Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/52/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: S.L.PHARMA HOLDING, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/4E, Bratislava, IČO: 31 433 049, zastúpeného: Valko & Volný, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: AKS Consulting s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4E, Bratislava, IČO: 35 934 026, zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. - 92 zo dňa 15.01.2024, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. - 92 zo dňa 15.01.2024 potvrdzuje.

II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa tento domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy konajúceho súdu sumu 125.000,- €. Žalobca sa zároveň domáhal priznania náhrady trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk odôvodnil nasledovne: „17. Súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca elektronickou platbou zo dňa 10.02.2022 poukázal žalovanému sumu 117.600 EUR. To však samo o sebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s účelom zabrániť vzniku škody žalobcovi alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu práv žalobcu, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Žalobca musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície. V danom štádiu konania nie je osvedčené, že je daná pohľadávka žalobcu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje a na zabezpečenie ktorej požaduje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie. Žalovaný dňa 10.02.2022 vystavil žalobcovi faktúru na sumu 117.600 EUR za poskytnuté poradenské služby a poradenské činnosti. Na základe výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že žalovaný tieto služby mohol poskytnúť, pretože ich má zapísané v predmete činnosti. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žalobca nepodal ani žalobu vo veci samej. Súd bude existenciu pohľadávky žalobcu skúmať v rámci konania vo veci samej, keďže v skrátenom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vykonanie dokazovania nie je možné. 18. Žalobca nepreukázal ani obavu z budúceho ohrozenia exekúcie. Predaj parkovacieho státia, ktorého hodnota pravdepodobne nedosahuje hodnotu istiny žiadanú žalobcom, podľa názoru súdu

nepreukazuje takú realizáciu faktických alebo právnych úkonov žalovaného, ktoré by smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako uvedené nepreukazuje ani uzatvorenie nového zákonného poistenia na vozidlo X. C. s ŠPZ B.. 19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh nevyplýva nemožnosť žalovaného zaplatiť, v prípade úspechu žalobcu v budúcom spore, jeho pohľadávku na zaplatenie sumy 117.600 EUR. Žalovaný nie je dlžníkom vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, sociálnej poisťovni, resp. finančnej správe. Dokonca ani z verejne dostupných informácií zo stránky finstat.sk predložených žalobcom nevyplýva nemožnosť, resp. neschopnosť žalovaného hradiť svoje záväzky. Žalovaný nevykazuje stratu, v roku 2022 bol v zisku. 20. Vzhľadom k vyššie uvedenému je súd toho názoru, že žalobca neosvedčil potrebu úpravy pomerov v zmysle , preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 21. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol v zmysle v spojení s a základných princípov tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. ).“ 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení až ods. 3, , , , , , , , , , a v spojení s a . 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 5. Žalobca v záhlaví označené rozhodnutie napadol odvolaním v celom rozsahu a odvolacie dôvody vymedzil ustanoveniami /nesprávne právne posúdenie veci/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a zároveň aj podľa /nevykonanie navrhnutých dôkazov/, /nesprávny procesný postup/ a písm. d) /iná vada konania/ . 6. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného posudzoval, či bola podaná žaloba vo veci samej napriek tomu, že zákon splnenie takejto podmienky nevyžaduje. K tejto otázke doplnil, že s podaním žaloby vo veci samej mienil vyčkať do nariadenia neodkladného opatrenia. Napriek tomu však následne žalobu vo veci samej podal, a to na upomínací súd. 7. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že služby, ktoré boli predmetom jeho faktúry vystavenej na sumu 117.600,- Eur za poradenské služby a činnosti, mohol žalobcovi poskytnúť, lebo žalovaný má tieto služby zapísané v predmete činnosti. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačí relevantné skutočnosti osvedčiť, nemusia byť preukázané ako v konaní vo veci samej. Skôr označený záver je v rozpore so skutkovým stavom, ktorý prezentoval žalobca. V danej situácii mohol preukázať a aj preukázal poskytnutie finančných prostriedkov, avšak nemohol osvedčiť či preukázať niečo, čo sa nestalo. To, že (akékoľvek) služby žalovaný žalobcovi poskytol podľa žalobcu bude musieť preukázať v konaní vo veci samej žalovaný a nie žalobca. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval aj negatívnou dôkaznou teóriou. 8. Žalobca trval na tom, že žiadne poradenské služby či konzultačné činnosti v oblasti podnikania, nehnuteľností a personálnych služieb, alebo administratívne služby, mu neboli zo strany žalovaného poskytnuté. Pokiaľ by súd zvážil všetky okolnosti, musel by podľa žalobcu považovať jednorazové poskytnutie poradenských, konzultačných či administratívnych služieb zo strany žalovaného žalobcovi za tak vysokú sumu 117.600,- Eur vrátane DPH za krajne nepravdepodobné. Ak by dané služby boli napríklad poskytované v sadzbe 100,- Eur/hod. + DPH, znamenalo by to, že Žalovaný by ich musel poskytovať bez prestávky v 24-hodinovom režime viac ako 40 dní, čo je absurdná predstava. 9. Vo vzťahu k otázke osvedčenia nároku, ktorému žalobca žiadal neodkladným opatrením poskytnúť ochranu žalobca záverom uviedol, že záver súdu v tejto časti podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň, že súd v tejto otázke dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Naviac podľa žalobcu súd v tomto štádiu konania na neho neprípustne preniesol dôkazné bremeno v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou. Uvedeným postup preto súd prvej inštancie zasiahol do rovnosti strán, znemožnil mu uplatňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 10. Arbitrárne bolo podľa žalobcu aj posúdenie otázky obavy z ohrozenia budúcej exekúcie súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k tejto otázke žalobca namietal, že súd prvej inštancie nepokladal z hľadiska ohrozenia prípadnej exekúcie za relevantný preukázaný prevod nehnuteľného majetku žalovaného a ani

zmenu poistenia osobného automobilu X. C. (Š. B.) evidentne nasvedčujúca tomu, že aj v danom prípade došlo k zmene vlastníctva. Súd poukázal na to, že žalovaný vykázal v roku 2022 zisk, avšak vôbec nepostrehol, že v prípade, ak by žalovaný neobdržal od žalobcu sumu 117.600,- Eur, bol by žalovaný vo výraznej strate, resp. minimálne by jeho hospodársky výsledok bol úplne iný. Napokon súd prvej inštancie ešte uviedol, že žalovaný nie je dlžníkom vo vzťahu k zdravotnej poisťovni, k sociálnej poisťovni či finančnej správe a že ani z webovej stránky www.finstat.sk nevyplýva neschopnosť žalovaného hradiť svoje záväzky. Žalobca bol názoru, že tieto argumenty sú bez akejkoľvek relevancie, keďže prípadné dlhy voči uvedeným inštitúciám by žalovanému mohli vzniknúť iba v prípade, ak by žalovaný mal zamestnancov, resp. ak by vykonával úhrady v prospech osôb, na ktoré sa z hľadiska zdravotného a sociálneho poistenia hľadí obdobne ako na úhrady v prospech zamestnancov. Ako však vyplýva z údajov zverejnených na webovej stránke www.finstat.sk, počet zamestnancov žalovaného je nula. 11. Podľa žalobcu sa súd snažil navodiť dojem, že žalovaného možno považovať za subjekt, ktorý vystupuje štandardným spôsobom v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s čím žalobca nesúhlasil poukazujúc na to že žalovaný nepreberá jemu doručovanú poštu. Ani s touto otázkou sa súd vôbec nezaoberal a nezohľadnil ju. 12. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nevysvetliteľne vôbec neposudzoval v rámci svojho uznesenia jednotlivé skutočnosti v ich časovej súslednosti, t. j. 1/ obdržanie peňazí žalovaným, 2/ prakticky hneď následne prvé zákonné poistenie auta, 3/ jeho používanie žalovaným resp. jeho jedinou spoločníčkou, 4/ nepreberanie zásielok adresovaných žalovanému zo strany žalobcu, 5/ predaj parkovacieho miesta, 6/ zmena zákonného poistenia auta. 13. Žalobca na doplnenie uviedol, že z verejne dostupnej účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2022 vyplýva, že hodnota dlhodobého hmotného majetku žalovaného bola k danému dňu vo výške 99.261,- Eur, pričom z prílohy k účtovnej závierke (ktorá je takisto verejne dostupná na internete), daný majetok pozostával z nebytového priestoru, automobilu a nábytku. Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že aktuálne už žalovaný pravdepodobne vlastní maximálne nábytok. Zároveň je však zrejmé, že práve v tomto čase - keďže k scudzeniu jeho majetku došlo len v posledných mesiacoch - je možné predpokladať, že žalovaný disponuje značnou likviditou, resp. ekvivalentom prevádzaného majetku v peňažnej forme (napríklad trhové ceny osobného automobilu X. C., a to aj ojazdeného, sa pohybujú vo výške okolo 100.000,- Eur). 14. S poukazom na skôr uvedené žalobca tvrdil, že v súvislosti s posúdením a riešením otázky obavy z ohrozenia budúcej exekúcie súdom prvej inštancie je podľa neho daná existencia odvolacích dôvodov podľa (uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), (súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), a (aj z dôvodu, že súd nijako nezobral do úvahy a nezaoberal sa neprevzatím zásielok adresovaných žalovanému) aj podľa (súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). 15. Záverom žalobca uviedol, že nad rámec návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mu nie je zrejmý akýkoľvek iný spôsob, ktorým by mohol zabezpečiť, aby k ohrozeniu exekúcie nedošlo. Aktuálne už totiž nie je zrejmý ani akýkoľvek iný konkrétny majetok žalovaného, ktorý by na tieto účely mohol byť či už prostredníctvom zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia „využitý“. 16. Žalobca s poukazom na skôr uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že navrhované neodkladné opatrenie nariadi, avšak už nepožadoval uloženie povinnosti žalobcovi podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, keďže túto žalobu už podal. 17. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 15.03.2024 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie navrhol potvrdiť, pretože ho považoval za vecne správne. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 18. Argumentoval tým, že žalobca sa mylne domnieva, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil opodstatnenosť svojho domnelého nároku ako aj obavu z ohrozenia exekúcie. Žalovaný bol názoru, že žalobca ani jeden z týchto predpokladov neosvedčil. Nárok žalobcu, ktorého ochrany sa v konaní domáha, žalovaný poprel poukazujúc na to, že ak by žalobca ním vystavenú faktúru nepovažoval za správnu, tak by ju obratom nezaplatil, obzvlášť s prihliadnutím na sumu dotknutej faktúry a skutočnosť, že žalobca podniká už cca 30 rokov, a teda u neho možno predpokladať náležitú mieru starostlivosti. Popieranie dodania služieb je podľa žalovaného motivované aktuálnym zhoršením vzťahov medzi konateľmi procesných strán.

19. Tvrdenie o predaji parkovacieho miesta s cieľom vyhnúť sa exekúcii budúcej pohľadávky považoval žalovaný za nesprávne, keďže v čase predaja nemal žiadnu vedomosť o nárokoch žalobcu. Prípadné nariadenie neodkladného opatrenia žalobca označil za neprimeraný zásah do jeho práv, dôvodiac tým, že by na dlhý čas stratil možnosť dispozície so značnými finančnými prostriedkami, čo by mohol mať na jeho podnikanie devastačné následky. 