Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoCsp-11-2021.pdf
PDF · 155.36 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Michala Boroňa v sporovej veci žalobkyne: B. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Č. XX, X., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, IČO: 31954448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3/A, IČO: 42185190, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/177/2020-122 z 29.3.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 570,80 eur s 5 % úrokom z omeškania od 12.11.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 15.2.2017 v znení: Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Určil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 15.2.2017 podpísala žalobkyňa ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver 1.600,- eur za odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 0,- eur, úrok spojený so spotrebiteľským úverom predstavoval 570,80 eur a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 2.170,80 eur v 36 pravidelných splátkach vo výške 60,30 eur vždy do 14. dňa kalendárneho mesiaca počnúc dňom 14.3.2017, úrok predstavoval 21,02 %, čo v dohodnutom termíne predstavuje sumu 570,80 eur, RPMN predstavovala 23,18 %, termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 14.2.2020. Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 2.170,80 eur v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 60,30 eur, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 16,06 %.
3. V zmluve bolo zároveň uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky.
4. Žalobkyňa súdu predložila spolu so žalobou potvrdenie spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. o splatení sumy 2.170,80 eur.
5. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 1.10.2020 vyplýva, že žalobkyňa dňa 29.9.2020 predložila združeniu zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.2.2017, pričom bola informovaná, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú a že zároveň obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky.
6. Zo zoznamu zmlúv, ktoré predložila žalobkyňa vyplýva, že so žalovaným uzatvorila celkovo 11 zmlúv, pričom zároveň predložila aj potvrdenie spoločnosti Pohotovosť, z ktorého obsahu vyplýva, že bola zo strany žalovaného celkovo upomienkami v počte 52 vyzývaná na opakované splatenie jednotlivých dlžných súm z uzatvorených zmlúv o úvere.
7. Súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o tom, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd ex offo túto zmluvu podrobil súdnej kontrole, či spĺňa zákonom obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Ako prvým nedostatkom sa súd zapodieval tvrdením žalobkyne, že v zmluve absentuje uvedenie odplaty podľa osobitných predpisov, čo nie je v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
8. Je nepochybné, že v zmluve nie je uvedená správna odplata, čo je jej obligatórna náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve totiž bola uvedená odplata 0, čo je nesprávny údaj, pretože nezodpovedá § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2015. V ňom sa totiž uvádza, že odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov. Z toho teda možno jednoznačne vyvodiť, že základnou najprirodzenejšou zložkou logicky odplaty musí byť dohodnutý zmluvný úrok, a preto pre súd je logické, že ak dohodnutý zmluvný úrok je v zmluve dohodnutý 21,02 %, nemôže byť v zmluve uvedená nulová odplata, ako je to v prípade posúdenej zmluvy o úvere zo dňa 15.2.2017.
9. Nedostatok uvedenej obligatórnej náležitosti spôsobuje bezúročnosť spotrebiteľského úveru v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
10. Obdobne v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.2.2017 absentuje uvedenie všetkých predpokladov, ktoré veriteľ použil pre výpočet RPMN v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy, čo obdobne spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
11. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzatvoriť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
12. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Neuvedením, respektíve nesprávnym uvedením celkovej výšky RPMN a predpokladov na výpočet RPMN za takýto úver, zákon v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) spája s fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru. Jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je aj údaj o RPMN, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť aj všetky predpoklady
použité na jeho výpočet. Súd za dôležité považuje uviesť, že zákon jasne uvádza, že nepostačuje uviesť len samotnú výšku RPMN, ale aj predpoklady. Účelom tohto ustanovenia je, aby spotrebiteľ mal informácie o tom, z akých kritérií sa vychádza pri výpočte RPMN, aby videl všetky vstupné údaje, ktoré veriteľ používa pre vzorec, ktorý je uvedený v prílohe tohto zákona. Inak, pokiaľ by veriteľ nemal túto povinnosť uviesť aj všetky predpoklady ako vstupné údaje pre výpočet RPMN, zákonodarca by konštatoval iba strohý údaj obmedzujúci sa na uvedenie iba výšky RPMN, ktorý by však pre spotrebiteľa nemal žiadnu patričnú výpovednú hodnotu. Súd je presvedčený, že uvedené predpoklady, konkrétne parametre týkajúce sa konkrétnej zmluvy, ktorá tvorí predmet sporu, teda numerické vstupné údaje dosadené do vzorca pre výpočet RPMN, musia byť v zmluve pre spotrebiteľa uvedené tak, aby si mohol skontrolovať správnosť údaja o výške RPMN. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité oboznámiť aj bod 6 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, RPMN podľa zmluvy, podľa ktorého RPMN bola vypočítaná rovnicou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov úveru na jednej strane a výšku odplaty na strane druhej, a to nasledovne: Pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že zmluva zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve. Predpoklady pre výpočet RPMN sú celková výška úveru, výška odplaty a termín splátky istiny a odplaty (s výnimkou úroku, notárskych poplatkov, poplatkov za nedodržanie záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov, kde ich zahrnutie do RPMN vylučuje všeobecne záväzný právny predpis). Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný v rámci predpokladov pre výpočet RPMN uvádza iba celkovú výšku úveru, odplaty, s výnimkou úroku, notárskych poplatkov, poplatkov za nedodržanie záväzkov, kde ich zahrnutie do RPMN vylučuje všeobecne záväzný právny predpis. Neuvedenie všetkých predpokladov ako vstupných parametrov potrebných pre výpočet RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru.
