Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-76-2021.pdf
PDF · 101.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6T/76/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Petrom Hunákom, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2021, takto
rozhodol:
obžalovaný V. Y., nar. XX. XX. XXXX v H. H., trvale bytom T., C. R. XX, prechodne bytom H., Q. X, t. č. ÚVV a ÚVTOS H.,
je vinný, že
dňa 27. 01. 2021 v čase okolo 01.30 hod v jednoizbovom byte, na ul. Q. XX využil bezbrannosť maloletej D.. Č.., nar. XX. XX. XXXX, ktorá sa ho bála, po tom, ako požil alkoholické nápoje, ležal na posteli pri maloletej D.. Č.., pričom ju chytil trikrát za ľavý prsník, nezistený počet krát ju chytil za obidve stehná, tlačil sa na ňu a nechcel ju pustiť z postele, keď sa posadila a chcela odisť, ta ju svojou rukou potlačil naspäť na posteľ, aby si ľahla, pričom bol oblečený, nemal nič rozopnuté, zároveň ani maloletá D.. Č.. nebola vyzlečená a toto urobil napriek tomu, že vedel, že maloletá D.. Č.. mala v tom čase menej ako 15 rokov, pričom k zraneniu maloletej D.. Č.. nedošlo a od ďalšieho konania upustil po tom, ako ho z bytu vyhodila matka maloletej,
teda
násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a taký čin spáchal na chránenej osobe (dieťati),
čím spáchal
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 200 ods. 2, § 38 ods. 2, 5, 8, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, 2, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený mu v trestnom rozkaze Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 06. 04. 2021, právoplatný dňa 13. 05. 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 20. 08. 2021 obžalobu na obvineného V. Y. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 09. 2021 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne mu samosudca kládol otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý je mu kladený za vinu, bol na začiatku hlavného pojednávania poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumel právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal svoju vinu. Obžalovaný uviedol, že svoje konanie ľutuje.
Súd tak mal v konaní nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a po zistení stanoviska prokurátora samosudca toto vyhlásenie prijal, nakoľko nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
S ohľadom na vyššie uvedené je preukázané, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia. Samosudca preto uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.
Samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom MUDr. Jánom Konôpkom, ktorý uviedol, že u obžalovaného bol vyšetrením preukázaný sklon k abúzu alkoholu, ale alkoholizmus, ako chorobný stav, alebo závislosť u obžalovaného nezistil. Škodlivé užívanie alkoholu však u obžalovaného pretrváva aj napriek jeho evidentným negatívnym dôsledkom, ktoré mali už v minulosti opakovane aj trestnoprávnu, pričom obžalovaný ma s účinkom alkoholu na uvoľnenie zábran k protispoločenskému konaniu už bohaté skúsenosti z minulosti. Znalec navrhuje uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom PhDr. Martou Halašovou, PhD., ktorá vykonávala psychodiagnostické vyšetrenie mal. V. Č., ktorá uviedla, že schopnosť mal. poškodenej vnímať, pamätať si a reprodukovať prežité udalosti jednak všeobecne a jednak k vyšetrovanej udalosti možno označiť celkovo za podpriemerné. Mal. poškodená však nemá sklony k patologickému klamstvu a k vedomému
zámernému účelovému blokovaniu alebo skresľovaniu skutočností. Vo výpovedi mal. poškodenej možno označiť splnenie kritérií vierohodnosti - konkrétnosť opisu, zakotvenie situácie v realite, autentickosť emociálneho prejavu. O zníženej vierohodnosti svedčí menej spontánne dopĺňanie už verbalizovaných okolností, celkovo slabšie vybavovanie a bohatosť relevantných detailov, čo však možno dať do súvislosti s podvedomou tendenciou zmierniť vlastné zahanbenie, vyhnúť sa obávané umiestneniu do náhradnej starostlivosti a chrániť matku, ktorej chybné rozhodnutia a chybné správanie identifikuje. Znalkyňa ďalej uviedla, že sexualizované správanie dospelého muža voči nej v domácom prostredí a v prítomnosti matky má potenciál spôsobiť u mal. poškodenej vzťahový a citový chaos, viesť k bezmocnosti, a tak do budúcna zdeformovať jej vzťah s mužmi, a tým aj jej partnerstvo, rodičovstvo a materstvo.
