Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/95/2020

Potvrdené rozhodnutím 5CoCsp/78/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej T. X., A.. XX.X.XXXX, W. P. A. M. XXX, zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 13, o zaplatenie 2.210,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24. septembra 2021 č.k. 1Csp/95/2020 - 258 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: B. O. X., X.. H.. E.., X. X. F. Č.. X, XXX XX W., G.: XXXXXXXX, právne zastúpeného H. D., X..H..E.., F. X, XXX XX W. - F., G.: XXXXXXXX, proti žalovanému: T. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. XXX XX P. A. M. XXX, právne zastúpený U.. P. X., Y. X. X. Š. A. XX, XXX XX X. A. Q., v konaní o zaplatenie 2.210,67 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva plná náhrada trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal v rámci upomínacieho konania dňa 29.4.2020 žalobu o zaplatenie istiny 2.2.10,67 € s príslušenstvom, pričom z dôvodu odporu, podaného voči vydanému platobnému rozkazu žalovaným, bola vec postúpená tunajšiemu súdu dňa 8.7.2020. Svoju pôvodnú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a nasl. zo dňa 24.06.2019 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. 2. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 30.12.2014 Zmluvu č. 5064650574 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. 3. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 26.04.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.04.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2 210,67 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 445,97 EUR, z riadneho úroku vo výške 633,80 EUR, z úroku z omeškania vo výške 108,46 EUR a z poplatkov vo výške 22,44 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. 4. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadne úhrady.

5. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 2 210,67 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1 445,97 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 633,80 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 108,46 EUR a z neuhradených poplatkov vo výške 22,44 EUR. 6. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia počnúc dňom 25.06.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. 7. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o úvere obsahovať ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ a táto zákonná náležitosť je v zmluve o úvere bezpochyby prítomná - už z prvého pohľadu na čl. I bod 1. zmluvy o úvere je zrejmé, že obsahuje údaj o výške, splatnosti, počte, periodicite splátok; všetky informácie ohľadne splátok boli žalovanému pred podpisom zmluvy odovzdané a žalovaný teda nepochybne vedel, ako má poskytnutý úver splácať. 8. Výklad príslušných ustanovení zákona, podávaný všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, žiaľ nie je jednotný. Práve preto je potrebné a o to žiaducejšie vykladať tieto vnútroštátne normy tzv. eurokonformným spôsobom a to aj v súlade s najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. Európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere; nevyžaduje ich osobitné (a v prípade rovnakej splatnosti zložiek splátky a rovnakej úrokovej sadzby na ne naviazanej i bezpochyby zbytočné) rozčlenenie na ich jednotlivé zložky (istina, úroky ...). Navyše, uvedené predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu, kedy členské štáty nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu zachovávať (a to ani súdnym výkladom vnútroštátnych noriem) prísnejšie pravidlá 9. Zákonná požiadavka uvádzať tzv. rozpis splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere neexistuje a neexistovala. Žalovaným zvolený príliš formalistický výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v rozpore s autentickým, logickým a systematickým výkladom zákona. 10. Cez logický výklad je nutné dospieť k správnej aplikácii daného zákonného ustanovenia a k záveru, že zákon tzv. rozpis splátok v zmluve o úvere nevyžaduje a nikdy nevyžadoval. Porovnanie miery zrozumiteľnosti vyjadrenia splátky úveru jednou sumou (žalobcom podávaný výklad) oproti vyjadreniu uvedenému cez tzv. rozpis splátok (t.j. dvoma a viacerými sumami; výklad podaný žalovaným) svedčí jednoznačne v prospech jednoduchšieho, nami zvoleného spôsobu - t.j. uvádzať sumu splátky jedným údajom. V opačnom prípade by bol spotrebiteľ pre zistenie celkovej výšky každej splátky odkázaný na matematickú operáciu súčtu jej jednotlivých zložiek. Priemerný spotrebiteľ by bol síce takejto matematickej operácie schopný, ale v prospech zrozumiteľnosti zmluvy (teda v prospech spotrebiteľa) je jednoznačne uvádzanie splátky jej celkovou sumou, než jej uvedenie iba výškami jednotlivých zložiek splátky (kedy je nutné ich spočítavať). Výpočet celkovej výšky splátky by bol dokonca o niečo komplikovanejší pri nerovnomernej amortizácii úveru. Je nedôvodné a nelogické vychádzať z prezumpcie, že zákonodarca mienil ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch dosiahnuť zmluvy preplnené (zahltené) číselnými údajmi ponechávajúce na spotrebiteľovi, aby si z nich sám vypočítal celkovú výšku každej jednotlivej splátky (z desiatok splátok) úveru. 11. V zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. 12. S ohľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere konkrétne z tabuľky ,,Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014“ zverejnenej dňa 30.09.2014), tak pre daný typ úveru (riadok ,,Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500 do 6500 eur vrátane“, stĺpec s údajom o RPMN pre ,,Zmluvná splatnosť od 5 do 10 rokov“) v danom čase bola hodnota RPMN vo výške 17,33 %. 13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v Zmluve je správne uvedená Priemerná hodnota RPMN. 14. Podľa čl. III bodu 3 žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámil so VOP, Úverovými podmienkami, Sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. 15. Celková výška spotrebiteľského úveru predstavuje sumu vo výške 2.000,- EUR, ktorá bola žalovanému poskytnutá. 16. Pri výpočte, pomocou spočítania všetkých predpísaných úhrad, je potrebné postupovať nasledovne: 83 x 46,93 EUR (splátky splatné od 28.02.2015 do 28.12.2021) + 1 x 43,49 EUR (splátka splatná 28.01.2022 v zmysle bodu 5.5.3 Úverových podmienok) = 3.895,19 EUR + 43,49 EUR = 3.938,68 EUR.

