Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Cb/20/2021

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/26/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu BKL elektro MT, s.r.o., so sídlom Ul. pri Turci 24, 036 01 Martin, IČO: 50 605 640 v konaní zast. JUDr. Slavomíra Kurinská, advokátka, so sídlom J. Šimka 11, 036 01 Martin proti žalovanému: Manufacturing s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 983 407 o zaplatenie 468,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 67Cb/20/2021-81 zo dňa 23. septembra 2021, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 67Cb/20/2021-81 zo dňa 23. septembra 2021 vo výroku I. a vo výroku III. p o t v r d z u j e . II. Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 67Cb/20/2021-81 zo dňa 23. septembra 2021 o d m i e t a . III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Martinou Holecovou, v právnej veci žalobcu: BKL elektro MT, s.r.o., so sídlom Ul. pri Turci 24, 036 01 Martin, IČO: 50 605 640, právne zastúpený: JUDr. Slavomíra Kurinská, advokátka, so sídlom J. Šimka 11, 036 01 Martin, proti žalovanému: Manufacturing s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 983 407, zastúpený: K. D.X., R.. XX. XX. XXXX, T. D.: Z.. I. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 468,18 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 468,18 Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.07.2019 do 28.11.2019, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.12.2019, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 22.12.2019, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 26.01.2020, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.02.2020, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 468,18 Eur od 14.02.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 29. 10. 2020 v spojení s podaním zo dňa 20.11.2020 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie 468,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.07.2019 do 28.11.2019, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.12.2019, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 22.12.2019, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 26.01.2020, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.02.2020, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 468,18 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur. Uviedol, že žalobca a žalovaný sú podnikateľské subjekty a ich obchodný vzťah má pôvod v ich podnikateľskej činnosti. Žalobca dodal žalovanému tovar - elektrovýrobky dňa 23.05.2019 (č. dodacieho listu 40000246) a dňa 30.05.2019 (č. dodacieho listu 40000314). Žalovaný tovar prevzal. Cenu dodaného tovaru vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 3719050070 splatnou 30.06.2019 vo výške 2.068,18 Eur, z ktorej bolo zaplatené spolu 1.600,- Eur, kedy dňa 29.11.2019 žalovaný uhradil 400,- Eur, dňa 13.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 23.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 27.01.2020 sumu 300,- Eur a dňa 13.02.2020 sumu 300,- Eur. Zaplatiť zostáva 468,18 Eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s poukazom na a a) v spojení s ) Nariadenia vlády SR č. Žalobca sa pokúsil o mimosúdne urovnanie sporu listom zo dňa 03.07.2020, avšak bezúspešne.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedeným pod sp. zn. dňa 01.12.2020 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor.

3. V podanom odpore žalovaný namietal, že nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu na základe objednávky č. 20190022, ktorú žalovaný zaslal žalobcovi dňa 26.03.2019. V uvedenej objednávke bol jasne ustanovený termín dodania objednaných komponentov, ako aj dodacia adresa. Žalobca uvedené komponenty nedodal, žalovaný si pre ne musel sám prísť k žalobcovi, aj keď výslovne požadoval dodanie na iné miesto. Zároveň žalobca sprístupnil prvú časť komponentov žalovanému až dňa 23.05.2019 a druhú časť 30.05.2019. Nakoľko mali byť komponenty v zmysle objednávky dodané žalovanému 08.04.2019, žalobca spôsobil žalovanému škodu a zároveň aj oddialenie finálneho faktického odovzdania výsledného diela koncovému klientovi, o čom bol žalobca upovedomený. Žalovaný si objednal u žalobcu tovar za predpokladu, že tento bude doručený riadne a včas. Žalobca však tovar dodal o 52 dní neskôr, čím bola žalovanému spôsobená škoda vo výške 782,40 Eur. Žalobca bol riadne oboznámený so vznikom škody a jej náhradou žalovanému a to emailom zo dňa 10.04.2019. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby bol platobný rozkaz zrušený, vo veci nariadené pojednávanie, v ktorom súd návrh žalobcu zamietne, pohľadávky žalobcu a žalovaného započíta, a žalovanému prizná nárok na náhradu vzniknutej škody a trov konania.

