Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne: H. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. Z. XXX, XXX XX L., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej T. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. L. XX, XXX XX H. L., právne zastúpenej advokátom Mgr. Jaroslavom Plžikom, advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moysesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 4.119,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 455 zo dňa 23. 09. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. - 455 zo dňa 23. 09. 2021 vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.756,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.756,67 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Vo zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.362,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.119,34 Eur od 20.02.2019 do 17.04.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.362,67 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia súd žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania (výrok III.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť znalkyni z odboru: stavebníctvo, z odvetvia: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác M.. G. I., J. XX, XXX XX O., evidenčné číslo znalkyne 910558, náhradu znalečného v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady znalečného (výrok IV.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 4.119,34 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od podania žaloby, t. j. odo dňa 22. 02. 2019 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia podľa dôvodiac, že po vzájomnej dohode so žalovanou sa ústne dohodli na kúpnej cene za rodinný dom vo vlastníctve žalovanej vo výške 32.500,- Eur, ktorý žalovaná predávala a predaj domu inzerovala na internete s tým, že so žalovanou sa ústne dohodli, táto jej odovzdala od rodinného domu kľúče, aby mohla začať s rekonštrukčnými prácami, s čím žalovaná súhlasila. Žalobkyňa rodinný dom prerábala, boli na ňom vykonané rekonštrukčné práce, ktorých cena a špecifikácia je uvedená vo faktúre č. 2018003 zo dňa 27. 06. 2018, ktorou žalobkyni spoločnosť KAMAART, s. r. o., vyfakturovala cenu prác vrátane dodaného materiálu, pričom táto spoločnosť vykonávala rekonštrukčné práce na predmetnom rodinnom dome. Za vykonané práce a materiál žalobkyňa zaplatila sumu 4.119,34

Eur. Rekonštrukcia rodinného domu dokončená nebola, nakoľko žalovaná navýšila kúpnu cenu, s čím žalobkyňa nesúhlasila, a následne žalovaná vymenila všetky zámky na rodinnom dome, odňala žalobkyni kľúče. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že žaloba žalobkyne je odôvodnená čo do sumy 2.756,67 s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 18. 04. 2019 do zaplatenia, keď výška zhodnotenia domovej nehnuteľnosti žalovanej žalobkyňou bola ustálená znaleckým dokazovaním, ktoré súd prvej inštancie v konaní nariadil na návrh žalobkyne s poukazom na to, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa zhodnotila domovú nehnuteľnosť - rodinný som súp. č. XX situovaný na pozemku parc. č.. XXX/1, ulica V. 1, k. ú. J., na základe vykonaných rekonštrukčných prác o sumu 2.756,67 Eur. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že na základe ústnej dohody z mesiaca jún 2018 medzi žalobkyňou a žalovanou malo dôjsť v budúcnosti k uzatvoreniu kúpnej zmluvy predmetom ktorej mal byť rodinný dom nachádzajúci sa vo J., ul. V. XX/X (ďalej len „rodinný dom“), patriaci žalovanej. Kúpna zmluva mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou. Žalobkyňa reagovala na ponuku žalovanej na predaj rodinného domu zverejnenú na internetovej stránke www.bazos.sk kde žalovaná ponúkala rodinný dom na predaj za kúpnu cenu v sume 35.000,- Eur. Tieto skutočnosti v konaní neboli medzi stranami sporné. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že účastníčky tohto ústneho zmluvného vzťahu sa dojednali aj na kúpnej cene za predmetný rodinný dom v nižšej čiastke, než bola žalovanou zverejnená pri internetovej ponuke. Obidve strany sporu v konaní potvrdili, že ústne sa dohodli na kúpnej cene za rodinný dom v sume 32.500,- Eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaná sa nedohodli na konkrétnom termíne uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy, práva a povinnosti z ústnej dohody nepodporili ani rezervačnou zmluvou, ani zmluvou o budúcej kúpnej zmluve v písomnej forme. V dôvodoch, prečo si strany nedojednali konkrétny termín uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy sa žalobkyňa a žalovaná rôznili. Žalobkyňa tvrdila, že termín uzavretia riadnej kúpnej zmluvy žalovaná podmieňovala tým, aby uplynulo 5 rokov od nadobudnutia rodinného domu od jej právnej predchodkyne, keď v takomto prípade prevod by nepodliehal daňovej povinnosti žalovanej. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa pri stanovení termínu riadnej kúpnej zmluvy bola ovplyvňovaná tým, kedy získa finančné prostriedky z rodinného domu, ktorý žalobkyňa predávala vo V. H., pretože žalobkyňa iné finančné prostriedky nemala a na vyplatenie kúpnej ceny za rodinný dom vo J. mali slúžiť práve tieto finančné prostriedky. Pre posúdenie opodstatnenosti, či neopodstatnenosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia však nie je vyriešenie tejto spornej otázky podstatné. Právne významné je, že k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo. K obidvom tvrdeniam strán sporu súd poukázal na to, že obidve tvrdenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní. O tvrdeniach žalovanej resp. ich pravdivosti svedčí SMS žalobkyne zo dňa 06.07.2018, výpoveď svedkyne G. B., ktorá uviedla, že pri rokovaní o uzavretí riadnej kúpnej zmluvy žalobkyňa uvádzala, že peniaze na kúpu rodinného domu nemá, a že vyplatí kúpnu cenu po tom, čo predá rodinný dom vo V. H., a napokon i z výpovede svedkyne Z.. Y. Y., ktorá uviedla, že kúpna zmluva sa mala podpisovať koncom júla, keď sa vedelo, že peniaze z predaja rodinného domu žalobkyne budú až v júli. O pravdivosti tvrdení žalobkyne zase svedčí výpoveď G. J., ktorý uviedol, že žalovaná nechcela vyplatiť kúpnu cenu do 5 rokov, ako nehnuteľnosť nadobudla, aby bola oslobodená od daňovej povinnosti, keď na podporu tvrdení žalobkyne svedčí i výpis z LV ohľadne predmetného rodinného domu, konkrétne LV č. XXX pre k.ú. J. zo dňa 08.08.2019 (č.l. 111 spisu), z ktorého titulu nadobudnutia vyplýva, že žalovaná nadobudla rodinný dom darovacou zmluvou č. V1231/2013, teda v roku 2013 a v roku 2018 by teda uplynulo 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podstatné pre posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je nesporná skutočnosť, že k predaju rodinného domu zo strany žalovanej žalobkyni nedošlo. Posúdenie tohto nároku neovplyvňuje ani zistenie, že strany zmluvy neuzatvorili ani riadnu písomnú zmluvu o budúcej zmluve o predaji nehnuteľnosti, a ani rezervačnú zmluvu. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je totiž objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Po tom, čo strany sa ústne dojednali, že v budúcnosti uzatvoria kúpnu zmluvu o predaji rodinného domu v písomnej forme, žalovaná žalobkyni odovzdala kľúče od rodinného domu. Aj táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Po odovzdaní kľúčov od rodinného domu, čo bolo niekedy v mesiaci jún 2018, žalobkyňa za účelom rekonštrukcie rodinného domu uzatvorila so spoločnosťou KAMAART s.r.o., Podkonice písomnú zmluvu o dielo dňa 07.06.2018, predmetom ktorej bol záväzok tejto spoločnosti ako zhotoviteľa vykonať pre žalobkyňu ako objednávateľa dielo v podobe stavebných prác, konkrétne v podobe rekonštrukcie vnútorných priestorov v rodinnom dome na adrese V. XX/X, J.. O tejto skutočnosti svedčí žalobkyňou predložená zmluva o dielo. Rekonštrukčné práce v rodinnom dome boli sčasti zhotoviteľom vykonané. Svedčí o tom faktúra zhotoviteľa č. 2018003 zo dňa 27. 06. 2018 splatná dňa 20. 07. 2018, ktorou zhotoviteľ žalobkyni vyúčtoval cenu stavebných prác a dodaného materiálu pri

