Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/187/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcov v 1. rade B. H., U.. D., nar. XX.X.XXXX, I., M. C.. XXX/XX, 2. rade W. H., nar. XX.X.XXXX, I., R. X, a 3. rade Ľ. H., nar. X.XX.XXXX, I., Č.Y. X, proti žalovaným v 1. rade B. H., rod. M., nar. XX.X.XXXX, I., S. XX, 2. rade B. H., rod. H., nar. X.X.XXXX, I., S. XX a 3. rade B. H., U.. H., nar. XX.X.XXXX, I., S. XX, neplatnosť závetu a určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalobcov v 1., 2. a 3. rade proti rozsudku - 94 z 2.3.2020 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaným v 1, 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2.1.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobcovia v 1. až 3. rade sa domáhali, aby súd určil, že závet poručiteľa W. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, spísaný vo forme notárskej zápisnice N 51/16, Nz 6153/16 z 24.2.2016 je neplatný, že dôvody vydedenia žalobcu v 2. rade W. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX a Ľ. H., rod. H., nar. X.XX.XXXX, ich otcom W. H., rod. H., zomrelým XX.X.XXXX, uvedené v notárskej zápisnici - v listine o vydedení č. N 51/16, Nz 6153/16, spísanej formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Keruľovej, PhD., Košice, Tr. SNP 39 nie sú dané a aby žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.2.Žalované v 1. až 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 24.9.2019 uviedli, že so žalobou nesúhlasia, žiadajú ju ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že poručiteľ prejavil svoju vôľu slobodne a z vlastného presvedčenia, v plnom vedomí a zdravom duševnom stave. Svoju vôľu prejavil 24.2.2016 a túto až do svojej smrti skoro 2 roky nezmenil. 2.3.Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že W. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.X.XXXX, čo vyplynulo z úmrtného listu. Z uznesenia JUDr. Daniely Kováčovej, notárky ako súdnej komisárky sp. zn. , z 25.7.2018 vyplynulo, že odkázala pozostalú manželku a pozostalých synov Ľ. a W. H., t.j. žalobcov v 1. až 3. rade, na uplatnenie svojich práv podaním žaloby na Okresný súd Košice II o neplatnosť závetu a listiny o vydedení zriadených poručiteľom 24.2.2016 do notárskej zápisnice N 51/2016, Nz 6153/2016, NCRIs 6319/2016, NCRza 1074/2016 v Notárskom úrade JUDr. Magdalény Keruľovej, Phd., notárky so sídlom v Košiciach do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ďalej súd konštatoval, že z notárskej zápisnice č. N 51/2016, Nz 6153/2016, NCRza 1074/2016, NCRIs 6319/2016 spísanej 24.2.2016 s účastníkom právneho úkonu Jánom Zemanom (pozn. súdu nebohým) vyplynulo, že pri plnom vedomí vyhlásil, že pre prípad svojej smrti všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázal svojej neveste po zosnulom synovi A., B. H., nar. XX.X.XXXX,