4. Podaním zo dňa 16.02.2021 žalobca k odporu žalovaného uviedol, že objednávka, ktorú priložil žalovaný k odporu, je nepodpísaná stranami a nikdy nebola žalobcom akceptovaná. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalobca uviedol, že nárok uplatnený žalobcom považuje v celom rozsahu za nedôvodný, titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru už plnil žalobcovi 1.600,- Eur, čo je zhruba 77 % účtovanej kúpnej ceny tovaru. Poukázal na , podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Poprel tvrdenie žalovaného, že tovar nedodal na dohodnuté miesto plnenia, keďže toto stranami dohodnuté nebolo a nemohol byť ani v omeškaní s dodaním tovaru, pretože sa k tvrdenému termínu dodania nezaviazal. Žalovanému teda škodu nespôsobil. Pokiaľ žalovaný v odpore tvrdí, že žalobca mu spôsobil v súvislosti s neskorým plnením škodu 782,40 Eur, túto nešpecifikoval, ani si ju do momentu podania tohto vyjadrenia u žalobcu neuplatňoval. Ďalej doplnil, že je povinnosťou žalovaného v odpore opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré svedčia v prospech jeho procesnej obrany a označiť resp. predložiť dôkazy. Odpor podaný žalovaným nie je vecne odôvodnený, ak žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepripojí k odporu listiny, na ktoré sa odvoláva, alebo neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to napriek riadnemu poučeniu v platobnom rozkaze, teda z tohto dôvodu je odpor neúplný. Žalovaný podľa žalobcu tvrdí skutkové tvrdenia, ktoré nie sú relevantné a prikladá dôkazy, ktoré jeho tvrdenia nepreukazujú. Žalobca potom podľa názoru žalobcu podal odpor s cieľom vykonávať obštrukcie pri plnení svojej povinnosti zaplatiť celú kúpnu cenu za dodaný tovar a navrhol, aby súd odpor podaný žalovaným ako vecne neodôvodnený zamietol. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V prípade, ak súd žalovaným podaný odpor nezamietne, žalobca navrhol, aby sa pokračovalo v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci podľa v platnom znení, ktorý zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny 468,18 € spolu, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne za každý deň omeškania zo sumy 400,00 € od 01.07.2019 do 28.11.2019, zo sumy 300,00 € od 01.07.2019 do 12.12.2019, zo sumy 300,00 € od 01.07.2019 do 22.12.2019, zo sumy 300,00 € od 01.07.2019 do 26.01.2020, zo sumy 300,00 € od 01.07.2019 do 12.02.2020, zo sumy 468,18, € od 01.07.2019 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 € a trov konania v rozsahu 100 %.

5. Následne bolo pokračované v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica ako súde príslušnom na prejednanie tejto veci podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podľa , ) v súlade s , o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, keď konajúci súd mal za to, že odpor žalovaného bol vecne odôvodnený ( ). Tomuto konaniu bola pridelená sp. zn. . Súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k vyjadreniu žalobcu a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu ( per analogiam).

6. Podaním doručeným súdu dňa 31.03.2021 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu, pričom uviedol, že žalobca svojím konaním akceptoval objednávku č. 20190022 bez výhrad, keďže sa k nej nevyjadril a plnil. Tovar mal byť doručený v termíne a na miesto, ktoré bolo uvedené v objednávke. Objednávku nie je možné akceptovať len z časti a to najmä nie v prípade, ak bola objednávka potvrdená faktickým plnením a tým aj uzavretá kúpna zmluva. Žalobca aj napriek dvom alternatívnym miestam doručenia (Priemyselná zóna Sučany a BKL v Martine), tovar doručil do BKL v Banskej Bystrici, kde si ho musel ísť žalovaný vyzdvihnúť z priemyselnej zóny v Sučanoch na vlastné náklady. V súvislosti s vyššie uvedeným je zrejmé, že žalobca dodal tovar oneskorene. Taktiež z uvedeného a z predložených dodacích listov vyplýva, že tovar bol prevzatý na inom mieste, ako bolo dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným, a aj túto zmluvnú povinnosť žalobca porušil. Porušením zmluvných povinností spôsobil žalobca žalovanému škodu. Žalovaný preto žiadal, aby súd vo veci vydal rozsudok, ktorým návrh žalobcu ako nedôvodný zamietne v celom rozsahu a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 23.09.2021 ( ).