Následne samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy - trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XXX/XX zo dňa 03. 11. 2008, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Ďalej samosudca prečítal rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. XT XXX/XX zo dňa 10. 07. 2006, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 zákona č. 140/1961 Zb., trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Ďalej samosudca prečítal rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 24. 06. 2009, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, na základe ktorej bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 90 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Ďalej samosudca prečítal trestný rozkaz Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 06. 04. 2021, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 200,- Eur a v prípade jeho úmyselného zmarenia náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Ďalej samosudca oboznámil správu obce T. v zmysle ktorej je obžalovaný prihlásený na adrese trvalého pobytu T., O.. C. R. Č.. XXX/XX, pričom však podľa dostupných informácií v obci už dlhšiu dobu nebýva, nie sú na osobu obžalovaného evidované žiadne sťažnosti a ani jeho správanie nebolo prejednávané v komisii verejného poriadku; správu ÚVV a ÚVTOS H., v zmysle ktorej je správanie a vystupovanie obžalovaného na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava, pokyny príslušníkov ZVJS plné, pri kontakte s ostatnými obvinenými dodržiava zásady slušného správania a zatiaľ disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol; správu ÚPSVaR, v zmysle ktorej majú mal. deti v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý všestranný vývin, matka však situáciu v súvislosti s pánskou návštevou a súhlasom s prespaním v ich domácnosti podcenila, a úrad dospel k záveru, že mieru ohrozenia maloletých detí nie je potrebné meniť a ostáva pri oboch maloletých ponechaná ako nízka MOD; výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že obžalovaný nebol do 29. 07. 2021 ani raz priestupkovo postihnutý. Samosudca ďalej oboznámil s odpisom z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ sedem krát súdom trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadá ako keby nebol odsúdený.
Na hlavnom pojednávaní prokurátorka Okresnej prokuratúry Brezno v záverečnej reči uviedla, že má za to, že dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, ako aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na dnešnom hlavnom pojednávaní preukazujú, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti na tom skutkovom základe a právnej kvalifikácie ako je to uvedené v podanej obžalobe. S ohľadom na uvedené navrhla prokurátorka obžalovaného uznať vinným zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) s poukazom na § 139 písm. a) Trestného zákona s tým, že pokiaľ ide o trest, prokurátorka navrhla obžalovanému uložiť súhrnný trest na dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona, za použitia ust. § 38 ods. 5, § 42 ods. 1, 2 Trestného zákona nepodmienečne so zaradením jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň navrhla zrušiť výrok o treste a ďalšie súvisiace výroky v trestnom rozkaze Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Poškodená sa v záverečnej reči nevyjadrila.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že nesúhlasí s prokuratúrou ohľadom priťažujúcich okolností a vzhľadom na okolnosti prípadu a na to, že uvedené násilné konanie bolo podľa názoru obhajoby mierne, resp. minimálne, a opis skutku mal. poškodenou nemusí byť v dôsledku jej narušeného intelektového a emočného kontaktu s realitou presný, tak tieto okolnosti odôvodňujú použitie § 39 Trestného zákona a preto navrhol uložiť trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Obhajca uviedol, že obžalovaný pred spáchaním skutku pracoval, bol zamestnaný, žil v domácnosti so svojou družkou a tromi deťmi a zabezpečoval starostlivosť o domácnosť a financie. Taktiež dal obhajca do pozornosti, že obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu, čo mohlo byť dôvodom na jeho nesprávne vyhodnotenie situácie a zlyhanie.
Obžalovaný sa v záverečnej reči mal. poškodenej, ako aj jej matke, ospravedlnil za svoje správanie a uviedol, že je mu to všetko ľúto.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného dôsledne prihliadal na všetky skutočnosti, na ktoré je pri ukladaní trestu povinný prihliadnuť. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, zohráva v rámci požiadavky primeranosti trestu významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, tzn. druh a výmera trestu musia v každom konkrétnom prípade zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu a pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného. Súd dôsledne zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keď sa obžalovaný k spáchania trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keď spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keď bol obžalovaný už za trestný čin odsúdený. Samosudca skúmal existenciu aj iných poľahčujúcich, či priťažujúcich okolností, avšak dospel k záveru, že žiadne iné okolnosti v danom prípade obžalovanému nepoľahčujú a ani nepriťažujú.
