Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/277/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Baricovej a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci

navrhovateľov: 1. J. bytom v T., zastúpeného JUDr. P., bytom v T., 2. M. bytom v T.

a 3. T. bytom v T., oboch zastúpených navrhovateľom v 1. rade, 4. M. bytom v N, M., 5. H.

bytom v N, M., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Topoľčanoch so

sídlom v Topoľčanoch, Nám. Ľ. Štúra 1738, za účasti Slovenského pozemkového fondu so

sídlom v Bratislave, Búdková 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OPÚ

2004/00514-L zo dňa 12. februára 2008, o odvolaní navrhovateľov 1. až 3. proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. k. -22 zo dňa 20. augusta 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-22 zo dňa 20. augusta 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil podľa § 250q ods. 2

(ďalej len „OSP“) v záhlaví označené rozhodnutie odporcu,

ktorým podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom

a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na

2

usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj

„reštitučný zákon“) rozhodol, že navrhovatelia v 1., 2., 4. a 5. rade ako oprávnené osoby

podľa § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona a navrhovateľ v 3. rade ako dedič po oprávnenej

osobe J. spĺňajú podmienky ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona a priznáva sa

im právo na náhradu za pozemok v katastrálnom území T., zapísaný v pozemkovej knihe vo

vložke č. 2, parcelné č. X., A-153, roľa, o výmere 8 632 m², ktorý prešiel do vlastníctva

Československého štátu, do správy Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady

Okresného národného výboru v Topoľčanoch na základe rozhodnutia zn.: Pôd. 4534/1958 zo

dňa 12. júna 1958 podľa § 23 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. n. SNR o

konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj

zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Nariadenie SNR č. 104/1945 Sb.“) a Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb. o ďalších

presunoch pôsobnosti a o iných zjednodušeniach verejnej správy, nakoľko pozemok je po

prechode na štát vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, bol zastavaný a tvorí vodnú

plochu, čo je zákonnou prekážkou v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona, a to

v podieloch: navrhovateľom 1. až 3. po ¼-ine a navrhovateľom 4. a 5. po 1/8-ine. Odporcovi

krajský súd náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že odporca dostatočne zistil skutkový stav

a vec správne posúdil. Uviedol, že z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovatelia

si svojím návrhom uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č.

, a nie ako to uvádzali v opravnom prostriedku a aj na pojednávaní, že si toto

právo neuplatňovali v zmysle reštitučného zákona, ďalej zistil, že pôvodným vlastníkom

predmetného pozemku J. a manželke M. rod.. bol tento pozemok pridelený na základe

Výmeru o vlastníctve pôdy č. 1701/48 zo dňa 8. mája 1948, a že na základe rozhodnutia

Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady Okresného národného výboru

v Topoľčanoch zn.: Pôd. 4534/1958 zo dňa 12. júna 1958 im bol tento pozemok odňatý do

vlastníctva štátu. Aj podľa názoru krajského súdu bolo v správnom konaní preukázané, štát

predmetný pozemok prevzal bez právneho dôvodu, teda v zmysle § 3 ods. 1 písm. o/

reštitučného zákona. Dokazovaním vykonaným pred správnym orgánom, a to najmä vyššie

uvedenými dokladmi: výmerom a rozhodnutím rady Okresného národného výboru

v Topoľčanoch, ako aj matričnými dokladmi, považoval aj krajský súd za dostatočne

preukázané, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c/

reštitučného zákona, a že odporca oprávneným osobám správne priznal právo na náhradu,

3

keďže existuje zákonná prekážka na vydanie pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného

zákona, nakoľko časť pozemku je vo vlastníctve fyzických a právnických osôb. Krajský súd

ďalej konštatoval, že okresné národné výbory vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov aj

napriek tomu, že na ne neprešla právomoc odnímať prídely, a preto podľa jeho názoru

nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu.

Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 250k ods.

