Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/163/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: B.M.S.-TRANS s.r.o., Dubíkova 166/28, Nitra, IČO: 46 638 997, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 04. 12. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02. 10. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 14. 11. 2017 sa u žalobcu začala dňa 20. 12. 2017 daňová kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve za účtovné obdobie rok 2015, dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 a rok 2015. Oznámenie žalobca prevzal dňa 22. 11. 2017.

Následne dňa 20. 12. 2017 bola so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, v rámci ktorej uviedol, že žalobca v kontrolovanom období vykonával činnosť - služby stavebnými mechanizmami a nákladnými vozidlami.

2. Okrem toho bol dňa 31. 01. 2018 vyhotovený úradný záznam o tom, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 1-12/2014 a u žalobcu a vyhotovili si kópie dokladov a to výzva zo dňa 09. 08. 2016, ako aj úradný záznam zo dňa 23. 08. 2016 + CD nosič s kontrolnými záznamami z ERP spolu s heslom. Na základe výzvy P. X. mal doručiť správcovi dane kontrolné záznamy z elektronickej registračnej pokladnice používanej na prevádzke ČS Slovnaft Nitra, J..

3. Správca dane vykonal dožiadanie a to za účelom preverenia skutočností u daňového subjektu SAVA s.r.o., Trojičné nám. 5-9, Bratislava, IČO: 46 162 071 (ďalej len „SAVA s.r.o.“), najmä zistenie skutočností, či daňový subjekt vystavil a tovar dodal pre žalobcu na základe nasledovných faktúr:

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 02. 2014 za unimobunku a kovový prístrešok v celkovej výške 3.900 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 03. 2014 za unimobunku a rezivo v celkovej výške 3.900 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 03. 2014 za záporové paženie (komplet) v celkovej výške 4.000 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 04. 2014 za debnenie v celkovej výške 3.300 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 04. 2014 za búracie kladivo a hrot kladiva v celkovej výške 2.020 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 05. 2014 za nákladné pneu 315/70 R 22,5 v celkovej výške 4.900 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 06. 2014 za blok motora TATRA, kapota predná, kľukový hriadeľ TATRA, ojnica motora TATRA v celkovej výške 4.500 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 07. 2014 za rám ložnej plochy TATRA, bočnicu, stĺpik stredový, stĺpik predný, stĺpik zadný a bočnicu zadnú v celkovej výške 4.900 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 07. 08. 2014 za lešenie (komplet zostava) v clekovej výške 600 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 08. 2014 za lešenie (komplet zostava) v celkovej výške 600 eur, celkom spolu 34.620 eur. (ďalej len „faktúry od spoločnosti SAVA s.r.o.“)

Dožiadaný správca dane nasledovne informoval správcu dane o tom, že na predvolanie sa nedostavil konateľ spoločnosti, ani iná osoba.

Odpoveď na dožiadanie dožiadaný správca dane doručil dňa 07. 08. 2018, z ktorej vyplývalo, že v čase miestneho zisťovania na žiadnom zvončeku, ani na poštovej schránke, ani na žiadnom inom viditeľnom mieste na fasáde domu sa nenachádzalo označenie daňového subjektu. Zamestnancom správcu dane sa nepodarilo skontaktovať s daňovým subjektom a preveriť doklady za zdaňovacie obdobie roka 2014, o čom boli spísané úradné záznamy, ako aj doložené príslušné listinné dôkazy.

4. Okrem toho správca dane predvolal svedkov na výsluch L. Z. (nedostavil sa, predvolanie sa vrátilo adresát neznámy), G. V. (ospravedlnil sa z dôvodu plnenia pracovných povinností), o čom upovedomil aj žalobcu.

G. V. následne vykonal viacero hovorov so správcom dane, o čom boli spísané úradné záznamy a to za účelom dohodnutia termínu výsluchu, ako aj uviedol, že spoločnosť SAVA s.r.o. so žalobcom nikdy neobchodovala, čo uvedie aj do zápisnice.

O ďalšom predvolaní svedka G. V. bol upovedomený aj žalobca, ako aj bol predvolaný opätovne svedok L. Z. (verejnou vyhláškou), o čom bol upovedomený aj žalobca.

Svedok L. Z. sa na predvolanie nedostavil.

O výsluchu svedka G. V. za prítomnosti žalobcu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03. 08. 2018, v rámci ktorej svedok uviedol, že od 12. 05. 2011 do 22. 04. 2017 bol konateľom spoločnosti SAVA s.r.o., pričom konal v roku 2014 a potom, keď nebolo podané daňové priznanie, keď nemal prístup k účtovníctvu, požiadal o právnu ochranu. Uviedol, že splnomocnil na zastupovanie spoločnosti Q. V., avšak najnovšie má informácie z kriminálneho úradu, že sfalšovala doklady. Ohľadom hlavného predmetu podnikateľskej činnosti uviedol, že bola to chránená dielňa, predaj dámskej konfekcie a dámskych doplnkov, o ktorú sa staral v Leviciach. Čo sa týkalo služieb, všetko robil sám, tovar si sám nosil, nevyužíval žiadne služby, žiadnej inej spoločnosti. Účtovníctvo viedla Q. V. externe. Na otázku, či obchodoval so žalobcov, uviedol, že nie, nepozná ich. Po oboznámení sa s faktúrami od spoločnosti SAVA s.r.o. vyššie uvedenými uviedol, že nevystavil ich, nie je to jeho podpis. Účtovníčka nemala právomoc na vystavovanie faktúr. Faktúry vystavoval len do roku 2014 a iba v rámci chránenej dielne. Existovali dve pečiatky spoločnosti, jedna je väčšia, druhá menšia. Na faktúrach nie je jeho pečiatka, na faktúrach je pečiatka, ktorú vlastnila účtovníčka. Okrem toho uviedol, že tovar nedodal, ako ani spoločnosť nevlastnila majetok.

Následne správca dane požiadal o predvedenie svedka L. Z., o čom bol upovedomený aj žalobca, ktorý sa v deň výsluchu dostavil, ale predviesť svedka L. Z. sa nepodarilo.

U. L. Z. bol pritom bývalým konateľom spoločnosti SEPOLITA s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 28. 05. 2016 a zo strany žalobcu boli zaúčtované faktúry:

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 17. 02. 2014 za prípravné práce, zarovnávanie terénu, výkopové práce, odvoz zeminy, celkom 3.000 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 03. 03. 2014 za pokládka paženia, zarovnávanie základov, betonáž, celkom 4.500 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 14. 04. 2014 za pokládka dlažby, montáž, škárovanie, celkom 4.400 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 15. 05. 2014 za kompletná montáž sadrokartónu, celkom 4.800 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 02. 06. 2014 za prevedenie maliarskych prác, celkom 4.060 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 04. 08. 2014 za upratovacie práce, odvoz odpadu, prípravné práce, celkom 3.300 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 03. 09. 2014 za zhotovenie omietok, celkom 4.800 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 01. 10. 2014 za prevedenie výspravok, výmena sadrokartonových priečok, celkom 3.900 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 27. 10. 2014 za demontáž lešenia, terénne úpravy, odvoz, celkom 3.380 eur, Celkom spolu 36.140 eur

(ďalej len „faktúry od spoločnosti SEPOLITA s.r.o.“)

Zo systému pritom správca dane zistil, že daňový subjekt SEPOLITA s.r.o. podal posledné daňového priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013, od uvedeného obdobia daňové priznanie nepodal a na daň zo závislej činnosti daňový subjekt nebol registrovaný, teda z predmetných faktúr dodávateľ daň nepriznal a neodviedol.

5. Výzvou zo dňa 26. 04. 2018 správca dane vyzval N.. C. D. s.r.o., aby vydal správcovi dane kontrolné záznamy z elektronickej registračnej pokladne používanej na prevádzke ČS Slovnaft Nitra, S. XX, Nitra, č. J

6. Dožiadaním správca dane požiadal o preverenie skutočností u daňového subjektu Z. T., C. mieru XXX/XX, U. P., IČO: 46 874 216 a to najmä preverenie faktúr za vykonané práce:

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28. 02. 2014 v celkovej sume 3.650 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31. 03. 2014 v celkovej sume 4.700 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 30. 04. 2014 v celkovej sume 4.700 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2014 v celkovej sume 4.800 eur.

(ďalej len „faktúry od daňového subjektu Z. T.“)

Z odpovede na dožiadanie zo dňa 01. 10. 2018 vyplývalo, že u daňového subjektu bolo vykonané miestne šetrenie, ako aj daňový subjekt sa dostavil k správcovi dane a potvrdil, že služby boli dodané žalobcovi. K uvedenému bolo vykonané aj doplnenie dožiadania.

Okrem toho požiadal o preverenie skutočností dožiadaním aj u daňového subjektu U. V., W. P. XXX, W. P., IČO: 47 564 997 (ďalej len „U. V.“) a to najmä faktúr za vykonanú prácu:

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31. 03. 2014 v celkovej sume 2.000 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 30. 04. 2014 v celkovej sume 4.700 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 27. 05. 2014 v celkovej sume 4.600 eur,

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 30. 06. 2014 v celkovej sume 4.800 eur. Spolu v sume 16.100 eur.

(ďalej len „faktúry od daňového subjektu U. V.“)

Z odpovede na dožiadanie zo dňa 01. 10. 2018 vyplynulo, že daňový subjekt predmetné faktúry nevystavil a ani nepodpísal. Taktiež sa vyjadril, že predmetné práce žalobcovi nedodala a ani pre žalobcu nevykonala žiadne práce. Žiadne doklady predložené neboli.

Tiež požiadal o preverenie skutočností dožiadaním u daňového subjektu T. V. T., W. P. XXX, W. P., IČO: 43 703 305, a to najmä faktúry za vykonané práce:

- faktúra č. XXXXX zo dňa 31. 01. 2014 v celkovej sume 4.700 eur,

- faktúra č. XXXXX zo dňa 28. 02. 2014 v celkovej sume 4.650 eur,

- faktúra č. XXXXX zo dňa 30. 03. 2014 v celkovej sume 4.700 eur,

- faktúra č. XXXXX zo dňa 30. 04. 2014 v celkovej sume 4.700 eur,

- faktúra č. XXXXX zo dňa 30. 04. 2014 v celkovej sume 3.275 eur,

- faktúra č. XXXXXX zo dňa 30. 05. 2014 v celkovej sume 4.500 eur,

- faktúra č. XXXXX zo dňa 27. 05. 2014 v celkovej sume 4.900 eur.

