Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/29/2020

Potvrdené rozhodnutím 17Co/38/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Holúbkovej v právnej veci žalobcu: D., nar. XX.XX.XXXX, bytom RR., XXX XX B., právne zastúpený: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovaným: 1/ X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., XXX XX K. K., 2/ K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., XXX XX F., 3/ M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., XXX XX F., 4/ F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, 5/ D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. - B. XX, 6/ P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, 7/ D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, 8/ A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., XXX XX. K., žalovaní 1/, 4/ a 5/ právne zastúpení: JUDr. Katarína Jančárová, advokátka, so sídlom Legionárska 618, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. septembra 2021, č. k. 15C/29/2020-115, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/, 4/ a 5/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. III. Žalovaným 2/, 3/, 6/, 7/ a 8/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu: D.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX B., právne zastúpený: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovaným: 1/ X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Q. XXX/XX, XXX XX K. K., 2/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F. - E., 3/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F. - E., 4/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. - B. XX, 5/ D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. - B. XX, 6/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. - I. XXX, 7/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. K. XXX, 8/ A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX K. K., žalovaní 1/, 4/ a 5/ právne zastúpení: JUDr. Katarína Jančárová, advokátka, so sídlom Legionárska 618, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd návrh žalovanej 3/ na prerušenie konania zamieta. Súd žalobu zamieta. Žalovaní 1/ až 8/ majú proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2020 sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely KNE parc.č. XXX, záhrada o výmere 2798 m2 v k.ú. Krivosúd- Bodovka zapísaného na LV č. XXX (ďalej len predmetná alebo sporná nehnuteľnosť).

2.Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že sporná nehnuteľnosť bola od roku 1993 do roku 2019 užívaná a obhospodarovaná otcom žalobcu D.. J. J., narodeným dňa XX.XX.XXXX, zomretým dňa XX.XX.XXXX o spoločne so žalobcom v rokoch 1993 až do súčasnosti. K predmetnej nehnuteľnosti pristupoval žalobcov otec ako k nehnuteľnosti jemu vlastnej, pričom k starostlivosti o túto záhradu vždy prizval svojho syna - žalobcu. Ako rodina trávili veľa spoločných chvíľ na predmetnej nehnuteľnosti, pričom túto nehnuteľnosť ako rodina spoločne zveľaďovali, užívali a brali z nej pôžitky. Žalobca spoločne so svojím otcom nikdy nepochybovali, že by táto nehnuteľnosť nepatrila do ich výlučného vlastníctva aj napriek skutočnosti, že mali vedomosť o skutočnosti, že na katastri nehnuteľností je do dnešného dňa evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti p. J. V. (spoločne s A. A.), dátum narodenia XX.XX.XXXX a dátum úmrtia: XX.XX.XXXX. Starostlivosť o záhradu bola od roku 1993 vykonávaná výlučne žalobcovým otcom a žalobcom, bez pomoci akýchkoľvek tretích osôb. Iné osoby ako bol žalobcov otec a žalobca žiadnym spôsobom neprejavovali záujem o starostlivosť a úpravu záhrady ako takej a k predmetnej nehnuteľnosti nepristupovali ako vlastnej, čo značí, že nikto z okruhu bližšej ako aj vzdialenej rodiny nikdy nepochyboval, že nehnuteľnosť patrí žalobcovmu otcovi a po smrti žalobcovho otca priamo žalobcovi. Žalobcov otec počas svojho života zakúpil najvýkonnejší záhradný traktor, a to kvôli starostlivosti o záhradu, ktorá obnáša najmä kosenie a kultiváciu pozemku a sadu, nakoľko takýmto záhradným traktorom je jednoduchšie vykonávať potrebné kosenie celej záhrady. Pred tým ako bol zakúpený