8. Žalobca (prostredníctvom právnej zástupkyne) na pojednávaní uviedol, že žalovaný zaplatil žalobcovi časť nároku vymáhaného v tomto konaní vo výške 1.600,- Eur z celkovej sumy 2.168,18 Eur a približne v rovnakých častiach. Možno sa preto domnievať, že žalovaný mal v tom čase problémy s finančnou disciplínou, keďže faktúru, ktorá bola splatná 30.06.2019, začal splácať až 19.11.2019. Zo skutočnosti, že žalovaný zaplatil sumu 1.600,- Eur, možno vyvodzovať, že svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu tovaru vo výške účtovanej vo faktúre uznal aj vo svojom zvyšku, pretože zo spôsobu, akým zaplatil túto sumu, možno usudzovať, že si takýto postup premyslel a konal s vedomím splnenia svojej povinnosti pri každej ďalšej platbe, teda žalovaný mal pri každej čiastkovej platbe úmysel svoj záväzok splniť aj vzhľadom k jeho zvyšku. Preto opätovne dal súdu do pozornosti ustanovenie o uznaní zvyšku dlhu vo vzťahu k už zaplatenej časti. Zdôraznil, že nie je pravdou, že si strany medzi sebou dohodli termín dodania tovaru. Z emailovej komunikácie, ktorú priložil žalovaný k odporu voči platobnému rozkazu, jednoznačne vyplýva, že žalovaný komunikoval s dodávateľom žalobcu sám a týmto dodávateľom bola spoločnosť Legrand. Miesto dodania BKL Banská Bystrica, o ktorom hovorí žalovaný ako o dohodnutom mieste plnenia, dohodol žalovaný so spoločnosťou Legrand, ako vyplýva znovu z emailovej komunikácie, konkrétne zo dňa 20.05.2019. Žalobca teda nemohol porušiť svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, ktorý spôsobom (ako tvrdí žalovaný) neexistoval a nevznikol. Ak žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu, ako tvrdí žalovaný, mohol od tejto zmluvy odstúpiť, aby tak predišiel škode, o ktorej tvrdí, že mu vznikla. Z konania žalovaného ani nič nenasvedčovalo tomu, že by prípadne na oneskorenom plnení nemal záujem. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody z 09.12.2019, žalovaný nešpecifikoval škodu a ani jej výšku. Zároveň žalovaný nepredložil žiadne doklady, ktoré by dokazovali úbytok na jeho majetku. Kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným preto neuznal a namietal uplatnený nárok žalovaného na náhradu škody čo do dôvodu aj výšky s odôvodnením, že žalovaný nepreukázal atribúty vzniku nároku na náhradu škody.

9. Žalovaný (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) na pojednávaní uviedol, že prvotná komunikácia naozaj prebiehala medzi spoločnosťou Legrand, ktorá je dodávateľom BKL a nie priamo s BKL, čo však nemá vplyv na posúdenie daného prípadu, pretože medzi Legrandom a žalovaným nevznikol žiaden právny vzťah, ale práve vznikol právny vzťah medzi žalovaným a BKL, pričom na samotnej objednávke, ktorú žalobca akceptoval, je dátum, kedy sa malo uskutočniť dodanie a rovnako sa tam uvádza aj miesto dodania. Toto nebolo dodržané. Výšku škody preukázal emailom z 09.12. Doplnil, že ak treba doložiť hodinový rozpis ľudí, ktorí museli dodatočne dopracovať tie komponenty, ktoré boli oneskorene dodané, poprípade doplniť cestovné výlohy alebo iné veci, ktoré sa s týmto spájajú, tak tie doplní na výzvu súdu.

10. Súd na podklade vyššie uvedených tvrdení strán sporu vyhodnotil, že v konaní nebolo sporné, že žalobca žalovanému dodal tovar dňa 23.05.2019 a dňa 30.05.2019 a žalovaný tovar prevzal. Cenu dodaného tovaru vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 3719050070 splatnou 30.06.2019 vo výške 2.068,18 Eur, z ktorej bolo zaplatené spolu 1.600,- Eur, kedy dňa 29.11.2019 žalovaný uhradil 400,- Eur, dňa 13.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 23.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 27.01.2020 sumu 300,- Eur a dňa 13.02.2020 sumu 300,- Eur. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pri určovaní nesporných skutočností vychádzal zo zhodných, resp. nepopretých tvrdení strán, keďže na podklade listinných dôkazov predložených žalobcom neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti ( ), keď

uvedené skutkové tvrdenia sú v obsahovom súlade s predloženou faktúrou č. 3719050070, dodacími listami č. 40000246 a č. 40000314 podpísanými žalovaným a pripojenými výpismi z účtu žalobcu.