(ďalej len „faktúry od daňového subjektu T. V.“)

Z odpovede na dožiadanie zo dňa 29. 10. 2018 vyplývalo, že daňový subjekt potvrdil vystavenie všetkých faktúr.

7. Opätovne dňa 23. 10. 2018 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 1-12/2014 a u žalobcu a vyhotovili si kópie dokladov a to výzva zo dňa 09. 08. 2016, ako aj úradný záznam zo dňa 22. 08. 2016, potvrdenie o zaistení veci, úradný záznam zo dňa 20. 09. 2016, heslá ku kontrolným záznamom z ERP (P. X., C. D. s.r.o., C. D., T. C.) a tiež protokol zo dňa 02. 12. 2016.

Následne dňa 25. 10. 2018 bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu a to za účelom prevzatia kontrolných záznamov z elektronickej registračnej pokladnice J

8. Súčasťou administratívneho spisu je aj úradný záznam zo dňa 26. 10. 2018, v rámci ktorého správca dane telefonoval žalobcovi vo veci oboznámenia daňového subjektu zo zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014, rok 2015 a kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve za účtovné obdobie rok 2015.

Termín ústneho pojednávania bol dohodnutý na 05. 11. 2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti N.. T. W., konateľa žalobcu, ktorý zápisnicu aj vlastnoručne podpísal. Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly - Dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie - rok 2014 a rok 2015 a kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve za účtovné obdobie - rok 2015.

Súčasťou administratívneho spisu bol aj zoznam sporných bločkov č.l. 144-159, pričom porovnaním žalobcom predložených dokladov s kontrolnými záznamami bolo zistené, že vo väčšine záznamov boli poradové čísla dokladu a dátum totožné s predloženými dokladmi z ERP, avšak suma na doklade a druh tovaru boli rozdielne. Na dokladoch predložených daňovým subjektom ku kontrole bol tovar uvedený diesel a spôsob platby hotovosť, v kontrolných záznamoch bol uvedený rôzny tovar ako cukrovinky, časopisy, tempo plus 95, diaľničné nálepky, umývanie auta, nápoje, cigarety atď. V niektorých prípadoch bol na dokladoch z ERP aj v kontrolných záznamoch ako tovar uvedený diesel. Na všetkých preverených dokladoch z ERP bola vždy iná (vyššia) suma ako na kontrolných záznamoch na CD nosiči. V niektorých prípadoch sa doklady z ERP od žalobcu vôbec nenachádzali na kontrolných záznamoch CD nosičov.

9. Okrem toho bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu a to odovzdanie kontrolných záznamov z elektronickej registračnej pokladnice J a tiež úradný záznam o tom, že vo veci dožiadaní Z. T. a T. V., bol zaslaný e-mail dňa 11. 10. 2018, za účelom doplnenia dožiadania.

10. Správca dane dňa 27. 11. 2018 spísal protokol, v ktorom zhrnul výsledky daňovej kontroly a popísal dôkazy vykonané v jej priebehu. Protokol bol doručený žalobcovi dňa 29. 11. 2018 spolu s výzvou zo dňa 27. 11. 2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril písomne vo vyjadrení zo dňa 20. 12. 2018 a navrhol doplnenie dokazovania o výsluchy svedkov a miestne zisťovanie. Okrem toho podaním zo dňa 04. 01. 2019 doplnil fotodokumentáciu, ako aj zoznam prác a spotreby za roky 2014 a 2015.

11. Vo vyrubovacom konaní správca dane nariadil výsluchy svedkov - U. V., P. V., ako aj o ich výsluchoch upovedomil žalobcu, ktorý sa na výsluch dostavil, ale svedkovia sa nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili.

Následne bola podaná žiadosť o ich predvedenie, o čom bol tiež žalobca upovedomený.

Dňa 25. 04. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo vypočutie svedka P. V., ktorý uviedol, že pracoval u U. V., presne dátum nevedel. Rovnako tak potvrdil, že pozná žalobcu. Následne dodal, že nevykonával práce pre firmu, vykonával práce pre určitú osobu a to konateľa žalobcu, ktorý tu sedí, ako priateľskú pomoc na záhrade doma. Opravovali mu zámkovú dlažbu, chodník do domu, šachtu, záhradný domček. Práce trvali krátko, nevedel v akom období, nebol s nimi spokojný. Bola to len pomoc. Ohľadom ubytovania uviedol, že spali vtedy niekde na Pereši. Prítomní konateľ svedkovi nepoložil žiadne otázky.

U. V. sa nedostavila ani na základe predvedenia, nakoľko opatruje postihnuté dieťa.

Dňa 24. 04. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok O. U., ktorý potvrdil nakupovanie pohonných hmôt. Okrem toho v zápisnici zo dňa 24. 04. 2019 sa vyjadril aj konateľ žalobcu X. U., ktorý potvrdil tankovanie a tiež uviedol, že chodil tankovať aj pán W. starší, zamestnanec spoločnosti, ktorého pôvodne tiež žiadali vypočuť, ale zomrel. Posledná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 04. 2019 bola spísaná s konateľom žalobcu N.. T. W., ktorý vo svojom vyjadrení potvrdil tankovanie na čerpacích staniciach.

Podaním zo dňa 14. 05. 2019 správca dane určil dátum prerokovania pripomienok a dôkazov k zisteniam uvedeným v protokole, v dôsledku čoho bola dňa 06. 06. 2019 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

12. Následne správca dane vydal dňa 18. 06. 2019 rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 54.933,94 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

14. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02. 10. 2019 (žalobou napadnuté rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18. 06. 2019, ktorým bol v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 54.933,94 eur žalobcovi.

V odôvodnení žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, ako aj príslušné právne predpisy a vysporiadavajúc sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní uviedol, že žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že stavebné stroje, ktoré žalobca na stavbách využíval, potrebovali na svoju činnosť PHM. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval deklarovaný nákup pohonných hmôt v zmysle dokladov z ERP, ktoré predložil žalobca ku kontrole. Správca dane pri preverovaní nákupu pohonných hmôt požiadal o predloženie kontrolných záznamov z ERP prevádzkovateľov ČS, na ktorých žalobca nakupoval PHM. Správca dane na základe porovnania údajov na dokladoch predložených žalobcom s údajmi na dokladoch nachádzajúcich sa na kontrolných záznamoch z ERP zistil rozdiely, ktoré neboli zo strany žalobcu žiadnym spôsobom vysvetlené a preukázané. K otázke žalobcu, týkajúcej sa preukázania spotreby PHM po uplynutí 3 rokov žalovaný uviedol, že správca dane nespochybňuje spotrebu PHM pri prevádzke stavebných strojov. Pochybnosti správcu dane vznikli z dôvodu zistenia rozdielu medzi množstvom nakúpených PHM, ktoré preukazoval predložením dokladov z ERP žalobca a množstvom nakúpených PHM podľa dokladov, nachádzajúcich sa na kontrolných záznamoch z ERP, pretože množstvo nakúpených PHM na jednotlivých dokladoch predložených žalobcom sa musí zhodovať s množstvom PHM, podľa jednotlivých dokladov, nachádzajúcich sa na kontrolných záznamoch z ERP. K námietke žalobcu, že správca dane sa nezaoberal spotrebou PHM žalovaný opakovane uviedol, že správca dane nespochybňuje množstvo spotrebovaných pohonných hmôt stavebnými strojmi, ale na základe vykonaného dokazovania tvrdí, že pohonné hmoty neboli zakúpené na predmetných ČS v takom množstve, v akom ich deklaruje žalobca.

K svedeckým výpovediam žalovaný dodal, že svedeckými výpoveďami bola potvrdená skutočnosť, že zamestnanci, resp. konatelia žalobcu na predmetných ČS nakupovali PHM, ale nie, aké množstvo PHM v jednotlivých dňoch na jednotlivých ČS zakúpili.

K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že bez vynaloženia nákladov na prevádzku stavebných strojov, medzi ktoré patrí aj nákup pohonných hmôt by žalobca, ktorý vykonával ako podnikateľskú činnosť stavebnú činnosť, služby stavebnými mechanizmami a nákladnými vozidlami, nedosahoval zdaniteľné príjmy. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil skutočnosti, na základe ktorých neuznal žalobcovi uplatnené náklady na nákup pohonných hmôt na základe dokladov z ERP v plnom rozsahu. K preverovaniu evidencie spotreby, vozového parku a spotreby PHM podľa predložených dokladov žalovaný uviedol, že nakoľko správca dane spotrebu PHM podľa jednotlivých strojov nespochybnil, nemal dôvod ju preverovať. K namietanému nedodržaniu znenia § 47 písm. h), § 3 ods. 3 a ods. 6 daňového poriadku žalovaný dodal, že správca dane znenia uvedených zákonných ustanovení dodržal, nakoľko protokol z daňovej kontroly obsahuje všetky kontrolné zistenia a ich vyhodnotenie, a správca dane hodnotil predložené a získané dôkazy v súlade so znením § 3 ods. 3 a ods. 6 daňového poriadku. Správca dane sa dôkazmi predloženými žalobcom zaoberal, čo znamená, že ich akceptoval, ale zároveň skutočnosti z nich vyplývajúce preveroval. K neuznaniu 75% uplatnených nákladov na nákup PHM žalovaný uviedol, že v priebehu daňovej kontroly nebol preukázaný nákup pohonných hmôt v uvedenom rozsahu na ČS, ktoré sú na dokladoch predložených žalobcom uvedené ako dodávatelia pohonných hmôt. K vyjadreniu žalobcu, že ak správca dane tvrdí, že predmetné výdavky nesúvisia so zdaniteľnými príjmami, tak musí vylúčiť zo základu dane aj príjmy, ktoré sa k týmto nákladom vzťahujú, žalovaný zdôraznil, že z ustanovení zákona o dani z príjmov nevyplýva, že v prípade, že žalobca nepreukáže, že si daňové náklady uplatnil zákonne, t.j. za splnenia podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, má správca dane povinnosť o výšku neuznaných daňových nákladov, znížiť dosiahnuté príjmy.

