Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1Er/32/2017

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej H. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. - T., T. XXXX/XX, o vymoženie povinnosti zaplatiť 1.254,10 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 073815 zo dňa 26. 01. 2017 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 1 254,10 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., ktorým bola žalovaná (povinná) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1 254,10 Eur s prísl, trovy rozhodcovského konania a poplatok za rozhodcovské konanie 352,40 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 167,52 Eur.

2. Povinná dňa 07. 09. 2017 podala súdu návrh na zastavenie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a neprijateľné zmluvné podmienky. Okresný súd Brezno o návrhu povinnej rozhodol uznesením č.k. -71 zo dňa 24. 09. 2018, tak že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že materiálny prieskum právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorého sa povinná dovoláva, by bol možný v zmysle ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 Účastníci konania musia v prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinná svoju zákonnú možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyužila. Na výzvu rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede, po iniciovaní rozhodcovského konania oprávneným, žiadnym spôsobom nereagovala. K namietanej neexistencii, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu a tým spôsobenej materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, súd uviedol, že písomná dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy - táto dohoda bola teda individuálne dohodnutá a svedčí o vôli dlžníka pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy majú aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán; návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnej na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť záver,

že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Článok 3 rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého vyplýva, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Ďalej bolo v citovanom článku uvedené, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V Článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a že dlžník nie je povinný prijať návrh i tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Z daného textu je podľa názoru súdu zrejmé, že povinná pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mala možnosť získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že jej bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ bola povinnej na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste (hárku) papiera v rozsahu 7 článkov obsahu, s vysvetlením, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Rozhodcovská zmluva je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme, s použitím dostatočne veľkého druhu a formy písma, nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami a aj technicky tvorí samostatnú listinu, zreteľne označenú, ktorú povinná ako spotrebiteľ mohla a nemusela potvrdiť svojím podpisom. Povinná mala právo v lehote 14 dní od zmluvy odstúpiť, na čo bola v zmluve osobitne upozornená; túto možnosť však nevyužila. Bola jej daná možnosť ako spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu alebo či v určenej lehote po uzavretí zmluvy jednostranne rozhodcovskú zmluvu vypovedá. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by samé o sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Záverom súd konštatoval, že zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla nič, čo by nasvedčovalo tomu, že právo oprávneného vyplývajúce z exekučného titulu zaniklo, ani žiadny dôvod, pre ktorý by exekúciu nebolo možné vykonať, alebo pre ktorý by bola exekúcia neprípustná.

3. Proti uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote odvolanie. Uznesením, č.k., -108 zo dňa 28. 03. 2019 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. -71 zo dňa 24. 09. 2018 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie Okresného súdu Brezno vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, následkom čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu, ktorú povinná podpísala v Brezne dňa 25. júla 2013 a oprávnený v Bratislave dňa 26. júla 2013. Z toho je zrejmé, že pokiaľ mala predmetná Rozhodcovská zmluva vzniknúť, muselo prijatie návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť podľa . Oprávnený neprezentoval doručenie prijatia návrhu Rozhodcovskej zmluvy povinnej. V spise nie je prezentované ani to, či a kedy povinná, ktorá mala podpísať Rozhodcovskú zmluvu dňa 25. júla 2013, zaslala a doručila veriteľovi návrh Rozhodcovskej zmluvy a nie je prezentované, či oprávnený svoje prijatie návrhu urobil v primeranej lehote, a teda či a kedy prijatie návrhu doručil povinnej. Táto skutočnosť nebola oprávneným prezentovaná, a teda odvolací súd má zato, že exekučný súd predčasne rozhodol, keď zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie, keďže nedostatočne posúdil, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, nemožno na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože ide o nulitný (ničotný) akt. Aj keď oprávnený formálno-právne mal prijať „návrh“ Rozhodcovskej zmluvy od povinnej, a teda prijať návrh Rozhodcovskej zmluvy skôr podpísaný povinnou, je to fakticky oprávnený, kto vopred naformuloval znenie Rozhodcovskej zmluvy, jednostranne bez predchádzajúcej vzájomnej

