Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-7-2021.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4Csp/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v spore žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., t. č. M. S., O. XXXX/XXX - XX, o zaplatenie 494,55 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 83,83 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 494,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4,67 od 08.08.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 105,67 od 07.09.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,93 od 13.10.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,27 od 07.11.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 135,47 od 08.12.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,77 od 09.01.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,98 od 07.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45,79 od 10.03.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 83,83 eur a nahradiť trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len ako spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. sa so žalovaným dohodla na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka služieb. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytovala žalovanému služby, ktoré vyúčtovala o. i. faktúrou zo dňa 21.07.2017, uvedenou pod VS XXXXXXXXXX, vo výške 4,67 eur s lehotou splatnosti 07.08.2017, faktúrou zo dňa 21.08.2017, uvedenou pod VS XXXXXXXXXX, vo výške 105,67 eur s lehotou splatnosti 06.09.2017, faktúrou zo dňa 21.09.2017, uvedenou pod VS XXXXXXXXXX, vo výške 70,93 eur s lehotou splatnosti 12.10.2017, faktúrou zo dňa 21.10.2017, uvedenou pod VS XXXXXXXXXX, vo výške 44,27 eur s lehotou splatnosti 06.11.2017, faktúrou zo dňa 21.11.2017, uvedenou pod VS XXXXXXXXXX, vo výške 135,47 eur s lehotou splatnosti 07.12.2017, faktúrou zo dňa 21.12.2017, uvedenou pod VS XXXXXXXXXX, vo výške 56,77 eur s lehotou splatnosti 08.01.2018, faktúrou zo dňa 21.01.2018, uvedenou pod VS XXXXXXXXXX, vo výške 30,98 eur s lehotou splatnosti 06.02.2018 a faktúrou zo dňa 21.02.2018, uvedenou pod VS XXXXXXXXXX, vo výške 45,79 eur s lehotou splatnosti 09.03.2018. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky a neuhradil spoločnosti Slovak Telekom, a. s. vystavené faktúry, a to napriek opakovaným upomienkam. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému na žalobcu. Keďže je
žalovaný s úhradou faktúr v omeškaní, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorá je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). Podľa žalobcu tak dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. K žalobe žalobca priložil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.07.2017, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. 8215912012, faktúru č. 21002736957, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019 a výzvu na zaplatenie zo dňa 15.05.2020 s podacím hárkom.
2. Na výzvu súdu na vyjadrenie ohľadne splnenia podmienok podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, žalobca uviedol, že jeho právny predchodca vyzval žalovaného v súlade s týmto zákonným ustanovením na splnenie peňažného záväzku. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu, po uplynutí viac ako 90 dní, zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku žalobcovi. K tomuto podaniu žalobca priložil list zo dňa 11.03.2019 s názvom posledná výzva na zaplatenie pohľadávky a kópiu podacieho hárku.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ako zákon o elektronických komunikáciách), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
5. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha súdu umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
6. Podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvu o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných bodov. Písomnú zmluvy o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.07.2017, faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXXX, listu zo dňa 11.03.2019 s názvom posledná výzva na zaplatenie pohľadávky a kópie podacieho hárku, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019 a výzvy na zaplatenie zo dňa 15.05.2020 s podacím hárkom.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 14.07.2017 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe zmluvy sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaviazala poskytovať za odplatu žalovanému služby z balíka Happy XL NAJ. Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná aj zmluvná pokuta tak, že porušením záväzku viazanosti vznikne spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty podľa zmluvne dohodnutých podmienok.
11. Zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona o elektronických komunikáciách je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného a osobitého predpisu. Je nepochybné, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
12. Súd mal za nesporné, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. splnila svoj zmluvný záväzok a poskytla žalovanému služby podľa zmluvy. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystavila, v súlade s § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, žalovanému za poskytnutie služieb faktúry. Nesporným bolo aj to, že žalovaný za poskytnutie služieb odplatu neuhradil.
13. Súd v danej veci preskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorou sa v zmysle ustálenej judikatúry rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je totižto imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
14. V danom prípade malo, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, dôjsť dňa 09.08.2019 k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa vymáha v tomto konaní, na žalobcu. Postúpenie bolo súdu preukázané listom spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (postupcu) zo dňa 19.09.2019 s názvom oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý bol adresovaný žalovanému na adresu XXX XX M. S., O. XX.
15. Keďže Slovak Telekom, a.s. je podnikom poskytujúcim verejné služby podľa zákona o elektronických komunikáciách, bolo potrebné skúmať podmienky pre platné postúpenie pohľadávky nielen v zmysle Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle ustanovenia § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, z ktorého je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia zo strany podniku môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Poskytovateľ verejných služieb (podnik) má oprávnenie postúpiť len peňažný záväzok, s ktorým je dlžník (účastník) aktuálne po stanovenú dobu (dlhšie ako 90 dní) aj napriek písomnej výzve podniku nepretržite v omeškaní.
16. Súd preto v priebehu konania vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k splneniu zákonných podmienok postúpenia podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Zároveň súd žiadal žalobcu, aby predložil doklady preukazujúce dodržanie podmienok podľa tohto zákonného ustanovenia.
17. Žalobca k uvedenému uviedol, že jeho právny predchodca vyzval žalovaného v súlade s týmto zákonným ustanovením na splnenie peňažného záväzku. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu, po uplynutí viac ako 90 dní, zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku žalobcovi. K tomuto podaniu žalobca priložil list zo dňa 11.03.2019 s názvom posledná výzva na zaplatenie pohľadávky a kópiu podacieho hárku.
18. Preskúmaním tejto výzvy a podacieho hárku je zrejmé, že obsahom tejto výzvy skutočne bolo upozornenie žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávky inej osobe aj bez súhlasu žalovaného v prípade splnenia podmienok zákonného ustanovenia § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Avšak rovnako je zrejmé, že táto výzva nebola zaslaná na adresu pobytu žalovaného uvedenú v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to na adresu XXX XX M. S. (bez uvedenia názvu
ulice a súpisného alebo orientačného čísla domu), ale na adresu XXX XX M. S., O. XX. Táto adresa podľa zisťovania skutočného pobytu žalovaného, ktoré bolo uskutočnené za účelom doručenia žaloby žalovanému do vlastných rúk, nie je a ani nebola adresou pobytu žalovaného. Na základe uvedeného tak, napriek existencii výzvy podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, nie je možné považovať zákonnú povinnosť podľa tohto zákonného ustanovenia za splnenú. Nedošlo ani k omeškanie dlžníka po dobu viac ako 90 dní, nakoľko toto omeškanie musí nastať až po doručení výzvy („...ak je napriek písomnej výzve podniku jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní...“).
19. Keďže žalobca nedoručil žalovanému výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách a nie je možné konštatovať ani omeškanie žalovaného po dobu 90 dní od doručenia výzvy do postúpenia pohľadávky, nemožno konštatovať iné ako to, že neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na riadne postúpenie pohľadávky podnikom, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. poskytujúcou verejné služby.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. nebol oprávnený uplatňovanú pohľadávku postúpiť na žalobcu, ktorá skutočnosť zakladá, za takéhoto stavu ako bol zistený dokazovaním, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21. Zamietnutie žaloby znamená procesný úspech žalovaného, ktorému teda náleží nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).