žalobcovým otcom záhradný traktor, tak žalobca ako aj žalobcov otec svojpomocne kosili celú záhradu iba benzínovým krovinorezom, čo bolo časovo veľmi náročné. Žalobca vykonáva starostlivosť o záhradu kosením výlučne svojpomocne minimálne posledných 20 rokov. Do starostlivosti o záhradu patrí jarné hrabanie celého pozemku, ktorá bola vykonávaná výlučne žalobcom. V záhrade sú vysadené ovocné stromy, ktorých starostlivosť opätovne vykonával od roku 1993 žalobcov otec a žalobca svojpomocne. Starostlivosť o ovocné stromy nachádzajúce sa v záhrade predstavuje aj pravidelné zrezanie suchých konárov, prípadne pri vyhynutí stromu, jeho okamžité nahradenie. Žalobca na vlastné náklady ohradil celý pozemok novým pletivom, na ktorý žalobca vynaložil finančné prostriedky vo výške cca. 5.000,00 eur. Taktiež žalobca vysádza ročne minimálne 20 ovocných stromov, o ktoré sa následne svojpomocne stará a berie z nich úžitky. Na nehnuteľnosti sa taktiež nachádza jedna pivnička slúžiaca na uskladnenie zemiakov, ktorá je využívaná žalobcom a taktiež susedmi, ktorí si pýtali takúto výpomoc priamo od žalobcu a v tejto pivničke si taktiež so súhlasom žalobcu uskladňujú zemiaky. Žalobca predložil čestné prehlásenie 3 susedov, ktorými dokladal, že tieto osoby nikdy nenadobudli pochybnosť o tom, že vlastníkom záhrady je žalobcov otec alebo v súčasnosti žalobca. Výkon vlastníckeho práva nebol vykonávaný žiadnymi inými osobami než žalobcovým otcom a žalobcom. K pozemku od roku 1993 do roku 2019 platil daň z nehnuteľnosti žalobcov otec, ktorého obec označovala za daňovníka. Z toho vyplýva vedomosť samotnej obce ako správneho orgánu výberu miestnych daní a poplatkov, že jediným vlastníkom predmetnej záhrady je výlučne žalobcov otec a žiadna iná osoba a to, že samotné vydržanie ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nastalo už v čase života žalobcovho otca. Žalobca ako právny nástupca vydržiteľa bol počas spoločnej držby s otcom ako aj samostatne spôsobilým subjektom, pričom držba sa týka nehnuteľnosti, ktorá je záhradou a ovocným sadom. Dobromyseľnosť vydržateľa, t.j. v súčasnosti žalobcu, je daná a o jeho dobromyseľnosti nepochybuje obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza záhrada, ako ani samotný starosta a okolití susedia pozemkov hraničiacich so záhradou. Úhradami daní za nehnuteľnosť je preukázaná skutočnosť, že oprávnená doba držby bola vykonávaná priamo žalobcovým otcom, ako aj samotným žalobcom, pričom počiatok vydržacej doby je možné stotožniť s rokom 1993, pričom už rokom 2004 sa dosiahlo naplnenie zákonnej 10 ročnej lehoty na vydržanie. Právnym následkom splnenia všetkých zákonných podmienok sa žalobcov otec stal už v roku 2004 vlastníkom záhrady vydržaním, pričom vydržaním zaniklo vlastnícke právo doterajších vlastníkov zapísaných na liste vlastníctva. Nakoľko zapísaní vlastníci sú osoby zomreté, ako žalovaných označil zákonných dedičov ako ich právnych nástupcov. Uviedol tiež, že nakoľko žalobcov otec ako pôvodný vydržateľ zomrel v roku 2019, jeho zákonnými dedičmi sa stala manželka p. P. J., rod. V., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, dcéra p. K. J., rod. J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a žalobca. Žalobcova matka a sestra na základe čestných prehlásení prehlásili, že žalobcov otec a samotný žalobca sa svedomito a dobromyseľne starali o záhradu od roku 1993. Taktiež osvedčili tú skutočnosť, že ako rodina po žalobcovom otcovi nikdy nenadobudli akékoľvek pochybnosti o tom, že by záhrada nepatrila do výlučného vlastníctva žalobcovho otca, resp. po smrti žalobcovho otca priamo žalobcu. Zároveň obe osoby vedomé si vykonávanej práce a plnení si povinností spojených so starostlivosťou o záhradu sa zriekli akýchkoľvek nárokov z dedenia po zosnulom žalobcovom otcovi, ako aj akýchkoľvek iných právnych nárokov vo vzťahu k záhrade a priznaním výlučného vlastníctva záhrady žalobcovi nebudú žiadnym spôsobom poškodené ich majetkové a osobné práva. Zdôraznil, že pokojnú držbu nikto nikdy jeho otcovi ani jemu nenarúšal. Žalobca nikdy nepochyboval, že aj napriek nesprávnemu zápisu v katastri nehnuteľností, nie je vlastníkom predmetnej záhrady. Uplynutím desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudol žalobcov otec záhradu do svojho výlučného vlastníctva. Následne po smrti žalobcovho otca sa stal jediným vydržateľom práve žalobca, ktorý sa spoločne s žalobcovým otcom paralelne staral o predmetnú záhradu čas prevyšujúci zákonnú lehotu vydržania, a to lehotu 10 rokov. Nakoľko zákonní dediči po žalobcovom otcovi sa vzdali nároku na dedenie predmetnej záhrady sa javí žalobcovi ako spravodlivé, aby súd určil, že jediným vlastníkom záhrady je žalobca.