17. Poistenie schopnosti splácať úver ako typ zabezpečenia záväzkov plynúcich zo zmluvy o úvere je v tomto prípade fakultatívne, t.j. ide o možnosť, nie povinnosť dojednať taký druh poistenia dané vyplýva z časti II, bod 1 a 2 Zmluvy. Poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinné, žalovaný ho mohol odmietnuť. Keďže nebolo povinné (záležalo len od preferencie žalovaného), zmluvu o úvere bolo možné uzavrieť a úver poskytnúť za rovnakých podmienok aj bez poistenia. 18. Poistné do výpočtu celkových nákladov (a teda ani RPMN) v takom prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje - nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN - podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere): ,,Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“. 19. V zmysle vyjadrenia pôvodného veriteľa bola posudzovaná bonita žalovaného nasledovne:

- Primárna návratnosť bola overená nasledovne:

- Klientom deklarovaný, bankou akceptovaný príjem: 515,59 EUR

- Existujúce záväzky: 0 EUR

- Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov (55% z akceptovaného príjmu)

- Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok) : 515,59 * 55% = 283, 57 zaokrúhlene 284

- Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. 20. Existujúce splátky úverov a úverová história klienta bola overená dopytom do Úverového registra. 21. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity žalovaného) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Príjem bol žalovaným deklarovaný priloženým daňovým priznaním. 22. Nie je tak pravdivé tvrdenie, že veriteľ porušil uvedené predzmluvné povinnosti. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/ schopnosti splácať daný úver. Zákon o spotrebiteľský úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia zmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považujeme za plne v súlade s právnymi predpismi. 23. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len ako „ZoB“). V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: 1/ Výzvou zo dňa 24.03.2018, 2/ výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 26.04.2018, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy. 24. Žalobca pre úplnosť v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že má za to, že § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu). 25. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že

zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. 26. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. 27. Žalobca ďalej zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a § 92 ods. 8 ZoB žalobca uvádza nasledovné: 28. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 29. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. 30. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. 31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle . S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ZoB. 32. V ďalšom si žalobca dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 812 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastáva žalobca názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal.

33. K žalobe žalobca pripojil:

- Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0507/2019/CE zo dňa 24.6.2019,

- Zmluva o splátkovom úvere č. 5064650574 zo dňa 30.12.2014 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným,

- Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.4.2018 s doručenkou podpísanou žalovaným dňa 30.4.2018,

- Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.7.2007,

- Sadzobník poplatkov a náhrad SLSP, a.s. účinný od 1.9.2014,

- Výzva - upozornenie na možnosť postúpenia zo dňa 26.3.2019 s potvrdením o odoslaní,

- Výzva - upozornenie na omeškanie s plnením splátok zo dňa 24.3.2018 s potvrdením o odoslaní,

- Výpis z úverového účtu žalovaného za obdobie od 10.11.2014 do 4.7.2019,

- Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2019 s potvrdením o odoslaní,

- Pokus o zmier zo dňa 13.3.2020 s potvrdením o odoslaní.

34. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril ešte v upomínacom konaní v rámci ním podaného odporu voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu. V tomto odpore uviedol, že žalovaný je spotrebiteľom. Niet o pochyb o tom, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 30.12.2014 (ďalej len ,,zmluva") je zmluvou spotrebiteľskou a mala by byť posudzovaná jednak podľa ustanovení , jednak aj podľa osobitnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o bankách a zákona o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzatvárania tejto zmluvy. 35. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi inými aj pod písm. j), k) a y), pri absencii ktorých sa úver podľa , citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 36. V predmetnej zmluve chýbajú, resp. sú nedostatočne a nesprávne zadefinované údaje podľa , , citovaného zákona v neprospech spotrebiteľa. 37. Pri úvere vo výške 2.000 € mal žalovaný zaplatiť veriteľovi sumu 3.938,68 €, čo je takmer dvojnásobok poskytnutého úveru. Do celkových nákladov, a teda ani do RPMN nebol premietnutý náklad poistenia úveru. 38. Žalovaný má tiež za to, že právny predchodca žalobcu neposudzoval jeho úverovú bonitu s odbornou starostlivosťou, čím hrubo porušil svoje povinnosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto v zmysle uvedeného zákona nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie celého úveru. To má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu. 39. Žalobca ako prílohu žaloby pripojil výzvu zasielanú pred zosplatnením úveru dňa 24.3.2018 a tiež výzvu pred postúpením pohľadávky dňa 26.3.2019. K ani jednej z týchto výziev však nepripojil ani podací lístok, ani doručenku, ktorá by preukazovala doručenie daných výziev žalovanému. V tomto smere poukazuje žalovaný na ustanovenie Obč. zákonníka, ako aj na ustanovenie Zákona o bankách, v zmysle ktorých obe vyžadujú predošlé zaslanie výzvy pred uskutočnením úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. postúpeniu pohľadávky z banky na tretiu osobou. Poukazuje na judikatúru spotrebiteľských sporov, ktorá kladie dôraz práve na preukázateľnosť doručenia výziev pred uskutočnením namietaných úkonov. Obdobne žalobca k žalobe pripojil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2019, no ani k tomu oznámeniu nedoložil doručenku. Poukázal na ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je pôvodný veriteľ povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do 5 pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Žalovaný má za to, že bez predloženia doručenky nemožno uznať naplnenie dikcie tohto ustanovenia zo strany žalobcu. Pokiaľ nie je relevantne preukázané doručenie výzvy spotrebiteľovi, nemožno platne postúpiť pohľadávku banky na tretiu osobu, teda v takom prípade je postúpenie neplatné a v prípade sporu žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Banka ako postupník pohľadávky musí preukázateľne predložiť listiny, ktoré budú nie len preukazovať podanie zásielky, ale aj jej doručenie. Výzva zo dňa 26.3.2019 bola zasielaná dňa 28.3.2019, no v zmysle Zákona o bankách, medzi zaslaním výzvy, resp. doručením výzvy a postúpením pohľadávky musí uplynúť doba dlhšia ako 90 kalendárnych dní. V danom prípade je tá doba kratšia, nakoľko od 28.3.2019, keď bola výzva podaná na poštovú prepravu až do 24.6.2019, keď došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, uplynulo 88 kalendárnych dní. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že nedošlo k naplneniu Zákona o bankách, čo je sankcionované neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, a čo zakladá nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. S poukazom na uvedené ustanovenia namietal žalovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

40. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že dňa 30.12.2014 predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 5064650574, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach po 46,93 eur vždy k 28. dňu v mesiaci počnúc od 28.2.2015. V zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru

28.1.2022. Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v zmluve uvedená vo výške 23,64 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 17,33 % a ročná úroková sadzba - odplata 19,90 %. Celková čiastka úveru je v zmluve uvedené vo výške 3.938,68 eur.

