu daňovej kontroly bolo potvrdené, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu osobe uvedenej na faktúrach, bola podľa žalobcu splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH. Takéto dodanie tovaru správca dane mal podľa žalobcu považovať za dodanie v zmysle § 8 Zákona o DPH, podľa ktorého dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
27. V súvislosti so spochybnením reálneho dodania tovaru do iného členského štátu zo strany správcu dane žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/102-105/02, podľa ktorého jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 2 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.) a na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie C-80/11 z 21. júna 2012 vo veci Mahagében a Dávid, C-285/11 zo 6. decembra 2012 vo veci Bonik a rozhodnutie C- 18/13 z 13. februára 2014 vo veci Maks Pen), v zmysle záverov ktorých nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu (odberateľa) nemôže byť daňovému subjektu na ťarchu.
28. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietol, že došlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu so strany žalovaného, najmä z dôvodu:
- že správca dane v rozhodnutí uvádza porušenie § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pričom všetky doklady správcovi dane boli predložené tak, ako ich ukladá Zákon o DPH, dodanie tovaru do iného členského štátu bolo potvrdené tiež výpoveďami svedkov, bola preukázaná preprava tovaru na územie iného členského štátu, ako aj jeho prevzatie zástupcom odberateľa, ale správca dane na základe vlastného subjektívneho posúdenia toto dodanie odmietol uznať ako dodanie tovaru do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň;
- nejednoznačné a rozporné tvrdenia správcu dane o nesprávnom postupe žalobcu a nejednoznačné závery v zhrnutí a vyhodnotení dôkazov, keď na jednej strane namieta úplnosť preukázania dodania tovaru do iného členského štátu dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH a na druhej strane uvádza, že preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemôže správca dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, čo nazýva tzv. formálnou stránkou;
- správca dane pri zamietnutí práva na deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu ako oslobodeného dodania tovaru nerešpektoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH, najmä ustanovenia uvedené v § 43 ods. l až 5;
- správca dane poprel princípy DPH v rozpore so Smernicou Rady Európskej únie č. 2006/12/ES o spoločnom systéme DPH.
29. Žalobca v správnych žalobách ďalej poukázal na procesné pochybenia správcu dane:
- správca dane pri dokazovaní podľa žalobcu nepostupoval pri kontrole podľa § 3 ods. 2 a § 24 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a povinnosť preukazovania skutočností o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu;
- postup správcu dane pri vykonaní úkonov bol v rozpore so základnými právami na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje každému právo prerokovania veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a vyjadrenia ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku,
- správca dane v Protokole uviedol svoje kontrolné zistenia, ale vyhodnotenie dôkazov podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku s poukázaním na porušenia konkrétnych ustanovení Zákona o DPH nie je v súlade so skutočnosťou, ide o jeho subjektívne tvrdenia;
- v rozhodnutiach absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ktoré boli zo strany žalobcu porušené. Tvrdenie správcu dane, že konanie daňového subjektu je v rozpore s platnou legislatívou a tiež aj jeho tvrdenia o nedodaní tovaru pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte, sú nejednoznačné a všeobecné.
30. Správca dane v priebehu kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho konania podľa žalobcu nezohľadnil jeho vyjadrenia, nezaoberal sa dôsledne podanými námietkami. Žalovaný nepreskúmal napadnuté
rozhodnutia v požadovanom rozsahu, nevysporiadal sa s dôvodmi a námietkami, ktoré uviedol v odvolaniach voči rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy. V napadnutých rozhodnutiach žalovaného „žalovaný síce podrobne uviedol všetky žalobcove námietky a ich zdôvodnenie, avšak všetky uvedené námietky zamietol, nezaoberal sa nimi alebo ich neuznal, argumenty odmietol, považoval ich za neopodstatnené, nekonkrétne, alebo nerelevantné.“ Žalovaný pritom uviedol, že žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy a tie dôkazy, ktoré boli predložené, považoval za formálne dôkazy, ktoré podľa jeho vyjadrenia nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na faktúre. Žabca argumentoval, že predložil všetky doklady, ktoré vyžaduje Zákon o DPH v ustanovení § 43 a zároveň bolo dodanie potvrdené dopravcom a jeho vodičom, ktorý tovar prepravil na územie iného členského štátu na dohodnuté miesto odovzdania, kde tovar následne odovzdal zástupcovi odberateľa tak, ako to bolo dohodnuté. Nie je možné a potrebné dokazovať tieto skutočnosti iným dôkazmi, keď v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania boli predložené všetky dôkazy tak, ako ich požaduje zákon. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal dôsledne jeho námietkami a vo svojich rozhodnutiach len zopakoval tvrdenia a závery správcu dane, pričom len v malej miere a okrajovo sú uvedené závery, stanoviská a zdôvodnenia žalovaného. Žalovaný v tomto prípade podľa žalobcu nepreskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu požadovanom v odvolaniach a dôsledne sa nezaoberal námietkami uvedenými žalobcom v odvolaniach. Žalobca tvrdil, že každý jeho odberateľ bol v čase uskutočňovania dodávok tovarov právnickou osobou, ktorá bola riadne registrovaná v Maďarskej republike, bola zapísaná v obchodnom registri a mala v tom čase platnú registráciu platiteľa DPH. K tomu, že tieto spoločnosti nepriznali nadobudnutie tovaru v Maďarskej republike, žalobca uviedol, že ich postup je nesprávny, uvedenú skutočnosť mali odberatelia priznať, avšak nebolo v jeho moci ako ani jeho povinnosťou ovplyvniť toto ich konanie. Za svoje konanie a nesprávny postup by mal byť sankcionovaný, resp. postihnutý subjekt, ktorý tento stav zapríčinil, a nie žalobca. Správca dane podľa žalobcu postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, najmä so základnými zásadami daňového konania, na ktoré bolo zo strany žalobcu poukázané. Žalovaný sa týmito námietkami žalobcu a vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré žalobca podrobne uviedol aj vo svojich odvolaniach, ani nezaoberal.