dohody predložil povinnej na podpísanie návrh formulárovej - adhéznej zmluvy, ktorý povinná mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť. Už z uvedeného je zrejmé, že postup oprávneného, ktorý svojím konaním stavia spotrebiteľa do pozície navrhovateľa rozhodcovskej zmluvy, pričom oprávnený až následne prijíma „návrh rozhodcovskej zmluvy“ skôr podpísaný spotrebiteľom, svedčí o obchádzaní zmyslu a účelu ustanovení o vzniku zmluvných záväzkov podľa a nasl. .

3. Okresný súd uznesením, č.k. -119 zo dňa 05. 09. 2019 opätovne rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že oprávnený dostatočným spôsobom nepreukázal, že medzi zmluvnými stranami (oprávneným a povinnou) bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Napriek tomu, že oprávnený mal podľa predložených listín prijať návrh Rozhodcovskej zmluvy od povinnej, je to fakticky oprávnený, ktorý vopred naformuloval znenie Rozhodcovskej zmluvy, jednostranne bez predchádzajúcej vzájomnej dohody predložil povinnej na podpísanie návrh formulárovej zmluvy, ktorý povinná mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť. Už z uvedeného je zrejmé, že postup oprávneného, ktorý svojím konaním stavia povinnú do pozície navrhovateľa rozhodcovskej zmluvy, pričom oprávnený až následne prijíma návrh rozhodcovskej zmluvy skôr podpísaný spotrebiteľom, svedčí o obchádzaní zmyslu a účelu ustanovení o vzniku zmluvných záväzkov podľa a nasl. . Súd ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne a materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou. Ak nebolo preukázané, že rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu bola platne uzavretá, nie je možné na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože ide o nulitný (ničotný) akt.

4. Proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č.k. -119 podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, č.k. -154 zo dňa 30. 06. 2020 zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Brezno, č.k. -119 zo dňa 05. 09. 2019 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie Okresného súdu Brezno vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, následkom čoho exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu, ktorú povinná podpísala v Brezne dňa 25. 07. 2013 a oprávnený v Bratislave dňa 26.07. 2013. Z toho je zrejmé, že pokiaľ mala predmetná Rozhodcovská zmluva vzniknúť, muselo prijatie návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť podľa . Oprávnený neprezentoval doručenie prijatia návrhu Rozhodcovskej zmluvy povinnej. V spise nebolo prezentované ani to, či a kedy povinná, ktorá mala podpísať Rozhodcovskú zmluvu dňa 25. 07. 2013, zaslala a doručila veriteľovi návrh Rozhodcovskej zmluvy a nie je prezentované, či oprávnený svoje prijatie návrhu urobil v primeranej lehote, a teda či a kedy prijatie návrhu doručil povinnej. Táto skutočnosť nebola exekučným súdom nijakým spôsobom zisťovaná, a to aj napriek tomu, že ho odvolací súd uznesením č. k. -108 zo dňa 28. marca 2019 na vykonanie dokazovania v tomto smere zaviazal, a teda odvolací súd má zato, že exekučný súd predčasne rozhodol, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, keďže nedostatočne posúdil, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne i materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou. Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, nemožno na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože ide o nulitný (ničotný) akt. Krajský súd v Banskej Bystrici navyše podotkol, že aj keď oprávnený formálno-právne mal prijať „návrh“ Rozhodcovskej zmluvy od povinnej, a teda prijať návrh Rozhodcovskej zmluvy skôr podpísaný povinnou, je to fakticky oprávnený, kto vopred naformuloval znenie Rozhodcovskej zmluvy, jednostranne bez predchádzajúcej vzájomnej dohody predložil povinnej na podpísanie návrh formulárovej - adhéznej zmluvy, ktorý povinná mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť. Už z uvedeného je zrejmé, že postup oprávneného, ktorý svojím konaním stavia spotrebiteľa do pozície navrhovateľa rozhodcovskej zmluvy, pričom oprávnený až následne prijíma „návrh rozhodcovskej zmluvy“ skôr podpísaný spotrebiteľom, svedčí o obchádzaní zmyslu a účelu ustanovení o vzniku zmluvných záväzkov podľa a nasl. .

