Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-258-2018.pdf
PDF · 257.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/258/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, J. XX/XX, E., 2/ A. F., nar. XX. XX. XXXX, J. XX, E., 3/ P. V., nar. XX. XX. XXXX, J. XXX/XX, E., 4/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, J. XXXX/XX, E., 5/ X. U., nar. XX. XX. XXXX, I. XXX/XX, Z. - L. A., 6/ X. U., nar. XX. XX. XXXX, Z. XXX/XX, Z. - A., 7/ B. O., nar. XX. XX. XXXX, Z. XXX/XX, Z., žalobcovia v 1. až 7. rade zastúpení JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti pribratého účastníka konania: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 18. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OOP6-2018/036238-2 zo dňa 05. 11. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre si T. O., F. F. a F. F. ako navrhovatelia dňa 22. 12. 2004 uplatnili v zákonom stanovenej lehote reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“, resp. „zákon č. 503/2003 Z. z.“) na nehnuteľnosti v kat. úz. E. na PK vl. č. XXX , prídelova parc. č. XXXXAXXX - roľa vo výmere 19.920 m2 a prídelova parc. č. XXXX/X - roľa A42 vo výmere 35.000 m2, a to prostredníctvom splnomocneného zástupcu F.. V. Q..
Navrhovatelia neskôr splnomocnili svojím zastupovaním JUDr. Pavla Gráčika - advokáta so sídlom Farská 40, Nitra.
Navrhovatelia okrem toho k návrhu predložili aj zákonom predpísané matričné doklady o štátnom občianstve, rodný list a dedičské rozhodnutie, z ktorého vyplývalo, že právnymi predchodcami navrhovateľov sú ich rodičia, F. T. a manželka T. J.. L.. Podľa predloženého dedičského rozhodnutia po T. F. č. D XXX/XX právoplatnom dňa 21. 08. 2002 a po T. F., rod. L. č. D XXX/XX právoplatnom dňa 21. 08. 2002, sú ich právnymi nástupcami súrodenci O. T., F. F. a F. F..
2. Vtedajší Obvodný pozemkový úrad v Nitre (ďalej „ObPU v Nitre“, alebo „pozemkový úrad“), posúdil podaný reštitučný nárok a dňa 10. 09. 2008 vydal rozhodnutie č. 2008/00262-850/04-R-I., v ktorom navrhovateľov neuznal ako oprávnené osoby podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a nesplnili tak ani podmienky reštitučného nároku podľa § 3 ustanovenia zákona č. 503/2003 Z. z., a z toho dôvodu im nebolo rozhodnutím priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu, ani deklarované právo na náhradu v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.
Pri vydaní rozhodnutia správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia boli pridelene na jar 1948 z konfiškátu bývalého vlastníka P. G. a spol. prídelcom F. T. a manželke T. rod. L., a to každému v podiele po 1/2 na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XXX-XX zo dňa 14. 05. 1948. Predmetný doklad bol predložený správnemu orgánu.
Keďže navrhovatelia nepredložili listiny, dokazujúce prechod vlastníctva na štát, pozemkový úrad si vyžiadal z archívov doklady o prípadnom zrušení prídelovej listiny, alebo akýchkoľvek listín dokazujúcich, že štát s ich vlastníctvom nakladal. Zároveň dňa 04. 10. 2007 si správny orgán vyžiadal zo Správy katastra v Nitre identifikáciu parciel na nehnuteľnosti v zmysle uplatneného nároku.
Výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR pre F. T. a manželku neobsahoval však pečiatku a podpis.
Ďalej z doručených archívnych dokladov vyplývalo, že podľa úradnej správy zo dňa 14. 05. 1954 bola dňa 04. 03. 1953 na MNV v Lužiankach napísaná zápisnica, kde komisia pozostávajúca zo zástupcov KNV, JNV, MNV, JRD a MOKSS rozhodla o zapísaní pridelených nehnuteľnosti do konečného prídelového plánu v prospech JRD III. typu, a to z dôvodu, že T. F. bol vtedy aktívnym členom JRD. Dňa 01. 09. 1953 T. F. z JRD vystúpil, pričom si odtiaľ vzal časť pozemkov a živý a mŕtvy inventár.
Následne bolo vydané rozhodnutie č. 9034/1957 zo dňa 12. 12. 1957, na základe ktorého došlo k zrušeniu výmeru Odborom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre. Boli v ňom zosumarizované pozemky, ktorých sa bývali vlastníci vzdali, ako aj pozemky, ktoré si menovaný ponechal vrátane živého a mŕtveho inventára. Pri odchode z družstva mu bola vypustená orná pôda, pridelená výmerom, ktorú však odmietol prevziať, až na stavebný pozemok na p. č. XXXX/X vo výmere 1514 m2 a roľu na p. č. XXXX/X vo výmere 4907 m. Rozhodnutie bolo zaslane aj T. F. a manželke s poučením o možnosti odvolania do 15 dní. V dostupných archívnych dokladoch sa však odvolanie nenachádzalo.
3. Proti rozhodnutiu zo dňa 10. 09. 2008 podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 19Sp/200/2008-18 zo dňa 12. 01. 2009 tak, že zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny súd v odôvodnení vytkol správnemu orgánu, že v administratívnom spise sa nenachádza výpis z pozemkovoknižnej vložky č. 452, ako aj vytýkal, že správny organ si má ujasniť, k akým pozemkom si navrhovatelia uplatnili reštitučný nárok, nakoľko v prípade, ak je nárok uplatnený k parcele č. XXXX/ X, ako to vyplýva z podania navrhovateľov zo dňa 22. 12. 2004, nie je možne rozhodovať o parcele č. XXXX/X. Ďalej si pozemkový úrad mal ustáliť či, a na základe čoho predchodcovia navrhovateľov nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ku ktorým si navrhovatelia uplatnili reštitučný nárok. Ako sa v rozsudku uvádzalo, v prípade nepreukázania nadobudnutia vlastníckeho práva predchodcami žiadateľov potom ani nemožno konštatovať, že ich vlastníctvo prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorý z reštitučných titulov, uvedených v § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona.
4. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-NR- PLO-2014/-004829-850/04-R-II. zo dňa 09. 05. 2014 opätovne vo veci rozhodol tak, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky ustanovenia reštitučného nároku podľa § 2 ods. 1 a § 3 zákona č. 503/2003 a z toho dôvodu im nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E. tak, ako boli zapísané vo výmere č. XXXX/XX-XX zo dňa 14. 05. 1948 na PK vl. č. XXX, bližšie špecifikované v rozhodnutí, v prislúchajúcom vlastníckom podiele 1/1. Ďalším výrokom správny orgán uviedol, že nepriznaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným pod bodom II. tohto rozhodnutia nemajú navrhovatelia právo na náhradu v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.
5. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovatelia opätovne podali odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 19Sp/60/2014-25 zo dňa 14. 10. 2014 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO-2014/-004829-850/04-R-II. zo dňa 09. 05. 2014 ako vecne správne potvrdil.
6. Najvyšší súd SR svojim rozsudkom pod sp. zn. 10 Sžo/18/2015 zo dňa 20. 01. 2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že jeho rozhodnutie nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na otázky a argumenty nastolené navrhovateľmi v odvolacom konaní pred krajským súdom. Jednalo sa predovšetkým o zásadný postulát a teda či boli prídelcovia vlastníci, a či v rozhodnom období o toto vlastníctvo prišli jedným so spôsobov uvedených v reštitučnom zákone. Vo svojom odôvodnení sa najvyšší súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľov, a to, že rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre zo dňa 12. 12. 1957 je akt nulitný, nakoľko bol orgánom nekompetentným a jediným orgánom, ktorý bol oprávnený platne rozhodnúť o odňatí pridelených nehnuteľností bolo Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR I. US 226/03, ako aj ustálenú judikatúru NS SR.
7. Krajský súd v Nitre následne svojim rozsudkom č. k. 19Sp/60/2014-59 zo dňa 04. 04. 2016 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU- NRPLO-2014/-004829-850/04-R-II. zo dňa 09. 05. 2014 a vec vrátil na nove prejednanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti uviedol, že správny organ pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko je nesporné, že reštitučne zákony sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave predpismi špeciálnymi, ktoré majú pri použití prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, pripadne túto vylučujú. Ďalej poukázal na Nariadenie SNR č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy a odňatie tohto vlastníctva v stanovenej 10 ročnej lehote príslušným organom, ktorým bolo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V tejto súvislosti poukázal na to, že ONV nemalo kompetencie na vydanie rozhodnutia o zrušení výmeru, čím porušil právo účastníkov na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ako uvádzal krajsky súd, o skutkovej a právnej okolnosti rozhodoval NS SR v obdobnej veci v konaní sp. zn. 6Sžo/277/2008, preto bolo potrebné vysporiadať sa s argumentáciou navrhovateľov a náležite to odôvodniť.
8. V kontexte s vyššie uvedenými závermi obidvoch súdov Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydal dňa 19. 12. 2017 rozhodnutie č. OU-NR-PLO-2017//000059-850/04-R-III. v spojení s opravou chyby v písaní č. OU-NR- PLO-2018/000282-850/04-R zo dňa 02. 02. 2018 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) rozhodol nasledovne : 1) Konštatoval, že oprávnené osoby v časti uplatneného nároku spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. a pre zákonné prekážky § 6 ods. l písm. d) v súčinnosti s § 7 zákona č. 503/2003 Z. z. im nepriznal vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti v katastrálnom území E. nasledovne : PK vl. č. XXX parc. č. XXXX roľa v celkovej výmere 19920 m2 náhrada v 6101 m2, parc. č. XXXX/X roľa v celkovej výmere 35000 m2 náhrada v 5067 m2, v prislúchajúcom vlastníckom podiele 1/1.
2) Konštatoval, že oprávnené osoby uvedené v časti uplatneného nároku nespĺňajú podmienky ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. a z toho dôvodu sa im nepriznáva vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti v katastrálnom území E. tak, ako boli zapísané vo výmere č. 2944/48-22 zo dňa 14. 05. 1948 na: PK vl. XXX parc. č. XXXX roľa celková výmera 19920 m2 - nepriznaná výmera 13819 m2, parc. č. XXXX/X roľa celková výmera 35000 m2 - nepriznaná výmera 29933 m2, v prislúchajúcom vlastníckom podiele 1/1.
9. Pred vydaním tohto rozhodnutia si prvostupňový správny orgán v prvom rade ujasnil skutočnosť, že otázku straty vlastníckeho práva (čas kedy došlo k zápisu vlastníckeho práva štátu, alebo tretej osoby) k sporným nehnuteľnostiam možno skúmať a posudzovať iba zo založených listov vlastníctva v rozhodnom období (25. 02. 1948 - 01. 01. 1990), preto si zabezpečil do administratívneho spisu identifikáciu parciel č. XXXXX/XX zo dňa 02. 10. 2007, z ktorej vyplývalo, že k dátumu jej vyhotovenia boli na riešenú pkn. p.č. XXXX založené listy vlastníctva, toho času evidované na LV č. XXXX v prospech
prídelcov, LV č. XXXX - SR - Štátny plemenársky ústav SR, LV č. XXXX - Slovenské biologické služby, na LV č. XX - Slovenská republika, v správe SR SPF. Čo sa týkalo pkn. p.č. XXXX/X, vlastníctvo bolo založene na fyzickú osobu (P. G.), evidovanú na LV č. XXXX a na právnickú osobu (INCAR, s.r.o. - neskôr na VUB Leasing, a.s.) evidovanú na LV č. XXXX.
V druhom rade bolo potrebne ujasniť polohu pridelených pozemkov, preto pozemkový a lesný odbor listom zo dňa 29. 09. 2016 vyzval príslušné archívy, aby vyhľadali grafický prídelový plán na uvedené nehnuteľnosti a zároveň prípadné doklady o zrušení prídelu príslušným povereníctvom PPPR alebo Krajským národným výborom v Nitre.
Z odpovede oslovených archívov vyplývalo, že grafický prídelový plán ani iné žiadané doklady sa v archívoch nenachádzajú, preto prvostupňový správny orgán si zaobstaral grafiku pre potreby ujasnenia polohy z nemu dostupných zdrojov, a to tak, že stav evidovaný vo vgi po ROEP-e musel nakonfigurovať na stav pozemkovoknižný.