31. Podľa žalobcu o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu Európskej únie spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (a správca dane) a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-409/04 Teleos plc. Právny záver žalovaného a správcu dane nie je podľa žalobcu podložený vykonaným dokazovaním, pričom v konaní žalobcom predložené CMR obsahujú predpísané náležitosti, o. i. obsahujú pečiatku a podpis maďarských odberateľov ako dôkaz o prevzatí tovaru odberateľom deklarovaným na CMR, na dodacom liste a aj na faktúre. Zákon ukladá povinnosť predloženia dokladu o preprave tovaru (CMR) v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH, t. j. platiteľ preukazuje splnenie podmienok oslobodenia od dane prepravným dokladom (CMR) v prípade, ak prepravu zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom, teda dopravcom ako treťou osobu. Pokiaľ správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH boli predložené doklady stanovené v § 43 ods. 5 písm. a) (faktúra) a písm. b) (prepravný doklad – CMR) s vyššie uvedenými náležitosťami, žalobca bol presvedčený o tom, že uniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravnom doklade adresátovi a na miesto v ňom uvedenom, a teda uniesol dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
32. Žalobca tvrdil, že preukázal splnenie zákonných podmienok dokladmi určenými v Zákone o DPH a správca dane a ani žalovaný k nim neprihliadli, resp. nevyhodnotili tieto dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech. Žalobca mal za to, že dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože správca
dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH (konkrétne predložené CMR doklady) vyhodnotil ako formálne a neboli vyhodnotené v súlade s ich obsahom. Zákon predloženie takéhoto dokladu priamo predpokladá. Predložením CMR dokladu je v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane a v prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklad formálny. Ak za takejto dôkaznej situácie správca dane a žalovaný uviedli, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, podľa názoru žalobcu je takýto záver výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vyjadrenia žalovaného
33. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám zo dňa 25. marca 2022 uviedol, že skutočnosti uvádzané v žalobách nezakladajú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane. Žalovaný preto trval na svojich rozhodnutiach č. 102287780/2021, č. 102287961/2021, č. 102288133/2021, č. 102288724/2021, č. 102288402/2021 a č. 102288923/2021, všetky zo dňa 16. novembra 2021, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane č. 101334477/2021, č. 101334718/2021, č. 101334899/2021, č. 101335045/2021, č. 101335142/2021 a č. 101335349/2021, všetky zo dňa 28. júla 2021, žaloby navrhol zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.
34. K žalobnej námietke, v ktorej žalobca namietal, že správcovi dane bolo dokladované, že odberateľ si tovar objednal, za tovar zaplatil a tovar bol prepravený na územie Maďarskej republiky, žalovaný uviedol, že z odpovedí na jednotlivé žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré sú uvedené v prvostupňových rozhodnutiach správcu dane, vyplynulo, že zahraničné daňové subjekty nepredložili maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru, ktorý fakturoval žalobca. Ako je zrejmé z prvostupňových rozhodnutí, deklarovaní odberatelia sú nekontaktné spoločnosti so zrušenými registráciami pre DPH, so správcom dane nespolupracujú, nemajú žiadnych zamestnancov, sídla spoločností sú len virtuálne. Žalovaný dodal, že na žiadnom z predložených dokladov (faktúry, CMR, prehlásenie, objednávka) nie je uvedený údaj o presnej adrese, na ktorú mal byť tovar dodaný. Správca dane konštatoval, že pre všetky preverované spoločnosti v Maďarsku bolo typické, že obchodné vzťahy s nimi prebiehali len určitý počet mesiacov a následne boli nahradené inou spoločnosťou. Žalovaný konštatoval, že nekontaktní zahraniční odberatelia PIMI- PAP Trade Kft.,Outstanding Clean Kft, Deeply Clean Kft., Simpclean Hungary Kft. a Quiet Cleanway Kft. žiadnym spôsobom nepreukázali, že obstarali tovar z iného členského štátu - zo Slovenska od žalobcu. Nepreukázali, či vôbec reálne existujú ako zdaniteľné osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť. Nepreukázali, ako ďalej s tovarom naložili, napr. či ho použili ďalej na účely svojho podnikania, či majú prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH. Údaje uvedené na dokladoch CMR a faktúrach sa daňovou kontrolou nepotvrdili, t. j. nepotvrdilo sa miesto dodania predmetného tovaru na adresách uvedených na dokladoch CMR a nepotvrdilo sa ani to, že predmetný tovar skutočne prevzala spoločnosť, ktorej pečiatky sú na dokladoch CMR, a ktorý je uvedený ako príjemca tovaru. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predložené CMR ani v jednom prípade neobsahovali konkrétnu adresu vykládky tovaru, ale len označenie „Budapešť, Maďarsko.“ Žalovaný ďalej uviedol, že doložky Incoterms, na ktoré poukazuje žalobca, neupravujú prechod vlastníckych práv k tovaru, neplatia automaticky a treba na ne v zmluve explicitne odkázať. Žalovaný konštatoval, že podľa žalobcom predložených Zmlúv o obchodnej spolupráci mali byť dodacie podmienky a prechod nebezpečenstva škody na tovare stanovené v jednotlivých objednávkach. Žalobca predložil správcovi dane objednávky od jednotlivých maďarských odberateľov, na ktorých neboli uvedené dodacie podmienky a prechod nebezpečenstva škody na tovare, tak ako to bolo definované v zmluvách. Žalovaný uviedol, že podľa zistení správcu dane mali odberatelia podpisovať faktúry pri preberaní tovaru od prepravcov, a teda aj nebezpečenstvo škody na tovare podľa zmlúv by malo prejsť na kupujúceho podpisom faktúry, čo je v rozpore s vyjadrením daňového subjektu týkajúceho sa podmienky Ex Works, podľa ktorého kupujúci znáša všetky riziká od okamihu prevzatia tovaru v závode predávajúceho. Na základe uvedených skutočností žalovaný vyhodnotil uvedené námietky ako nedôvodné.
35. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca poukazoval na to, že na predložených dokladoch CMR sú uvedené všetky náležitosti a namietal nepresné a neúplné svedectvá osôb podieľajúcich sa na preprave, ktoré podľa žalobcu nič nemenia na tom, že v okamihu nakládky tovaru na vozidlo odberateľa bol už tovar mimo žalobcovej kontroly, žalovaný uviedol, že správca dane počas vyrubovacieho konania vypočul na
návrh žalobcu všetkých navrhnutých svedkov a ich výpovede podrobne vyhodnotil v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101108736/2021 zo dňa 28. júna 2021 a v prvostupňových rozhodnutiach. Žalovaný konštatoval, že podstatnými skutočnosťami pre posúdenia odvolávajúcim sa uplatneného oslobodenia od DPH z dôvodu dodania tovaru do Maďarska bolo preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu, a zároveň skutočnosť, že deklarovaní odberatelia nadobudli vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva. Listinné doklady predložené žalobcom podľa žalovaného nie je možné pokladať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru odberateľom v Maďarsku, ale len za podklady spĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Rovnako výpovede jednotlivých svedkov, na ktorých poukazuje žalobca, nie je možné považovať za dôkazy o tvrdených skutočnostiach, jedná sa len o vyhlásenia, ku ktorým neboli predložené žiadne dôkazy, t. j. dané vyhlásenia sú bez možnosti overenia. Žalovaný mal za to, že výpovede svedkov v kontexte získaných dôkazov správcu dane nepotvrdili jednoznačne a nespochybniteľne uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobcom pre odberateľov v Maďarsku. Žalovaný uviedol, že výpovede svedkov P. P., N. G. a O. G. nepotvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre maďarských odberateľov preverovaných počas daňovej kontroly. Žalovaný poznamenal, že správca dane v prvostupňových rozhodnutiach podrobne vyhodnotil všetky výpovede jednotlivých svedkov. Správca dane pri hodnotení svedeckých výpovedí a iných zistení postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Časový úsek, na ktorý poukazuje žalobca, nemá podľa žalobcu vplyv na výpovede jednotlivých svedkov, dané námietky sú preto nedôvodné.
36. K žalobným bodom, v ktorých žalobca poukazoval na ustanovenie § 43 ods. 5 Zákona o DPH a tvrdil, že správcovi dane boli predložené všetky doklady tak, ako ich vyžaduje Zákon o DPH, čím bolo aj riadne preukázané oslobodené plnenie v zmysle uvedeného ustanovenia, žalovaný uviedol, že v danom prípade to bol žalobca, ktorý mal dôkazné bremeno preukázania, že podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty zakotvené v ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH boli splnené. Ak platiteľ nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá ustanovenie § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Žalobca preukazoval splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane aj predložením prepravných dokladov (CMR), na ktorých bolo uvedené nešpecifikované miesto vykládky: „Budapešť, Maďarsko,“ pričom preverením správcu dane bola preprava tovaru spochybnená, t. j. boli spochybnené údaje na listinných prepravných dokladoch. Správca dane preukázal, že deklarované dodanie tovaru pre odberateľov v Maďarsku nebolo preukázané relevantnými dokladmi a dôkazmi o uskutočnenom dodaní tovarov do iného členského štátu práve uvedeným spoločnostiam. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že tovar na základe preverovaných faktúr bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre odberateľov uvedených na odberateľských faktúrach, a že na tieto osoby prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Deklarované obchody a oslobodené dodanie tovaru do Maďarskej republiky pre odberateľov podľa záverov správcu dane neprebehli v skutočnosti tak, ako to žalobca deklaroval svojimi daňovými dokladmi, daňovými priznaniami, evidenciami DPH. Žalovaný uviedol, že fyzická preprava tovaru do iného členského štátu nebola počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázaná. Žalovaný poznamenal, že žalobca uvádza rozsudky Súdneho dvora Európskej únie bez toho, aby uviedol, resp. konkretizoval, či je skutkový stav v preskúmavanom prípade obdobný ako prípady, ktoré boli predmetom ním označených rozsudkov. Žalovaný k rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie uvádzaným v žalobe dodal, že správca dane nepreukazoval podvodné konanie žalobcu v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ale svoje závery uvedené v Protokole a prvostupňových rozhodnutiach založil na tom, že žalobca porušil ustanovenie § 43 ods. 1 a. 5 Zákona o DPH.
37. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namietal preukázanie prepravy tovaru na územie iného členského štátu ako aj prevzatie zástupcom odberateľa, žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly nebolo preukázané, že žalobca reálne dodal tovar zahraničným odberateľom uvedených na predložených odberateľských faktúrach. Správca dane podľa žalovaného správne vyhodnotil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH ako neoprávnené. Žalovaný uviedol, že existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný zahraničným odberateľom uvedeným na faktúrach a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH bol podľa žalovaného v súlade s platnými právnymi normami. Na základe uvedených
skutočností považoval uvedené námietky žalobcu za nedôvodné. Námietky týkajúce sa údajných procesných pochybení správcu dane žalovaný považoval za všeobecné a nedôvodné.
38. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namietal, že sa správca dane a žalovaný nezaoberali podanými námietkami a napadnuté rozhodnutia neskúmali v požadovanom rozsahu, žalovaný uviedol, že sa jedná len o všeobecné námietky vyjadrujúce subjektívny nesúhlas s postupom žalovaného a správcu dane, v ktorých žalobca neuvádzal žiadne konkrétne dôkazy a argumenty na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa nesprávneho postupu správcu dane a žalovaného.
39. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namietal, že v prípade, ak má správca dane o splnení podmienok na oslobodenie od DPH pochybnosti, tak musí preukázať, že išlo o doklad falošný alebo vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo mal vedieť, žalovaný uviedol, že v danom prípade to bol žalobca, ktorý mal dôkazné bremeno preukázania, že podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH zakotvené v ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH boli splnené. Ak daňový subjekt nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá ustanovenie § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Žalovaný poukázal aj na to, že počas výkonu daňovej kontroly správca dane spochybnil okrem iného aj vierohodnosť daňovým subjektom predkladaných dokladov o medzinárodnej preprave tovaru (CMR). Fyzická preprava tovaru do iného členského štátu nebola počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázaná. Žalovaný mal za to, že okrem žalobcom predložených formálnych dôkazov, ktorými deklaroval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa ustanovenia § 43 Zákona o DPH, sa v daňovej kontrole nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov o nároku na oslobodenie od dane. Nepostačuje, aby splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH bolo preukázané tým, že sú len formálne uvedené na dokladoch. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Žalovaný uviedol, že po spochybnení daňovým subjektom predložených dokladov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno odvolávajúci sa daňový subjekt, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný uvádza, že listinné doklady predložené žalobcom nie je možné pokladať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru odberateľom v Maďarsku, ale len za podklady spĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Rovnako výpovede jednotlivých svedkov nie je možné považovať za dôkazy o tvrdených skutočnostiach, jedná sa len o vyhlásenia, ku ktorým neboli predložené žiadne dôkazy, t. j. dané vyhlásenia sú bez možnosti overenia. Žalovaný konštatoval, že nielen preverovaní odberatelia v Maďarsku nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že tovar, ktorý mal byť dodaný s oslobodením od dane, bol od žalobcu skutočne dodaný a prepravený do Maďarska, ale ani žiadny z tuzemských prepravcov hodnoverne nepreukázal uskutočnenie prepráv tovaru pre deklarovaných odberateľov. Na základe uvedených skutočností žalovaný námietky z predmetnej časti žaloby vyhodnotil ako nedôvodné.
Repliky žalobcu
39. Žalobca v podaných replikách skonštatoval, že vo vyjadreniach žalovaného k žalobám je uvádzaná totožná argumentácia s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, ku ktorej uviedol vyjadrenie v žalobách. Opätovne zdôraznil svoje dva základné žalobné argumenty, že z dokazovania vykonaného v daňovom konaní vyplýva, že jednoznačne došlo k dodaniu tovaru a aj k preprave tovaru na územie iného členského štátu, a preto aj keď kupujúci nepotvrdil nadobudnutie tovaru, podmienky pre oslobodenie od dane boli splnené a žalobca si správne uplatnil režim oslobodenia podľa príslušných ustanovení Zákona o DPH. Porušenie právnych predpisov zo strany odberateľa, resp. subjektu vykonávajúceho prepravu tovaru, nemôže byť dôvodom na to, aby správca dane a žalovaný touto skutočnosťou zdôvodňovali svoj záver vedúci k tomu, že odmietli uznať žalobcom deklarované oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu. Takýto postup správcu dane a žalovaného je podľa žalobcu v priamom rozpore so Smernicou Európskej únie, ako aj so slovenským Zákonom o DPH.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
40. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 72S/4/2022, 72S/5/2022, 72S/6/2022, 72S/7/2022, 72S/8/2022 a 72S/9/2022 vedú na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-72S/4/2022, BB-72S/5/2022, BB-72S/6/2022, BB-72S/7/2022, BB-72S/8/2022 a BB-72S/9/2022.