11. Z dodacích listov č. 40000246 a č. 40000314, ktoré predložil na podporu svojich tvrdení žalobca, súd považoval za zistené, že je v nich dodaný tovar špecifikovaný svojim názvom, množstvom, jednotkovou cenou, cenou za druh dodaného tovaru a celkovou cenou.

12. Podľa zák č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

13. Podľa , v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa .

14. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou

15. Podľa , ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

16. Súd potom považoval za preukázané, že odovzdaním a prevzatím tovaru došlo medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim k uzatvoreniu kúpnej zmluvy konkludentným spôsobom ( ). Splnením povinnosti žalobcu dodať tovar vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, pričom súd považoval za preukázané, že kúpna cena bola uvedená priamo na dodacom liste, čím súd považoval za preukázané, že kúpna cena 2.068,18 Eur s DPH bola tvorená dohodou strán sporu (, ).

17. V konaní nebolo sporné, že z tejto kúpnej ceny uhradil žalovaný dňa 29.11.2019 sumu 400,- Eur, 13.12.2019 sumu 300,- Eur, 23.12.2019 sumu 300,- Eur, 27.01.2020 sumu 300,- Eur a 13.02.2020 sumu 300,- Eur, spolu 1600,- eur.

18. Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

19. Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

20. Žalovaný v konaní netvrdil a ani to nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazného prostriedku, že by pred čiastočným plnením časti kúpnej ceny dal jasne najavo, že nehodlá zaplatiť neuhradenú časť kúpnej ceny a z celkového konania žalovaného a okolností, ktoré predchádzali čiastočným úhradám, nie je možné vyvodiť ani implicitný nesúhlas s celkovou výškou jeho dlhu (napr. pokiaľ by žalovaný uplatnil nároky z vád tovaru a pod.). V predloženom e-maile žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 09. 12. 2019 sa uvádza. „Dobrý deň, na základe nášho rozhovoru si u Vás uplatňujem náhradu škody, ktorá nám bola spôsobená Všou spoločnosťou oneskoreným dodaním a dodaním do iného miesta vo výške 782,40 eur.“ Z obsahu tohto emailu súd zistil, že neobsahuje žiadny započítací úkon voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, pričom z dátumu vykonaných čiastočných úhrad je zistiteľné (dňa 23.12.2019 žalovaný uhradil sumu 300,- Eur, dňa 27.01.2020 žalovaný uhradil sumu 300,- Eur a dňa žalovaný 13.02.2020 sumu 300,- Eur), že žalovaný vykonal čiastočné úhrady kúpnej ceny dodaného tovaru aj potom, čo žalobcu informoval o tom, že mu mala vzniknúť škoda. Podľa zistení súdu potom žalovaný proti dlhu nevzniesol žiadne relevantné námietky a ani z iných okolností nevyplýva, že by žalovaný nehodlal uhradiť celý svoj dlh, čo nasvedčuje súhlasnému postoju dlžníka vo vzťahu k jeho záväzku zaplatiť (celú) kúpnu cenu. Pokiaľ teda žalovaný čiastočne plnil svoj dlh bez toho, aby spochybnil jeho zvyšok a súčasne ani z iných okolností nevyplýva nesúhlas žalovaného s týmto dlhom,

čo do jeho dôvodu a výšky, súd dospel k záveru, že žalovaný čiastočnými úhradami uznal svoj dlh v celej jeho zostávajúcej výške. Súd preto dospel k právnemu záveru, že čiastočnými úhradami nastala právna fikcia uznania zvyšku dlhu - záväzku zaplatiť neuhradenú časť kúpnej ceny dodaného tovaru zo strany žalovaného v zmysle , keď zo zistených okolností je možné usúdiť, že čiastočným plnením žalovaný ako dlžník uznal aj zvyšok tohto dlhu. Žalovaný napokon ani netvrdil, že čiastočným plnením nedošlo k uznaniu zvyšku dlhu, resp. že by nejakým svojim úkonom, či už písomným alebo konkludentným, zvyšok dlhu neuznával. Za preukázanej skutkovej situácie situácie je potom založená vyvrátiteľná právna domnienka existencie (trvania) sporného záväzku žalovaného zaplatiť zvyšok kúpnej ceny dodaného tovaru žalobcovi ( ).

21. Uznanie dlhu je nástrojom potvrdenia dlhu, teda nástrojom posilňujúcim právne postavenie veriteľa, keď uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh (čo do dôvodu a v rozsahu uznania) trvá. Vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v dobe uznania záväzok trvá, nie je možné vyvrátiť iba negatívnym tvrdením dlžníka o neexistenci závazku. Pokiaľ žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu namieta čo do dôvodu aj výšky, toto tvrdenie žalovaného nie je možné považovať za účinne vznesenú obranu žalovaného proti uplatnenému nároku, keď žalovaný súdu v celom priebehu konania nevysvetlil, z akých dôvodov považuje uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny dodaného tovaru za nedôvodný, pričom súd v tejto súvislosti pripomína, že na jeho výslovnú otázku, čí žalovaný vzhľadom na prednesenú kompenzačnú námietku nemá relevantné dôvody spochybňovať právny titul a výšku pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto súdnom konaní, žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu považuje za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu. Toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom skutkovo neodôvodnil, a v tomto smere nepredložil a neoznačil žiadne listinné dôkazné prostriedky, pričom vzhľadom aj na vyššie konštatovanú vyvrátiteľnú právnu domnienku uznania zvyšku dlhu bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno ohľadom účinného popretia uplatňovaného nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny dodaného tovaru spočívalo práve na žalovanom.

22. Pretože žalovaný v konaní pred súdom neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť právnu domnienku trvania jeho záväzku zaplatiť neuhradenú časť kúpnej ceny dodaného tovaru v sume 468,18 Eur (2068,18 Eur - 1600,- Eur), a netvrdil ani to, že si túto povinnosť splnil, posúdil súd nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny 468,18 Eur ako dôvodný.

23. Žalovaný sa proti uplatnenému nároku žalobcu v konaní bránil tvrdením, že mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar včas a na dohodnuté miesto, a to vo výške 782,40 Eur.

24. Žalovaný v podanom odpore navrhol, aby bol návrh žalobcu zamietnutý, pohľadávky žalobcu a žalovaného započítané a žalovanému priznaný nárok na náhradu vzniknutej škody a trov konania, ktorý nárok čo do výšky žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Následne v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd podania žalovaného podľa ich obsahu ( ) nepovažoval za vzájomnú žalobu v zmysle ods. 1) ods. 2) , keďže žalovaný nenavrhol, aby mu bolo prisúdené viac, než čo si uplatnil žalobca, a preto súd konštatované tvrdenia žalovaného posúdil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného v podobe vznesenej hmotnoprávnej (kompenzačnej) námietky v zmysle , o čom súd žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.09.2021 výslovne upovedomil.

25. Keďže si žalovaný ako strana v rámci súdneho konania uplatnil kompenzačnú námietku, vznikla mu s poukazom na povinnosť pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, teda svojej kompenzačnej námietky a súčasne označiť a predložiť dôkazy, ktoré tieto jeho tvrdenia preukazujú, keďže žalobca uplatnený nárok žalovaného na náhradu škody poprel do dôvodu a výšky s odôvodnením, že žalovaný netvrdil a ani nepreukázal žiadny z atribútov vzniku nároku na náhradu škody. Existencia pohľadávky žalovaného na náhradu škody, ktorú žiadal započítať s uplatnenou pohľadávkou žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny, potom zostala sporná.

26. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť resp. aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom

v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569.). Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pokiaľ sa potom žalovaný bránil proti žalobe námietku započítania ( v spojení s a nasl. ) jedná sa o právny úkon, ktorým môže žalovaný meniť dôvodný nárok protistrany na nedôvodný. Rovnako ako aj žalovaný nárok, tak aj hmotnoprávna námietka musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočnosti (skutkovými tvrdeniami). Z hľadiska procesného práva však nestačí pohľadávku určenú na započítanie s pohľadávku žalobcu označiť, je potrebné uviesť podstatné skutkové tvrdenia v takom rozsahu, akoby táto pohľadávka bola samostatným predmetom sporu a bremeno tvrdenia o započítavanej pohľadávke je rovnaké, ako bremeno tvrdenia o žalovanej pohľadávke. Pokiaľ potom žalovaný tvrdil, že má voči žalobcovi právo (pohľadávku) na náhradu škody, bolo jeho povinnosťou uviesť tvrdenia o skutočnostiach, na podklade ktorých náhradu škody požaduje.

27. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

28. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného sú porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu, procesnou povinnosťou žalovaného bolo existenciu každého z nich preukázať.

29. Žalovaný existenciu svojej pohľadávky voči žalobcovi na náhradu škody odôvodnil tým, že akceptáciou objednávky žalovaného číslo 20190020, ktorej súčasťou boli aj čas a miesto dodania tovaru, žalovaný akceptoval aj tento čas a miesto dodania. Zdôraznil, že nie je možné objednávku akceptovať len z časti a z inej časti ju neakceptovať. Mal potom za to, že pokiaľ žalobca akceptoval objednávku žalobcu v tej časti, aký tovar mal žalovanému dodať, akceptoval potom aj žalovaným navrhnutý čas a miesto dodania tovaru. Bol potom povinnosťou žalobcu dodať tovar na takto určené miesto a v dohodnutý čas. Žalobca si túto svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, keď žalovanému dodal tovar s oneskorením dvoch mesiacov oproti dohodnutému času plnenia a tovar dodal do BKL Banská Bystrica, čo nebolo dohodnuté miesto dodania tovaru v zmysle konštatovanej objednávky. V súvislosti s porušením tejto zmluvnej povinnosti žalovanému podľa jeho tvrdení vznikla škoda v sume 782,40 Eur. Za dôkazy preukazujúce tieto jeho tvrdenia označil objednávku č. 20190020 a email zo dňa 09. 12. 2019.

30. Z objednávky č. 20190020 súd považoval za zistené, že bola vystavená žalovaným ako odberateľom a adresovaná žalobcovi s tým, že je na nej vymedzený tovar určením jeho druhu a jednotkovej ceny. Na faktúre sa ďalej uvádza: „Prosíme o dodanie na adresu prevádzky: Manufacturing s.r.o., Priemyselná zóna - Sučany 038 52 Sučany, SR, alebo dodanie do BKL v Martine“, ďalej sa na nej uvádza: „platobné podmienky: 30 dní“. Ako termín dodania je na predmetnej objednávke uvedený deň 08.04.2019. Súd ďalej z predloženej objednávky zistil, že nie je podpísaná ani za žalobcu, ani za žalovaného.

31. Žiadna zo strán v konaní netvrdila, že uvedená objednávka bola výslovne akceptovaná zo strany žalobcu písomným, prípadne ústnym prejavom. Bolo potom potrebné zo strany súdu posúdiť, či došlo k akceptácii objednávky v časti termínu a miesta dodania, konkludentným úkonom zo strany žalobcu. Aby mohla zmluva vzniknúť, je potrebné, aby sa stretli zhodné prejavy vôle zmluvných strán o ich náležitostiach. To platí pre zmluvy všeobecne, a teda aj pre kúpne zmluvy, ktoré boli uzavreté konkludentným spôsobom s tým, že akceptácia podmienok zmluvy nie je každé konkludentné konanie, ale len také, z ktorého vyplýva vôľa konajúceho návrh zmluvy prijať s ohľadom na požadovanú zhodu oferty a jej akceptácie ( v spojení s zák č. v znení neskorších predpisov, ďalej len „“). Pokiaľ potom žalovaný argumentoval tým, že žalobca dodaním požadovaného tovaru dňa 23.05.2019 a dňa 30.05.2019 v Banskej Bystrici (teda v inom mieste a čase, než navrhol žalovaný) konkludentným spôsobom akceptoval objednávku žalovaného číslo 20190022 aj s ohľadom na žalovaným navrhnuté miesto a čas dodania tovaru, súd zhodu vôle strán ohľadom miesta a času dodania tovaru z tohto konkludentného prejavu - konania žalobcu, nevyvodzuje, keďže z takéhoto konania žalobcu žiadnym spôsobom nevyplýva jeho vôľa akceptovať návrh žalovaného dodať tovar dňa 08.04.2019 v niektorom zo žalovaným navrhnutých miest dodania.

32. Súd potom v konaní nepovažoval za nepreukázanú existenciu dohody žalobcu a žalovaného ohľadom miesta a času dodania tovaru. Žalovaný iný spôsob akceptácie jeho objednávky netvrdil, a ani nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za preukázané, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar včas (dňa 08.04.2019) a na dohodnuté miesto (Priemyselná zóna - Sučany, BKL v Martine), keďže nemal za preukázanú dohodu strán o tom, že žalovaný je povinný dodať tovar v tomto dátume a na tomto dohodnutom mieste. V konaní potom nebolo preukázané splnenie tohto zákonného predpokladu zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú žalovanému a to porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar žalovanému včas a na dohodnuté miesto.