Žalovaný následne dodal, že správca dane vykonal dokazovanie v zmysle § 3 ods. 2 daňového poriadku a získané dôkazy vyhodnotil v súlade so znením § 3 ods. 3 daňového poriadku. K predloženým dokladom o spotrebe PHM žalovaný zdôraznil, že správca dane nespochybnil spotrebu pohonných hmôt spotrebovaných stavebnými strojmi, ale vykonaným dokazovaním pri preverovaní množstva nakúpených pohonných hmôt podľa jednotlivých dodávateľov a ČS nebolo preukázané, že dodávatelia dodali žalobcovi také množstvo pohonných hmôt, aké deklaroval na dokladoch predložených k daňovej kontrole. K protokolu z daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v protokole z daňovej kontroly sú uvedené všetky skutočnosti, zistené v priebehu daňovej kontroly a ich vyhodnotenie v nadväznosti na ustanovenia zákona o dani z príjmov.

V zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku mal za to, že z uvedeného ustanovenia vyplývalo, že správca dane v priebehu daňovej kontroly mal možnosť použiť ako dôkazy všetky listinné dôkazy, ktoré správca dane získal pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty, vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2014. Takýmito dôkazmi boli aj kontrolné záznamy z ERP umiestnenej na ČS, ktorú prevádzkoval ako partner spoločnosti Slovnaft, a.s. p. P. X.. Dôkazy, ktoré správca dane získal pred zahájením daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby nie je možné považovať za nezákonné dôkazy, nakoľko boli získané v priebehu daňovej kontroly vykonávanej za rovnaké zdaňovacie obdobie, aj keď na inej dani, a doklady, ktoré predložil správcovi dane prevádzkovateľ ČS p. P. X., boli predmetom dokazovania vykonaného správcom dane na dani z pridanej hodnoty, ako aj na dani z príjmov právnickej osoby. K námietke žalobcu, že kontrolné záznamy z ERP sú ako dôkaz pre porovnanie nákupu PHM nepostačujúce, žalovaný zdôraznil, že kontrolným záznamom v zmysle o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, je presná kópia pokladničných dokladov, uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice. Z uvedeného vyplývalo, že doklady, ktoré predložil žalobca ku kontrole sa musia nachádzať na kontrolných záznamoch z ERP, pričom údaje na doklade, ktorý má k dispozícii žalobca a na doklade, nachádzajúcom sa na kontrolnom zázname z ERP, musia byť rovnaké. Žalovaný z uvedeného dôvodu považoval porovnanie dokladov predložených žalobcom s dokladmi nachádzajúcimi sa na kontrolných záznamoch z ERP za dostatočný dôkaz, preukazujúci uskutočnené nákupy PHM.

Žalobca v priebehu vyrubovacieho konania navrhol vypočuť ako svedkov konateľov žalobcu a jeho zamestnanca, ktorí svojimi výpoveďami potvrdili nákup pohonných hmôt na jednotlivých ČS. K otázkam správcu dane žalovaný dodal, že nakoľko predmetom daňovej kontroly boli dve zdaňovacie obdobia, svedkovia sa vyjadrovali k nákupu pohonných hmôt v priebehu obidvoch kontrolovaných zdaňovacích období. Konatelia žalobcu boli prítomní pri svedeckej výpovedi zamestnanca spoločnosti a sami vypovedali ako svedkovia, takže pokiaľ neboli s formuláciou otázok správcu dane spokojní, mali možnosť uvedenú skutočnosť namietať. Z obsahu svedeckých výpovedí nevyplýva, že by správca dane kládol všeobecné otázky, resp. že by mali svedkovia problémy na otázky správcu dane odpovedať, a preto považoval žalovaný uvedenú námietku za irelevantnú. Správca dane v priebehu daňovej kontroly sa predloženými dokladmi o nákupe PHM zaoberal podrobne, preveroval ich, výsledkom čoho boli zistené skutočnosti, ktoré mali na výsledok daňovej kontroly podstatný vplyv.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Správca dane za účelom preverovania skutočností deklarovaných žalobcom v predložených účtovných dokladoch vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom doklady predložené žalobcom a dôkazy, ktoré získal vyhodnotil podľa svojej úvahy, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Správca dne pri hodnotení dôkazov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti, rozhodujúcej pre správne určenie daňovej povinnosti. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. K uplatňovaniu požiadavky primeranosti a zákonnosti zásahov správcu dane voči žalobcovi žalovaný mal za to, že z konania správcu dane nevyplýva, že by v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania uplatňoval voči žalobcovi neprimerané postupy, ktoré by boli v rozpore so zákonom.

Správca dane vykonal za účelom preverenia skutočností deklarovaných na predložených účtovných dokladoch v súlade s ustanoveniami daňového poriadku rozsiahle dokazovanie, zabezpečiť doklady, ktorými by bolo preukázané dodanie tovaru a služieb spoločnosťou SAVA s.r.o. sa mu však nepodarilo. K zabezpečeniu dôkazu svedčiacemu v prospech žalobcu bolo potrebné dodať, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý musí vedieť predložením dôkazov preukázať, že si daňové výdavky uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca predložením dokladov jednoznačne nepreukáže, že si daňové výdavky uplatňoval v súlade so zákonom, nemôžu byť uplatnené výdavky uznané ako oprávnene vynaložené.

Okrem toho bolo potrebné dodať, že konateľom dodávateľskej spoločnosti SAVA s.r.o. bol v čase deklarovaného obchodného vzťahu p. G. V., p. Y. V. bol spoločníkom spoločnosti. P. G. V. sa k činnosti spoločnosti vyjadril pri svedeckej výpovedi, pri ktorej uviedol, že na konanie za spoločnosť vo vzťahu k správcovi dane, sociálnej a zdravotnej poisťovni splnomocnil p. Q. V., ktorej adresu správcovi dane uviesť nevedel. Konateľ spoločnosti vystavenie dodávateľských faktúr a tiež dodanie materiálu pre žalobcu poprel. Uvedené skutočnosti, ale hlavne skutočnosť, že konateľ spoločnosti nepredložil žiadne doklady, preukazujúce dodanie deklarovaného tovaru a služieb nebolo dodávateľskou spoločnosťou preukázané. K namietanému obsahu výpovede p. G. V., bolo potrebné dodať, že nakoľko konateľ žalobcu p. N.. T. W. bol prítomný pri svedeckej výpovedi, mal možnosť položiť svedkovi otázky týkajúce sa dodania tovaru na základe predložených faktúr a taktiež mal možnosť reagovať na odpovede svedka a na otázky správcu dane.

K predloženiu dodávateľských faktúr a dodacích listov, ktorými si podľa názoru žalobcu, žalobca splnil dôkaznú povinnosť, bolo zdôraznené, že samotné faktúry sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov, nie sú však postačujúcou podmienkou na uznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie je ich skutočné vynaloženie preukázané. Správca dane, a ani žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že žalobcovi bol dodaný materiál a služby, ale nakoľko v priebehu daňového konania a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, kto materiál a služby žalobcovi skutočne dodal, nemôžu byť uplatnené výdavky uznané za daňové výdavky, preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Okrem toho správca dane preverovaním dodávateľskej spoločnosti SEPOLITA s.r.o. zistil, že spoločnosť bola v roku 2016 zrušená a vymazaná z obchodného registra ex offo a konateľ spoločnosti je bezdomovec, ktorého pobyt nie je známy. Uvedené skutočnosti boli dôvodom, pre ktorý sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť účtovné doklady spoločnosti, a tým ani preveriť dodanie prác v zmysle vystavených dodávateľských faktúr. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu podotkol, že v procese výkonu daňovej kontroly uplatňuje správca dane pri dôkaznej povinnosti žalobcu prejednávaciu a nie vyhľadávaciu zásadu, čo znamená, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Pri dôkaznej povinnosť žalobcu je potrebné uviesť, že ak správca dane na základe určitých zistených skutočností nadobudol pochybnosti o predložených dokladoch alebo vyjadreniach, bolo na žalobcovi, aby pochybnosti správcu dane odstránil predložením hodnoverných dôkazov. Správca dane vykonal za účelom preverovania skutočností deklarovaných na predložených dodávateľských faktúrach všetky úkony, ktoré mu vyplývajú z ustanovení daňového poriadku. K navrhovanému vykonaniu miestneho zisťovania na stavbe, žalovaný uviedol, že vykonaným miestnym zisťovaním by správca dane zistil iba tú skutočnosť, že práce na stavbe boli vykonané, ale nie to, kedy boli práce vykonané, a ani kto práce skutočne vykonal. K namietanému uznaniu dosiahnutých zdaniteľných príjmov a tým aj uznaniu uplatnených výdavkov na vykonané stavebné práce dodal, že pre uznanie uplatnených daňových výdavkov je potrebné, aby realizáciu fakturovaných prác preukázali predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov obidvaja obchodní partneri, čo v prípade dodávateľskej spoločnosti splnené nebolo. Správca dane, ani žalovaný nespochybnili skutočnosť, že stavebné práce boli na predmetnej stavbe vykonané, ale dokazovaním vykonaným v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že stavebné práce dodala žalobcovi spoločnosť SEPOLITA s.r.o., uvedená na predložených účtovných dokladoch ako dodávateľ.

Záverom žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. Žalobou zo dňa 04. 12. 2019, doručenou správnemu súdu dňa 05. 12. 2019, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02. 10. 2019, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18. 06. 2019, ktorým Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 54.933,94 eur tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V celom rozsahu sa pritom stotožnil s dôvodmi rozhodnutia správcu dane, ktorý dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil daňové výdavky (náklady) za nákup pohonných hmôt na čerpacích staniciach Slovnaft, a.s., prevádzky na S. XX v Nitre a na J. v Nitre v celkovej výške 162.839,70 eur, nakoľko doklady z elektronickej registračnej pokladne (ERP) o nákupe týchto pohonných hmôt predložené žalobcom správcovi dane v priebehu daňovej kontroly sa nezhodovali s dokladmi uloženými na kontrolných páskach z ERP a taktiež si neoprávnene uplatnil daňové výdavky (náklady) z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom SAVA s.r.o. v celkovej výške 34.620,- eur, ďalej dodávateľom SEPOLITA s.r.o. v celkovej výške 36.140,- eur a dodávateľom U. V. v celkovej výške 16.100,- eur, a preto bolo na mieste zvýšiť žalobcovi o uvedené sumy položky zvyšujúce výsledok hospodárenia (rozdiel medzi príjmami a výdavkami).