13. Žalovaný ako veriteľ hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti v súlade s § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 11 ods. 2 citovaného zákona, čo obdobne spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. Nedostatočné preskúmanie bonity žalobkyne ako dlžníčky pri poskytovaní úverov namietala žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 21. marca 2021, ktoré doručila na vedomie aj žalovanému. Žalovaný o uvedených tvrdeniach žalobkyne neuviedol súdu žiadne svoje tvrdenia, teda nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobkyňou, ktorá súdu predložila zoznam celkovo jedenástich zmlúv za obdobie od 25.5.2009 do 15.2.2017, ktoré podpísala so žalovaným ako dlžníčka a zároveň súdu predložila celkovo zoznam 52 upomienok za obdobie od 10.9.2014 do 29.1.2020, ktorými ju žalovaný vyzýval na splnenie si jej povinnosti titulom uzavretých zmlúv. Žalovaný ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, keď s poukazom na zadlženosť žalobkyne ako dlžníčky jej poskytoval jeden úver za druhým.
14. Pokiaľ účelom skúmania bonity je zistenie všetkých údajov potrebných na posúdenie schopnosti klienta splácať úver, potom bez skúmania reálneho príjmu, rodinného stavu, celkového objemu výdavkov klienta nemôže veriteľ urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Skúmanie výdavkov klienta len nahliadnutím do databáz bánk a Sociálnej poisťovne nie je podľa názoru súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať iba z týchto verejných databáz. Keďže žalovaný v súvislosti s overením bonity žalobkyne pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o jej rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške ním reálne dosahovaného príjmu vrátane údaja o výške celkového objemu jeho výdavkov, došlo tak k naplneniu hypotézy § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie žalovaného ako hrubé porušenie jeho povinností overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je nepochybné, že žalovaný dôsledne neskúmal bonitu žalobkyne.
15. Spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať úver, to však nezbavuje veriteľa povinnosti poskytnuté údaje preveriť v príslušných databázach, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru, že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si veriteľ aj overí minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze III. ÚS 4129/18 zo dňa
26.2.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má jednoznačne povinnosť preveriť spotrebiteľovu schopnosť splatiť úver. Je možné poukázať zároveň aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18.12.2014 vo veci Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalovaný nepreukázal, že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalobkyni, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej v nadväznosti na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
16. Úrok uvedený v zmluve 21,02 % prevyšuje viac ako trojnásobne úrokové sadzby, ktoré platili pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od jedného do piatich rokov vo februári 2017, ktoré boli vo výške 7,47 %. Je možné konštatovať, že úrok uvedený v zmluve nie je v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a je ho možné považovať za rozporný s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným právnym vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
17. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola skutočnosť, že žalobkyni bol poskytnutý úver 1.600,- eur, z ktorého zaplatila žalovanému sumu 2.170,80 eur. S poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, rozdiel vo výške 570,80 eur súd zaviazal žalovaného žalobkyni vydať titulom bezdôvodného obohatenia. V súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka priznal žalobkyni z dlžnej sumy aj úrok z omeškania, a to deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému.
18. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj so žalobným petitom číslo dva žalobkyne, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.2.2017 v znení, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd prvej inštancie uvádza nasledujúce:
19. Čo sa týka zmluvnej pokuty, súd je toho názoru, že z textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalovaným vopred predformulované zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola vyjednaná individuálne a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť toto dojednanie. Takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže vôbec nezohľadňuje sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní, len konštatuje, že je to 10 % ročne z dlžnej čiastky. Takto paušálne dohodnutú zmluvnú pokutu je podľa právneho názoru súdu možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienkach vo všetkých zmluvách v obdobných prípadoch a dokonca aj jej suma je v úverovej zmluve uvedená vo vopred predtlačenom texte, takže žalovaný nemení ani jej výšku. Základným princípom všetkých spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto zmluvných dojednaní. V prípade spotrebiteľských vzťahov musí byť zmluvná pokuta dojednaná tak, aby obstála v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky okolnosti právneho úkonu so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Už pri samotnom uzatvorení úverovej zmluvy podľa názoru súdu bolo nastavené prísnejšie sankcionovanie zmluvnou pokutou na strane spotrebiteľa žalobkyne, t.j. povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu je sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo je dojednanie výrazne v neprospech iba jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov zmluvy. Suma zmluvnej pokuty je už vopred v predtlačenom texte úverovej zmluvy. Táto zmluvná pokuta totiž nereflektuje závažnosť porušenia tej - ktorej zmluvnej povinnosti, a to aj z hľadiska úverovanej sumy, takže to znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Je neakceptovateľné dojednanie zmluvnej pokuty bez zohľadnenia výšky pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Neprijateľnosť tohto dojednania má za následok jeho absolútnu neplatnosť, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia podľa § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.
20. Žalovaný ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, čo je súdu známe z iných sporov. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy postupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania, ktorý je súdu známy a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi stranami sporu na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť správa a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to vo forme aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, to je že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade aj so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Žalovaný ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v prípade porušenia jeho povinností. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzatvorení zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná. Je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť takzvané moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jej neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania. Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v zmluve nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/2013 EHS. Podľa označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred a spotrebiteľ by sa s ňou oboznámil až pred podpísaním zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd prvej inštancie preto vyhovel aj tomuto žalobnému návrhu žalobkyne.
21. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
22. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. Poukázal na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno preukázania, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
25. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. (§ 1 ods. 1 a § 1a ods. 1) definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenie alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobkyňa vzala na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočíta v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom táto výška 23,18 %. Ak žalobkyňa mala pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu, mala do 14-tich kalendárnych dní od uzavretia zmluvy od tejto odstúpiť, avšak toto právo nevyužila. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí týchto prostriedkov. Výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov pre to, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti.
26. Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňala všetky náležitosti ustanovené zákonom, nemožno ju považovať za právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
27. Dohoda o ročnej úrokovej sadzbe nie je v rozpore s dobrými mravmi. Veriteľ v danom prípade totiž požadoval len takú výšku pohľadávky, ktorú si dohodol so samotným dlžníkom v rámci kontraktačného procesu. Nakoľko nebola veriteľom naplnená ani jedna z požiadaviek, ktorú definícia dobrých mravov obsahuje, nemožno tento vzťah posúdiť ako nesúladný s § 39 Občianskeho zákonníka.
28. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky treba konštatovať, že žalobkyňa podala žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, teda ide o určenie právnej skutočnosti, ako to vyplýva z osobitného predpisu. Jediným predpokladom predmetnej žaloby o určenie je, že má vyplývať z osobitného predpisu. Žalobkyňa však nepreukázala, z akého osobitného predpisu vyplýva právo domáhať sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky.
29. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis, (napr. dobrovoľná dražba, uznesenie valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti, skončenie pracovného pomeru a podobne).
30. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné zo strany súdov oprieť sa o časť ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., teda že ide o právny vzťah. Takéto slovné spojenie sa však v CSP nenachádza, z čoho je zrejmé, že CSP vôbec nepripúšťa o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná ako žaloba na určenie právnej skutočnosti
(neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto žalobu podať.
31. Vychádzajúc z § 137 písm. d) CSP je možné konštatovať, že CSP v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom, t.j. výnimka žalôb o určenie právnej skutočnosti je Zákonník práce, Zákon o dobrovoľných dražbách a Občiansky zákonník.
32. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti (neprijateľnosti) a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Určenie existencie alebo neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti ako to vyplýva z § 137 písm. d) CSP je možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Za takýto právny predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Zákon o ochrane spotrebiteľa konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ môže domáhať svojho práva proti porušovateľovi na súde.
33. Ak súd určí neprijateľnú zmluvnú podmienku, nezaloží takýto rozsudok s konečnou platnosťou všetky práva a povinnosti medzi sporovými stranami, pretože až rozsudok na plnenie môže s konečnou platnosťou upraviť pomery medzi sporovými stranami, a preto nie je splnený základný predpoklad určovacej žaloby. Žalobkyňa by sa mohla domáhať určenia neplatnosti zmluvnej pokuty, určenia neplatnosti poplatku za zaslanie upomienky, určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky, určenia neplatnosti poplatku, určenia neplatnosti zmluvného úroku, určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne určenia neplatnosti zmluvy o úvere, čo však je len demonštratívny výpočet určovacích žalôb, ktoré by mohla žalobkyňa bez opory v zákone podať. Súčasná právna úprava však neumožňuje podávanie nezmyselných žalôb, ktoré nič neriešia.
34. Zo zmluvy o úvere nenastala v danom prípade ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon v § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a jej právny dôvod nikdy neodpadol. Nemožno konštatovať, že došlo k úmyselnému obohateniu na strane žalovaného, pretože na preukázanie úmyslu by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia vedel alebo bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Čo sa v danom prípade nestalo.
35. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
36. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
38. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
39. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
40. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
41. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
42. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
43. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
44. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
45. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
46. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
47. Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
48. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
49. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
50. Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
51. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
52. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 15.2.2017 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
53. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
54. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
55. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti, odplatu podľa osobitných predpisov.
56. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
57. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že 15.2.2017 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.600,- eur, v rámci ktorého bola odplata stanovená vo výške 0,- eur, úrok spojený so spotrebiteľským úverom predstavoval 570,80 eur a žalobkyňa mala zaplatiť celkovú čiastku 2.170,80 eur v 36 pravidelných splátkach vo výške 60,30 eur vždy do 14. dňa kalendárneho mesiaca od 14.3.2017.
58. V súlade so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že predmetný úverový vzťah, ktorý z tejto úverovej zmluvy vyplynul treba považovať za bezúročný a bez poplatkov so zreteľom na absenciu niektorých podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorou zákon spája záver o tejto bezúročnosti a bezpoplatnosti (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.)
59. V tejto súvislosti je nepochybné, že v úverovej zmluve chýba správne uvedenie odplaty za poskytnutie úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. (ZoSú) práve so zreteľom na
uvedenie odplaty vo výške 0,- eur, čo nekorešponduje s ustanovením § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.
60. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaného týkajúcimi sa špecifikácie RPMN a jej ustálenia v predmetnej úverovej zmluve, pretože súd prvej inštancie svoje závery založil na tom, že v predmetnej úverovej zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSú. Tento záver súdu prvej inštancie je vecne správny, pričom v zmysle vyššie uvedeného tu nejde o správnosť výpočtu RPMN, ale o splnenie zákonnej požiadavky, t.j. uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN, čo sa v danom prípade nestalo (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSú). Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že úroková sadzba dojednaná vo výške 21,02 %, ktorá viac ako trojnásobne prevyšuje úrokové sadzby, ktoré platili pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov a pohybovali sa vo výške 7,47 % je neúmerne vysoká, čo taktiež spôsobuje neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).
61. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že slobodné kontraktačné dojednanie strán vylučuje eventuálnu aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka, teda konštatovanie rozporu predmetného dojednania s dobrými mravmi. V tejto súvislosti treba konštatovať, že postavenie strán v rámci tohto kontraktačného procesu rozhodne nebolo rovné a žalobkyňa bola v tomto procese slabšou stranou, ktorá nemohla žiadnym zásadným spôsobom ovplyvniť návrhy, ktoré sa neskôr stali dojednaním v podobe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
62. Za týchto okolností je potrebné konštatovať bezúročnosť a bezpoplatnosť predmetného úveru, ako aj z dôvodu neúmerne vysokej úrokovej sadzby neplatnosť tohto zmluvného dojednania úverového vzťahu, čo je dôvodom pre konštatovanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie, ktorého výška dosahuje sumu 570,80 eur, teda rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 1.600,- eur a žalovanému zaplatenej sumy 2.170,80 eur.
63. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, nepochybil súd prvej inštancie pokiaľ určil, že predformulované zmluvné dojednanie v tomto smere nespĺňa charakter individuálne dojednaného ustanovenia úverovej zmluvy a žalobkyňa takto nemala možnosť ovplyvniť toto zmluvné dojednanie. Zmluvná pokuta v takom rozsahu ako bola dojednaná je neúmerne vysoká, a to najmä v zmysle nereflektovania závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti, na ktoré by sa mala aplikovať.
64. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaného spočívajúcimi v tom, že nie je naplnená požiadavka uvedená v § 137 písm. c) CSP, teda určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Totiž z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, čo je nepochybne osobitný predpis v zmysle § 137 písm. c) CSP.
65. Nepochybil teda súd prvej inštancie pokiaľ po zvážení charakteru takto dojednanej zmluvnej podmienky konštatoval jej neprijateľnosť pre vytvorenie hrubej nerovnováhy účastníkov tejto zmluvy v prospech žalovaného - veriteľa ako silnejšej strany v danom právnom vzťahu, a to so zreteľom na neúmernú výšku takto formulovanej zmluvnej pokuty nereflektujúcu okolnosti omeškania, prípadne závažnosť, prípadne dĺžku tohto omeškania.
66. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
67. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).