t.j. žalovanej v 1. rade a v prípade, ak by ako závetná dedička dedičstvo nenadobudla ustanovil za náhradných dedičov jej deti, svoje vnučky, B. H., nar. X.X.XXXX a B. H., nar. XX.X.XXXX, t.j. žalované v 2. a 3. rade a zároveň podľa , vydedil svojich synov W. H., nar. XX.X.XXXX a Ľ.U. H., nar. X.XX.XXXX z dôvodu, že mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytli žiadnu pomoc v jeho chorobe a starobe. Poukázal na to, že asi 8 rokov žije v domove dôchodcov, za celú tu dobu ho 2 synovia navštívili len raz, a to z dôvodu, že niečo potrebovali. Neprejavujú o neho žiadny záujem, ktorý by ako jeho potomkovia mali prejavovať, nenavštevujú ho ani mu inak nepomáhajú. Mal za to, že sú dané dôvody vydedenia. Zároveň výslovne ustanovil, že dôsledky vydedenia sa sťahujú aj na všetkých prípadných potomkov jeho synov W. a Ľ.. Vyhlásil, že závet a listinu o vydedení robí slobodne a z vlastného rozhodnutia, pri plnom vedomí a v zdravom duševnom stave, vedomí si právnych následkov spísania závetu a trval na ňom aj po poučení notárom o nárokoch jeho neopomenuteľných dedičov. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, okres Košice IV, obec Košice - Juh, kat. územie Južné mesto vyplynulo, že nebohý W. H. a jeho manželka B. H. sú vlastníkmi bytu č. 3 na Pasteurovom námestí č. 10 v Košiciach v spoluvlastníckom podiele 1/1 o podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku 202/10000. Z lekárskych správ predložených žalobcami, a to zo Železničného zdravotníctva Košice, oddelenie dlhodobo chorých z 23.11.2007 vyplynulo, že nebohý W.C. H. bol pri vedomý, orientovaný časom aj miestom aj osobou presne so zníženým psychomotorickým tempom. To isté vyplynulo aj zo správy zo 3.11.2007 z psychiatrickej ambulancie Železničného zdravotníctva Košice, kde sa konštatuje, že je orientovaný miestom, situáciou, osobou správne, časom jemná nepresnosť, kontakt nadviaže, vnímanie intaktné, myslenie koherentné bez bludných obsahov s pozitívnym vzťahom do budúcnosti. Tie isté závery vyplynuli aj z lekárskych správ, ktoré predložili žalované, a to z Nemocnice Košice - Šaca zo dňa 20.9.2017, z ktorých vyplýva, že je pri vedomí, orientovaný správne všetkými smermi, ležiaci. Ten istý záver u toho istého poskytovateľa zdravotných služieb vyplynul podľa prepúšťacej správy aj 21.7.2017 a taktiež z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach z 23.5.2017. 2.4.Prejednávanú vec posúdil podľa , , , , , a uzavrel, že žaloba žalobcov je určovacou žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle , pričom takáto skutočnosť vyplýva z , preto je takáto žaloba prípustná. Žalobcovia v 1. až 3. rade tvrdili, že v čase spísania závetu a aj neskôr nebohý W. H. nebol spôsobilý na právne úkony, keďže nebol schopný posúdiť obsah ani následky svojho konania a to vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, pričom tieto skutočnosti ani z obsahu lekárskych správ, ktoré predložili ako samotný žalobcovia, tak aj žalované vôbec nevyplývajú. Zo všetkých lekárskych správ naopak vyplýva, že pri vyšetreniach a to aj z obdobia pred spísaním notárskej zápisnice z obdobia pred 24.2.2016, tak aj z obdobia po spísaní notárskej zápisnici bol nebohý Ján Zeman pri vedomí a orientovaný správne všetkými smermi. Na základe týchto lekárskych správ nie je možné potvrdiť konštatovanie žalobcov, že by nebol spôsobilý na právne úkony a zároveň v konaní nebolo preukázané, že by nebohý W.C. H. bol súdom obmedzený alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Žalobcovia nenavrhli žiadne dokazovanie na posúdenie tejto skutočnosti. 2.5.Taktiež dôvody uvedené v notárskej zápisnici vzťahujúce sa k vydedeniu neboli preukázané nepravdivými, keď aj podľa potvrdenia zariadenia, v ktorom sa nebohý Ján Zeman do svojej smrti nachádzal vyplynulo, že okrem jeho nebohého syna Vladimíra Zemana, jeho manželky t.j. žalovanej v 1. rade a jeho 2 vnučiek t.j. žalovaných v 2. a 3. rade ho nikto iný v zariadení nenavštevoval, pričom v zariadení bol od 26.11.2007, čo vyplynulo z dohody. Z uvedeného teda možno konštatovať, že za niečo viac ako 10 rokov, čo bol nebohý W. H. v zariadení pre seniorov ho ani žalobkyňa v 1. rade ako manželka ani žalovaní v 2. a 3. rade ako synovia nenavštevovali. Aj s prihliadnutím na vek žalobcov, t.j. jeho manželky a synov, aj s prihliadnutím na ich zdravotný stav, určite nie je spoločensky akceptovateľné a v súlade s dobrými mravmi, aby žalobkyňa v 1. rade ako manželka a žalovaní v 2. a 3. rade ako synovia osobne za 10 rokov nebohého W. H. ako svojho manžela a otca nenavštívili. Takéto správanie určite nezodpovedá dobrým mravom ani s prihliadnutím na všetky okolnosti. 2.6.Súd žalobu ako v časti určenia neplatnosti závetu, tak aj v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení ako nedôvodnú zamietol, keďže neboli preukázané skutočnosti, v dôsledku ktorých by boli ako závet tak aj listina o vydedení neplatné. 2.7.O trovách konania súd rozhodol podľa článku 4 ods. 2 , keď na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania aplikoval princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie podľa postupov najskôr podľa

o priznanom nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Takéto rozhodnutie o trovách je aj v súlade s uznesením NS SR z 28.2.2018 sp. zn. .

3.1.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, podpisy otca sú na listinách rozličné, iný na darovacej zmluve, iný na závete a iný na ostatných listinách, že súd nesprávnym procesný úkonom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3.2.Nebohý W. H. nar. XX.XX.XXXX nebol rozvedený so svojou manželkou, čiže majetok, ktorý nadobudli, je spoločný. Myslia si, že ani jeden z manželov nemôže len tak zobrať movitý majetok a nakladať s ním ako chce. 3.3.Žalovaná B. H., rod. M. nar. XX.XX.XXXX súd uviedla do omylu, keď vypovedala, že ona aj s manželom nebohým A. H. zložili svoje financie na dar pre Dom Seniorov. Tento finančný obnos bol zaplatený zo spoločne nadobudnutého majetku manželov pani Márie Zemanovej a nebohého W. H.. Tak isto nebohý W. H. daroval osobné motorové vozidlo OPEL-KADET synovi - nebohému A. H., čo tiež bolo spoločne nadobudnuté bez vedomia manželky B. H.. B. H. (žalobkyňa v 1. rade) sa nemohla starať o svojho nebohého manžela, lebo je ťažko chorá. W. H. je chorý na diagnózu SM od roku 2006. Žalovaná B. H. rod. M. s nebohým A. H. navštevovali nebohého otca W. H. z dôvodu majetkového prospechu. Pred umiestnením do ústavu sa mu vyhýbali a neboli s ním v styku. Žalovaná B. H. vypovedala, že nebohému otcovi nakupovali zdravotné pomôcky, čo nie je pravda, vyvrátil to riaditeľ domova - všetky zdravotné pomôcky mu boli poskytované domovom. Ďalej podotkli, že manželka B. H., rod. D. musela počas umiestnenia manžela v Domove Seniorov sama platiť náklady na byt a náklady súvisiace so správou ich spoločného majetku, manžel W. H. jej na to finančne neprispieval, preto jej finančne na to prispievali a pomáhali - W. H. X. Ľ. H.. Nebohý brat A. H. a žalovaná B. H. za ten čas nijako nepomáhali a neprispievali matke finančne ani nijak ináč. Keby jej nepomáhali, nemohla by platiť za byt a iné účty. 3.4.Majú za to, že je nemorálne aby mama, ktorá si prežila za tie roky dosť utrpenia so svojím nebohým manželom, by mala prísť o časť majetku, na ktorý celý život ťažko pracovala (ináč povedané prísť strechu nad hlavou). Žiadajú súd, aby bola predvolaná pani X. I., ktorá by súdu ozrejmila niektoré fakty o žalovaných. Upovedomili, že žalované nepravdivo uvádzajú adresu trvalého pobytu.

4.Žalované v 1., 2. a 3. rade sa k podanému odvolaniu vyjadrili podaním doručeným súdu 9.7.2020, v ktorom sa stotožnili s rozhodnutím súdu a majú za to, že súd rozhodol právne aj vecne správne.

5.Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali žalobcovia v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa prejednal odvolanie a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vo výroku vecne správny, s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6.Z obsahu odvolania žalobcov vyplynuli nasledovné odvolacie dôvody:

7.1.Odvolací dôvod podľa spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení . Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. 7.2.Žalobcovia nesplnenie procesných podmienok neuvádzajú a žiadne porušenie nezistil ani odvolací súd.

