Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/91/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: A. W. G. H. F. J. R. B. Á. , K. P. XX.XX.XXXX, I. O. Q., J. W. Č.. XXX/X, zastúpená JUDr. Vierou Kubicovou, advokátkou, Bratislava, Záhradnícka č. 68, proti žalovaným: X. W., K.Ý. P. XX.X.XXXX, I. O. Q., J. W. Č.. XXX/X, zastúpený Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., Bratislava, Pribinova č. 20, IČO: 50 491 300, za ktorú koná JUDr. RNDr. Silvia Prachová, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 7. mája 2021, č. k. -51, v znení opravného uznesenia zo dňa 12. júla 2021, č. k. -83, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 7. mája 2021, č. k. -51, v znení opravného uznesenia zo dňa 12. júla 2021, č. k. -83, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Uznesením zo dňa 7.5.2021, č. k. -51, v znení opravného uznesenia zo dňa 12.7.2021, č. k. -83, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd bývalému manželovi uložil povinnosť uhrádzať jej náhradu za užívanie v návrhu špecifikovaných nehnuteľností v obci Malinovo a to vo výške 500,- € mesačne, od nariadenia neodkladného opatrenia, do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2018, a tým zaniklo BSM, pričom doposiaľ nedošlo k dohode o jeho vyporiadaní. Bývalí manželia sú spoločne konateľni a spoločníkmi spoločnosti JOPI- TRANS s.r.o., do BSM patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a to rodinný dom súp. č. XXX, garáž súp. č. XXX, hala súp. č. XXX, pozemky parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX. Žalovaný podľa nej rozpredáva majetok patriaci do BSM, vymenil zámky, zabraňuje jej vstupu do nehnuteľností, žalobkyňa nemá možnosť užívať nehnuteľnosti od júna 2018 a nie je vylúčené, že v takomto konaní bude pokračovať. Preto súd žiada, aby jej priznal náhradu za užívanie predmetných nehnuteľností a nárok odôvodnila ustanovením . Potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je možné predpokladať, že žalovaný bude pokračovať vo využívaní spoločných nehnuteľností bez jej súhlasu a tým dochádza k ukracovaniu na jej právach, ako aj k zníženiu hodnoty jej vyrovnacieho podielu v rámci vyporiadania BSM. 1.2. Súd prvej inštancie z priložených listinných dôkazov zistil, že strany sporu sú vedené ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres Senec, obec Malinovo, katastrálne územie Malinovo, ako parcely registra „C“ a to parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 886 m2, parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 151 m2, parc. č.

XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 195 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 226 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2, parc. č. XXX/ XX orná pôda o výmere 652 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc.č. XXX/X, garáž súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X a hala súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X. Ďalej súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo ukončené rozvodom, rozsudok č. k. -47, zo dňa 19.6.2018, nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2018. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., č. k. -287, zo dňa 15.11.2019, bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa ustanovenia za to, že od mesiaca november 2017 v obci Malinovo, napriek tomu, že poškodená žalobkyňa je bezpodielová spoluvlastníčka nehnuteľností (rodinný dom), jej neumožnil prístup k nim, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a výkon trestu bol podmienečne odložený a stanovená skúšobná doba v trvaní dva roky. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný bránil žalobkyni vstúpiť do rodinného domu, že vymenil kľúče, zmenil heslo alarmu a žalobkyni ich nedal a heslo neoznámil. Svedkyňa v konaní potvrdila, že žalobkyňa bola naposledy v dome 1.9.2018. 1.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil a a vecne tým, že neodkladné opatrenie môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa v návrhu neosvedčila žiadnu z týchto podmienok. Stav, počas ktorého žalovaný výlučne užíva predmetné nehnuteľnosti, trvá od septembra 2018, čo tvrdila sama žalobkyňa a bolo to preukázané aj v trestnom konaní. Nie je možné tvrdiť, že situácia, ktorá pretrváva roky, práve v tomto okamihu potrebuje neodkladnú zmenu, úpravu pomerov zo strany súdu. Navyše, žalobkyňa ničím nepreukázala, že jej žalovaný bráni v užívaní všetkých nehnuteľností, nielen rodinného domu. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobkyňa netvrdila a ničím nepreukázala, že by bola ohrozená prípadná exekúcia. 1.4. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil a a úspechom žalovaného v prejednávanej veci.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac ustanovením , a Odvolateľka uviedla, že uznesenie považuje za nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné, nie je jej zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi bývalými manželmi. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla konkrétne príklady, ako sa žalovaný snaží znížiť hodnotu ich spoločného majetku, ako jej bráni v užívaní spoločných nehnuteľností, vyvíja úsilie smerujúce k predaju spoločných nehnuteľností, čo všetko podložila konkrétnymi dôkazmi. V návrhu ďalej uviedla, že žalovaný ponúka na prenájom garáž patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo preukázala skenom inzerátu, uviedla, že žalovaný prostredníctvom realitnej kancelárie Bytujeme s.r.o. ponúka na predaj ďalšiu nehnuteľnosť patriacu do BSM, a to pozemok parc. reg. “C“, číslo parcely XXX/X o výmere XXX m2, orná pôda, zapísaný na LV. č. XXX, vedenom pre okres Senec, obec Malinovo, kat. územie Malinovo, Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, a teda pozemok nachádzajúci sa na B. ulici v Malinove. Uvedené preukázala skenom inzerátu. Odvolateľka poukázala na to, že preukázala rozpredávanie ďalšieho majetku patriaceho do BSM konkrétnymi inzerátmi zverejnenými žalovaným. Uvedené konanie a snahu o zníženie majetku patriaceho do BSM žalovaný vyvíja bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Skutočnosť, že žalovaný jej bráni v užívaní spoločných nehnuteľností, preukázala okrem iného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. , ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru „podľa ods. 1“ . Nie je zrejmé, v prípade predloženia akých iných dôkazov by mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že sú jej práva a právne záujmy ohrozené, dochádza k ich porušovaniu a je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Inzeráty preukazujú, že sa žalovaný snaží znížiť hodnotu majetku patriaceho do BSM a utajiť príjmy z prípadného, žalobkyňou neodsúhlaseného, predaja alebo nájmu tohto majetku. Pokiaľ súd dôvodil, že netvrdila a ničím nepreukázala, že by bola ohrozená prípadná exekúcia, toto svedčí o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia, kedy súd v rozpore so základnými logickými pravidlami dôvodí nesplnením podmienky, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje. Odvolateľka ďalej dôvodila, že skutočnosť, že daná situácia trvá dlhší čas, nie je relevantná. Zákon ani judikatúra neupravuje podmienku času, počas ktorého má nežiadúci stav trvať, pričom aktuálnymi inzerátmi preukázala momentálnu akútnu potrebu úpravy pomerov. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav. Strana sa nemusí domáhať ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd nariadi neodkladné opatrenie

spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje odôvodnenie, ako súd dospel k záveru, že neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, akými úvahami sa riadil pri posudzovaní dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Podľa odvolateľky súd svojím postupom porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, 2015, pod č. 39/2015, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.7.2017, sp. zn. . Odvolaciemu súdu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

3. Odvolací súd, postupujúc podľa , doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj odvolanie žalobkyne s tým, že má možnosť sa k nim vyjadriť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s uznesením, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, keďže v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Osobitne je však v tomto prípade nevyhnutné skúmať možnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Poukázal na to, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom žalobkyňa preukázala splnenie uvedenej podmienky. Žiadnym spôsobom sa nezbavuje svojho majetku, majetok ani len nezmenšuje. Nie je mu zrejmé, ako žalobkyňa hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Žalovaný zároveň poukázal na to, že aktuálny stav už pretrváva niekoľko rokov a medzi stranami sporu do dnešného dňa prebiehajú mimosúdne rokovania. Uviedol, že vstup do nehnuteľností je žalobkyni umožnený, a preto nie je dôvod na to, aby jej bola zo strany žalovaného uhrádzaná akákoľvek náhrada. Tak ako uvádza súd, aj žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a nič jej nebráni v tom, aby ich užívala. Podľa žalovaného do dnešného dňa nedošlo ani čiastočne k zníženiu hodnoty masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov z jeho strany, naopak k znižovaniu hodnoty masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov dochádza zo strany žalobkyne, ktorá podniká kroky k tomu, aby, ako spoločník v spoločnosti, nemal informácie o finančnej situácii spoločnosti a tým mu bráni v riadnom užívaní svojho majetku. Podľa žalovaného žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila výšku mesačnej náhrady, ktorú od neho požaduje. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

5. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobkyni, žalobkyňa vo vyjadrení poukázala na svoje tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní. Zopakovala, že dôvodom jej návrhu je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pričom uvedená potreba neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav, potreba bezodkladnosti môže pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie. Súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne zhoršenie jej právnej pozície. Ďalej

uviedla, že od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k novým skutočnostiam, žalovaný bez jej vedomia a súhlasu pred rodinným domom patriacim do masy BSM vykonáva výkopové práce, žalobkyňa nemá vedomosť o účele uvedených prác. Navrhla, aby súd vyzval žalovaného na preukázanie súhlasu žalobkyne s výkopovými prácami.

6. Odvolací súd preskúmal vec podľa (, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil ( ).

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

14. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

15. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa

má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 16. Vychádzajúc z predloženého spisu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa v prejednávanej veci žalobkyňa domáha voči žalovanému priznania náhrady za užívanie nehnuteľností, ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a ktoré zaniklo rozvodom a to od nariadenia neodkladného opatrenia až do právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného ako bývalých manželov dôvodiac, že žalovaný nakladá so spoločným majetkom v snahe znížiť jeho hodnotu a bráni jej v užívaní spoločných nehnuteľností.

17. ani iný zákon neupravujú, čím sa v dobe medzi zánikom a vyporiadaním spoločného majetku manželov riadia právne vzťahy medzi bývalými manželmi, príp. medzi nimi alebo jedným z nich a tretími osobami, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov, ktoré tvorili jeho predmet; uplatní sa preto ustanovenie , podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Pokiaľ po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu podľa a , teda dohodou, rozhodnutím súdu alebo fikciou vzniku podielového spoluvlastníctva, platí pre tento majetok režim upravený právnymi predpismi o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. To znamená, že každý z manželov je naďalej vlastníkom celej veci, jeho vlastnícke právo je obmedzené rovnakým vlastníckym právom druhého manžela. Rovnako ako za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci užívania spoločnej veci nemôže jeden z manželov požadovať od druhého, aby mu nahradil škodu, ktorú spôsobil na spoločnom majetku, vydal to, o čo sa obohatil oproti druhému manželovi z úžitkov zo spoločnej veci alebo poskytoval náhradu za užívanie spoločnej veci, nemôže rovnaké nároky uplatniť do doby, než je bezpodielové spoluvlastníctvo k spoločnému majetku vyporiadané. Že takéto konanie medzi stranami sporu prebieha, žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila. Ak preto súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa táto domáhala voči žalovanému priznania náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti, rozhodol v súlade s hmotným právom, keďže žalobkyňa neosvedčila existenciu nároku, ktorého sa v tomto konaní domáha.

18. Rovnako správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a to potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné. Žalobkyňa dôkazmi predloženými v konaní neosvedčila, že žalovaný jej bráni v užívaní hnuteľných vecí patriacich do BSM. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, žalobkyňa nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje skutočnosťami, ku ktorým došlo ešte v októbri 2017, preto, podľa názoru odvolacieho súdu, neosvedčila taký stav ohrozenia svojich práv, aby bol nevyhnutný zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia.

19. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať aj na to, že ak dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že žalovaný nakladá s majetkom v BSM bez súhlasu žalobkyne, potom uložením požadovanej povinnosti nemožno dosiahnuť ochranu, ktorú žalobkyňa nariadením neodkladného opatrenia sleduje (princíp efektívnosti).

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( ).

21. Ako vecne a právne správny odvolací súd potvrdil aj výrok odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie ako procesne úspešnému priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ods. l, v spojení s a ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).