Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17C-35-2021.pdf
PDF · 111.79 KB
Case nature
Subarea
17C/35/2021
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci navrhovateľky Y.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXXX/X, XXX XX O., práv. zast. JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie M. R. Štefánika 3197/32, 075 01 Trebišov, proti odporcovi L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi dočasne zakázal približovať sa k navrhovateľke Y.. I. R. a maloletému O. X., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť nie kratšiu ako 100 metrov, zamieta.
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
II. Odporcovi L. X., nar. XX.XX.XXXX dočasne zakazuje, aby písomne, telefonický, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktoval navrhovateľku.
III. Poučuje odporcu, že môže podať voči navrhovateľke žalobu o zrušenie zákazu písomne, telefonický, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať navrhovateľku Y.. I. R., nar. XX.XX.XXXX. Žaloba vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo aj nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia.
IV. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.08.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi zákaz, aby ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval a aby sa k nej a mal. Timotejovi Bodisovi, nar. 02.12.2020 nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že konanie odporcu sa stalo neúnosným. Odporca ju sústavne obťažuje telefonicky, elektronickou komunikáciou, prostredníctvom mailov a sms správ, ktoré sú plné vyhrážok, v dôsledku ktorých u nej vyvolal obavu o život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej maloletého syna O., ktorého otcom je odporca. Z tohto dôvodu bola nútená podať trestné oznámenie, keďže sa ho nesmierne bojí a z obsahu posledných správ vyplýva, že 08.09.2021 príde a niečo jej urobí. Odporca jej začal od mesiaca marec vypisovať výhražne sms správy a emaily, prostredníctvom ktorých ju vydiera. Navrhovateľka na tieto časté správy neodpovedá, čo u odporcu stupňuje zlosť. Núti ju stiahnuť podané trestné oznámenie, ako aj návrh podaný na súd. Bola nútená vyhľadať lekárku, ktorá u nej konštatovala posttraumatickú stresovú poruchu. Dôvodnosť svojho návrhu preukazuje skutočnosťou, že ataky v podobe elektronickej komunikácie zo strany odporcu sústavne
pretrvávajú, stupňujú sa a ich obsah preukazuje dôvodnosť jej nároku. Uvádza, že odporca je držiteľom zbrojného preukazu, čo v nej vzbudzuje ešte väčšie obavy aj o jej syna.
3. K návrhu priložila potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v O., odbor poriadkovej polície o tom, že ju jej bývalý druh L. X. dlhodobo prenasleduje, ako aj zápisnicu o trestnom oznámení, lekársku správu T.. P., lekársku správu T.. V., e-mailovú komunikáciu a sms komunikáciu.
4. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa prvej vety § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
15. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
16. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností.
17. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) až h) CSP upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP a účel neodkladných opatrení podľa písm. h) a f) sa do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
18. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz, alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
19. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým jej spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených dôkazov. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
20. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je na posúdení súdu.
21.Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
22. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g) a h) CSP postačuje, ak je osvedčené konanie odporcu, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita navrhovateľky ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného
hľadiska maximálne zrýchlené. Hoci Civilný sporový poriadok v § 325 ods. 1 písm. g) a h) CSP taxatívne neuvádza aké druhy konania zákon predpokladá pre nariadenie neodkladného opatrenia z ustálenej judikatúry je však zrejmé, že pôjde o každé konanie formou ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Ide o konanie keď jedna strana zneužije prevahu moci. Takéto konanie je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Pre nariadenie neodkladného opatrenia by bolo postačujúce aj keby konanie odporcu neobsahovalo fyzický kontakt s navrhovateľkou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.
23. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP.
24. Tieto citované ustanovenia umožňujú súdu v rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zatiaľ čo pri písm. f) citovaného zákona, zákon výslovne vyžaduje, aby odporca výslovne ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa, v obmedzeniach podľa písmen g) a h) je postačujúce, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP nie je vylúčená. Žiada sa dodať, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané na základe neodkladného opatrenia, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona. Nežiaducim sledovaním, vyhľadávaním alebo kontaktovaním chránenej osoby môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona.
25. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
26. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15. 10. 2012).
28. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Hoci definície
násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt. V konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15. 10. 2012).
29. Tretia hlava, tretej časti Civilného sporového poriadku v § 324 a nasl. predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu, ktorá nahradila predchádzajúcu právnu úpravu o predbežných opatreniach, a upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zákon pritom predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Civilný sporový poriadok už výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Zväčša ide o tzv. zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, keď nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a môže poskytnúť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Navrhovateľ sa preto nemusí vždy domáhať následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej, ako už bolo konštatované vyššie. Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, obmedzí sa iba na poučenie strany, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a aké právne následky sú s tým spojené.
30. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nebude teda narušený princíp proporcionality.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk dôkazné bremeno preukázať, resp. osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia zaťažovalo samotnú navrhovateľku. Jej povinnosťou bolo aspoň osvedčiť (nie však nepochybne preukázať) možnosť ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity správaním odporcu.
32. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP v plnom rozsahu vyhovel a nariadil, aby odporca písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľku. Súd mal zato, že navrhovateľka priamo k návrhu pripojila množstvo správ, kde je preukázané, že odporca ju veľmi často kontaktuje, a vypisuje jej správy s so zmätočným obsahom, na ktoré žalobkyňa reaguje tak, že žiada odporcu, aby jej prestal písať a kontaktoval ju iba cez jej právneho zástupcu. Keďže tieto správy na navrhovateľku pôsobia obťažujúceho, tvrdí, že jej zasahujú do jej súkromného života, odporca ju nimi
kontaktuje kedykoľvek počas dňa, aj v noci, pričom sa stará o ich maloleté 8-mesačné dieťa, súd mal zato, že vzhľadom na postoj navrhovateľky k obsahu týchto správ súd mal za osvedčené, že nimi odporca zasahuje do duševnej integrity navrhovateľky. Takéto pretrvávajúce niekoľko mesačné kontaktovanie navrhovateľky odporcom napriek jej nesúhlasu je aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel.
33. Súd nevyhovel návrhu na uloženie zákazu odporcu na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov približovať sa k navrhovateľke, pretože navrhovateľka predloženými dôkazmi neosvedčila dôvodnosť tohto návrhu. Z obsahu návrhu a spisu súd mal zato, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť návrhu v tejto časti. Nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia je naplnenie princípu opodstatnenosti, teda osvedčenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu navrhnutej neodkladnej úpravy pomerov. Bolo preto nevyhnutné, aby navrhovateľka ako nositeľka dôkazného bremena v tomto smere aspoň osvedčila, že odporca v čase blízko predchádzajúcom podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedovolene ohrozoval jej integritu, alebo tak plánuje urobiť a tým by jej telesnú alebo duševnú integritu ohrozil svojim konaním. Z predložených dôkazov ohrozenie integrity takýmto konaním nie je osvedčené. Z predloženého trestného oznámenia mal súd iba preukázané, že navrhovateľka dňa 20.08.2021 urobila trestné oznámenie o tom, že ju jej bývalý druh Pavol Bodis dlhodobo prenasleduje, pričom zo samotného tvrdenia navrhovateľky vyplýva, že táto nemá vedomosť, kde sa toho času odporca zdržiava, kde pracuje a rovnako aj z obsahu predložených správ nevyplýva, aby ju odporca prenasledoval, príp. sa jej fyzicky vyhrážal. Rovnako z lekárskej správy zo dňa 30.08.2021 predloženej navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka sa dostavila na vyšetrenie, podľa jej udania psychicky atakovaná zo strany bývalého partnera, výhražné sms, pacientka (navrhovateľka) pri vedomí, orientovaná, bez bludných prejavov, bez psychotických prejavov, so záverom postraumatická stresová porucha. Z lekárskej správy zo dňa 29.08.2021 týkajúcej sa maloletého Timoteja Bodisa vyplýva, že dieťa je zdravé, šťastné, spokojné, veľmi čulé, matka sa o dieťa príkladne stará. Z obsahu sms správ, ktoré predložila navrhovateľka, a ktoré podľa jej názoru sú zo strany odporcu výhražné sa súd s týmto tvrdením nestotožnil, naopak, odporca s navrhovateľkou nechce „bojovať“, ani sa s ňou „naťahovať“, záleží mu na nej aj synovi (čl. 20). Odporca dotazuje navrhovateľku z dôvodu, že s touto má maloletého syna (8-mesačného), s touto sa chce dohodnúť na styku s maloletým, z obsahu sms cítiť, že ľúbi rovnako navrhovateľku ako aj maloletého syna, chce pre nich to najlepšie, chce, aby syn vyrastal v úplnej rodinke (čl. 22) a práve odporca je názoru, že navrhovateľka ho citovo vydiera cez maloletého syna (čl. 21). Navrhovateľkou nebolo osvedčené také konanie odporcu, ktorým by bola ohrozená jej telesná alebo duševná integrita, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti nebol dôvodný, preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.
34. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala aj zákazu nepribližovať sa k maloletému dieťaťu Timotejovi Bodisovi, synovi navrhovateľky a odporcu. K tomu súd uvádza nasledovné.
35. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi/navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu/návrh (v takom prípade sa stáva žalobcom/navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba/návrh (v takom prípade sa stáva žalovaným/odporcom). Či však bude žalobca/navrhovateľ v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004 ). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
36. V posudzovanom prípade pokiaľ ide o uloženie povinnosti odporcovi nepribližovať sa ku maloletému dieťaťu, je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie výlučne dotknuté dieťa navrhovateľky, (v tomto prípade spoločne dieťa navrhovateľky a odporca), t. j. len ono je oprávnené sa procesne voči odporcovi domáhať, aby mu bol navrhovaný zákaz uložený. Ak taký návrh podala v jeho prospech navrhovateľka, musí byť súdom prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené zamietnutý. Dieťa navrhovateľky totižto nie je sporovou stranou v predmetnej veci (nepodalo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a preto iba na návrh navrhovateľky súd prvej inštancie nemôže uložiť odporcovi zákaz vo vzťahu k nemu. Takto uložený zákaz vo vzťahu k dieťaťu navrhovateľky by odporca nebol ani povinný rešpektovať práve z dôvodu, že dieťa navrhovateľky nemá procesné postavenie navrhovateľa. Iná situácia by bola, ak by okrem navrhovateľky návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podalo aj jej dieťa ( zastúpené zákonným zástupcom, keďže je maloleté), k čomu však nedošlo, pretože v prejednávanej veci podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne iba sama navrhovateľka. Keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala navrhovateľka vo vzťahu k maloletému dieťaťu splnené neboli, navrhovateľka nemala na podanie takéhoto návrhu aktívnu vecnú legitimáciu, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol. Ak by aj súd odhliadol od vyššie uvedeného, navrhovateľka listinnými dôkazmi neosvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany maloletého dieťaťa spočívajúcej v zákaze priblíženia sa odporcu k maloletému.
37. Súd vo výroku uznesenia neuložil navrhovateľky povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľky bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia.
38. Keďže súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, pre prípad, že by odporca mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP poučil odporcu o možnosti podať žalobu vo veci samej, za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k navrhovateľke, prípadne ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
39. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené aj postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sú aktívne legitimované obe strany sporu, navrhovateľka aj odporca.
40. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. V konaní bol úspešnejší odporca, keďže z troch návrhoch podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP súd vyhovel iba jednému návrhu podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP. Úspešnému odporcovi by tak patrila náhrada trov konania. Keďže však doposiaľ odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 CSP - Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb) už v tomto konečnom rozhodnutí rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v dvoch vyhotoveniach. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP).
Podľa § 357 CSP, písm. d) odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP).