Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
283/376608.523051.pdf
PDF · 141.83 KB
No categories available
6Sžo/277/2008
Najvyšší súd 6Sžo/277/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Baricovej a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci
navrhovateľov: 1. J. bytom v T., zastúpeného JUDr. P., bytom v T., 2. M. bytom v T.
a 3. T. bytom v T., oboch zastúpených navrhovateľom v 1. rade, 4. M. bytom v N, M., 5. H.
bytom v N, M., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Topoľčanoch so
sídlom v Topoľčanoch, Nám. Ľ. Štúra 1738, za účasti Slovenského pozemkového fondu so
sídlom v Bratislave, Búdková 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OPÚ
2004/00514-L zo dňa 12. februára 2008, o odvolaní navrhovateľov 1. až 3. proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/66/2008-22 zo dňa 20. augusta 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
23Sp/66/2008-22 zo dňa 20. augusta 2008 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil podľa § 250q ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v záhlaví označené rozhodnutie odporcu,
ktorým podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
2
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj
„reštitučný zákon“) rozhodol, že navrhovatelia v 1., 2., 4. a 5. rade ako oprávnené osoby
podľa § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona a navrhovateľ v 3. rade ako dedič po oprávnenej
osobe J. spĺňajú podmienky ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona a priznáva sa
im právo na náhradu za pozemok v katastrálnom území T., zapísaný v pozemkovej knihe vo
vložke č. 2, parcelné č. X., A-153, roľa, o výmere 8 632 m², ktorý prešiel do vlastníctva
Československého štátu, do správy Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady
Okresného národného výboru v Topoľčanoch na základe rozhodnutia zn.: Pôd. 4534/1958 zo
dňa 12. júna 1958 podľa § 23 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. n. SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Nariadenie SNR č. 104/1945 Sb.“) a Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb. o ďalších
presunoch pôsobnosti a o iných zjednodušeniach verejnej správy, nakoľko pozemok je po
prechode na štát vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, bol zastavaný a tvorí vodnú
plochu, čo je zákonnou prekážkou v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona, a to
v podieloch: navrhovateľom 1. až 3. po ¼-ine a navrhovateľom 4. a 5. po 1/8-ine. Odporcovi
krajský súd náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že odporca dostatočne zistil skutkový stav
a vec správne posúdil. Uviedol, že z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovatelia
si svojím návrhom uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č.
503/2003 Z. z., a nie ako to uvádzali v opravnom prostriedku a aj na pojednávaní, že si toto
právo neuplatňovali v zmysle reštitučného zákona, ďalej zistil, že pôvodným vlastníkom
predmetného pozemku J. a manželke M. rod.. bol tento pozemok pridelený na základe
Výmeru o vlastníctve pôdy č. 1701/48 zo dňa 8. mája 1948, a že na základe rozhodnutia
Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady Okresného národného výboru
v Topoľčanoch zn.: Pôd. 4534/1958 zo dňa 12. júna 1958 im bol tento pozemok odňatý do
vlastníctva štátu. Aj podľa názoru krajského súdu bolo v správnom konaní preukázané, štát
predmetný pozemok prevzal bez právneho dôvodu, teda v zmysle § 3 ods. 1 písm. o/
reštitučného zákona. Dokazovaním vykonaným pred správnym orgánom, a to najmä vyššie
uvedenými dokladmi: výmerom a rozhodnutím rady Okresného národného výboru
v Topoľčanoch, ako aj matričnými dokladmi, považoval aj krajský súd za dostatočne
preukázané, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c/
reštitučného zákona, a že odporca oprávneným osobám správne priznal právo na náhradu,
3
keďže existuje zákonná prekážka na vydanie pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného
zákona, nakoľko časť pozemku je vo vlastníctve fyzických a právnických osôb. Krajský súd
ďalej konštatoval, že okresné národné výbory vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov aj
napriek tomu, že na ne neprešla právomoc odnímať prídely, a preto podľa jeho názoru
nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu.
Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 250k ods.
1 vety prvej OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ v 1. rade aj
v mene ostatných navrhovateľov, avšak plnomocenstvo na svoje zastupovanie navrhovateľom
1. v odvolacom konaní predložili iba navrhovatelia 2. a 3. Odvolanie odôvodnil nesprávnym
posúdením skutkového stavu krajským súdom. V doplnení odvolania navrhovateľ 1. žiadal
o opravu chyby v 1.odseku odôvodnenia rozsudku, kde namiesto znenia: „v podieloch Ján
Šesták v 1/8.“ má byť: „v podieloch Ján Šesták v ¼“, a vytýkal krajskému súdu, že sa
nedôkladne oboznámil so skutkovým stavom, ktorý iba prevzal z rozhodnutia odporcu.
Navrhovateľ v 1. rade tiež namietal, že krajský súd sa nezaoberal faktom, že štát začal
rozpredávať ich pozemok novým vlastníkom v roku 1997 napriek tomu, že oni podnikli prvé
kroky voči štátu už v roku 1994 zaplatením nedoplatku daňovému úradu, ako aj ďalšie kroky,
ktoré však nešpecifikoval. Zdôraznil, že na predmetnom pozemku nie je žiadna zástavba,
ktorá by bránila jeho vráteniu. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj preskúmavané rozhodnutie odporcu a aby priznal navrhovateľom
navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku a rozhodol o jeho vydaní navrhovateľom.