10. Preto následne prvostupňový správny orgán vyzval katastrálny odbor listom zo dňa 25. 11. 2016 o stanovisko v reštitučnom konaní, na základe akého právneho úkonu prešlo vlastníctvo k prídelovým parcelám č. XXXX a dodatočne aj č. XXXX/X na štát, a to: v časti uvedených CKN parciel na LV č. XXXX - SR - Štátny plemenársky ústav SR, v časti uvedených CKN parciel na LV č. XXXX - Slovenské biologické služby, v časti uvedených CKN parciel na LV č. XX - SR SPF v časti určeného operátu na p.č. XXXX/X (v danom prípade správny organ žiadal o vyjadrenie, na základe akého právneho úkonu došlo k založeniu LV č. XXXX v prospech prídelcov, keďže už v majetkovej podstate poručiteľa, ktorá je uvedená v dedičských rozhodnutiach č. D498/02 a D 499/02 notárka vychádzala už zo založeného listu vlastníctva) a v časti určeného operátu p.č. XXXX/X.
Z katastrálneho odboru bola predložená dokumentácia o zmenách, ktoré na riešených nehnuteľnostiach nastali počas rozhodného obdobia, ako aj k času účinnosti zákona.
11. S poukazom na zistenia prvostupňový správny orgán opätovne požiadal o stanovisko Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor dožiadaním zo dňa 27. 01. 2017, pričom túto žiadosť zaslal na vedomie aj právnemu zástupcovi navrhovateľov, ktorý sa k nej písomne vyjadril a uviedol, že naďalej trvá na priznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Katastrálny odbor na otázky správneho orgánu odpovedal v stanovisku zo dňa 27. 02. 2017, ktoré tvorí súčasť administratívneho spisu, ako aj jeho zistenia sú súčasťou napadnutého rozhodnutia.
12. Prvostupňový správny orgán podaním zo dňa 07. 04. 2017, vyzval účastníkov konania, aby sa najneskôr do 30 dní vyjadrili v zmysle § 33 zákona o správnom konaní k zneniu pripravovaného rozhodnutia, pripadne, aby predložili svoje návrhy, námietky alebo pripomienky. Na základe výzvy sa na správny organ dostavil zástupca SPF, RO Nitra, ktorý si po nahliadnutí do spisu prevzal fotokópie dokladov. Po ich preštudovaní vydal stanovisko, ktoré bolo doručene pozemkovému a lesnému odboru dňa 18. 07. 2017. Vo svojom stanovisku SPF vyjadril nesúhlas s priznaním vlastníckeho práva k riešeným nehnuteľnostiam. Vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľov, ktorý k nemu zaslal stanovisko zo dňa 17. 05. 2017.
13. Súčasťou administratívneho spisu je aj spisový materiál č. 339/92-R, ktorý rieši konfiškovaný majetok G. a spol.
14. Proti rozhodnutiu, opísanému v bode 8 tohto odôvodnenia, podali oprávnené osoby odvolanie a to aj žalobcovia, ako aj Slovenský pozemkový fond, pričom o odvolaniach rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
15. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO-2017//000059-850/04-R-III. zo dňa 19. 12. 2017 potvrdil.
16. Vo svojom odôvodnení poukázal na konanie vedené na prvostupňovom správnom orgáne, tak ako je opísané v čl. I. tohto odôvodnenia, ako aj na podané odvolania, pričom správny súd v rámci svojho zdôvodnenia poukázal na vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcov.
17. Žalovaný v rámci svojho rozhodnutia k námietkam žalobcov uviedol, že celé predchádzajúce konanie je podrobne a dostatočne popísané v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Na základe uvedeného sa žalovaný zaoberal len niektorými dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcov, aby ich ešte viac ozrejmil a zvýraznil. Právny zástupca v tejto časti konštatoval, že v právnom názore Krajského súdu v Nitre zo dňa 04. 04. 2016 č. 19Sp/60/2014-59 je vyslovený právny názor, že je nesporne preukázané, že štát prevzal nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a správny orgán musí opätovne posúdiť nároky žalobcov podľa § 3 ods. 1 písm. o) a znova rozhodnúť. Uvedené dokazovanie správny orgán nesporne vykonal a za preukázanú časť deklaroval nárok na náhradu vo výrokovej časti rozhodnutia. Súčasne žalovaný dal do pozornosti stranu č. 6 druhý odsek tohto rozhodnutia - nové prejednanie veci v správnom konaní, kde sa prvostupňový orgán vysporiadaval s tromi bodmi a to či prídelcovia boli vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, či prišli v rozhodnom období o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a nemožno vylúčiť aj ochranu vlastníctva podľa občianskeho zákonníka. Následne sa zaoberal ďalšou otázkou či tento majetok spadá pod zákon č. 503/2003 Z. z.
Odpovede na uvedené námietky sa nachádzajú na strane č. 7 posledný odsek tohto rozhodnutia, kde je preukázané z Identifikácie parciel č. XXXXX/XX zo dňa 02. 10. 2007, že k dátumu jej vyhotovenia boli na riešenú parcelu č. XXXX založené listy vlastníctva na LV č. XXXX v prospech prídelcov a ďalšie LV č.XXXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX iných právnických osôb - viď strany č. 7 a č. 8.
Ostatné tvrdenia právneho zástupcu žalobcov o porušení povinnosti prvostupňového správneho orgánu rešpektovať rozsudok Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v tom zmysle, že v konaní ide o preukázaný reštitučný titul odňatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, považoval žalovaný za neopodstatnené, nakoľko tieto rozsudky jednoznačne uvedenú skutočnosť neobsahovali a nevyslovili. Bolo preukázané, že prvostupňový správny orgán sa riadil dôsledne rozhodnutím NS SR a v tej súvislosti aj rozsudkom Krajského súdu v Nitre, čo samo o sebe dokazuje napadnuté rozhodnutie. To, že žalobcovia po podaní reštitučného nároku disponovali s časťou pozemkov, na ktoré si uplatnili reštitučný nárok je jednoznačne preukázané a objasnené na strane č. 8 posledný odsek tohto rozhodnutia. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalobcami a SHARK Computer s spol. s.r.o. dňa 02. 05. 2005.
Čo sa týkalo námietok právneho zástupcu o rozdelení parcely č. XXXX na jej podlomenia XXXX/X a XXXX/X žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa touto otázkou podrobne zaoberal na strane č. 8 posledný odsek a na strane č. 9 tohto rozhodnutia, pričom vychádzal zo skúmania materiálov vyžiadaných z katastra nehnuteľností o založení LV XXXX a zo stanoviska Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 27. 02. 2017.
Právny zástupca žalobcov v odvolaní ďalej uviedol, že nebolo zrejmé ako dospel prvostupňový správny orgán ku skutočnosti, že pôvodné nehnuteľnosti, za ktoré sa deklaruje v časti náhrada sú zastavané stavbami. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na Identifikáciu parciel č. XXXXX/XX zo dňa 02. 10. 2007, z ktorej bolo zrejmé, že časť pridelených nehnuteľností, za ktoré sa deklaruje náhrada, sú evidované v KN ako zastavané plochy a stavby.
Z dokazovania vyplynulo, že štát s uvedenými nehnuteľnosťami len s časti nakladal ako so svojim vlastníctvom. Pri preverovaní prechodu vlastníctva na štát medzi inými listinami o prevodoch bola správnemu orgánu z katastrálneho odboru predložená aj kúpna zmluva uzatvorená medzi T. O., F. F., F. F. a SHARK Computers spol. s.r.o. zo dňa 02. 05. 2005, čo je dátum po zákonom určenej hmotnoprávnej lehote na uplatnenie reštitučného nároku na tie isté uplatnené nehnuteľnosti. Pričom reštitučný nárok uplatnili dňa 22. 12. 2004 a časť nehnuteľnosti predali 02. 05. 2005. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1768 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 12 051 m2 medzi vyššie uvedenými vlastníkmi a SHARK Computers spol. s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na stranu č. 8 prvostupňového rozhodnutia aj tohto rozhodnutia, kde je jednoznačne uvedené, že výmera 6101 m2 z pôvodnej prídelovej parcely č. XXXX je pozemok, na ktorom štát vybudoval hospodársky areál s budovami. Toho času sa jedná o areál Slovenských biologických služieb a.s. Toto vlastníctvo je evidované na LV č. XXXX v kat. území E..
K odvolaniu žalobcov, ktoré sa dotýkalo parcely č. XXXX/X, žalovaný opätovne konštatoval a poukázal, že prvostupňový správny orgán rozhodoval na základe Identifikácie parciel č. XXXXX/XX zo dňa 02. 10. 2007 a je zrejmé, že časť, za ktorú sa deklaruje náhrada, sú zastavané plochy a stavby, o čom svedčia LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.
Právny zástupca žalobcov v odvolaní namietal aj tú skutočnosť, že z pôvodnej parcely č. XXXX/X bola priznaná náhrada právnym nástupcom prídelcov iba o výmere 5067 m2. Zvyšok parcely má byť vo vlastníctve právneho nástupcu pôvodného vlastníka, ktorý toto vlastnícke právo nadobudol dedičským konaním v roku 1991. Nesúhlasil s vyjadrením prvostupňového správneho orgánu v tom zmysle, že iba s výmerou 5067 m2 nakladal štát, pričom zvyšok zostal vo vlastníctve pôvodného vlastníka a teda táto časť neprešla v rozhodujúcom období na štát. Žalobcovia, prostredníctvom právneho zástupcu, po vzhliadnutí aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX, uviedli, že im nie je zrejmé, ako sa prvostupňový správny orgán dopracoval k deklarovanej náhrade pre parcelu č. XXXX/X o výmere 5067 m2, žalovaný preto konštatoval, že Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor pri svojom rozhodovaní vychádzal z LV č. XXXX, platného ku dňu 02. 10. 2007. Na uvedenom LV bola evidovaná parcela reg. „E“ č. XXXX/X o výmere 29933 m2 pre vlastníka D.. P. G. titulom dedenia. Na uvedenú výmeru nebol priznaný reštitučný nárok. Na nepriznanú výmeru parcely č. XXXX/X o výmere 29933 m2 si žalobcovia môžu svoje nároky uplatniť na príslušnom súde v rámci civilného sporového poriadku.
Deklarovaná náhrada o výmere 5067 m2 je rozdiel medzi celkovou výmerou prídelovej parcely 1359/5 o výmere 35000 m2 a výmerou uvedenou na LV č. XXXX vo výmere 29933 m2. K otázke zachovania vlastníctva na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa 14. 05. 1948 aj k pozemku parcely č. XXXX/X o výmere 35000 m2 žalovaný konštatoval, že nakoľko rozhodnutie odboru Poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre ONV č. 9034/1957 zo dňa 12. 12. 1957 bol nulitný právny akt, vlastníctvo prídelcov zostalo zachované a deklaruje sa nárok na náhradu iba za tie časti, na ktoré bolo jednoznačne preukázané, že s nimi štát nakladal. Zachovanie vlastníctva nehnuteľností z uvedeného výmeru preukazuje aj tá skutočnosť, že zo siedmych parciel uvedených vo výmere, nárok žalobcovia uplatnili iba na dve parcely a s ostatnými disponovali ako so svojím vlastníctvom.
Reštitučný titul § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z je jedným z veľmi špecifických reštitučných titulov zákona o navrátení vlastníctva, na ktorý je potrebný preukázať jednostranný akt štátu nakladaním s uvedeným majetkom.
Bolo jednoznačne preukázané, že štát narábal len s výmerou 5067 m2 viď strana 8 druhý odsek rozhodnutia. Žalovaný opätovne konštatoval a poukazoval, že prvostupňový správny orgán rozhodoval na základe Identifikácie parciel č. XXXXX/XX zo dňa 02. 10. 2007 a je zrejmé, že časť, za ktorú sa deklaruje náhrada, sú zastavané plochy a stavby, o čom svedčí LV č. XXXX.
