Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu BKL elektro MT, s.r.o., so sídlom Ul. pri Turci 24, 036 01 Martin, IČO: 50 605 640 v konaní zast. JUDr. Slavomíra Kurinská, advokátka, so sídlom J. Šimka 11, 036 01 Martin proti žalovanému: Manufacturing s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 983 407 o zaplatenie 468,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -81 zo dňa 23. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -81 zo dňa 23. septembra 2021 vo výroku I. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -81 zo dňa 23. septembra 2021 o d m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 468,18 Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.07.2019 do 28.11.2019, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.12.2019, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 22.12.2019, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 26.01.2020, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.02.2020, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 468,18 Eur od 14.02.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku II. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 29.10.2020 na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v spojení s podaním zo dňa 20.11.2020, žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 468,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 400,- Eur od 01.07.2019 do 28.11.2019, vo výške 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.12.2019, vo výške 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 22.12.2019, vo výške 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 26.01.2020, vo výške 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2019 do 12.02.2020 a vo výške 8% ročne zo sumy 468,18 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur. Žalobca uviedol, že dodal žalovanému tovar (elektrovýrobky) dňa 23.05.2019 (č. dodacieho listu 40000246) a dňa 30.05.2019 (č. dodacieho listu 40000314) a

žalovaný tovar prevzal. Cenu dodaného tovaru vyúčtoval faktúrou č. 3719050070 splatnou 30.06.2019 vo výške 2.068,18 Eur, z ktorej bolo zaplatené spolu 1.600,- Eur, kedy žalovaný uhradil dňa 29.11.2019 sumu 400,- Eur, dňa 13.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 23.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 27.01.2020 sumu 300,- Eur a dňa 13.02.2020 sumu 300,- Eur, a teda zaplatiť zostáva 468,18 Eur.

3. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu sa žalovaný bránil tým, že strany uzavreli kúpnu zmluvu na základe Objednávky č. 20190022, ktorú žalovaný zaslal žalobcovi dňa 26.03.2019 a v ktorej bol jasne stanovený termín dodania objednaných komponentov, ako aj dodacia adresa. Žalobca komponenty nedodal, žalovaný si pre ne musel sám prísť k žalobcovi, aj keď výslovne požadoval dodanie na iné miesto. Zároveň žalobca sprístupnil prvú časť komponentov žalovanému až dňa 23.05.2019 a druhú časť 30.05.2019. Nakoľko mali byť komponenty v zmysle objednávky dodané žalovanému 08.04.2019, žalobca spôsobil žalovanému škodu a zároveň aj oddialenie finálneho faktického odovzdania výsledného diela koncovému klientovi. Žalobca tovar dodal o 52 dní neskôr, čím bola žalovanému spôsobená škoda vo výške 782,40 Eur. So vznikom škody a jej náhradou bol žalobca riadne oboznámený emailom zo dňa 10.04.2019. Žalovaný preto navrhol pohľadávky žalobcu a žalovaného započítať.

4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na to, že objednávka, ktorú priložil žalovaný, je stranami nepodpísaná a nikdy nebola žalobcom akceptovaná. Poprel tvrdenie žalovaného, že tovar nedodal na dohodnuté miesto plnenia, keďže toto stranami dohodnuté nebolo a nemohol byť ani v omeškaní s dodaním tovaru, pretože sa k tvrdenému termínu dodania nezaviazal, a teda žalovanému škodu nespôsobil. Žalobca poukázal aj na a zdôraznil, že titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru žalovaný už plnil žalobcovi 1.600,- Eur, čo je zhruba 77 % účtovanej kúpnej ceny tovaru.