16. S poukazom na uvedené žalobca mal za to, že správca dane a následne aj žalovaný nesprávne vyhodnotili existujúce dôkazy, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdili.

17. V časti I. žaloby žalobca vytýkal neuznanie nákladov na nákup PHM v sume 162.839,70 eur, pričom mal za to, že na preukázanie vynaloženia nákladov na nákup pohonných hmôt, ktoré správca dane a žalovaný napadnutými rozhodnutiami odmietli žalobcovi priznať ako daňové výdavky, predložil žalobca správcovi dane v priebehu daňovej kontroly originály dokladov o nákupe týchto pohonných hmôt, ktoré boli vystavené registračnými pokladňami vyššie označených prevádzok ČS Slovnaft, z ktorých žalobca pohonné hmoty odoberal. Bolo potrebné uviesť a zdôrazniť, že tieto doklady z ERP, ktoré

boli žalobcovi pri nákupe pohonných hmôt odovzdané, a ktoré žalobca v priebehu daňovej kontroly odovzdal správcovi dane, obsahovali všetky náležitosti, ktoré musia doklady z EPR obsahovať v zmysle o používaní ERP. Napriek tomu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil, že žalobcom predložené doklady z ERP obsahujú skutočne všetky náležitosti v zmysle zákona, žalovaný ich nepovažoval za relevantný dôkaz preukazujúci dodanie sporného tovaru

- pohonných hmôt žalobcovi a to s odôvodnením, že doklady z ERP predložené žalobcom sa v rozsahu údajov o druhu a množstve odobraného tovaru nezhodovali s údajmi uloženými na kontrolných záznamoch z ERP, pričom žalobca tieto nezrovnalosti správcovi dane žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Okrem originálov dokladov z ERP o nákupe pohonných hmôt preukazoval žalobca odobratie týchto pohonných hmôt aj spotrebou PHM stavebných strojov pracujúcich na stavebných objektoch realizovaných žalobcom, na prevádzku ktorých strojov žalobca predmetné pohonné hmoty na vyššie označených prevádzkach ČS nakupoval i svedeckými výpoveďami zamestnanca žalobcu - O. U. a konateľov žalobcu - N.. T. W. a X. U., ktorí vo svojich výpovediach potvrdili, že v priebehu dotazovaného obdobia chodili na predmetné čerpacie stanice tankovať pohonné hmoty, ktoré boli následne použité na zabezpečenie prevádzky stavebných strojov žalobcu pracujúcich na stavbách realizovaných žalobcom. Na odvolaciu námietku žalobcu, že pokiaľ by sporné pohonné hmoty nebol odobral tak, ako to vyplýva z predložených dokladov z ERP, tieto stavebné stroje by nemohli na stavbe pracovať a žalobca by ani nemohol dosahovať zdaniteľný príjem a že správca dane preto pochybil, keď sa vôbec nezaoberal touto žalobcom vykázanou spotrebou stavebných strojov, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobca musel nadobudnúť pohonné hmoty potrebné na prevádzku jeho strojov pri stavebnej činnosti žalobcu, ktorá činnosť nebola v priebehu konania sporná, avšak zopakoval, že žalobca nepreukázal, že tieto pohonné hmoty nadobudol práve spôsobom vyplývajúcim zo žalobcom predložených dokladov z ERP, pretože tieto doklady sa nezhodovali s kontrolným záznamom z ERP. K preverovaniu spotreby stavebných strojov žalobcu podľa dôkazov predložených žalobcom žalovaný uviedol, že ju nemal dôvod preverovať, nakoľko žalobcom deklarovanú spotrebu týchto strojov nespochybnil.

Žalobca mal za to, že žalovaný i správca dane v danom prípade, za danej dôkaznej situácie, nesprávne a v rozpore so zákonom preniesli dôkazné bremeno na žalobcu tam, kde dôkazné bremeno zaťažovalo samotného správcu dane. Ako už bolo uvedené, žalobca predložil správcovi dane pokladničné doklady z ERP, ktoré mu boli na vyššie označených prevádzkach ČS Slovnaft vystavené ako potvrdenie o čerpaní pohonných hmôt a o úhrade ich kúpnej ceny. Tieto doklady boli správcovi dane predložené v origináloch, teda nie ako fotokópia. V priebehu dňového konania bolo zistené, že tieto pokladničné doklady boli vystavené existujúcimi daňovými subjektmi a že obsahujú všetky náležitosti predpísané Pokiaľ žalovaný uvádzal, že na tieto doklady nemohol prihliadať ako na dôkaz z dôvodu, že sa nezhodujú s kontrolným záznamom registračných pokladní, ktorými boli sporné pokladničné doklady vystavené, pričom žalobcovi kladie za vinu, že správcovi dane nevysvetlil dôvod rozdielnosti údajov na pokladničných dokladoch pri ich porovnaní s kontrolným záznamom dotknutých ERP, potom mu kladie za vinu niečo, čo nie je v možnostiach žalobcu ako daňového subjektu, ktorý nie je prevádzkovateľom týchto ERP, a teda nemá žiadny dosah na obsah tak samotného pokladničného dokladu, ako ani kontrolného záznamu z ERP, preukázať ani vysvetliť.

Zdôraznil, že spôsob rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane je daný daňový poriadok a výkladom rozloženia dôkazného bremena v zmysle tohto ustanovenia sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 15. 03. 2011, sp. zn. . V zmysle uvedeného rozhodnutia teda žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, keď jednak disponoval existenciou materiálneho plnenia - pohonných hmôt (žalovaný v napadnutom rozhodnutí niekoľkokrát zdôraznil, že nespochybňuje žalobcom vykázanú spotrebu pohonných hmôt jeho stavebnými strojmi) a tiež správcovi dane predložil pokladničné doklady o nákupe týchto pohonných hmôt obsahujúce položkovitý opis druhu i ceny tohto tovaru od vyššie označených prevádzok ČS spoločnosti Slovnaft, a.s. Pokiaľ žalovaný odmietol tieto pokladničné doklady uznať ako dôkaz o dodaní tovaru a zaplatení kúpnej ceny, ktorú si žalobca zaradil do nákladovej položky svojho podnikania s poukazom na skutočnosť, že predmetné pokladničné doklady sa nezhodujú s kontrolným záznamom z ERP, na ktorý však žalobca nemá žiadny dosah a nemôže údaje na ňom žiadnym spôsobom ovplyvniť, ide o skutočnosť, ktorá nastala nie na strane žalobcu, ale jeho dodávateľa, teda dvoch označených prevádzok ČS Slovnaft, ktoré sú prevádzkovateľom daných ERP a teda skutočnosť, na ktorú sa dôkazné bremeno daňového subjektu nevzťahuje, nakoľko ide o skutočnosť spadajúcu pod dôkazné bremeno správcu dane.

Na základe uvedeného teda bolo povinnosťou správcu dane zistiť spoľahlivým spôsobom všetky dôvody, pre ktoré vznikli rozdiely medzi inak perfektnými pokladničnými dokladmi predloženými žalobcom (doklady obsahovali všetky zákonné náležitosti pokladničného dokladu) a kontrolným záznamom z ERP, ktorými boli tieto pokladničné doklady vystavené. Keďže žalovaný toto svoje bremeno preniesol v rozpore s citovanou judikatúrou na žalovaného a následne z neunesenia tohto bremena vyvodil pre žalovaného nepriaznivé rozhodnutie v podobe neuznania jeho daňových výdavkov za nákup pohonných hmôt uvedených na žalobcom predložených pokladničných dokladoch, vydal, rovnako ako aj správca dane, nezákonné rozhodnutie, ktoré je potrebné zrušiť.

18. V časti II. žaloby žalobca namietal neuznanie nákladov na úhradu dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi SAVA, s.r.o., SEPOLITA, s.r.o. a U. V., v dôsledku čoho uviedol, že žalobca predložil správcovi dane originály jednotlivých dodávateľských faktúr označených v rozhodnutí žalovaného i správcu dane obsahujúcich položkovitý opis druhu a ceny tovaru dodávaného na základe predmetných faktúr. Za účelom preukázania aj existencie materiálneho plnenia, teda označenými dodávateľmi dodaného tovaru, žalobca v priebehu daňového konania navrhol správcovi dane vykonanie miestneho zisťovania priestorov, kde sa dodaný tovar nachádza, resp. kde bol žalobcom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti použitý. Správca dane žalobcom navrhnutý dôkaz - vykonanie miestneho zisťovania odmietol, pričom odmietnutie vykonania tohto dôkazu po podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane odobril aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí s odôvodnením, že navrhnutým dôkazom by nebolo možné preveriť skutočnosť, ktorú správca dane považoval za pochybnú, a to, či materiál a tovar boli žalobcovi dodané tými spoločnosťami, ktoré sú na žalobcom predložených faktúrach uvedené ako dodávateľ a či boli žalobcovi dodané v kontrolovanom zdaňovacom období.

Žalobca mal za to, že postup správcu dane predstavuje porušenie zákona v zmysle daňový poriadok. Návrh žalobcu na vykonanie dôkazu miestnym zisťovaním smeroval k preukázaniu skutočnosti, že žalobca disponuje tovarom, ktorý mu bol dodaný na základe faktúr spochybnených správcom dane, preukázanie ktorej skutočnosti spadá v zmysle vyššie citovaného rozsudku NS SR sp. zn. práve pod dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu. Nakoľko sa teda jedná o podstatnú skutočnosť z hľadiska posúdenia unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom, správca dane a žalovaný neboli oprávnení odmietnuť vykonanie tohto dôkazu navrhnutého žalobcom, pretože týmto konaním žalobcovi odopreli výkon práva daňového subjektu garantovaného ustanovením Daňového poriadku, podľa ktorého má daňový subjekt právo navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť.

Napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že ani správca dane, ani žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že žalobcovi bol materiál a služby uvedené na predložených faktúrach dodané, ale nebolo preukázané, kto tento materiál a služby žalobcovi skutočne dodal. Ak však skutočnosť o existencii materiálneho plnenia na strane žalobcu nie je podľa žalovaného pochybná, potom žalobca tým, že správcovi dane predložil dodacie listiny obsahujúce identifikáciu dodávateľa a položkovitý opis druhu a ceny tohto existujúceho materiálneho plnenia, vyčerpal v zmysle judikatúry NS SR svoje dôkazné bremeno a teda preukázal vynaloženie daňových výdavkov na nadobudnutie tohto materiálneho plnenia označeného v predložených dodacích listinách. Žalovaný i správca dane spochybnili dodanie materiálneho plnenia žalobcovi dodávateľmi SAVA s.r.o., SEPOLITA s.r.o. a U. V. s poukazom na výpovede konateľov týchto spoločností, ktorí uviedli, že žalobcovi žiadny tovar nedodali a predlžené faktúry nevystavili, teda ich spochybnili s poukazom na takú skutočnosť, ktorá nastala u dodávateľov žalobcu. V tejto súvislosti vytýkal, že žalobcom preukázanú skutočnosť ohľadom dodania predmetného plnenia nie je možné zo strany správcu dane vyvrátiť len jej spochybnením, ale je nutné preukázanie opaku, t.j. preukázanie skutočnosti, že žalobca predmetné materiálne plnenie od označených dodávateľov nenadobudol, prípadne že dodacie listiny predložené žalobcom nie sú pravé, čo však žalovaný nepreukázal a podobne ako v prípade neuznania nákladov vynaložených žalobcom na nákup pohonných hmôt neprípustným spôsobom preniesol na žalobcu vlastné dôkazné bremeno ohľadom takých skutočností, ktoré neprináleží preukazovať daňovému subjektu. Správca dane ani žalovaný nezisťovali, či pečiatky na dodacích listoch predložených žalobcom sú autentické, zhodné s pečiatkami na dodacích listinách vystavených predmetnými dodávateľmi v iných obchodoch, komu patria podpisy na týchto dodacích listinách, ani nekonfrontovali výpovede konateľov týchto dodávateľov so skutočnosťou, keď napr. konateľ SAVA s.r.o. G. V. vypovedal, že za rok 2014 nebolo zo spoločnosti podané daňové priznanie, pritom však podľa www.orsr.sk bola účtovná závierka spoločnosti za rok

2014 uložená do zbierky listín OR, alebo vypovedal, že predmetom podnikania spoločnosti bola len prevádzka chránenej dielne s predajom dámskeho ošatenia a doplnkov, zatiaľ čo podľa www.orsr.sk mala spoločnosť zapísané ako predmet podnikania aj iné činnosti. Napriek tomu, že žalobca na predmetné rozpory upozornil žalovaného aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, žalovaný sa nimi v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal.

19. V ďalej časti žaloby žalobca taktiež proti postupu správcu dane namietal, že nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko v priebehu daňovej kontroly nebol žalobca oboznámený s pochybnosťami, ktoré u správcu dane vznikli ohľadom správnosti, pravdivosti, alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom a nebol vyzvaný, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by si správca dane mal povinnosti vyplývajúce mu z označeného ustanovenia splniť na ústnom pojednávaní dňa 05. 11. 2018, z ktorého bolo spísaná zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX, ako to uvádzal žalovaný, pretože žalobca takouto zápisnicou ani nedisponuje. Ak pritom správca dane nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku, porušil tým procesné práva žalobcu patriace mu v priebehu daňovej kontroly, v dôsledku čoho výsledky daňovej kontroly a skutočnosti v jej priebehu zistené, nepredstavujú zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia správcu dane, ktoré rozhodnutie je z uvedeného dôvodu taktiež potrebné považovať za nezákonné. Nakoľko žalovaný napadnutým rozhodnutím uvedenú nezákonnosť nenapravil, trpí uvedenou vadou i rozhodnutie žalovaného.

20. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 10. 2019 zrušil a aby spolu s ním zároveň zrušil aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 06. 2019, ktoré mu predchádzalo a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

21. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05. 05. 2020 žalovaný zotrval na výroku v žalobou napadnutom a vyššie uvedenom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.

K námietkam uvedeným v žalobe, žalovaný uviedol, že čo sa týkalo námietky žalobcu, že správca dane a tiež žalovaný nesprávne vyhodnotili existujúce dôkazy a vec nesprávne posúdili, v tejto súvislosti uviedol, že žalobca nekonkretizuje, v čom vidí pochybenie správcu dane a žalovaného pri hodnotení predložených dôkazov, a na základe akých skutočností považuje vec za nesprávne právne posúdenú, preto žalovaný nevedel k námietkam zaujať relevantné stanovisko.

Žalovaný k ďalším námietkam žalobcu uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval deklarovaný nákup pohonných hmôt v zmysle dokladov z ERP, ktoré predložil žalobca ku kontrole, a to spôsobom porovnania údajov uvedených na dokladoch, ktoré predložil ku kontrole žalobca, s údajmi, nachádzajúcimi sa na kontrolných záznamoch z ERP, ktoré na výzvu správcovi dane predložili prevádzkovatelia ČS, na ktorých žalobca nakupoval PHM. Správca dane na základe porovnania údajov na dokladoch predložených žalobcom s údajmi na dokladoch nachádzajúcich sa na kontrolných záznamoch z ERP zistil rozdiely, ktoré neboli zo strany žalobcu žiadnym spôsobom vysvetlené a preukázané. Pochybnosti správcu dane vznikli z dôvodu zistenia rozdielu medzi množstvom nakúpených PHM, ktoré preukazoval predložením dokladov z ERP žalobca a množstvom nákupných PHM podľa dokladov, nachádzajúcich sa na kontrolných záznamoch z ERP. Množstvo nakúpených PHM podľa jednotlivých dokladov predložených žalobcom sa musí zhodovať s množstvom predaných PHM, evidovaných na jednotlivých dokladoch nachádzajúcich sa na kontrolných záznamoch z ERP. Kontrolným záznamom podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov je kópia číselných údajov z pokladničných dokladov a dokladov podľa ôsmeho bodu uložená v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy registračnej pokladnice. K námietke žalobcu, že predložené doklady spĺňali náležitosti pokladničných dokladov žalovaný uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že predložené doklady, ktoré boli vydané z ERP spĺňali náležitosti, ktoré musia doklady vydané z ERP spĺňať, ale porovnaním dokladov, ktoré predložil žalobca s dokladmi uloženými na kontrolných páskach z ERP podľa jednotlivých dodávateľov boli zistené rozdiely v množstve a druhu nakúpeného tovaru. K

svedeckým výpovediam žalovaný dodal, že svedeckými výpoveďami bola potvrdená iba skutočnosť, že zamestnanci, resp., konatelia spoločnosti na predmetných ČS nakupovali PHM, ale nie to, aké množstvo PHM žalobca alebo jeho zamestnanci nakúpili v jednotlivých dňoch na jednotlivých ČS. K preukázaniu nákupu množstva PHM v zmysle predložených dokladov z ERP, spotrebou jednotlivých stavebných strojov, žalovaný zdôraznil, že správca dane a ani žalovaný nespochybnili spotrebu pohonných hmôt stavebnými strojmi, ale vykonaným dokazovaním pri preverovaní množstva nakúpených pohonných hmôt podľa jednotlivých dodávateľov a ČS nebolo preukázané, že dodávatelia dodali žalobcovi také množstvo pohonných hmôt, aké deklaroval na dokladoch predložených k daňovej kontrole.

K námietke žalobcu, že bez pohonných hmôt by stavebné stroje nemohli pracovať a žalobca by nedosiahol zdaniteľné príjmy, žalovaný zaujal stanovisko na stranách 7 a 8 v žalobou napadnutom rozhodnutí. V zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu byť uplatnené náklady uznané za daňové náklady iba v prípade, že spĺňajú podmienky vyplývajúce z uvedeného ustanovenia. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil skutočnosti, na základe ktorých neuznal daňovému subjektu uplatnené náklady na nákup pohonných hmôt na základe dokladov z ERP v plnom rozsahu.

Čo sa týkalo prenesenia dôkazného bremena žalovaný mal za to, že v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je dôkazné bremeno vždy na strane žalobcu, ako daňového subjektu, ktorý je v priebehu daňovej kontroly povinný preukázať, že si daňové výdavky (náklady) uplatňuje za splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov). V zmysle § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. V zmysle § 24 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom preukazuje iba skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu (dôkazné bremeno správcu dane). Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly nie je vyhľadávať dôkazy v prospech žalobcu, a ani zisťovať, prečo na dokladoch predložených žalobcom ku kontrole sú uvedené iné údaje, čo do množstva a druhu nakúpených PHM, ako na kontrolných záznamoch z ERP, na ktorých sú uložené presné kópie vystavených dokladov. Skutočnosť, že pokladničné doklady boli vystavené existujúcimi subjektami a spĺňali predpísané náležitosti nevysvetľujú zistené rozdiely v nákupe množstva a druhu pohonných hmôt.