41. Správny súd Uznesením sp. zn. BB-72S/4/2022-63 zo dňa 11. decembra 2023 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. BB-72S/4/2022, BB-72S/5/2022, BB-72S/6/2022, BB-72S/7/2022, BB-72S/8/2022 a BB-72S/9/2022 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. BB-72S/4/2022.
42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podaných správnych žalobách v súlade s § 134 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), pretože žalobca v správnych žalobách nežiadal nariadiť pojednávanie a žalovaný výslovne uviedol, že nežiada nariadiť pojednávanie, pričom ani správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 SSP). Správny súd dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14. decembra 2023 (§ 137 ods. 3 SSP), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 31. októbra 2023 (§ 137 ods. 4 SSP).
43. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
44. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
45. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
46. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
47. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d/ dovoz tovaru do tuzemska.
48. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
49. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,
bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
50. Podľa § 3 ods. 1, 2, a 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
51. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
52. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
53. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
54. Predmetom konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobia január až apríl 2017 a zdaňovacie obdobia november a december 2017. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách.
55. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
56. Žalobca podľa dôvodov uplatnených v správnych žalobách namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a žiadal, aby ich správny súd zrušil. V prvom rade namietal, že záver žalovaného a správcu dane, v zmysle ktorého žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a tvrdil, že správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane predložil doklady stanovené v § 43 ods. 5 písm. a) /faktúru/ a písm. b) /prepravný doklad – CMR)/ Zákona o DPH, čím uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravnom doklade adresátovi a na miesto v ňom uvedenom, a teda uniesol svoje dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
57. Tvrdenie žalobcu, na ktorom založil svoju argumentáciu o splnení podmienok pre priznanie oslobodenia od dane a preukázaní prepravy tovaru do Maďarska, že ním predložené prepravné doklady – CMR majú všetky náležitosti, nemá podľa zistení správneho súdu oporu v administratívnych spisoch. Už správca dane v jednotlivých rozhodnutiach skonštatoval, že „na každom z predložených dokladov (faktúra, CMR, prehlásenie, objednávka) absentuje údaj o presnej adrese, na ktorú mal byť tovar dodaný“, pričom konkrétne priamo vo vzťahu k CMR skonštatoval, že tieto „neobsahujú žiadny konkrétny údaj o miestach vykladania tovaru (len všeobecne uvedené Budapešť, Hungary)“. Obdobne žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že „miesto určenia na dokladoch CMR je všeobecná adresa - Budapešť, Maďarsko, bez uvedenia konkrétnej ulice, resp. špecifikácie miesta vykládky“ a skonštatoval, že „správcom dane boli počas daňovej kontroly spochybnené údaje uvedené na medzinárodných nákladných listoch CMR - predložené medzinárodné nákladné listy ani v jednom prípade neobsahovali v oddiely 3 konkrétnu adresu vykládky tovaru, ale len označenie Budapešť, Maďarsko.“ K povinnosti preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH, správny súd uvádza, že za relevantný prepravný doklad v prípade medzinárodnej dopravy sa považuje CMR (medzinárodný nákladný list), a to v zmysle Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor“). Podľa čl. 4 Dohovoru dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list, ktorý sa podľa čl. 5 bod 1 vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom, pričom prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. CMR listina je doklad o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom alebo prijímateľom a dopravcom v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, pričom musí obsahovať predpísané náležitosti. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobcom predložené CMR doklady neobsahujú predpísané náležitosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v zmysle ktorého nákladný list musí obsahovať tieto údaje: miesto a dátum vystavenia, meno a adresu odosielateľa, meno a adresu dopravcu, miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia, meno a adresu príjemcu, obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich všeobecne uznávané označenie, počet kusov, ich zvláštne značky a čísla, hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru, náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky), pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania a údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto Dohovoru. Žalobcom predložené CMR neobsahujú predpísané náležitosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže neobsahujú konkrétne miesto určenia, pričom za miesto určenia nemožno považovať údaj uvedený na predložených CMR, kde v tejto kolónke bolo uvedené len „Budapešť, Maďarsko“.
58. Pokiaľ teda žalobca správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH nepredložil doklady stanovené v § 43 ods. 5 písm. b) cit. zákona, neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na
prepravných dokladoch (CMR) adresátovi na miesto, ktoré malo byť v CMR uvedené a konkretizované v zmysle predtlače (miesto a štát) tak, aby toto miesto určenia bolo overiteľné správcom dane, t. j. neuniesol svoje dôkazné bremeno preukázania dodania tovaru do iného členského štátu dokladmi predpísanými Zákonom o DPH. Žalobca teda neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Len CMR obsahujúci všetky predpísané náležitosti je spôsobilým dokladom na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností o splnení podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Žalobcom predložené CMR správca dane a žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom, keď konštatovali, že neobsahovali náležitosti podľa Dohovoru. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s takýmto hodnotením CMR bez toho, aby žalobca uviedol, v čom je takéto hodnotenie nesprávne, nesúladné so zákonom alebo s pravidlami logického uvažovania, alebo v rozpore s ich obsahom, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd preto námietku nesprávneho právneho posúdenia veci z týchto dôvodov vyhodnotil ako nedôvodnú.
59. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci, a to pre rozpor rozhodnutí so všeobecnými princípmi pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 43 Zákona o DPH, pričom poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-409/04 vo veci Teleos. Správny súd k tomu uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí podrobne uviedol, na ktorých skutočnostiach a dôvodoch boli založené rozhodnutia správcu dane, ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť rozdiel DPH za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia, a to s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, keďže nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach. V dôsledku spochybnenia dôveryhodnosti údajov uvedených v žalobcom predložených dokladoch, ktorými tento preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku, bolo povinnosťou žalobcu, aby v daňovom konaní preukázal, že k realizácii deklarovaného plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdil, avšak žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí zdôraznil, že žalobcu neobvinil z účasti na daňovom podvode. K nepriznaniu uplatneného nároku zo strany správcu dane došlo z dôvodu porušenia § 43 Zákona o DPH, s čím sa žalovaný stotožnil. Z vykonaného dokazovania správcu dane a z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že žalobca nepredložil zákonom stanovené dokumenty na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie dodávok z tuzemska do iného členského štátu od dane.
60. Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho odberatelia nepostupovali správne, keď nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, za čo nenesie žiadnu zodpovednosť a nemôže byť za to postihovaný, správny súd uvádza, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného boli založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok stanovených Zákonom o DPH na oslobodenie od dane, t. j. dôvodom nepriznania uplatneného oslobodenia od dane napadnutými rozhodnutiami nebolo nesplnenie povinností odberateľmi žalobcu. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd poukazuje na. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, preto je jeho povinnosťou preukázať, že svoj nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť ním uplatnený nárok na odpočet DPH alebo nárok na oslobodenie od dane uznaný ako oprávnený. Je teda práve na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu Európskej únie (v tomto prípade do Maďarska), vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslaný alebo prepravený) do iného členského štátu Európskej únie nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (a ktorý je uvedený na žalobcom predložených faktúrach), a to niektorým z dokladov uvedených v § 43 ods. 5 Zákona o DPH v závislosti od toho, či prepravu tovaru vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, alebo či prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou (treťou) osobou. V preskúmavaných prípadoch žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol z dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí správcu dane. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú.
61. K tvrdeniu žalobcu, že s odberateľmi dohodnuté dodacie podmienky sú v súlade s paritou Incoterms – EXW (t. j. Ex Works, v zmysle ktorej predávajúci splní povinnosť dodania tovaru, keď ho dá k dispozícii kupujúcemu v závode bez naloženia na vozidlo, pričom všetky výdavky a riziká spojené s prepravou tovaru z tohto miesta až do miesta určenia nesie kupujúci) správny súd uvádza, že žalobca správcovi dane a ani žalovanému v odvolacom konaní nepreukázal, že táto dodacia podmienka bola s odberateľmi skutočne dohodnutá, keďže správcovi dane predložené Zmluvy o obchodnej spolupráci a ani objednávky odkaz na tieto obchodné podmienky neobsahujú. Incoterms nemajú povahu právnej normy, záväznými sa stávajú len vtedy, ak sa strany na ne v uzatvorenej zmluve výslovne odvolajú. Aj v prípade existencie dodacej doložky je žalobca povinný bez akýchkoľvek pochybností preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH v súlade s § 43 Zákona čo DPH, a to, že tovar je prepravený do iného členského štátu, t. j. tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky.
62. Podstatnú časť podaných správnych žalôb tvorí prezentácia vlastného hodnotenia správcom dane vykonaných dôkazov zo strany žalobcu, z ktorého vyvodil záver o preukázaní prepravy tovaru na územie Maďarskej republiky. Žalobca v podaných správnych žalobách, okrem prezentácie svojich názorov, neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové posúdenie bolo vykonané v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom administratívneho spisu, resp. v rozpore so zásadami logického uvažovania. Všeobecné tvrdenia žalobcu, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi alebo podkladmi, tak predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu so závermi žalovaného, resp. s vyhodnotením dôkazov, čo nepostačuje na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobcom deklarovaný dohodnutý spôsob dodania tovaru nevyplýva z ním predložených listinných dôkazov, nakoľko v zmysle Zmlúv o obchodnej spolupráci uzatvorených s odberateľmi mali byť dodacie podmienky stanovené v objednávkach tovaru, no tie takého údaje neobsahovali a v rozpore s uzatvorenými zmluvami neobsahovali údaje týkajúce sa termínu dodania, platobné podmienky a ani dodacie podmienky. Žalobcom tvrdený pohyb tovaru bol správcom dane relevantne spochybnený, a preto tvrdenie žalobcu o dopravení tovaru na územie Maďarska a o jeho vyložení v Budapešti nemá oporu v administratívnych spisoch. Pokiaľ žalobca opakovane argumentoval, že dopravcovia potvrdili, že tovar podľa objednávky odberateľov prepravili na územie Maďarskej republiky, kde bol tovar podľa dispozície objednávateľov prepravy vyložený v Budapešti, správny súd uvádza, že z obsahu administratívnych spisov ako aj z odôvodnení napadnutých rozhodnutí a rozhodnutí správcu dane vyplýva, že potvrdenie prepravy dopravnými spoločnosťami a ich vodičmi bolo správcom dane spochybnené a fyzická preprava tovaru do iného členského štátu nebola počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázaná. Na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie tovaru pre deklarovaných odberateľov na faktúrach žalobca predložil CMR, ktoré nemali náležitosti v zmysle Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a tieto boli vyhodnotené ako neúplné a nevierohodné. Pokiaľ žalobca v žalobách tvrdil, že predložil všetky potrebné doklady na preukázanie oslobodenia od DPH pri vývoze do iného členského štátu, ide len o prezentáciu vlastného hodnotenia predložených dokladov samotným žalobcom, ktorá bez uvedenia konkrétnych skutočností, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy a prečo boli vyhodnotené podľa žalobcu správcom dane v rozpore so zákonom alebo v rozpore s ich obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania, neumožňuje vyvodiť záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí.