3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že po smrti matky žalobcovho otca T. J. sa súrodenci dohodli, že všetok majetok bezodplatne nadobudne žalobcov otec. Ale do dedičského konania neboli poňaté parcely v k.ú. Krivosúd - Bodovka, pretože ich v tom čase stále ešte po kolektivizácii vlastnilo JRD Trenčianske Stankovce. Tieto parcely si potom bez vedomia súrodencov nechal žalobcov otec osvedčiť. Nechceli sa ale súdiť s bratom, a preto to nechali tak. Poukázal na to, že aj o sporný pozemok sa všetci súrodenci s rodinami starali, a to asi až do roku 2000, preto nie je pravda, že by sa o pozemok staral výlučne žalobca od roku 1993. Potvrdil, že súrodenci boli v tom vedomí, že aj sporná parcela patrí otcovi žalobcu. O tom, že sporná parcela nebola prededená, sa dozvedel až v roku 2020. Nevzdal sa však dedičského nároku na ňu, pretože tak učinil nemohol, lebo nebola prededená. Rovnako tak

mal pochybnosti o tom, akým spôsobom sa žalobcov otec prihlásil na platenie daní za tento pozemok. Tvrdenia o dobromyseľnosti držby považoval za výsmech všetkým súrodencom. Doplnil, že sporný pozemok nebol zahrnutý do dedičského konania po T. J., preto sa naň dohoda o nadobudnutí majetku po nej žalobcovým otcom, netýkala. Nesúhlasil s tým, že sporný pozemok je chápaný ako súčasť domu žalobcovho otca, ktorý svojich súrodencov vyplatil len z domu a nie aj zo sporného pozemku.

4. Žalovaná 2/ mala žalobu doručenú do vlastných rúk, ale sa k nej písomne nevyjadrila. 5.Žalovaná 3/ žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že pozemok nebol prededený. Po smrti matky žalobcovho otca T. J. sa súrodenci dohodli, že všetok majetok bezodplatne nadobudne žalobcov otec. Žalovaná 3/ uviedla, že v roku 2020 zistila, že sporný pozemok nebol prededený ešte po starých rodičov, aj keď je pravda, že všetci súrodenci verili, že aj tieto parcely patrili otcovi žalobcu, lebo v rodine bol vlastníkom všetkého majetku po rodičoch. Nie je ale pravda, že len otec žalobcu a žalobca od roku 1993 vykonávali všetku starostlivosť o záhradu, keď opísala aj konkrétnu pomoc rodiny pri obhospodoravaní a tiež to, že následne pre nezhody v rodine otec žalobcu si už neželal, aby na jeho majetku pomáhali. Poprela, že by sa vzdala akéhokoľvek dedičského nároku na pozemok. Nemohla tak urobiť, pretože sporný pozemok nebol predmetom dedenia ani po zapísanom vlastníkovi, ani po jeho zomrelých potomkoch. Mala tiež za to, že žalobca ani nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vydržanie, najmä podľa nej absentuje čo i len domnelý titul, pretože len samotným užívaním parcely bez titulu, táto nemohla byť vydržaná. O pozemok sa zaujímali navyše všetci súrodenci, pretože vedeli, že tento patrí ich dedovi a nebol po ňom prededený, a preto ani žalobcov otec ani žalobca nemohli byť dobromyseľní, že im pozemok patrí. Tiež ak žalobcov otec a žalobca vedeli, že je pozemok písaný na dedka, že nebol prededený, a nemohli k nemu pristupovať ako k vlastnému. Ani platenie daní automaticky nezakladá vlastníctvo k pozemku. Mala za to, že žalobcov otec uplynutím 10 rokov držby nemohol nadobudnúť záhradu do výlučného vlastníctva, keď uvedené nebolo preukázané. Preto ani žalobca sa po smrti jeho otca nemohol stať jediným vydržateľom. Obaja vedeli, že k spornej nehnuteľnosti majú vlastnícky - dedičský vzťah aj žalovaní. Je síce pravdou, že otec žalobcu svojich súrodencov vyplatil po dedičstve po T. J. aj nad rámec dedičského rozhodnutia, ale neboli vyporiadané vzťahy k spornej parcele. Nikdy tiež táto parcela nebola chápaná ako súčasť domu, ktorý vlastní teraz žalobca. Navyše podľa nej žalobca potvrdil, že bol dlhodobo upozorňovaný na nevyporiadanie spornej parcely. Žalobca svoju dobromyseľnosť podľa nej odvodzuje len z vnútorného presvedčenia, pri vedomosti o ďalších osobách

- žalovaných, musel mať pochybnosť, či mu sporná nehnuteľnosť patrí. Uviedla, že sa aktuálne vedie dodatočné dedičské konanie po zapísanom vlastníkovi spornej parcely V. J., ktoré nie je právoplatne skončené, a preto navrhla, aby súd toto konanie do skončenia uvedeného dedičského konania prerušil.

6.Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že žalobcov otec aj žalobca vedeli, že sporný pozemok nie je vysporiadaný a dedičské konanie po zapísaných vlastníkoch neprebehlo. Oni aj podali návrh na dodatočné dedičské konanie. Nesúhlasili s prehláseniami žalobcu o dobromyseľnej držbe, keď na jar roku 2019 bol žalobca oboznámený s tým, že záhrade nie je vysporiadaná, napriek tomu podal žalobu. Doplnili, že je podivné, že keď sa riešila pozostalosť po T. J., sporná parcela tam nefigurovala, a že si žalobca a jeho otec celých 30 rokov neoverili, či sú vlastníkmi parcely. Mali za to, že zo strany žalobcu ide o špekulatívne obchádzanie dedičského konania.