rekonštrukcii vnútorných priestorov rodinného domu s presnou špecifikáciou týchto stavebných prác a dodaného materiálu. Touto faktúrou bola fakturovaná suma 4.119,34 Eur, ktorú sumu žalobkyňa zhotoviteľovi uhradila dňa 19. 07. 2018 v hotovosti, o čom svedčí žalobkyňou predložený príjmový pokladničný doklad vyhotovený zhotoviteľom pod č. 3/2018. Že za vykonanie týchto rekonštrukčných prác žalobkyňa zaplatila vyplýva i zo svedeckej výpovede D.. D. D., konateľa tejto spoločnosti. Tým, že žalobkyňa zaplatila za práce a materiál do rodinného domu žalovanej, teda do cudzej veci, žalovaná získala na jej úkor majetkový prospech bez právneho dôvodu. K úplnému naplneniu zmluvy o dielo nedošlo, pretože žalobkyňa oznámila zhotoviteľovi, že tento ďalšie práce vykonávať už nebude, lebo že sa so žalovanou nedohodli na kúpe. Tiež rekonštrukčné práce boli ukončené i z dôvodu, že na danej nehnuteľnosti už bol vymenený zámok, takže zhotoviteľovi sa do nehnuteľnosti nedalo dostať, keď i táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedka D.. D. D., konateľa zhotoviteľa. Pri rekonštrukčných prácach vo vnútorných priestoroch rodinného domu vyvstala potreba rekonštrukčných prác i v exteriéri pri rodinnom dome, išlo o naviac práce nad zmluvu o dielo. S týmito prácami bolo tiež započaté, neboli však ukončené. Za tieto výkopové práce zhotoviteľ nevyúčtoval žalobkyni žiadnu cenu diela. Ani tieto práce neboli dokončené z dôvodu, ktorý uviedol zhotoviteľ diela, teda z dôvodu, že žalobkyňa sa so žalovanou ďalej nedohodli, a z dôvodu, že zhotoviteľ nemal prístup už do danej nehnuteľnosti po výmene zámku. Skutočnosť, že rekonštrukčné práce zhotoviteľ vykonával v rodinnom dome vyplynula i z ďalších vykonaných dôkazov, z výpovedí svedkov G. J., G. B., O. B., G. B., Z.. Y. Y., ako i G. J.. Napokon v konaní nebol spor, že na žiadosť žalobkyne rekonštrukčné práce boli vykonávané, keď boli vykonávané bez toho, že by žalobkyňa právne nadobudla vlastníctvo k rodinnému domu. Žalovaná neuznávala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobkyni neudelila ani ústny, ani písomný súhlas na vykonávanie týchto rekonštrukčných prác. Tiež poukazovala na protiprávnosť konania žalobkyne v tom, že žalobkyňa na tieto rekonštrukčné práce nemala príslušné stavebné povolenia, prípadne si nesplnila v tomto ohľade svoju oznamovaciu (ďalej len „“). Žalobkyňa popierala tvrdenia žalovanej v tom, že by nemala ústny súhlas od žalovanej na vykonávanie rekonštrukčných prác. Nepoprela tvrdenia, že tento súhlas nebol daný písomne, a ani tvrdenia, že na rekonštrukčné práce nepožiadala o stavebné povolenie a ani ich vykonávanie neoznámila príslušnému stavebnému úradu. Z vykonaného dokazovania v konaní ďalej vyplynulo, že žalovaná žalobkyni odovzdala po tom, čo sa ústne dohodli, že uzavrú v budúcnosti riadnu kúpnu zmluvu a po tom, čo sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosť 32.500,- Eur, kľúče od rodinného domu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej kľúče od rodinného domu odovzdala s tým, aby si mohla začať robiť rekonštrukčné práce, s čím žalovaná súhlasila. Žalovaná tvrdila, že kľúče od rodinného domu žalobkyni odovzdala len za účelom zamerania týchto rekonštrukčných prác, neudelila ústny súhlas žalobkyni na to, aby aj začala s týmito rekonštrukčnými prácami. Obidve strany v konaní navrhli na túto spornú skutočnosť medzi nimi vypočuť sebe blízke osoby, žalobkyňa svojho partnera, žalovaná svoje dcéry, manžela. Z výpovede svedka G. J. vyplynulo, že sa žalobkyňa so žalovanou dohodli, že si to môžu pomaly dávať do poriadku, ak chcú. Povedala, že si to môžu kľudne začať prerábať. Z výpovede svedkyne G. B. vyplýva, že žalobkyňa požiadala matku, t. j. žalovanú, či by nemohla dať kľúče od nehnuteľnosti, aby mohol prísť majster a pomerať to, čo žalobkyni bolo v dome treba, aby potom, keď táto predá rodinný dom v H., sa mohla do rodinného domu nasťahovať. Matka t. j. žalovaná s tým súhlasila. Z výpovede svedka G. B. vyplynulo, že po stretnutí, kde sa hovorilo už o kúpe rodinného domu žalobkyňa s partnerom si chceli nehnuteľnosť pomerať. Chceli si pomerať miestnosti, aké majú dĺžky, že keď si to budú prerábať, aby s tým vedeli oboznámiť firmu. Dokonca pomohol partnerovi žalobkyne pri premeraní miestností. Tvrdil, že o prerábke nebola reč. Kľúče žalobkyňa s partnerom požadovali preto, aby si to mohli pozrieť majstri. Výpovede svedkov sa ohľadne tejto spornej skutočnosti rôznili, každý svedok vypovedal v prospech strany, ktorá ho v konaní navrhla na vypočutie na túto spornú skutočnosť. Výpovede týchto svedkov bolo nevyhnutné súdom vyhodnotiť preto v kontexte aj s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní a v kontexte s ostatnými zistenými skutkovými okolnosťami daného prípadu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po tom, čo žalovaná odovzdala kľúče od rodinného domu žalobkyni, mala táto vedomosť z vlastného poznania, ako aj z informácii od svojich príbuzných, konkrétne svojej dcéry G. B., že v rodinnom dome prebiehajú rekonštrukčné práce. Z výpovedí svedkov, ktorí zabezpečovali vykonávanie týchto rekonštrukčných prác vyplynulo, že žalovaná najmenej dvakrát bola osobne prítomná v rodinnom dome počas vykonávania týchto rekonštrukčných prác. Nikdy realizátorov týchto rekonštrukčných prác nevyzvala na ukončenie stavebných prác, ani na vypratanie z danej nehnuteľnosti. Takúto výzvu žalovaná nesmerovala ani k žalobkyni. Naopak po zistení, že sa vykonávajú tieto rekonštrukčné práce, za účasti realitnej maklérky, ktorú zabezpečila žalobkyňa za účelom uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy rokovala so žalobkyňou o uzavretí riadnej kúpnej zmluvy. Z výpovede realitnej maklérky vyplynulo, že k uzavretiu tejto kúpnej

