Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-6-2019.pdf
PDF · 237.35 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne H. Ď., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. P. Z. XXX, XXX XX L., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej T. B., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. H. L. XX, XXX XX H. L., právne zastúpenej advokátom Mgr. Jaroslavom Plžikom, advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moysesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 4.119,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.756,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.756,67 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.362,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.119,34 Eur od 20.02.2019 do 17.04.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.362,67 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť znalkyni z odboru: stavebníctvo, z odvetvia: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác Ing. Jarmile Dobaiešovej, Vajanského 17, 984 01 Lučenec, evidenčné číslo znalkyne 910558, náhradu znalečného v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady znalečného.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.02.2019 doručenou súdu dňa 20.02.2019, domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 4.119,34 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,00 % ročne od podania žaloby na súd t.j. odo dňa 20.02.2019 až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že s priateľom našla inzerát, ktorý podala žalovaná na internete (stránka Bazoš) začiatkom mesiaca jún 2018, na základe ktorého žalovaná inzerovala, že predáva rodinný dom vo J.Ľ., S.. V. Č.. XX/X (ďalej len „rodinný dom“). Išlo o starší rodinný dom s tým, že ho ponúkala na predaj za kúpnu cenu 35.000,- Eur. Na základe tohto inzerátu kontaktovali s priateľom žalovanú telefonicky. Následne sa stretli v rodinnom dome s tým, že má záujem o tento rodinný dom a že by si ho prerobila. Namietala, že kúpna cena je vysoká. Po vzájomnej dohode so žalovanou sa ústne dohodli na kúpnej cene za rodinný dom 32.500,- Eur. Dojednali sa so žalovanou ústne s tým, že táto jej odovzdala od rodinného domu kľúče, aby mohla začať s rekonštrukčnými prácami, s čím žalovaná súhlasila. Všetko sa udialo v mesiaci jún 2018. Žalovaná vedela, aj videla, že sa rodinný dom prerába. Na tieto rekonštrukčné práce uzatvorila zmluvu o dielo dňa 07.06.2018 so spoločnosťou KAMAART s.r.o., so sídlom Podkonice 9. Pri jednaní o kúpe
rodinného domu bola prítomná len ona, žalovaná a jej priateľ G. Š.. Samotná kúpna zmluva ako i výplata kúpnej ceny za rodinný dom sa mala uskutočniť až v mesiaci júli 2018 a to z dôvodu, že v tomto mesiaci malo uplynúť 5 rokov od nadobudnutia rodinného domu žalovanou. Žalovaná by takto neplatila daň z príjmu. Rodinný dom prerábala, na rodinnom dome boli vykonané rekonštrukčné práce, ktorých cena a špecifikácia je uvedená vo faktúre č. 2018003 zo dňa 27.06.2018, ktorou faktúrou jej spoločnosť KAMAART, s.r.o., ktorá rekonštrukčné práce na základe zmluvy o dielo vykonávala, jej cenu týchto prác včítane dodaného materiálu vyfakturovala. Zakúpila si aj kuchynskú linku a kompletné vybavenie kúpeľne. Veľké bolo jej prekvapenie, keď prišla žalovaná po tom, ako jej telefonovala, že sa údajne tam chce nasťahovať, keď „skladá nábytky“, čo nebola pravda. Zložila do rodinného domu len časť kuchynskej linky, nasťahovať sa do rodinného domu nedalo, pretože jeho rekonštrukcia nebola dokončená. Na základe tohto jej žalovaná oznámila, že navyšuje kúpnu cenu na 35.000,- Eur a to na podnet svojej rodiny. Ona s tým nesúhlasila, pretože pôvodne sa dohodli na nižšej kúpnej cene 32.500,- Eur. Následne na to žalovaná vymenila všetky zámky na rodinnom dome, odňala jej kľúče, čím jej zamedzila prístup do rodinného domu a znemožnila pokračovať v rekonštrukcii. Kontaktovala viackrát žalovanú, ale od tejto doby jej nedvíhala telefón. Vyhýbala sa jej. Keď odmietla kúpnu cenu 35.000,- Eur, tak jej žalovaná ďalej oznámila, že rodinný dom má dať do pôvodného stavu. To už nie je možné, pretože boli vymenené komplet rozvody elektriny, vody, vystierkované steny, rodinný dom týmito prácami zhodnotila. Žiadala preto od žalovanej vrátiť to čo zaplatila za práce a materiál, ale viac sa jej už nepodarilo s ňou skontaktovať. Týmto sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila, pretože nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobou požadovala vrátiť vynaložené finančné prostriedky do rodinného domu. Po celej tejto udalosti žalovaná podala nový inzerát na stránke Realitné centrum, na základe ktorého predávala rodinný dom so započatou vnútornou aj vonkajšou rozsiahlou rekonštrukciou, čo vykonala ona a aj zaplatila. Rodinný dom ponúkala žalovaná na predaj v tomto inzeráte za 46.900,- Eur. Už z uvedeného vidno špekulatívne konanie žalovanej voči nej, ktorá ju oklamala a využila jej dôveru. Z týchto dôvodov požadovala od žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 02.05.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 02.05.2019 k žalobe uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva, čo do dôvodu a výšky, považuje ho za neoprávnený. Považovala za nesporné, že mala záujem o predaj predmetného rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve, čo zverejnila cez inzerát bez súčinnosti akejkoľvek realitnej kancelárie prostredníctvom internetovej stránky www.bazos.sk <http://www.bazos.sk> a to za kúpnu cenu 35.000,- Eur. Na inzerát ju kontaktovala žalobkyňa, ktorá spolu so svojim priateľom prejavila záujem o predmetný rodinný dom, pričom sa vyjadrila, že vzhľadom na potrebu úpravy rodinného domu podľa jej predstáv s priateľom, je navrhovaná cena rodinného domu privysoká, snažila sa o jej zníženie. V snahe pomôcť vyšla v ústrety a so žalobkyňou sa ústne dohodli na znížení kúpnej ceny o sumu 2.500,- Eur. So žalobkyňou na predaji rodinného domu sa dohodli len ústne, bez záväznej rezervácie v písomnej forme resp. bez toho, aby bola uzatvorená kúpna zmluva. Od žalobkyne neobdržala žiadnu zálohu, v dôsledku čoho záväzok žalobkyne kúpiť rodinný dom resp. jej záväzok predať rodinný dom žalobkyni za kúpnu cenu 32.500,- Eur nebol nijakým spôsobom zabezpečený. Napriek týmto skutočnostiam inzerát na predaj rodinného domu stiahla a ďalej ho neponúkala tretím osobám na kúpu žiadnym spôsobom. Aj z tohto dôvodu mala záujem na čo najskoršej úhrade kúpnej ceny, pričom aj v tomto prípade vyšla žalobkyni v ústrety a ponechala termín uzatvorenia kúpnej zmluvy a lehotu splatnosti kúpnej ceny výlučne na žalobkyni o čom svedčí SMS správa zo dňa 23.05.2018, v ktorej žalobkyňa uvádza, že o dva týždne môže vyplatiť kúpnu cenu. Z textu SMS správy jednoznačne vyplýva, že lehota splatnosti kúpnej ceny bola výlučne ponechaná na žalobkyňu, nakoľko sa nejedná o otázku žalobkyne, ale o oznámenie, a teda je zrejmé, že nemala žiadny záujem kalkulovať v súvislosti so zaplatením, aby sa vyhla prípadnému zdaneniu kúpnej ceny. Napriek oznámeniu prostredníctvom SMS zo dňa 23.05.2018 žalobkyňa o dva týždne ju nekontaktovala za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy a úhrady kúpnej ceny, ale ju len ústne požiadala, či by predmetný rodinný dom nesprístupnila zástupcovi zhotoviteľa, ktorý mal podľa vyjadrení žalobkyne vykonávať rekonštrukciu spomínanej nehnuteľnosti t.j. rodinného domu. Ako dôvod žiadosti žalobkyňa uviedla, že je to za účelom posúdenia rozsahu prác potrebných na vykonanie rekonštrukcie a vypracovania predpokladaného súpisu potrebného materiálu na rekonštrukciu rodinného domu. V žiadnom prípade žalobkyňa ju neinformovala, že by s rekonštrukciou rodinného domu chcela aj začať. Nakoľko pracuje v zahraničí a ostatní členovia jej rodiny majú vlastné povinnosti, na účely vykonania posúdenia stavu rodinného domu odovzdala žalobkyni v dobrej viere kľúče od rodinného domu a to opätovne bez toho, aby obdržala od žalobkyne akúkoľvek zálohu alebo bez toho, aby došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. V tomto čase nemala vedomosť a nebola zo strany žalobkyne informovaná, že spolu s priateľom plánujú aj rekonštrukciu rodinného domu hneď začať. Je úplne logické, že by minimálne bez záväznej rezervácie
rodinného domu, súhlas so začatím rekonštrukcie svojho majetku v žiadnom prípade nedala, nakoľko by nemala istotu, že k predaju naozaj dôjde. O to viac by trvala na uzatvorení nejakej právnej záväznej a vynútiteľnej dohody medzi ňou a žalobkyňou, nakoľko sama predmetný rodinný dom nikdy nemala v pláne užívať a nemala, a ani v súčasnosti nemá žiadny zámer finančné prostriedky do rodinného domu investovať. V domnení, že žalobkyňa ju bude ohľadom ďalšieho postupu kontaktovať bezodkladne po obhliadne rodinného domu zástupcom zhotoviteľa, odcestovala do zahraničia. Tu ju telefonicky kontaktovala jej dcéra, ktorá ju informovala o tom, že okolo rodinného domu sú vykopané základy a sú na rodinnom dome vykonávané exteriérové stavebné práce. Preto kontaktovala žalobkyňu a upozornila ju na skutočnosť, že spolu s priateľom prerábajú jej nehnuteľnosť, jej rodinný dom bez akéhokoľvek súhlasu. Žalobkyňa toto odignorovala, nevypýtala si dodatočný súhlas, resp. nenavrhla uzatvorenie záväznej zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, kde by dohodla s ňou aj konečnú kúpnu cenu, neinformovala ju o rozsahu vykonaných prác, len ju ubezpečila, aby sa nebála. Po návrate domov navštívila svoj rodinný dom a zistila, že stavebné práce neprebiehajú len v exteriéri, ale aj v interiéri (odstránenie pôvodnej kuchynskej linky, odstránenie ostatného zariadenia rodinného domu, odstránenie zariadenia kúpeľne vrátane vytrhania obkladu, odstránenie toalety, vybúranie priečok a podobne). Z tohto dôvodu požiadala žalobkyňu o poskytnutie zálohy vo výške 1.000,- Eur, ktorá by sa následne započítala s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 32.500,- Eur. Žalobkyňa tento návrh odmietla s odôvodnením, že momentálne s priateľom nemajú žiadne finančné prostriedky a že keď predajú svoju nehnuteľnosť, všetko vyplatia. Prístup žalobkyne sa jej od tohto momentu nepozdával. Stratila voči nej a jej priateľovi dôveru pričom sa domnieva, že od začiatku ju chceli zneužiť, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti neboli nútení opustiť svoju nehnuteľnosť, z predaja ktorej chceli financovať kúpu predmetného rodinného domu a zároveň nemali dôvod ponáhľať sa s ukončením rekonštrukčných prác. Vzhľadom na odmietnutie zálohy a neurčité odkladanie termínu uzatvorenia kúpnej zmluvy a lehoty splatnosti kúpnej ceny zo strany žalobkyne, oznámila jej, že ak má dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy až po predaji jej nehnuteľnosti, trvá na pôvodnej kúpnej cene uvedenej v inzeráte, teda 35.000,- Eur. K tomuto jej návrhu žalobkyňa sa vyjadrila prostredníctvom SMS zo dňa 09.07.2018, v ktorej uviedla, že nemá záujem kúpiť rodinný dom z dôvodu navýšenia kúpnej ceny, ďalej že kľúče od rodinného domu necháva v schránke a investované finančné prostriedky si bude nárokovať súdnou cestou. Na základe tohto žalobkyňa z vlastného rozhodnutia, bez akéhokoľvek súhlasu alebo povolenia z jej strany investovala tieto finančné prostriedky do cudzej nehnuteľnosti, do jej rodinného domu. Ide o nerozvážne konanie, ktoré nesmie byť vykladané v jej neprospech a to najmä s prihliadnutím na aktuálny stav predmetnej nehnuteľnosti, ako aj na skutočnosť, že ona sama nikdy nemala záujem akýmkoľvek spôsobom investovať do zhodnotenia rodinného domu. Napriek tomu, že žalobkyňa mala možnosť chrániť svoju investíciu, z jej strany k takémuto návrhu nikdy nedošlo. Rozporovala tvrdenie ďalej žalobkyne, nakoľko sama je príliš dôverčivá, vždy na ňu dohliadal niektorý z členov jej rodiny a preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že pri jednaní o kúpe rodinného domu bola prítomná len ona, jej priateľ a samotná žalobkyňa. K tvrdeniam ohľadne kľúčov od rodinného domu žalovaná poukázala na správu žalobkyne zo dňa 09.07.2018, z ktorej je zrejmé, že kľúče od rodinného domu odovzdala žalobkyňa dobrovoľne, nevynímajúc skutočnosť, že jej konanie bolo nezodpovedné a mohlo ním dôjsť k vzniku oveľa závažnejších škôd. Je to práve žalobkyňa, ktorá sa vyhýba osobnému stretnutiu s ňou. Poukázala na to, že do momentu odstúpenia od záujmu uzatvoriť kúpnu zmluvu, nikdy žalobkyni neodoprela prístup k rodinnému domu a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa na to nemala právo. Žalobkyňa začala s rekonštrukciou rodinného domu bez akéhokoľvek oprávnenia. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe ďalej uvádza, že nateraz predáva rodinný dom za kúpnu cenu vo výške 46.900,- Eur, je síce tomu tak, rozdiel medzi pôvodnou ponukovou kúpnou cenou 35.000,- Eur je spôsobený tým, že rodinný dom je ponúkaný na predaj realitnou kanceláriou, a k navýšeniu kúpnej ceny došlo po konzultácii s odborníkmi. V súvislosti s vykonanými prácami žalobkyňou však zdôraznila, že tieto práce majú práve za následok zníženie kúpnej ceny rodinného domu a jej zhoršenú predateľnosť, nakoľko rodinný dom je v súčasnosti neobývateľný. V čase zverejnenia inzerátu na internetovej stránke www.bazos.sk <http://www.bazos.sk> bol rodinný dom funkčný a obývateľný, po zásahu žalobkyne je rodinný dom neobývateľný a to z dôvodu odstránenia zariadenia v jej vlastníctve a bez jej súhlasu, ako aj nedokončenia začatej rekonštrukcie, pričom v súčasnosti nespĺňa ani tie najzákladnejšie ľudské potreby. Prípadný záujemca o kúpu by tak musel investovať nemalé finančné prostriedky do dokončenia už začatej rekonštrukcie nevynímajúc skutočnosť, že rekonštrukcia začatá žalobkyňou je subjektívna, čo vyhovuje jej, nemusí vyhovovať niekomu inému. Nesúhlasila preto s tvrdením žalobkyne, že jej konaním došlo k zhodnoteniu rodinného domu. Naopak mala za to, že konaním žalobkyne jej bola spôsobená škoda spočívajúca v znehodnotení a odstránení jej majetku a zároveň v nákladoch potrebných na uvedenie nehnuteľností do obývateľného stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že nikdy nemala a ani nemá záujem investovať do rodinného domu, je vyčíslenie tohto
nároku komplikované. Pokiaľ by súd neprihliadol na tieto skutočnosti a považoval by uplatnený nárok žalobkyne za oprávnený, vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnila kompenzačnou námietkou svoj nárok na náhradu škody. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovanej vyjadrením zo dňa 18.06.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.06.2019. Vo vyjadrení zotrvala na tom, že rodinný dom začala prerábať s vedomím samotnej žalovanej. Na kúpnej cene so žalovanou v čiastke 32.500,- Eur sa dohodli z dôvodu, že pri obhliadke rodinného domu za prítomnosti žalovanej boli zistené nedostatky, nebola riadne funkčná voda kvôli potrubiu, ktoré bolo zahrdzavené, v rodinnom dome boli vlhké steny. Z týchto dôvodov okolo rodinného domu sa uskutočnili výkopové práce za účelom osadenia drenáže. Je pravdou, že spočiatku nemala finančné prostriedky na kúpu rodinného domu, lebo v tomto čase predávala svoju domovú nehnuteľnosť vo V. H., ktoré finančné prostriedky po odpredaji chcela použiť na kúpu rodinného domu od žalovanej. Žalovaná o tomto bola informovaná. Uvádzala, že hneď nepotrebuje peniaze za rodinný dom, že to má čas z dôvodu, že ešte neuplynula 5 ročná lehota ako nadobudla rodinný dom a že nechce z tohto dôvodu platiť daň. Pokiaľ ide o finančnú zálohu, mala záujem ju zložiť a to za účelom rezervácie rodinného domu, ale žalovaná nepredložila žiadnu zmluvu, a ani nedala nikomu takúto zmluvu zhotoviť. Počas rekonštrukčných prác chodila osobne žalovaná aj s manželom do rodinného domu, chodili tu aj jej ostatní príbuzní a teda vedeli, že sa práce vykonávajú. Nikto jej vo vykonávaní týchto prác nebránil, žalovaná s ich rozsahom súhlasila, nevyzvala ju ani jej priateľa na ukončenie týchto prác, nemala žiadne námietky, že sa tieto práce vykonávajú. Preto tvrdenia žalovanej o tom, že práce začala vykonávať bez jej vedomia a bez jej súhlasu sú nepravdivé. Žalovaná veľmi dobre vedela, že ona má vážny záujem o kúpu rodinného domu. Rekonštrukčné práce začala vykonávať preto, lebo sa dohodli na odpredaji rodinného domu, ako aj na cene za rodinný dom. Kľúče od rodinného domu jej odovzdala žalovaná dobrovoľne, ale nie na obhliadku, ale za účelom vykonania rekonštrukčných prác. Žalovaná vedela aké sú závady na rodinnom dome, sama si odniesla z rodinného domu niektoré hnuteľné veci s tým, že ostatné, ktoré si nevzala a ktoré ona sama nechce, môže vyhodiť okrem obývačky, čo akceptovala. Kľúče od rodinného domu odovzdala do schránky žalovanej po tom, čo zistila, že na domovej nehnuteľnosti sú vymenené zámky. Žalovanej nebola spôsobená žiadna škoda jej investíciami do rodinného domu. Naopak rodinný dom investíciami zhodnotila. Žalovaná ju vlastne z rodinného domu vyhodila a jediným dôvodov bolo to, že zvýšila kúpnu cenu oproti tej, na ktorej sa dohodli. Sama má vážne zdravotné problémy, je ZŤP, pričom konanie žalovanej sa značne podpísalo aj na jej psychiku. Rekonštrukciou rodinného domu žalovanej nespôsobila žiadnu škodu. Vďaka jej investíciám žalovaná predáva rodinný dom cez realitnú kanceláriu za navýšenú kúpnu cenu. So žalovanou mala záujem uzavrieť i rezervačnú zmluvu a uhradiť jej zálohu. Preto požiadala a prizvala do rodinného domu žalovanej realitnú maklérku z realitnej kancelárie vo Zvolene „Pekné reality“. Táto ich upozornila, že na pozemku ako súčasť rodinného domu je čierna stavba bez stavebného povolenia t.j. garáž a že je potrebné túto zlegalizovať a dať zapísať do katastra s tým, aby žalovaná tak urobila a s tým, že jej táto v tom pomôže. Až potom je možné urobiť samotnú zmluvu. Žalovaná sa nahnevala a presviedčala realitnú maklérku, že tento stav je dávno, a že to nie je podstatné. Žalovaná odmietla spoluprácu s tým, že si to neskôr vybaví sama. Prostredníctvom SMS správ dala žalovanej na vedomie, že sa idú robiť rekonštrukčné práce aj z dôvodu, že jej priateľ mal ísť do nemocnice a on jej v tomto pomáhal. Z týchto dôvodov trvala na podanej žalobe.
4. Na vyjadrenie žalobkyne reagovala žalovaná vyjadrením zo dňa 08.08.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.08.2019. Vyjadrenie žalobkyne považovala za všeobecné, bez konkrétnych skutočností. Podľa jej názoru žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú klamlivé a zavádzajúce. Tiež ani v žalobe, ani vo vyjadrení relevantným spôsobom nepreukázala, v čom má spočívať bezdôvodné obohatenie a na akom základe si uplatňuje svoj nárok po právnej stránke. Už len samotná výška bezdôvodného obohatenia určená žalobkyňou nie je vyčíslená v súlade s § 458 Občianskeho zákonníka. Mala za to, že ak aj na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, jeho výška pozostáva výlučne z rozdielu hodnoty predmetnej nehnuteľnosti t.j. rodinného domu ako takého pred údajným zhodnotením a z hodnoty rodinného domu po ňom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa len začala s niektorými prácami, a tieto nedokončila a nechala v rozpracovanom stave, dôvodne nemožno hovoriť o zhodnotení rodinného domu, ale naopak o znehodnotení. Podstatným faktom je skutočnosť, že od začiatku rekonštrukčných prác žalobkyňa nedisponovala nielen s jej súhlasom, ale ani s akýmkoľvek rozhodnutím stavebného úradu, resp. oznámením, že sa nejaké práce v predmetnej nehnuteľnosti idú vykonávať. Tým žalobkyňa konala protiprávne minimálne v dvoch rovinách. Vstúpila do cudzej nehnuteľnosti a bez predchádzajúceho súhlasu zasiahla do jej
vlastníckeho práva tým, že bez jej vedomia rozkopala obvodové múry rodinného domu, odstránila pôvodnú kuchynskú linku, ostatné zariadenie rodinného domu, zariadenie kúpeľne, toaletu a vybúrala priečky v rodinnom dome. Ide o rozsiahle zásahy do podstaty rodinného domu, ktoré si v zmysle § 55 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon vyžadujú vydanie stavebného povolenia. V nedodržaní spomínaných ustanovení Stavebného zákona, spočíva druhá rovina protiprávnosti konania žalobkyne. Práve vzhľadom na skutočnosť, že k akémukoľvek plneniu zo strany žalobkyne došlo v súvislosti s jej protiprávnym konaním, nemá žalobkyňa žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa nekonala v omyle a nakoľko nedisponovala s jej výslovným súhlasom, mala a musela si byť vedomá, že akékoľvek plnenie z jej strany poskytuje bez právneho dôvodu. V konaní žalobkyne ide tak o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Preto súd by mal žalobu zamietnuť. K skutkovým okolnostiam tvrdeným žalobkyňou uviedla, že inzerát na predaj nehnuteľnosti bol zverejnený prostredníctvom internetovej stránky www.bazos.sk <http://www.bazos.sk> dňa 08.05.2018. Na tento žalobkyňa reagovala telefonicky dňa 15.05.2018. Tu si dohodli obhliadku predmetnej nehnuteľnosti. Obhliadka sa uskutočnila dňa 20.05.2018 za prítomnosti žalobkyne, jej priateľa G. Š., jej ako vlastníčky rodinného domu, ďalej za účasti jej dcéry G. B. a jej partnera E.. Z. O.. Po vykonaní obhliadky a predbežnej dohode na výške kúpnej ceny žalobkyňa pred prítomnými osobami ju požiadala, či by jej bola ochotná zapožičať pred uzatvorením kúpnej zmluvy a to jednak za účelom postupného sťahovania nábytku z rodinného domu, v ktorom žalobkyňa bývala a ktorý v tom čase predávala a zároveň za účelom posúdenia rozsahu a ohodnotenia plánovaných ako aj potrebných rekonštrukčných prác odborne spôsobilou osobou, ktorá by ich na základe objednávky žalobkyne vykonávala. Nakoľko mala však v tom čase dohodnutú obhliadku rodinného domu s ďalším záujemcom, k odovzdaniu kľúčov došlo až v nasledujúcich dňoch na prelome mája a júna 2018. Kľúče žalobkyni odovzdala výlučne na vyššie spomenuté účely a s akýmikoľvek rekonštrukčnými prácami na jej rodinnom dome nedala žalobkyni vopred žiaden súhlas. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, záujem zložiť nejakú finančnú zálohu, ale že ona jej nepredložila žiadnu zmluvu k tomu uviedla, že rovnakú možnosť, ak nie povinnosť, najmä v prípade, ak žalobkyňa plánovala vykonať značné investície, mala využiť práve žalobkyňa. Poprela tvrdenia žalobkyne o tom, že od počiatku mala vedomosť o vykonávaní rekonštrukčných prác. O rozsiahlych rekonštrukciách na rodinnom dome sa dozvedela až dňa 10.06.2018 od svojej dcéry G. B., keďže sa v tom čase nachádzala pracovne mimo územia Slovenskej republiky. O vykonávaní týchto prác sa dozvedela jej dcéra G. B. len prostredníctvom SMS, ktorú jej zaslala žalobkyňa, pričom ju žiadala o kľúče od podkrovia, ktoré jej neboli odovzdané. Nakoľko ani jej dcéra nemala vedomosť o súhlase s akýmikoľvek prácami, išla skontrolovať stav rodinného domu a následne jej zaslala prostredníctvom internetu fotky prác vykonávaných v exteriéri. Na to sa bezodkladne pokúsila so žalobkyňou telefonicky spojiť, aby jej danú skutočnosť vysvetlila, k čomu došlo až v nasledujúcich dňoch, kedy ju žalobkyňa upokojovala, aby sa nebála. Po návrate domov navštívila svoj rodinný dom a zistila, že stavebné práce neprebiehajú len v exteriéri, ale aj v interiéri. Nakoľko videla, že žalobkyňa má finančné prostriedky na to, aby vykonávala stavebné práce prostredníctvom tretej osoby, tiež že mala finančné prostriedky na zakúpenie nových spotrebičov a iného zariadenia, požiadala ju o poskytnutie zálohy vo výške 1.000,- Eur, ktorá by sa započítala s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 32.500,- Eur. Žalobkyňa tento návrh odmietla s tým, že nemá finančné prostriedky a že keď predá svoju nehnuteľnosť, všetko vyplatí. Preto považovala tvrdenia žalobkyne ohľadom záujmu žalobkyne uzatvoriť rezervačnú zmluvu a poskytnúť rezervačnú zálohu za klamlivé. Stratila voči žalobkyni akúkoľvek dôveru najmä vzhľadom na neurčité odkladanie termínu uzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne a lehoty splatnosti kúpnej ceny. Preto jej oznámila, že požaduje kúpnu cenu tak ako bola zverejnená pôvodne v inzeráte 35.000,- Eur. K tomuto návrhu sa vyjadrila žalobkyňa dňa 09.07.2018 prostredníctvom SMS správy s tým, že v takomto prípade nemá záujem kúpiť rodinný dom z dôvodu navýšenia kúpnej ceny. Ďalej tu uviedla, že kľúče od rodinného domu necháva v schránke a že investované finančné prostriedky si bude nárokovať súdnou cestou. Pokiaľ žalobkyňa tiež poukazuje na údajnú čiernu stavbu a jej neochotu zapísať do katastra aj postavenú garáž, ktorá v tom čase nebola právne vysporiadaná, v tejto súvislosti uviedla, že ihneď po tomto pristúpila k potrebným právnym úkonom, aby sa skutočný stav zhodoval aj so zapísanými údajmi. Aj po všetkých obvineniach zo strany žalobkyne prejavila ochotu sa s ňou dohodnúť na mimosúdnom ukončení sporu a to odpredajom rodinného domu za pôvodne dohodnutú cenu vo výške 32.500,- Eur s tým, že by všetky trovy konania znášala žalobkyňa.
5. Žalobkyňa na predmetný návrh nepristúpila z dôvodu, že tento sa medzičasom stal bezpredmetným. Po predaji svojho rodinného domu totiž finančné prostriedky použila na zakúpenie bytu, v ktorom v súčasnosti býva. Prejavila ochotu rokovať o výške nároku.
6. Súd pred otvorením pojednávania sa pokúsil viesť strany sporu k zmieru (§ 148 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).
7. K zmieru medzi stranami nedošlo, preto súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinami, výpoveďami svedkov, ďalej vykonal znalecké dokazovanie, keď zistil tento skutkový a právny stav:
8. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že žalovaná o rekonštrukčných prácach vedela. Vedela to z toho, že jej a jej priateľovi odovzdala kľúče od rodinného domu, pri rekonštrukčných prácach bola táto osobne. Kedy prebiehali rekonštrukčné práce, to si nepamätala. Žalovaná vedela o výkopových prácach, keď sa robili okolo rodinného domu, ako aj o tom, že firma KAMAART tieto rekonštrukčné práce vykonávala, videla robotníkov tejto firmy. Kedy odovzdala kľúče od rodinného domu žalovanej, to si nepamätala. Trpí takou poruchou, že si nepamätá čísla. So žalovanou sa osobne stretli viackrát s tým, že keď videla, že sa robia prerábky izieb, ako aj voda, ktorá bola nefunkčná, tak sa vyjadrila, že aj oni to tak chceli urobiť, a že to ukáže svojim deťom keď to bude hotové. Keď sa stretla so žalovanou, bol pri tom jej priateľ Jaroslav Šulek, tiež manžel žalovanej a dcéra žalovanej, ako aj robotníci, ktorí v rodinnom dome tieto práce vykonávali. Aj títo žalovanú videli, keď bola navštíviť nehnuteľnosť počas vykonávania rekonštrukčných prác. Žalovaná im odovzdala kľúče za tým účelom, aby videli v akom stave je rodinný dom, pričom žalovaná si bola vedomá, že má spolu s priateľom záujem o kúpu rodinného domu. Kľúče od rodinného domu jej vrátila z dôvodu, lebo keď malo prísť už k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, žalovaná navýšila kúpnu zmluvu, čo bolo pre ňu a pre priateľa neprijateľné. Žalovaná nepožadovala od nej 1.000,- Eur ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti. Bola to práve ona, ktorá oslovila realitnú maklérku za účelom toho, aby bola uzatvorená riadna kúpnopredajná zmluva. Realitná maklérka odhalila čiernu stavbu a snažila sa žalovanej s tým pomôcť. Pri prvej obhliadke rodinného domu bola ona, G. Š. a žalovaná. Nepamätala si, či žalovaná odovzdala kľúče pri prvej alebo pri druhej obhliadke. Poprela tvrdenia žalovanej, že kľúče od rodinného domu jej boli odovzdané len za účelom posúdenia rozsahu potrebných rekonštrukčných prác. Bolo to za tým účelom, o čom žalovaná bola informovaná, že oni tam budú vykonávať rekonštrukčné práce, že jej priateľ ide na vážnu operáciu a že nemôžu v takýchto podmienkach bývať. V zásade im odovzdala kľúče, že si tam môžu robiť čo chcú. V rodinnom dome v rámci rekonštrukcie prerábali elektrinu, vodu, robili stierky v jednej izbe a podlahu, potom sa robila kuchyňa, nosné priečky sa nenarušili, urobil sa len otvor, aby sa priestor kuchyne zväčšil. Plastové okná boli menené v kuchyni a v kúpeľni. Poprela tvrdenia žalovanej, že v kuchyni bola kuchynská linka. Bol tam len sporák, ktorý si žalovaná odviezla. Rekonštrukčné práce, ktoré si objednala sa nedokončili, pretože sa navýšila kúpna cena. Jedna izba bola prerobená kompletne, robili sa výkopové práce, v kúpeľni sa urobila nakomplet nová voda, prípojky na práčku, na umývadlo, na vaňu. V kuchyni sa tiež robila voda, dávalo sa nové potrubie. S Z. O. sa ona nikdy nerozprávala, len ho raz videla, keď z garáže vynášal nejaké veci. G. B., manžela žalovanej, tiež videla, robil nejaké veci v garáži, nerozprávala sa s ním. S nikým sa nerozprávala z rodiny žalovanej len s jej dcérou po telefóne G. B.. Keď prišli s priateľom pozrieť domovú nehnuteľnosť, nikto v nej nebýval. Dalo by sa v nej bývať, ale bez vody. Keď sa dojednali na kúpe za kúpnu cenu 32.500,- Eur, bola pri tom ona, jej priateľ G. Š. a žalovaná. Jednali a dohodli sa na tom v jej rodinnom dome, v obývačke. Faktúra, ktorá bola vystavená spoločnosťou KAMAART neobsahuje všetky práce a materiál, pretože elektrinu si robili svojpomocne. Aj vodu si robili svojpomocne. Pri prvej obhliadke rodinného domu samozrejme nevedela, aké rekonštrukčné práce bude treba, to vedela až po tom, keď oslovila firmu KAMAART, ale vedela, že iste bude potrebné nanovo urobiť vodu a elektrinu. Aj firma KAMAART bola pri obhliadke rodinného domu, či pri tom bola žalovaná, alebo niekto z jej rodinných príslušníkov, to si nepamätala. Na otázku, či mala písomný súhlas od žalovanej, a to na vykonávanie rekonštrukčných prác uviedla, že všetko bolo na ústnej dohode, či predaj domu, či tieto rekonštrukčné práce. Žalovaná to nepožadovala. Ani ona s priateľom to nepožadovali, lebo si dôverovali. Boli v tom, že žalovaná rodinný dom predá a predá ho im, keď mali za týmto účelom snahu s priateľom prizvať i realitnú maklérku, aby sa spísala aj rezervačná zmluva. Chceli zložiť zálohu, a aj to, aby bola uzatvorená riadna kúpnopredajná zmluva. Myslí si, že žalovaná urobila chybu, keď si na obhliadku neprizvala kompetentnú osobu, aby s nimi uzatvorila riadnu zmluvu, aby do budúcna nenastali takéto problémy. Mala to byť predovšetkým jej snaha, keďže mala byť predávajúcou. Všetko, čo firma KAMAART vykonala, to je na papieri, a je to vyplatené. O žiaden úver v súvislosti s rekonštrukciou nepožiadali. Realitná maklérka chcela uzatvoriť na ich žiadosť riadnu kúpnopredajnú zmluvu, ale zistila čiernu stavbu, čo oznámila žalovanej, že teda to môže urobiť, ale že všetko musí byť čisté a naporiadku v katastri. Keď sa to „vyčistí“, potom sa uzavrie riadna zmluva. Teraz ju mrzí, že vynaložila vlastné finančné prostriedky do rodinného domu bez predbežnej zmluvy, a bez písomného súhlasu žalovanej na rekonštrukčné práce. Kedy oslovila
s priateľom realitnú maklérku o spísanie zmluvy, to si nepamätala. Rekonštrukcia nebola dokončená, stav si vyžaduje dokončenie začatej rekonštrukcie. Či ju žalovaná kontaktovala v súvislosti s tým, čo v jej nehnuteľnosti robia, to si nepamätala, žalovaná bola raz v zahraničí, raz doma. K navýšeniu kúpnej ceny zo strany žalovanej uviedla, že nechápe z akého dôvodu im navýšila kúpnu cenu. Žalovaná neodmietla v zásade uzavretie písomnej kúpnopredajnej zmluvy, ale nepričinila sa o to, aby bola písomnou formou uzatvorená riadna kúpnopredajná zmluva.
9. Žalobkyňa v konaní predložila Zmluvu o dielo na prípravu a realizáciu prác, ktorá bola uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 07.06.2018 medzi zhotoviteľom KAMAART, s.r.o., Podkonice 91, IČO: 50 088 181 a žalobkyňou ako objednávateľom. Predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie diela - stavebných prác a to konkrétne rekonštrukcia vnútorných priestorov v rodinnom dome objednávateľa na adrese V. XX/X, J.. Cena diela stranami bola dojednaná na sumu 7.500,- Eur. Dielo malo byť dodané v období od 07.06.2018 do 01.07.2018.
10. Faktúrou č. 2018003 zo dňa 27.06.2018 splatnou dňa 20.07.2018 dodávateľ, firma KAMAART, s.r.o., fakturovala žalobkyni za použitý stavebný materiál a vykonané stavebné práce na stavbe V. XX/X, J. na základe Zmluvy o dielo - „rekonštrukcia vnútorných priestorov v rodinnom dome“ sumu 4.119,34 Eur, keď faktúru žalobkyňa prevzala dňa 27.06.2018 osobne. Vo faktúre je uvedená špecifikácia dodaného materiálu a prác v rámci vykonávanej rekonštrukcie zhotoviteľom diela. Túto faktúru uhradila žalobkyňa dňa 19.07.2018 hotovosťou v čiastke 4.119,24 Eur, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad firmy KAMAART, s.r.o., č. 3/2018 zo dňa 19.07.2018.
11. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o tom, že žalovaná po tom, čo ona zabezpečila resp. vykonala rekonštrukciu rodinného domu, ponúkala rodinný dom na predaj za čiastku 46.900,- Eur predložila inzerát z internetovej stránky „realitné centrum“, cez ktorý bolo zverejnené, že predmetný rodinný dom sa ponúka na predaj za čiastku 46.900,- Eur. V inzeráte je ďalej uvedené, že na nehnuteľnosti sa začali rozsiahle vnútorné, aj vonkajšie rekonštrukčné práce. Vonkajšie obvodové múry sú obkopané pre zvislú izoláciu. V miestnostiach sú inštalované nové elektrické aj vodovodné rozvody. V rámci rekonštrukčných prác sú vymenené niektoré okná, čiastočne nivelizované podlahy a čiastočne stierkované steny. Dom má 4 izby, kúpeľňu, komoru na potraviny a garáž so súpisným číslom. Voda z obecného vodovodu, odpad je vedený do žumpy. Do nehnuteľnosti je privedený plyn, kúrenie je nutné vybudovať. Predáva sa v stave započatej rekonštrukcie, keď k inzerátu bola pripojená fotodokumentácia. V cene je zahrnutý kompletný právny a katastrálny servis, realitný maklér je tu uvedený Ing. Roman Cerha, keď inzerát obsahuje aj telefónne číslo realitného makléra (č.l. 11-13 spisu).
12. Žalobkyňa na svoje tvrdenia o tom, že pred začatím rekonštrukčných prác si odfotila dcéra žalovanej stav vodomeru, plynomeru a elektromeru, a že to isté vykonala aj ona po tom, čo jej žalovaná odmietla predať domovú nehnuteľnosť a pokračovať v rekonštrukčných prácach, predložila fotodokumentáciu (č.l. 59-60 spisu), a na dôkaz svojich tvrdení o vykonaní rekonštrukčných prác v rodinnom dome predložila fotodokumentáciu (č.l. 61-66 spisu).
13. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že dali predaj rodinného domu „na bazoš“. Prihlásila sa na inzerát žalobkyňa aj s priateľom. Bola tam obhliadka, po nich prišla na obhliadku ďalšia rodina. Žalobkyňa s priateľom prejavili záujem, že sú spokojní so všetkým „že si to berú“. Pri prvej obhliadke bola prítomná ona, jej dcéra G. s priateľom Z. O.. Bol prítomný i priateľ žalobkyne G. Š.. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že Z. O. pri obhliadke nebol, nie je to tak, tento ešte s G. Š. hovoril o tom, z akej tehly je rodinný dom stavaný. Vtedy ju poprosili, či by im nezapožičala kľúče, aby si tam mohli priviesť majstra, ktorý by im pomeral a popísal, čo tam treba všetko robiť. Ona im povedala, že nemá pri sebe rezervný kľúč a že prídu ešte na obhliadku ďalší záujemcovia, takže nemá im vtedy ako kľúč požičať. Následne sa ozvala SMS-kou žalobkyňa, že sa im to páči, že to berú a že o dva týždne ju vyplatia. Pri prvej obhliadke bola dojednaná kúpna cena 35.000,- Eur. Potom prišla druhá obhliadka. Pri prvej obhliadke sama vedela, že je to starý rodinný dom a že sa tam bude musieť investovať, keď v tomto smere viacej komunikovala s partnerom žalobkyne, než so žalobkyňou. Vyjadrila sa, že preto sa môžu dohodnúť na inej cene, ale pri prvom stretnutí sa na inej cene nedohodli. Pri druhom stretnutí im v dobrom úmysle kľúče od nehnuteľnosti odovzdala. Tu boli prítomní len ona, žalobkyňa a jej partner G. Š.. Vtedy apelovali, že sú chorí, že partner žalobkyne ide na operáciu, a aby sa nemuselo stále behať z L. I. J., tak im v dobrej viere kľúč dala. Žiadna zmienka tam nebola o rekonštrukcii, o prestavbe rodinného domu. Síce zo všetkého tohto to vyplývalo, ale malo to byť až po spísaní kúpnopredajnej zmluvy. Išlo o starý dom, rekonštrukčné práce
tam preto boli treba. Do konca života jej tety, po ktorej dom zdedila však v dome bola funkčná voda, všetko sa používalo. Ona rodinný dom nadobudla v roku 2013. V rodinnom dome sa kúrilo plynom, bola zavedená elektrina. Následne išla do zahraničia. O dva týždne jej volala dcéra, že okolo rodinného domu sa robia výkopové práce. Žalobkyňa ju požiadala o kľúč od povaly, ktorý žalobkyňa nemala. Na základe tohto jej dcéra tam išla a videla, že aj múr je vybúraný, že sú dve priečky rozbúrané. Dcéra jej to oznámila. Hneď v ten deň vytáčala na telefón celý deň žalobkyňu, táto jej nedvíhala. Potom jej zodvihla, vtedy hnusne kričala, čo nezvykne, že ako si to dovolili v jej rodinnom dome bŕľať a bez jej vedomia. Vtedy ju žalobkyňa ubezpečila, že ju vyplatia, aby sa nebála, že sa blíži operácia jej partnera, že si to chcú poopravovať. Z ľudského hľadiska ich nechala, ale vyzvala ich, aby jej dali aspoň nejakú zálohu. Najskôr si pýtala 1.000,- Eur. Povedala, že pôjdu na obecný úrad alebo k notárovi a že to tam podpíšu. Tiež povedala, že sa odráta od kúpnej ceny. Žalobkyňa s partnerom jej oznámili, že peniaze nemajú. Preto znížila zálohu na 500,- Eur, ale ani 500,- Eur nemali. Svedkom je realitná maklérka, veľmi s ňou o tomto komunikovala. Táto realitná maklérka ju tiež prosila, aby od nich nepýtala zálohu, lebo že nemajú. Toto prebiehalo v období 6 až 8 týždňov. Keď ju dcéra informovala, že prebiehajú výkopové práce, bola v Rakúsku. Keď prišla domov, všetko bolo rozbŕľané. Ubezpečili ju, že o týždeň idú do banky, že podpíšu zmluvu a že peniaze dostane. Keď prišla zo zahraničia, videla že tam je nejaká firma, behali tam cudzí chlapi. Je tiež pravda, že vtedy nepovedala, aby zastavili rekonštrukčné práce. Z Rakúska z práce sa vrátila o týždeň skôr. Mala prísť o dva týždne, prišla o týždeň. Prechádzala večer autom okolo a v dome sa svietilo. Nedalo jej to, išla sa tam pozrieť, čo sa tam robí. Bola tam firma, rozprávala sa s mužmi z firmy, či vedia kto ich objednal. Povedali jej, že žalobkyňa, ktorá ich ale nevyplatila, preto týždeň nepracovali. Následne ich vyplatila, tak sa začalo rýchlo robiť. Vtedy zistila, že sú tam zložené nábytky, spotrebiče, vaňa do kúpeľne, vtedy jej to „trklo“, že oni sa jej tam nasťahujú a ona im ešte bude musieť hľadať nejaké bývanie. Tak zavolala realitnej maklérke, že ako je to možné, že peniaze pre robotníkov mali a na zloženie zálohy pre ňu nemali. Vtedy jej realitná maklérka povedala, že im vybavila peniaze pre firmu, aby mohli robiť. Nakoľko na zálohu pre ňu nemali, tak zavolala partnerovi žalobkyne a povedala, že končí, že je rozhorčená a teda, že keď dom chcú, tak len za 35.000,- Eur tak ako bola ponuka zverejnená na internete. Po SMS, že končia, kľúče jej hodili do schránky. Na to vymenila zámky na dome. Nehnuteľnosť už neponúka na predaj, boli záujemcovia 4 o nehnuteľnosť, ale táto vyžaduje investíciu najmenej 20.000,- Eur. Bývať sa tam nedá. So žalobkyňou sa uskutočnili dve obhliadky. Nevedela, že garáž nie je zaznačená, povedala, že si to vie vybaviť aj sama, nechcela za to platiť realitnej maklérke. So žalobkyňou sa nedohodli na konkrétnom dátume uzavretia kúpnopredajnej zmluvy. Dohodli sa na vyplatení kúpnej ceny tak, že ju vyplatia do 2 týždňov po prvej obhliadke. Predávali rodinný dom v H.. O týždeň po predaji mali ísť do banky s tým, že jej vložia peniaze na účet, ale nič sa takéto nestalo. Preto sa to zase presunulo dva týždne. Teta zomrela v roku 2016, tri roky tam nikto nebýval, nekúrilo sa tam, keď boli zimy, išli do rodinného domu zakúriť kvôli vode, aby nezamrzla. V čase prvej obhliadky nehnuteľnosť bola obývateľná. Pokiaľ ide o stretnutie s realitnou maklérkou, bolo v rodinnom dome. Zostala prekvapená, že prečo bola prizvaná účasť realitnej kancelárie, ale nechala to potom tak. Prítomná pri tomto stretnutí bola žalobkyňa, realitná maklérka, jej dcéra O. N. G. Š., ktorý však odišiel do vedľajšej miestnosti, povedal, že je to rodinný dom žalobkyne. Stretnutie bolo za tým účelom, že žalobkyňa povedala, že im realitná maklérka predáva dom v H., tak že im pomôže spísať zmluvu. Priateľ jej dcéry bol v rodinnom dome pri prvej obhliadke, jej dcéra išla tam ohľadne kľúčov, keď boli žiadané od povaly, a jej manžel tam bol s ňou, keď vypratávali z rodinného domu ešte nejaké veci. Je pravdou, že keď boli vykonávané rekonštrukčné práce, tak jej rodina do rodinného domu resp. do danej nehnuteľnosti takto chodila. Videla aj sama, že rekonštrukčné práce na rodinnom dome prebiehajú, za každým však žalobkyňu upozornila, prečo sa tam rekonštrukčné práce robia. Vedela, že kúpna cena za rodinný dom jej bude vyplatená po tom, čo žalobkyňa s priateľom odpredajú rodinný dom vo V. H., ale klamali, zavádzali ju, že o dva týždne kúpnu cenu vyplatia, pričom nemali ani na zálohu. Na robotu však finančné prostriedky mali. Po všetkom tomto je pravdou, že ponúkla rodinný dom na ďalší predaj cez realitnú kanceláriu. Koľko bola kúpna cena to presne nevedela uviesť, kúpnu cenu navýšil realitný maklér aj o svoju províziu, presnú sumu si nepamätala, bola 43.000,- Eur alebo 45.000,- Eur.
14. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila SMS komunikáciu datovanú dňom 23.05.2018, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa oznámila SMS správou žalovanej, že boli na obhliadke rodinného domu vo J., a že o dva týždne ju môžu vyplatiť s tým, že požiadala žalovanú, aby jej zavolala (č.l. 82-83 spisu), ďalej SMS komunikáciu zo dňa 10.06.2018 (č.l. 84 spisu), v ktorej žalobkyňa žiadala „pani“, aby sa jej ozvala, kedy príde na J., že nemajú kľúče na povalu, pričom súrne potrebujú vidieť povalu, nakoľko murári robia nové stierky. V SMS správe je uvedené, že žalobkyňa sa nemohla dovolať. Žalovaná ďalej predložila SMS komunikáciu medzi ňou a dcérou G. B. zo dňa 11.06.2018 (č.l. 85-86 spisu), z ktorej
vyplýva, že dcéra žalovanej G. B. zaslala žalovanej foto výkopových prác okolo rodinného domu, pričom medzi dcérou žalovanou a žalovanou prebehla komunikácia vo forme SMS aj s textom „určite tak neprišli mi takí, že by chceli oklamať alebo niečo“. Z ďalšej SMS komunikácie zo dňa 06.07.2018 (č.l. 87-88) vyplýva, že žalobkyňa žalovanej oznámila, že peniaze zašlú pozdejšie, ďalej SMS komunikáciu zo dňa 09.07.2018 (č.l. 89-90 spisu), ktorou žalobkyňa oznámila žalovanej, že nemá záujem kúpiť rodinný dom z dôvodu navýšenia kúpnej ceny a že kľúče od bránky a rodinného domu zanecháva žalovanej v schránke. Súčasne žalobkyňa oznámila žalovanej v tejto SMS správe, že peniaze, ktoré vložila do rodinného domu si bude nárokovať súdnou cestou.
15. Na návrh žalobkyne súd v konaní vypočul svedka G. Š., priateľa žalobkyne. Tento v svedeckej výpovedi uviedol, že na bazoši so žalobkyňou našli tento rodinný dom. So žalovanou sa dohodli po telefóne, či by si mohli dom prísť pozrieť. Pri tomto stretnutí, na ktoré išli bola len žalovaná, on a žalobkyňa. Pri tomto stretnutí sa rozprávali, že majú záujem o dom, ale že tam treba dosť veľa robiť. Keď sa otvoril kohútik, tak z hlavného prívodu striekala voda, ostatné kohútiky boli nefunkčné. Dohodli sa so žalovanou, že si to môžu pomaly dávať do poriadku, ak chcú. Im to vyhovovalo. Žalovaná tvrdila, že to chcela dať niekedy deťom, ale že deti to nechceli. Ešte povedala, že keď tú rekonštrukciu tam urobia, že potom zavolá deti, aby si to tam išli pozrieť, o čo prišli. Kúpna cena bola 35.000,- Eur, on sa však osobne dohodol so žalovanou na kúpnej cene 32.500,- Eur. Nevie prečo žalovaná znížila kúpnu cenu, možnože preto lebo avizoval, že je v rodinnom dome veľa roboty. Bolo potrebné urobiť vodu, boli popraskané múry, robila sa stierka, robili sa nové rozvody elektroinštalácie v kuchyni aj v kúpeľni, sanita v kuchyni ako aj v kúpeľni. Žalovaná netrvala na písomnej zmluve, hovorila, že peniažky aby boli vyplatené po tom, čo jej uplynie 5 ročná lehota od nadobudnutia nehnuteľnosti. Dohodli sa na kúpe nehnuteľnosti už pri prvom stretnutí. Povedala, že veď sú ľudia, že sa nejako dohodnú. Do nehnuteľnosti sa dostali tak, že žalovaná im odovzdala kľúče. Zdalo sa mu, že žalovaná kľúče odovzdala hneď pri prvom stretnutí. On sa opýtal, či môžu začať s jej súhlasom rekonštrukciu. Reagovala tak, že si môžu začať kľudne prerábať. Nedohodli sa, kedy jej vyplatia kúpnu cenu, ani dátumom, ani žiadnou udalosťou. Rodinný dom vo V. H. sa predal v auguste minulého roku (poznámka súdu august 2018). Počas rekonštrukcie rodinného domu došlo k ďalším stretnutiam, chodila tam žalovaná, jej manžel, ako i dcéra žalovanej. Oni predtým odfotili stav vodomeru, bol nulový, ako i stav elektromeru. Prečo nedošlo ku kúpe, to bol telefonát žalovanej žalobkyni a to s krikom, že navyšuje kúpnu cenu, lebo že sa tam chcú oni nasťahovať bez vyplatenia a teda že tých 32.500,- Eur je málo. Oni tam doviezli len novú kuchynskú linku, novú vaňu a starú chladničku. Podľa toho asi usúdila, že tam chcú bývať. Tieto veci tam priviezli preto, lebo ich nemali kde zložiť. Nehnuteľnosť v H. chceli predať. On potom kontaktoval žalovanú, bola neoblomná, trvala na 35.000,- Eur a že neustúpi. Preto nedošlo ku kúpe. Rekonštrukčné práce museli preto ukončiť, kľúče od domu žalobkyňa odovzdala žalovanej. S rekonštrukčnými prácami museli prestať preto, lebo žalovaná oznámila, že to tam zamkne a že sa tam nedostanú. Vyčítala im, že sa tam cítia ako doma, že tam chodia ako domov. Museli tam však chodiť, lebo im to robila firma. Firmu zavolali na obhliadku asi dva alebo tri týždne po tom, ako sa stretli so žalovanou. Keď tam robili robotníci, boli v nehnuteľnosti i príbuzní žalovanej, a to viackrát, brali si odtiaľ sporák, vypratávali garáž. Chceli robiť aj strechu, tak im umožnili prístup aj na strechu, aby si to majstri pomerali. Vtedy prišla dcéra žalovanej aj s priateľom. Otvorili im povalu, aby to firma mohla premerať, ešte si odtiaľ pobrali z povaly aj nejaké veci a povalu uzamkli. V dome sa robila nová elektroinštalácia do kúpeľne a do kuchyne, elektroinštalácia na všetky prípojky spotrebičov v kuchyni. Pokiaľ ide o realitnú maklérku, táto si vytiahla list vlastníctva a zistila nedostatky. Na liste vlastníctva nebola uvedená garáž ako stavba. Realitná maklérka navrhla, že to dá do poriadku na katastri, žalovaná s tým nesúhlasila, že do poriadku si to dá sama. Písomný súhlas na vykonávanie rekonštrukcie od žalovanej nemali, všetko to bolo ústnou dohodou. O rezervačnej zmluve, ani o zmluve o budúcej zmluve, ani o „ostrej kúpnej zmluve“, keď začali s rekonštrukčnými prácami sa nehovorilo, pretože žalovaná nechcela vyplatiť kúpnu cenu do tých 5 rokov. Rezervačnú zmluvu mala urobiť realitná maklérka. Bolo tiež chybou, že pristúpili k vykonaniu rekonštrukčných prác bez toho, aby si poistili zabezpečenie kúpy tejto nehnuteľnosti. Ale žalovaná zo začiatku netrvala na žiadnej písomnej zmluve, len na ústnej dohode. O tom, že by ich žalovaná upozorňovala na to, že rekonštruujú cudziu nehnuteľnosť, o tom nemal žiadnu vedomosť. Ubezpečovala však táto, že sú ľudia, že sa nejako dohodnú. Písomný súhlas na rekonštrukčné práce od žalovanej nepožadovali. Dohodli sa, že môžu začať rekonštruovať hneď pri prvom stretnutí. Či z rozhovorov žalovaná mohla mať vedomosť o tom, v akom rozsahu chcú rekonštrukčné práce vykonávať, k tomu uviedol, že mal nakreslený plánik, a že jej ho aj ukazoval, hovorili spolu, že chcú prepojiť kuchyňu s obývačkou, čo schvaľovala a vonku odborníci navrhli, že sú vlhké múry, že by bolo dobré obkopať to a zaizolovať proti vlhkosti. Žalovaná sa vyjadrila, že aj oni do budúcna chceli urobiť také veci. Z firmy keď prišli tak sa vyjadrili, že nové stierky na vlhké
múry nebudú dávať, že je dobré tie múry obkopať. Žalovaná o tom vedela, že sa to tam robí. Pokiaľ ide o kľúče, to bolo medzi žalobkyňou a žalovanou. Žalovaná povedala, že nehnuteľnosť zamkne, na čo žalobkyňa odovzdala kľúče od rodinného domu do schránky. Hnuteľné veci, ktoré si uložili v rodinnom dome si z rodinného domu so žalobkyňou vzali pred výmenou zámkov zo strany žalovanej na danej nehnuteľnosti.
16. Na návrh žalovanej súd vypočul svedkov G. B., dcéru žalovanej a G. B., manžela žalovanej, tiež O. B., druhú dcéru žalovanej.
17. Svedkyňa G. B. v svedeckej výpovedi uviedla, že inzerát na bazoš.sk dávala ona, rodinný dom bol ponúkaný na predaj za kúpnu cenu 35.000,- Eur. Na inzerát reagovala žalobkyňa, ktorá sa skontaktovala s jej matkou s tým, že by prišla s partnerom na obhliadku. Pri tejto obhliadke bola prítomná ona, jej priateľ Z. O., taktiež jej matka, žalobkyňa a jej priateľ. Išlo o prvú obhliadku. Žalobkyni a jej partnerovi sa tu páčilo, hneď si začali plánovať, aké zmeny by tu urobili. Teda akú rekonštrukciu by vykonali. Nepáčila sa im cena, že údajne je tu veľa závad a že je potrebná rozsiahla rekonštrukcia. Povedali, že dajú ešte vedieť, tiež apelovali na zníženie kúpnej ceny. Po tejto obhliadke prišli ďalší záujemcovia o kúpu rodinného domu. Pri prvej obhliadke so žalobkyňou sa nič nehovorilo o inej kúpnej cene. Platila 35.000,- Eur, tak ako to bolo v inzeráte. Po prvej obhliadke sa ozvala žalobkyňa asi o týždeň s tým, že majú s priateľom záujem o dom. Uskutočnila sa druhá obhliadka. Ona bola prítomná aj pri tejto druhej obhliadke. Bola tu aj jej matka, sestra, a asi aj otec. Na obhliadku túto druhú žalobkyňa prišla znovu so svojim priateľom. Tu komunikovala žalobkyňa už s jej matkou a to ohľadne ceny. Matka súhlasila s kúpnou cenou 32.500,- Eur, pretože oni ako rodina mali záujem rodinný dom predať. Ešte sa tu hovorilo o tom, že žalobkyňa s partnerom predáva rodinný dom vo V. H., že peniaze na kúpu tohto rodinného domu vo J. nemajú, a že vyplatia kúpnu cenu potom, keď predajú rodinný dom vo V. H.. Pri druhej obhliadke žalobkyňa ich požiadala, či by jej nemohli dať kľúče od nehnuteľnosti, aby mohol prísť majster a pomerať to, čo im všetko tam treba, aby potom, keď predajú rodinný dom vo V. H. sa sem do tohto rodinného domu mohli nasťahovať. Jej matka s tým súhlasila. Dala im kľúče, aby si tam mohli zavolať majstra, aby tento mohol pomerať čo všetko im tam treba robiť. Dom bol obývateľný, predtým tam žila jej krstná matka, o ktorú sa starali. Vtedy matka nechala žalobkyni aj telefónny kontakt na ňu, že keby sa niečo stalo, aby ju kontaktovali, ako jej dcéru, keďže ona je v zahraničí. Na to prišla SMS od žalobkyne, či by im neposkytla kľúče aj od povaly, že si chcú pozrieť strechu, či aj tam nie je potrebné niečo robiť. Preto išla na J. a všimla si, že sa začali nejaké rekonštrukčné práce, teda že boli už obkopané múry okolo domu. Vtedy tam nikto nebol. Odfotila si to a poslala matke a vzápätí jej telefonovala, či o tom niečo vie. Matka o ničom nevedela. Požiadala ju, aby dom išla pozrieť aj dnu. Preto išla a zistila, že rekonštrukcie prebiehajú aj vo vnútri rodinného domu. Potom matka telefonovala žalobkyni za tým účelom, že ako mohli začať s rekonštrukčnými prácami. Tieto informácie má od matky. Kľúče od povaly žalobkyni nedala, lebo neskoršie chceli povalu vypratať. Vypratať povalu chceli preto, lebo vedeli, že žalobkyňa s partnerom majú záujem o kúpu. Povalu aj boli vypratať, bolo už vtedy, keď žalobkyňa tam už mala robotníkov. Neskôr vypratávali aj garáž. To už rekonštrukčné práce boli urobené. Ešte priateľ žalobkyne im vtedy povedal, že to nemusia robiť, že oni si to vypracú. Pri vypratávaní garáže bola ona, jej priateľ, otec i matka. Bola pri tom asi aj žalobkyňa. Rekonštrukčné práce vtedy už boli vykonané. Veľakrát bola osobne pri tom, keď ich matka upozorňovala, či si uvedomujú, že robia jej rodinný dom bez akejkoľvek zálohy. Požadovala zálohu. Žalobkyňa s partnerom ich ubezpečovali, že si požičiavajú peniaze, že majú vyčkať, že ich vyplatia. Na domovej nehnuteľnosti sa ťažko odomykali dvere, tak žalobkyňa vymenila zámok, aby sa ľahšie odomykali. Dosť dlho nemohli dostať kľúče po výmene, preto tam raz prišla po tie nové kľúče. Boli tam robotníci. Títo sa jej pýtali, čo tam robí, povedala, že prišla pre kľúče. Títo potom kontaktovali žalobkyňu, ktorá po telefóne s nimi dohodla, aby jej kľúče odovzdali. Keď bola prítomná realitná maklérka, aj ona tam bola. Táto si robila aj fotky z nehnuteľnosti. Čo si pamätá, riešil sa s ňou predaj rodinného domu, ktorý patril žalobkyni v H. a to, že by ich už mohli vyplatiť. Keď žiadali zálohu, čo by bola prvá zmluva, tak nemali. Vtedy tam zaťahovali zdravotný stav partnera žalobkyne, ďalej to, že peniaze nemajú, a že predávajú rodinný dom v H.. K zmluve nedošlo preto, lebo prišli pozrieť do domu čo sa robí, a boli tam už zbúrané priečky, nasťahované nové spotrebiče. Matka sa nahnevala, pretože na nové spotrebiče a na firmu čo to tam robila mali peniaze, ale na zálohu nie. Vtedy matka povedala, že keď ju ťahajú za nos, a klamú, tak že zostáva na pôvodnej kúpnej cene 35.000,- Eur. S tým už žalobkyňa nesúhlasila. S jej partnerom sa však dohodlo, že kúpna cena teda bude 35.000,- Eur. Následne však prišla SMS od žalobkyne, že kľúče necháva v schránke a že si bude vymáhať to, čo tam dala. Keď zistili, že tam už prebiehajú rekonštrukčné práce, nevedeli to stopnúť, avšak ďalej verili, že ich neoklamú a že to budú chcieť kúpiť.
18. Svedkyňa O. B. v svedeckej výpovedi uviedla, že prvé sedenie, keď bolo, a ktorého bola sama účastná, bolo sedenie, keď prišla realitná maklérka. Túto zabezpečila žalobkyňa. Tam sa jednalo, že realitná maklérka spisovala nejaké papiere a údaje od jej matky. Niečo tam bolo ohľadne stanovenia ceny, tá bola 35.000,- Eur. Žalobkyňa požadovala znížiť kúpnu cenu, matka jej vyhovela s tým, že kúpna cena bude „33.500,- Eur“. Žalobkyňa s touto cenou súhlasila. Vôbec nevedela, prečo si realitnú maklérku tam zavolali a čo táto mala urobiť. V nehnuteľnosti bola minimálne trikrát s matkou, keď matka jednala so žalobkyňou. Ohľadne rekonštrukčných prác vie toľko, že žalobkyňa s partnerom vyvolávali matke, aby požičala kľúče od nehnuteľnosti. Túto informáciu získala od matky, pretože sa o takýchto veciach doma rozprávajú. S matkou išla do nehnuteľnosti, matka sa rozčuľovala, že čo tam robia bez jej súhlasu. Rozčuľovala sa, že prečo rekonštruujú jej dom, na ktorý nedali ani zálohu. Ešte bola v nehnuteľnosti, keď vypratávali garáž. Vtedy tam bola matka, otec, jej sestra a jej priateľ Z. O.. Partner žalobkyne tam určite bol, či tam bola aj žalobkyňa, to nevedela uviesť. Garáž vypratávali preto, lebo žalobkyňa s partnerom chceli dom kúpiť. Či v tomto období už boli vykonané nejaké rekonštrukčné práce, to si nepamätala. Žalobkyňa ubezpečovala matku, že všetko majú vybavené, že predajú dom a že sa všetko vyplatí.
19. Svedok G. B. v svedeckej výpovedi uviedol, že na nehnuteľnosti sa stretol s partnerom žalobkyne, bola tam i manželka, či tam bola aj žalobkyňa, to si nespomenul, a nevedel presne ani uviesť, či tam bolo niektoré z detí. Predmetom stretnutia bolo to, že žalobkyňa s partnerom si chceli pozrieť dom, že by si to chceli pomerať. Tu sa už hovorilo o kúpe. Chceli si pomerať miestnosti, že keď si to budú prerábať, aby s tým vedeli oboznámiť majstrov, firmu. O prerábke nebola reč, len chceli vedieť, aké sú rozmery miestností a že koľko ich to bude stáť. Nevie o akej konkrétnej kúpnej cene sa vtedy hovorilo. Partnerovi žalobkyne pomohol pomerať miestnosti a potom sa rozišli. Ešte bolo druhé stretnutie, kde bol prítomný. Tu sa vypratávali niektoré veci. Tiež sa dohodlo, čo si tam nechajú z vecí, a čo si majú stadiaľ zobrať. Kľúče od domu im manželka v dobrej vôli dala, ale či pri tomto stretnutí bol osobne, to si nepamätal. On už nebol na nehnuteľnosti, keď boli nejaké rekonštrukčné práce urobené. Keď sa zbadalo, že sú tam nejaké rekonštrukčné práce, čo zbadala dcéra G., tak sa dalo vedieť manželke. Ona v tom čase bola v zahraničí. Prišla domov skôr o týždeň a išla to riešiť. On pri tomto riešení osobne nebol. V čase prvej obhliadky rodinný dom bol obývateľný. Teraz je neobývateľný, poprerábaný.
20. Žalobkyňa v priebehu konania predložila ďalšiu fotodokumentáciu ohľadne rodinného domu (č.l. 184-190), keď tvrdila, že fotodokumentácia sa týka stavu domovej nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii.
21. Na návrh žalobkyne súd vypočul v konaní ďalších svedkov Z.. Y. Y., realitnú maklérku, D.. D. D., konateľa spoločnosti KAMAART s.r.o., a G. J., ktorý na základe dohody vykonával pre spoločnosť KAMAART s.r.o. stavebné práce v rodinnom dome vo J..
22. Svedkyňa Z.. Y. Y., v svedeckej výpovedi uviedla, že žalobkyni predávala rodinný dom vo V. H.. Bola informovaná a požiadaná žalobkyňou, že si s partnerom našli rodinný dom vo J., keď bola požiadaná žalobkyňou o vyhotovenie kúpnej zmluvy. Na základe tohto prišla do rodinného domu so žalobkyňou vo J.. Bolo to dávnejšie. Pri tomto stretnutí bola žalobkyňa, G. Š. a žalovaná s dcérou. Rodinný dom otvoril G. Š., ktorý mal kľúče od rodinného domu. V tomto čase v rodinnom dome prebiehala už rekonštrukcia. Došlo tu k rokovaniu, a to v tom smere, že nakoľko žalobkyňa predávala dom, že kedy budú peniaze z tohto predaja rodinného domu patriaceho žalobkyni, aby sa mohli vyplatiť peniaze za kúpu domu od žalovanej. Padla aj otázka o kúpnej cene, bolo to 35.000,- Eur. Ona ako realitná maklérka kúpnu cenu nedohadovala, žalobkyňa a žalovaná sa na kúpnej cene dojednali. K uzavretiu kúpnej zmluvy v danom prípade nedošlo. Nedošlo preto, lebo žalovaná navýšila kúpnu cenu s čím druhá strana, teda žalobkyňa nesúhlasila. O iné požiadaná nebola. Mala riešiť len túto kúpnu zmluvu. O zálohe nepadlo nič. Raz telefonicky jej žalovaná povedala, že mala zobrať na nehnuteľnosť zálohu, ona tam však za týmto účelom nebola, bola za tým účelom, aby spísala kúpnu zmluvu. Všetky si dohadovali medzi sebou žalobkyňa a žalovaná. Pokiaľ išlo o garáž, tak táto nebola zapísaná v katastri nehnuteľností, na čo upozornila žalovanú, pričom ju požiadala, aby sa to dalo do poriadku s tým, že realitná kancelária spolupracuje s geodetickou firmou, ktorá by mohla urýchlene zamerať garáž a aby sa to mohlo zapísať do katastra. Vyžadoval to prevod, teda aby sa prevod mohol uskutočniť. Pokiaľ vo svojej výpovedi uviedla, že keď vstúpili do nehnuteľnosti, že v nej prebiehali už rekonštrukčné práce, usúdila to z toho, že sa tam ťahali stierky, robili elektrina, robilo sa to po častiach. Bolo to viditeľné. Pri tomto stretnutí si nepamätala, že by sa jednalo o zloženie zálohy zo strany žalobkyne na nehnuteľnosť. Neskôr po tomto stretnutí žalovaná
telefonicky tlačila na to, aby sa záloha poskytla. Koncom júla sa mala zmluva podpísať, vedelo sa, že peniaze z predaja domu žalobkyňa bude mať až v júli, pričom žalovaná chodila preč, takže sa pozerali dátumy, kedy tu bude a malo to byť teda koncom júla. Strany jej nič nehovorili, že by mali záujem uzavrieť zmluvu o zaplatení zálohy alebo zmluvu o budúcej zmluve. V tomto prípade ani žalobkyni, ani žalovanej nepredložila žiaden konkrétny návrh zmluvy. O tom, že žalobkyňa začala v nehnuteľnosti vykonávať rekonštrukčné práce vedela preto, lebo v nehnuteľnosti bola a videla to. Všetko si dohadovali medzi sebou žalobkyňa a žalovaná, ona o tom vedomosť nemala. Žalobkyňa stratila záujem o kúpu nehnuteľnosti po tom, čo došlo k zvýšeniu kúpnej ceny. Bolo to v priebehu mesiaca júl. K predaju nehnuteľnosti patriacej žalobkyni došlo. Bolo to v priebehu mesiaca júl. Z akých finančných prostriedkov zabezpečovala rekonštrukčné práce žalobkyňa, k tomu sa nevedela vyjadriť, o tom vedomosť nemala.
23. Svedok D.. D. D., konateľ spoločnosti KAMAART s.r.o. v svedeckej výpovedi uviedol, že o vykonanie rekonštrukčných prác v rodinnom dome vo Vígľaši požiadala žalobkyňa. Kedy to bolo, to si nepamätal. On ako konateľ spoločnosti KAMAART jednal za spoločnosť so žalobkyňou. Kedy prebiehali rekonštrukčné práce, to si tiež nepamätal, na rekonštrukčné práce bola uzatvorená písomná zmluva o dielo. Pokiaľ ide o stavebné práce a dodávku materiálu, robili sa úpravy stien, a to v troch štvrtinách miestností rodinného domu, konkrétne sieťovanie, omietanie, v jednej miestnosti sa nanovo robil poter, podlahy, a robili sa vo vnútorných častiach rodinného domu dva otvory. V kúpeľni sa vymenilo okno. Poslednú vec, ktorú začali robiť boli hydroizolácie okolo domu. Odkopala sa zemina od základov rodinného domu do hĺbky približne od 50 do 70 cm. To bolo asi všetko. Pokiaľ ide o vonkajšie práce okolo domu, tieto neboli ukončené, pretože sa už do domu nedostali. On osobne sa podieľal na vykonávaní týchto prác. Na týchto prácach sa podieľal i G. J. a to na základe dohody. Tento nie je zamestnancom spoločnosti KAMAART s.r.o.. So žalovanou sa osobne stretli na stavbe asi dvakrát. Pri týchto stretnutiach žalovaná väčšinou komunikovala so žalobkyňou a pri poslednom stretnutí vyjadrila svoju nespokojnosť s tým, že nemá doriešené finančné záležitosti so žalobkyňou. Vyslovene, že by ich niekto z tadiaľ vyháňal to nebolo, to sa nestalo. Spoločnosť za práce a materiál vystavila faktúru, ktorá bola riadne uhradená. V zmluve o dielo bola dohodnutá vyššia cena, faktúra je vystavená na nižšiu cenu z toho dôvodu, že k dokončeniu stavebných rekonštrukčných prác nedošlo. Preto nebol dôvod vyúčtovať konečnú cenu diela. Z jeho pohľadu, keď prišli do nehnuteľnosti, nehnuteľnosť obývateľná nebola, nebola schopná obývania. Keď tam prišli, tak tiekla voda. Rekonštrukciu vodovodného potrubia si zabezpečovala žalobkyňa sama. Už pri prvom stretnutí so žalovanou, ako i pri druhom stretnutí so žalovanou už zo strany spoločnosti KAMAART s.r.o. prebiehali v domovej nehnuteľnosti rekonštrukčné práce. Pokiaľ ide o výkopové práce okolo rodinného domu, tieto neboli predmetom písomnej zmluvy o dielo, tieto sa dohadovali dodatočne a nakoľko celá situácia sa vyvinula tak, ako sa vyvinula, tak tieto výkopové práce žalobkyni nefakturovali. Pred podpísaním zmluvy o dielo sa uskutočnila obhliadka na mieste samom. Bolo to zhruba týždeň pred vykonávaním prác. Žalovaná sa nikdy u neho nesťažovala, že v jej nehnuteľnosti sú vykonávané práce, ktoré si ona neobjednala. Jediné rozhorčenie bolo pri poslednom stretnutí v tom, že či im žalobkyňa už niečo za práce zaplatila. Zo svojich skúseností vie, že stavebné povolenie na takéto práce nie je potrebné. Pokiaľ ide o ohlásenie, bolo by dobré ohlásenie takýchto prác na príslušnom stavebnom úrade. Žalobkyňa bola prítomná skoro každý deň na stavbe, mali preto prístup k nehnuteľnosti. Občas sa zjavila aj žalovaná, takže nepotreboval sa pýtať žalovanej, či tam môžu pracovať, keďže ich videla, že tam pracujú. O celej situácií žalobkyne žalovaná bola uzrozumená, z ich komunikácie, ktorú videl a počul sa mu javilo, že ich vzťah je korektný. Či boli ich práce prerušené na domovej nehnuteľnosti to si nepamätal, potom doplnil, že nie. Kedy ukončili práce, presný dátum si nepamätal, k ukončeniu prác došlo preto, lebo prišli do danej nehnuteľnosti a už bol na nej vymenený zámok. Žalobkyňa im oznámila, že už ďalšie práce pre ňu vykonávať nebudú, lebo sa so žalovanou nedohodli. Keď opúšťali nehnuteľnosť, keď si nepamätal dátum, kedy to bolo, stav nehnuteľnosti bol taký, že boli ukončené steny a stropy v izbe, ktorá sa nachádzala po vstupe do domu hneď vpravo. Boli ukončené steny a stropy i v kuchynskej časti, a v ďalšej miestnosti, do ktorej sa vchádzalo hneď z kuchyne. Keby sa ukončili podlahy v miestnostiach, ktoré prerábali oni, tak by nehnuteľnosť bola obývateľná a schopná obývania. Z priebehu prác firma zhotovila i fotodokumentáciu.
24. Svedok G. J., vykonávajúci stavebné práce na rodinnom dome na základe dohody so spoločnosťou KAMAART s.r.o. v svedeckej výpovedi uviedol, že stavebné práce na domovej nehnuteľnosti vo J. riešil D. D.. Nemal možnosť nahliadať do kontraktov medzi firmou KAMAART a žalobkyňou. Stavebné práce prebiehali v lete, bližší termín nevedel uviesť. V nehnuteľnosti boli vykonávané búracie práce, omietky, vyrovnávania stien. Bolo to v troch alebo štyroch miestnostiach. Žalovanú pozná z tejto rekonštrukcie, prišla tam asi dvakrát. Niečo sa tam komunikovalo, ale čo, to nevedel uviesť. Rekonštrukčné práce neboli
ukončené. K ukončeniu nedošlo preto, lebo sa tam nedostali. Žalovaná vymenila zámky. Keď vykonávali rekonštrukčné práce, či tam chodili i rodinný príslušníci žalovanej v tomto čase, k tomu uviedol, že tam bola asi aj jej dcéra. Keď tam prišli a začali robiť rekonštrukčné práce, nehnuteľnosť obývateľná nebola. Nedalo sa tam žiť. Bola tam aj iná firma, ktorá mala robiť strechu. Boli niečo pozerať, ale tieto práce na streche neprebehli.
25. Žalovaná v priebehu konania predložila dve cenové ponuky na stavebné práce, na základe ktorých by sa uviedla nehnuteľnosť t.j. rodinný dom do pôvodného stavu a to od spoločnosti DTbau s.r.o., A. Hlinku 1, 962 12 Detva, IČO: 51 066 386 zo dňa 27.10.2019, ktoré boli vypracované touto spoločnosťou pre žalovanú, keď jedna cenová ponuka bola vypracovaná na sumu 2.801,00 Eur a druhá cenová ponuka na sumu 4.216,89 Eur.
26. Na návrh žalobkyne súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie uznesením Sp.zn.: 14C/6/2019-299 zo dňa 18.06.2020, a to na zodpovedanie otázok uvedených v tomto uznesení. Pred nariadením znaleckého dokazovania spoločnosť KAMAART, s.r.o., predložila v zmysle procesného návrhu žalobkyne fotodokumentáciu k rekonštrukcii rodinného domu, ktorá bola vyhotovená touto spoločnosťou v čase dohodnutom v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 07.06.2018 (č.l. 274-288 spisu).
27. Vo veci bol podaný znalecký posudok č. 10/2021 zo dňa 27.01.2021 vypracovaný znalkyňou Ing. Jarmilou Dobaiešovou, Vajanského 17, 984 01 Lučenec, pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Zo znaleckého posudku vyplýva, že obhliadka a zameranie skutkového stavu nehnuteľnosti bolo dňa 21.10.2020. Po obhliadke nehnuteľnosti žalovaná rodinný dom predala kúpnou zmluvou č. V1926/2020 zo dňa 21.12.2020, keď vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti podľa výpisu z LV č. XXX E. A. I., A. J. a katastrálne územie J. zo dňa 27.01.2021 sú E. D. v 1-ici a H. U. v 1-ici. Podľa výpisu z O. Č.. XXX E. A. I., A. J. a katastrálne územie J.Š. zo dňa 20.10.2020 výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v 1/1-ine bola žalovaná titulom darovacej zmluvy č. V1231/2013, teda od roku 2013. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa zhodnotila domovú nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XX situovaný na pozemku parc.č. XXX/ X, S.. V. X, U..Ú.. J., A. J., A. I. na základe vykonaných rekonštrukčných prác o sumu 2.756,67 Eur. Investície vynaložené na tieto rekonštrukčné práce do domovej nehnuteľnosti sú v treťom štvrťroku/2018 3.923,12 Eur s DPH.
28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
31. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
33. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
34. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
35. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
36. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje takýto prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
37. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 2.756,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 18.04.2019 do zaplatenia, v zvyšujúcej časti súd posúdil žalobu žalobkyne za nedôvodnú, v zvyšujúcej časti ju zamietol.
38. Žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej. Ustanovenie § 451 ods. 2, ako aj ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka definuje, čo sa považuje za bezdôvodné obohatenie. Je ním majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov, tiež tým, že sa za neho plnilo, hoci podľa práva mal plniť sám. Pod majetkovým prospechom sa rozumie získanie majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch. Ide o predovšetkým o stav, keď sa doterajší majetok obohateného rozmnoží. Za majetkový prospech obohateného je treba považovať aj stav, že sa doterajší jeho majetok nezmenší, hoci bez jeho získania by k tomu došlo. Za majetkový prospech sa považuje aj prospech spočívajúci vo výkonoch bez právneho dôvodu (ktoré je možné finančne vyjadriť) realizovaný v prospech obohateného, ako aj v peniazoch vyjadriteľný akýkoľvek vzťah, ktorý je na prospech obohateného, ak sa tak stalo za podmienok uvedených v ustanoveniach § 451 ods. 2, resp. § 454 Občianskeho zákonníka, alebo za podmienok uvedených v osobitných právnych úpravách. Treba zdôrazniť, že preto, aby ten, kto získal majetkový prospech, bol povinný tento vydať, nie je rozhodujúce, či je naplnená subjektívna stránka obohateného, teda či tento vznikol zavinením obohateného. Stačí, že došlo k jeho obohateniu (pozri napr. vec pod R25/1986). Občiansky zákonník v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka definuje, že za bezdôvodné obohatenie sa považuje aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo, pričom išlo napríklad o plnenie v omyle, alebo, ak šlo o plnenie neexistujúceho dlhu.
39. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí totiž jedine na naplnení znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.
40. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že na základe ústnej dohody z mesiaca jún 2018 medzi žalobkyňou a žalovanou malo dôjsť v budúcnosti k uzatvoreniu kúpnej zmluvy predmetom ktorej mal byť rodinný dom nachádzajúci sa vo J., S.. V. XX/X (ďalej len „rodinný dom“), patriaci žalovanej. Kúpna zmluva mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou. Žalobkyňa reagovala na ponuku žalovanej na predaj rodinného domu zverejnenú na internetovej stránke www.bazos.sk <http://www.bazos.sk>, kde žalovaná ponúkala rodinný dom na predaj za kúpnu cenu v sume 35.000,- Eur. Tieto skutočnosti v konaní neboli medzi stranami sporné. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že účastníčky tohto ústneho zmluvného vzťahu sa dojednali aj na kúpnej cene za predmetný rodinný dom v nižšej čiastke, než bola žalovanou zverejnená pri internetovej ponuke. Obidve strany sporu v konaní potvrdili, že ústne sa dohodli na kúpnej cene za rodinný dom v sume 32.500,- Eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaná sa nedohodli na konkrétnom termíne uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy, práva a povinnosti z ústnej dohody nepodporili ani rezervačnou zmluvou, ani zmluvou o budúcej kúpnej zmluve v písomnej forme. V dôvodoch, prečo si strany nedojednali konkrétny termín uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy sa žalobkyňa a žalovaná rôznili. Žalobkyňa tvrdila, že termín uzavretia riadnej kúpnej zmluvy žalovaná podmieňovala tým, aby uplynulo 5 rokov od nadobudnutia rodinného domu od jej právnej predchodkyne, keď v takomto prípade prevod by nepodliehal daňovej povinnosti žalovanej. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa pri stanovení termínu riadnej kúpnej zmluvy bola ovplyvňovaná tým, kedy získa finančné prostriedky z rodinného domu, ktorý žalobkyňa predávala vo V. H., pretože žalobkyňa iné finančné prostriedky nemala a na vyplatenie kúpnej ceny za rodinný dom vo J.Í. mali slúžiť práve tieto finančné prostriedky. Pre posúdenie opodstatnenosti, či neopodstatnenosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia však nie je vyriešenie tejto spornej otázky podstatné. Právne významné je, že k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy
medzi stranami nedošlo. K obidvom tvrdeniam strán sporu súd však dodáva, že obidve tvrdenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní. O tvrdeniach žalovanej resp. ich pravdivosti svedčí SMS žalobkyne zo dňa 06.07.2018, výpoveď svedkyne G. B., ktorá uviedla, že pri rokovaní o uzavretí riadnej kúpnej zmluvy žalobkyňa uvádzala, že peniaze na kúpu rodinného domu nemá, a že vyplatí kúpnu cenu po tom, čo predá rodinný dom vo V. H., a napokon i z výpovede svedkyne Z.. Y. Y., ktorá uviedla, že kúpna zmluva sa mala podpisovať koncom júla, keď sa vedelo, že peniaze z predaja rodinného domu žalobkyne budú až v júli. O pravdivosti tvrdení žalobkyne zase svedčí výpoveď G. Š., ktorý uviedol, že žalovaná nechcela vyplatiť kúpnu cenu do 5 rokov, ako nehnuteľnosť nadobudla, aby bola oslobodená od daňovej povinnosti, keď na podporu tvrdení žalobkyne svedčí i výpis z LV ohľadne predmetného rodinného domu, konkrétne LV č. XXX E. U..Ú.. J. zo dňa 08.08.2019 (č.l. 111 spisu), z ktorého titulu nadobudnutia vyplýva, že žalovaná nadobudla rodinný dom darovacou zmluvou č. V1231/2013, teda v roku 2013 a v roku 2018 by teda uplynulo 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti.
41. Ako súd už dôvodí, podstatné pre posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je nesporná skutočnosť, že k predaju rodinného domu zo strany žalovanej žalobkyni nedošlo. Posúdenie tohto nároku neovplyvňuje ani zistenie, že strany zmluvy neuzatvorili ani riadnu písomnú zmluvu o budúcej zmluve o predaji nehnuteľnosti, a ani rezervačnú zmluvu. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je totiž objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Po tom, čo strany sa ústne dojednali, že v budúcnosti uzatvoria kúpnu zmluvu o predaji rodinného domu v písomnej forme, žalovaná žalobkyni odovzdala kľúče od rodinného domu. Aj táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Po odovzdaní kľúčov od rodinného domu, čo bolo niekedy v mesiaci jún 2018, žalobkyňa za účelom rekonštrukcie rodinného domu uzatvorila so spoločnosťou KAMAART s.r.o., Podkonice písomnú zmluvu o dielo dňa 07.06.2018, predmetom ktorej bol záväzok tejto spoločnosti ako zhotoviteľa vykonať pre žalobkyňu ako objednávateľa dielo v podobe stavebných prác, konkrétne v podobe rekonštrukcie vnútorných priestorov v rodinnom dome na adrese V. XX/X, J.. O tejto skutočnosti svedčí žalobkyňou predložená zmluva o dielo. Rekonštrukčné práce v rodinnom dome boli sčasti zhotoviteľom vykonané. Svedčí o tom faktúra zhotoviteľa č. 2018003 zo dňa 27.06.2018 splatná dňa 20.07.2018, ktorou zhotoviteľ žalobkyni vyúčtoval cenu stavebných prác a dodaného materiálu pri rekonštrukcii vnútorných priestorov rodinného domu s presnou špecifikáciou týchto stavebných prác a dodaného materiálu. Touto faktúrou bola fakturovaná suma 4.119,34 Eur, ktorú sumu žalobkyňa zhotoviteľovi uhradila dňa 19.07.2018 v hotovosti, o čom svedčí žalobkyňou predložený príjmový pokladničný doklad vyhotovený zhotoviteľom pod č. 3/2018. Že za vykonanie týchto rekonštrukčných prác žalobkyňa zaplatila vyplýva i zo svedeckej výpovede D.. D. D., konateľa tejto spoločnosti. Tým, že zaplatila za práce a materiál do rodinného domu žalovanej, teda do cudzej veci, žalovaná získala na jej úkor majetkový prospech bez právneho dôvodu. K úplnému naplneniu zmluvy o dielo nedošlo, pretože žalobkyňa oznámila zhotoviteľovi, že tento ďalšie práce vykonávať už nebude, lebo že sa so žalovanou nedohodli na kúpe. Tiež rekonštrukčné práce boli ukončené i z dôvodu, že na danej nehnuteľnosti už bol vymenený zámok, takže zhotoviteľovi sa do nehnuteľnosti nedalo dostať, keď i táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedka D.. D. D., konateľa zhotoviteľa. Pri rekonštrukčných prácach vo vnútorných priestoroch rodinného domu vyvstala potreba rekonštrukčných prác i v exteriéri pri rodinnom dome, išlo o naviac práce nad zmluvu o dielo. S týmito prácami bolo tiež započaté, neboli však ukončené. Za tieto výkopové práce zhotoviteľ nevyúčtoval žalobkyni žiadnu cenu diela. Ani tieto práce neboli dokončené z dôvodu, ktorý uviedol zhotoviteľ diela, teda z dôvodu, že žalobkyňa sa so žalovanou ďalej nedohodli, a z dôvodu, že zhotoviteľ nemal prístup už do danej nehnuteľnosti po výmene zámku. Skutočnosť, že rekonštrukčné práce zhotoviteľ vykonával v rodinnom dome vyplynula i z ďalších vykonaných dôkazov, z výpovedí svedkov G. Š., G. B., O. B., G. B., Z.. Y. Y., N. M. G. J.. Napokon v konaní nebol spor, že na žiadosť žalobkyne rekonštrukčné práce boli vykonávané, keď boli vykonávané bez toho, že by žalobkyňa právne nadobudla vlastníctvo k rodinnému domu.
42. Žalovaná neuznávala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobkyni neudelila ani ústny, ani písomný súhlas na vykonávanie týchto rekonštrukčných prác. Tiež poukazovala na protiprávnosť konania žalobkyne v tom, že žalobkyňa na tieto rekonštrukčné práce nemala príslušné stavebné povolenia, prípadne si nesplnila v tomto ohľade svoju oznamovaciu zákonnú povinnosť v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona (ďalej len „Stavebný zákon“). Žalobkyňa popierala tvrdenia žalovanej v tom, že by nemala ústny súhlas od žalovanej na vykonávanie rekonštrukčných prác. Nepoprela tvrdenia, že tento súhlas nebol daný písomne, a ani tvrdenia, že na rekonštrukčné práce nepožiadala o stavebné povolenie a ani ich vykonávanie neoznámila príslušnému stavebnému úradu.
43. Z vykonaného dokazovania v konaní ďalej vyplynulo, že žalovaná žalobkyni odovzdala po tom, čo sa ústne dohodli, že uzavrú v budúcnosti riadnu kúpnu zmluvu a po tom, čo sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosť 32.500,- Eur, kľúče od rodinného domu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej kľúče od rodinného domu odovzdala s tým, aby si mohla začať robiť rekonštrukčné práce, s čím žalovaná súhlasila. Žalovaná tvrdila, že kľúče od rodinného domu žalobkyni odovzdala len za účelom zamerania týchto rekonštrukčných prác, neudelila ústny súhlas žalobkyni na to, aby aj začala s týmito rekonštrukčnými prácami. Obidve strany v konaní navrhli na túto spornú skutočnosť medzi nimi vypočuť sebe blízke osoby, žalobkyňa svojho partnera, žalovaná svoje dcéry, manžela. Z výpovede svedka G. Š. vyplynulo, že sa žalobkyňa so žalovanou dohodli, že si to môžu pomaly dávať do poriadku, ak chcú. Povedala, že si to môžu kľudne začať prerábať. Z výpovede svedkyne G. B.U. vyplýva, že žalobkyňa požiadala matku, t.j. žalovanú, či by nemohla dať kľúče od nehnuteľnosti, aby mohol prísť majster a pomerať to, čo žalobkyni bolo v dome treba, aby potom, keď táto predá rodinný dom v H., sa mohla do rodinného domu nasťahovať. Matka t.j. žalovaná s tým súhlasila. Z výpovede svedka G.P. B. vyplynulo, že po stretnutí, kde sa hovorilo už o kúpe rodinného domu žalobkyňa s partnerom si chceli nehnuteľnosť pomerať. Chceli si pomerať miestnosti, aké majú dĺžky, že keď si to budú prerábať, aby s tým vedeli oboznámiť firmu. Dokonca pomohol partnerovi žalobkyne pri premeraní miestností. Tvrdil, že o prerábke nebola reč. Kľúče žalobkyňa s partnerom požadovali preto, aby si to mohli pozrieť majstri. Výpovede svedkov sa ohľadne tejto spornej skutočnosti rôznili, každý svedok vypovedal v prospech strany, ktorá ho v konaní navrhla na vypočutie na túto spornú skutočnosť. Výpovede týchto svedkov bolo nevyhnutné súdom vyhodnotiť preto v kontexte aj s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní a v kontexte s ostatnými zistenými skutkovými okolnosťami daného prípadu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že potom, čo žalovaná odovzdala kľúče od rodinného domu žalobkyni, mala táto vedomosť z vlastného poznania, ako aj z informácii od svojich príbuzných, konkrétne svojej dcéry G. B., že v rodinnom dome prebiehajú rekonštrukčné práce. Z výpovedí svedkov, ktorí zabezpečovali vykonávanie týchto rekonštrukčných prác vyplynulo, že žalovaná najmenej dvakrát bola osobne prítomná v rodinnom dome počas vykonávania týchto rekonštrukčných prác. Nikdy realizátorov týchto rekonštrukčných prác nevyzvala na ukončenie stavebných prác, ani na vypratanie z danej nehnuteľnosti. Takúto výzvu žalovaná nesmerovala ani k žalobkyni. Naopak po zistení, že sa vykonávajú tieto rekonštrukčné práce, za účasti realitnej maklérky, ktorú zabezpečila žalobkyňa za účelom uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy rokovala so žalobkyňou o uzavretí riadnej kúpnej zmluvy. Z výpovede realitnej maklérky vyplynulo, že k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že realitná maklérka zistila právnu vadu príslušenstva (garáže) rodinného domu. Ďalej z výpovede tejto realitnej maklérky vyplynulo, že po tomto rokovaní žalovaná žiadala realitnú maklérku o zabezpečenie od žalobkyne zálohy na danú nehnuteľnosť. Bolo to období, keď žalovaná mala vedomosť o rekonštrukčných prácach, a jej prejav vôle stále smeroval k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalovaná navýšila kúpnu cenu po tom, čo žalobkyňa tvrdila, že nemá finančné prostriedky na zálohu, hoci žalovaná videla, že financuje rekonštrukciu rodinného domu. Sama žalovaná potvrdila, že mala objektívny záujem na pokračovaní v rekonštrukčných prácach, keďže už s rekonštrukčnými prácami bolo započaté. Za takéhoto zistenia skutkového stavu, aj keby žalobkyňa pri začatí rekonštrukčných prác nemala udelený ústny súhlas zo strany žalovanej na vykonávanie týchto rekonštrukčných prác, skutočnosť, že žalovaná mala vedomosť o tom, že rekonštrukčné práce prebiehajú, skutočnosť, že mala záujem na ich ukončení, ďalej skutočnosť, že žalobkyňu nevyzvala na odovzdanie nehnuteľnosti, na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti, nevyzvala na vypratanie nehnuteľnosti firmu, ktorá rekonštrukčné práce vykonávala, nemôže ísť na úkor žalobkyne, ktorá dôvodne potom mohla byť v tom, a to i mylne, že rekonštrukčné práce v rodinnom dome môže ďalej vykonávať a dokončiť. Takýmto konaním žalovanej došlo ku konvalidovaniu skutočnosti, ak by žalobkyňa nemala udelený ústny súhlas na rekonštrukčné práce. Žalovaná trpela, že žalobkyňa ďalej pokračuje v rekonštrukčných prácach a tým zhodnocuje jej nehnuteľnosť. Žalovaná síce v konaní tvrdila, že viackrát upozorňovala žalobkyňu na to, že rekonštruuje jej nehnuteľnosť, ale nepodnikla žiadne právne kroky k tomu, aby tomuto ďalej zabraňovala, naopak trpela, že žalobkyňa pokračuje v rekonštrukčných prácach a ďalej jej nehnuteľnosť zhodnocuje. Tým protiprávnosť prípadného konania žalobkyne odpadla. Žalobkyňa vykonaním rekonštrukčných prác v domovej nehnuteľnosti žalovanej, plnila bez právneho dôvodu, čím sa žalovaná na jej úkor obohatila. Žalobkyňa za rekonštrukčné práce riadne zaplatila, rekonštrukčné práce ako majetková hodnota zhodnotili majetok žalovanej, čím bola naplnená skutková podstata plnenia žalobkyne žalovanej bez právneho dôvodu. Žalobkyňa sa nestala vlastníčkou rodinného domu, tak ako vyplynulo z dokazovania, v priebehu súdneho konania žalovaná rodinný dom predala inému kupujúcemu. Žalovaná tak musí podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalovaná namietala protiprávnosť konania žalobkyne v súvislosti s vykonávaním rekonštrukčných prác i v tom, že žalobkyňa vykonávanie rekonštrukčných prác neohlásila stavebnému úradu, prípadne si nezadovážila stavebné povolenie v zmysle stavebného zákona, táto otázka v konaní nebola predmetom dokazovania, pretože pre právne posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola zásadná. Či žalobkyňa v tomto ohľade porušila stavebný zákon, toto patrí vyhodnotiť príslušnému stavebnému úradu s prípadnou možnou sankciou pre žalobkyňu. Žiadne takéto rozhodnutie však nebolo vydané, čo v konaní nebolo sporné, pričom podľa názoru súdu táto okolnosť nemá vplyv na právne posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, pretože na posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia je právne významné, či došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy upravujúcej tento nárok. Musí ísť o objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. V danom prípade išlo o nárok resp. vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalobkyňa zhodnotila nehnuteľnosť patriacu žalovanej, preto žalovaná musí toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Žalobkyňa vzhľadom na konanie žalovanej podľa názoru súdu nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že jej plní bez právneho dôvodu. Bola dohodnutá so žalovanou na odkúpení rodinného domu, žalobkyňa so žalovanou sa dohodli na tom, čo bude predmetom kúpy, aká bude kúpna cena za nehnuteľnosť. Žalobkyňa pri rokovaní o kúpnej zmluve a obhliadke rodinného domu prezentovala jednoznačne svoj zámer rekonštruovať danú nehnuteľnosť, tiež žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobkyňa je viazaná, pokiaľ ide o výplatu finančných prostriedkov žalovanej z titulu kúpnej ceny predajom rodinného domu, ktorý žalobkyňa vlastnila vo V. H. a že iné finančné prostriedky nemá, a že žalobkyňa po predaji rodinného domu otázku bývania mieni riešiť práve kúpou rodinného domu od žalovanej. Tým, že žalovaná žalobkyňu po zistení, že sa rekonštrukčné práce vykonávajú nevyzvala na ukončenie, nevyzvala na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti a trpela prebiehajúcu rekonštrukciu, vyvolala, že žalobkyňa nemohla mať subjektívnu vedomosť o tom, že plní žalovanej bez právneho dôvodu, a teda v žiadnom prípade takéto konanie žalobkyne nemožno posúdiť ako „dar“ pre žalovanú, ako sa to snažila prezentovať v konaní žalovaná.
44. Na ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia súd na návrh žalobkyne vykonal vo veci znalecké dokazovanie. Znalkyňa Ing. Jarmila Dobaiešová v znaleckom posudku č. 10/2021 zo dňa 27.01.2021 ustálila na základe podkladov uvedených v znaleckom posudku, obhliadky a zamerania skutkového stavu nehnuteľnosti, ktoré bolo vykonané dňa 21.10.2020, že žalobkyňa zhodnotila domovú nehnuteľnosť žalovanej o sumu 2.756,67 Eur. Žalovaná síce namietala nesprávny spôsob výpočtu zhodnotenia domovej nehnuteľnosti zo strany znalkyne v tom, že znalkyňa do predmetného vzorca doplnila technickú hodnotu bez DPH zodpovedajúcu cenovej úrovni pri treťom štvrťroku/2020 a nie pre tretí štvrťrok/2018, čím by zhodnotenie nehnuteľnosti potom predstavovalo sumu 2.585,67 Eur, k týmto námietkam sa však znalkyňa vyjadrila tak, že podľa opätovného svojho posúdenia na postupe a výsledkoch uvedených v znaleckom posudku nič nemení. Na základe zodpovedania odbornej otázky znalcom, keď práve na túto otázku bolo nariadené znalecké dokazovanie súd mal za to, že táto odborná otázka bola znalkyňou zodpovedaná tak, že si jej závery bolo dôvodné súdom osvojiť pre rozhodnutie o výške nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v konaní po podaní znaleckého posudku nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by pre súd vyplynula iná výška bezdôvodného obohatenia. Súd preto zo záverov odborného znaleckého posudku pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia v konaní vychádzal a ustálil, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne o sumu 2.756,67 Eur tým, že žalobkyňa zhodnotila o túto sumu nehnuteľnosť, konkrétne rodinný dom pôvodne patriaci žalovanej. Preto súd uložil povinnosť žalovanej túto sumu žalobkyni zaplatiť. V zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.362,47 Eur potom nárok žalobkyne voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.
45. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný plniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
46. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
48. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Občiansky zákonníka pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia neurčuje a neupravuje, dokedy sa bezdôvodné obohatenie musí vydať. Podporne treba vychádzať v tomto ohľade z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že bezdôvodné obohatenie sa musí vydať po tom, čo o toto plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadnu predžalobnú výzvu o vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanú žalovanej. Preto za takúto výzvu treba pokladať samotnú žalobu, ktorá bola žalovanej doručená dňa 17.04.2019. Žalovaná tak bola povinná plniť po doručení žaloby, keď neplnila dňa 18.04.2019, dostala sa v tento deň do omeškania a preto odo dňa 18.04.2019 žalobkyni patria voči žalovanej z bezdôvodného obohatenia i úroky z omeškania z prisúdenej sumy 2.756,67 Eur a to až do zaplatenia. Tieto úroky z omeškania žalobkyni patria vo výške 5 % ročne v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Z uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobkyne o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.119,34 Eur od 20.02.2019 do 17.04.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.362,67 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia zamietol.
50. Pokiaľ žalovaná vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnila kompenzačnou námietkou nárok na náhradu škody s odôvodnením, že rekonštrukčnými prácami žalobkyňa znehodnotila nehnuteľnosť, k tomuto súd dodáva, že ak zo záverov dokazovania vyplynulo, že sa žalovaná na úkor žalobkyne vykonaním rekonštrukčných prác obohatila, nemohla súčasne žalobkyňa vykonaním týchto rekonštrukčných prác v rodinnom dome spôsobiť žalovanej škodu. Navyše žalovaná pri kompenzačnej námietke neuviedla v akej výške jej škoda mala byť spôsobená, nepreukázala žiadne predpoklady zodpovednosti žalobkyne za škodu, nepreukázala porušenie právnej povinnosti, nepreukázala škodu, ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, či už zákonnej alebo zmluvnej a škodou, nepreukázala, že pri tejto činnosti žalobkyne malo dôjsť k zmenšeniu majetku žalovanej. Žalovaná na svoje tvrdenia o škode nepredložila žiadne dôkazy, napriek tomu, že sa jednalo o rodinný dom pôvodne jej patriaci. Cenové ponuky, ktoré predložila žalovaná na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu neznamenajú, že týmito došlo ku škode na strane žalovanej. Žalovaná nepreukázala, že vynaložila finančné prostriedky na nehnuteľnosť za účelom odstránenia prípadných škôd. Naopak ihneď po vykonaní znaleckého dokazovania na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia rodinný dom predala ďalším záujemcom. O tom, že žalovanej škoda nevznikla svedčí aj dôkaz, ktorý predložila žalobkyňa v konaní, keď potom, čo ku kúpe medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo, žalovaná predávala predmetný rodinný dom cez realitnú kanceláriu za sumu 46.900,- Eur, teda o sumu 14.400,- Eur vyššiu, než sa dohodla na kúpnej cene so žalobkyňou. Cez realitnú kanceláriu žalovaná prezentovala, že predáva rodinný dom po začatí rozsiahlych vnútorných aj vonkajších rekonštrukčných prácach, v stave započatej rekonštrukcie, neupozorňovala v ponuke, že týmito rekonštrukčnými prácami mala byť nehnuteľnosť znehodnotená. Takúto obranu žalovanej v konaní súd preto vyhodnotil za nedôvodnú a neprihliadol na ňu. Pokiaľ žalovaná navrhla v prípade, ak to súd uzná za vhodné určiť výšku škody znaleckým posudkom, k tomuto súd dodáva, že pre takýto procesný postup zo strany súdu nebol žiaden dôvod s poukazom na § 185 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, ktoré dôkazy súd môže vykonať aj bez návrhu. Žalovaná v priebehu súdneho konania nevzniesla jednoznačný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na výšku škody. Pokiaľ žiadala zodpovedať tieto otázky v rámci znaleckého dokazovania, ktoré na návrh žalobkyne nariadil súd, žalobkyňa na tento dôkaz zaplatila preddavok, tento dôkaz riadne navrhla, ak žalovaná mala záujem v konaní preukazovať výšku škody, mohla a mala právo takýto dôkaz znaleckým posudkom riadne navrhnúť, zaplatiť preddavok na takýto dôkaz, prípade mohla si zadovážiť súkromný znalecký posudok, keď jej v tomto ohľade v tomto postupe nič nebránilo, keďže je vlastníčkou resp. bola vlastníčkou domovej nehnuteľnosti. Tento dôkaz súdom nebolo dôvodné nariadiť už aj z toho dôvodu, že výška škody je len jedným z predpokladov nároku na náhradu škody. Žalovaná nepreukázala žiaden z predpokladov, a preto nariadenie znaleckého dokazovania na výšku škody bez preukázania ostatných predpokladov tohto nároku by bolo nehospodárne a neúčelové, pretože všetky predpoklady na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jeden chýba, nárok na náhradu škody nie je daný. Z uvedených dôvodov na kompenzačnú námietku žalovanej z titulu náhrady škody súd v konaní neprihliadol.
51. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola do základu nároku úspešná, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jej bol priznaný. Výška tohto nároku závisela od znaleckého posudku, preto bolo dôvodné v súlade s ustálenou judikatúrou priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako plný úspech vo veci. Preto žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
52. V konaní vznikli trovy konania i na znalečnom, ktoré neboli v plnej miere kryté preddavkom. Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok (§ 259 CSP). Ak súd nariadi vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadia ustanoveniami osobitného predpisu (§ 260 CSP). V konaní vznikli trovy znalečného, ktoré neboli kryté preddavkom vzhľadom na vyúčtovanie znalečného znalkyňou Ing. Jamilou Dobaiešovou, ktorá na základe nariadenia súdom vo veci podala znalecký posudok v rámci znaleckého dokazovania. Podľa zásady úspechu a neúspechu vo veci zdôvodnenej vyššie, súd preto uložil povinnosť žalovanej tieto trovy konania znalkyni v podobe náhrady znalečného zaplatiť v rozsahu 100 %. Z čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP totiž vyplýva, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
53. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).