41. Právny predchodca žalobcu dňa 24.3.2018 listom - Výzvou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Reálne doručenie tejto zásielky žalovanému žalobca však nepreukázal a nepreukázal ani jej odoslanie žalovanému. Listom zo dňa 26.4.2018 - „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu 25.4.2018 a žiadal uhradenie sumy vo výške 1.882,05 €. Táto výzva resp. oznámenie bolo žalovanému doručená dňa 30.4.2018 (č.l. 21). Listom zo dňa 26.3.2019 - Výzva vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky už vo výške 2.172,99 €. Táto výzva bola žalovanému zaslaná dňa 28.3.2019 (č.l. 203), avšak bez akéhokoľvek potvrdenia o doručení. Listom zo dňa 29.6.2019 - Oznámenie oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky voči nemu ku dňu 24.6.2019. Táto výzva bola žalovanému zaslaná dňa 2.7.2019 (č.l. 202), avšak bez akéhokoľvek potvrdenia o doručení.

42. Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

43. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

44. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

45. Podľa -2 o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

46. Podľa - d / o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v , a , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v , , , , až k) a až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

47. Podľa -2 o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 48. Podľa -2 o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42.

49. Podľa o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

50. Podľa o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

51. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu.

52. Súd zo žalobcom predložených listín má za preukázané, že žalobca nedisponuje v tomto spore aktívnou vecnou legitimáciou, teda hmotnoprávnym vzťahom so žalovaným, na základe ktorého by bol oprávnený sa domáhať žalovaného plnenia.

53. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0507/2019/CE zo dňa 24.6.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy z pôvodného veriteľa

- Slovenská sporiteľňa, a.s. na súčasného žalobcu. Z predmetnej zmluvy o úvere č. 5064650574 zo dňa 30.12.2014 vyplýva, že termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 28.1.2022. Súd teda konštatuje, že k postúpeniu pohľadávky na základe uvedenej zmluvy o postúpení malo dôjsť ešte pred termínom konečnej splatnosti v zmysle predmetnej úverovej zmluvy.

54. V prvom rade je potrebné poukázať na nespornú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená predmetná zmluva o úvere č. 5064650574 zo dňa 30.12.2014, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver a žalovaný tento úvere nesplácal riadne a včas. V dôsledku jeho omeškania s uhrádzaním jednotlivých splátok tohto úveru právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.4.2018 (č.l. 20 rub spisu) vyhlásil okamžitú splatnosti celého úveru. Toto oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 30.4.2018 (č.l. 21). Ustanovenie vyžaduje pred zosplatnením pohľadávky upozornenie spotrebiteľa na možnosť takéhoto postupu v zmysle aspoň 15 dní pred takýmto postupom. Takéto upozornenie zo dňa 24.3.2018 (č.l. 51) však nebolo nikdy preukázateľne žalovanému doručené do vlastných rúk. Upozornenie - Výzva zo dňa 24.3.2018, obsahujúce upozornenie na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky, bola žalovanému odoslaná na adresu uvedenú v predmetnej zmluve, čo právny predchodca žalobcu považoval zrejme v zmysle všeobecných obchodných podmienok predmetnej zmluvy za účinné doručenie. Súd sa s takýmto názorom nestotožňuje, pretože doručovanie takýchto dôležitých písomností týkajúcich sa úverového zmluvného vzťahu fikciou doručenia bez toho, aby sa spotrebiteľ o nich reálne dozvedel, považuje súd za nekalú praktiku dodávateľa rozpornú s dobrými mravmi.

55. Súd poukazuje na o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda nie je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru pre nedodržanie povinnosti splácať úver riadne a včas. Žalobca súdu ani na výzvu nepreukázal, že by jeho právny predchodca bol býval posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver všetkými dostupnými prostriedkami. Žalobca nepredložil súdu vôbec žiadne dôkazy o skúmaní príjmových a výdavkových pomerov žalovaného ako klienta pred poskytnutím úveru, okrem daňového priznania za rok 2013, z ktorého sám právny predchodca žalobcu určil priemerný čistý mesačný príjem žalovaného vo výške 515,59 €. Právny predchodca tieto údaje bez akéhokoľvek relevantného skúmania bonity žalovaného akceptoval a sám si ich jednostranne určil za postačujúce, čo súd považuje za jednoznačne nedostatočné na relevantné posúdenie príjmu klienta - spotrebiteľa. Žiadne iné zisťovanie bonity klienta a jeho iných záväzkov a životných nákladov nebolo zo strany žalobcu preukázané. Neboli skúmané iné úverové záväzky žalovaného, jeho skutočné mesačné výdavky, majetkové a sociálne pomery a pod. a to predovšetkým v aktuálnom čase pri poskytnutí úveru a nie za rok predchádzajúci jeho poskytnutiu. Právny predchodca žalobcu sa pri poskytovaní predmetného úveru iba uspokojil s tvrdeniami žalovaného, súdu nepreukázal, že by si ich bol náležite overoval lustráciami vo všetkých jemu dostupných registroch. Nepreukázal žiadne reálne skúmanie bonity klienta, iba strohé konštatovanie neriskovosti klienta vzhľadom na to, že má vôbec nejaký pravidelný príjem a nemá iné existujúce úverové záväzky. 56. Z uvedeného má súd za to, že v zmysle o spotrebiteľských úveroch nebol právny predchodca žalobcu oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť. Nakoľko teda právny predchodca nebol oprávnený zosplatniť predmetný úver pred dojednaným termínom konečnej splatnosti, tak v zmysle a o spotrebiteľských úveroch nebol ani oprávnený platne postúpiť takúto pohľadávku pred dojednaným dňom zročnosti (28.1.2022 - pozn.) na žalobcu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

