Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: E. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. H., G. XX, proti žalovaným: 1. V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. H., Z. XXX/X, 2. H.. R. J., so sídlom U. I. X., H. X, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. februára 2021, č. k. -182, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti dražby zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej obaja spolu v texte len „žalovaní“) priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. , ods 1 až 4, a , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31. 03. 2017. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala podaním zo dňa 11. 07. 2016, doplneným dňa 03. 04. 2017 a 01. 10. 2020, neplatnosti dražby nehnuteľností, ktorá bola realizovaná v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. povereným súdnym exekútorom H.. R. J.. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti nútenej dražby konanej dňa 13. 01. 2014, pričom exekučným titulom bol právoplatný rozsudok zo dňa 07. 07. 2011 č. k. -374, ktorým bola žalobkyňa titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaviazaná zaplatiť C. J. sumu 5 808,30 eura, H. O. sumu 5 808,30 eura, A.. E. K. sumu 1 992,36 eura a E. P. sumu 1 992,36 eura, proti ktorému odvolanie nepodala. Na základe tohto exekučného titulu bola vykonávaná exekúcia, kde upovedomenie súdny exekútor vydal dňa 22. 02. 2012. Dňa 28. 03. 2012 bol súdnym exekútorom vydaný príkaz na exekúciu predajom nehnuteľnosti. Dňa 12. 11. 2013 vydal súdny exekútor dražobnú vyhlášku s dátumom konania dražby dňa 13. 01. 2014, v ktorý deň sa dražba aj vykonala (v poradí druhá). Na základe uznesenia exekučného súdu zo dňa 03. 03. 2014, č. k. -54 bol schválený príklep k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve povinného F. J. s výškou podielu 1/2 a povinnej E. Z. s výškou podielu 1/2, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v kat. úz. B. H., obec B. H., okres B. H. a to - J. registra „C“ pozemky: parc. č. XXX - záhrady o výmere XX m2, parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady, dom súpis. č. XXX, o výmere X XXX m2, spoluvlastnícky podiel X/X udelený vydražiteľovi: V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, V. H. (žalovaný v 1. rade), na dražbe konanej dňa 13. 01. 2014, v kancelárii Exekútorského úradu súdneho exekútora H.. R. J. v X., H. X, o 11 hod., za najvyššie podanie 52 700 eur (slovom päťdesiatdvatisícsedemsto eur). Uznesením zo dňa 02. 05. 2014, č. k. -61 súd výrokom I. opravil výrok uznesenia v časti označenia vydražiteľa,

ktorý mal správne byť V. L.. Uznesením zo dňa 09. 12. 2015, č. k. -164 súd námietky povinnej v 2. rade (v tomto konaní žalobkyňa) proti rozvrhu výťažku a vo veci zapretia pohľadávky zamietol, a schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve povinných v 1. a 2. rade, keď rozvrhovaná podstata 52 700 eur bola rozvrhnutá v zmysle uznesenia.