Rovnako bolo nepochybne preukázane a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že žalobcovia boli uznaní ako oprávnené osoby, čo je tiež v súlade s právnym záverom obidvoch sudov. Bolo tiež preukázane, že ani jeden zo súdov nezaviazal správny orgán, aby vydal alebo deklaroval náhradu na „celý prídel“. Správny orgán dôsledne skúmal a spätnými identifikáciami zistil, že oprávnene osoby nakladali s pridelenými pozemkami a už v roku 2005 teda necelých päť mesiacov po podaní reštitučného nároku predali z týchto pridelených nehnuteľností 13819 m2 (parcela č. XXXX/X a XXXX/ X). V tejto súvislosti neobstojí ani námietka právneho zástupcu, že nevedeli, čo predali. Ďalej bolo v konaní preukázané, že z pôvodnej prídelovej parcely XXXX štát nakladal iba s časťou, ktorá je teraz zapísaná na LV č. XXXX v prospech Slovenských biologických služieb, t.j. jedná sa o časť prídelovej parcely, ktorá v čase účinnosti reštitučného zákona bola zastavaná a použitá pre účely tohto areálu.
Z uvedeného teda vyplývalo, že prvostupňový správny organ sa dostatočne a precízne zaoberal a v odôvodnení uviedol ako prišiel k záveru deklarovania náhrady za 6101 m2.
V prípade druhej prídelovej parcely č. XXXX/X bolo v konaní preukázané, že z uvedenej pôvodnej prídelovej parcely štát nakladal iba s časťou vo výmere 5067 m2 a túto výmeru v súčasnosti obsahujú parcely na LV č. XXXX vo vlastníctve VUB Leasing, a.s.
18. Žalovaný nenašiel dôvod pre zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru. Na základe uvedených skutočnosti je preukázané, že prvostupňový správny organ postupoval v konaní v súlade so zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto žalovaný rozhodol tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
19. Podanou žalobou zo dňa 18. 12. 2018 sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/036238-2 zo dňa 05. 11. 2018, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. OU-NR-PLO-2018/000059-850/04-R-III. zo dňa 19. 12. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami boli ukrátení na svojich právach.
20. V prvom rade považovali za potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedené konanie prešlo už viackrát konaním na Krajskom súde v Nitre, ako aj konaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pričom zopakovali ich argumentáciu, uvedenú v odvolaní. Dňa 20. 01. 2016 bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky vydané uznesenie v rámci konania vedeného pod sp. zn. 10Sžo/18/2015, na základe ktorého bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. 10. 2014, č. k. 19Sp/60/2014
- 25 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Nitre, ako odvolaciemu orgánu, na ďalšie konanie. V nadväznosti na toto rozhodnutie bol následne vydaný Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 04. 04. 2016, č. k. 19Sp/60/2014 - 59, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru, č. OÚ-NR-PLO-2014/004829-850/04-R-II. zo dňa 09. 05. 2014 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec bola vrátená Okresnému úradu Nitra, pozemkovému a lesnému odboru na nové konanie. Krajským súdom v Nitre bol v rozsudku zo dňa 04. 04. 2016, č. k. 19Sp/60/2014 - 59 vyslovený nasledovný právny názor: ,,Z uvedeného je teda zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý nebol na to oprávneným, a preto nemohlo vyvolať právne účinky odňatia prideleného majetku, v dôsledku čoho bolo v prejednávanom prípade nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť prevzal bez právneho dôvodu. Preto správny orgán musí opätovne posúdiť nároky navrhovateľov podľa § 3 ods. 1 písm. o) reštitučného zákona a rozhodnúť opätovne.“ Krajský súd v Nitre sa v citovanom znení vyjadroval o nehnuteľnostiach, ku ktorým si žalobcovia uplatnili reštitučný nárok, pričom sa vyjadril vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam v celom rozsahu, a to tak, že tieto prevzal štát bez právneho dôvodu. Krajský súd v Nitre sa teda vyjadril tak, že nárok v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“), je daný a preukázaný.
21. Ďalšiu argumentáciu rozdelili do dvoch častí, pričom jedna časť sa týka pozemku s parc. XXXX a druhá časť sa týka pozemku s parc. č. XXXX/X.
V rámci argumentácie, týkajúcej sa pozemku s parc. č. XXXX, uviedli, že čo sa týka postupu prvostupňového správneho orgánu súvisiaceho s pozemkom s parc. č. XXXX, tak s týmto sčasti súhlasia, a to čo do výmery pozemku, ku ktorému bolo konštatované, že spĺňajú podmienky podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. Mali však za to, že jednak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán sa dostatočne nevysporiadali s tým, či sú splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. a následne podľa ustanovenia § 6 ods. 2, resp. ustanovenia § 7 zákona č. 503/2003 Z. z. Prvostupňový správny orgán uviedol podstatnú časť argumentácie týkajúcej sa pozemku s parc. č. XXXX na strane 9 svojho rozhodnutia. Tu uviedol, že na T. F. a jeho manželku T. F., rod. L., bol založený list vlastníctva č. XXXX, kde boli naši menovaní právni predchodcovia evidovaní ako podieloví spoluvlastníci, okrem iných aj nehnuteľností s parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1768 m2 a XXXX/X - orná pôda o výmere 12051 m2. Pôvodná výmera parcely č. XXXX bola 19920 m2. Rozdiel medzi súčtom výmer parciel XXXX/X a XXXX/X a pôvodnou výmerou parcely č. XXXX predstavoval výmeru 6101m2, pričom išlo práve o výmeru, za ktorú im bola priznaná náhrada. Odôvodnenie, prečo im bola priznaná náhrada za výmeru 6101 m2 uviedol prvostupňový správny orgán nasledovne: ,,Na rozdiel vo výmere medzi pôvodnou parcelou č. XXXX a parcelami registra ,,E“ č. XXXX/X a XXXX/X, ktorý je 6101 m2, bol v čase zápisu ROEP založený LV č. XXXX (Slovenská republika - Slovenské biologické služby, a.s.), ktorý nebol predmetom riešenia ROEP. Uvedený vlastník nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX kúpnou zmluvou
V4274/01 o predaji majetku štátu č. 4/2000 uzavretou so Slovenským pozemkovým fondom.“ V tejto súvislosti poukázali na list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., na ktorom je vedený okrem iných aj pozemok - parcela reg. ,,C“ - zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XXXX/X o výmere 8150 m2. Tento pozemok je presne identifikovateľný v priestore, nakoľko ide o pozemok parcely reg. ,,C“, ako aj všetky ostatné parcely ktoré sú evidované na tomto liste vlastníctva. Ak prvostupňový správny orgán tvrdil, že na rozdiel vo výmere medzi pôvodnou parcelou č. XXXX a novými parcelami XXXX/X a XXXX/X bol založený list vlastníctva č. XXXX, bolo podľa ich názoru možné jednoznačne uviesť, kde sa nachádza časť pozemku, ktorá patrila pôvodne našim právnym predchodcom. K možnej presnej identifikácii mohla prvostupňovému správnemu orgánu dopomôcť aj kúpna zmluva, na ktorú sa prvostupňový správny orgán odvolával. Ak teda v minulosti disponovali s nehnuteľnosťami s parc. č. XXXX/X a XXXX/X (na základe spomínanej kúpnej zmluvy), o ktorých však jednoznačne nemali vedomosť, že pochádzajú z parcely, ku ktorej si uplatnili reštitučný nárok, to zn. z parcely s pôvodným číslom XXXX, aj na základe tejto kúpnej zmluvy a pozemkov, ktoré boli ňou predané, bolo možné určiť, kde sa presne nachádza časť pozemku o výmere 6101 m2, ku ktorému im bola priznaná náhrada. Pozemky, ku ktorým si uplatnili reštitučný nárok, sa reálne nachádzali na určitom mieste a mali konkrétne hranice. Nešlo o žiadne fiktívne pozemky. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bolo najmä posúdenie toho, kde sa tieto pozemky nachádzajú a či sa na nich nachádzajú nejaké stavby, pričom mal byť zistený stav ku dňu vydania rozhodnutia. Mal byť teda zistený aktuálny stav. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu však nijako nevyplýva, že by sa s týmito skutočnosťami akýmkoľvek spôsobom vysporiadal. Nikde nie je totiž uvedené, na základe čoho posúdil momentálny stav nehnuteľnosti, za ktorú im bola priznaná náhrada. Náhrada im mala byť pritom priznaná za konkrétnu časť pozemku, a to pozemku s pôvodným parc. č. XXXX o výmere 6101 m2, resp. konkrétne za časť, s ktorou nedisponovali. Prvostupňový správny orgán však neidentifikoval presne túto časť pozemku. Uviedol jedine to, že na rozdiel vo výmere o veľkosti 6101 m2 bol založený list vlastníctva č. XXXX, k. ú. E.. Na tomto liste vlastníctva boli však evidované rôzne parcely s rôznymi výmerami, pričom ani jeden pozemok nemá výmeru presne zodpovedajúcu výmere 6101 m2. Takéto konštatovanie preto nebolo dostačujúce na to, aby bolo možné uviesť, že tu je priestor pre postup podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z., to zn. že je tu prekážka pre navrátenie vlastníctva ku konkrétnemu pozemku. Keďže teda pozemok o výmere 6101 m2 presne neidentifikoval v priestore, nemohol posúdiť ani momentálny stav na pozemku (jeho zastavanosť) a preto nemohol dôvodne uviesť ani záver o postupe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti už v odvolaní uviedli, že je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je neodôvodnené a v podstate aj nepreskúmateľné. Druhostupňový správny orgán sa k týmto odvolacím námietkam vyjadril na strane 15 svojho rozhodnutia (touto správnou žalobou napadnutého rozhodnutia). V tejto časti sa druhostupňový správny orgán venoval najmä argumentácii, prečo im bola priznaná náhrada len na časť pozemku, pričom poukázal na to, že v minulosti s časťou pozemku s pôvodným číslom 1375 (konkrétne s parcelami č. XXXX/X a XXXX/X) už disponovali. Zaoberal sa teda absolútne nespornou problematikou, nakoľko oni sami sa vyjadrili už v odvolaní, že ak tieto parcely boli časťou pôvodnej parcely č. XXXX, tak o tom nevedeli v čase uplatnenia reštitučného nároku a ak by o tom vedeli, tak by si samozrejme k tejto časti reštitučný nárok neuplatnili. K podstatnej časti argumentácie vo vzťahu k pozemku s parc. č. XXXX sa venoval stručne, a to nasledovne: ,,V tejto súvislosti odvolací orgán opätovne poukazuje na Identifikáciu parciel č. XXXXX/XX zo dňa 02. 10. 2007, z ktorej je zrejmé, že časť pridelených nehnuteľností, za ktoré sa deklaruje náhrada sú evidované v KN ako zastavané plochy a stavby.“ Z citovanej časti argumentácie druhostupňového správneho orgánu vyplýva jednoznačný záver o tom, že ani druhostupňový správny orgán nekonvalidoval pochybenie prvostupňového správneho orgánu spočívajúce v neidentifikovaní konkrétnej časti parcely o výmere 6101 m2 a v neposúdení aktuálneho stavu zastavanosti. Druhostupňový správny orgán len potvrdil to, že na správne orgány na oboch stupňoch sa uspokojili s tým, že pri posúdení stavu zastavanosti vychádzali len z dokumentu označeného ako Identifikácia parciel č. XXXXX/XX zo dňa 02. 10. 2007, to zn. z dokumentu, ktorý bol ku dňu vydania prvostupňového správneho orgánu starý viac než 11 rokov. Určite teda nezohľadňuje aktuálny stav. Ani jeden správny orgán sa nedopytoval napríklad obce, prípadne momentálneho vlastníka evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, ako sú k dnešnému dňu využité parcely evidované na liste vlastníctva č. XXXX. Neaktuálne je aj označenie evidencie ako zastavané plochy a stavby. Keďže nedošlo k jednoznačnej identifikácii časti pozemku s pôvodným parcelným číslom XXXX v priestore a nebol posúdený jeho aktuálny stav zastavanosti, sú jednoznačne rozhodnutia jednak prvostupňového, ale aj druhostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné v otázke, či je možné navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti pôvodne patriacej našim právnym predchodcom alebo či je možný len postup v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP. Keďže s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je
zrejmé, že stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nebol dostatočne zistený, nemôže správny súd ani preskúmať to, či správne orgány postupovali pri posúdení nášho reštitučného nároku správne a jedinou možnosťou je zrušenie napadnutého rozhodnutia.