Nárok žalobcu na uznanie uplatnených daňových výdavkov (nákladov) je viazaný na splnenie podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pričom na uznanie uplatneného nároku musia byť bezpodmienečne splnené všetky podmienky vyplývajúce z citovaného ustanovenia. Na splnenie preukázateľnosti uplatneného daňového výdavku (nákladu) nepostačuje predložiť správcovi dane doklady z ERP. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na uznanie daňových výdavkov (nákladov) v rozsahu uvedenom na predložených účtovných dokladoch, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za dodané tovary s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov, ale tiež skutočnosť, že tovar mu bol dodaný v množstve deklarovanom na predložených dokladoch. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že žalobca nakupoval v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti PHM, ale preverovaním vykonaným správcom dane v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že pohonné hmoty nakúpil od dodávateľov, prevádzkovateľov ČS v takým množstvách, ako je uvedené na predložených účtovných dokladoch. K dôkaznému bremenu správcu dane, pod ktoré podľa názoru žalobcu spadá preukázanie skutočností, ktoré nastali na strane dodávateľov žalobcu, žalovaný zastal ten názor, že nie je úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly zisťovať dôvody, ktoré spôsobili rozdiely zistené vo vykazovanom množstve nakúpeného/predaného tovaru. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveruje skutočnosti deklarované na účtovaných dokladoch, ktoré predloží daňový subjekt a jeho obchodní partneri. K námietke žalobcu, že žalovaný preniesol na žalobcu dôkazné bremeno v rozpore s judikatúrou a vydal nezákonné rozhodnutie, žalovaný opakovane uviedol, že dôkazné bremeno, súvisiace s preukázaním výšky uplatnených daňových výdavkov (nákladov) je na žalobcovi. Správca dane vydal rozhodnutie na základe výsledkov vykonaného preverovania a dokazovania, v súlade s platnými právnymi predpismi.

Ohľadom námietok žalobcu uvedených v časti II. žaloby, zastal žalovaný ten právny názor, že skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane ku kontrole originály dodávateľských faktúr nie je dôkaz o tom, kto fakturovaný tovar žalobcovi skutočne dodal, resp. kto pre neho fakturované práce vykonal. Predloženie dokladov, faktúr nie je dôkazom preukazujúcim, že tovar žalobcovi dodala osoba, resp. spoločnosť uvedená na faktúrach ako dodávateľ. Pretože obchodný prípad je dvojstranný právny

akt, musia dodanie tovaru resp. služieb preukázať obidvaja obchodní partneri, tak odberateľ, ako aj dodávateľ. V prípade žalobcu dodávatelia dodanie tovaru resp. služieb nepotvrdili a nepreukázali žiadnymi relevantnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi. K nevykonanému miestnemu zisťovaniu v prevádzke žalobcu žalovaný dodal, že správca dane nepovažoval za potrebné vykonať miestne zisťovanie, nakoľko týmto by sa preukázala iba skutočnosť, že žalobcovi bol tovar dodaný, resp. že ním disponoval, ale nie to, kto žalobcovi tovar dodal, resp. kto pre žalobcu práce vykonal. K namietanému odopretiu vykonania navrhovaného dôkazu žalovaný opakovane zdôraznil, že miestnym zisťovaním by bola preukázaná iba skutočnosť, že žalobca mal tovar dodaný v zmysle vystavených dodávateľských faktúr k dispozícii, ale neboli by ním odstránené vzniknuté pochybnosti správcu dane o dodávateľovi tovaru. K vykonaniu navrhovaného dôkazu žalovaný ďalej uviedol, že je na rozhodnutí správcu dane, vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

Správca dane dodanie tovaru preveroval tiež u obchodných partnerov žalobcu, ktorí v prípade, že obchodné prípady boli zrealizované, musia vedieť tieto preukázať predložením dôkazov. Zástupcovia dodávateľských spoločností však dodanie tovaru a vykonanie stavebných prác žiadnym spôsobom nepreukázali, resp. vystavenie dodávateľských faktúr popreli. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly je preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie zákonných ustanovení, čo znamená, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vedie dokazovanie, pri ktorom preveruje pravdivosť a hodnovernosť dokladov predložených daňovým subjektom u jeho obchodných partnerov. Nie je úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu, resp. vyhľadávať dôkazy, ktorými by preukázal, že predložené listinné dôkazy nie sú pravé, zisťovať, komu patria podpisy na predložených faktúrach, prípadne overovať pravosť použitých pečiatok. K neprevereniu pravdivosti tvrdení zástupcov dodávateľov žalovaný zdôraznil, že nakoľko dodávatelia dodanie tovaru a prác poprel, a ani nepredložili správcovi dane žiadne účtovné a iné doklady, správca dane nemal možnosť tvrdenia zástupcov dodávateľov preveriť. Žalovaný k dodávateľom žalobcu ďalej uviedol, že je na rozhodnutí žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, avšak v prípade, že obchodní partneri nevedia, resp. nie sú ochotní predložiť správcovi dane dôkazy preukazujúce obchodné vzťahy so žalobcom, dostáva sa žalobca do dôkaznej núdze, pretože v prípade, že dodanie tovaru a vykonanie prác nepreukážu obidvaja obchodní partneri, nemožno považovať obchodný prípad za preukázaný.

Správca dane vykonal dňa 05. 11. 2018 ústne pojednávanie s konateľom žalobcu p. T. W.. Predmetom ústneho pojednávania, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX bolo oboznámenie žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu vykonávanej daňovej kontroly. Obsahom zápisnice sú všetky skutočnosti zistené správcom dane v priebehu daňovej kontroly, a tiež vyjadrenie konateľa žalobcu k zisteným skutočnostiam. Súčasťou zápisnice je aj časť, kde mal konateľ žalobcu možnosť predložiť návrhy alebo námietky smerujúce k obsahu zápisnice, závery k vzneseným návrhom a námietkam proti obsahu zápisnice a tiež závery a opatrenia prijaté pri ústnom pojednávaní. Konateľ žalobcu nepredložil správcovi dane žiadne námietky a návrhy týkajúce sa zistených skutočností, uvedených v zápisnici o ústnom pojednávaní, a ani námietky k obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní. Konateľ žalobcu svojim podpisom v zápisnici potvrdil, že bol s obsahom zápisnice oboznámený a s jej obsahom súhlasí. Konateľ žalobcu taktiež v zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorou disponuje správca dane a je súčasťou spisového materiálu, svojim podpisom potvrdil, že dňa 05. 11. 2018 prevzal rovnopis zápisnice. Nakoľko konateľ žalobcu bol oboznámený so všetkými zistenými skutočnosťami, mal možnosť sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť a navrhnúť správcovi dane vykonanie ďalších dôkazov, resp. mal možnosť požiadať správcu dane o možnosť predloženia ďalších dôkazov, žalovaný mal za to, že správca dane si v priebehu daňovej kontroly splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo znenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, a nakoľko rozhodnutie správcu dane bolo vydané v zmysle platných právnych predpisov, žalovaný považuje námietky žalobcu, za nedôvodné.

Na základe uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Nitre žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

22. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, v rámci ktorého uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení opakuje argumentáciu z napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej daňový subjekt znáša v daňovom konaní neobmedzené dôkazné bremeno, čo znamená, že daňový subjekt je v konaní povinný preukazovať všetky skutočnosti, bez ohľadu na to, akého subjektu sa tieto skutočnosti týkajú a vyvracať všetky pochybnosti, ku ktorým správca dane dospeje. S touto argumentáciou sa však žalobca nestotožnil a zopakoval, že takáto argumentácia je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011, sp. zn. .

Mal pritom za to, že disponoval existenciou materiálneho plnenia a tiež dokladmi o nadobudnutí tohto materiálneho plnenia (pokladničnými dokladmi) s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaného tovaru od určitého dodávateľa a teda vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. Skutočnosť, že kontrolné záznamy z ERP čerpacích staníc, na ktorých žalobca pohonné hmoty nakupoval, sa nezhodovali s pokladničnými dokladmi z týchto ERP, je skutočnosťou, ktorá nastala u dodávateľa žalobca a ktorá v zmysle uvedeného rozsudku spadá pod dôkazné bremeno správcu dane a nie žalobcu ako daňového subjektu, čo je aj pochopiteľné, keďže kontrolný záznam z ERP je súbor údajov, ktorými disponuje len prevádzkovateľ ERP a tieto údaje nie sú odberateľovi pri nákupe tovaru (na rozdiel od údajov na pokladničnom doklade) oznámené, čiže odberateľ si ich správnosť ani nijak nedokáže overiť. Na základe uvedeného teda bolo povinnosťou správcu dane zistiť spoľahlivým spôsobom všetky dôvody, pre ktoré vznikli rozdiely medzi inak perfektnými pokladničnými dokladmi predloženými žalobcom (doklady obsahovali všetky zákonné náležitosti pokladničného dokladu) a kontrolným záznamom z ERP, ktorými boli tieto pokladničné doklady vystavené. Keďže žalovaný toto svoje bremeno preniesol v rozpore s citovanou judikatúrou na žalobcu a následne z neunesenia tohto bremena vyvodil pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie v podobe neuznania jeho daňových výdavkov za nákup pohonných hmôt uvedených na žalobcom predložených pokladničných dokladoch, vydal, rovnako ako aj správca dane, nezákonné rozhodnutie, ktoré je potrebné zrušiť.

Obdobné vady ako v prípade neuznania daňových výdavkov za nákup pohonných hmôt do strojového parku žalobcu, má rozhodnutie žalovaného a správcu dane i v časti neuznania daňových výdavkov žalobcu za nákup materiálu a služieb od dodávateľov SAVA s.r.o. a SEPOLITA, s.r.o. I v tomto prípade totiž žalovaný neoprávnene preniesol dôkazné bremeno, ktoré sa netýkalo skutočností vzniknutých na strane žalovaného, a ktoré tak v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR nezaťažovalo žalobcu, ale žalovaného, na žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly správcovi dane preukazoval, že disponuje existenciou materiálneho plnenia, ktoré je identické s plnením identifikovaným na účtovných dokladoch o dodaní tohto plnenia (správca dane existenciu tohto plnenia ani nespochybnil), pričom zároveň týmito účtovnými dokladmi, predovšetkým dodávateľskými faktúrami vystavenými spoločnosťami SAVA s.r.o. a SEPOLITA, s.r.o., preukázal aj to, že predmetné plnenie mu bolo dodané práve dodávateľmi označenými na týchto účtovných dokladoch a nie inými dodávateľmi. Tieto dodávateľské faktúry pritom obsahovali aj pečiatku a podpis dodávateľa, teda prvky, ktorými dodávateľ autorizuje a potvrdzuje formálnu ale i materiálnu (obsahovú) správnosť faktúry. Správca dane a žalovaný preto nemohli tieto listinné dôkazy spochybniť len s poukazom na vyjadrenie konateľov dodávateľských spoločností (ak dodávateľ písomné potvrdí odberateľovi poskytnutie plnenia, nemôže potom takéto potvrdenie znegovať ústnym vyjadrením svojho štatutárneho orgánu) na pravdivosť ktorých sa bezvýhradne a nekriticky spoľahli, ale boli povinní v rámci daňovej kontroly skúmať pravosť týchto listinných dôkazov tak, aby zistili, či sú tieto dôkazy pravé a tým pádom konatelia dodávateľských spoločností vo svojej výpovede klamali, alebo sú naopak podvrhom. Z uvedeného vyplývalo, že správca dane a žalovaný nevykonali dokazovanie v rozsahu potrebnom na to, aby zistili skutkový stav bez dôvodných pochybností.

23. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

24. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 10. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na

nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 28. 09. 2021, v neprítomnosti žalobcu podľa .

Právny zástupca žalobcu sa pridržal písomne podanej žaloby, ako aj vyjadrenia a zhrnul, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, spočívalo predovšetkým v nesprávnom a nedostatočnom vyhodnotení existujúcich dôkazov, v dôsledku čoho žalovaný aj správca dane dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdili. Podstatným porušením zákonných povinností žalovaného, ako aj správcu dane bolo najmä neprípustné prenesenie dôkazného bremena na žalobcu. Takýmto spôsobom konal žalovaný aj správca dane v rozpore s § 24 daňového poriadku, ako aj konali v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR.

Žalovaný na nariadenom pojednávaní uviedol, že je povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich podaniach. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveruje skutočnosti deklarované daňovým subjektom. Z toho vyplýva, že nezaťažoval daňový subjekt skutočnosťami, ktoré boli predmetom toho preverovania, nakoľko dokazovanie v dodávateľských spoločnostiach vykonáva správca dane a nie daňový subjekt. To, že správca dane vyzval daňový subjekt, aby v prípade, ak má ešte nejaké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, aby tieto správcovi dane predložil neznamená, že naňho prenášal dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 daňového poriadku.

25. Podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (teda i v kontrolovanom zdaňovacom období rok 2014), na účely tohto zákona sa rozumie i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú - písm. a/ až t/.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a/ až k/).

26. Podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ().

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Podľa § 10 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f) podpisový záznam osoby ( § 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.

Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, a) ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť, b) ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov, c) prenesený spôsobom podľa § 33, ak spĺňa požiadavky podľa písmena a) alebo písmena b).

27. Podľa , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

28. Medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka výkladu ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a to, či sa žalobcom tvrdený nákup pohonných hmôt od spoločnosti SLOVNAFT, a. s. na čerpacích staniciach v Nitre, prevádzka J. (ktorú mal v prenájme P. X.) a S. XX (ktorú mal v prenájme N.. C. D. s.r.o.), uskutočnil na základe ním predložených dokladov z elektronických registračných pokladníc J. č. XXXXXXXXXXXXXXXX (N.. C. D.), J. č. XXXXXXXXXXXXXXXX (N.. C. D.) a J. č. XXXXXXXXXXXXXXXX (P. X.) a či žalobcom deklarované vynaloženie výdavkov na nákup pohonných hmôt bolo pre daňové účely dostatočne preukázané, teda či sa jedná o daňovo uznateľné výdavky. Okrem toho bol sporný výklad uvedeného ustanovenia aj ohľadom toho, či si žalobca oprávnene uplatnil daňové výdavky (náklady) z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi SAVA, s.r.o., SEPOLITA s.r.o. a U. V., pri ktorých sa správcovi dane nepodarilo zistiť u dodávateľa dodanie, resp. dodávatelia popreli dodanie tovaru a služieb žalobcovi (bývalý konateľ SAVA s.r.o. a U. V.) a teda, či sa jedná o daňovo uznateľné výdavky, ak existuje faktúra obsahujúca zákonom stanovené náležitosti, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu.

Úlohou súdu vo vyššie naznačenom smere bolo posúdiť postup a právne závery daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby medzi daňou uvedenou žalobcom v príslušnom daňovom priznaní za rok 2014 a daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca zahrnul do daňových výdavkov i také výdavky (v sume 162.839,70 eur za nákup pohonných hmôt podľa predložených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice, v sume 34.620,- eur za tovar dodaný spoločnosťou SAVA s.r.o., v sume 36.140,- eur za služby dodané spoločnosťou SEPOLITA s.r.o. a v sume 16.100,- eur za služby dodané U. V.), vynaloženie ktorých dostatočne nepreukázal a porušil tak ust. a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2014, v dôsledku čoho mu vznikol rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 54.933,94 eur.

29. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. (nakoľko v predmetnej veci sa nejedná o prípad podľa ust. , kedy súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby) a zameral sa na otázky, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal a ktoré žalobca taktiež v žalobe namietal, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného

orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho- daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

30.Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu o správe daní (daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Správou daní sa v zmysle ust. vyššie citovaného zákona rozumie i postup súvisiaci so správnym zistením dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, medzi ktorými je príkladmo uvedený i o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové subjekty majú zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť pri správe daní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno pri správe daní, teda i pri vykonávaní daňovej kontroly však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne.

31. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa prostredníctvom dožiadaného správcu dane obrátil s konkrétnymi otázkami na dodávateľa služieb - U. V., ako aj priamo preveroval dodanie pohonných hmôt, spoločnosťou SLOVNAFT, a. s., ako aj priamo a tiež dožiadane preveroval dodanie tovaru a služieb od spoločnosti SAVA, s.r.o. a SEPOLITA s.r.o.. V preskúmavanej veci sa súd stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného. Žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly u žalobcu, oznámenia dožiadaného správcu dane ako i ostatné zistenia. Medzi účastníkmi konania však ostali sporné skutkové okolnosti žalobcom tvrdených obchodných transakcií, ktoré správca dane ani žalovaný nepovažovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na uznanie výdavkov na nákup pohonných hmôt za daňové výdavky ovplyvňujúce základ dane a tiež za tovary a služby od vyššie uvedených dodávateľov.

32. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k záveru, že doklady z elektronických registračných pokladníc J. č. XXXXXXXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXXXX predložené žalobcom k daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby, ktoré mali byť podľa žalobcu vystavené dodávateľom pohonných hmôt

- spoločnosťou SOVNAFT, a. s. v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2014 (v jednotlivých konkrétnych dňoch toho, ktorého mesiaca) a ktoré sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise nepreukazujú žalobcom deklarovaný nákup pohonných hmôt od tohto dodávateľa na čerpacej stanici v Nitre, J. a čerpacej stanici v Nitre, S. XX, ktoré v roku 2014 mali v prenájme N.. C. D. (S. 20) a P. X. (J.). Porovnaním dokladov z ERP, ktoré predložil žalobca ku kontrole s údajmi na kontrolných záznamoch z ERP, správca dane správne zistil, že takmer všetky predložené doklady z ERP nie sú totožné s dokladmi nachádzajúcimi sa na kontrolných záznamoch. Správca dane pritom porovnával poradové číslo dokladu, dátum, sumu na doklade, druh tovaru a spôsob platby. Porovnaním následne bolo zistené, že pri väčšine záznamov boli poradové čísla dokladu a dátum totožné s predloženými dokladmi z ERP predloženými žalobcom, údaje sa však nezhodovali v druhu tovaru a sume. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že na dokladoch predložených žalobcom ku kontrole bol napríklad ako tovar uvedený druh pohonnej hmoty diesel a spôsob platby hotovosť, v kontrolných záznamoch bol uvedený rôzny tovar ako cukrovinky, časopisy, tempo plus 95, diaľničné nálepky, umývanie auta, nápoje, cigarety atď. V niektorých prípadoch bol na dokladoch z ERP aj v kontrolných záznamoch ako tovar uvedený druh

pohonnej hmoty diesel, avšak na všetkých preverovaných dokladoch z ERP predložených žalobcom bola vždy iná (vyššia) suma ako na kontrolných záznamoch z ERP. Zároveň z predložených dokladov ERP vyplývalo, že v niektorých prípadoch boli doklady z ERP u žalobcu úplne totožné (duplicitné). Takéto vystavenie dokladu pritom nie je možné, nakoľko technicky nie je možné, aby z jednej ERP boli v jeden deň, v jednu hodinu, minútu a sekundu vydané dva úplne rovnaké originály dokladov. Zároveň bolo potrebné poznamenať, že v niektorých prípadoch sa ani doklady predložené žalobcom na kontrolných záznamoch nenachádzali.

33. Na základe zistení uvedených vyššie správca dane vyvodil záver v tom zmysle, že neuznal výdavky za nákup pohonných hmôt na čerpacích staniciach v Nitre na prevádzke J. a S. XX, ktorý mal žalobca realizovať v období roku 2014. Preverovaním žalobcom deklarovaných obchodných transakcií na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že dodávky pohonných hmôt od spoločnosti SLOVNAFT, a. s. žalobca nevedel reálne preukázať a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sama skutočnosť, že žalobca predložil doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali zároveň slúžiť ako dodací list, ešte neznamená, že tovar mu bol skutočne vyššie označenou spoločnosťou a v deklarovanom množstve i dodaný. Predovšetkým nebolo preukázané skutočné dodanie pohonných hmôt žalobcovi deklarovaným dodávateľom.

Na základe takto zisteného skutkového stavu i správny súd dospel k rovnakému záveru ako správca dane a žalovaný, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne dodávky deklarovaného objemu pohonných hmôt, ktoré mu mala podľa predložených dokladov z elektronických registračných pokladníc dodať spoločnosť SLOVNAFT, a. s. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru žalobcovi, teda dodanie reálneho plnenia, nebolo možné ani výdavky vynaložené podľa výdavkových pokladničných dokladov uznať ako daňové výdavky a to s poukazom na ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2014, v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a ani výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je možné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi za účastníkov obchodného vzťahu.

V danom prípade doklady, ktoré žalobca predložil v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2014 neboli vystavené a vyhotovené elektronickými registračnými pokladnicami J. č. XXXXXXXXXXXXXXXX umiestnenou na čerpacej stanici v B., S. XX, prevádzkovateľom ktorej bol N.. C. D., J. č. XXXXXXXXXXXXXXXX umiestnenou na čerpacej stanici v B., S. XX, prevádzkovateľom ktorej bol N.. C. D. a J. č. XXXXXXXXXXXXXXXX umiestnenou na čerpacej stanici v B., J., prevádzkovateľom ktorej bol P. X., v dôsledku čoho potom ani nemohlo dôjsť k dodaniu pohonných hmôt od dodávateľa, t. j. spoločnosti SLOVNAFT, a. s. Žalobca v daňovom ani v súdnom konaní nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu.