7. Žalobca v replike doplnil, že s poukazom na vyjadrenie žalovaných, že v dedičskom konaní po T. J. jej deti uzavreli dohodu, že všetok majetok nadobúda bezodplatne najstarší brat J. - žalobcov otec, svedčí i tom, že nie len vydržateľom spornej nehnuteľnosti, sa stal ešte v roku 1992 žalobcov otec. V súlade s týmto vedomím sa tak staral žalobcov otec ako aj samotný žalobca od roku 1993 o predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko si boli vedomí, že nehnuteľnosť pripadla im a o ich vlastníckych právach nebolo možné pochybovať. Žalobca a jeho otec boli v rodine považovaní sa jediní vlastníci. Sporná nehnuteľnosť bola vždy chápaná ako súčasť rodinného domu, ktorý vlastní žalobca. Počas života žalobcovho otca nevyslovil žiaden rodinný príslušník pochybnosti o vlastníctve nehnuteľnosti. Je pravdou, že po smrti T. J. v roku 1992 pomáhala žalovaná 3 s rodinou udržiavať nehnuteľnosť v rozmedzí cca. 5- 6 rokov, a to až do doby, ktorá nastala po vyplatení finančných kompenzácii za nadobudnutie dedičstva v celom rozsahu po zomr. T. J. žalobcovým otcom, kedy záujem súrodencov o tento pozemok opadol. Následne po vznesení akejkoľvek požiadavky ohľadne starostlivosti o nehnuteľnosť boli žalobca ako aj jeho otec odbití zo strany ostatných rodinných príslušníkov zo slovami „je to vaše, tak sa starajte“. Žalobca bol upozornený na skutočnosť nevysporiadaných pozemkov pod chalupou aj sporného pozemku, na čo žalobcov otec pristúpil k podaniu žiadosti o znovuotvorenie dedičského konania. Súd však otvoril dedičské konanie výlučne po zomr. T. J., v ktorom žalovaní potvrdili skutočnosť, že pozemok

pod chalupou nadobudol žalobcov otec. Súd však z neznámych dôvodov neotvoril dedičské konanie po zomr. V. J..

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 23.09.2021, na ktoré sa dostavili všetky strany sporu aj právni zástupcovia. Žalobca trval na dôvodnosti žaloby a zopakoval tvrdenia uvedené v podanej žalobe. Doplnil, že spornú nehnuteľnosť vydržaním nadobudol do výlučného vlastníctva otec žalobcu a žalobca vyvodzuje svoje postavenie z titulu právneho nástupníctva po ňom. Uviedol, že sporný pozemok vlastnili jeho babka a dedko, po smrti babky v dedičskom konaní sa dohodli dedičia, že všetko vlastníctvo sa prepíše na žalobcovho otca, teda dom aj všetky pozemky. Takto sa aj dohodli, takto sa to prepísalo s výnimkou sporného pozemku. V 1998 nastali isté komplikácie, kedy jeho otec na chalupe zmenil kľúč a povedal, že žalovaní tam chodiť nebudú. Jeho otec vyplatil žalovaných, a to dokonca väčšou sumou, než by im podľa znaleckého posudku na dom prislúchala. V 1998 žalovaný 1/ otcovi povedal, že nech sa stará, keď je to jeho, preto si úprimne mysleli, že to ich je. V roku 2018, žalobcu kontaktovala nevesta žalovaného 4/ a vtedy sa žalobca dozvedel, že by to ich nemalo byť a vtedy začal žalobcov otec dávať pozemky do poriadku. Aj otec sa v tom roku dozvedel, že to ich nie je, podal návrh na dodatočné dedičské konanie po babke a dedkovi. Po babke sa aj prededilo, po dedkovi nie. Žalobca vysvetlil, že jeho dedko bol V. J. a za manželku mal T.. Na liste vlastníctva je ako vlastník písaný ešte pradedko V. J., ktorý mal za ženu A. A.. Žalobca uviedol, že nemali dôvod sledovať kataster a ani v tom čase sa kataster riadne odsledovať nedal. On nemal snahu si to overovať, pretože si bol istý, že je to ich. Až v tom roku 2018, keď ich to upozornili, zistil, že to má patriť ešte niekomu inému. Žalobca nevedel ani to, že sporný pozemok nebol predmetom dedenia po babke T.. Právny zástupca žalobcu až na pojednávaní uviedol, že titul nadobudnutia má byť dedičské rozhodnutie po babke T. a V. J.. Ak všetko ostatné okolo tejto záhrady bolo prededené v prospech otca žalobcu a táto záhrada ostala neprededená, tak dôvodne sa otec žalobcu domnieval, že aj táto parcela mu patrí. Doplnil, že po smrti otca žalobcu ako vydržiteľa by vzhľadom na jeho úmrtie dedil žalobca, jeho sestra, ktorá sa vzdala všetkých nárokov aj matka, ktorá v priebehu tohto konania zomrela a ktorá sa tiež vzdala čestným prehlásením všetkých nárokov vo vzťahu k tomuto pozemku, ktorý by patril prípadne aj do BSM. Z tohto dôvodu mal za to, že žaloba bola podaná správne. Mal za to, že nastal omyl, keď napriek tomu, že táto parcela nebola uvedená v dedičskom rozhodnutí, otec žalobcu sa dôvodne domnieval, že aj táto, tak ako všetky ostatné, mu patrili. Nevie presne povedať, čo bolo všetko prededené, okrem tohto jedného pozemku, ale žalobcov otec bol dôvodne v tom, že je vlastníkom aj tohto pozemku a po jeho smrti v tomto domnení bol aj žalobca. Žalovaní 1, 4 a 5 trvali na tom, že absentuje dobromyseľnosť, chýba titul nadobudnutia a žalobca si odporuje, ak v žalobe tvrdil, že s otcom vedeli, že sporný pozemok je písaný na inú osobu a na pojednávaní tvrdí, že sa to dozvedeli až v roku 2018. Tiež namietali, že ani z daňových výmerov nevyplýva, že by predmetom dane bola aj sporná parcela. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vedel, že táto predmetná parcela nie je prededená, nie je zrejmé, na základe čoho mohol jeho otec vyvodzovať, že táto parcela v jeho prospech prededená bola. Tiež namietali, že až na pojednávaní začal žalobca tvrdiť titul nadobudnutia, čo mal tvrdiť už skôr a ak tak neučinil, je to v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania. Tiež poukazovali na to, že ak sa matka žalobcu a jeho sestra vzdali dedičského práva po otcovi, toto nemôže byť platné, keď sa vzdali vopred práv, čo nie je prípustné. Ak žalobca tiež uvádzal, že vstúpil do držby spolu s otcom, v takomto prípade by polovicu pozemku mohol nadobudnúť otec žalobcu a polovicu žalobca po uplynutí vydržacej doby.

