Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/38/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkyne: Ž. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín, so sídlom Šterusy 199, IČO: 00 207 934, právne zastúpený: JUDr. Peter Sopko, advokát, so sídlom Paulínska 24, Trnava, o priznanie úrazových dávok, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 10.07.2018, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 13.07.2018, v spojení s podaním doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 24.09.2018, v spojení s podaním zo dňa 20.02.2019 doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 20.02.2020 domáhala priznania úrazových dávok alebo navýšenia starobného dôchodku. Žalobkyňa uviedla, že keď nemá pre ňu Sociálna poisťovňa, musí si nájsť peniaze pre ňu žalovaný, kde bola zamestnaná od roku 1989 do roku 2006, keď nemal pre ňu prácu, mal by si nájsť pre ňu aspoň 100 eur alebo 200 eur, aby mala na liečbu, zdravotné pomôcky a iné.

2. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. - 68 zo dňa 21.07.2020 vylúčil podanie žalobkyne v časti nároku proti žalovanému v 1. rade (Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín) na samostatné konanie a dňa 12.08.2020 postúpil túto vec Okresnému súdu Piešťany.

3. Podaním zo dňa 03.12.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.12.2020 doplnila žalobkyňa na základe výzvy súdu žalobu, pričom žiadala, aby jej súd priznal nárok na úrazové dávky za poškodenie zdravia pri výkone povolania od 24.06.2012 v sume 150 eur mesačne, ktoré je povinný žalovaný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.01.2021 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalovaný nie je povinný uhrádzať žalobkyni úrazové dávky, nakoľko v prípade ak aj žalobkyni vznikol nárok na vyplácanie úrazových dávok, tie je povinná v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „zákon“) vyplácať Sociálna poisťovňa, a to konkrétne miestne príslušné ústredie Sociálnej poisťovne v zmysle zákona a zákona. Ďalej uviedol, že z uplatňovaného nároku žalobkyne je zrejmé, že žiada vyplácanie úrazovej renty, a to z toho dôvodu, že mesačné vyplácanie jej uplatňovaného nároku spadá pod nižšie uvedenú definíciu: „Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.“ Na základe vyššie uvedeného má za to, že žalobkyňa stratila nárok na vyplácanie úrazovej renty, a

to dovŕšením dôchodkového veku. Podľa ust. § 89a zákona: „Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.“ V zmysle vyššie uvedeného navrhol aby súd návrh žalobkyne zamietol a zaviazal žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

5. Podaním zo dňa 24.02.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.02.2021 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. Uviedla, že tvrdenia žalovaného neobjasnili ani nepreukázali žiadne skutočnosti na základe ktorých by sa zbavil povinnosti uhradiť resp. vyplácať úrazové dávky.

6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.03.2021 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Uviedol, že vo vyjadrení jasne a zrozumiteľne vyjadril, že žalobkyňa nemá nárok na vyplácanie úrazových dávok od žalovaného. Žalovaný nie je povinný uhrádzať žalobkyni úrazové dávky, nakoľko v prípade ak aj žalobkyni vznikol nárok na vyplácanie úrazových dávok, tie je povinná v zmysle zákona vyplácať Sociálna poisťovňa, a to konkrétne miestne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Podľa ust. § 179 ods. 1 písm. e) zákona: „Do pôsobnosti ústredia patrí vyplácať dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu.“ Povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa je pravidelne prispievať na úrazové poistenie, ktoré je povinné poistenie ochraňujúce pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo . Následne z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok poskytuje 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru. Žalobkyňa skončila pracovný pomer u žalovaného v roku 2007 a podľa jeho informácií žalovaný nebol posledným zamestnávateľom žalobkyne. Na záver uviedol, že podľa zákona nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (napr. u zamestnanca pokles schopnosti vykonávať činnosť zamestnanca, ktorú vykonával do vzniku pracovného úrazu alebo počas ktorej naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, z ktorých mu choroba z povolania vznikla) podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia viac ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Žalobkyňa v zmysle všetkých dostupných informácií už dovŕšila dôchodkový vek. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhol, aby súd návrh žalobkyne zamietol a zaviazal žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

7. Podaním zo dňa 22.03.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.03.2021 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. Uviedla, že pracovný úraz a choroba z povolania jej vznikla počas jej zamestnaneckého pomeru u žalovaného a ako dôkaz priložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie sp. zn. zo dňa 27.11.2006. Podľa žalobkyne následky z pracovného úrazu a choroby z povolania pretrvávajú nepretržite a majú zhoršujúcu tendenciu. Navrhla žalobe vyhovieť.