20. Petit navrhovaného neodkladného opatrenia je podľa žalovaného nevykonateľný a nemohol by byť spôsobilým exekučným titulom, keďže nepriznáva žalobcovi žiadne právo. Prípadné neodkladné opatrenie s navrhovaným petitom by nemohla vymáhať ani Justičná pokladnica, keďže nejde o súdnu pohľadávku. Samotná nevykonateľnosť navrhovaného petitu je podľa žalovaného dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o podaní žaloby vo veci samej po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalovaný poukázal na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia platí bezvýnimočný princíp, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (napr. R 28/2022). Z uvedeného dôvodu iniciovanie súdneho sporu je pre odvolacie konanie podľa žalovaného bez právneho významu. 22. K otázke osvedčenia nároku žalovaný poukázal na to, že podľa neho nebolo dôležité, aby žalobca preukázal neposkytnutie služby žalovaným. Neosvedčenie nároku podľa neho vyplýva z toho, že: a) žalovaný vystavil faktúru žalobcovi na základe ich dohody a vo vopred dohodnutej výške (uvedené priamo vyplýva z faktúry), b) žalobca obratom uhradil vystavenú faktúru na 117.600,- EUR (ako tvrdí na neobvykle vysokú čiastku) a zaevidoval faktúru v účtovníctve, c) faktúru ani poskytnutie služieb zo strany žalovaného nespochybňoval a zo súkromnej komunikácie medzi konateľkami strán sporu (ktorú predložil žalobca) vyplýva, že polroka po vystavení faktúry mali ďalej nadštandardné vzťahy, d) prvýkrát začal žiadať vrátenie zaplatených peňazí až po bezmála roku a pol od úhrady, keď zasielal žalovanému listy, ktoré neboli prevzaté v odbernej lehote, e) bezprostredne predtým, ako začal žalobca podnikať tieto kroky voči žalovanému, došlo k narušeniu priateľských vzťahov medzi konateľkami sporových strán a f) napriek tomu, že žalovaný na tieto výzvy nereagoval (nemal o nich vedomosť) žalobca podal proti nemu žalobu o zaplatenie až v januári 2024, po zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Súhrn skôr uvedených skutkových okolností, ktoré žalobca ani nevyvrátil ani neozrejmil nasvedčuje podľa žalovaného tomu, že nárok žalobcu nie je legitímny. 24. K otázke ohrozenia exekúcie žalovaný poukázal na to, že ani prípadné zlé hospodárske výsledky bez ďalšieho neosvedčujú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. K predaju garážového státia uviedol, že tento predaj realizoval, pretože parkovacie miesto nepotreboval. V dôsledku realizovaného predaja však došlo iba k transformácii jednej formy majetku spoločnosti na inú. 25. Žalovaný bol taktiež názoru, že súdne rozhodnutia, ktoré na podporu svojej argumentácie označil žalobca nemožno v prejednávanej veci aplikovať z dôvodu odlišných skutkových okolností. 26. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 20.03.2024. K splneniu predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca poukázal na to, že žalovaný nijako relevantne nepoprel, že služby, ktoré mali byť na základe faktúry žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté, poskytnuté v skutočnosti vôbec neboli. Žalovaný poskytnutie služieb ani nijako nepreukazoval a ani neosvedčoval a ani neuvádzal akékoľvek skutkové okolnosti s tým súvisiace. Žalovaný napríklad neuviedol ani to, o aké služby sa vlastne malo jednať. Žalovaný ďalej potvrdil prevod garážového státia a nepoprel ani to, že v poslednom období prestal byť vlastníkom osobného automobilu X. C.. Žalovaný ďalej nepoprel ani to, že už nemá akýkoľvek iný relevantný hnuteľný resp. nehnuteľný majetok resp. akýkoľvek hmotný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu a teda vôbec nerozptýlil dôvodnosť obavy žalobcu zo zmarenia exekúcie. Skôr označené skutočnosti podľa žalobcu len potvrdzujú dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj odvolania. 27. Na dokreslenie celkovej situácie (stavu vzájomných vzťahov medzi procesnými stranami) žalobca doplnil, že približne v čase, kedy sa žalovaný zbavil svojho majetku, P.. U. Q. (konateľka a jediná spoločníčka žalovaného) sa rozhodla uplatňovať voči F.. D.. L. B. (jediná konateľka a spoločníčka žalobcu) vyfabrikované nároky na upomínacom súde v Banskej Bystrici v celkovej sume 585.074,79 €. To viedlo k vydaniu celkom 14 platobných rozkazov (11 z toho vydaných v mesiacoch október a november 2023, t. j. práve v období, kedy dochádzalo k zbavovaniu sa majetku zo strany žalovaného), voči ktorým bola nútená konateľka žalobcu podať odpor.