9. Zákonné ustanovenia:

Podľa , Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a )splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>). (3) Do doby podľa

odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4)Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby

Podľa , Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa , V konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.

Podľa , Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi.

10. V spore bolo zistené, že sporná parcela KNC parc.č. XXX je zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. Krivosúd

- Bodovka, kde ako výlučný vlastník je evidovaný J. V., nar. XX.XX.XXXX (ženatý s A., rod. A.), čo nebolo sporné. Tiež bolo zistené z vlastnej činnosti súdu, že táto osoba dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom sa vedie t.č. dodatočné dedičské konanie po ňom pod sp.zn. aj vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, ktoré nebolo ešte právoplatne skončené.

11. Sporným nebolo ani tvrdenie, že otec žalobcu J. J., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Nebolo sporné, že tento mal manželku P. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mala podľa nerozporovaných tvrdení žalobcu počas tohto sporu zomrieť. J. J. mal 2 deti - žalobcu a dcéru K. J.. Predložené boli čestné vyhlásenie P. a K. J., ktoré sa zriekli nárokov z titulu dedenia po J. J. vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti a súhlasili s priznaním vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

12. Nebola sporná ani žalobcom opísaná genéza po, na liste vlastníctva, zapísanom vlastníkovi sporného pozemku, V. J., (ženatý s A. A.), zomrelom v roku XXXX . Jeho právni nástupcovia sú:

A/ V. J. (ženatý s T. J.), ktorý už zomrel. Právni nástupcovia po ňom sú: J. J. - zosnulý otec žalobcu X. J. - žalovaný 1/ K. Q. - žalovaný 2/ M. F. - žalovaná 3/

B/ P. J., ktorý už zomrel. Právni nástupcovia po ňom sú: F. J. - žalovaný 4/ D. J. - žalovaný 5/ M. P., ktorá zomrela, a nástupcami po nej sú: P. V. - žalovaná 6/ D. P. - žalovaný 7/ A. P. - žalovaná 8/. Takto rodinnú genézu opísal žalobca v žalobe, pričom žalovaní nenamietali jej nesprávnosť.

13. Žalobca podal určovaciu žalobu v zmysle (o určenie, že tu právo je). V zmysle uvedeného je možné domáhať sa úspešne určenia, že tu právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého : „Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z listu vlastníctva preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.“ Súd konštatuje, že žalobca za stavu, keď vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti je na liste vlastníctva zapísaná ako vlastník iná osoba, má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozsudok vyhovujúci jeho žalobe, by bol podkladom pre zápis tvrdeného vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech neho.

14. Žalobca žalobu skutkovo odôvodňoval tak, že jeho zosnulý otec sa stal za svojho života výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti v dôsledku vydržania, keď vydržacia doba začala mu plynúť v roku 1993 a mala uplynúť v roku 2004 (opakovane takto vymedzované v žalobe na č.l. 3, 3 rubová strana aj 4, a rovnako tak to skutkovo žalobca vymedzil aj na výslovný dopyt súdu na pojednávaní). Otec žalobcu zomrel v roku 2019, pričom žalobca ako jeho právny nástupca - dedič žiada, aby súd určil, že je on výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť v dedičskom konaní po otcovi žalobcu celkom zrejme nebola prededená, nakoľko žalobcovmu otcovi zápis na liste vlastníctva k tejto nehnuteľnosti nesvedčal a ani nesvedčí, a preto nebol sporný pozemok poňatý do dedičského konania po ňom, čo ani nebolo sporné. Súd konštatuje, že vzhľadom na skutkové vymedzenie žaloby, keď sa tvrdí, že právny predchodca žalobcu - poručiteľ ako vydržateľ nadobudol sporný pozemok za života do svojho výlučného vlastníctva, žalobca sa nemôže ako jeho dedič (jeden z jeho dedičov) domáhať určenia, že on je výlučným vlastníkom takto, jeho otcom za života vydržanej, spornej nehnuteľnosti. Dedič sa totiž nemôže s úspechom domáhať žalobou určenia, že je vlastníkom veci (patriacej inak do dedičstva), pokiaľ táto vec nebola najskôr predmetom konania o dedičstve.

15. Vydržanie je považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé.

16. Zo skutkových tvrdení prezentovaných v konaní žalobcom vyplýva, že k vydržaniu malo dôjsť ešte za života jeho otca v prospech jeho otca (ktorého sám označuje ako osobu, ktorá sa ešte za svojho života mala stať v dôsledku vydržania výlučným vlastníkom sporného pozemku ). V čase smrti otca žalobcu v roku 2019 platilo, že v zmysle sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Na význam tohto ustanovenia upozornil najvyšší súd už v rozsudku z 27. apríla 2004 sp. zn. , v ktorom uviedol, že i keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára ( ). Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ak žalobca tvrdil, že podal správnu žalobu, keď sa domáha určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech ako dedič poručiteľa, ktorý poručiteľ mal sporný pozemok za života vydržať do svojho výlučného vlastníctva, súd konštatuje, že uvedené vzhľadom na citované závery akceptované súčasnou ustálenou judikatúrou, nie je možné ( k tomu napr. rozhodnutie NSSR sp.zn. z 31.03.2014). Princíp úradnej ingerencie do nadobúdania dedičstva, ktorá je v zmysle ustanovení o konaní o dedičstve zakotvených v zverená súdu, akcentovali aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad rozsudok z 19. septembra 2007 sp. zn. a uznesenie z 31. januára 2011 sp. zn. ). Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami o dedičskom konaní, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Žaloba, ktorú podal žalobca, obchádza dedičské konanie. Úlohou súdu v civilnom spore nie je nahrádzať dedičské konanie, ustaľovať okruh dedičov, skúmať dedičskú ne/spôsobilosť a pod. Napokon, žaloba žalobcu (nebyť aj vyššie uvedeného) nereflektuje ani to, že on nie je sám dedičom po poručiteľovi, ktorý podľa jeho tvrdení mal nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k spornému pozemku za svojho života, keď sú tu aj ďalšie osoby, ktorým by (za predpokladu preukázania toho, že skutočne poručiteľ nadobudol výlučné vlastnícke právo k pozemku za života a bol jeho vlastníkom aj ku dňu smrti) svedčal podiel na tomto pozemku. Síce žalobca predložil vyhlásenia spoludedičov, že títo nenamietajú nič proti tomu, že oni z takto (do dedičstva patriaceho pozemku) nič nenadobudnú, ale toto vyhlásenie nemá v civilnom spore relevanciu. Takto na pripadnutí sporného pozemku žalobcovi, by sa mohli spoludedičia dohodnúť v dedičskom konaní, kde je takýto postup riadne upravený. Súd tak na základe žaloby žalobcu vlastne má konať aj o podieloch, ktoré by inak (za stavu tvrdeného výlučného vlastníctva poručiteľa) mali patriť aj iným osobám - žalobcovým spoludedičom, a teda žalobca žiada, aby súd konal o právach niekoho, kto ani nie je strana sporu. Teda na základe žalobcovej žaloby má mu pripadnúť celá nehnuteľnosť patriaca poručiteľovi, a teda aj podiely, ktoré by mu inak nepatrili, čím

by prakticky súd zbavil práva aj subjekty, ktoré v spore ani ako strany sporu nevystupujú, čo je ďalší procesný nedostatok tejto žaloby. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobu zo všetkých uvedených dôvodov zamietol. Žalobe nie je možné vyhovieť, pretože ako správny a vhodný prostriedok ochrany (uplatnenia) práv prichádza do úvahy žaloba o určenie, že sporný pozemok patrí do dedičstva po otcovi žalobcu.