33. Vo vzťahu k ostatným atribútom vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú žalovanému, t.j. vznik škody a príčinná súvislosť, podania žalovaného v spojení s jeho prednesom na nariadenom pojednávaní v tejto veci neobsahujú žiadne relevantné skutkové tvrdenia. V konkrétnej rovine posudzovaného prípadu žalovaný neuviedol, na podklade akých skutočností nastal úbytok v jeho majetkovej sfére a v akej výške, teda nešpecifikoval škodu ako takú. Rovnako súdu neponúkol žiadne svoje tvrdenia o tom, že práve v dôsledku škodového konania žalobcu mu táto škoda vznikla, teda neuviedol žiadne tvrdenia o tom, že táto škoda mu mala vzniknúť ako nevyhnutný dôsledok porušenia tvrdených zmluvných povinností žalobcu, pričom súd sa nedozvedel ani to, aká škoda mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar včas a aká škoda mu mala vzniknúť v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar na dohodnuté miesto. Žalovaný tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k ostatným podmienkam vzniku nároku na náhradu škody neuniesol.

34. Ďalej je potrebné dodať, že žalovaný v tomto smere neoznačil, ani nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky, keď email zo dňa 09. 12. 2019 (ktorého obsah bol citovaný vyššie) škodu ako takú nešpecifikuje a nie je ani dôkazom preukazujúcim jej výšku. Ak si strana nesplní resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva ( ). Pokiaľ potom žalovaný na pojednávaní uviedol, že príslušné dôkazy preukazujúce vznik škody predloží na výzvu súdu, tejto jeho požiadavke súd vyhovieť nemohol. Strany sporu majú v konaní pred súdom rovnaké postavenie, súd potom v záujme zachovania rovnosti strán v priebehu súdneho konania nemôže žiadnu z nich navádzať, aké dôkazné prostriedky má predložiť za účelom preukázania svojich tvrdení. V novej právnej úprave dokazovania v sa kladie zvýšený dôraz na procesnú diligenciu procesných strán, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Dôkazná iniciatíva je preto vždy v zásade v rukách sporových strán. Súd potom mohol vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu.

35. Pre úplnosť súd dodáva, že nevyužil postup podľa , podľa ktorého ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže sud strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, resp. podľa , podľa ktorého ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní (na pojednávaní) predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti.

36. Súd svoje oprávnenie v zmysle citovaných zákonných ustanovení nevyužil, keďže skutkové tvrdenia prednesené zo strany žalovaného a v tomto smere označené dôkazné prostriedky k porušeniu zmluvnej povinnosti umožňovali súdu skutkovo a právne posúdiť jeden z atribútov vzniku nároku na náhradu škody, a to či zo strany žalobcu došlo k porušeniu tvrdenej zmluvnej povinnosti, avšak s negatívnym výsledkom. V rámci hospodárnosti konania potom nebolo na mieste určovať žalovanému lehotu na dodatočné splnenie jeho povinnosti tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti k ostatným atribútom vzniku nároku na náhradu škody (škoda, kauzálny nexus), keďže všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne a teda pokiaľ sa žalovanému nepodarilo preukázať porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, bolo by nehospodárne predlžovať konanie a zaoberať sa ďalej vznikom škody, jej výškou a existenciou príčinnej súvislosti. Potom s ohľadom na záver súdu, že žalovaný nepreukázal existenciu povinnosti žalobcu dodať tovar v určitom čase a na určité miesto, súd považoval za nadbytočné, v záujme procesnej ekonómie a hospodárnosti konania, vyzvať v tomto smere žalovaného na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení (a označenie a predloženie dôkazov na ich preukázanie).

37. Dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze súd pričíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva pre posúdenie uplatneného nároku.

38. Na základe uvedených skutočností súd potom posúdil kompenzačnú námietku vznesenú zo strany žalovaného, a teda aj jeho obranu proti uplatnenému právu žalobcu, ako nedôvodnú, keď súd dospel k prejudicálnemu záveru, že žalovanému sa existenciu svojej pohľadávky na náhradu škody spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu na úhradu časti kúpnej ceny preukázať nepodarilo.

39. Keďže žalovaný nezaplatil kúpnu cenu pri dodaní tovaru, túto platil na základe čiastočných úhrad po lehote splatnosti uvedenej na daňovom doklade - faktúre, teda nesplnil si svoj záväzok riadne a včas, na základe čoho sa dostal do omeškania, a keďže išlo o meškanie s plnením peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania a to bez potreby osobitného upozornenia, keď súd považoval za preukázané, že úrok z omeškania určený vo výške 8 % ročne zodpovedá zákonnému postupu určenia výšky úroku z omeškania podľa a , v spojení s Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ).