22. Následne poukázali na svoju argumentáciu v odvolaní k pozemku s parc. č. Y./X, v rámci ktorej namietali nepreukázanie zastavanosti a teda naplnenia podmienky pre postup podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. k časti parcely č. XXXX/X o výmere 5067 m2, ako aj nesprávne posúdenie údajného nesplnenia podmienky ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. K argumentácii o nepreukázaní zastavanosti poukázali už na ich vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sa týkali časti pozemku s parc. č. XXXX o výmere 6101 m2, ktoré sú použiteľné aj vo vzťahu k pozemku s parc. č. XXXX/X. Prvostupňový, ako ani druhostupňový správny orgán nijako neskúmal aktuálny stav zastavanosti a nijako ani neuviedol, kde sa vlastne nachádza táto časť pozemku, za ktorú sa priznáva náhrada. Správne orgány si boli vedomé tejto povinnosti, keď už aj prvostupňový správny orgán na strane 7 svojho rozhodnutia uviedol, že bolo potrebné ujasniť polohu pridelených pozemkov. Na to mu bolo umožnené použiť metódu, ktorá však podľa slov samotného prvostupňového správneho orgánu slúžila len na hrubú orientáciu v katastri, keďže grafický prídelový plán nebol k dispozícii. Teda aj zo samotného konštatovania prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že parcely, za ktoré nám boli priznané náhrady z dôvodu prekážky podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z., neboli v priestore identifikované (nebola zistená ich poloha). Logicky potom nemohol byť posúdený ani aktuálny stav zastavanosti. Základom reštitučného nároku je predsa navrátenie vlastníckeho práva presne k tým pozemkom, ktoré patrili ich právnym predchodcom, a preto ak bolo prvostupňovým správnym orgánom rozhodnuté, že vo vzťahu k parcele č. XXXX o výmere 6101 m2 a k parcele č. XXXX/ X o výmere 5067 m2 spĺňajú nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré patrili ich právnym predchodcom, je nutné ich jednoznačne identifikovať a až následne posúdiť existenciu prekážok podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. K tomu však v tomto prípade nedošlo, táto vada nebola konvalidovaný druhostupňovým správnym orgánom, čím je napadnuté rozhodnutie zaťažené vadou nepreskúmateľnosti.
K argumentácii nesprávneho posúdenie údajného nesplnenia podmienky ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., uviedli nasledovnú argumentáciu. Už vyššie v texte tejto správnej žaloby odcitovali záver, ktorý bol uvedený v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 04. 04. 2016, č. k. 19Sp/60/2014. Jasne sa tu konštatovalo, že v prejednávanom prípade bolo nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť prevzal bez právneho dôvodu. Znamená to, že bol naplnený jeden z dôvodov pre navrátenie vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. a nebol najmenší dôvod túto skutočnosť spochybňovať. Mali zato, že postupom, ktorý zvolili oba správne orgány, došlo k odklonu právneho posúdenia veci zo strany súdu, ktorým boli viazané. O tejto skutočnosti sa vyjadrili už v rámci ich odvolania. Veta, ktorá bola vo vyššie uvedenom rozsudku uvedená následne: ,,Preto správny orgán musí opätovne posúdiť nároky navrhovateľov podľa § 3 ods. 1 písm. o) reštitučného zákona a rozhodnúť opätovne.“ neznamenala pre správne orgány povinnosť a ani možnosť skúmať, či bol tento dôvod na navrátenie vlastníckeho práva naplnený alebo nie. O tom bolo totiž rozhodnuté Krajským súdom v Nitre a išlo o jeho záväzný právny názor. Potrebné bolo skúmať len to, či sa prinavráti vlastnícke právo k pôvodnému pozemku s parc. č. XXXX a XXXX/X alebo či dôjde k priznaniu náhrady. Správne orgány však absolútne nerešpektovali právny názor súdu. Vyplýva to už z argumentácie uvedenej na strane 7 prvostupňového správneho orgánu, kde sa zaoberá otázkou straty vlastníckeho práva a časom, kedy došlo k zápisu vlastníckeho práva štátu alebo tretej osoby. Záver o tom, že došlo k prevzatiu nehnuteľností bez právneho dôvodu bolo však preukázané a mali zato, že nebolo nutné skúmať, či a kedy došlo k zápisu vlastníckeho práva štátu. Takisto vzhľadom na uvedené skutočnosti nesúhlasili ani s tvrdením odvolacieho správneho orgánu uvedeným na strane 18 napadnutého rozhodnutia, že je na naplnenie reštitučného nároku podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. potrebné preukázanie toho, že štát nakladal s nehnuteľnosťami, ktoré prevzal bez právneho dôvodu. Mali zato, že vo vzťahu k celej výmere 35000 m2 parcely č. XXXX/X, mali nárok na jej navrátenie. Jednak vo vzťahu k výmere 5067 m2 nie je preukázaná ich zastavanosť. Vo vzťahu k výmere 29933 m2 uviedli, že absolútne nie je podstatné, či sú tieto nehnuteľnosti vedené na D.. P. G., ktorý ich mal nadobudnúť titulom dedenia. Správne orgány nijako neskúmali to, ako sa k nehnuteľnostiam dostali právni predchodcovia D.. G., to zn. či ich nenadobudli od štátu, čím by bola naplnená podmienka kladená si zo strany správnych orgánov. Bez ohľadu na to, že správne orgány túto skutočnosť nepreskúmali, stále uvádzali, že bolo jednoznačne súdom konštatované, že majú daný reštitučný nárok k celej parcele č. XXXX/X. Bolo nutné riadiť sa okrem iného aj ustanovením § 2 zákona č. 503/2003 Z. z., pričom aj zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že nie je možné postupovať
prísne formálne a požadovať jednoznačné preukázanie naplnenia prechodu pozemku na štát. Ak je prechod na štát preukázaný jedným z reštitučných dôvodov uvedených v § 3 ods. 1, patrí reštituentom ich nárok na vrátenie vlastníctva alebo na náhradu. Keďže bol súdom jednoznačne vyjadrený názor, že bol naplnený reštitučný nárok podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z., bolo nutné vychádzať z toho, že prechod pozemku na štát bol preukázaný. Zákon už ďalej neuvádza nič o tom, že by malo byť preukázané akékoľvek nakladanie s týmito pozemkami zo strany štátu. Takáto argumentácia správnych orgánov nenachádza oporu v zákone. Preto boli toho názoru, že malo dôjsť k vydaniu výroku, že spĺňajú podmienku v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. a malo byť preskúmané to, či im bude prinavrátené vlastnícke právo k pôvodnému pozemku s parc. č. XXXX/X alebo či im bude priznaná náhrada. Postup správnych orgánov bol však úplne odlišný, rozporný so zákonom, čím bolo napadnuté rozhodnutie (ako aj prvostupňové rozhodnutie) zaťažené vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.
23. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, pozemkového referátu zo dňa 05. 11. 2018, číslo: OU - NR - OOP6 - 2018/036238 - 2, ako aj podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU - NR - PLO - 2017/000059 - 850/04 - R - III. zo dňa 19. 12. 2017 a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vracia vec na ďalšie konanie Okresnému úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
24. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcov uviedol, že podľa neho námietky žalobcov nie sú viac sporné, keďže podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, štát nakladal ako so svojim vlastníctvom iba s časťou nehnuteľností, za ktoré bola žalobcom priznaná náhrada a to aj napriek tomu, že nedošlo k platnému zrušeniu vlastníckeho práva prídelcov, resp. ak bol takýto doklad aj vydaný, vydal ho neoprávnený orgán, čo znamená, že od počiatku bol takýto úkon nulitný. Avšak aj napriek týmto skutočnostiam bol nárok žalobcov v zmysle právneho názoru krajského súdu znova posúdený v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) reštitučného zákona, pričom žalobcovia boli uznaní ako oprávnené osoby, keďže ich právni predchodcovia boli prídelcami a teda vlastníkmi predmetných nehnuteľností, čo je plne v súlade s právnym názorom krajského súdu. Prvostupňový správny orgán sa tak dôsledne riadil súdnymi rozhodnutiami a zákonným a zrozumiteľným spôsobom a v dostatočnej miere zodpovedal otázky a reagoval na argumenty žalobcov, teda či právni predchodcovia žalobcov boli vlastníkmi nehnuteľností, či v rozhodujúcom období o tieto prišli zo zákonných dôvodov a či nehnuteľnosti spadajú pod reštitučný zákon a či je možné tieto in natura vydať.
Žalovaný mal taktiež za to, že prvostupňový správny orgán, po vyhlásení zrušujúceho rozsudku krajského súdu, sa preukázateľne zaoberal celým uplatneným nárokom, teda rešpektoval právny názor súdu, avšak to, že žalobcom nenavrátil vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam (ich celým výmerám), resp. nepriznal náhradu za celé pozemky, je odôvodnené na základe relevantných a dokázaných skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí správnych orgánov. Neobstojí tak tvrdenie žalobcov, že by sa správne orgány nevysporiadali s nárokom v celom rozsahu, resp. že mali priznať celý uplatnený nárok žalobcom, keďže rozhodnutia krajského súdu ani Najvyššieho súdu SR takúto povinnosť pre správne orgány v žiadnej svoje časti explicitne nevyslovujú.
K skutkovým okolnostiam žalovaný uviedol, že správne orgány mali z rozsiahleho vykonaného dokazovania v rámci správneho konania za preukázané, že Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre vydal Rozhodnutie č. 9034/1957 zo dňa 12. 12. 1957, ktorým zrušil Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX zo dňa 14. 05. 1948, vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pre T. F. a manželku. Z uvedeného vyplývalo, že tento štátny orgán, aj keď podľa záveru konajúcich súdov nepríslušný, rozhodol v rozhodujúcom období o strate vlastníckeho práva prídelcov k predmetným pozemkom a nakladal s nimi ako so svojím vlastníctvom. Z prvotných dokladov tak prvostupňový právny orgán dospel k záveru, že v tom čase išlo o nulitný právny akt a takéto rozhodnutie nepríslušného správneho orgánu nemohlo vyvolať právne účinky, a preto otázku straty vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam mohol skúmať a posudzovať iba zo založených listov vlastníctva v rozhodujúcom období. V rozhodnutí č. 9034/1957 o zrušení výmeru
o vlastníctve pôdy boli zosumarizované pozemky, ktorých sa bývalí vlastníci vzdali, ako aj pozemky, ktoré si ponechali vrátane živého a mŕtveho inventára. Pri odchode z družstva bola vypustená orná pôda, pridelená výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX. Prvostupňový správny orgán mal taktiež z dostupných archívnych materiálov za preukázané, že prídelcovia nemali záujem o pridelenú pôdu a po vystúpení z JRD si ponechali iba stavebný pozemok p. č. XXXX/X vo výmere 1514 m2 a roľu p. č. XXXX/X vo výmere 4907 m2. Teda aj napriek skutočnosti, že výmer č. XXXX/XX-XX neobsahuje pečiatku orgánu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a taktiež ani podpis príslušného povereníka, z existencie druhotných dokladov bolo podľa prvostupňového správneho orgánu nepochybne preukázané, že rozhodnutie č. 9034/1957 spolu s Úradnou správou zo dňa 14. 05. 1954 vo veci zistenia pridelených nehnuteľností, živého a mŕtveho inventára a výšky prídelovej ceny, ktorá bola z časti uhradená, sú podpornými dokladmi, a preukazujú skutočnosť, že vtedajšia moc jednala s právnymi predchodcami žalobcov ako s prídelcami a vlastníkmi, teda že výmer č. XXXX/XX-XX bol platne vydaný.
