Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoE-63-2021.pdf
PDF · 129.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/63/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: LICITOR factoring, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 435 601, právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti povinným: 1.) B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX X. Ľ., 2.) Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX X.Á. Ľ., o zaplatenie 4.135,70 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/302/2013 -105 zo dňa 28.06.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o zaplatenie 4.135,70 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V. pod sp. zn. 3Zm/633/2010 zo dňa 10.03.2011 a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.09.2011 rozhodol tak, že výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. nepriznal povinným v 1.) a 2.) rade náhradu trov exekučného konania a výrokom III. rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 9a ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243f ods. 1, 3, 6, § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku; § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 4, § 54 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“); § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP").
3. Skonštatoval, že dňa 13.01.2016 mu bolo doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto žiadal, aby exekučný súd v súlade s ustanovením § 243f ods. 6 Exekučného poriadku rozhodol o pokračovaní exekúcie.
4. Uviedol, že právny predchodca oprávneného - spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 (ďalej len „banka“), poskytol povinnej v 1.) rade ako dlžníčke, a povinnému v 2.) rade ako spoludlžníkovi, na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 05.12.2006 medziúver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur), ktorý sa povinní v 1.) a 2.) rade za podmienok uvedených v zmluve zaviazali splatiť spoločne a nerozdielne, vrátane úroku. Za účelom zabezpečenia úveru povinní v 1. a 2. rade dňa 05.12.2006 podpísali s bankou dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXX X 02/20061205. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 32/2013 zo dňa 01.04.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky banky voči povinným v 1.) a 2.) rade, vrátane jej príslušenstva, na oprávneného ako veriteľa. Zároveň dňa 01.04.2013 banka indosovala zmenku na oprávneného. V čase kedy bola úverová zmluva uzatvorená
a kedy došlo k vystaveniu zmenky, bol v účinnosti zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý neobsahoval zákaz zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Až následne novela zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý nahradil pôvodný zákon, zaviedla zákaz zabezpečenia pohľadávky zmenkou zo spotrebiteľského vzťahu. Oprávnený k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie pripojil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.12.2006, Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXX X XX/XXXXXXXX, ako aj Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 32/2013 zo dňa 01.04.2013. 5. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín mal súd prvej inštancie za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 OZ, § 879j OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 2 OZ - banka je podnikateľ a medzi predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľom (§ 52 ods. 3 OZ - povinní v 1.) a 2.) rade sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Na právny vzťah založený zmluvou je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a ods. 1 zákon č. 634/1992 Z. z.). Nepochybne zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 6. Keďže vo veci sa vymáhal nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 7. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Z čl. II zmluvy o úvere vyplýva úroková sadzba mimoriadneho medziúveru 7,99 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 3.500,- Sk (116,18 Eur), poplatok za vydanie biankozmenky dlžníkom veriteľovi 500,- Sk (16,60 Eur), oprávnenie veriteľa vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok bol vo výške 360,- Sk (11,95 Eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 50 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 800,- Sk (26,56 Eur). Súčasne sa dlžník zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 666,- Sk (22,11 Eur). Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 2,90 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 800,- Sk (26,56 Eur).
8. V zmluve v čl. II je teda uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 116,18 Eur (3.500,- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60 Eur (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatok, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 11,95 Eur (360,- Sk) je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom
má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd považuje zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 OZ). 9. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na odchýlenie od právnej úpravy obsiahnutej v § 54 ods. 1 OZ v spojení s § 121 ods. 3 OZ v 10. bode čl. VII. zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII zmluvy. Úroky z omeškania neprináležia aj zo zmluvných úrokov, pretože by tak išlo o nárok na príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo je v rozpore s § 121 ods. 3 OZ. V danom prípade je dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny pre spotrebiteľa nevýhodné a jeho postavenie sa tým jednoznačne zhorší. V prípade, že by sa spotrebiteľ dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel by v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, a teda by v konečnom dôsledku zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peniaze. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. 10. Z uvedených dôvodov obsahuje predmetná úverová zmluva neprijateľné podmienky, preto súd prvej inštancie v danom prípade vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) zastavil s poukazom na ust. § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku. 12. Výrok o náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd prvej inštancie odôvodnil postupom podľa ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že povinným v 1.) a 2.) rade náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený procesne zavinil zastavenie exekučného konania a povinní v 1.) a 2.) rade si žiadne trovy konania neuplatňovali. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by im vôbec nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.