8. Na pojednávaní dňa 23.09.2021 žalobkyňa uviedla, že v minulosti vzhľadom na to, že utrpela pracovný úraz a chorobu z povolania si uplatnila nárok na úrazové dávky v sociálnej poisťovni, ktorá jej dávky vyplácala, avšak chcela vec vyriešiť aj cez bývalého predsedu družstva C.. L.D. P. F.. a naďalej trvá na tom, aby túto vec vyriešil bývalý predseda družstva pretože už s terajším predsedom družstva nemá čo riešiť, v minulosti ako zamestnanec žalovaného veľmi ťažko a tvrdo pracovala v nevhodných pracovných podmienkach na zime v dôsledku čoho bola neustále podchladená, je jej zima na ruky, nohy všade, má trvalé zdravotné následky vďaka ťažkej práci na družstve, ktoré ju značne obmedzujú v živote a keďže má zvýšené výdavky na lieky a nemá dostatok finančných prostriedkov na ich vyplácanie musí situáciu riešiť aj prostredníctvom zamestnania, avšak zvažuje, že toto zanechá, pretože nevládze. V minulosti poberala úrazovú rentu do 23.06.2012, preto sa domáha žalovanej sumy od 24.06.2012 a opakuje, že žiada, aby jej peniaze vyplácal bývalý predseda družstva, ktorý o všetkom vedel a z ktorého mala strach, pretože ju v minulosti aj fyzicky napadol. Od 01.10.2008 bola uznaná invalidnou na 45 %, poberala invalidný dôchodok a úrazovú rentu v polovici. Od roku 2012 je na starobnom dôchodku a aktuálne poberá okrem starobného dôchodku aj vdovský a to do 27.03.2021 v celkovej sume 890,70 eur. Podľa jej názoru za vzniknutú situáciu vo vzťahu k jej chorobe z povolania zodpovedá bývalý predseda družstva a preto na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní dňa 23.09.2021, oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie sp. zn. XXX- XXXX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX-XXXX/XXXX K. Y.R. XX.XX.XXXX, oznámením Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa XX.XX.XXXX, lekárskou správou zo dňa

XX.XX.XXXX, lekárskym vyšetrením - posudkom zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou žalobkyne, lustráciou žalobkyne v Sociálnej poisťovni, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci.

10. Žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného v období od 01.05.1989 do 31.05.2007. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie sp. zn. XXX-XXXX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie č. XX-XXXX/XXXX vo výroku ktorého sa uvádza, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 29.06.2004 podľa nemá nárok na úrazovú rentu. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, pričom Sociálna poisťovňa ústredie preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že sú dané dôvody na jeho zrušenie, nakoľko miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne podľa lekárskeho posudku Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, vystaveného dňa XX.XX.XXXX L. D. XX.XX.XXXX XX %., čím spĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobkyňa pracovala v živočíšnej výrobe na poľnohospodárskom družstve a dňa 07.04.1999 spadla v práci v šatni a narazila si panvu viac v pravo. Žalobkyňa predložila pri odvolacom konaní uznanú chorobu z povolania zo dňa 24.04.2006 pre syndróm manžety rotátorov, závažnosť choroby je 350 bodov. Percentuálna miera poklesu pracovnej schopnosti pri chorobe z povolania na účely úrazovej renty podľa pol. 29.2 je 90 % v hornom pásme vzhľadom na bodové ohodnotenie 350 bodov a žalobkyňa sa na pôvodné pracovisko nemôže vrátiť vzhľadom na postih oboch ramien. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobkyni bola od 02.06.2006 do 30.06.2006 priznaná úrazová renta vo výške 403,97 eur (12.170 Sk) mesačne a od 01.07.2006 vo výške 442,77 eur (13.339 Sk) mesačne. Úrazová renta bola žalobkyni vyplácaní do 23.06.2012. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znížila žalobkyni od 01.10.2008 nárok na úrazovú rentu na výšku 275,81 eur mesačne a od 01.01.2009 na výšku 295,10 eur mesačne v dôsledku toho, že bol žalobkyni priznaný od 01.10.2008 invalidný dôchodok vo výške 218,19 eur mesačne a od 01.01.2009 vo výške 233,40 eur mesačne v dôsledku poklesu miery vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %. Žalobkyňa poberá od roku 2012 starobný dôchodok a od 27.03.2021 aj vdovský dôchodok s tým, že celková suma dôchodku je 890,70 eur.