Vo veci parcely č. XXXX vo výmere 6101 m2, žalobcovia poukazujú na LV č. XXXX, v k. ú. E., na ktorom je vedený pozemok s parcelným č. XXXX/X vo výmere 8150 m2, ktorý je presne identifikovateľný v priestore. Preto je podľa ich názoru možné určiť, kde presne sa nachádza časť pozemku, ktorá patrila ich právnym predchodcom. Žalobcovia uvádzajú, že ak disponovali s nehnuteľnosťami s parcelnými č. XXXX/X a č. XXXX/X, na základe kúpnej zmluvy so SHARK Computers spol. s r. o. zo dňa 02. 05. 2005, je možné určiť aj to, kde leží časť pozemku vo výmere 6101 m2, ku ktorému im bola priznaná náhrada. Podľa žalobcov prvostupňový správny orgán použil na ujasnenie polohy pozemkov metódu, ktorá slúžila len na hrubú orientáciu v katastri, keďže graficky prídelový plán nebol k dispozícii, avšak podľa nich malo byť úlohou správnych orgánov posúdenie toho, kde sa nehnuteľnosti reálne nachádzajú a či sa na nich nachádzajú stavby, teda ako sú využívané ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného, napr. prostredníctvom dopytu na obec alebo na súčasného vlastníka evidovaného na LV č. XXXX. Žalobcovia namietajú, že správne orgány vychádzali iba z Identifikácie parciel č. XXXXX/XX zo dňa 02. 10. 2007 (ďalej aj ako „identifikácia parciel“), ktorá však nezohľadňuje aktuálny stav, čím nie je zrejmé, na základe čoho bola posúdená zastavanosť nehnuteľností a teda či sú splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona.
Žalovaný v tomto smere uviedol, že správne orgány síce vychádzali najmä z identifikácii parciel, z ktorej je zrejmé, že k dátumu jej vyhotovenia boli na pkn. parcelu č. XXXX založené listy vlastníctva, toho času evidované na LV č. XXXX v prospech prídelcov, LV č. XXXX - Štátny plemenársky ústav SR, LV č. XXXX - Slovenské biologické služby, na LV č. XX - Slovenská republika, v správe SR SPF, avšak nie len výlučne z nej, čím je preukázané, že správne orgány rozhodovali na podklade dostatočného rozsahu listín, ktoré preukazujú odôvodnenosť výroku rozhodnutia obidvoch správnych orgánov. Z identifikácie parciel jednoznačne vyplývalo, že časť pridelených nehnuteľností, za ktoré sa deklaruje náhrada sú evidované ako zastavané plochy a stavby, pričom výmera 6101 m2 z pôvodnej prídelovej parcely č. XXXX je pozemok zapísaný na LV č. XXXX, na ktorom štát vybudoval hospodársky areál Slovenských biologických služieb a. s. Prvostupňový správny orgán v priebehu správneho konania na základe informácií od príslušných orgánov zistil, že grafický prídelový plán a ani iné doklady sa v archívoch nenachádzajú. Z tohto dôvodu si zaobstaral grafiku pre potreby ujasnenia polohy z jemu dostupných zdrojov, a to tak že stav evidovaný vo vgi (vektorový grafický interface (rozhranie) alebo tiež súbor výmeny geodetických informácií) po ROEP-e musel nakonfigurovať (preklopiť) na stav pozemkovoknižný, ktorá však slúžila iba pre hrubú orientáciu v katastri, keďže grafický prídelový plán nebol k dispozícii. Z tohto vyplýva, že zo strany správnych orgánov nebolo a ani nie je technicky a právne možné posudzovať, či číslo pozemkovoknižnej parcely je totožné s prídelovou parcelou vytvorenou v rámci prídelového konania. Z tohto dôvodu sa identifikácia parciel nedáva vyhotovovať na pozemkovoknižnú vložku, ale na predloženú prídelovú listinu, ktorá vychádza z grafického prídelového plánu. Žalovaný dal do pozornosti, že podmienkou pre vyhotovenie presnej identifikácie parciel, tak ako to žiadajú žalobcovia, je výlučne existencia grafického prídelového plánu, ktorý sa však v tomto prípade nezachoval. Z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď požiadal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor o informácie, či vlastníctvo na štát bolo zapísané v čase účinnosti reštitučného zákona a či vlastníctvo štátu siahalo až do rozhodného obdobia. Z katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra bola predložená dokumentácia o zmenách, ktoré na riešených nehnuteľnostiach nastali počas rozhodného obdobia, ako aj k času účinnosti reštitučného zákona. Prvostupňový správny orgán na tomto základe zistil, že pozemky evidované na LV č. XXXX - parcela č. XXXX/X, prešli zápisom z LV č. XX (Československý štát - Krajský plemenársky podnik so správou v Bratislave), a to položkou výkazu zmien č. XX/XX, XX/XX, XX/XX a Krajskej plemenárskej správe boli odovzdané
nehnuteľnosti bezodplatným prevodom. V roku 1996 bol uskutočnený zápis vo výmere 1724 m2 na Slovenské biologické služby, a.s., Plemenárska stanica býkov Lužianky. Parcely evidované na LV č. XXXX boli pod položkou výkazu zmien 39/91 zapísané na Štátny plemenársky podnik Bratislava - Vývojové stredisko Nitra. Predchádzajúce zápisy boli na LV č. XX SR SPF pod inými výmerami. K určeniu správneho čísla prídelovej parcely tak došlo na základe skúmania získaných archívnych dokladov a listín. Prvostupňový správny orgán tak bezchybne ustálil, že predmetom riešenia reštitučného nároku má byť iba časť parcely tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutí, keďže len táto bola predmetom prídelového konania. Z uvedeného vyplynulo, že z pôvodnej prídelovej parcely č. XXXX štát nakladal iba s časťou, ktorá je teraz zapísaná na LV č. XXXX v prospech Slovenských biologických služieb, a.s., t. j. jedná sa o časť prídelovej parcely, ktorá v čase účinnosti reštitučného zákona bola a je zastavaná. Z uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán dňa 27. 01. 2017 opakovane oslovil katastrálny odbor Okresného úradu Nitra, na základe akého právneho titulu bol založený LV č. XXXX, prečo sa v rámci ROEP-u nezapísala prídelová listina ako celok a či pre založenie LV č. XXXX existoval grafický podklad, prípadne geometrický plán, ktorý rozdelil prídelovú parcelu č. XXXX na dve nové parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X, prípadne z akého podkladu vychádzal spracovateľ ROEP-u pri zápise výmery týchto parciel. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor vo svojom stanovisku zo dňa 27. 02. 2017 uviedol, že vyhotoviteľ ROEP-u založil LV č. XXXX na podielových spoluvlastníkov T.R. a manželku, a to na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX. Na tento LV zapísal okrem iných, parcelu registra E-KN č. XXXX/ X vo výmere 1.768 m2 a parcelu registra E-KN č. XXXX/X vo výmere 12.051 m2. Po zápise ROEP-u prišlo k zmene zápisu vlastníckych práv na LV č. XXXX a to na základe zápisu osvedčení o dedičstve č. D 498/02, Dnot. 81/02 a č. D 499/02, Dnot. 82/02 v prospech T. O., F. F. a F. F.. Katastrálny odbor Okresného úradu Nitra tiež uviedol, že v súčasnosti je na LV č. XXXX evidovaná len E-KN p. č. XXXX/ X - orná pôda vo výmere 743 m2 a ako podieloví spoluvlastníci sú zapísaní žalobcovia. Prvostupňový správny orgán ďalej zistil, že pôvodná parcela č. XXXX mala podľa výmeru o vlastníctve pôdy veľkosť 19920 m2, pričom vyhotoviteľ ROEP-u rozdelil pôvodnú prídelovú parcelu č. XXXX na parcely XXXX/ X a XXXX/X z dôvodu, že parcelu rozdelila hranica zastavaného územia obce k 01. 01. 1990, čo bolo v súlade s metodickými pokynmi. Pri určovaní výmery parciel registra E-KN č. XXXX/X a č. XXXX/X spracovateľ zapísal na LV č. XXXX len časť výmery pôvodnej parcely č. XXXX, a to o veľkosti 13819 m2. Na rozdiel vo výmere medzi pôvodnou prídelovou parcelou č. XXXX a parcelami E-KN č. XXXX/X a XXXX/X, ktorý je 6401 m2, bol v čase zápisu ROEP-u založený LV č. XXXX na Slovenské biologické služby, a. s., ktorý však nebol predmetom riešenia ROEP. Slovenské biologické služby, a. s., nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX kúpnou zmluvou V4727/2001 o predaji majetku štátu č. 4/2000 uzavretou so Slovenským pozemkovým fondom. Z uvedených skutočností vyplýva a túto skutočnosť potvrdzuje aj kúpna zmluva so SHARK Computers spol. s r. o., že žalobcovia boli už v čase uplatneného nároku podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v stave E-KN na p. č. XXXX/X vo výmere 1768 m2 a na p. č. XXXX/X vo výmere 12051 m2, čo je výmera spolu 13819 m2, pričom s týmito nehnuteľnosťami po uplatnení reštitučného nároku nakladali. Správne orgány tak mali za dostatočne odôvodnene preukázané, že prídelová parcela č. XXXX je iba vo výmere 6101 m2 vo vlastníctve štátu, teda výlučne s touto časťou štát v rozhodujúcom období nakladal ako so svojim vlastníctvom.
Pokiaľ išlo o parcelu č. XXXX/X, žalobcovia sú v zmysle ich argumentov v správnej žalobe presvedčení, že majú nárok na vrátenie celej jej výmery o veľkosti 35000 m2, keďže vo vzťahu k výmere 5067 m2 nie je preukázaná ich zastavanosť z dôvodu neurčenia presnej polohy a teda nepreukázania zastavanosti a vo vzťahu k výmere 29933 m2 nebolo podľa ich názoru zo strany správnych orgánov dostatočne preskúmané, ako sa k týmto nehnuteľnostiam dostali právni predchodcovia vlastníka D.. G..
V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že podľa identifikácie parciel, časť pozemku, za ktorú sa žalobcom deklaruje náhrada, je zastavaná plocha a stavba, o čom svedčia LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX. K skutočnostiam, akým spôsobom správne orgány dospeli k tomuto záveru, žalovaný odkazuje aj na vyššie uvedené odôvodnenie týkajúce sa časti parcely č. XXXX. Ohľadne zostávajúcej výmery tohto pozemku, žalovaný dodal, že táto nebola žalobcom priznaná, keďže podľa LV č. XXXX je zapísaná na fyzickú osobu - D.. G. a podľa LV č. XXXX na právnickú osobu - VÚB Leasing, a. s. Na základe dokladov z katastrálneho odboru OÚ Nitra bolo zistené, že časť parcely č. XXXX/X bola vytvorená z pôvodných parciel č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, evidovaných v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, čo vyplýva z Výkazu plôch a geometrického plánu zo dňa 04. 03. 1975, ako aj z Hospodárskej zmluvy medzi Finančným odborom ONV v Nitre a organizáciou Agrotechnika n. p. Zvolen, teda bolo spoľahlivo preukázané, že štát nakladal iba s časťou tejto prídelovej parcely. Následnými kúpnymi zmluvami a zmluvami o predaji podniku prechádzalo vlastníctvo na rôzne subjekty. Taktiež z pôvodného LV č. XXX
bolo vlastníctvo zapísané na LV č. XXXX na C-KN ako časť z parciel č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/ XX - zastavané a ostatné plochy. Na parcelu č. XXXX/X vo výmere 29933 m2, zapísanú na LV č. XXXX, uplatnil D.. G. reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Na tomto základe príslušný správny orgán vydal rozhodnutie č. 339/92-R-VIII. zo dňa 18. 03. 1998, ktorým za tieto pozemky deklaroval náhradu z dôvodu, že boli pridelené prídelovými listinami fyzickým osobám, čím rešpektoval existenciu prídelových listín a nechal tak priestor na to, aby si ich prípadní dedičia vysporiadali, nakoľko platné výmery zostávajú vkladuschopnými listinami. Prvostupňový správny orgán tak dospel k odôvodnenému záveru, že na časť prídelovej parcely č. XXXX/X vo výmere 29933 m2 bolo vlastníctvo zachované a štát nakladal v rozhodujúcom období ako so svojim vlastníctvom z uvedenej parcely iba s časťou vo výmere 5067 m2, za ktorú bola žalobcom priznaná náhrada.