Ako bolo už uvedené vyššie, obžalovaný bol v minulosti o. i. odsúdený za trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu a ďalšie, za čo mu bol rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT XXX/XX zo dňa 10. 07. 2006, právoplatným dňa 07. 10. 2006 uložený podmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov do 07. 10. 2008. Keďže obžalovaný neviedol v skúšobnej dobe riadny život, výkon trestu mu bol neskôr nariadený a vykonal ho spolu s ďalšími trestami od 01. 12. 2009 do 12. 08. 2019. Okrem uvedeného bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/ XX/XXXX zo dňa 24. 06. 2009, právoplatným dňa 24. 06. 2009, a to za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonal spolu s ďalšími trestami v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (v prípade tohto trestu malo dôjsť k jeho vykonaniu dňa 12. 08. 2017). Taktiež mu bol za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona uložený, trestným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XXX/XX zo dňa 03. 11. 2008, právoplatným dňa 19. 03. 2019, trest odňatia slobody vo výmere 1 roka nepodmienečne v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest mal vykonať dňa 28. 04. 2010. Z uvedeného tak vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený za dva trestné činy uvedené v § 47 ods. 2 Trestného zákona, raz hoci aj v štádiu pokusu. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu je však v tomto prípade nutné dať do pozornosti, že pri predchádzajúcich odsúdeniach nešlo o uloženie dvoch nepodmienečných trestov odňatia slobody a navyše nešlo o dva samostatné výkony takýchto nepodmienečných trestov odňatia slobody, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že u obžalovaného došlo k opakovanému výkonu trestov, ktoré neviedli k jeho náprave. Preto v danom prípade nie sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona.
Súd dáva do pozornosti, že obžalovaný bol naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 06. 04. 2021, právoplatným dňa 13. 05. 2021, za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 200,- € a pre prípad jeho zmarenia mu bol uložený aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov. V predmetnom prípade došlo k spáchaniu skutku dňa 27. 01. 2021, tzn. pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku (doručením trestného rozkazu) za iný jeho trestný čin (prečin výtržníctva).
Samosudca pri rozhodovaní o treste zobral do úvahy osobu obžalovaného, jeho vek, vzdelanie, možnosť nápravy, osobné pomery, postoj obžalovaného k spáchanému skutku, ako aj predošlé odsúdenie.
Významnou skutočnosť pri rozhodovaní o dĺžke, prípadnom mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, bol postoj obžalovaného, ktorý sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu trestného činu priznal, svoje konanie oľutoval a mal. poškodenej, ako aj jej matke sa ospravedlnil. Samosudca vzal na vedomie aj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. U. XX/XXXX zo dňa 27. 06. 2017, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
S ohľadom na trestnú sadzbu súd dáva do pozornosti, že základom pre jej výpočet je ustanovenie § 200 ods. 2 Trestného zákona, t. j. trestná sadzba v dĺžke 7 až 15 rokov. Nakoľko sa v danom prípade jedná o opätovné spáchanie zločinu, podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a zároveň sa vylučuje použitie ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona. Následne, podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s § 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže dochádza k uloženiu súhrnného trestu odňatia slobody (podľa zásad na uloženie úhrnného trestu) za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie o jednu tretinu. Súd na tomto mieste dáva do pozornosti, že v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06. 02. 2020, sp. zn. X U. XX/XXXX je toho názoru, že ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona sa neaplikuje, nakoľko nedochádza k uloženiu „zvýšeného“ súhrnného trestu a teda súčasné použitie ustanovenia § 38 ods. 5, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona nie je pre páchateľa neprimerane prísne, a to aj s ohľadom na Nález ÚS SR zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. PL.US 106/2011-85.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a následné opakované oľutovanie jeho konania pri vykonaní vyhlásenia o vine, ako aj v záverečnej reči, na ospravedlnenie sa mal. poškodenej a jej matke, s osobitným zreteľom na jeho vek, pomery (družka a tri deti), osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, s výrazným prihliadnutím práve na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, samosudca nakoniec dospel k záveru, že
uloženie súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému čo i len na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá v danom prípade po zákonnom zvýšení predstavuje 11 rokov, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Samosudca preto obžalovanému podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, ktorý je podľa názoru súdu dostatočný, napĺňa v celom rozsahu účel trestu, ktorým je generálna a individuálna prevencia, a teda nielen zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom obmedzenia páchania ďalšej trestnej činnosti, ale aj vytvára podmienky na jeho prevýchovu, a zároveň je proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil a ku spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavineniu, pohnútke, priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a v neposlednom rade k osobe páchateľa, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy.
Samosudca podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody. Samosudca v nadväznosti na vypracovaný Znalecký posudok č. XX/XXXX, znalcom MUDr. Jánom Konôpkom, ktorý uviedol, že u obžalovaného bol vyšetrením preukázaný sklon k abúzu alkoholu a navrhol obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, sa s týmto návrhom stotožnil a obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
V neposlednom rade, z dôvodu, že v predmetnom prípade došlo k spáchaniu skutku dňa 27. 01. 2021, tzn. pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku (doručením trestného rozkazu) za iný jeho trestný čin (prečin výtržníctva), za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/ XXXX zo dňa 06. 04. 2021, právoplatným dňa 13. 05. 2021 súd ukladal súhrnný trest a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený mu v trestnom rozkaze Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 06. 04. 2021, právoplatný dňa 13. 05. 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.