11. Podľa § zákona o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“), z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.

12. Podľa § 179 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení, do pôsobnosti ústredia patrí vyplácať dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa osobitného predpisu, 93a) príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku podľa osobitného predpisu, 95aaa) príspevok športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu, 95aa) príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu95a) a plniť ďalšie úlohy vo veciach príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 89a zákona o sociálnom poistení, nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

14. Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zo žalobkyňou predložených dôkazov má súd preukázané, že táto bol zamestnancom žalovaného v období od 01.05.1989 do 31.05.2007 a utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 29.06.2004. Žalobkyni bola od 02.06.2006 do 30.06.2006 priznaná úrazová renta vo výške 403,97 eur (12.170 Sk) mesačne a od 01.07.2006 vo výške 442,77 eur (13.339 Sk) mesačne. Úrazová renta bola žalobkyni vyplácaní do 23.06.2012. Súd má ďalej preukázané, že rozhodnutím F. P., Ú. Č.. XXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobkyni znížený od 01.10.2008 nárok na úrazovú rentu na výšku 275,81 eur mesačne a od 01.01.2009 na výšku 295,10 eur mesačne v dôsledku toho, že bol žalobkyni priznaný od 01.10.2008 invalidný dôchodok vo výške 218,19 eur mesačne a od 01.01.2009 vo výške 233,40 eur mesačne v dôsledku poklesu miery vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %. Súd má preukázané, že žalobkyňa poberá od roku 2012 starobný dôchodok a od 27.03.2021 aj vdovský dôchodok.

15. Spornou v konaní bola otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že pracovný úraz a choroba z povolania jej vznikli počas jej zamestnaneckého pomeru u žalovaného a

žalovaný tvrdí, že nárok žalobkyne na úrazovú rentu je nárokom podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na potrebu vyriešenia spornej otázky, ktorá má pre ďalšie konanie v danej veci podstatný význam súd sa prioritne zaoberal námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

16. Súd skúma aktívnu ako aj pasívnu legitimáciu z úradnej povinnosti, čo nakoniec vedie v konečnom dôsledku k úspechu alebo neúspechu v konaní. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a má teda pasívnu legitimáciu. V prípade, ak sa toto v konaní nedokáže neostáva súdu iné, ako žalobu zamietnuť so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (uznesenie NS SR z 18.01.2012 sp. zn. ).

17. Žalobkyňa si uplatňuje svojou žalobou voči žalovanému vyplácanie úrazovej renty v sume 150 eur mesačne od 24.06.2012, teda odkedy jej skončil nárok na vyplácanie úrazových dávok zo Sociálnej poisťovne. Súd uvádza, že úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (napr. u zamestnanca pokles schopnosti vykonávať činnosť zamestnanca, ktorú vykonával do vzniku pracovného úrazu alebo počas ktorej naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, z ktorých mu choroba z povolania vznikla) podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia viac ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Súd má preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na vyplácanie úrazovej renty ako jednej z úrazových dávok, pričom úrazová renta jej bola vyplácaná cestou ústredia Sociálnej poisťovne v čase od 02.06.2006 do 23.06.2012. Súd konštatuje, že vyplácanie úrazovej renty ako jednej z úrazových dávok patrí v zmysle v zmysle § 179 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti ústredia Sociálnej poisťovne.

18. Povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne v čase od 01.05.1989 do 31.05.2007 bolo pravidelne prispievať na úrazové poistenie, ktoré je povinné poistenie ochraňujúce pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo . Následne z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok poskytuje úrazové dávky prevažne peňažného charakteru, pričom jednou z týchto dávok je úrazová renta.

19. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si svoj nárok na výplatu úrazovej renty neuplatnila voči Sociálnej poisťovni ako subjektu povinnému na výplatu tejto renty, ale voči žalovanému, ako svojmu zamestnávateľovi v čase, keď došlo k uznaniu choroby z povolania žalobkyne, teda voči subjektu, ktorý nemá ani nemal postavenie strany, ktorá je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Na záver súd uvádza, že nakoľko žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek (od roku 2012 je poberateľkou starobného dôchodku), nárok na úrazovú rentu jej týmto v zmysle § 89a zákona o sociálnom poistení zanikol.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa a tak, že žalovanému, ktorý mal spore plný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.