Žalovaný na doplnenie uviedol, že reštitučný zákon sa vzťahuje na navrátenie vlastníctva k poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu, ktoré nebolo vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. Prvostupňový správny orgán sa preto správne vysporiadal s otázkou možného ďalšieho deklarovania náhrady k tej istej nehnuteľnosti, ku ktorej postupne stratil vlastníctvo pôvodný vlastník a neskôr aj nasledujúci vlastník - prídelca a ktorú zo zákonných dôvodov nie je možné vydať, keďže tu ide o súbeh nárokov upravených v ustanovení § 12 zákona č. 229/1991 Zb. a v ustanovení § 7 reštitučného zákona. V tomto prípade tak nedošlo k nesprávnemu konaniu prvostupňového správneho orgánu tým, že by priznával vlastnícke právo rovnakým vlastníkom s totožným reštitučným titulom podľa dvoch reštitučných zákonov, ale vznikol súbeh dvoch nárokov vlastníkov, ktorí prišli o vlastníctvo konfiškačným zákonom a vlastníkov - prídelcov, ktorí prišli o vlastníctvo prechodom na štát bez právneho dôvodu. Žalovaný konštatoval, že ak sám zákonodarca túto možnosť deklaroval, nemôže skutočnosť, že si nárok uplatnili rôzni vlastníci podľa dvoch zákonoch, ich diskriminovať. V rozhodujúcom období stratil vlastníctvo pôvodný vlastník ako aj nasledujúci vlastník - prídelca, jedným z reštitučných titulov uvedených v daných reštitučných zákonoch a obidvaja zákonne stanoveným spôsobom o tento majetok požiadali. Nejedná sa preto o navrátenie vlastníctva k tomu istému majetku tým istým vlastníkom, ale o deklarovanie náhrady za ten istý majetok rôznym vlastníkom, ktorý prešiel na štát od rôznych vlastníkov a s rôznym reštitučným titulom.
Záverom žalovaný konštatoval, že vychádzajúc z predchádzajúcich správnych a súdnych konaní bolo prvostupňovým správnym orgánom riadne ustálené, že prídel nebol platne zrušený a preto vlastníctvo prídelcov zostalo zachované, o čom svedčí skutočnosť, že oprávnené osoby s týmto majetkom nakladali už v čase podania návrhu na reštitučné konanie. Povinnosťou správnych orgánov preto bolo zistiť, s ktorou prídelovou parcelou a v akej výmere nakladal štát ako so svojím vlastníctvom. Z dôkazov (identifikácia parciel, archívne doklady, listiny z katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra) vyplývalo, že sporné pozemky prešli v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu a to na Štátny plemenársky ústav SR a Slovenské biologické služby a. s., resp. Agrotechnika n. p. Zvolen. Parcela č. XXXX vo výmere 6101 m2 a parcela č. XXXX/X vo výmere 5067 m2 sú zastavané a netvoria poľnohospodársky ani lesný pôdny fond, preto v zmysle ustanovenia § 1 reštitučného zákona a podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, nie je možné navrátiť vlastníctvo k týmto pozemkom, ale iba priznať právo na náhradu. Parcela č. XXXX/X vo výmere 29933 m2 bola v rozhodujúcom období vo vlastníctve fyzickej osoby, preto podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) reštitučného zákona nie je možné navrátiť vlastníctvo k tomuto pozemku a ani priznať právo na náhradu.
Prvostupňový správny orgán taktiež v tejto súvislosti nad rámec svojho rozhodovania správne uviedol, že žalobcovia si môžu na nepriznanú časť parcely č. XXXX/X uplatniť voči vlastníkom nárok na príslušnom súde v rámci civilného sporového konania.
Žalovaný taktiež zdôraznil, že keďže žalobcom sa nenavrátilo vlastníctvo ani k časti nehnuteľností, vychádzajúc z praxe žalovaného ako správneho orgánu v reštitučných veciach, nebolo potrebné a v tomto prípade ani možné zisťovať úplne presnú polohu a hranice prídelových parciel, v takom rozsahu ako to navrhujú žalobcovia. V prípade deklarovania náhrady tak nie je povinnosťou správnych orgánov presne určiť umiestnenie pozemkov alebo ich častí. Prvostupňový správny orgán v tomto prípade splnil svoju zákonnú povinnosť, keď dôsledne skúmal či je možnosť k riešeným pozemkom priznať vlastnícke právo. Keďže však dospel k jednoznačnému záveru, že pre prekážky vyplývajúce z reštitučného zákona nemožno priznať žalobcom z objektívnych dôvodov právo k pozemkom in natura, nebolo potrebné skúmať ich presné hranice v priestore.
Na základe uvedených okolností žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcov podľa § 190 SSP zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
25. Uznesením č.k. 11S/258/2018-94 zo dňa 30. 05. 2019 súd pribral za účastníka konania - účastníka administratívneho konania - Slovenský pozemkový fond.
Okrem toho súdu bolo oznámené úmrtie pôvodnej žalobkyne v rade 1/, v dôsledku čoho súd uznesením č.k. 11S/258/2018-121 zo dňa 31. XX. 2019 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalobkyne v 1. rade - neb. T. O., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Z. XX, Z., ktorými sú: 1/ X. U., nar. XX. XX. XXXX, I. XXX/XX, Nitra - L. A., 2/ X. U., nar. XX. XX. XXXX, Z. XXX/XX, Z. - A., 3/ B. O., nar. XX. XX. XXXX, V. XXX/XX, Z. - A..
Slovenský pozemkový fond ako pribratý účastník konania podal písomné vyjadrenie zo dňa 22. 10. 2020, v ktorom namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak z iných dôvodov, ako sú dôvody žalobcov. Navrhol súdu obe napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
27. Žalobcovia v 1. až 7. rade, všetci zastúpení jedným právnym zástupcom, zaslali súdu jednak vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, ako aj pribratého účastníka, pričom zotrvali na podanej správnej žalobe v plnom rozsahu.
Mali zato, že v prvom rade je potrebné skúmať možnosť navrátenia pôvodného (konkrétneho) pozemku, a preto zotrvali na tom, že bolo nutné podrobne sa zaoberať tým, či je takýto postup možný. Následne mali za to, že neboli vyvrátené ich argumenty vo vzťahu k parc. č. XXXX a č. XXXX/X.
Čo sa týkalo nepriznanej výmery 29933 m2, ktorá patrí k parcele č. XXXX/X, zdôraznili, že tvrdenie žalovaného nemá oporu v zákone. Zhrnúc argumentáciu vo vzťahu k parc. č. XXXX/X uviedli, že v napadnutom rozhodnutí nie je žiadnym spôsobom relevantne odôvodnené, z akého dôvodu im nebolo priznané vlastnícke právo k pozemku č. XXXX/X.
Následne žalobcovia doplnili svoje vyjadrenie, aj o vyjadrenie k vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu, v ktorom zhrnuli, že síce sa Slovenský pozemkový fond formálne vyjadruje k ich podanej žalobe, avšak z obsahu celého podania je zrejmé, že tento vytýka určité, ním vzhliadané nedostatky rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Keďže však nemajú vedomosť o podanej žalobe zo strany Slovenského pozemkového fondu, je nutné posúdiť jeho vyjadrenie ako irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o podanej žalobe.
28. Žalovaný v rámci vyjadrenia v zmysle § 106 ods. 2 SSP uviedol, že žalobcovia vo vyjadrení neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, preto naďalej zotrval na napadnutom rozhodnutí a odôvodnení.
29. V zmysle požiadavky žalobcov na nariadenie pojednávania, súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 14. 09. 2021 a to v neprítomnosti žalobcov v 1. až 6. rade podľa § 114 SSP.
Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcov sa pridržal podanej žaloby, ako aj písomných vyjadrení, rovnako tak aj žalobca v rade 7. a tiež aj žalovaný sa pridržal svojho písomného vyjadrenia, ako aj pribratý účastník konania.
Následne súd rozsudok vyhlásil dňa 28. 09. 2021.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
30. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 18. 12. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 11. 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
31. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. 1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2) b) lesný pôdny fond. 3) _______________________ 1) zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. § 37 až 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 2) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov. 3) zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,4) b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,6) r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,7) s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.8)
Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak
a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby, b) na pozemku sa nachádza cintorín, c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd,15) d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný, e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada,16) botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum,17) f) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo g) pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme.18) h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. 18a)
Podľa § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona, V prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.
Podľa § 7 vyššie citovaného zákona, ak dôjde k súbehu práv oprávnených osôb podľa § 3 ods. 1, prislúcha právo na navrátenie vlastníctva k pôvodným pozemkom tej z nich, ktorá svoje vlastníctvo stratila v dôsledku jednostranného aktu štátu. Ak týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac oprávnených osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, ak sa nedohodnú inak. Ostatné oprávnené osoby majú v takom prípade právo na prevod pozemkov podľa § 6 ods. 2, prípadne na finančnú náhradu.
32. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"), žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
33. Žalobcovia v podanej žalobe v prvom rade namietali, že Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 04. 04. 2016 č.k. 19Sp/60/2014-59 vyslovil právny názor, v rámci ktorého uviedol: „z uvedeného je teda zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý nebol na to oprávneným, a preto nemohlo vyvolať právne účinky odňatia prideleného majetku, v dôsledku čoho bolo v prejednávanom prípade nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť prevzal bez právneho dôvodu. Preto správny orgán musí opätovne posúdiť nároky navrhovateľov podľa § 3 ods. 1 písm. o) reštitučného zákona a rozhodnúť opätovne.“ Uvedený právny názor si žalobcovia vysvetlili tak, že nárok v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“, resp. „zákon č. 503/2003 Z. z.“, resp. „reštitučný zákon“ tak, ako bolo uvedené vyššie), je daný a preukázaný.
V rozpore s uvedeným následne žalobcovia uviedli, že súhlasia s postupom žalovaného ohľadom časti výmery vo vzťahu k nehnuteľnosti s parc. č. XXXX, nakoľko výmera 13819 m2 bola v ich vlastníctve, a teda v tejto časti nemohli splniť podmienky ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.
Uvedené je však podľa názoru súdu v rozpore s výkladom žalobcov, týkajúcim sa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, preto aj podľa názoru súdu, rovnako ako aj podľa názoru správnych orgánov, záver súdu uvedený vyššie bolo potrebné vykladať tak, že správny orgán musel opätovne posúdiť nároky navrhovateľov podľa § 3 ods. 1 písm. o) reštitučného zákona a rozhodnúť opätovne, v rámci obidvoch žiadaných nehnuteľností (t.j. parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X, v celej ich výmere) a až na základe doplneného dokazovania a opätovného právneho posúdenia rozhodnúť, či nárok v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) reštitučného zákona je daný vo vzťahu k celým výmerám uvedených parciel, prípadne ich častiam a následne v zmysle toho rozhodnúť.
Na základe uvedeného správne orgány rozhodli tak, že žalobcovia v časti uplatneného nároku spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. a pre zákonné prekážky § 6 ods. l písm. d) v súčinnosti s § 7 zákona č. 503/2003 Z. z. im nepriznal vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti v katastrálnom území E. nasledovne : PK vl. č. XXX parc. č. XXXX roľa v celkovej výmere 19920 m2 náhrada v 6101 m2, parc. č. XXXX/X roľa v celkovej výmere 35000 m2 náhrada v 5067 m2, v prislúchajúcom vlastníckom podiele 1/1.
Zároveň v ďalšom výroku správne orgány rozhodli, že žalobcovia v časti uplatneného nároku nespĺňajú podmienky ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. a z toho dôvodu sa im nepriznáva vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti v katastrálnom území E. tak, ako boli zapísane vo výmere č. XXXX/XX-XX zo dňa 14. 05. 1948 na: PK vl. XXX parc. č. XXXX roľa celková výmera 19920 m2 - nepriznaná výmera 13819 m2, parc. č. XXXX/X roľa celková výmera 35000 m2 - nepriznaná výmera 29933 m2, v prislúchajúcom vlastníckom podiele 1/1.
Vychádzajúc z uvedeného, ako aj argumentácie žalobcov, uvedenej v žalobe, správny súd mal za to, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie správnych orgánov v časti nehnuteľnosti v katastrálnom území E. nasledovne : PK vl. č. XXX parc. č. XXXX roľa v celkovej výmere 19920 m2 náhrada v 6101 m2, parc. č. XXXX/X roľa v celkovej výmere 35000 m2 náhrada v 5067 m2, parc. č. XXXX/X roľa celková výmera 35000 m2 - nepriznaná výmera 29933 m2, pričom v ďalšej časti odôvodnenia sa správny súd bude zaoberať správnosťou, resp. nesprávnosťou skutkovej a právnej argumentácie správnych orgánov, ohľadom jednotlivých parciel a ich výmer.
34. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.
35. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
36. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, tak ako bol opísaný v čl. I a II. tohto rozsudku, správny súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre vydal rozhodnutie č. 9034/1957 zo dňa 12. 12. 1957, ktorým zrušil Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX zo dňa 14. 05. 1948, vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pre T. F. a manželku. Z uvedeného vyplývalo, že tento štátny orgán, aj keď podľa záveru konajúcich súdov nepríslušný, rozhodol v rozhodujúcom období o strate vlastníckeho práva prídelcov k predmetným pozemkom a nakladal s nimi ako so svojím vlastníctvom. Z prvotných dokladov tak prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že v tom čase išlo o nulitný právny akt a takéto rozhodnutie nepríslušného správneho orgánu nemohlo vyvolať právne účinky, a preto otázku straty vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam mohol skúmať a posudzovať iba zo založených listov vlastníctva v rozhodujúcom období. V rozhodnutí č. 9034/1957 o zrušení výmeru o vlastníctve pôdy boli zosumarizované pozemky, ktorých sa bývalí vlastníci vzdali, ako aj pozemky, ktoré si ponechali vrátane živého a mŕtveho inventára. Pri odchode z družstva bola vypustená orná pôda, pridelená výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX. Prvostupňový správny orgán mal taktiež z dostupných archívnych materiálov za preukázané, že prídelcovia nemali záujem o pridelenú pôdu a po vystúpení z JRD si ponechali iba stavebný pozemok p. č. XXXX/X vo výmere X.XXX m2 a roľu p. č. XXXX/X vo výmere 4.907 m2. Teda aj napriek skutočnosti, že výmer č. 2944/48-22 neobsahuje pečiatku orgánu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a taktiež ani podpis príslušného povereníka, z existencie druhotných dokladov bolo podľa prvostupňového správneho orgánu nepochybne preukázané, že rozhodnutie č. 9034/1957 spolu s Úradnou správou zo dňa 14. 05. 1954 vo veci zistenia pridelených nehnuteľností, živého a mŕtveho inventára a výšky prídelovej ceny, ktorá bola z časti uhradená, sú podpornými dokladmi, a preukazujú skutočnosť, že vtedajšia moc jednala s právnymi predchodcami žalobcov ako s prídelcami a vlastníkmi, teda že výmer č. 2944/48-22 bol platne vydaný.
37. Vo veci parcely č. XXXX vo výmere 6.101 m2, žalobcovia v žalobe vytýkali, že nikde nie je uvedené, na základe čoho správne orgány posúdili momentálny stav nehnuteľnosti, za ktorú im bola priznaná náhrada. Mali za to, že náhrada im mala byť priznaná za konkrétnu časť pozemku, a to pozemku s pôvodným parc. č. XXXX o výmere 6.101 m2, resp. konkrétne za časť, s ktorou nedisponovali. Vytýkali teda, že prvostupňový správny orgán neidentifikoval presne túto časť pozemku. Uviedol jedine to, že na rozdiel vo výmere o veľkosti 6.101 m2 bol založený list vlastníctva č. XXXX k.ú. E.. Na tomto liste vlastníctva sú však evidované rôzne parcely s rôznymi výmerami, pričom ani jeden pozemok nemá výmeru presne zodpovedajúcu výmere 6.101 m2. Takéto konštatovanie žalobcovia považovali za nedostačujúce na to, aby bolo možné uviesť, že tu je priestor pre postup podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. Vytýkali, že keďže pozemok o výmere 6.101 m2 nebol presne identifikovaný v priestore, nebolo možné posúdiť ani jeho momentálny stav, a preto aj záver správnych orgánov považovali za neodôvodnený a nepreskúmateľný.
Správny súd preskúmavajúc argumentáciu žalobcov ohľadom parc. č. XXXX o výmere 6.101 m2, mal za to, že správne orgány síce vychádzali najmä z identifikácii parciel, z ktorej je zrejmé, že k dátumu jej vyhotovenia boli na PKN pre parcelu č. XXXX založené listy vlastníctva, toho času evidované na LV č. XXXX v prospech prídelcov, LV č. XXXX - Štátny plemenársky ústav SR, LV č. XXXX - Slovenské biologické služby, na LV č. XX - Slovenská republika, v správe SR SPF, avšak nevychádzali výlučne len z nej. Z identifikácie parciel jednoznačne vyplýva, že časť pridelených nehnuteľností, za ktoré sa deklaruje náhrada, sú evidované ako zastavané plochy a stavby, pričom výmera 6.101 m2 z pôvodnej prídelovej parcely č. XXXX je pozemok zapísaný na LV č. XXXX, na ktorom štát vybudoval hospodársky areál Slovenských biologických služieb a. s. Prvostupňový správny orgán v priebehu správneho konania na základe informácií od príslušných orgánov zistil, že grafický prídelový plán a ani iné doklady sa v archívoch nenachádzajú. Z tohto dôvodu si zaobstaral grafiku pre potreby ujasnenia polohy z jemu dostupných zdrojov, a to tak, že stav evidovaný vo vgi (vektorový grafický interface (rozhranie) alebo tiež súbor výmeny geodetických informácií) po ROEP-e musel nakonfigurovať (preklopiť) na stav pozemkovoknižný, ktorá však slúžila iba pre hrubú orientáciu v katastri, keďže grafický prídelový plán nebol k dispozícii. Z tohto vyplývalo, že zo strany správnych orgánov nebolo a ani nie je technicky a právne možné posudzovať, či číslo pozemkovoknižnej parcely je totožné s prídelovou parcelou vytvorenou v rámci prídelového konania. Z tohto dôvodu sa identifikácia parciel nedáva vyhotovovať na pozemkovoknižnú vložku, ale na predloženú prídelovú listinu, ktorá vychádza z grafického prídelového plánu. V tomto ohľade s poukazom na uvedené správny súd súhlasil so žalovaným, že podmienkou pre vyhotovenie presnej identifikácie parciel, tak ako to žiadajú žalobcovia, je výlučne existencia grafického prídelového plánu, ktorý sa však v tomto prípade nezachoval. Z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď požiadal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor o informácie, či vlastníctvo na štát bolo zapísané v čase účinnosti reštitučného zákona a či vlastníctvo štátu siahalo až do rozhodného obdobia. Z katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra bola predložená dokumentácia o zmenách, ktoré na riešených nehnuteľnostiach nastali počas rozhodného obdobia, ako aj k času účinnosti reštitučného zákona. Prvostupňový správny orgán na tomto základe zistil, že pozemky evidované na LV č. XXXX - parcela č. XXXX/X, prešli zápisom z LV č. XX (Československý štát - Krajský plemenársky podnik so správou v Bratislave), a to položkou výkazu zmien č. 28/66, 57/96, 75/99 a Krajskej plemenárskej správe boli odovzdané nehnuteľnosti bezodplatným prevodom. V roku 1996 bol uskutočnený zápis vo výmere 1.724 m2 na Slovenské biologické služby, a.s., Plemenárska stanica býkov Lužianky. Parcely evidované na LV č. XXXX boli pod položkou výkazu zmien 39/91 zapísané na Štátny plemenársky podnik Bratislava - Vývojové stredisko Nitra. Predchádzajúce zápisy boli na LV č. XX SR SPF pod inými výmerami. K určeniu správneho čísla prídelovej parcely tak došlo na základe skúmania získaných archívnych dokladov a listín. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný preto správne ustálili, že predmetom riešenia reštitučného nároku má byť iba časť parcely č. XXXX, keďže len táto bola predmetom prídelového konania. Z uvedeného vyplynulo, že z pôvodnej prídelovej parcely č. XXXX štát nakladal iba s časťou, ktorá je teraz zapísaná na LV č. XXXX v prospech Slovenských biologických služieb, a.s., t. j. jedná sa o časť prídelovej parcely, ktorá v čase účinnosti reštitučného zákona bola a je zastavaná.
Z uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán dňa 27. 01. 2017 opakovane oslovil katastrálny odbor Okresného úradu Nitra, na základe akého právneho titulu bol založený LV č. XXXX, prečo sa v rámci ROEP-u nezapísala prídelová listina ako celok a či pre založenie LV č. XXXX existoval grafický podklad, prípadne geometrický plán, ktorý rozdelil prídelovú parcelu č. XXXX na dve nové parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X, prípadne z akého podkladu vychádzal spracovateľ ROEP-u pri zápise výmery týchto parciel. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor vo svojom stanovisku zo dňa 27. 02. 2017 uviedol, že vyhotoviteľ ROEP-u založil LV č. XXXX na podielových spoluvlastníkov T. F. a manželku, a to na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX. Na tento LV zapísal okrem iných, parcelu registra E- KN č. XXXX/X vo výmere 1.768 m2 a parcelu registra E-KN č. XXXX/X vo výmere 12.051 m2. Po zápise ROEP-u prišlo k zmene zápisu vlastníckych práv na LV č. XXXX a to na základe zápisu osvedčení o dedičstve č. D 498/02, Dnot. 81/02 a č. D 499/02, Dnot. 82/02 v prospech T. O., F. F. a F. F.. Katastrálny odbor Okresného úradu Nitra tiež uviedol, že v súčasnosti je na LV č. XXXX evidovaná len E-KN p. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 743 m2 a ako podieloví spoluvlastníci sú zapísaní žalobcovia. Prvostupňový správny orgán ďalej zistil, že pôvodná parcela č. XXXX mala podľa výmeru o vlastníctve pôdy veľkosť 19.920 m2, pričom vyhotoviteľ ROEP-u rozdelil pôvodnú prídelovú parcelu č. XXXX na parcely XXXX/X a XXXX/X z dôvodu, že parcelu rozdelila hranica zastavaného územia obce k 01. 01. 1990, čo bolo v súlade s metodickými pokynmi. Pri určovaní výmery parciel registra E-KN č. XXXX/X a č. XXXX/X spracovateľ zapísal na LV č. XXXX len časť výmery pôvodnej parcely č. XXXX, a to o veľkosti
13.819 m2. Na rozdiel vo výmere medzi pôvodnou prídelovou parcelou č. XXXX a parcelami E-KN č. XXXX/X a XXXX/X, ktorý je 6.401 m2, bol v čase zápisu ROEP-u založený LV č. XXXX na Slovenské biologické služby, a. s., ktorý však nebol predmetom riešenia ROEP. Slovenské biologické služby, a. s., nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX kúpnou zmluvou V4727/2001 o predaji majetku štátu č. 4/2000 uzavretou so Slovenským pozemkovým fondom. Z uvedených skutočností vyplýva a túto skutočnosť potvrdzuje aj kúpna zmluva so SHARK Computers spol. s r. o., že žalobcovia boli už v čase uplatneného nároku podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v stave E-KN na p. č. XXXX/X vo výmere 1.768 m2 a na p. č. XXXX/X vo výmere 12.051 m2, čo je výmera spolu 13.819 m2, pričom s týmito nehnuteľnosťami po uplatnení reštitučného nároku nakladali.
Správne orgány tak mali za dostatočne odôvodnene preukázané, že prídelová parcela č. XXXX je iba vo výmere 6.101 m2 vo vlastníctve štátu, teda výlučne s touto časťou štát v rozhodujúcom období nakladal ako so svojim vlastníctvom. Rovnako tak správne orgány na základe dostupných informácií zistili, že predmetná časť parcely je zastavaná, preto bolo potrebné priznať náhradu pre zákonné prekážky § 6 ods. 1 písm. d) v súčinnosti s § 7 zákona č. 503/2003 Z. z., teda námietky žalobcov bolo potrebné v tejto časti vyhodnotiť ako nedôvodné.
38. Ohľadom nehnuteľnosti s parc. č. XXXX/X žalobcovia v časti výmery 5.067 m2 rovnako namietali ako pri parc. č. XXXX o výmere 6.101 m2 neskúmanie aktuálneho stavu zastavanosti a neuviedli, kde sa vlastne nachádza táto časť pozemku, za ktorú sa priznáva náhrada.