2. Argumentoval, že po splnení dvoch zákonných predpokladov, t. j. zaplatenia najvyššieho podania a schválenia príklepu súdom, sa vydražiteľ stáva vlastníkom vydražených nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. zistil, že žalovaný v 1. rade vydražil nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v katastrálnom území B. H., a to za najvyššie podanie 52 700 eur. Príklep bol súdnym exekútorom udelený dňa 13. 01. 2014 a Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 03. 03. 2014 č. k. -54 tento príklep schválil a ďalším uznesením z 09. 12. 2015 č. k. -164 schválil rozvrh výťažku - najvyššie podanie 52 700 eur. Zaplatením najvyššieho podania a schválením príklepu súdom sa žalovaný v 1. rade stal vlastníkom predmetných nehnuteľností ku dňu 13. 01. 2014. Uviedol, že sa jednalo o nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, t. j. išlo o „privilegovaný“ spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je osobitne chránený pred nárokom pôvodného skutočného vlastníka vydraženej veci. Z vyššie popísaného postupu súdneho exekútora a exekučného súdu vyvodil záver, že v rámci exekučného konania mali povinní z exekučného titulu dostatok možností na zvrátenie daného stavu, predovšetkým buď zaplatením dlžnej sumy, resp. ak s prebiehajúcou exekúciou, či so záväzkom nesúhlasili, možnosť podávania opravných prostriedkov. Taktiež v rámci exekučného konania bolo možné požiadať exekučný súd o odklad exekúcie, namietať námietkami vedenie exekúcie a podávať odvolania proti rozhodnutiam. Domáhať sa preto v civilnom konaní nezákonnosti dražby, vykonanej v rámci exekúcie, nepovažoval za možné podľa zákonných ustanovení dotknutých právnych noriem. Súd v civilnom konaní nie je okrem nezákonnosti, či nesprávneho úradného postupu v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a zákonnosť postupu iného súdu, a to ani exekučného súdu. Zároveň poznamenal, že v zmysle Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Z tohto dôvodu uzavrel, že žaloba bola nedôvodná a postup súdneho exekútora nemohol byť preskúmavaný v civilnom konaní domáhaním sa neplatnosti dražby, nakoľko dohľad nad zákonnosťou dražby sa môže vykonať len exekučným súdom a to pri rozhodovaní o návrhu na schválenie príklepu, resp. nadriadeným súdom v prípade podaného odvolania. Na základe vyššie uvedeného žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. , , , a (ďalej v texte len „CSP“) a v konaní plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc porušenie procesných podmienok konania. Domáhala sa prikázania domu a záhrady do jej osobného vlastníctva. Namietala, že znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti bol umelo a účelne znížený. Namietala, že súdna exekútorka E.. E. požadovala odmenu, ktorú nemožno dražbou vymáhať, pohľadávky z jej rozpisu nie sú pravdivé a nepreukázané zo strany exekútora. Namietala, že jej nebola vysvetlená zmena exekútora a nerozumela, prečo sa súdny exekútor odmietol vyjadriť. Zaslala nový geometrický výmer pozemku pre jeho predaj. Tvrdila, že súdny exekútor nevykonával dražbu zákonne a spôsoboval prieťahy v konaní. Nehnuteľnosť považovala za svoju. Mala za to, že na úhradu dlhov by stačil predaj pozemku a nie celej nehnuteľnosti. Tvrdila, že EX 180/14-09 neexistuje. Zvýraznila, že podala námietky proti dražbe, s ktorými sa súd vôbec nevysporiadal.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 2. rade písomným podaním, v ktorom zotrval na svojich tvrdeniach učinených v konaní a stotožnil sa s napadnutým rozsudkom.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ) a zistení, že spĺňa náležitosti prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti dražby, ktorá bola realizovaná v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. povereným súdnym exekútorom Mgr. R. J., k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. B. H., ako prac. č. XXX - záhrada o výmere XX m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, dom so súp. č. XXX o výmere XXX mX a parc. č. XXX - záhrada o výmere XXXX m2. V podanej žalobe namietala nezákonnosť dražby z dôvodu, že znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom a cena nehnuteľností v ňom bola zámerne podhodnotená, predmet dražby bol vydražený za nižšiu cenu ako určuje zákon, keď vyvolávacia cena bola neprimerane znížená, hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej nehnuteľnosťou neprevyšovala 2 000 eur, pohľadávky v rozvrhu dražby neboli uzavreté a dražba neprebehla zákonným spôsobom, keď prebiehali riadne a včas exekučné splátky. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci prvýkrát rozsudkom č. k. -109 zo dňa 19. 03. 2019, ktorým žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal, proti ktorému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -139 zo dňa 28. 02. 2020 napadnutý, v poradí prvý, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 13. 07. 2016 na súd prvej inštancie sa žalobkyňa domáhala neplatnosti dražby nehnuteľností a na predvolanie zo strany súdu sa dostavila žalobkyňa dňa 03. 11. 2016 a svoj žalobný petit nezmenila. I napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 19. 03. 2019 v neprítomnosti žalobkyne vyhlásil uznesenie, podľa ktorého - „danú vec posudzuje podľa písomného podania na č. l. 12 (snáď č. l. 13 spisu) ako o zrušenie vlastníctva k nehnuteľnosti“. Nebolo zrejmé čo týmto mal na mysli, či došlo k zmene žalobného petitu, alebo išlo o právny názor súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatoval, že týmto postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Bez prítomnosti žalobkyne vec začal prejednávať na základe iného žalobného petitu. Konštatoval tiež, že došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania tým, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím nedal žalobkyni príležitosť vyjadriť sa k vyjadreniam žalovaných. Obsah spisu dával jednoznačný podklad pre záver, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti procesných strán. Súd prvej inštancie nevytvoril obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Odôvodnenie rozhodnutia označil odvolací súd za chaotické, rozporné a zmätočné a konštatoval jeho nepreskúmateľnosť. Po vrátení veci súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu na doplnenie jej podania a vykonal pojednávanie, pričom žalobkyňa svoje podanie doplnila a pojednávania dňa 18. 02. 2021 sa osobne zúčastnila. Následne súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobu zamietol.

8. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd považuje za potrebné úvodom sa vyjadriť k odvolacím námietkam žalobkyne, ktorá namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem „procesný postup“ bol

vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Žalobkyňa namietala rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až . K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil. Žalobkyňa v 1. rade namietala i vadu podľa , že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Žalobkyňa namietala tiež vadu podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až .

11. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho

práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

13. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

14. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobkyňou namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobkyňou v odvolaní. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý správne žalobu zamietol a zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré tak učinil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

15. Žalobkyňa sa žalobou domáhala preskúmania zákonnosti nútenej dražby konanej dňa 13. 01. 2014 na podklade exekučného titulu - právoplatného rozsudku zo dňa 07. 07. 2011 č. k. -374. Na základe tohto exekučného titulu bola vykonávaná exekúcia pod sp. zn. , kde upovedomenie súdny exekútor vydal dňa 22. 02. 2012. Dňa 28. 03. 2012 bol súdnym exekútorom vydaný príkaz na exekúciu predajom nehnuteľnosti. Dňa 12. 11. 2013 vydal súdny exekútor dražobnú vyhlášku s dátumom konania dražby dňa 13. 01. 2014, v ktorý deň sa dražba aj vykonala (v poradí druhá). Na základe uznesenia exekučného súdu zo dňa 03. 03. 2014, č. k. -54 súd schválil príklep k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve povinného F. J. s výškou podielu 1/2 a povinnej E. Z. s výškou podielu 1/2, udelený vydražiteľovi: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX V. H. (žalovaný v 1. rade), na dražbe konanej dňa 13. 01. 2014, v kancelárii Exekútorského úradu súdneho exekútora H.. R. J. v X., H. X, o 11 hod., za najvyššie podanie 52 700 eur. Uznesením zo dňa 02. 05. 2014 č. k. -61 súd výrokom I. opravil výrok uznesenia v časti označenia vydražiteľa, ktorý mal správne byť V. L.. Uznesením zo dňa 09. 12. 2015, č.k. -164 súd námietky povinnej v 2. rade (žalobkyne) proti rozvrhu výťažku a vo veci zapretia pohľadávky zamietol, námietky povinného proti rozvrhu výťažku zamietol a schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve povinných v 1. a 2. rade, keď rozvrhovaná podstata bola 52 700 eur. Zaplatením najvyššieho podania a schválením príklepu súdom sa žalovaný v 1. rade stal vlastníkom predmetných nehnuteľností ku dňu 13. 01. 2014. Súd prvej inštancie správne zvýraznil, že sa jednalo o nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, t. j. ide o "privilegovaný" spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je osobitne chránený pred nárokom pôvodného skutočného vlastníka vydraženej veci.

16. Podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu predajom nehnuteľností možno vykonať len vtedy, ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

17. Podľa § 147 ods. 1 až 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, dražitelia, oprávnený, povinný, zástupcovia obce a orgánov štátnej správy, ak sú prítomní na dražbe, môžu vzniesť u exekútora námietky proti udeleniu príklepu. Okrem toho môže do troch dní odo dňa dražby vzniesť námietky každý, komu v rozpore s ustanovením § 141 ods. 1 nebola doručená dražobná vyhláška, a preto nebol na dražbe prítomný. Námietky sa zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie. Námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal, alebo ak súd zistí porušenie zákona. Rozhodnutie súdu o námietkach doručí exekútor tomu, kto podal námietky, vydražiteľovi, oprávnenému a povinnému.

18. Podľa § 148 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom ( § 45). Súd rozhodne o schválení príklepu do 60 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep. Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tomu, kto vzniesol proti udeleniu príklepu námietky (§ 147). Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne príslušnému daňovému úradu a okresnému úradu na zápis do katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou o udelení príklepu.