57. Súd teda konštatuje, že nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetného úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, keďže nebola dodržaná zákonná podmienka v zmysle 17 ods. 1 a 2 o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka bola postúpená ešte pred termínom konečnej splatnosti úveru, pričom v zmysle vyššie uvedeného sa pohľadávka nemohla stať predčasne splatnou pred týmto termínom. Z uvedeného súd konštatuje neplatnosť samotného postúpenia predmetnej uplatnenej pohľadávky na súčasného žalobcu, pretože v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nemohol subjekt oprávnený poskytovať bankové úvery postúpiť nesplatnú pohľadávku na nebankový subjekt, ktorým žalobca bezpochybne je.

58. Súd sa taktiež stotožnil s názorom žalovaného a poukazuje na o bankách, ktorý pred postúpením pohľadávky z bankového subjektu na nebankový - žalobcu bez súhlasu klienta, vyžaduje 90 dňové omeškanie klienta a písomnú výzvu. Existencia takejto výzvy pred postúpením pohľadávky a už vôbec jej reálne doručenie alebo aspoň odoslanie žalovanému nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Z tohto dôvodu súd považuje postúpenie uplatnenej pohľadávky na žalobcu za neplatné, čo má za následok nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom sporovom konaní. 59. Podľa názoru súdu nie je možné stotožňovať výzvu v zmysle a s výzvou v zmysle zákona o bankách. V prvom prípade sa jedná o ochranu dlžníka a spotrebiteľa a v druhom prípade sa jedná o ochranu bankového tajomstva klienta banky, preto nie je možné doručenie žaloby považovať za splnenie povinnosti výzvy v zmysle zákona o bankách, pretože v tom čase sa už spor sporových strán stáva vecou verejne známou v zmysle zásady verejnosti súdneho pojednávania a prejednania veci. 60. V zmysle vyššie uvedeného preto súd konštatuje, že došlo k postúpeniu pohľadávky vzniknutej z bankového spotrebiteľského úveru na nebankový subjekt v rozpore s citovaným zákona o bankách. 61. Za výzvu v zmysle zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle a a nie na ustanovenie zákona o bankách. 62. Z uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu postupoval v zmysle zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle zákona o bankách a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je konajúci súd povinný prihliadať ex offo. 63. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. 64. Keďže žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle zákona o bankách, nepreukázal logicky ani lehotu 90 dní, a preto neboli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

65. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej uplatnenej pohľadávky na súčasného žalobcu, tak súd musí na jeho strane konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore, čo má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

66. Súd pre teoretické objasnenie vecnej legitimácie odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. , v ktorom je jednoznačne uvedené, že: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal“.

67. Súd tiež poukazuje na o bankách, ktorý pred postúpením pohľadávky z bankového subjektu na nebankový - žalobcu bez súhlasu klienta, vyžaduje 90 dňové omeškanie klienta a písomnú výzvu. Existencia takejto výzvy pred postúpením pohľadávky a už vôbec jej reálne doručenie alebo aspoň odoslanie žalovanému nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Aj z tohto dôvodu súd považuje postúpenie uplatnenej pohľadávky na žalobcu za neplatné, čo má za následok nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom sporovom konaní.

68. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené právne argumenty súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

69. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného a priznal úspešnej žalovanej strane právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.