5. Žalovaný ďalej v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že žalobca svojím konaním akceptoval objednávku č. 20190022 bez výhrad, keďže sa k nej nevyjadril a plnil. Tovar mal byť doručený v termíne a na miesto, ktoré bolo uvedené v objednávke. Objednávku nie je možné akceptovať len z časti a to najmä nie v prípade, ak bola objednávka potvrdená faktickým plnením a tým aj uzavretá kúpna zmluva.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému dňa 23.05.2019 a dňa 30.05.2019 tovar, ktorého cenu vyúčtoval faktúrou č. 3719050070 splatnou 30.06.2019 vo výške 2.068,18 Eur, z ktorej bolo zaplatené spolu 1.600,- Eur, kedy žalovaný uhradil dňa 29.11.2019 sumu 400,- Eur, dňa 13.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 23.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 27.01.2020 sumu 300,- Eur a dňa 13.02.2020 sumu 300,- Eur. Pretože žalovaný plnil svoj dlh čiastočne bez toho, aby spochybnil jeho zvyšok a súčasne ani z iných okolností nevyplýval nesúhlas žalovaného s týmto dlhom čo do jeho dôvodu a výšky, súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že čiastočnými úhradami nastala právna fikcia uznania zvyšku dlhu v zmysle . Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť právnu domnienku trvania jeho záväzku zaplatiť neuhradenú časť kúpnej ceny dodaného tovaru a netvrdil ani to, že si túto povinnosť splnil, a preto súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny 468,18 Eur ako dôvodný.

7. Obranu žalovaného, že mu proti žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody výške 782,40 Eur za porušenie povinnosti žalobcu dodať tovar včas a na dohodnuté miesto, súd prvej inštancie posúdil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného v podobe vznesenej hmotnoprávnej (kompenzačnej) námietky v zmysle , o čom žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.09.2021 výslovne upovedomil. Súd prvej inštancie zdôraznil, že aj hmotno-právna námietka musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností a z hľadiska procesného práva nestačí pohľadávku určenú na započítanie označiť, je potrebné uviesť podstatné skutkové tvrdenia v takom rozsahu, akoby táto pohľadávka bola samostatným predmetom sporu a bremeno tvrdenia o započítavanej pohľadávke je rovnaké, ako bremeno tvrdenia o žalovanej pohľadávke. Bolo potom povinnosťou žalovaného uviesť tvrdenia o skutočnostiach, na podklade ktorých náhradu škody požaduje, keď predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle sú porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a procesnou povinnosťou žalovaného bolo existenciu každého z nich preukázať.

8. Pretože žiadna strana v konaní netvrdila, že Objednávka žalovaného č. 20190020 bola výslovne akceptovaná písomným, prípadne ústnym prejavom žalobcu, podľa súdu prvej inštancie bolo potom

potrebné posúdiť, či došlo k jej akceptácii v časti termínu a miesta dodania konkludentným úkonom zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že aby mohla zmluva vzniknúť, je potrebné, aby sa stretli zhodné prejavy vôle zmluvných strán o ich náležitostiach. To platí pre zmluvy všeobecne, a teda aj pre kúpne zmluvy, ktoré boli uzavreté konkludentným spôsobom s tým, že akceptácia podmienok zmluvy nie je každé konkludentné konanie, ale len také, z ktorého vyplýva vôľa konajúceho návrh zmluvy prijať s ohľadom na požadovanú zhodu oferty a jej akceptácie v zmysle v spojení s . Pokiaľ potom žalovaný argumentoval tým, že žalobca dodaním požadovaného tovaru dňa 23.05.2019 a dňa 30.05.2019 v Banskej Bystrici (teda v inom mieste a čase, než navrhol žalovaný) konkludentným spôsobom akceptoval Objednávku č. 20190022, aj s ohľadom na žalovaným navrhnuté miesto a čas dodania tovaru, súd prvej inštancie zhodu vôle strán ohľadom miesta a času dodania tovaru z tohto konkludentného prejavu - konania žalobcu nevyvodil, keďže z takéhoto konania žalobcu žiadnym spôsobom nevyplývala jeho vôľa akceptovať návrh žalovaného dodať tovar dňa 08.04.2019 v niektorom zo žalovaným navrhnutých miest dodania. Súd prvej inštancie preto považoval za nepreukázanú existenciu dohody žalobcu a žalovaného ohľadom miesta a času dodania tovaru a žalovaný iný spôsob akceptácie jeho objednávky netvrdil, a ani nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar včas (dňa 08.04.2019) a na dohodnuté miesto (Priemyselná zóna - Sučany, BKL v Martine), keďže nemal za preukázanú dohodu strán o tom, že žalovaný je povinný dodať tovar v tomto dátume a na tomto dohodnutom mieste. V konaní preto nebolo preukázané splnenie zákonného predpokladu zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú žalovanému, a to porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar žalovanému včas a na dohodnuté miesto.