19. Podľa § 150 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu.

20. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

21. Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

22. Štruktúra exekučného konania je uspôsobená tak, že povinný má celý rad účinných procesných prostriedkov na zastavenie exekúcie v prípade, keď je exekúcia neprípustná. Povinný sa môže brániť už proti upovedomeniu o začatí exekúcie (má právo podať námietky), môže žiadať o povolenie odkladu exekúcie a navrhovať jej zastavenie. V exekučnom konaní spravidla dochádza k tomu, že tretie osoby dobromyseľne nadobudnú určité práva (napr. vlastnícke právo k veci, k cenným papierom a pod.). Tieto skutočnosti viedli k vylúčeniu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní. Vyjadrením zákazu navrátenia do predošlého stavu je neprípustnosť obnovy exekučného konania.

23. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 05. 11. 2008, podľa ktorého ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t.j. ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto svojho práva včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol do okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Skutočný vlastník exekvovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekvovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v považuje za „privilegovaný“ (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým

iným, zákonom predvídaným spôsobom. Ak sa skutočný vlastník exekvovanej veci nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva k nej v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu alebo súdneho exekútora, môže sa domáhať proti týmto subjektom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 EP.

24. Je nutné zosumarizovať, že zásada „restitutio in integrum statu quo antem“ je v exekučnom konaní zakázaná a navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní vylúčené (ust. § 61 Exekučného poriadku). Toto je jeden z dôvodov, prečo možno exekučné konanie označiť za konečné, nenávratné. V prípade vykonanej dražby sa oprávnené osoby môžu domáhať ochrany svojich práv pred tým ako súd schváli udelenie príklepu, kedy je možné prípadné zistené nesprávnosti dražby odstrániť práve uznesením súdu, ktorým súd udelenie príklepu neschváli. Pokiaľ sa však tieto osoby začnú brániť až po právoplatnosti takého rozhodnutia, už nie je možné navrátenie do pôvodného stavu.

25. Odvolací súd sa s týmito právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je treba vychádzať z ustanovenia § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, stotožnil.

26. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uviedol, že v rámci exekučného konania majú povinní z exekučného titulu dostatok možností na zvrátenie daného stavu, predovšetkým buď zaplatením dlžnej sumy, resp. ak s prebiehajúcou exekúciou, či so záväzkom nesúhlasila, možnosť podávania opravných prostriedkov. Taktiež v rámci exekučného konania je možné požiadať exekučný súd o odklad exekúcie, namietať námietkami vedenie exekúcie, podávať odvolania proti rozhodnutiam. Odvolací súd po preskúmaní pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. konštatuje, že žalobkyňa v tomto konaní využila procesne dostupné prostriedky na jej ochranu, v konaní vznášala námietky a odvolania, pričom obsah podaní v tomto exekučnom konaní je totožný zo žalobnými dôvodmi v tomto konaní. Z spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. je zrejmé, že v tomto konaní sa súd vysporiadal so všetkými jej tvrdeniami a odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania proti uzneseniu č. k. -164, ktorým boli námietky povinnej v 2. rade, žalobkyne, proti rozvrhu výťažku a vo veci zapretia pohľadávky zamietnuté a bol schválený rozvrh výťažku z dražby predmetnej nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve povinného F. J. s výškou podielu 1/2 a povinnej E. Z. s výškou podielu 1/2 zapísanej. Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení sp. zn. konštatoval, že „exekúcia vedená súdnym exekútorom H.. R. J. a E.. C. G. vykonávaná predajom nehnuteľností bola zákonná a nezistil žiaden rozpor, či obchádzanie zákona. Výsledkom rozvrhového pojednávania bola zápisnica o rozvrhu výťažku a následne bol súdu súdnym exekútorom predložený návrh na schválenie rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľností. Súdny exekútor správne zaradil jednotlivé pohľadávky do jednotlivých skupín a v tomto smere taktiež súd nezistil žiadne pochybenie“.

27. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, a teda, že žalobu žalobkyne bolo potrebné zamietnuť pre jej nedôvodnosť. Súd prvej inštancie starostlivo zisťoval skutkový stav veci, z ktorého následne vyvodil správne právne závery, preto je napadnuté rozhodnutie vecne správne a odvolací súd ho podľa potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, keďže nezistil dôvodnosť námietok žalobkyne uvádzaných v odvolaní, navyše žalobkyňa ani neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. a v konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní si ich náhradu neuplatnili a ani im žiadne trovy nevznikli, s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).