5. Súd opätovne rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uznesením, č.k. -170 zo dňa 05. 02. 2021 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že oprávnený dostatočným spôsobom nepreukázal, že medzi zmluvnými stranami (oprávneným a povinnou) bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Oprávnený mal prijať návrh Rozhodcovskej zmluvy od povinnej deň nasledujúci po dni, kedy povinná návrh rozhodcovskej zmluvy podpísala. Povinná má pritom bydlisko v Brezne a oprávnený sídlo v Bratislave. Na základe predložených listín oprávnený preukázal, že povinná skutočne zasiela oprávnenému ako aj oprávnený povinnej určité listiny, avšak nebolo dostatočným spôsobom preukázané čo malo byť obsahom doručovaných zásielok. Oprávnený správne uvádzal, že je zrejmé, že povinná zmluvu o úvere skutočne podpísala a zaslala včas oprávnenému, čo preukazuje aj skutočnosť, že časť splátok povinná oprávnenému skutočne aj uhradila. Zo súdneho spisu ani zo spisu rozhodcovského súdu však nevyplýva, či bol oprávnenému zo strany povinnej skutočne doručený návrh Rozhodcovskej zmluvy podpísaný povinnou ani kedy mal byť doručený. Zo spisu ani z dokladov predložených oprávneným taktiež nevyplýva, či oprávnený zaslal povinnej prijatie návrhu Rozhodcovskej zmluvy v primeranej lehote, resp. či oprávnený vôbec prijatie návrhu povinnej doručil. Napriek tomu, že oprávnený mal podľa predložených listín prijať návrh Rozhodcovskej zmluvy od povinnej, je to fakticky oprávnený, ktorý vopred naformuloval znenie Rozhodcovskej zmluvy, jednostranne bez predchádzajúcej vzájomnej dohody predložil povinnej na podpísanie návrh formulárovej zmluvy, ktorý povinná mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť. Už z uvedeného je zrejmé, že postup oprávneného, ktorý svojím konaním stavia povinnú do pozície navrhovateľa rozhodcovskej zmluvy, pričom oprávnený až následne prijíma návrh rozhodcovskej zmluvy skôr podpísaný spotrebiteľom, svedčí o obchádzaní zmyslu a účelu ustanovení o vzniku zmluvných záväzkov podľa a nasl. . Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne a materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou. Ak nebolo preukázané, že rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu bola platne uzavretá, nie je možné na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože ide o nulitný (ničotný) akt.