8.1.Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

8.2.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 8.3.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 8.4.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené a v konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia.

9.1.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 9.2.Žalobcovia v podanom odvolaní navrhovali vykonať výsluch svedkyne X. I. a tvrdili, že žalobkyňa v 1. rade nemohla navštevovať neb. manžela, lebo bola tiež chorá, že žalobcovia v 2. a 3. rade finančne pomáhali žalobkyni v 1. rade a že podpisy otca sú na listinách rozličné, iný na darovacej zmluve, iný na závete a iný na ostatných listinách. 9.3.Žalobcovia tvrdia nové skutočnosti a označujú nové dôkazy, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdili a nenavrhovali. 9.4.Podľa (Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie). 9.5.Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, ale len za zákonom vymedzených podmienok (ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie). 9.6.Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. 9.7.Žalobcovia nové dôkazy a tvrdenia použili prvý raz v odvolacom konaní, pričom neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo ich nepoužili resp. nemohli použiť už v prvoinštančnom konaní, preto odvolací súd ich vyhodnotil ako neprípustné a neprihliadal na nich.

10.Žiaden zo žalobcami uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

11.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

12.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) a k námietkam žalobcov, ktoré pripojil k odvolaniu možno doplniť nasledovné:

13.1.Podľa poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. 13.1.Podľa pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v .

14.1.Vydedenie v zmysle je prejavom poručiteľovej vôle vo vzťahu k potomkom, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Ide tu teda o právny úkon poručiteľa, ktorého dôsledkom je to, že sa ním zabránilo dedeniu zo zákona, prípadne zo závetu tomu z dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď potreboval pomoc. 14.2.K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v . Vždy pôjde predovšetkých o otázku skutkovú a o posúdenie okolností konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. , podľa ktorého materiálnou náležitosťou vydedenia je, okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nieje prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (por. ). 14.3.Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. 14.4.O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. 14.5.Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v , t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a aj okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalé neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byt dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. ).

14.6.O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ZSP 61/1997). 14.7.V kontexte s uvedeným možno uzavrieť, že žalobcovia v 2. a 3. rade nepreukázali, že poručiteľ počas svojho života neprejavoval o nich záujem a teda, že ich nezáujem o poručiteľa bol výlučne vyvolaný samotným poručiteľom, resp. vôbec neodôvodnili ich nezáujem (žalobcov v 2. a 3. rade) o svojho otca.

15.Podľa poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

16.1.Závet bola spísaná formou notárskej zápisnice č. N 51/2016, Nz 6153/2016, NCRza 1074/2016, NCRIs 6319/2016 z 24.2.2016 s účastníkom právneho úkonu Jánom Zemanom (poručiteľom). 16.2.Výlučne zo závetu sa dedí vtedy, keď poručiteľ zanechal celý svoj majetok dedičom zo závetu a neopomenul neopomenuteľných dedičov, resp. boli platne vydedení. 16.3.Obsahom závetu je určenie dedičov a ich podielov, závet musí obsahovať presný dátum kedy bol spísaný a vlastnoručne podpísaný. 16.4.Závet poručiteľa W. H. je platný, lebo obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a iné dôvody neplatnosti neboli preukázané. 16.5.K námietke žalobcov, že podpisy otca sú na listinách rozličné, odvolací súd má za to, že podpis každej osoby sa v priebehu života mení. V prejednávanej veci je podstatné, že závet a listina o vydedení boli spísané formou notárskej zápisnice a pred notárom poručiteľom vlastnoručne podpísané.

17.Nad rámec uvedeného odvolací súd k tvrdeniu žalobcov, že žalobkyňa v 1. rade bola tiež chorá uvádza, že túto skutočnosť pred súdom nijako nepreukázali. Neprezentovali, že po celý čas žalobkyňa v 1. rade bola pripútaná na lôžko resp., že by sa nejakým iným spôsobom (napr. telefonicky) snažila s neb. manželom kontaktovať.

18.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

19.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Žalobcovia nemali v odvolacom konaní úspech, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania by bol priznaný žalovaným. Týmto ale žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, preto odvolací súd žalovaným nepriznal trovy odvolacieho konania.

21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( , ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( , ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).