63. Žalobca v podaných správnych žalobách opakovane tvrdil, že tovar bol podľa požiadaviek odberateľov naložený na dopravné prostriedky identifikované podľa oznámenia odberateľov, vodiči tovar prevzali a následne prepravili podľa požiadaviek odberateľov na územie Maďarskej republiky, čo dosvedčovali doklady, ktoré mal správca dane pri daňovej kontrole k dispozícii. Z uvedeného dôvodu žalobca postup správcu dane vyhodnotil ako postup, ktorý je v rozpore so skutočným stavom veci a tiež aj v rozpore so základnými zásadami daňového konania uvedenými v § 3 Daňového poriadku, keď správca dane bol povinný hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a brať do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ako aj v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane pri daňovej kontrole zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (Zákona o DPH). Žalobca v týchto častiach správnych žalôb opätovne forsíruje svoje vlastné tvrdenia a predkladá svoje vlastné hodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci. Žalobcom vznesené námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu (resp. nesúladu skutkových zistení správcu dane a žalovaného s obsahom administratívnych spisov), ako aj námietky porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady zákonnosti, správny súd posúdil ako vyjadrenie jeho nesúhlasu
s hodnotením správcu dane a žalovaného, ktoré nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, t. j. ako nedôvodné. Rovnako pokiaľ žalobca v podaných správnych žalobách namietal, že správca dane pri zamietnutí práva na deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu ako oslobodeného dodania tovaru nerešpektoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH (najmä ustanovenia uvedené v § 43 ods. l až 5) a že dodanie tovaru do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň správca dane odmietol uznať na základe vlastného subjektívneho posúdenia a tak poprel princípy DPH v rozpore so Smernicou Rady Európskej únie č. 2006/12/ES o spoločnom systéme DPH, jedná sa o nekonkrétne námietky, ktoré nespôsobujú nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Takto formulované námietky sú všeobecné, keďže žalobca jednak neuviedol, aký majú vplyv tieto skutočnosti na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a jednak neuviedol, v čom sa žalovaný a správca dane mýlia pri vyhodnotení žalobcom predložených dôkazov a z akých dôvodov, resp. v čom spočíva ním tvrdené nerešpektovanie ustanovení Zákona o DPH a popretie princípov DPH. Uvedeným námietkam chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon (premetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí), čo za žalobcu správny súd nemohol doplniť, nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať a nahrádzať tak žalobcu, ani rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby (§ 134 ods. 1SSP). Všeobecné namietanie nedostatočného zistenia skutkového stavu alebo iných vád rozhodnutia nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasí, resp. vykonané dôkazy hodnotí sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné závery, hodnotenia, domnienky a konštatovania žalobcu samé o sebe nezákonnosť napadnutých rozhodnutí neosvedčujú. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, tzn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.
64. Žalobca v podaných správnych žalobách poukazoval na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, avšak bez toho, aby konkretizoval, ako sú závery uvedené v daných rozhodnutiach aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci. Takéto poukázanie je podľa správneho súdu bezpredmetné. V správnej žalobe chýba konkretizácia dopadov záverov odkazovaných súdnych rozhodnutí na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Nepostačovalo tak na dané rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Výňatky odôvodnení rozsudkov a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá zďaleka nespĺňajú. Takto formulované námietky (vo forme polemiky) považuje správny súd len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením správcu dane, ktoré samé o sebe nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
65. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietol vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe žalovaného. Ak dôjde k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, správny súd napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy rozsudkom zruší. V danom prípade žalobca opäť len všeobecne namietal, že správca dane pri dokazovaní nepostupoval podľa § 3 ods. 2 a § 24 ods. 3 Daňového poriadku, že jeho postup bol v rozpore so základnými právami na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že vyhodnotenie dôkazov v Protokole nie je v súlade so skutočnosťou, že v rozhodnutiach absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ktoré boli zo strany žalobcu porušené, a že tvrdenia správcu dane o konaní daňového subjektu v rozpore s platnou legislatívou a o nedodaní tovaru pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte sú nejednoznačné a všeobecné. Žalobca v rámci tejto námietky znova uvádzal svoje vyjadrenia, resp. stanoviská k argumentácii správcu dane a žalovaného uvedenej v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a odôvodnení rozhodnutí správcu dane a svoj nesúhlas s postupom daňových orgánov, resp. s vyhodnotením dôkazov z ich strany. Žalobca tu polemizuje s vyjadreniami a so závermi správcu dane a žalovaného a prezentuje len vlastné hodnotenie vykonaných
dôkazov, čo však nepostačuje na záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania v daňovom konaní, správny súd odkazuje na argumentáciu uvedenú v bode 60. tohto rozsudku. Nakoľko žalobca bližšie nekonkretizoval, v čom malo porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu spočívať, ani v čom spočívalo porušenie zásady úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, resp. nesprávne vyhodnotenie dôkazov, správny súd v rámci preskúmania napadnutých rozhodnutí z takto vymedzeného všeobecne formulovaného dôvodu nemohol na túto časť žalôb prihliadať a v jej rozsahu preskúmať napadnuté rozhodnutia. Keďže uvedená námietka nebola zo strany žalobcu podopretá žiadnou skutkovou, ani právnou argumentáciou, správny súd ju pre jej nekonkrétnosť, resp. všeobecnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.