9. Vo vzťahu k ostatným atribútom vzniku zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a žalovaný ani neoznačil alebo nepredložil relevantné dôkazné prostriedky, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazná iniciatíva je vždy v zásade v rukách sporových strán a súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany. Súd prvej inštancie pre úplnosť tiež dodal, že nevyužil postup podľa , resp. podľa , keďže skutkové tvrdenia prednesené žalovaným a v tomto smere označené dôkazné prostriedky k porušeniu zmluvnej povinnosti umožňovali súdu prvej inštancie skutkovo a právne posúdiť jeden z atribútov nároku na náhradu škody, a to či zo strany žalobcu došlo k porušeniu tvrdenej zmluvnej povinnosti, avšak s negatívnym výsledkom. V rámci hospodárnosti konania potom nebolo na mieste určovať žalovanému lehotu na dodatočné splnenie jeho povinnosti tvrdenia k ostatným atribútom nároku na náhradu škody (škoda, kauzálny nexus), keďže všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne a pokiaľ sa žalovanému nepodarilo preukázať porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, bolo by nehospodárne predlžovať konanie a zaoberať sa ďalej vznikom škody, jej výškou a existenciou príčinnej súvislosti.

10. Súd prvej inštancie potom posúdil kompenzačnú námietku žalovaného, a teda aj jeho obranu proti uplatnenému právu žalobcu, ako nedôvodnú, keď dospel k prejudicálnemu záveru, že žalovanému sa existenciu svojej pohľadávky na náhradu škody spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu na úhradu časti kúpnej ceny preukázať nepodarilo.

11. Keďže žalovaný kúpnu cenu platil na základe čiastočných úhrad po lehote splatnosti, a teda sa dostal do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v zákonnej výške. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby aj v tejto časti, s výnimkou úroku z omeškania zo sumy 468,18 Eur, ktorá naďalej zostáva neuhradená a z ktorej patrí žalobcovi úrok z omeškania od 14.02.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po poslednej čiastočnej úhrade kúpnej ceny, preto v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z tejto sumy žalobu zamietol. Za dôvodný súd prvej inštancie považoval aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, keď omeškaním dlžníka súčasne popri nároku na zaplatenie úroku z omeškania vzniká veriteľovi aj právo na zaplatenie paušálnej náhrady výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky v tejto sume, a to bez osobitného upozornenia.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže plný úspech je možné pričítať žalobcovi aj v prípade, ak jeho neúspech tkvie len v časti nekapitalizovaného úroku z omeškania, ktorého konečnú výšku je možné určiť až vtedy, keď bude dlžná suma, od ktorej sa tento úrok z omeškania odvíja, uhradená v celom rozsahu, ktorá skutočnosť zároveň znemožňovala matematicky

určiť pomer neúspechu žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že čo do základu uplatneného nároku bol žalobca úspešný v plnom rozsahu.

13. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v zmysle je výslovný prejav vôle prijatia oferty nahradzovaný faktickým plnením subjektu, ktorému bol návrh na uzavretie zmluvy adresovaný. V tomto prípade sa nejedná o akceptáciu konkludentným prejavom, ale o súhlasné vyjadrenie subjektu s návrhom na uzavretie zmluvy, a to vykonaním určitého faktického úkonu bez upovedomenia navrhovateľa, ktorým je napr. odoslanie tovaru. Takýmto spôsobom bol realizovaný aj zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pričom jeho akceptáciou, t. j. dodaním tovaru žalobcu súhlasil s podmienkami oferty. Je teda zrejmé, že tento právny úkon nebol vykonaný konkludentným konaním. Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že žalobca porušil povinnosti dohodnuté v zmluve a nedodržal termín dodania a miesto dodania. Škoda bola žalovaným riadne uplatnená, a to odoslaním e-mailu žalobcovi. Žalovaný má za to, že jeho uplatnenie nároku na náhradu škody bolo dostatočne určité a žalovaný v ňom obsiahol podstatné náležitosti uplatnenia škody. V e-maile zo dňa 09.12.2019 bola jasne špecifikovaná škoda a jej výška. Žalovaný preukázal porušenie povinnosti žalobcu, vznik škody a tak isto aj kauzálny nexus. Tak isto je z e-mailu zrejmé, že sa jedná o porušenie povinnosti žalobcu a aj skutočná výška škody. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie všetky podstatné skutočnosti, ktoré preukazovali výšku škody spôsobenej žalobcom. Ak súdu nebola jasná akákoľvek skutočnosť, ktorá sa týkala výšky škody mal povinnosť objasniť si túto skutočnosť minimálne na realizovanom pojednávaní, čo sa však nestalo. Konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní spôsobenej škody bez akéhokoľvek odôvodnenia je podľa žalovaného neprípustné, nakoľko žalovaný predložil dostatok relevantných dôkazov preukazujúcich výšku škody a aj dôvodnosť jej uplatnenia voči žalobcovi.

15. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vychádzal len z neurčitých dôkazov, ktoré neboli preukázané žiadnym spôsobom, a teda na základe takto vyhodnotených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal žiadny dôkaz na preukázanie žalobcom spôsobenej škody, aby mohol relevantným spôsobom zistiť a posúdiť rozhodujúce skutočnosti a neprihliadol na skutočnosti, ktoré žalovaný riadne preukázal.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol o náhrade trov konania v rozsahu 100% v prospech žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal tak, ako to tvrdil, že žalobca akceptoval návrh žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy, teda žalobca sa so žalovaným nedohodol na podmienkach, ktoré žalovaný navrhol, a teda žalovaný nepreukázal vôľu žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu za podmienok navrhnutých žalovaným. Žalovaný v rámci procesnej obrany použil kompenzačnú námietku titulom náhrady škody, avšak žalovaný nepreukázal, že boli splnené podmienky podľa a z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol pri rozhodovaní prihliadať na kompenzačnú námietku žalovaného. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a súd prvej inštancie vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania a zásadu koncentrácie konania rozhodol na základe existujúcich dôkazov, ktoré boli súdu známe a preukázané v čase rozhodovania. Naviac, žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, prípadne neoznámil nové skutočnosti, ktoré by neboli známe v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a ktoré by jeho odvolanie odôvodňovali.

17. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca aj napriek tomu, že vylučuje platné uzavretie zmluvy, plnil v plnom rozsahu na základe objednávky, a teda si musel byť vedomý jej porušenia, avšak len neprikladal zmluvným dojednaniam dostatočnú váhu. Žalovaný mal preto za to, že prejavená vôľa žalobcu netrpí žiadnymi vadami, ktoré by mali za následok neplatnosť uzavretej zmluvy. Platne uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovaným obsahuje všetky podstatné náležitosti a tak isto aj vôľovú zložku uzavrieť zmluvu obidvoch zmluvných strán. Keby táto vôľová zložka absentovala, nedošlo by ani následne k vystaveniu faktúry č. 3719050070, nakoľko bez právneho podkladu na jej vystavenie by došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko ak by so zmluvou žalobca nesúhlasil a zmluva by neexistovala a

nebola platná, žalobcovi a žalovanému by nevznikli žiadne povinnosti, a teda ani tovar dodať. Je zrejmé, že žalobca zmluvu uzatvoril a evidoval ju už pred dodaním tovaru v nej obsiahnutom. Keby tomu tak nebolo, žalobca by žalovanému neoznámil nové miesto plnenia a nový termín dodania. Rovnako by sa nesnažil zmluvu splniť.

18. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že vzhľadom k zásade hospodárnosti sa k odvolacej replike žalovaného nevyjadruje a odkazuje na všetky svoje podania.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

20. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

21. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 23.05.2019 žalobca žalovanému dodal tovar špecifikovaný vo výdajke/dodacom liste č. 40000246 a dňa 30.05.2019 tovar špecifikovaný vo výdajke/ dodacom liste č. 40000314. Cenu tovaru žalobca žalovanému fakturoval daňovým dokladom - faktúrou č. 3719050070 zo dňa 30.05.2019 s dátumom splatnosti 30.06.2019, celkom v sume 2.068,18 Eur.

22. Žalovaný pod variabilným symbolom 3719050070 uhradil žalobcovi dňa 29.11.2019 sumu 400,- Eur, dňa 13.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 23.12.2019 sumu 300,- Eur, dňa 27.01.2020 sumu 300,- Eur a dňa 13.02.2020 sumu 300,- Eur.

23. Žalovaný v konaní ako dôkaz označil a predložil Objednávku č. 20190020 vyhotovenú dňa 26.03.2019, na ktorej je žalovaný uvedený ako odberateľ a žalobca ako dodávateľ. Na objednávke je uvedený predpokladaný termín dodania a termín dodania 08.04.2019, špecifikovaný je tovar s uvedením jeho názvu, množstva, jednotkovej ceny a v závere je uvedené, že žalovaný prosí o dodanie na adresu prevádzky: Priemyselná zóna - Sučany, 038 52 Sučany alebo dodanie do BKL v Martine. Objednávka žalovaným ani žalobcom nie je podpísaná.

24. Podľa s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

25. Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

26. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach strany sporu. Pred rozhodnutím o odvolaní je odvolací súd povinný tiež preskúmať, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Pretože podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a obsah rozhodnutia vyslovený vo výroku II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vydaný v neprospech žalovaného ako odvolateľa, keďže týmto výrokom došlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby, odvolací súd podľa odvolanie žalovaného proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

27. Následne odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaný existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie nepreukázal a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ani vady procesných podmienok.

28. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.

29. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal konkludentnú zhodu vôle strán o mieste a čase dodania tovaru a mal za to, že v spore strán nešlo o akceptáciu konkludentným prejavom, ale žalobca vyjadril súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy, ktorým návrhom bola Objednávka žalovaného č. 20190022, faktickým úkonom, t. j. dodaním tovaru.

30. Ak niektoré otázky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti , nemožno riešiť podľa ustanovení obchodného práva, v zmysle , riešia sa podľa predpisov občianskeho práva, a teda vzťah a je vzťah lex specialis ku lex generalis. Previazanosť ustanovení a sa osobitne výrazne prejavuje v úprave tých otázok, ktoré majú svoj základ v a obsahuje len úpravu osobitostí. K takýmto otázkam patrí aj uzavieranie zmlúv, kde upravuje len Niektoré ustanovenia o uzavieraní zmlúv (Tretia časť, Hlava I., Diel III. ) a všeobecne je mechanizmus uzatvárania zmlúv upravený v .

31. Zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných právnych úkonov, a to z návrhu na uzavretie zmluvy (oferta) a jeho prijatia (akceptácia). Návrhom na uzavretie zmluvy je podľa prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Prijatím návrhu je podľa včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Zmluva je potom podľa uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, pričom mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

32. v ustanovení s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa , umožňuje osobe, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom aj vykonaním určitého úkonu bez upovedomenia navrhovateľa. Prijatie návrhu týmto spôsobom zodpovedá všeobecnej definícii prijatia návrhu, t.j. že prijatím je aj iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas a zodpovedá aj všeobecnej definícii prejavu vôle podľa , t.j. že prejav vôle sa môže stať aj iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Každý nevýslovný prejav vôle, z ktorého možno usudzovať na skutočné myslenie konajúceho, sa v právnickej terminológii označuje ako konkludentný prejav vôle. Zákonodarca teda v ustanovení upravuje prijatie návrhu na uzavretie zmluvy jej faktickým plnením, avšak z hľadiska spôsobu a formy prejavu vôle ide o prejav nevýslovný, a teda prejav konkludentný. Preto, ak strany ani len netvrdili, že Objednávka žalovaného č. 2019002 bola žalobcom akceptovaná písomne alebo ústnym prejavom, t.j. výslovne, súd prvej inštancie správne posudzoval, či sa tak stalo nevýslovne, teda konkludentným úkonom žalobcu, pričom súd prvej inštancie správne konštatoval, že akceptácia podmienok zmluvy nie je každé konkludentné konanie, ale len také, z ktorého vyplýva vôľa konajúceho návrh zmluvy prijať s ohľadom na požadovanú zhodu návrhu na uzavretie zmluvy a akceptáciu takéhoto návrhu.

33. Zákonodarca v ustanovení uviedol úkony, vykonaním ktorých osoba, ktorej je návrh na uzavretie zmluvy určený, môže vyjadriť súhlas s návrhom. Tieto úkony sú uvedené príkladným spôsobom, a to napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny, čo znamená, že je prípustné a možné aj vykonanie iných úkonov vyjadrujúcich súhlas s návrhom, vždy však pôjde o úkony, ktoré osoba, ktorej je návrh určený, vykoná bez upovedomenia navrhovateľa, teda bez upovedomenia osoby, ktorá prejavila vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy, keď súčasne podľa in fine je potrebné, aby k tomuto úkonu došlo pred uplynutím lehoty rozhodnej

pre prijatie návrhu. Návrh na uzavretie zmluvy totiž nepôsobí bez časového limitu, ale návrh, aj keď je neodvolateľný, podľa zaniká okrem iného uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie a aj uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, pričom aj účinky prijatia návrhu nastávajú podľa , v zásade len včasným vyhlásením alebo iným včasným konaním osoby, ktorej bol návrh určený.

34. V konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že v Objednávke č. 20190022 vyhotovenej dňa 26.03.2019 žalovaný uviedol termín dodania 08.04.2019 a žiadal o dodanie na adresu prevádzky žalovaného Priemyselná zóna - Sučany alebo do BKL v Martine. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca dňa 23.05.2019 dodal žalovanému tovar špecifikovaný vo výdajke/dodacom liste č. 40000246 a dňa 30.05.2019 tovar špecifikovaný vo výdajke/dodacom liste č. 40000314, ktorý tovar žalovaný prevzal v Banskej Bystrici, pričom v odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný výslovne uviedol, že pre tovar (komponenty) žalovaný si musel sám prísť k žalobcovi.

35. Pokiaľ teda žalovaný sa dostavil k žalobcovi, aby si tovar prevzal a pokiaľ sa tak stalo dňa 23.05.2019 a dňa 30.05.2019, odvolací súd je toho právneho názoru, že nešlo o úkon vykonaný žalobcom bez upovedomenia žalovaného a zároveň nešlo o úkon vykonaný v lehote rozhodnej pre prijatie Objednávky č. 20190022. Bez včasného faktického úkonu žalobcu vykonaného bez upovedomenia žalovaného nemohlo dôjsť k akceptácii objednávky žalovaného spôsobom predpokladaným v ustanovení , a preto súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď vyhodnotil, že žalovaný dohodu o mieste a čase plnenia nepreukázal a ak žalovaný dohodu o mieste a čase dodania nepreukázal, nemohol preukázať ani porušenie povinnosti žalobcu dodať tovar včas a dodať ho na dohodnuté miesto.

36. Zodpovednosť za škodu je podľa daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti, preto už absencia čo i len jedného z atribútov náhrady škody má za následok, že náhradu škody v súdnom konaní priznať nemožno. Pretože žalovaný nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar včas a na dohodnuté miesto, a teda nepreukázal jeden z atribútov náhrady škody, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky na náhradu škody, t.j. pohľadávky uplatnenej na započítanie a pretože žalovaný nemal pohľadávku spôsobilú na započítanie, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu titulom úhrady zostatku kúpnej ceny je dôvodný.

37. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že v prípade, ak súdu prvej inštancie nebola jasná akákoľvek skutočnosť, ktorá sa týkala výšky škody mal povinnosť objasniť si túto skutočnosť minimálne na realizovanom pojednávaní, odvolací súd udáva, že jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje . Všeobecne pritom platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Civilné sporové konanie sa dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, preto súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a hoci na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností súd podľa môže strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, možnosť takéhoto postupu prichádza do úvahy vtedy, ak strana relevantné skutkové tvrdenia uvedie, ale neuvedie ich v potrebnom a dostatočnom rozsahu. Obdobne dokazovanie v civilnom sporovom konaní má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany ani len netvrdili, a teda dokazovanie nemá slúžiť na to, aby až z vykonaných dôkazov boli vyvodzované a zisťované rozhodujúce skutočnosti a už vôbec nemá slúžiť na to, aby si podstatné a rozhodujúce skutočnosti vyvodzoval a zisťoval konajúci súd, pričom pre civilné sporové konanie je v zmysle ustanovenia charakteristické, že súd v zásade vykonáva len dôkazy, ktoré navrhli strany konania. Strana preto nemôže očakávať, že súd bude nahrádzať jej procesnú aktivitu a plniť za stranu povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ale je povinnosťou strany uviesť konkrétne tvrdenia a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi.

38. Súd prvej inštancie v ods. 25. a ods. 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, že žalovanému svedčila povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť o jeho kompenzačnej námietke z titulu náhrady škody a následne v odseku 33. a odseku 34. odôvodnenia dostatočne

presvedčivo odôvodnil, prečo dospel k záveru, že k ostatným podmienkam vzniku nároku na náhradu škody žalovaný bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol a v odseku 36. odôvodnenia dostatočne presvedčivo odôvodnil, prečo nevyužil možnosť žalovaného žiadať o ďalšie skutočnosti týkajúce sa sporu. Odvolací súd s prezentovanými závermi súdu prvej inštancie súhlasí a zároveň vyhodnocuje ako správny aj zvolený procesný postup súdu prvej inštancie. Ak žalovaný nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako jeden z atribútov náhrady škody, nebolo účelné a hospodárne vyhodnocovať splnenie zostávajúcich atribútov náhrady škody a v tomto kontexte žiadať žalovaného o ďalšie skutkové tvrdenia, pričom súd prvej inštancie mohol vykonať len tie dôkazy, ktoré strany označili a mohol ich vykonávať len za účelom potvrdenia, resp. popretia stranami uvedených tvrdení.

39. Žalovaný odvolaním napadol aj v závislý výrok o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný však v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody, z ktorých by vyplývalo, akým spôsobom súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pochybil. Odvolací súd je podľa viazaný odvolacími dôvodmi a ak žalovaný neuviedol žiaden odvolací dôvod, pre ktorý by mal odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vyhodnotiť iným spôsobom, odvolací súd sa ním nemal na akom podklade zaoberať, pričom v zmysle zákonnej dikcie in fine na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva.

40. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, je vecne správne, preto podľa rozhodnutie vo výroku I. a vo výroku III. potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).