40. Na základe čiastočných úhrad potom vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % zo sumy 2.068,18 Eur od 01.07.2019 do 29.11.2019 (po vyčíslení suma 68,90 Eur), zo sumy 1.668,18 Eur od 30.11.2019 do 13.12.2019 (po vyčíslení suma 5,11 Eur), zo sumy 1.368,18 Eur od 14.12.2019 do 23.12.2019 (po vyčíslení suma 2,99 Eur), zo sumy 1.068,18 Eur od 24.12.2019 do 27.01.2020 (po vyčíslení suma 8,19 Eur), zo sumy 768,18 Eur od 28.01.2020 do 13.02.2020 (po vyčíslení suma 2,86 Eur) a zo sumy 468,18 Eur od 14.02.2020 až do zaplatenia.

41. Oproti tomu si žalobca proti žalovanému uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.07.2019 do 28.11.2019 (po vyčíslení v sume 13,23 Eur), zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.12.2019 (po vyčíslení v sume 10,84 Eur), zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 22.12.2019 (po vyčíslení v sume 11,50 Eur), zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 26.01.2020 (po vyčíslení v sume 13,80 Eur), zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.02.2020 (po vyčíslení v sume 14,92 Eur) a zo sumy 468,18 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia. Žalobca na výzvu súdu na pojednávaní uviedol, že pri uplatnení úroku z omeškania vychádzal zo splatnosti uvedenej na faktúre. Žalovaný sa potom dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcom po splatnosti faktúry z jednotlivých súm tak, ako ich platil, t.j. od 01. 07. 2019 je v omeškaní s celou sumou predstavujúcou kúpnu cenu, po zaplatení čiastky 400,- Eur je v omeškaní so sumou predstavujúcou kúpnu cenu zníženú o 400,- eur, atď., čo matematicky súhlasí s tým, ako si žalobca úrok z omeškania aj voči žalovanému uplatnil.

42. Úrok z omeškania, ktorý je možné vyčísliť a na ktorý v zmysle čiastočných úhrad vznikol žalobcovi nárok, je suma 88,05 Eur, pričom žalobca si v podanej žalobe uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý po vyčíslení predstavuje sumu 64,29 Eur. Nakoľko si žalobca podľa zistení súdu uplatnil voči žalovanému menej, než na čo mu vznikol nárok, súd potom žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.07.2019 do 28.11.2019, zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.12.2019, zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 22.12.2019, zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 26.01.2020, zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.02.2020, teda tak, ako si ho tento uplatnil.

43. Čo sa týka uplatneného nároku na úrok z omeškania zo sumy 468,18 Eur, ktorá naďalej zostáva neuhradená, v tejto časti súd považoval za dôvodný nárok žalobcu na úrok z omeškania z tejto sumy od 14.02.2020, teda odo dňa nasledujúceho po poslednej čiastočnej úhrade kúpnej ceny v sume 300,- Eur, až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania z tejto sumy súd žalobu žalobcu zamietol.

44. Za dôvodný súd považoval aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, keď omeškaním dlžníka súčasne popri nároku na zaplatenie úroku z omeškania vzniká veriteľovi aj právo na zaplatenie paušálnej náhrady výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky v tejto sume, a to bez osobitného upozornenia ( , v spojení s Nariadenia vlády č. ).

45. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v časti, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 468,18 Eur, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.07.2019 do 28.11.2019, úroku z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.12.2019, úroku z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 22.12.2019, úroku z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 26.01.2020, úroku z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.02.2020, úroku z omeškania 8% ročne zo sumy 468,18 Eur od 14.02.2020 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- Eur (I. výroková veta rozhodnutia) a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (II. výroková veta rozhodnutia).

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výroková veta rozhodnutia). Ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporu, podľa ktorej strana má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jej úspechu v konaní. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Podľa názoru súdu plný úspech je možné pričítať žalobcovi aj v prípade, ak jeho neúspech tkvie len v časti nekapitalizovaného úroku z omeškania, ktorého konečnú výšku je možné určiť až vtedy, keď bude dlžná suma, od ktorej sa tento úrok z omeškania odvíja, uhradená v celom rozsahu, ktorá skutočnosť zároveň znemožňuje matematicky určiť pomer neúspechu žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku. Súd pri tom prihliadol na skutočnosť, že čo do základu uplatneného nároku bol žalobca úspešný v plnom rozsahu.

47. V zmysle súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. V súlade s lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.