zmluvy nedošlo z dôvodu, že realitná maklérka zistila právnu vadu príslušenstva (garáže) rodinného domu. Ďalej z výpovede tejto realitnej maklérky vyplynulo, že po tomto rokovaní žalovaná žiadala realitnú maklérku o zabezpečenie od žalobkyne zálohy na danú nehnuteľnosť. Bolo to období, keď žalovaná mala vedomosť o rekonštrukčných prácach, a jej prejav vôle stále smeroval k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalovaná navýšila kúpnu cenu po tom, čo žalobkyňa tvrdila, že nemá finančné prostriedky na zálohu, hoci žalovaná videla, že financuje rekonštrukciu rodinného domu. Sama žalovaná potvrdila, že mala objektívny záujem na pokračovaní v rekonštrukčných prácach, keďže už s rekonštrukčnými prácami bolo započaté. Za takéhoto zistenia skutkového stavu, aj keby žalobkyňa pri začatí rekonštrukčných prác nemala udelený ústny súhlas zo strany žalovanej na vykonávanie týchto rekonštrukčných prác, skutočnosť, že žalovaná mala vedomosť o tom, že rekonštrukčné práce prebiehajú, skutočnosť, že mala záujem na ich ukončení, ďalej skutočnosť, že žalobkyňu nevyzvala na odovzdanie nehnuteľnosti, na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti, nevyzvala na vypratanie nehnuteľnosti firmu, ktorá rekonštrukčné práce vykonávala, nemôže ísť na úkor žalobkyne, ktorá dôvodne potom mohla byť v tom, a to i mylne, že rekonštrukčné práce v rodinnom dome môže ďalej vykonávať a dokončiť. Takýmto konaním žalovanej došlo ku konvalidovaniu skutočnosti, ak by žalobkyňa nemala udelený ústny súhlas na rekonštrukčné práce. Žalovaná trpela, že žalobkyňa ďalej pokračuje v rekonštrukčných prácach a tým zhodnocuje jej nehnuteľnosť. Žalovaná síce v konaní tvrdila, že viackrát upozorňovala žalobkyňu na to, že rekonštruuje jej nehnuteľnosť, ale nepodnikla žiadne právne kroky k tomu, aby tomuto ďalej zabraňovala, naopak trpela, že žalobkyňa pokračuje v rekonštrukčných prácach a ďalej jej nehnuteľnosť zhodnocuje. Tým protiprávnosť prípadného konania žalobkyne odpadla. Žalobkyňa vykonaním rekonštrukčných prác v domovej nehnuteľnosti žalovanej, plnila bez právneho dôvodu, čím sa žalovaná na jej úkor obohatila. Žalobkyňa za rekonštrukčné práce riadne zaplatila, rekonštrukčné práce ako majetková hodnota zhodnotili majetok žalovanej, čím bola naplnená skutková podstata plnenia žalobkyne žalovanej bez právneho dôvodu. Žalobkyňa sa nestala vlastníčkou rodinného domu, tak ako vyplynulo z dokazovania, v priebehu súdneho konania žalovaná rodinný dom predala inému kupujúcemu. Žalovaná tak musí podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia uvedených v a nasl. toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalovaná namietala protiprávnosť konania žalobkyne v súvislosti s vykonávaním rekonštrukčných prác i v tom, že žalobkyňa vykonávanie rekonštrukčných prác neohlásila stavebnému úradu, prípadne si nezadovážila stavebné povolenie v zmysle , táto otázka v konaní nebola predmetom dokazovania, pretože pre právne posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola zásadná. Či žalobkyňa v tomto ohľade porušila , toto patrí vyhodnotiť príslušnému stavebnému úradu s prípadnou možnou sankciou pre žalobkyňu. Žiadne takéto rozhodnutie však nebolo vydané, čo v konaní nebolo sporné, pričom podľa názoru súdu táto okolnosť nemá vplyv na právne posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, pretože na posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia je právne významné, či došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy upravujúcej tento nárok. Musí ísť o objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. V danom prípade išlo o nárok resp. vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalobkyňa zhodnotila nehnuteľnosť patriacu žalovanej, preto žalovaná musí toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Žalobkyňa vzhľadom na konanie žalovanej podľa názoru súdu nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že jej plní bez právneho dôvodu. Bola dohodnutá so žalovanou na odkúpení rodinného domu, žalobkyňa so žalovanou sa dohodli na tom, čo bude predmetom kúpy, aká bude kúpna cena za nehnuteľnosť. Žalobkyňa pri rokovaní o kúpnej zmluve a obhliadke rodinného domu prezentovala jednoznačne svoj zámer rekonštruovať danú nehnuteľnosť, tiež žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobkyňa je viazaná, pokiaľ ide o výplatu finančných prostriedkov žalovanej z titulu kúpnej ceny predajom rodinného domu, ktorý žalobkyňa vlastnila vo V. H. a že iné finančné prostriedky nemá, a že žalobkyňa po predaji rodinného domu otázku bývania mieni riešiť práve kúpou rodinného domu od žalovanej. Tým, že žalovaná žalobkyňu po zistení, že sa rekonštrukčné práce vykonávajú nevyzvala na ukončenie, nevyzvala na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti a trpela prebiehajúcu rekonštrukciu, vyvolala, že žalobkyňa nemohla mať subjektívnu vedomosť o tom, že plní žalovanej bez právneho dôvodu, a teda v žiadnom prípade takéto konanie žalobkyne nemožno posúdiť ako „dar“ pre žalovanú, ako sa to snažila prezentovať v konaní žalovaná. Na ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia súd na návrh žalobkyne vykonal vo veci znalecké dokazovanie. Znalkyňa M.. G. I. v znaleckom posudku č. 10/2021 zo dňa 27.01.2021 ustálila na základe podkladov uvedených v znaleckom posudku, obhliadky a zamerania skutkového stavu nehnuteľnosti, ktoré bolo vykonané dňa 21.10.2020, že žalobkyňa zhodnotila domovú nehnuteľnosť žalovanej o sumu 2.756,67 Eur. Žalovaná

síce namietala nesprávny spôsob výpočtu zhodnotenia domovej nehnuteľnosti zo strany znalkyne v tom, že znalkyňa do predmetného vzorca doplnila technickú hodnotu bez DPH zodpovedajúcu cenovej úrovni pri treťom štvrťroku/2020 a nie pre tretí , čím by zhodnotenie nehnuteľnosti potom predstavovalo sumu 2.585,67 Eur, k týmto námietkam sa však znalkyňa vyjadrila tak, že podľa opätovného svojho posúdenia na postupe a výsledkoch uvedených v znaleckom posudku nič nemení. Na základe zodpovedania odbornej otázky znalcom, keď práve na túto otázku bolo nariadené znalecké dokazovanie súd mal za to, že táto odborná otázka bola znalkyňou zodpovedaná tak, že si jej závery bolo dôvodné súdom osvojiť pre rozhodnutie o výške nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v konaní po podaní znaleckého posudku nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by pre súd vyplynula iná výška bezdôvodného obohatenia. Súd preto zo záverov odborného znaleckého posudku pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia v konaní vychádzal a ustálil, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne o sumu 2.756,67 Eur tým, že žalobkyňa zhodnotila o túto sumu nehnuteľnosť, konkrétne rodinný dom pôvodne patriaci žalovanej. Preto súd uložil povinnosť žalovanej túto sumu žalobkyni zaplatiť. V zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.362,47 Eur potom nárok žalobkyne voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Vo vzťahu k žalovanému príslušenstvu - úroku z omeškania súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nepredložila žiadnu predžalobnú výzvu o vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanú žalovanej. Preto za takúto výzvu treba pokladať samotnú žalobu, ktorá bola žalovanej doručená dňa 17.04.2019. Žalovaná tak bola povinná plniť po doručení žaloby, keď neplnila dňa 18.04.2019, dostala sa v tento deň do omeškania a preto odo dňa 18.04.2019 žalobkyni patria voči žalovanej z bezdôvodného obohatenia i úroky z omeškania z prisúdenej sumy 2.756,67 Eur a to až do zaplatenia. Tieto úroky z omeškania žalobkyni patria vo výške 5 % ročne v zmysle Nariadenia vlády SR č. Z uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobkyne o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.119,34 Eur od 20. 02. 2019 do 17. 04. 2019 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.362,67 Eur od 18. 04. 2019 do zaplatenia zamietol. Pokiaľ žalovaná vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnila kompenzačnou námietkou nárok na náhradu škody s odôvodnením, že rekonštrukčnými prácami žalobkyňa znehodnotila nehnuteľnosť, k tomuto súd zaujal stanovisko, že ak zo záverov dokazovania vyplynulo, že sa žalovaná na úkor žalobkyne vykonaním rekonštrukčných prác obohatila, nemohla súčasne žalobkyňa vykonaním týchto rekonštrukčných prác v rodinnom dome spôsobiť žalovanej škodu. Navyše žalovaná pri kompenzačnej námietke neuviedla v akej výške jej škoda mala byť spôsobená, nepreukázala žiadne predpoklady zodpovednosti žalobkyne za škodu, nepreukázala porušenie právnej povinnosti, nepreukázala škodu, ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, či už zákonnej alebo zmluvnej a škodou, nepreukázala, že pri tejto činnosti žalobkyne malo dôjsť k zmenšeniu majetku žalovanej. Žalovaná na svoje tvrdenia o škode nepredložila žiadne dôkazy, napriek tomu, že sa jednalo o rodinný dom pôvodne jej patriaci. Cenové ponuky, ktoré predložila žalovaná na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu neznamenajú, že týmito došlo ku škode na strane žalovanej. Žalovaná nepreukázala, že vynaložila finančné prostriedky na nehnuteľnosť za účelom odstránenia prípadných škôd. Naopak ihneď po vykonaní znaleckého dokazovania na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia rodinný dom predala ďalším záujemcom. O tom, že žalovanej škoda nevznikla svedčí aj dôkaz, ktorý predložila žalobkyňa v konaní, keď po tom, čo ku kúpe medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo, žalovaná predávala predmetný rodinný dom cez realitnú kanceláriu za sumu 46.900,- Eur, teda o sumu 14.400,- Eur vyššiu, než sa dohodla na kúpnej cene so žalobkyňou. Cez realitnú kanceláriu žalovaná prezentovala, že predáva rodinný dom po začatí rozsiahlych vnútorných aj vonkajších rekonštrukčných prác, v stave započatej rekonštrukcie, neupozorňovala v ponuke, že týmito rekonštrukčnými prácami mala byť nehnuteľnosť znehodnotená. Takúto obranu žalovanej v konaní súd preto vyhodnotil za nedôvodnú a neprihliadol na ňu. Pokiaľ žalovaná navrhla v prípade, ak to súd uzná za vhodné určiť výšku škody znaleckým posudkom, k tomuto súd dodáva, že pre takýto procesný postup zo strany súdu nebol žiaden dôvod s poukazom na , z ktorého vyplýva, ktoré dôkazy súd môže vykonať aj bez návrhu. Žalovaná v priebehu súdneho konania nevzniesla jednoznačný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na výšku škody. Pokiaľ žiadala zodpovedať tieto otázky v rámci znaleckého dokazovania, ktoré na návrh žalobkyne nariadil súd, žalobkyňa na tento dôkaz zaplatila preddavok, tento dôkaz riadne navrhla; ak žalovaná mala záujem v konaní preukazovať výšku škody, mohla a mala právo takýto dôkaz znaleckým posudkom riadne navrhnúť, zaplatiť preddavok na takýto dôkaz, prípade mohla si zadovážiť súkromný znalecký posudok, keď jej v tomto ohľade v tomto postupe nič nebránilo, keďže je vlastníčkou resp. bola vlastníčkou domovej nehnuteľnosti. Tento dôkaz súdom nebolo dôvodné nariadiť už aj z toho dôvodu, že výška škody je len jedným z predpokladov nároku na náhradu škody. Žalovaná nepreukázala žiaden z predpokladov, a preto nariadenie znaleckého dokazovania na výšku škody bez preukázania

ostatných predpokladov tohto nároku by bolo nehospodárne a neúčelové, pretože všetky predpoklady na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jeden chýba, nárok na náhradu škody nie je daný. Z uvedených dôvodov na kompenzačnú námietku žalovanej z titulu náhrady škody súd v konaní neprihliadol. Uplatnený nárok žalobkyne právne posúdil podľa , , , , , a a Nariadenia vlády SR č. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola do základu nároku úspešná, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jej bol priznaný. Výška tohto nároku závisela od znaleckého posudku, preto bolo dôvodné v súlade s ustálenou judikatúrou priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako plný úspech vo veci. Preto žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. V konaní vznikli trovy konania i na znalečnom, ktoré neboli v plnej miere kryté preddavkom. Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok ( ). Ak súd nariadi vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadia ustanoveniami osobitného predpisu ( ). V konaní vznikli trovy znalečného, ktoré neboli kryté preddavkom vzhľadom na vyúčtovanie znalečného znalkyňou M.. G. I., ktorá na základe nariadenia súdom vo veci podala znalecký posudok v rámci znaleckého dokazovania. Podľa zásady úspechu a neúspechu vo veci zdôvodnenej vyššie, súd preto uložil povinnosť žalovanej tieto trovy konania znalkyni v podobe náhrady znalečného zaplatiť v rozsahu 100 %. Z Základných princípov totiž vyplýva, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov, ktoré citáciou ustanovenia vymedzila ako dôvody podľa , , , , a . Podľa žalobkyne na vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nepostačuje len strohé konštatovanie, že žalobkyňa zaplatila za práce a materiál do rodinného domu žalovanej, čím žalovaná údajne získala majetkový prospech. Podľa žalovanej súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi ako aj s rozpormi medzi jednotlivými výpoveďami svedkov a svojvoľne, bez opodstatneného odôvodnenia, bral viac do úvahy tvrdenia žalobkyne a ňou navrhnutých svedkov ako tvrdenia žalovanej a jej právneho zástupcu, ktoré v odôvodnení zostručnil alebo sa nimi vôbec nezaoberal. Poukázala, že v podstatných okolnostiach si žalobkyňa nepamätala na konkrétnosti, pričom túto skutočnosť dôvodila tým, že trpí chorobou, v dôsledku ktorej si nepamätá čísla. Súd sa nevysporiadal ani s rozpormi medzi tvrdeniami žalobkyne obsiahnutými v písomných podaniach a v jej následných ústnych prednesoch ako aj v prednesoch ňou navrhnutých svedkov, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o vierohodnosti týchto vyjadrení a podozrenia z ich účelovosti. Súd odôvodnenie rozsudku obmedzil len na výpovede účastníkov konania, navrhnutých svedkov a písomné podania, žiadnym spôsobom sa však nevysporiadal s niektorými námietkami a ústnymi prednesmi, ktoré odzneli na nariadených pojednávaniach zo strany žalovanej (jej právneho zástupcu). Nutné je skúmať, či rekonštrukčné práce boli alebo neboli vykonávané so súhlasom žalovanej, a zároveň, kedy sa o ich vykonávaní žalovaná dozvedela, resp. mohla dozvedieť. Túto otázku súd prvej inštancie riešil podľa žalovanej nedostatočne a veľmi povrchne, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná sa o vykonávaní rekonštrukčných prác zo strany žalobkyne dozvedela až 10. 06. 2018 od svojej dcéry, pričom aj dcéra žalovanej sa o vykonávaní rekonštrukčných prác dozvedela len prostredníctvom SMS, ktorú jej zaslala žalobkyňa dňa 10. 06. 2018, v ktorej ju žiadala o kľúče od podkrovia, ktoré jej bola osobne odovzdať. Kontakt medzi žalobkyňou a žalovanou prebehol už v máji 2018, čo vyplýva z SMS žalobkyne, adresovanej žalovanej dňa 23. 05. 2018, v ktorej žalovanú informuje, že o dva týždne už môžu vyplatiť kúpnu cenu. Na základe uvedených skutočnosti ako aj z výpovede žalovanej a ňou navrhnutých svedkov ohľadom odovzdania kľúčov na druhom osobnom stretnutí, je pravdepodobné, že už v tomto čase (23. 05. 2018) žalobkyňa disponovala kľúčmi od rodinného domu a mimo vedomia žalovanej pravdepodobne vykonávala alebo začala s vykonávaním svojpomocných rekonštrukčných prác, o ktorých v tom čase žalovaná, ani žiadny z jej príbuzných nemali a ani nemohli mať vedomosť. Súd túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreveroval. Tvrdenia žalovanej a ňou navrhnutých svedkov, že k odovzdaniu kľúčov došlo len za účelom posúdenia rozsahu potrebných rekonštrukčných prác bez súhlasu s ich začatím, vyhodnotil z absurdných dôvodov za nepreukázané a naopak automaticky, s poukazom na údajné vyhodnocovanie dôkazov v kontexte s ostatnými dôkazmi

a preukázanými skutočnosťami, prevzal tvrdenia žalobkyne, že rekonštrukčné práce prebiehali až v júni 2018 a že žalovaná mala o nich vedomosť. S prihliadnutím na obsah SMS zo dňa 23. 05. 2018 a rozsah prác vykonaných ku dňu 10. 06. 2018, sú takéto tvrdenia žalobkyne logicky nepravdepodobné a časovo nemožné. Dňa 07. 06. 2018 bola medzi žalobkyňou a spoločnosťou KAAMART, s. r. o., uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia vnútorných priestorov v rodinnom dome. Vychádzajúc z obsahu žalovanou predloženej fotodokumentácie zo dňa 10. 06. 2018 ako aj jednotlivých výpovedi, je zrejmé, že už v tom čase boli rekonštrukčné práce vykonané v takom rozsahu, že ich ukončenie neprichádzalo z objektívnych dôvodov do úvahy, ak žalovaná nechcela, aby nedochádzalo k vzniku škôd na jej majetku. V čase zistenia žalovanej o vykonávaní rekonštrukčných prác sa nejednalo len o práce vykonávané spoločnosťou KAMAART, s. r. o., ale aj o práce vykonávané svojpomocne žalobkyňou, resp. inými osobami na jej pokyn, pričom tieto práce, ako aj práce spoločnosti KAMAART neboli zo strany žalobkyne úplne dokončené, ako to vyplýva z fotodokumentácie , ktorá je prílohou vypracovaného znaleckého posudku. Žalovaná v rozhodnom období tak nemala na výber a práve z tohto dôvodu mala objektívny záujem na pokračovaní v už začatých prácach. Odvolateľka zdôraznila, že žalobkyňa žalovanú stále ubezpečovala, že nehnuteľnosť čoskoro kúpi do svojho vlastníctva v dôsledku čoho žalovaná nemala dôvod pochybovať o jej zámeroch, keďže do rodinného domu žalobkyňa zasiahla už v máji na základe vlastného rozhodnutia investovala do cudzej nehnuteľnosti, a to nielen bez súhlasu a vedomia žalovanej, ale aj nesporne s vedomím, že plní bez právneho dôvodu. Túto skutočnosť súd podľa názoru žalovanej nezobral do úvahy a ani sa k nej dostatočne nevyjadril. Skonštatoval len, že podľa názoru súdu žalobkyňa nedisponovala subjektívnou vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu, nakoľko bola dohodnutá na jeho odkúpení a žalovaná po zistení, že žalobkyňa vykonáva rekonštrukčné práce nepodnikla žiadne kroky smerujúce k ich ukončeniu, čím mala žalobkyni vyvolať stav, v zmysle ktorého subjektívnu vedomosť nemohla mať. Žalovaná v odvolaní poukázala, že žalobkyňa a žalovaná boli dohodnuté na uzatvorení kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu bez ohľadu na stav rodinného domu, t. j. prípadná investícia do predmetnej nehnuteľnosti, hoc aj s dodatočným súhlasom žalovanej by nemala žiadny vplyv na uzatvorenie kúpnej zmluvy a výšku kúpnej ceny. Konštatovanie súdu je podľa jej názoru nedostatočné, nakoľko z neho logicky vyplýva opak, a to, že žalobkyňa disponovala subjektívnou vedomosťou, že plní na základe nejakého právneho dôvodu. Investíciu žalobkyne s prihliadnutím na okolnosti prípadu považuje za jej nezodpovedné konanie, ktoré nemôže požívať žiadnu právnu ochranu, pričom opakovane poukázala na komentár vydavateľstva CH Beck k od JUDr. Mareka Števčeka, PhD. a kol. (2. zväzok) k ust. s tým, že takéto plnenie musí byť posudzované ako dar žalobkyni žalovanej, ktorý žalovaná s vďakou prijala. Konštatovanie súdu týkajúce sa údajného nepodniknutia žiadnych krokov v súvislosti s ukončením rekonštrukčných prác nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaná žalobkyňu bezodkladne upozornila, že bez jej súhlasu vykonáva zásahy do nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa ju ubezpečila, že všetko bude v poriadku a rodinný dom od nej odkúpi ako náhle bude disponovať peňažnými prostriedkami. Žalovaná za tým účelom požadovala úhradu rezervačnej zálohy, k čomu žalobkyňa nepristúpila a napriek uvedeným skutočnostiam v rekonštrukčných prácach pokračovala s odôvodnením, že na rezervačnú zálohu nemá žiadne finančné prostriedky. Prístup žalobkyne sa žalovanej od tohto momentu nepozdával, stratila voči nej dôveru, nemala ani istotu uzatvorenia kúpnej zmluvy a nemohla predmetnú nehnuteľnosť ďalej ponúkať na predaj, táto bola pre zásah žalobkyne neobývateľná. Z týchto dôvodov žalovaná oznámila žalobkyni, že ak má dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy až po predaji ich nehnuteľnosti a majú peňažné prostriedky na pokračovanie v rekonštrukčných prácach, trvá na pôvodnej kúpnej cene uvedenej v inzeráte, a to na kúpnej cene vo výške 35.000,-Eur, pričom žalobkyňa jej oznámila, že nemá záujem kúpiť rodinný dom z dôvodu navýšenia kúpnej ceny, kľúče od domu necháva v schránke a investované finančné prostriedky si bude nárokovať súdnou cestou. Súd nevenoval dostatočnú pozornosť prípadnému zjavnému zneužitiu práva zo strany žalobkyne, a to najmä v súvislosti s vykonávaním rekonštrukcie rodinného domu v rozpore s príslušnými ustanoveniami , ktoré nepožíva právnu ochranu, keď právne posúdenie tejto otázky súd nepovažoval za zásadné, pričom poukázal na ust. . Podľa názoru žalovanej je nevyhnutné konštatovať, že bez ohľadu na skutočnosť, či udelenie prípadnej sankcie za porušenie zákonných ustanovení patrí príslušnému stavebnému úradu, rozhodnou skutočnosťou pre určenie opodstatnenosti prípadného zamietnutia žaloby je, či procesným úkonom žalobkyne dochádza k zjavnému zneužitiu práva. Domnieva sa, že v danom prípade nie je potrebné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, a to o to viac, ak sa to dotýka takého zjavného a nepochybného porušenia právnej povinnosti, nevynímajúc skutočnosť, že v čase začatia týchto prác žalobkyňa nedisponovala súhlasom žalovanej ako vlastníka nehnuteľnosti. Žalobkyňa príslušné povolenie, resp. ohlásenie prác stavebnému úradu nevykonala, nakoľko vedela, že by tak musela učiniť so súčinnosťou žalovanej ako vlastníčky nehnuteľnosti. Žalobkyňa postupovala v rozpore so zákonom

ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie ani nemôže požívať právnu ochranu, ktorú mu poskytol prvostupňový súd. Vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovaniu za účelom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia, poukázala na skutočnosť akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal, resp. nevysporiadal s námietkami žalovanej, ktoré boli obsahom jej vyjadrenia k znaleckému posudku zo dňa 24. 02. 2021. Na pojednávaní súd len zosumarizoval závery znalkyne týkajúce sa výšky bezdôvodného obohatenia, pričom pochybnosti žalovanej vo vyjadrení k znaleckému posudku neboli zo strany súdu vyvrátené. Súd žalovanej ani neumožnil, aby závery znaleckého dokazovania boli predmetom nariadeného pojednávania. V odôvodnení rozsudku uviedol len jednu konkrétnu námietku žalovanej v súvislosti s nesprávnym spôsobom určenia zhodnotenia nehnuteľnosti, spočívajúcu v technickej hodnote bez DPH zodpovedajúcej cenovej úrovni pre tretí kvartál 2020 a nie tretí kvartál 2018. Napriek viacero odôvodneným námietkam a pochybnostiam žalovanej týkajúcich sa správnosti znaleckého posudku, súd poukázal len na vyjadrenie ustanovenej znalkyne zo dňa 25. 06. 2021. Súd mal za to, že odborná otázka bola znalkyňou zodpovedaná tak, že jej závery bolo dôvodné súdom si osvojiť pre rozhodnutie o výške nároku žalobkyne. Vyzvala odvolací súd, aby posúdil, či vyjadrenie k vzneseným námietkam zo strany znalkyne je možné považovať za dostatočné aspoň v takom rozsahu, aby si súd závery znaleckého posudku mohol osvojiť pre svoje rozhodnutie. Použitie technickej hodnoty bez DPH zodpovedajúcej cenovej úrovni pre tretí kvartál 2020 v súvislosti s investíciou vykonanou v júni 2018 nie je správne a už len z tohto dôvodu nemožno závery znaleckého dokazovania považovať za dostatočné. Vo vzťahu k ostatným vzneseným námietkam zdôraznila najmä nedodržanie povinností uložených žalobkyni zo strany súdu a skutočnosť, že v súvislosti s položenými otázkami nebola dodržaná zásada rovnosti strán, nakoľko jednotlivé otázky sú neobjektívne a účelovo sa viažu len k zhodnoteniu nehnuteľnosti, a to aj napriek skutočnosti, že práce, ktorými malo dôjsť k údajnému zhodnoteniu nehnuteľnosti neboli aj na základe výsledkov vykonaného dokazovania dokončené a boli spôsobilé spôsobiť škodu, čo znalkyňa nezobrala vôbec do úvahy, nevynímajúc skutočnosť, či to mohlo mať vplyv na predajnosť rodinného domu. Pravdepodobne na základe záverov znaleckého posudku, ktorý je zjavne nesprávny a neodzrkadľoval pravdivo reálne stav domovej nehnuteľnosti vyvolaný nedokončenými a nezabezpečenými rekonštrukčnými prácami, dospel súd k záveru, že vykonaním rekonštrukčných prác nemohlo súčasne dôjsť k zhodnoteniu a zároveň k vzniku škody, ktorú si žalovaná voči žalobkyni uplatnila kompenzačnou námietkou. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalovaná však nešpecifikovala škodu, nepreukázala zodpovednosť žalobkyne, porušenie právnej povinnosti, vznik škody ani príčinnú súvislosť, žalovaná sa domnieva, že predmetné skutočnosti vyplývajú jednak z prvého vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 02. 05. 2019, ako aj z ostatných prednesov právneho zástupcu žalovanej, ktoré v odôvodnení chýbajú. Tieto skutočnosti vyplynuli zo samotného dokazovania, nakoľko škoda, ktorá mala žalovanej vzniknúť, spočívala najmä v znehodnotení a odstránení jej majetku žalobkyňou, v nákladoch potrebných na uvedenie rodinného domu do obývateľného stavu, ako aj v znížení predajnosti a na to nadväzujúcej nižšej kúpnej ceny v prípade predaja. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti poukázala, že všetky práce vykonávala žalobkyňa v rozpore s príslušnými ustanoveniami . Pokiaľ aj mal súd výhrady týkajúce sa skutočnosti, že žalovaná nepreukázala žiaden z predpokladov nároku na náhradu škody, s týmito žalovanú napriek vykonaniu predbežného právneho posúdenia veci v zmysle ust. nikdy neoboznámil a do vydania rozsudku žalovaná nemala vedomosť akým spôsobom sa súd so vznesenou kompenzačnou námietkou vysporiadal. Zdôraznila, že v priebehu konania bolo možné vyčísliť výšku tejto škody len na základe znaleckého posudku, ktorú žalovaná navrhovala niekoľkokrát (vyjadrenie k žalobe zo dňa 02. 05. 2019, k znaleckému posudku zo dňa 24. 02. 2021, pojednávanie dňa 23. 09. 2021). Predmetný návrh žalovanej bol podľa jej názoru jednoznačný, avšak bol ponechaný na rozhodnutí súdu pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej a žalobu v celom rozsahu nezamietol. Žalobkyni v súvislosti so znaleckým dokazovaním vyhovel s veľkou mierou ohľaduplnosti, ktorej by sa žalovaná pravdepodobne nedočkala. Nebral do úvahy omeškanie žalobkyne so splnením uložených povinností a žalovanej neumožnil doplniť zadávané otázky, hoci by tým prispel k hospodárnosti celého konania. V súčasnosti je možné už nepochybne určiť výšku spôsobenej škody, nakoľko z dôvodu nedokončených rekonštrukčných prác a s tým spojeného znehodnotenia nehnuteľnosti došlo dňa 06. 11. 2020 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti žalovanej, pôvodne ponúknuté žalobkyni, a to za kúpnu cenu vo výške 30.000,- Eur, teda za kúpnu cenu o 5.000,- Eur nižšiu ako pôvodne požadovanú zo strany žalovanej pri zverejnení inzerátu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a na to nadväzujúceho nároku na náhradu znalečného v rozsahu 100 % považuje žalovaná za rozhodnutia vydané v rozpore s ust. . Žalobkyňa určila hodnotu sporu (základ nároku) a z nej podľa príslušných ustanovení určila výšku súdneho poplatku ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. Nemožno tak za základ nároku považovať skutočnosť, že

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jej bol priznaný; keďže súd čiastočne zamietol žalobu, je nepochybné, že žalobkyňa nemala úplný úspech v konaní. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, konanie zastavil, priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania, ktoré proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote, krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania postupom podľa ust. a ako vecne správny potvrdil. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle a vykonal odvolací súd vecný prieskum odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania pred súdom prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, a to v medziach odvolacích dôvodov a rozsahu odvolania. Čo sa týka odvolania žalovanej voči rozsudku súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania tak v rozsahu podaného odvolania podľa a dôvodov podaného odvolania podľa po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa . Odvolací súd uvádza, že žalovaná, ako odvolateľka, v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadala doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (, , a v spojení s ust. ). Zároveň odvolací súd dospel vecným prieskumom rozhodnutia súdu prvej inštancie k názoru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci správne právne posúdenie. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovanej dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne, po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

8. Poukazujúc na ust. odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd s prihliadnutím na odvolacie dôvody žalovanej uvedené v podanom odvolaní uvádza že:

Odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi ako aj s rozpormi medzi jednotlivými výpoveďami svedkov a svojvoľne bez opodstatneného odôvodnenia bral viac do úvahy tvrdenia žalobkyne a ňou navrhnutých svedkov ako tvrdenia žalovanej a jej právneho zástupcu, považuje odvolací súd za nedôvodné. Súd prvej inštancie odôvodneniu rozhodnutia venoval náležitú pozornosť, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti v zmysle , keď súd prvej inštancie veľmi podrobne v odôvodnení

uviedol vyjadrenie strán sporu, konkrétne uviedol vykonané dôkazy, a to či už výsluchy svedkov alebo listinné dôkazy, náležite špecifikoval súdom zistený skutkový stav, konkrétne v bodoch 40., 41., 43., pričom zároveň v bodoch 42. a 43. aj vykonal vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Pokiaľ v odvolaní žalovaná namietala, že súd sa nevysporiadal s rozpormi medzi tvrdeniami žalobkyne obsiahnutými v písomných podaniach a jej následných ústnych prednesoch, ako aj v prednesoch ňou navrhnutých svedkov, odvolateľka v odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikovala, o ktoré rozpory sa má jednať, rovnako, pokiaľ odvolateľka namietala, že sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s niektorými námietkami a ústnymi prednesmi, ktoré odzneli na nariadených pojednávaniach, zo strany žalovanej (jej právneho zástupcu), v odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikovala, ktoré konkrétne niektoré námietky a ústne prednesy to mali byť. Odvolateľka ďalej v odvolaní namietala, že je nutné skúmať, či rekonštrukčné práce boli alebo neboli vykonávané so súhlasom žalovanej, odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci odvolací súd jednoznačne konštatuje, že súd prvej inštancie tejto otázke venoval náležitú pozornosť, pričom uvedenie zisteného skutkového stavu vrátane jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie podrobne uviedol v bode 43. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odôvodnenie aj odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní ďalej poukazovala na to, že je pravdepodobné, že už dňa 23. 05. 2018 žalobkyňa disponovala kľúčmi od rodinného domu a že mimo vedomia žalovanej pravdepodobne vykonávala alebo začala s vykonávaním svojpomocných rekonštrukčných prác, s námietkou, že súd prvej inštancie túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreveroval, odvolací súd uvádza, že dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažovala žalovanú, pričom žalovaná v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy. Je nepochybné, že práce, ktoré v rodinnom dome vykonávala spoločnosť KAMAART, s. r. o., Podkonice, boli započaté dňa 07. 06. 2018, pričom začiatok vykonávania týchto prác vyplýva z písomnej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobkyňou a touto spoločnosťou. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala práve od rekonštrukčných prác, ktoré na rodinnom dome vo vlastníctve žalovanej vykonala táto spoločnosť, za ktoré práce žalobkyňa cenu vyfakturovanú touto obchodnou spoločnosťou aj zaplatila. Zároveň bolo jednoznačne v konaní preukázané, že žalovaná už dňa 10. 06. 2018 mala vedomosť o vykonávaní rekonštrukčných prác, t. j. 3 dni po započatí prác obchodnou spoločnosťou, pričom správne súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná nikdy, hoci bola osobne prítomná v rodinnom dome počas vykonávania týchto prác najmenej dvakrát, nevyzvala, či už realizátorov týchto rekonštrukčných prác alebo žalobkyňu, na ukončenie stavebných prác ani na vypratanie danej nehnuteľnosti. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odlišné výpovede žalobkyne a žalovanej ako aj svedkov, ktorí na túto skutočnosť, t. j. udelenie súhlasu žalovanou žalobkyni na vykonávanie rekonštrukčných prác, vypovedali odlišne v závislosti od toho, ktorá sporová strana ktorého svedka navrhla vypočuť, že s prihliadnutím na zistený skutkový stav vo vzťahu k realizácii rekonštrukčných prác a následného správania sa žalovanej (nezamedzenie vykonávania rekonštrukčných prác, aj v čase realizácie rekonštrukčných prác záujem zo strany žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobkyňou, nevyzvanie na odovzdanie nehnuteľnosti a kľúčov od nehnuteľnosti zo strany žalobkyne pre žalovanú, nevyzvanie na vypratanie nehnuteľnosti firmou, ktorá rekonštrukčné práce vykonávala), došlo konaním žalovanej ku konvalidovaniu prípadného neudelenia ústneho súhlasu na rekonštrukčné práce žalovanou žalobkyni v čase pred započatím rekonštrukčných prác. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná trpela stav, že žalobkyňa realizuje prostredníctvom firmy rekonštrukčné práce, hoci o ich existencii mala vedomosť v krátkej dobe po ich začatí stavebnou firmou; trpela, že žalobkyňa zhodnocuje zo svojho nehnuteľnosť patriacu žalovanej, čím, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, prípadná protiprávnosť konania žalobkyne odpadla. Správne súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobkyňa vykonaním rekonštrukčných prácach v domovej nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalovanej, plnila bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa žalovaná na úkor žalobkyne obohatila. Pokiaľ odvolateľka namietala nedostatočnosť odôvodnenia súdu, ktorý konštatoval, že podľa jeho názoru žalobkyňa nedisponovala subjektívnou vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu, nakoľko bola dohodnutá na odkúpení rodinného domu a žalovaná po zistení, že žalobkyňa vykonáva rekonštrukčné práce, nepodnikla žiadne kroky smerujúce k ich ukončeniu, čím mala podľa názoru prvoinštančného súdu u žalobkyni vyvolať stav, v zmysle ktorého spomínanú subjektívnu vedomosť nemohla mať, odvolací súd túto námietku žalovanej nepovažuje za dôvodnú, keď súd prvej inštancie vykonal vyhodnotenie na základe zisteného skutkového stavu, berúc do úvahy všetky dôkazy, ktoré boli v konaní stranami sporu produkované a tento názor dostatočným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia, a to konkrétne v bode 43. aj podrobne zdôvodnil. Rovnako, pokiaľ žalovaná v odôvodnení namieta, že investíciu žalobkyne považuje za jej nezodpovedné konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu, poukazujúc na komentár vydavateľstva CH Beck k od JUDr. Mareka Števčeka, PhD. a kol. (2. zväzok) k ustanoveniu s tým, že takéto plnenie musí byť posudzované ako dar žalobkyni žalovanej, odvolací

súd konštatuje, že tieto tvrdenia žalovaná produkovala aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom súd sa s týmto tvrdením zaoberal a rovnako sa ním vysporiadal v bode 43. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým názorom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. Konkrétne skutkové okolnosti v súdenej veci v žiadnom prípade nemožno vyhodnocovať, berúc do úvahy všetky v konaní preukázané skutkové okolnosti, ako dar žalobkyne pre žalovanú. Je nepochybné, že žalobkyňa mala záujem na odkúpení domovej nehnuteľnosti od žalovanej, ktorá bola jej výlučnou vlastníčkou, pričom ústne boli dohodnutí na kúpnej cene a následne už po započatí a realizovaní časti rekonštrukčných prác žalobkyňou prostredníctvom obchodnej spoločnosti, za ktoré práce žalobkyňa tejto obchodnej spoločnosti riadne zaplatila vyfakturovanú cenu prác na základe písomnej zmluvy o dielo, nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou z dôvodu, že žalovaná navýšila kúpnu cenu nehnuteľnosti oproti pôvodne dohodnutej výške kúpnej ceny, ktorá bola medzi stranami sporu dohodnutá ústne a práve z dôvodu navýšenia kúpnej ceny žalobkyňa nemala ďalej záujem na uzavretí kúpnej zmluvy za novostanovených podmienok zo strany žalovanej, a preto došlo aj k odovzdaniu kľúčov od nehnuteľnosti. V kontexte uvedeného preto zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré v konaní bolo jednoznačne preukázané znaleckým posudkom, nemožno vyhodnotiť ako dar žalobkyne pre žalovanú, ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalovanej v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť prípadnému zjavnému zneužitiu práva zo strany žalobkyne, a to najmä v súvislosti s vykonávaním rekonštrukcie rodinného domu v rozpore s príslušnými ustanoveniami , keď právne posúdenie tejto otázky nepovažoval za zásadné. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa aj tejto námietke, ktorú žalovaná uplatnila aj v konaní pred súdom prvej inštancie, v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne venoval, a to konkrétne v bode 43., s ktorým odôvodnením a názorom sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a naň v plnom rozsahu aj poukazuje. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, čo sa týka vykonaného znaleckého dokazovania za účelom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia, namietajúc postup súdu vo vzťahu k námietkam žalovanej k predmetnému znaleckému posudku, odvolací súd preskúmaním veci zistil, že vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie na návrh žalobkyne, znalecký posudok bol vypracovaný znalkyňou M.. G. I., znalkyňou z oboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác, ktorá vypracovala znalecký posudok na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. - 299 zo dňa 18. 06. 2020, v ktorom uznesení súd zároveň uložil znalkyni vyjadriť sa k otázkam, ktoré boli uvedené v predmetnom uznesení. Odvolací súd poukazuje na to, že už na pojednávaní dňa 21. 11. 2019 žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na vyčíslenie zhodnotenia domovej nehnuteľnosti žalovanej investíciami žalobkyne, pričom žalovaná žiadne otázky na znalca nešpecifikovala, tieto špecifikovala iba žalobkyňa, na základe čoho potom aj súd nariadil znalecké dokazovanie. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo riadne doručené právnemu zástupcovi žalovanej, následne bol znalkyňou vypracovaný posudok, ku ktorému žalovaná podala písomné vyjadrenie s námietkami, pričom súd správne postupoval, keď tieto námietky žalovanej zaslal na vyjadrenie znalkyni. Zároveň znalkyňu aj urgoval na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, pričom znalkyňa písomným podaním zo dňa 25. 06. 2021 sa vyjadrila k doručovaným námietkam žalovanej k Znaleckému posudku č. 10/2021, z ktorého vyjadrenia nepochybne vyplýva, že znalkyňa trvá na predloženom znaleckom posudku v plnom rozsahu a podľa jej opätovného posúdenia na postupe a výsledkoch uvedených v znaleckom posudku nič nemení. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o výške nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zhodnotenia domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej žalobkyňou vychádzal zo záverov znaleckého posudku, pričom zároveň v odôvodnení rozhodnutia v bode 44. na túto skutočnosť aj dostatočným spôsobom poukázal. Je nepochybné, že žalovaná síce znalecký posudok spochybnila, avšak súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaná v konaní pred súdom po podaní znaleckého posudku nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynula iná výška bezdôvodného obohatenia. Správne preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia v konaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku a práve s prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie, keďže výška zhodnotenia je odbornou otázkou, na ktorú práve súd ustanovil znalecké dokazovanie, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila o sumu 2.756,67 Eur, ktorá suma je čiastkou vyplývajúcou zo znaleckého posudku, ktorou bola nehnuteľnosť žalovanej zhodnotená rekonštrukčnými prácami, ktoré žalobkyňa vykonala prostredníctvom obchodnej spoločnosti. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na podaný znalecký posudok bolo dôvodné pri rozhodovaní vo vzťahu k výške zhodnotenia domovej nehnuteľnosti žalovanej vychádzať zo znaleckého posudku, pričom je nepochybné, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok na cenovú úroveň tretieho kvartálu roku 2018, ako to nepochybne vyplýva zo strany 11, 12 a 13 znaleckého posudku ako aj zo záveru znaleckého