1 vety prvej .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ v 1. rade aj

v mene ostatných navrhovateľov, avšak plnomocenstvo na svoje zastupovanie navrhovateľom

1. v odvolacom konaní predložili iba navrhovatelia 2. a 3. Odvolanie odôvodnil nesprávnym

posúdením skutkového stavu krajským súdom. V doplnení odvolania navrhovateľ 1. žiadal

o opravu chyby v 1.odseku odôvodnenia rozsudku, kde namiesto znenia: „v podieloch Ján

Šesták v 1/8.“ má byť: „v podieloch Ján Šesták v ¼“, a vytýkal krajskému súdu, že sa

nedôkladne oboznámil so skutkovým stavom, ktorý iba prevzal z rozhodnutia odporcu.

Navrhovateľ v 1. rade tiež namietal, že krajský súd sa nezaoberal faktom, že štát začal

rozpredávať ich pozemok novým vlastníkom v roku 1997 napriek tomu, že oni podnikli prvé

kroky voči štátu už v roku 1994 zaplatením nedoplatku daňovému úradu, ako aj ďalšie kroky,

ktoré však nešpecifikoval. Zdôraznil, že na predmetnom pozemku nie je žiadna zástavba,

ktorá by bránila jeho vráteniu. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

krajského súdu ako aj preskúmavané rozhodnutie odporcu a aby priznal navrhovateľom

navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku a rozhodol o jeho vydaní navrhovateľom.

Odporca a Slovenský pozemkový fond sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania (§

212 ods. 1 s použitím vety prvej ), odvolanie prejednal na odvolacom

pojednávaní ( vety druhej ) v neprítomnosti účastníkov (

v spojení s , veta prvá a ) a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

4

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti sa postupuje

v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané

rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho

preskúmanie určený osobitný postup.

Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní

o návrhu navrhovateľov postupoval v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení

.

Navrhovatelia podrobili súdnemu prieskumu zákonnosť rozhodnutia odporcu

č. OPÚ 2004/00514-L zo dňa 12. februára 2008, ktorým podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona

rozhodol, že navrhovatelia 1., 2., 4. a 5. ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c/

reštitučného zákona a navrhovateľ 3. ako dedič po oprávnenej osobe J. spĺňajú podmienky

ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona a priznáva sa im právo na náhradu za

pozemok v katastrálnom území T., pozemnoknižné parcelné č. X., A-153, roľa, o výmere

0,8632 ha, nakoľko pozemok je po prechode na štát vo vlastníctve fyzických a právnických

osôb, bol zastavaný a tvorí vodnú plochu, čo je zákonnou prekážkou v zmysle § 6 ods. 1 písm.

a/ reštitučného zákona.

Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovatelia v 1., 2., 4. a 5. rade a právny predchodca navrhovateľa v 3. rade J., ktorý

zomrel počas správneho konania, si na Obvodnom pozemkovom úrade v Topoľčanoch dňa

28. decembra 2004 uplatnili podľa právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území T. zapísaného v pozemnoknižnej vložke

č. 2, parcelné č. X., roľa, o výmere 8 632 m², ktorý bol jeho pôvodným vlastníkom J.

a manželke M. rod.. (rodičom resp. starým rodičom navrhovateľov) pridelený na základe

5

Výmeru o vlastníctve pôdy č. 1701/48 zo dňa 8. mája 1948. Dňa 12. júna 1958 vydal Odbor

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady Okresného národného výboru v Topoľčanoch

pod zn.: Pôd. 4534/1958 rozhodnutie, ktorým bol pôvodným vlastníkom prídel odňatý

v zmysle § 23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. a Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb.. Podľa

Identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Topoľčany dňa 9.7.2007 pod č. j. 165-

III/07 je predmetný pozemok v súčasnosti vo vlastníctve viacerých fyzických osôb a jedna

časť je vo vlastníctve Slovenskej republiky – Slovenského pozemkového fondu.

Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb. n. SNR o

vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, je

výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k

pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí

záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Podľa § 23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. pridelený majetok mohlo odňať len

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to v lehote najneskôr 10 rokov odo

dňa ujatia sa držby prídelu, ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou

riadneho hospodára, a to po vypočutí miestnej organizácie Jednotného sväzu slovenských

roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa

tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na

ňom riadne hospodáriť.

Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady Okresného národného výboru

v Topoľčanoch vydal pod zn.: Pôd. 4534/1958 dňa 12. júna 1958 rozhodnutie o zrušení

prídelu napriek tomu, že v zmysle § 23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. pridelený majetok

mohlo odňať len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a právomoc odnímať

prídely na základe Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb. a č. na neho neprešla.

Z uvedeného je teda zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to

nebol oprávnený, a preto nemohlo vyvolať právne účinky odňatia prideleného majetku,

v dôsledku čoho bolo v prejednávanom prípade nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť

prevzal bez právneho dôvodu.

6

Podľa § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

V zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho

častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby

okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd sa stotožnil v právnym záverom

Krajského súdu v Nitre, že v prejednávanej veci bol preukázaný reštitučný titul podľa § 3 ods.

1 písm. o/ reštitučného zákona, avšak vlastníctvo k predmetnému pozemku nebolo možné

navrhovateľom navrátiť a vydať ho späť navrhovateľom, nakoľko jeho vydaniu

navrhovateľom bráni prekážka jeho vlastníctva viacerými fyzickými osobami okrem povinnej

osoby. Odporca preto aj podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol o priznaní práva

navrhovateľov na náhradu za pôvodný pozemok.

V odvolacom konaní odvolací súd na základe námietok navrhovateľov vznesených

v súdnom konaní posúdil aj otázku vzťahu reštitučného zákona a všeobecných

občianskoprávnych predpisov a dospel k názoru, že otázka nadobudnutia vlastníctva k

nehnuteľnostiam právnymi predchodcami navrhovateľov, na základe Výmeru Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ako aj otázka nulity rozhodnutia bývalého

Okresného národného výboru, týkajúceho sa zrušenia tohto prídelu, boli krajským súdom

posúdené správne.

Je nesporné, že reštitučné zákony sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave

predpismi špeciálnymi, ktoré majú pri použití prednosť, dokonca majú povahu predpisov,

ktoré aplikáciu všeobecného predpisu obvykle vylučujú. To však platí len pre okruh

pôsobnosti toho-ktorého reštitučného upravuje vzťahy

oprávnených a povinných osôb pri zmierňovaní následkov niektorých majetkových krívd, ku

ktorým došlo v období rokov 1948 až 1990 prechodom pozemkov na štát alebo inú právnickú

osobu na základe niektorého reštitučného titulu. Jedným z týchto reštitučných titulov je aj

prevzatie nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu. Špecifikom tohto titulu (ako

reštitučných zákonov všeobecne) je, že vychádza z toho, že právne opatrenia minulého režimu

7

zásadne platia. Avšak popri nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa reštitučných zákonov

nemožno vylúčiť i nárok navrhovateľov na ochranu vlastníctva podľa Občianskeho

zákonníka.

V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že

navrhovatelia uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa reštitučného zákona

č. a že odporca ako orgán oprávnený podľa tohto zákona

o uplatnenom nároku navrhovateľov konal a rozhodoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

tohto reštitučného zákona.

Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu

navrhovateľov nie je možné priznať úspech a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne

bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci. Napadnutý rozsudok krajského súdu je

vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa vety druhej a a

2 potvrdil.

Opravu odôvodnenia rozsudku na základe návrhu navrhovateľa v 1. rade vykoná

krajský súd ( v spojení s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a v spojení s veta prvá a

ods. 2 tak, že navrhovateľom v 1. až 3. rade nepriznal ich náhradu, pretože neboli

v tomto konaní úspešní a odporcovi a ďalším účastníkom preto, že im z dôvodu neúspešného

odvolania navrhovateľov v 1. až 3. rade žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. augusta 2009

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth