Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Ntok-1-2021.pdf
PDF · 78.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5Ntok/1/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného W. K., nar. XX.X.XXXX, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Krajského súdu v Trnave sp. zn. 15T/3/2003, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.9.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného W. K., nar. XX.X.XXXX na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 15T/3/2003 zamieta, pretože neboli zistené podmienky na obnovu konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
1. Odsúdený podal na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania vo veci 15T/3/2003, ktorý odôvodnil tým, že je v tejto veci nevinný a chce dokázať svoju nevinu. Na výzvu súdu doplnil prostredníctvom obhajcu odôvodnenie svojho návrhu, v ktorom uviedol, že sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dozvedel o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré boli skôr neznáme a domnieva sa, že by mohli samy o sebe alebo v spojení so skôr známymi dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Ide o svedkov C. E., W. K., W. E., C. K. a P. I.. Podstatou nových svedectiev mala byť informácia od C. E., že tento vie, že odsúdený sa trestného činu (vraždy) nedopustil. Menovaní svedkovia sa mali odsúdenému vyjadriť alebo naznačiť, že vedia, že odsúdený trestný čin vraždy nespáchal. P. I. mal odsúdenému napísať list, v ktorom sa mal k skutku (trestnému činu vraždy) priznať. Podľa odsúdeného ide o nové skutočnosti, ktorými možno odôvodniť povolenie obnovy konania. Navrhol, aby súd povolil obnovu konania a zrušil všetky výroky napadnutého rozsudku, t. j. rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.6.2005, č. k. 15T/3/2003-477. 2. Na verejnom zasadnutí súdu, odsúdený zotrval na svojom návrhu. Súd oboznámil podstatný obsah spisu Krajského súdu v Trnave vedený pod sp. zn. 15T/3/2003 a podstatný obsah spisu vedeného o návrhu na povolenie obnovy konania. Súd odmietol návrh obhajoby na vypočutie svedkov, ktorých odsúdený uviedol vo svojom návrhu a ktorí sú menovaní v odseku 1 tohto uznesenia. 3. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 396 ods. 1 Trestného poriadku obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby. Podľa § 396 ods. 3 Trestného poriadku v prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného.
Podľa § 397 ods. 2 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku úd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. 4. Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Z hľadiska splnenia podmienok povolenia obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov je súd v zásade oprávnený zaoberať sa iba tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ domáha povolenia obnovy konania. To znamená, že iba pri tých výrokoch rieši súd otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo dôkazy by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť ich zmenu. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (napr. výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede tzv. spolupracujúceho svedka). Ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu. 5. V zmysle zásad a východísk, uvedených v predchádzajúcom odseku, súd zisťoval, či v konaní o povolení obnovy konania boli predložené alebo označené také dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. 6. Odsúdený bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.6.2005, č. k. 15T/3/2003-477 uznaný za vinného, že 1/ v noci zo 04.07.2003 na 05.07.2003 v čase okolo polnoci v katastrálnom území obce K., asi XXX m od rodinného domu č. XXX, na pravej strane poľnej cesty, v miestnej časti G. smerom na obec E. po predchádzajúcom slovnom nedorozumení fyzicky napadol S. I., a to tok, že ju rukou viackrát udrel do oblasti tváre, následkom čoho upadla do bezvedomia a spadla na zem, kde ju najmenej trikrát udrel kladivom do oblasti hlavy a následne zahrabal do zeme, čím jej spôsobil vpáčivú zlomeninu čelovej kosti vpravo, temenovei kosti v strede a záhlavovej kosti mierne vpravo, zlomeninu klenby lebečnej v oblasti čela mierne vpravo a v čelovospánkovej oblasti vľravo s následným pomliaždením mozgu, čo bolo bezprostrednou príčinou smrti S. I. 2/ dňa 31.07.2003 v čase asi o 11.30 hod. v obcí K. cez dieru v oplotení vošiel do dvora rodinného domu č. XXX a následne cez neuzamknuté dvere vedúce do dielne vošiel priamo do rodinného domu č. XXX, kde z obývacej izby zobral retiazku zo žltého kovu o hmotnosti 17 g. retiazku zo žltého kovu s príveskom o hmotnosti 7g, pánsky pečatný prsteň zo žltého kovu o hmotnosti 9,6 g, pánsky pečatný prsteň zo žltého kovu o hmotnosti 11,2 g, televízor zn. Roadstar s ovládačom a mobilný telefón zn. Nokia s nabíjačkou, čím spôsobil majiteľke domu a veci K. V.kodu v celkovej sume 42.600,- Sk teda v bode l obžaloby iného úmyselne usmrtil, v bode 2 obžaloby neoprávnene vnikol do domu iného, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil takým činom škodu nie malú, čím spáchal v bode l obžaloby trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák, v bode 2 obžaloby trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. l Tr. zák., trestný čin krádeže podľa § 241 ods. l , ods. 3 písm. b) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. l Tr. zákona s použitím § 35 ods. 1 T. zák. účinného do 1.9.2003 na úhrnný trest odňatia slobody 14 /štrnásť/ rokov. Podľa § 39a ods.2 písm. c) Tr. por. sa pre výkon trestu zaraďuje do III. nápravno-výchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. l písm. a) Tá. zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci a to zaisteného kladiva - železného s drevenou rúčkou. Podľa a § 228 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný W. K. zaväzuje nahradiť poškodenej K. V., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 18.000,- Sk. Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. sa poškodená. K. V. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občiansko-právnych. Jeho odvolanie proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté ako nedôvodné uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2005, sp. zn. 1To 65/2005. 7. Odsúdenie navrhovateľa W. K. bolo založené predovšetkým na jeho výpovediach z prípravného konania, v ktorých sa opakovane priznal k spáchaniu trestného činu vraždy pošk. S. I., pri previerke jeho výpovede na mieste ukázal priebeh skutku, uviedol, kde zahodil vražednú zbraň (kladivo), ktoré bolo na mieste, ktoré označil aj nájdené. Až neskôr, na hlavnom pojednávaní, začal spáchanie trestného
činu vraždy popierať. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že jeho výpovede z prípravného konania považuje za pravdivé a sú potvrdené aj ďalšími dôkazmi. Na druhej strane jeho tvrdenia na hlavnom pojednávaní o tom, že S. I. neusmrtil, neboli potvrdené, naopak boli skôr v plnom rozsahu vyvrátené. Súd tiež uviedol, že vylučuje, že by si výpovede z prípravného konania vymyslel, tak, ako to tvrdil na hlavnom pojednávaní. 8. V prvostupňovom konaní súd vypočul i svedkov C. K. a W. E., C. E. a W. E.. Žiaden z týchto svedkov nebol svedkom trestného činu. Ohľadne výpovedí C. K. a W. E., ktoré mali slúžiť obhajobe obžalovaného (dnes odsúdeného navrhovateľa - W. K.), prvostupňový súd uviedol, že tieto sú prakticky zmätočné a nehodnoverné. 9. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožnil. List, ktorý uvádza odsúdený aj vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, bol oboznámený v odvolacom konaní a odvolací súd k nemu vykonal i dokazovanie, ktoré vyhodnotil tak, že odsúdený W. K. vo výkone väzby zneužil spoluväzňov na napísanie a odoslanie najmenej dvoch listov, ktorými sa snažil vytvoriť zdanie, že vraždu poškodenej spáchal jej manžel - P. I.. 10. Tunajší súd, pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, zistil, že ním predložené dôkazy, resp. skutočnosti, nie sú spôsobilé dosiahnuť v obnovenom konaní iné rozhodnutie o vine odsúdeného vo vzťahu k spáchaniu trestného činu vraždy, za skutok uvedený v bode 1 rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 2.6.2005 (ods. 6 tohto uznesenia). 11. Dnes právoplatné odsúdenie W. K. za spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, v znení účinnom v čase spáchania skutku, je založené predovšetkým na výpovediach dnes už odsúdeného W. K. tak ako to vyplýva zo stručného opisu zhodnotenia dôkazov, ako sú uvedené v odsekoch 7-9 tohto uznesenia. Výpovede tých svedkov, ktorí už boli v pôvodnom konaní vypočutí a ktorí majú údajne iné informácie o páchateľovi trestného činu, nemôžu odôvodniť iné rozhodnutie o vine a to práve s dôrazom na opakované priznanie sa odsúdeného k spáchaniu trestného činu. Ani jeden z svedkov, ktorých označuje vo svojom návrhu odsúdený, neboli priamym svedkom trestného činu (tak ako to vyplýva z výsledkov dokazovania vykonaného pri pôvodnom odsúdení, ako i z návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania). Ak by aj bola pravda, čo uvádzal odsúdený vo svojom návrhu, svedkovia majú informácie o nevine odsúdeného z druhej ruky, niektorí z počutia v krčme. Naviac, výpovede dvoch z navrhovaných svedkov (C. K. a W. E.) boli už v pôvodnom konaní označené ako zmätočné a nehodnoverné. Výsluch P. I. vo vzťahu k listu, ktorý má dokazovať nevinu obžalovaného už odmietol vykonať odvolací súd v pôvodnom konaní, pretože mal z výsluchu ďalších dvoch svedkov (spoluväzňov odsúdeného W. K.) za preukázané, že to bol práve odsúdený, ktorý zneužil spoluväzňov na napísanie a odoslanie listov, ktorými sa snažil vytvoriť zdanie, že vraždu poškodenej spáchal jej manžel - P. I.. Preto aj tunajší súd v konaní o návrhu na povolenie konania odmietol vypočuť týchto svedkov. 12. Pri konfrontácii dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, s navrhovanými svedkami, nie je logické sa domnievať, že by títo svedkovia uviedli nové, dosiaľ neznáme skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť dôkazy svedčiace o vine odsúdeného zo spáchania trestného činu vraždy a v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku teda neodôvodňujú iné rozhodnutie o vine odsúdeného zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona. Preto návrh odsúdeného zamietol ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť a to do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.