posudku uvedeného v článku 3 znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že cenová úroveň tretieho kvartálu 2020 bola v znaleckom posudku po prepočte indexu cien stavebných prác prepočítaná na cenovú úroveň tretieho kvartálu 2018. Pokiaľ žalovaná ďalej namietala nedodržanie povinností uložených žalobkyni zo strany súdu a skutočnosť, že v súvislosti s položenými otázkami nebola dodržaná zásada rovnosti strán, nakoľko jednotlivé otázky sú neobjektívne a účelové, odvolací súd už vyššie poukázal na konanie, resp. nekonanie žalovanej, ktorej nič nebránilo aktívne vo veci konať, keďže mala vedomosť, že bude vykonané znalecké dokazovanie, nič jej nebránilo súdu zaslať otázky, ktoré by žalovaná navrhovala, aby znalkyňa v rámci znaleckého dokazovania zodpovedala. Žalovaná však v tomto smere nebola činná, na čo poukázal aj súd prvej inštancie. Rovnako je potrebné prisvedčiť odôvodneniu súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku z titulu náhrady škody, ktoré však žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom riadne nešpecifikovala, pričom nepreukázala ani predpoklady zodpovednosti žalobkyne za žalovanou tvrdený vznik škody. Žalovaná nepreukázala porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, neprodukovala pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach, pričom za takéto dôkazy nemožno považovať vyjadrenie žalovanej k žalobe ako aj prednesy právneho zástupcu žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto konštatuje, že žalovaná ani žiadnym spôsobom riadne neuplatnila prípadný svoj nárok z titulu vzniku škody, ktorú by mala žalobkyňa spôsobiť žalovanej a ani v konaní nepreukázala existenciu tohto nároku a neprodukovala žiadne dôkazy na preukázanie prípadnej škody, preto súd prvej inštancie ani nemohol posudzovať prípadný nárok žalovanej, ktorý v konaní pred súdom riadne ani neuplatnila, pričom aj odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade, ak zo záverov dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa úkor žalobkyne vykonaním rekonštrukčných prác obohatila, nemohla zároveň realizáciou týchto rekonštrukčných prác v rodinnom dome žalobkyni spôsobiť škodu. Pokiaľ v odvolaní ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie v zmysle nevykonal predbežné právne posúdenie vo vzťahu k nároku žalovanej na náhradu škody, odvolací súd uvádza, že takéto predbežné právne posúdenie súd ani nemohol vykonať, keďže žalovaná riadnym spôsobom neuplatnila nárok v konaní pred súdom prvej inštancie z titulu nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalobkyni. Rovnako súd sa správne vysporiadal aj s podmieneným návrhom žalovanej, keď v konaní pred súdom navrhla v prípade, že ak súd uzná za vhodné určiť výšku škody znaleckým posudkom, navrhuje takýto posudok; súd v bode 50. odôvodnenia sa náležite vysporiadal s touto otázkou. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie skutočne nevzniesla jednoznačný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na výšku škody, pričom v súdenej veci neboli splnené podmienky na vykonanie dôkazu aj bez riadneho návrhu na vykonanie dôkazu s poukazom na ust. , na ktoré ustanovenie súd prvej inštancie aj poukázal. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že aj v rámci podaného odvolania žalovaná uvádza, že vykonanie tohto dôkazu, a to znaleckého dokazovania na výšku škody, bolo ponechané na rozhodnutí súdu, a to len pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej a žalobu v celom rozsahu nezamietol. Pokiaľ žalovaná v odvolaní naznačuje nerovnaké zaobchádzanie zo strany súdu so stranami sporu, odvolací súd žiadne takéto konanie súdu prvej inštancie preskúmaním veci nezistil, pričom žalovaná v odvolaní ani jednoznačne neuvádza, v čom by malo takéto konanie súdu spočívať, keď takéto konanie iba „naznačuje“. Pokiaľ v závere podaného odvolania žalovaná uvádza, že v súčasnosti je možné už nepochybne určiť výšku spôsobenej škody, nakoľko z dôvodu nedokončených rekonštrukčných prác a s tým spojeného znehodnotenia nehnuteľnosti došlo dňa 06. 11. 2020 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti žalovanej pôvodne ponúkané žalobkyni, a to za kúpnu cenu vo výške 30.000,- Eur, teda za kúpnu cenu o 5.000,- Eur nižšiu ako pôvodne považovanú zo strany žalovanej pri zverejnení inzerátu, ktorú kúpnu zmluvu žalovaná pripojila k podanému odvolaniu, odvolací súd uvádza, že sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže tento nový dôkaz predložený žalovanou v odvolacom konaní nespĺňa podmienky novoty v odvolacom konaní v zmysle , pričom odvolací súd je v zmysle viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže v súdenej veci neboli splnené podmienky na doplnenie dokazovania práve s prihliadnutím na ust. .

9. S prihliadnutím už na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky žalovanej v podanom odvolaní, ktorými je odvolací súd viazaný, vyhodnocuje ako nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, a preto ho postupom v zmysle a z dôvodu vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej vo vzťahu k výroku I. potvrdil.

10. Odvolací súd podrobil prieskumu aj závislý výrok o trovách konania, pričom preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol vecne správne v

súlade s ust. , keď žalobkyňa bola do základu nároku úspešná, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jej bol priznaný, pričom výška tohto nároku závisela od znaleckého posudku, a preto bolo dôvodné priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, pričom však žalobkyňa má nárok na náhradu v rozsahu 100 % z priznanej výšky nároku. Odvolací súd uvádza, že keďže v priebehu konania sa rozsah žalovaného nároku ustálil až znaleckým dokazovaním na základe znaleckého posudku, súd prvej inštancie správne v súlade i s judikatúrou Ústavného súdu SR (uznesenie ústavného súdu sp. zn. zo dňa 08. 02. 2017), správne konštatoval záver o celkovom úspechu žalobkyne, keďže základ nároku bol daný a výška priznaného nároku bola ustálená až znaleckým posudkom. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súvislosti s posudzovaním procesného úspechu strán sporu v konaní, ktorého predmetom je nárok, ktorého dôvodnosť a výšku je možné len predvídať vzhľadom na to, že závisí od znaleckého posudku (ako v súdenej veci), resp. úvahy súdu, bol právnou vedou i praxou akceptovaný názor, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci ( ) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Odvolací súd poukazuje na to, že odborná otázka posudzovaná znalcom totiž môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napríklad výšku škody, resp. zhodnotenia cudzej veci „iba“ odhaduje, pričom žalobkyňa, keďže zhodnotila cudziu vec, t. j. vec, ktorá bola v majetku žalovanej a nemala do predmetnej nehnuteľnosti v ďalšom období prístup, nemohla už spolu so žalobou predložiť znalecký posudok, ktorým by preukazovala výšku zhodnotenia domovej nehnuteľnosti žalovanej. Z týchto dôvodov treba žalobkyňu považovať za plne procesnú úspešnú stranu sporu, keďže mala plný procesný úspech, čo sa týka základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z jej procesného úspechu závisela od znaleckého dokazovania. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietky žalovanej, týkajúcu sa trov konania, ako nedôvodnú. Keďže žalovaná bola úspešnou stranou sporu, čo do základu, poukazujúc už na vyššie uvedené, potom súd prvej inštancie správne rozhodol ako o nároku strán sporu na náhradu trov konania, tak aj o povinnosti žalovanej zaplatiť znalkyni trovy, ktoré neboli kryté preddavkom.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , a , a keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, prináležal by jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).