39. Správny súd aj v tejto súvislosti poukazuje na zistenia správnych orgánov, ktoré jednoznačne mali za preukázané, že podľa identifikácie parciel, časť pozemku, za ktorú sa žalobcom deklaruje náhrada, je zastavaná plocha a stavba, o čom svedčia LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX. K skutočnostiam, akým spôsobom správne orgány dospeli k tomuto záveru správny súd odkazuje na vykonané dokazovanie, opísané vyššie, týkajúce sa časti parcely č. XXXX. Na základe dokladov z katastrálneho odboru OÚ Nitra bolo zistené, že časť parcely č. XXXX/X bola vytvorená z pôvodných parciel č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, evidovaných v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, čo vyplývalo z Výkazu plôch a geometrického plánu zo dňa 04. 03. 1975, ako aj z Hospodárskej zmluvy medzi Finančným odborom ONV v Nitre a organizáciou Agrotechnika n. p. Zvolen, teda bolo spoľahlivo preukázané, že štát nakladal iba s časťou tejto prídelovej parcely. Následnými kúpnymi zmluvami a zmluvami o predaji podniku prechádzalo vlastníctvo na rôzne subjekty. Taktiež z pôvodného LV č. XXX bolo vlastníctvo zapísané na LV č. XXXX na C-KN ako časť z parciel č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX - zastavané a ostatné plochy, teda za túto priznanú výmeru bolo potrebné priznať náhradu pre zákonné prekážky podľa § 6 ods. 1 písm. d) v súčinnosti s § 7 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, ako to správne správne orgány urobili, preto aj v tejto časti námietky žalobcov boli nedôvodné.
40. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že účelom reštitučných zákonov je zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v tzv. rozhodnom období, toto zmiernenie potom môže spočívať len v tom, že štátom odňaté veci budú vydané (vrátené) tomu, komu boli odňaté, a keď táto osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným alebo iným osobám, ktoré určujú tieto zákony. Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom ktorý oprávnená osoba musí vykonať na príslušnom orgáne štátnej správy a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie veci. Reštitučný nárok na vydanie veci znamená iba obnovu predchádzajúceho stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva. Až po realizácii tohto práva na vydanie veci v zmysle reštitučných zákonov si môže oprávnená osoba počínať ako vlastník veci. Reštitučné predpisy neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31. 12. 2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Podľa § 5 ods. 2, 3, 5 reštitučného zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom upravuje reštitúciu pozemkov, ktoré sú podľa príslušných predpisov súčasťou poľnohospodárskeho, resp. lesného pôdneho fondu. Podľa § 2 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov, tento fond tvoria okrem iného aj záhrady. Tzv. druhý reštitučný zákon o pôde umožňuje každému, kto v lehote do 31. 12. 1992 nevyužil oprávnenie dané zákonom č. 229/1991 Zb. a každému, komu nebola pôda podľa tohto zákona vrátená, aby si uplatnil podľa zák. č. 503/2003 Z. z. nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku alebo poskytnutia finančnej náhrady, ak pozemok nie je možné vydať. O vrátenie vlastníctva prípadne finančnú náhradu môže teda požiadať každý, kto svoj nárok neuplatnil podľa zák. č. 229/1991 Zb., ako i ten, kto už v roku 1992 o vrátenie pôdy žiadal, ale jeho žiadosti vyhovené nebolo a pozemok mu vydaný nebol.
41. Vychádzajúc z uvedeného správny súd mal za to, že o vyššie uvedených výmerách správne orgány správne rozhodli tak, že žalobcovia v týchto častiach spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z., čo žalobcami ani namietané nebolo. Námietky smerovali skôr k tomu, že správne orgány nedostatočne zistili zastavanosť predmetných výmer, v dôsledku čoho skonštatovali zákonné prekážky podľa § 6 ods. 1 písm. d) v súčinnosti s § 7 zákona č. 503/2003 Z. z. a priznali náhradu, s čím sa žalobcovia nestotožnili.
V tejto súvislosti správny súd má za to, že žalobcovia vytýkali nedostatočne zistený skutkový stav, na základe ktorého nebola preukázaná zastavanosť a teda zákonná prekážka predmetných výmer.
Správny súd poukazuje na to, že na reštitučné konanie sa aplikujú ustanovenia správneho poriadku, v rámci ktorého sa uplatňuje zásada materiálnej pravdy.
Z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo/226/2010 možno materiálnu pravdu charakterizovať ako povinnosť ,,správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán, až do vydania rozhodnutia. Keďže rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného stavu. Presné a úplné zistenie skutočného stavu znamená, že jednak je nevyhnutné vykonať všetky šetrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných šetrení zodpovedali skutočnosti. Správny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgán teda nie je len pasívnym vykonávateľom vôle účastníka konania, ale naopak zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie, a to i v prípade, ak je účastník konania nečinný, alebo sa nachádza v dôkaznej núdzi. To platí o každom konaní, v ktorom môže byť dotknutý verejný záujem.“ V konani´ teda musí správny orgán zistiť skutočný, objektívne pravdivý stav veci, o ktorej rozhoduje, a nie iba zdanlivy´ stav veci, ako vyply´va z na´vrhu u´cˇastni´ka konania alebo z u´vodny´ch do^kazov. Na tento u´cˇel ma´ spra´vny orga´n k dispozi´cii´ pra´vo rozhodovatˇ o tom, cˇo sa bude dokazovatˇ, ako sa bude dokazovatˇ a ake´ do^kazy potrebuje a pra´vo volˇne´ho hodnotenia do^kazov. Miera dokazovania je za´visla´ od okolnosti´ a od vedomosti´ spra´vneho orga´nu a je naplnena´ momentom, kedˇ spra´vny orga´n nadobudne presvedcˇenie, že pozna´ skutocˇny´ stav veci umožňujúci objekti´vne rozhodnu´tˇ.
Zásada materiálnej pravdy tak vyžaduje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav prejedávanej veci. Na tento účel si musí správny orgán obstarať dôkazy o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach bez ohľadu na to, v prospech svedčia. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia.
V správnom súdnictve už bolo vydaných niekoľko judikátov týkajúcich sa povinnosti správnych orgánov vychádzať pri rozhodnutí za spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ako napr. v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2011, kde súd konštatoval: ,,..správny poriadok zveruje správnemu orgánu zákonné oprávnenie voľne hodnotiť dôkazy v rozsahu vyššie citovanom, avšak toto oprávnenie je
zároveň limitované jeho povinnosťou uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia jednak skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia (nestačí však len uviesť aké dôkazy boli vykonané), a jednak musí uviesť aj podrobné hodnotenie jednotlivých dôkazov, t. j. správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti mal dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná...“
Správny orgán tak je povinný vychádzať nielen z dôkazov a návrhov účastníkov, ale je povinný si zadovážiť a vyhľadať dôkazy z vlastnej povinnosti, aby mohol vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť, avšak uvedené neznamená povinnosť zabezpečovať dôkazy, ktoré neexistujú, ako sa toho domáhali žalobcovia.
V tejto súvislosti správny súd dáva žalobcom do pozornosti, že správne orgány, ako aj správny súd mali na zreteli povinnosť zistenia skutočného stavu prejednávanej veci, avšak vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo potrebné ustáliť, že sa nepodarilo presne a úplne stotožniť odňaté výmery s aktuálnym stavom tak, ako si to žalobcovia predstavovali. V zmysle vykonaného dokazovania, opísaného vyššie, tak správny súd ustálil, že správne orgány v dostatočnom rozsahu zistili skutočný stav veci, z ktorého následne vyvodili správny právny záver.
42. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcov ohľadom nesplnenia podmienky ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., pričom z odôvodnenia žaloby vyplývalo, že uvedené je potrebné subsumovať pod parc. č. XXXX/X vo výmere 29.933 m2, vychádzajúc pritom z toho, že parc. č. XXXX vo výmere 13.819 m2 bola v ich vlastníctve. Preto aj argumentácia ohľadom toho, že správne orgány mali skúmať len to, či sa prinavráti vlastnícke právo alebo či dôjde k priznaniu náhrady, bolo potrebné hodnotiť za irelevantnú, odporujúcu si so skutkovým stavom, ktorý ani zo strany žalobcov nebol namietaný, nakoľko jednoznačne súhlasili s tým, že parc. č. XXXX vo výmere 13.819 m2 mali vo svojom vlastníctve, a teda nemohlo byť o nej rozhodnuté, že sa prinavráti vlastnícke právo alebo dôjde k priznaniu náhrady, teda argumentácia žalobcov v tomto ohľade postrádala logický základ.
43. Čo sa týkalo parc. č. XXXX/X vo výmere 29.933 m2, správny súd aj v tejto súvislosti odkazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že na parcelu č. XXXX/X vo výmere 29.933 m2, zapísanú na LV č. XXXX, si uplatnil D.. G. reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Na tomto základe príslušný správny orgán vydal rozhodnutie č. 339/92-R-VIII. zo dňa 18. 03. 1998, ktorým za tieto pozemky deklaroval náhradu z dôvodu, že boli pridelené prídelovými listinami fyzickým osobám, čím rešpektoval existenciu prídelových listín a nechal tak priestor na to, aby si ich prípadní dedičia vysporiadali, nakoľko platné výmery zostávajú vkladuschopnými listinami.
Z uvedeného dôvodu správny súd dospel k záveru, že na uvedenú časť prídelovej parcely č. XXXX/ X vo výmere 29.933 m2 bolo vlastníctvo zachované, a preto žalobcovia nemohli splniť podmienky ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.
V tejto súvislosti na zdôraznenie správnosti záverov správnych orgánov, správny súd dodáva, že je nesporné, že reštitučné zákony sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave predpismi špeciálnymi, ktoré majú pri použití prednosť, dokonca majú povahu predpisov, ktoré aplikáciu všeobecného predpisu obvykle vylučujú. To však platí len pre okruh pôsobnosti toho-ktorého reštitučného zákona. Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje vzťahy oprávnených a povinných osôb pri zmierňovaní následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1990 prechodom pozemkov na štát alebo inú právnickú osobu na základe niektorého reštitučného titulu. Jedným z týchto reštitučných titulov je aj prevzatie nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu. Špecifikum tohto titulu je, že vychádza z toho, že právne opatrenia minulého režimu zásadne platia. Avšak popri nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa reštitučných zákonov nemožno vylúčiť i nárok navrhovateľov na ochranu vlastníctva podľa Občianskeho zákonníka, čo bol aj daný prípad.
Podľa názoru správneho súdu z vykonaného dokazovania spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti bolo preukázané, že žalobcovia si uplatnili nárok podľa ustanovení reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku, ktorý bol predmetom reštitučného konania podľa zákona o pôde (zákon č. 229/191 Zb. v platnom znení, pričom zákonodarca v § 1 ods. 1 reštitučného zákona ustanovuje navrátenie vlastníctva k pozemkom len v tom prípade, pokiaľ tieto neboli vydané podľa osobitného predpisu a to podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).
Reštitučné zákony č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z. z. boli prijaté s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Ich vzťah je vyriešený v ustanovení § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 229/1991 Zb., príp. § 37 - 39 zákona č. 330/1991 Zb. Ide teda o dva právne predpisy rovnakej právnej sily, ktoré nemožno posudzovať podľa vzťahu všeobecný - osobitný zákon.
Účelom zákona č. 503/2003 Z. z. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote do 31. 12. 1992, aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote do 31. 12. 2004. Predmetom vydania podľa zákona č. 530/2003 Z. z. sú pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky alebo boli uplatnené po zákonom stanovenej lehote. V reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. v nadväznosti na konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa zohľadňuje totožnosť predmetu, t. j. nehnuteľnosti, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok, nezohľadňuje sa totožnosť subjektu - žiadateľa.
44. Záverom sa správny súd vyjadril aj k námietke spočívajúcej v tvrdení o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, k čomu uvádza, že túto nie je možné považovať za dôvodnú. Zdôrazňuje, že pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného súd považoval za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou súdu bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorými žalovaný zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené, nie je arbitrárne a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Úvaha správneho orgánu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov, je logická, a preto aj legitímna, a žiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje.
45. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobcovia v priebehu správneho konania predložili. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
46. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
O trovách pribratého účastníka konania rozhodol správny súd tak, že mu tiež nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka. Správny súd uznesením zo dňa č. k. 11S/5/2017-72 zo dňa 31. 01. 2017 pribral do súdneho konania účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratému účastníkovi, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratému účastníkovi konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
47. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.