28. Žalobca trval na tom, že žalovaný objektívne nepreukázal, že by ním vystavená faktúra na sumu 117.600,- Eur bola skutočne opodstatnenou, a ani netvrdil nič, čo by dôvodnosť danej faktúry a skutočné poskytnutie akýchkoľvek služieb či činností žalobcovi mohlo aspoň naznačovať. 29. Námietku žalovaného o nevykonateľnosti navrhovaného petitu žalobca považoval za nedôvodnú s tým, že navrhovaný petit je formulovaný v plnom súlade s ustanovením , ďalej v úplnej zhode s výrokmi súdov, ktoré obdobnú povinnosť v prípade tohto druhu neodkladného opatrenia nariadili (napr. uznesenie odvolacieho súdu č. k. -279 zo dňa 04.04.2019) a dokonca aj v súlade s veľkým komentárom k vydaným vo vydavateľstve C. H. Beck v roku 2022 (2. vydanie). 30. Žalobca trval na tom, že svoj nárok vo veci samej osvedčil najviac, ako to bolo od neho objektívne možné požadovať. Preukázal poukázanie finančných prostriedkov žalovanému, uviedol aj skutočný dôvod, na ktorý ich žalovanému požičiaval (kúpa nového luxusného auta). V rámci možností preukázal aj to, aký automobil a v akom čase (práve po poskytnutí prostriedkov) si žalovaný zaobstaral - a to podľa dostupných údajov týkajúcich sa zákonného poistenia motorového vozidla. Rovnako osvedčil, že práve dané auto parkovalo na mieste dlhoročne patriacom žalovanému. Čo nemohol žalobca osvedčiť bolo, že mu neboli žalovaným poskytnuté žiadne služby ani činnosti, lebo táto (negatívna) skutočnosť sa osvedčiť ani nedala. Preto by bolo podľa žalobcu arbitrárne, pokiaľ by za týchto okolností bol vyhodnotený nárok žalobcu vo veci samej ako neosvedčený resp. ako osvedčený nedostatočne i na účely nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa jeho tvrdení nie je zrejmé, ako inak môže aktuálnej obave zo zmarenia exekúcie predísť. Zabezpečovacie opatrenie totiž neprichádza do úvahy, keďže žalobcovi nie je známy žiadny majetok žalovaného, ktorý by bolo možné ešte zabezpečiť. 31. Žalobca doplnil svoju argumentáciu podaním zo dňa 10.04.2024. K prípustnosti ďalších skutočností, týkajúcich sa žalovaného, ktoré žalobca doplnil v podanom odvolaní, žalobca uviedol, že ide o skutočnosti a údaje o stave, ktorý u žalovaného existoval už v čase vydania napadnutého uznesenia. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu nič nebráni tomu, aby na tieto odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol, a to aj z dôvodu, že žalobca k tomuto podaniu predkladanú dokumentáciu nemohol predložiť skôr (keďže nebola zverejnená), ako aj z dôvodu, že predkladaná dokumentácia len potvrdzuje fakty prezentované žalobcom už v jeho predchádzajúcich podaniach. 32. Žalobcom predložená dokumentácia podľa neho odzrkadľuje, dokazuje a zaoberá sa skutočnosťami, ktoré existovali už pred vydaním napadnutého rozhodnutia, teda nejde o skutočnosti, ktoré by nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. 33. S poukazom aj na posledné daňové údaje žalovaného za rok 2023, vyplývajúce z dokumentácie, ktorú mal žalovaný povinnosť prostredníctvom daňového priznania a súvisiacich dokumentov predložiť daňovému úradu do 31.03.2024 a o ktorých žalobca získal vedomosť (na základe zverejnenia príslušných údajov) dňa 05.04.2024, žalobca tvrdil, že z týchto dokumentov vyplýva utlmenie podnikateľskej činnosti, žalovaného, keďže za rok 2023 mal tržby za tovar, výrobky a služby vo výške 0,- Eur. V roku 2023 eviduje len:

- tržby za predaj majetku a materiálu (96.500,- Eur - táto suma tržieb z titulu predaja majetku podľa žalobcu len potvrdzuje zbavovanie sa majetku zo strany žalovaného); a

- ostatné prevádzkové výnosy (vo výške 17.192,- Eur -pre rok 2023); t. j. celkom tržby vo výške 113.692,- Eur. 34. Väčšinu tržieb žalovaného v minulých rokoch (2022 a skôr) vždy tvorili tržby za tovar, výrobky a služby, ktoré však žalovaný v roku 2023 nevykázal avšak v tomto roku v porovnaní s minulými rokmi vykázal maximálnu stratu, a to vo výške 74.052,- Eur. Z účtovnej závierky za rok 2023 ďalej vyplýva že majetok žalovaného bol len vo výške 7.989,- Eur, pričom za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bol ešte vo výške 142.638,- Eur. Z uvedeného teda podľa žalobcu nepochybne vyplýva, že žalovaný sa svojho majetku cielene zbavuje. 35. Žalobca považoval s ohľadom na uvedené za úplne nepochybné, že žalovaný cielene vykonával a vykonáva kroky s cieľom zmariť exekúciu rozhodnutia vo veci samej. 36. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca trval na podanom odvolaní. 37. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 38. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a , a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 39. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 40. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadne oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k správnym skutkovým záverom. Následne súd prvej