17. Na doplnenie súd uvádza, že ak žalobca tvrdil, že sporný pozemok mal za svojho života vydržaním nadobudnúť jeho zosnulý otec do svojho výlučného vlastníctva, je možné mať pochybnosti, či tomu tak mohlo byť, pretože zo žalobcových tvrdení vyplýva, že otec a matka žalobcu boli manželia ešte v čase otcovej smrti a predpokladá sa, že teda trvalo v tom čase aj ich bezpodielového spoluvlastníctvo manželov - BSM. Platí pritom, že ak podmienky vydržania vlastníckeho práva k veci splní jeden z manželov za trvania manželstva, stáva sa vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva (viď tiež rozsudky najvyššieho súdu z 23. apríla 2004 sp. zn. a z 28. februára 2007 sp. zn. ). Súd neskúmal, či mali rodičia žalobcu za života modifikované BSM, alebo nie, pretože to bolo vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby opísaný vyššie nehospodárne, ale konštatuje, že aj keby bol predmetný pozemok vydržaný do BSM rodičov žalobcu (ktoré zaniklo smrťou prvého z manželov a bolo ho teda treba i vyporiadať), aj tak sa žalobca nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech za stavu, keď tento predmet vydržania nebol súčasťou vyporiadania vrámci dedičského konania po žalobcovom právnom predchodcovi. Aj v takomto prípade by súd musel žalobu prakticky zo zhodných dôvodov, ako sú vyššie uvedené, zamietnuť. 18. Súd ešte dodáva, že iný prípad by bol a inak by sa musela posudzovať tak skutkovo vymedzená žaloba, kde by žalobca tvrdil, že vydržateľom sporného pozemku sa stal až on, teda kedy by žalobca síce žiadal započítať dobu dobromyseľnej držby svojho právneho predchodcu, avšak jej zavŕšenie (uplynutie) by nastalo až počas následnej držby žalobcu, a teda vydržateľom by sa stal až žalobca. Vtedy by predmet vydržania nepatril do dedičstva po právnom predchodcovi (pretože ten ešte podmienky vydržania ku dňu svojej smrti nesplnil), ale bolo by možné domáhať sa určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcu, pretože až ten (so započítaním doby predchodcu) vydržanie splnil a zavŕšil, a teda až ten vlastníckeho právo potenciálne mohol týmto spôsobom nadobudnúť. Takto ale žaloba skutkovo odôvodnená nebola, keď vo svojich písomných podaniach (ako bolo vyššie uvedené), ale aj na pojednávaní žalobca opakovane a výslovne tvrdil, že to bol už jeho otec, ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k spornému pozemku za svojho života a on sa domáha určenia vlastníckeho práva ako jeho právny nástupca. 19. Súd ešte pre úplnosť uvádza k ďalším produkovaným tvrdeniam žalobcu spočívajúcim v tom, že mal aj on v roku 1993 vstúpiť do držby spolu so svojím otcom (čím zrejme žalobca tiež chcel naznačiť, že aj jemu mala súbežne s otcom v roku 2004 uplynúť vydržacia doba), že tieto jeho tvrdenia sú v rozpore s ostatnými jeho tvrdeniami, s ktorými sa súd zaoberal vyššie, a síce sú v rozpore s tým, že žalobca primárne tvrdí, že len jeho otec sa mal stať v roku 2004 titulom vydržania výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti a on sa domáha svojho práva na súde ako jeho právny nástupca. I napriek tomu, že na pojednávaní žalobca túto verziu svojich skutkových tvrdení, na ktorej stavia žalobu, potvrdil a s touto argumentáciou sa súd už vyššie vysporiadal, súd má za potrebu vyjadriť sa aj k týmto (alternatívne) produkovaným skutkovým tvrdeniam. Súd uvádza, že ak by teda to bolo so vstupom do držby tak, ako tiež žalobca tvrdí, že mali do nej vstúpiť žalobca aj jeho otec v roku 1993, ktorí sa spoločne mali podľa svojich slov dobromyseľne starať a užívať predmet sporu, že títo by potenciálne (za splnenia ostatných predpokladov vydržania), mohli vydržať spornú nehnuteľnosť nanajvýš len do podielového spoluvlastníctva - polovica otec žalobcu a polovica žalobca, (resp. vzhľadom na vyššie uvedené, že sa nadobúda predmet vydržania za trvania manželstva do BSM, tak polovica by patrila do BSM rodičov žalobcu a polovica žalobcovi). Ani za takéhoto skutkového stavu by žaloba nebola v celom rozsahu úspešná, pretože len 1 by potenciálne mohla z titulu vydržania patriť žalobcovi (ak by tento riadne tvrdil a preukázal o.i. aj titul) a zvyšná 1 by patrila do dedičstva po poručiteľovi (resp. do zaniknutého BSM rodičov žalobcu). Súd sa však takto vymedzeným skutkovým stavom bližšie nezaoberal, pretože sám žalobca na pojednávaní výslovne vymedzil žalobu tak, že výlučným vlastníkom - vydržateľom predmetu sporu sa stal otec žalobcu za svojho života a on žalobu podáva ako jeho právny nástupca. Netrval teda celkom jasne na tom vymedzení, že by on v roku súbežne s otcom tiež vydržal čo i len v časti predmetnú parcelu. Súd však mal potrebu sa k uvedenému vyjadriť aj preto, že žalovaní 1, 4 a 5 na toto tiež poukazovali v záverečnej reči, s ktorou obranou sa súd stotožnil. 20. Súd aj s poukazom na rôzne skutkové vymedzenie (odsek 16 a 19) uvádza, že sám žalobca si zrejme celkom neujasnil, ako chce svoju žalobu odôvodňovať, pretože ju vymedzoval rôzne na rôznych miestach (až na otázku súdu na pojednávaní sa to ustálilo), pričom takéto rôzne skutkové vymedzenia

má aj (ako bolo vyššie opísané) rôzne právne následky. Takéto odlišné skutkové odôvodnenie však poukazuje na nekonzistentnosť tvrdení žalobcu. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. 21.Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, ktoré spočívajú v procesných nedostatkoch, súd majúc na zreteli hospodárnosť konania, nevykonal dokazovanie listín predložených žalobcom za účelom preukázania splnenia podmienok vydržania, keďže zistenia z nich vyplynuté by nemali za následok iné rozhodnutie súdu. Z rovnakých dôvodov bolo nadbytočné vypočúvať navrhovaných svedkov a aj zadovažovanie listín a vyjadrení z príslušnej obce, ktorá vyrubovala daň zo spornej nehnuteľnosti. Tieto dôkazy by nemohli privodiť žalobcovi úspech v spore, keď dôvodom zamietnutia sú nedostatky opísané vyššie. 22. Súd ešte musel rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania, ktorý vzniesla žalovaná 3/, ktorá sa domáhala prerušenia tohto konania do právoplatného skončenia dodatočného dedičského konania po zapísanom vlastníkovi spornej nehnuteľnosti, V. J. , zomr. v roku XXXX, ktoré sa na tunajšom súde vedie pod sp.zn. . 23. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

24. Prerušenie civilného sporového konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu. Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa je vedené v podstatnej miere v súlade zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej.

25. Súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie opísané nedostatky žaloby, ktoré bránia tomu, aby bol žalobca úspešný, nebolo za tejto situácie dôvodné, aby súd konanie prerušil do skončenia dodatočného dedičského konania. Pretože, aj po vyčkaní na jeho ukončenie, výsledok dedičského konania by nemal vplyv na výsledok tohto sporu. Totiž výsledok dedičského konania, nech už by bol akýkoľvek, by nemohol ovplyvniť záver súdu o tom, že žaloba je ako nevhodne zvolený prostriedok domáhania sa práv žalobcu, nedôvodná. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na ďalší procesný nedostatok žaloby, ktorý by tiež podporne bránil jej vyhoveniu, a síce to, že žalobca zažaloval v tomto spore potenciálnych právnych nástupcov nežijúceho, na liste vlastníctva zapísaného, vlastníka spornej nehnuteľnosti, čo však ale v zmysle aktuálnej judikatúry nie je prípustné. Platí totiž, že pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia konkrétny dedič nadobúda vec, nemôže sa žalobca domáhať určenia vlastníckeho práva proti subjektu, o ktorom len predpokladá, že v súvislosti so spornou nehnuteľnosťou je právnym nástupcom zomrelej osoby vedenej v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti ( k tomu podrobnejšie napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 20.11.2019). Názor žalobcu uvedený v žalobe, a síce, že v danej veci je za stavu, ak sporná nehnuteľnosť aktuálne nie je prededená, nutné žalovať priamo právnych nástupcov zomrelej osoby uvedenej v katastri nehnuteľností, nie je správny. Tento procesný nedostatok by teoreticky bol zhojiteľný tým, že by sa vyčkalo na výsledok začatého a ešte neskončeného dedičského konania po zapísanom zomrelom vlastníkovi V. J., a následne by žalobca okruh žalovaných upravil podľa výsledku tohto dedičského konania tak, že by ďalej sa konalo len s tým, kto spornú nehnuteľnosť zdedí. Avšak, aj keby k takejto úprave následne došlo, čím by sa uvedený nedostatok odstránil, stále by tu boli ďalšie prekážky, ktoré vyhoveniu žaloby bránia, a síce pretrvávali by dôvody uvedené v odsekoch 16 až 19, pre ktoré by bez ohľadu na výsledok dedičského konania súd musel žalobu zamietnuť tak či onak. Ani výsledok dedičského konania a do úvahy prichádzajúca úprava okruhu žalovaných subjektov by priaznivejšie rozhodnutie žalobcovi nepriniesli. Za takéhoto stavu preto prerušenie konania nebolo dôvodné ani hospodárne, a preto súd návrh na prerušenie konania zamietol. Napokon, návrh na prerušenie konania podala žalovaná 3/ a ani nie žalobca, hoci on je práve tou stranou sporu, ktorá spôsobila procesný nedostatok, ktorý by sa dal prerušením konania odstrániť. 26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaní boli v konaní o žalobe v celom rozsahu úspešní, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, priznal im súd voči plne neúspešnému žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.