34. Z ustanovenia , písm. j/ o dani z príjmov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že základ dane je definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky () pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo predpokladá vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri jednotlivých nákladových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva (ust. , písm. i/, vyššie citovaného zákona) a v ustanovení tohto zákona je upravená všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov. Za takýto výdavok pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti

výdavkov, týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú do výšky ustanovenej daňovým zákonom.

35. Súd je toho názoru, že daňové orgány poskytli žalobcovi dostatočný priestor a vyzývali ho na to, aby preukázal, že ním predložené listinné doklady (doklady z elektronickej registračnej pokladnice) boli vystavené na základe skutočného plnenia. V tomto ohľade aj správny súd mal za to, že svedecké výpovede konateľov a zamestnanca žalobcu preukázali len tú skutočnosť, že žalobca tankoval pohonné hmoty aj na sporných čerpacích staniciach, ale v žiadnom rozsahu nepreukázali konkrétne sporné doklady a reálne poskytnuté plnenie na základe predložených dokladov z ERP dodávateľom na nich uvedeným. Uvedené nepotvrdila ani skutočnosť, že žalobca v rámci svojej činnosti využíva stroje, do ktorých musí tankovať pohonné hmoty. Žalobca síce preukazoval nákup pohonných hmot aj spotrebou pohonných hmôt jednotlivých stavebných strojov, avšak aj v tomto ohľade je potrebné vyhodnotiť tento dôkaz za nepreukazujúci dodanie konkrétneho množstva pohonných hmôt od konkrétneho dodávateľa tak, ako bolo evidované na sporných dokladoch z ERP.

36. K tvrdeniam žalobcu v podanej žalobe je potrebné uviesť, že formálna existencia dokladu z elektronickej registračnej pokladnice nie je predpokladom pre uznanie daňových výdavkov. Existenciu zákonných podmienok pre uznanie výdavku ako daňového výdavku musí preukázať daňovník, ktorý si daňový výdavok uplatňuje. Tieto podmienky boli spochybnené predovšetkým tým, že žalobcom predložené doklady z elektronickej registračnej pokladnice sa nezhodovali s kontrolnými záznamami vydanými spornými registračnými pokladnicami.

37. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť, že daňové orgány žiadnym spôsobom nespochybnili vykonávanie podnikateľskej činnosti u žalobcu, a je samozrejmé, že pokiaľ žalobca vykonáva ako predmet podnikania stavebnú činnosť, musí do stavebných strojov tankovať pohonné hmoty. Žalobca však nepreukázal, že tieto pohonné hmoty nakúpil od dodávateľa SLOVNAFT, a. s. na čerpacej stanici v Nitre - J. a čerpacej stanici v Nitre - S. XX podľa ním predložených pokladničných dokladov, a preto mu správca dane nemohol uznať ním deklarované vynaložené výdavky ako daňovo uznateľné výdavky v zmysle ust. o dani z príjmov, teda daňovo uznaný výdavok. Ustanovenie vyššie citovaného zákona bezprostredne nadväzuje na takéto vymedzenie daňových výdavkov, pričom predovšetkým upravuje určité podmienky, pri splnení ktorých možno určitý výdavok uplatniť, resp. upravuje možnosť uplatnenia určitej výšky výdavkov (limitované výdavky) pri vyčíslení základu dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Žalobca tieto podmienky nesplnil, v dôsledku čoho podľa názoru súdu daňové orgány dôvodne konštatovali porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov.

38. Rovnaký záver bolo potrebné ustáliť aj ohľadom faktúr vystavených spoločnosťou SAVA s.r.o., SEPOLITA s.r.o. a U. V., pričom správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pri ústnom pojednávaní konanom dňa 03. 08. 2018 za účasti konateľa žalobcu p. G. V. do zápisnice uviedol, že bol konateľom spoločnosti SAVA s.r.o. v roku 2014. K obchodnej činnosti uviedol, že hlavnou činnosťou bola chránená dielňa, predaj dámskej konfekcie a dámskych doplnkov, ktorá bola v Leviciach zriadená na dva roky Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. Keď chránená dielňa skončila, skončila aj jeho činnosť a činnosť spoločnosti SAVA s.r.o. Čo sa týkalo činnosti chránenej dielne uviedol, že všetku činnosť vykonával sám, služby inej spoločnosti nevyužíval. Účtovníctvo viedla externe p. Q. V., ktorá mala k tomu zriadené aj splnomocnenia, disponovala aj malou pečiatkou. K predloženým faktúram uviedol, že faktúry on nevystavil, nepodpísal a žalobcu nepozná. Následne rozpoznal, že ide o pečiatku p. Q. V., ktorá však na vystavovanie faktúr splnomocnená nebola. Iné doklady na overenie pravdivosti tvrdenia predložené neboli. V tomto smere bol aj irelevantný návrh na doplnenie dokazovania ohľadom výpisu z obchodného registra a zbierky listín, pretože podstatné bolo to, že druhá zmluvná strana v rámci dvojstranného obchodu poprela realizáciu tohto obchodu a k uvedenému nepredložila žiadne doklady.

S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správca dane, ako aj žalovaný k zisteným skutočnostiam správne skonštatovali, že výdavky vyplývajúce z faktúr vystavených spoločnosťou SAVA s.r.o. nespĺňajú definíciu daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, nie sú daňovými výdavkami v zmysle zákona o dani z príjmov a nemožno ich zahrnúť do daňových výdavkov.

V tejto súvislosti správny súd dodáva, že rovnako ako žalovaný ani súd nespochybňuje existenciu tovaru, spochybnený je dodávateľ tohto tovaru, ktorý dodanie tovaru v zmysle žalobcom predložených faktúr poprel, preto ani miestna obhliadka nebola na unesenie dôkazného bremena potrebná.

39. Ohľadom faktúr vystavených spoločnosťou SEPOLITA s.r.o. správca dane zistil, že v priebehu daňovej kontroly nebolo dostatočne preukázané, že tovar resp. služby podľa predložených faktúr boli dodávateľom SEPOLITA s.r.o. aj skutočne dodané žalobcovi. Vychádzal pritom z toho, že spoločnosť SEPOLITA s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013, od uvedeného obdobia daňové priznania nepodávala a pobyt konateľa spoločnosti p. L. Z. nebol zistiteľný, nakoľko bol evidovaný ako bezdomovec v meste Šaľa.

Vzhľadom na to, ani v tomto prípade žalovaný, ako ani správca dane nemohli výdavky žalobcu považovať za dostatočne preukázané tak, aby bola naplnená definícia daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

40. Tretím sporným dodávateľom bola U. V., ktorá v zmysle dožiadania do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedla, že predložené faktúry nevystavila, nepodpísala a ani stavebné práce na základe predmetných faktúr žalobcovi nedodala. Okrem toho uviedla, že žiadny jej zamestnanec nevykonával pre žalobcu žiadne práce. Účtovné doklady napriek prísľubu nepredložila a následne telefonicky oznámila, že žiadny doklad z roku 2014 už nemá k dispozícii. Taktiež sa p. U. V. nepodarilo predvolať na konfrontáciu, a preto žalovaný, ako aj správca dane aj v tomto prípade museli ustáliť, že nebolo dostatočne preukázané, že tovary resp. služby v zmysle vyššie citovaných faktúr (časť I. toto rozsudku) boli dodávateľom p. U. V. skutočne žalobcovi dodané, preto ani tieto výdavky nemohli naplniť definíciu daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

41. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2018 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami daňovej kontroly vrátane výsluchov svedkov, (pričom na výsluchu niektorých svedkov sa aj sám zúčastnil) a nepreukázaných dokladov z ERP a faktúr, pričom mu bolo oznámené, že uvedené doklady nie sú v zmysle zákona o dani z príjmov, preukázaným daňovým výdavkom a to z dôvodov uvedených vyššie.

42. Vychádzajúc z uvedeného mal správny súd za preukázané, že žalobca bol oboznámený so zisteniami správcu dane a s jeho pochybnosťami ohľadom oprávnenosti uplatnených výdavkov. Uvedená skutočnosť je relevantná práve vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, keď v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť údajov uvedených v daňovom priznaní, musí žalobca preukázať, že k vynaloženiu výdavkov na jeho strane skutočne došlo.

43. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov správny súd poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebudú z dôvodu dôkaznej núdze priznané uplatnené daňové výdavky. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -53 zo 14. novembra 2018, v ktorom ústavný súd rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

45. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu (nevykonanie miestneho zisťovania, ako ani nepreverovanie skutočností, vytýkaných žalobcom, bližšie uvedených v žalobe) správny súd uvádza, že správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosť uplatnených výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, pričom v danom prípade bolo, podľa názoru správneho súdu, dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záverov, ktoré sa odrazili v napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí.

46. Zároveň správny súd nevzhliadol ani dôvodnú námietku ohľadom poukazu na rozsudok NS SR sp. zn. , na ktorý žalobca vo svojej žalobe odkazoval. Mal pritom za to, že žalobca nepreukázal totožnosť skutkových okolností v danom prípade s odkazovaným rozhodnutím, nakoľko podľa názoru súdu už zjavným rozporom bolo nedostatočné vymedzenie predmetu fakturácie, v dôsledku čoho aj miestne zisťovanie by bolo nadbytočné, nakoľko by sa ním nezistil dodávateľ služby, resp. tovaru tak, ako to správne uviedol aj žalovaný.

47. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach (vyrubenie rozdielu dane z príjmu za zdaňovacie roku 2014 v sume 54.933,94 eur) o porušení ustanovenia o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v spojení s , cit. zákona zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmu platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, keďže neboli splnené podmienky pre uplatnenie daňového výdavku za dodaný tovar a služby (pohonné hmoty, tovar a služby) podľa predložených listín. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok).

48. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

49. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

50. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.