66. Tvrdenie žalobcu, že v prvostupňových rozhodnutiach absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ktoré boli zo strany žalobcu porušené, nemá oporu v prvostupňových rozhodnutiach správcu dane. Z ich obsahu vyplýva, že správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v príslušných sumách na DPH za príslušné zdaňovacie obdobia, pričom uviedol daň vyrubenú daňovým priznaním, daň zistenú vo vyrubovacom konaní a vzniknutý rozdiel dane. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Z výroku prvostupňových rozhodnutí zrozumiteľne a jednoznačne vyplýva ako správca dane rozhodol vo veci vyrubenia rozdielu DPH oproti dani vyrubenej daňovým priznaním a tiež to, že správca dane pri tom postupoval podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Pokiaľ správca dane postupoval podľa tohto zákonného ustanovenia a priamo ho aplikoval (o čom niet pochýb, keďže prvostupňovými rozhodnutiami vyrubil rozdiel dane) a uviedol ho vo výroku prvostupňových rozhodnutí, potom je formálna stránka výroku (požiadavka na uvedení právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo) v súlade s jeho obsahom. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí uviedol presné a konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, podľa ktorých sa rozhodovalo a ktoré boli zo strany žalobcu porušené. Napríklad v rozhodnutí správcu dane január 2017, obdobne ako v ostatných rozhodnutiach správcu dane, ktoré boli potvrdené napadnutými rozhodnutiami žalovaného, je uvedené na str. 37: „Na základe preukázaných zistení kontrolovaný daňový subjekt porušil ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože dodanie uvedeného tovaru dodávateľom tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne neuskutočnilo pre odberateľa uvedeného na príslušných faktúrach.“ resp. na str. 38: „Správca dane konštatuje, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.“ Rovnako aj odôvodnenia napadnutých rozhodnutí obsahujú identifikáciu konkrétnych ustanovení Zákona o DPH, ktoré boli zo strany žalobcu porušené. Napríklad v rozhodnutí žalovaného január 2017, obdobne ako v ostatných napadnutých rozhodnutiach, je uvedené na str. 17: „Z napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia január 2017 vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt LASTMEDIA, s.r.o. porušil ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pretože nepreukázal splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru (CD a DVD nosičov, pamäťových kariet, CD a DVD obalov a iných tovarov) do iného členského štátu v zmysle vyššie uvedených faktúr v celkovej sume 29 912,63 EUR, vystavených pre zahraničného odberateľa Quiet Cleanway Kft., IČ DPH: A.. Nakoľko správca dane počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nezistil splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, tak považoval dodávky tovaru pre deklarovaných odberateľov za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 Zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.“
67. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, v ktorej žalobca namietal, že žalovaný nepreskúmal napadnuté rozhodnutia v požadovanom rozsahu, nevysporiadal sa s dôvodmi a námietkami, ktoré
žalobca uviedol v odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí správny súd konštatuje, že tieto obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a v ich odôvodnení žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom každého rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu v odvolacom konaní, uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutia takýmito vadami netrpia. Rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na základe ktorých dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalovaný v rozhodnutiach uviedol aj citáciu na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy, aktuálnej relevantnej judikatúry a právnu argumentáciu osvedčujúcu, ako žalovaný vec právne posúdil vo vzťahu k zásadným právnym otázkam, iba po vyriešení ktorých bolo možné žalovaným dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňových rozhodnutí správcu dane. K právnemu posúdeniu veci žalovaný ponúkol súhrn svojich názorov a záverov, ktorými objasnil, ako sa vysporiadal s každou odvolacou námietkou osobitne. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou správcu dane uvedenou v prvostupňových rozhodnutiach, pričom rozhodnutia správcu dane vyhodnotil ako vecne správne. Napadnuté rozhodnutia žalovaného tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Žalobca v rámci tejto námietky opätovne uvádzal svoje vyjadrenia, resp. stanoviská k argumentácii žalovaného uvedenej v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, svoj nesúhlas s vyhodnotením dôkazov s následnou prezentáciou svojho vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov, čo ako už správny súd konštatoval aj v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku, nepostačuje na pre prijatie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí.
68. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podaných správnych žalobách, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru, že žaloby neboli dôvodné. Správny súd preto žaloby podľa § 190 SSP zamietol.
69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 70. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
Poučenie:
POUČENIE :
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.