Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/81/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: HARVARDSKÁ INVESTIČNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. - v likvidácii, naposledy so sídlom Priemyselná 6, Bratislava, IČO: 31 336 817, proti povinnej: P. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Stráž 223, pod sp. zn. EX 21271/02, o vymoženie 185,97 EUR s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 09.08.2019, č.k. -11

rozhodol:

Odmieta odvolanie súdneho exekútora.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil (I. výrok) a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny s príslušenstvom, pričom povinnosť povinnej preukazoval platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 22.12.1998, vydaným Okresným súdom Michalovce. Súd prvej inštancie následne v zmysle § 44 Exekučného poriadku obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ho poveril vykonaním exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 30.07.2019 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie nakoľko zistil, že povinná zomrela a dedičské konanie bolo zastavené, lebo poručiteľka (povinná) nezanechala žiaden majetok. Po citovaní § 57 ods. 1 písm. h), g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd uviedol, že uznesením vydaným notárom JUDr. Pavlom Sádelom vo veci prejednania dedičstva zistil, že povinná dňa 31.08.2018 zomrela. V danom prípade poručiteľka (povinná) nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. zastavené podľa . Súd prvej inštancie tak konštatoval, že z uvedeného dôvodu na dedičov neprešla žiadna povinnosť z exekučného titulu v zmysle ust. o zodpovednosti dedičov za poručiteľove dlhy. Uvedená skutočnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu súd exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V opačnom prípade by exekúcia pokračovala v neprospech dedičov povinnej. Uvedený záver zároveň korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.05.2011, sp. zn. . Zároveň súd prvej inštancie zistil, že oprávnený v priebehu exekúcie zanikol výmazom z Obchodného registra. Túto skutočnosť mal súd preukázanú výpisom z Obchodného registra, z ktorého je zrejmé, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra dňa 25.05.2004.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko ich náhradu nebolo možné požadovať.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, resp. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.

5. V odvolaní uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.05.2002, a teda ide o konanie, ktoré sa spravuje Exekučným poriadkom účinným do 31.08.2005, poukazujúc na ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku s výnimkami podľa ods. 2 sa v zmysle tohto ustanovenia ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 na dané konanie nevzťahuje. V zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 sa v konaní pokračuje s tým na koho bolo preukázané, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu, pričom z obsahu exekučného spisu vyplýva postúpenie pohľadávky, resp. jeho obsahom je zmluva o postúpení pohľadávok z pôvodného oprávneného na spoločnosť Plastika, a.s., IČO: 00 152 781. Súdny exekútor tak mal za to, že v danom konaní nebolo potrebné podávať súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. V zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 možno v prospech iného než je v rozhodnutí označený ako oprávnený vykonať exekúciu ak sa preukázalo, že na neho prešlo právo z exekučného titulu, pričom zákon neukladá súdnemu exekútorovi v takomto prípade o zmene oprávneného informovať súd. Súd prvej inštancie tak pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože v exekučnom konaní je oprávneným existujúca obchodná spoločnosť a je teda zrejmé, že existuje subjekt, ktorý možno zaviazať na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor mal taktiež za to, že II. výrok uznesenia je výrokom o nároku na náhradu trov exekúcie, voči ktorému je podľa ustanovenia 357 písm. m) s poukazom na ust. Exekučného poriadku prípustné odvolanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bol súdny exekútor názoru, že v predmetnom prípade mu mal byť priznaný nárok na náhrada trov exekúcie, pretože účastník exekučného konania na strane oprávneného je existujúcim subjektom, súdny exekútor v rámci konania nepostupoval v rozpore so zákonom, nakoľko v danom konaní nemal povinnosť podať návrh na zmenu účastníka konania a ani nemal povinnosť o zmene oprávneného informovať súd.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť podľa ust. a .

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

11. Súdny exekútor podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie a jednak proti výroku o náhrade trov exekúcie.

12. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), odvolanie proti tomuto výroku podal súdny exekútor, ktorý však v danom prípade nie je účastníkom konania. Týmito sú len oprávnený a povinný. Súdny exekútor je účastníkom konania len v tom prípade, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie.

13. Z dôvodu, že súdny exekútor nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výroku o zastavení exekúcie, odvolací súd sa nezaoberal jeho odvolacími námietkami.

14. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

15. Súdny exekútor však odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov exekúcie.

16. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti . S účinnosťou od 1. novembra 2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, v zmysle ktorej v znení, ktoré je potrebné na posudzovanú vec použiť (v znení účinnom do 31.03.2017) vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutí exekučného súdu. výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.

17. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

18. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že , ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie , taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.

19. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie, pričom na jeho podanie nebol oprávnený a zároveň proti výroku o náhrade trov exekúcie, proti ktorému odvolanie prípustné nie je, odvolací súd podľa a odvolanie súdneho exekútora odmietol.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odvolateľ nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli resp. ani vzniknúť nemohli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).