6. Oprávnený podal proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č.k. -170 zo dňa 05. 02. 2021 v zákonnej lehote odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -199 zo dňa 30. 06. 2021 bolo napadnuté uznesenie Okresného súdu Brezno, č.k. -170 zo dňa 05. 02. 2021 zrušené a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu, ktorú povinná podpísala v Brezne dňa 25. 07. 2013 a oprávnený v Bratislave dňa 26. 07. 2013. Z toho je zrejmé, že pokiaľ mala predmetná Rozhodcovská zmluva vzniknúť, muselo prijatie návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť podľa . Oprávnený na základe výzvy exekučného súdu zo dňa 25. 09. 2020 predložil exekučnému súdu podaním zo dňa 02. 10. 2020 Zoznam prijatej korešpondencie od povinnej zo dňa 26. 07. 2013, z ktorého vyplýva, že oprávnený obdržal dňa 26. 07. 2013 zásielku od povinnej. Oprávnený predložil zároveň Poštový podací hárok zo dňa 30. 07. 2013, z ktorého vyplýva, že v tento deň poslal poštou zásielku povinnej. Oprávnený teda preukázal existenciu korešpondencie medzi povinnou a oprávneným, pričom vzhľadom na dátum podpisu Zmluvy a následné doručovanie je možné dôvodne predpokladať, že povinná zaslala a doručila veriteľovi návrh Zmluvy o úvere spolu s Rozhodcovskou zmluvou ako aj skutočnosť, že oprávnený svoje prijatie návrhu Zmluvy doručil povinnej a urobil tak v primeranej lehote. Krajský súd v Banskej Bystrici má preto zato, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že podľa neho oprávnený nepreukázal platné uzavretie Zmluvy o úvere a Rozhodcovskej zmluvy, a to napriek tomu, že oprávnený predložil dôkazy o doručení a odoslaní zásielok medzi povinnou a oprávneným, ktorých obsahom mala byť práve predmetná Zmluva o úvere a Rozhodcovská zmluva. Zo spisu tiež vyplýva, že povinná uzavretie Zmluvy a Rozhodcovskej zmluvy nikdy nenamietala. Exekučný súd tak nesprávne dospel k záveru, že Rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzatvorená. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a na ďalšie konanie.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa Zb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

10. Podľa , pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený, , aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s .

11. Podľa , včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

12. Podľa , včasné prijatie nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

13. Súd opätovne právne a skutkovo posúdil povinnej na zastavenie exekúcie ako aj zrušujúce uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -108 zo dňa 28. 03. 2019, -154 zo dňa 30. 06. 2020 a -199 zo dňa 30. 06. 2021 a v zmysle právnych názorov v nich vyjadrených opätovne rozhodol.

14. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -199 zo dňa 30. 06. 2021, že „ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení zo dňa 13. októbra 2011 sp. zn. , uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.“ Krajský súd v Banskej Bystrici zároveň uviedol, že oprávnený preukázal existenciu korešpondencie medzi povinnou a oprávneným, pričom vzhľadom na dátum podpisu Zmluvy a následné doručovanie je možné dôvodne predpokladať, že povinná zaslala a doručila veriteľovi Zmluvy o úvere spolu s Rozhodcovskou zmluvou ako aj skutočnosť, že oprávnený svoje prijatie Zmluvy doručil povinnej a urobil tak v primeranej lehote.

15. Súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že oprávnený dostatočným spôsobom preukázal, doručenie zásielok medzi zmluvnými stranami (oprávneným a povinnou). Oprávnený prijal Rozhodcovskej zmluvy od povinnej deň nasledujúci po dni, kedy povinná rozhodcovskej zmluvy podpísala. Vzhľadom na dátum podpisu zmluvy a následné doručovanie je možné dôvodne predpokladať, že povinná zaslala a doručila veriteľovi rozhodcovskú zmluvu, ako aj skutočnosť, že oprávnený svoje prijatie zmluvy doručil v primeranej lehote.

16. Na základe uvedených skutočností a to preto, že oprávnený dostatočným spôsobom preukázal uzavretie rozhodcovskej zmluvy s povinnou, rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadreného v uzneseniach , č.k. -108 zo dňa 28. 03. 2019, -154 zo dňa 30. 06. 2020 a -199 zo dňa 30. 06. 2021, súd mal za to, že oprávnený s povinnou platne uzavrel rozhodcovskú zmluvu, ktorá je podkladom na vydanie exekučného titulu.

17. Súd zotrval na dôvodoch na zamietnutie na zastavenie exekúcie uvedených v uznesení č.k. -71 zo dňa 24. 09. 2018, podľa ktorého materiálny prieskum právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorého sa povinná dovoláva, by bol už nie možný Účastníci konania musia chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom povinná svoju zákonnú možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyužila.

18. Súd na základe uvedených skutočností a to z dôvodu, že materiálny prieskum rozhodcovským rozsudkov už nie je možný ako aj preto, že súd mal za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá, povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací ) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe ( ) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.