inštancie vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto odkazuje na napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 41. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 42. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 43. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 44. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 45. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 46. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 47. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 48. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 49. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 50. Podľa /Novoty v odvolacom konaní/prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 51. Podľa /Viazanosť skutkovým stavom/, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 52. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 53. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 54. Podľa /Popretie skutkových tvrdení protistrany, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 55. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 56. Podľa /Doručenie žaloby a vyjadrení/ak súd neodmietol žalobu podľa alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. 57. Podľa , spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 58. Podľa , ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 59. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

60. Podľa Čl. 5 , zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. 61. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (NO) je nepochybné, že tento sa domáhal nariadenia NO z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie svojej pohľadávky voči žalovanému ( ), pričom tento návrh si uplatnil bez podania žaloby vo veci samej, ktorú po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie podal na upomínací súd. 62. Žalobca ako odvolateľ napadnutému rozhodnutiu a jeho odôvodneniu vytýkal primárne to, že tento dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom o splnení oboch zákonných predpokladov na nariadenie NO, t.j. k nesprávnym záverom o neosvedčení nároku, ktorému žalobca NO žiadal priznať ochranu ako aj o neosvedčení predpokladu ohrozenia exekúcie. 63. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane iného účastníka konania resp. má za následok ohrozenie budúcej exekúcie. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutí a napokon uznesenie o nariadení NO je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. 64. Rozhodnutie o nariadení NO má dočasných charakter, obmedzuje sa na dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania vo veci samej a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. 65. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie NO vychádza najmä zo skutočností uvádzaných v návrhu na jeho nariadenie. Návrh na nariadenie NO musí obsahovať náležitosti podľa a . Navrhovateľ NO musí teda najmä tvrdiť a zároveň aj dostatočne osvedčiť existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a odôvodniť a osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania resp. odôvodniť a osvedčiť obavu ohrozenia exekúcie. 66. Skutočnosť, že súd v zmysle môže rozhodnúť o návrhu na NO aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie NO. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, či obsahuje tvrdenie ako aj osvedčenie všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi NO povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 67. Nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie NO prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie NO, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava ( ) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu. 68. K otázke všeobecných zákonných predpokladov nariadenia NO odvolací súd poukazuje napr. na nižšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR: 69. „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí

zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) potrebné. 22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn.

70. Jedným z predpokladov úspešnosti návrhu na nariadenia NO je opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žalobca neodkladným opatrením žiada priznať ochranu a zároveň aj osvedčenie tohto nároku v takom rozsahu, že tu nie sú dôvodné pochybnosti o jeho danosti. 71. Odvolací súd je názoru, že žalobca povinnosti podľa predchádzajúceho odseku nesplnil dostatočne. 72. Je pravdou, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne špecifikoval nárok, ktorému žiada priznať ochranu (pôžička žalovanému vo výške 117.600,- €), avšak tento nárok žiadnym spôsobom neosvedčil. Z pripojených listinných dôkazov nevyplýva poskytnutie pôžičky, ale zaplatenie faktúry. Žalobca k návrhu na nariadenie NO nepripojil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že ním zaplatená peňažná suma je iným plnením, ako zaplatením faktúry, pričom z popisu platby jednoznačne vyplýva, komu a za čo bola platba zasielaná. Nie je na mieste ani argumentácia žalobcu negatívnou dôkaznou teóriou. Povinnosťou žalobcu vo vzťahu k návrhu na nariadenie NO totiž nebolo dokazovať/osvedčovať, že služby na základe príslušnej faktúry neboli poskytnuté, ale to, že on poskytol žalovanému pôžičku. Ak by bol žalobca ako podnikateľ postupoval pri poskytnutí tvrdenej pôžičky s odbornou starostlivosťou, musel by disponovať nejakým dôkazom o jej uzatvorení (minimálne popisom v doklade o prevode finančných prostriedkov). Odvolací súd na tomto mieste podotýka, že z obsahu celého súdneho spisu nie je možné zistiť na akú dobu a za akých podmienok mala byť žalovanému pôžička poskytnutá, a teda ani to, či už mala nastať jej splatnosť. 73. Prípadná dôkazná núdza žalobcu nemôže v žiadnom prípade konvalidovať jeho povinnosť osvedčiť nárok, ktorému žiada návrhom na nariadenie NO priznať ochranu. 74. Ak žalobca tvrdí, že poskytnutie pôžičky realizoval zaplatením faktúry za služby, tak uvedený postup, ak zodpovedá skutočnosti, je prinajmenšom obchádzaním zákona, ak nie priamo jeho porušením pre vystavenie, ale aj zaplatenie fiktívnej faktúry. Ak by tieto tvrdenia zodpovedali skutočnosti, nároku žalobcu by nebolo možné poskytnúť ochranu, a to okrem skôr uvedeného dôvodu (absencia osvedčenia nároku a jeho trvania) aj z dôvodu, že poskytnutie takejto ochrany vylučuje Čl. 5 prvá veta (Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.). 75. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie bol oprávnený skúmať len v rozsahu odvolacích dôvodov, nie v rozsahu dôvodov, ktorými žalobca reagoval v priebehu odvolacieho konania, keďže tieto boli uplatnené po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania. Z tohto dôvodu odvolací súd nemohol prihliadnuť napr. na argumentáciu žalobcu o sporných a nesporných skutkových tvrdeniach. Aplikácia mechanizmu o skutkových tvrdeniach a ich popretí, osobitne ak ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného bez meritórnej žaloby, nemá v konaní a rozhodovaní o tomto návrhu reálne využitie, keďže do vydania rozhodnutia o NO, prípade aj do času podania odvolania spravidla nie je dostatok času na to, aby prebehol postup podľa , ktorý sa naviac spravidla realizuje v rámci postupu podľa (Doručenie žaloby a vyjadrení). 76. Zo skôr uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol také skutočnosti, ktoré by reálne osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žalobca neodkladným opatrením žiadal priznať ochranu. 77. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že podanie žaloby vo veci samej nie je predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak táto skutočnosť nemá žiaden právne relevantný vplyv na výsledok konania a ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by mala pre

rozhodnutie súdu prvej inštancie zásadný vplyv. Čo sa týka výšky sumy faktúry, resp. nereálnosti ceny poskytnutých služieb, ani túto námietku odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú. Žalobca totiž v odvolaní argumentoval hodinovou cenou za služby, avšak toto nie je jediným spôsobom určenia ceny služieb. Nepochybne sú známe aj prípady, kedy bola cena určená z výsledku, jeho hodnoty alebo iným obdobným spôsobom. Spôsob určenia ceny, vyúčtovanej namietanou faktúrou, z jej obsahu nevyplýva. 78. Skúmanie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia by bolo pre absenciu osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku nadbytočné a rovnako tak by bolo nadbytočné zaoberať sa ostatnými odvolacími dôvodmi, keďže už neboli spôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie. 79. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil. 80. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).