13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu trpí viacerými nedostatkami, pričom toto rozhodnutie považuje za účelové, arbitrárne, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v neposlednom rade napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd síce skonštatoval, že z obsahu zmluvy a s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, má za to, že úver bol poskytnutý povinnému ako spotrebiteľovi, bližšie sa však týmto vzťahom nezaoberal. Ďalej namietal, že zastavenie
exekúcie len s poukazom na to, že jej zastavenie sa v tomto prípade prezumuje, a že samotný oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, keďže zmenkový súd neskúmal spotrebiteľskú zmluvu a neprihliadal na neprijateľné podmienky, nie je dostačujúce, a v konečnom dôsledku je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, keďže sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal aj právnou úpravou platnou v čase vydania zmenky a zmenkového platobného rozkazu. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že vyššie súdom uvádzané skutočnosti sú bez akéhokoľvek právneho základu, keďže je úplne logické, že zmenkový súd sa nezaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu a spotrebiteľkou zmluvou ako takou, nakoľko takýto postup súdu v tom čase nenariaďoval žiadny právny predpis. Nie je možné bez zohľadnenia právnej úpravy platnej v čase vystavenia zmenky a vydania zmenkového platobného rozkazu bez všetkého vyvodiť záver, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie len preto, že sa zmenkový súd spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu nezaoberal, a tak ani neskúmal neprijateľnosť podmienok. Poukázal tiež na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu z dňa 20.10.2015 č. 93 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015. Podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia úverovej zmluvy bola banka oprávnená zabezpečiť návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov zmenkou. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo použitie zmenky zakázané ani obmedzené. Zmenka bola vystavená na sumu predstavujúcu nesplatenú výšku úveru vrátane príslušenstva, uplatnený zmenkový úrok ako aj zmenková odmena nepresahujú výšku stanovenú zákonom. Podľa právneho názoru oprávneného z predložených listinných dôkazov jasne vyplýva, že nárok priznaný zmenkovým platobným rozkazom nie je v rozpore s dobrými mravmi ani s inými zákonmi. Rovnako tak z predložených dôkazov vyplýva, že oprávnenému ako veriteľovi nebolo zmenkovým platobným rozkazom priznané plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Má za to, že nárok priznaný zmenkovým platobným rozkazom nie je v rozpore s dobrými mravmi ani s inými zákonmi; je vymáhaná len zmenková suma (istina), spolu s príslušným (zákonným) 6 %
- ným úrokom, zmenkovou odmenou a náhradou trov konania. V návrhu neboli uplatnené žiadne sankcie, len zákonné príslušenstvo, preto tvrdenia súdu považuje za neopodstatnené. Podmienky stanovené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku však nie je podľa názoru oprávneného možné vykladať príliš formalisticky, pretože takýto výklad neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale popiera samotný zmysel právnej úpravy, kedy sa žiadnym spôsobom nezohľadňuje právny stav platný v čase vydania zmenkového platobného rozkazu. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie práv. (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 07.03.2012 spis. zn. I. ÚS 1826/11). Je zrejmé, že pri príliš formalistickom výklade ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku dospel súd k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmenkový súd neposudzoval spotrebiteľskú zmluvu a teda nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky. V tomto kontexte však ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučného titulu, kedy oprávnený nemá žiadne prostriedky nápravy tohto stavu, napriek skutočnosti, že povinnosť uložená mu v súvislosti s prijatím novely exekučného poriadku bola splnená, a teda rozhodujúce skutočnosti ohľadne hlavného vzťahu boli riadne opísané. Zastavenie exekúcie len s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a formálne skonštatovanie skutočnosti, že neboli uvedené rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a konštatovanie, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktorou je podľa názoru súdu aj samotná zmenka, je podľa názoru oprávneného ústavne nekonformné a neudržateľné. Tento záver je nutné prijať aj s poukazom na už vyššie spomínané prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučného titulu, porušenia princípu proporcionality zo strany súdu ako aj z dôvodu porušenia princípu právneho štátu a rovnako tak aj s poukazom na aktuálne rozhodnutie ústavného súdu - nález Ústavného súdu SR z 20.02.2020, spis. zn. II. ÚS 299/2019-44. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. K odvolaniu oprávneného sa povinní nevyjadrili.
15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
18. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
19. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
20. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
21. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
22. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
23. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
26. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2006, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
27. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného od 01.01.2008, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
28. Podľa § 8aa ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. januára 2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
29. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o mimoriadnom mezdiúvere a stavebnom úvere č. 0028274 0 03zo dňa 05.12.2006, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného s povinným v 1.) rade ako dlžníkom a s povinným v 2.) rade ako spoludlžníkom, na základe ktorej bol povinným poskytnutý úver. Exekučným titulom je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V č. k. 3Zm/663/2010 -14 zo dňa 10.03.2011.Obsahom spisu je Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdu prvej inštancie dňa 13.01.2016. Z uvedeného je potom nesporné, že v danom prípade exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
30. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 OZ vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.12.2006 je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 OZ uzatvorenou štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Na zvýraznenie správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Znenie zmluvy povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnými je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
31. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní sumarizuje, že
aj na zmluvu uzavretú do 30.06.2007, ktorá nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30.06.2007 definované v § 52 ods. 1 OZ, avšak napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, sú primerane aplikovateľné aj všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v § 52 a nasl. OZ v znení účinnom do 30.06.2007, a to práve podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. V ustanovení § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007 je totiž zakotvený právny základ umožňujúci chrániť spotrebiteľa podľa úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v Občianskom zákonníku aj vtedy, ak zmluva nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30.06.2007 stanovené v § 52 ods. 1 OZ. Z uvedeného dôvodu je napr. právna úprava inštitútu zákazu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, obsiahnutá primárne v § 53 OZ, plne aplikovateľná aj na tie zmluvy uzavreté do 30.06.2007, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami práve podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 OZ vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod
32. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnená tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku. V prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/ EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica“) síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem „vhodná ochrana“ spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá zahŕňa aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere už Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov, ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich
špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16.09.2015).
33. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku.
34. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Veriteľ si musí počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je totiž zvýraznený v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí súd prihliadať ex lege, a táto povinnosť sa vzťahuje aj na prieskumnú činnosť konaní, ktoré prebiehali pred uvedenou novelou.
35. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a vyvodil i správny právny záver o nutnosti zastavenia exekúcie. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.1 a 2 CSP potvrdil.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.