Odporca a Slovenský pozemkový fond sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania (§
212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP), odvolanie prejednal na odvolacom
pojednávaní (§ 250ja ods. 3 vety druhej OSP) v neprítomnosti účastníkov (§ 250g ods. 2 OSP
v spojení s § 250l ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
4
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje
v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 2 OSP).
Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho
preskúmanie určený osobitný postup.
Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní
o návrhu navrhovateľov postupoval v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení
Navrhovatelia podrobili súdnemu prieskumu zákonnosť rozhodnutia odporcu
č. OPÚ 2004/00514-L zo dňa 12. februára 2008, ktorým podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona
rozhodol, že navrhovatelia 1., 2., 4. a 5. ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c/
reštitučného zákona a navrhovateľ 3. ako dedič po oprávnenej osobe J. spĺňajú podmienky
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona a priznáva sa im právo na náhradu za
pozemok v katastrálnom území T., pozemnoknižné parcelné č. X., A-153, roľa, o výmere
0,8632 ha, nakoľko pozemok je po prechode na štát vo vlastníctve fyzických a právnických
osôb, bol zastavaný a tvorí vodnú plochu, čo je zákonnou prekážkou v zmysle § 6 ods. 1 písm.
a/ reštitučného zákona.
Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:
Navrhovatelia v 1., 2., 4. a 5. rade a právny predchodca navrhovateľa v 3. rade J., ktorý
zomrel počas správneho konania, si na Obvodnom pozemkovom úrade v Topoľčanoch dňa
28. decembra 2004 uplatnili podľa zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území T. zapísaného v pozemnoknižnej vložke
č. 2, parcelné č. X., roľa, o výmere 8 632 m², ktorý bol jeho pôvodným vlastníkom J.
a manželke M. rod.. (rodičom resp. starým rodičom navrhovateľov) pridelený na základe
5
Výmeru o vlastníctve pôdy č. 1701/48 zo dňa 8. mája 1948. Dňa 12. júna 1958 vydal Odbor
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady Okresného národného výboru v Topoľčanoch
pod zn.: Pôd. 4534/1958 rozhodnutie, ktorým bol pôvodným vlastníkom prídel odňatý
v zmysle § 23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. a Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb.. Podľa
Identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Topoľčany dňa 9.7.2007 pod č. j. 165-
III/07 je predmetný pozemok v súčasnosti vo vlastníctve viacerých fyzických osôb a jedna
časť je vo vlastníctve Slovenskej republiky – Slovenského pozemkového fondu.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb. n. SNR o
vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, je
výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k
pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí
záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.
Podľa § 23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. pridelený majetok mohlo odňať len
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to v lehote najneskôr 10 rokov odo
dňa ujatia sa držby prídelu, ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou
riadneho hospodára, a to po vypočutí miestnej organizácie Jednotného sväzu slovenských
roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa
tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na
ňom riadne hospodáriť.
Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady Okresného národného výboru
v Topoľčanoch vydal pod zn.: Pôd. 4534/1958 dňa 12. júna 1958 rozhodnutie o zrušení
prídelu napriek tomu, že v zmysle § 23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. pridelený majetok
mohlo odňať len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a právomoc odnímať
prídely na základe Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb. a č. 116/1949 Zb. na neho neprešla.
Z uvedeného je teda zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to
nebol oprávnený, a preto nemohlo vyvolať právne účinky odňatia prideleného majetku,
v dôsledku čoho bolo v prejednávanom prípade nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť
prevzal bez právneho dôvodu.
6
Podľa § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
V zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho
častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby
okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd sa stotožnil v právnym záverom
Krajského súdu v Nitre, že v prejednávanej veci bol preukázaný reštitučný titul podľa § 3 ods.
1 písm. o/ reštitučného zákona, avšak vlastníctvo k predmetnému pozemku nebolo možné
navrhovateľom navrátiť a vydať ho späť navrhovateľom, nakoľko jeho vydaniu
navrhovateľom bráni prekážka jeho vlastníctva viacerými fyzickými osobami okrem povinnej
osoby. Odporca preto aj podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol o priznaní práva
navrhovateľov na náhradu za pôvodný pozemok.
V odvolacom konaní odvolací súd na základe námietok navrhovateľov vznesených
v súdnom konaní posúdil aj otázku vzťahu reštitučného zákona a všeobecných
občianskoprávnych predpisov a dospel k názoru, že otázka nadobudnutia vlastníctva k
nehnuteľnostiam právnymi predchodcami navrhovateľov, na základe Výmeru Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ako aj otázka nulity rozhodnutia bývalého
Okresného národného výboru, týkajúceho sa zrušenia tohto prídelu, boli krajským súdom
posúdené správne.
Je nesporné, že reštitučné zákony sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave
predpismi špeciálnymi, ktoré majú pri použití prednosť, dokonca majú povahu predpisov,
ktoré aplikáciu všeobecného predpisu obvykle vylučujú. To však platí len pre okruh
pôsobnosti toho-ktorého reštitučného zákona. Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje vzťahy
oprávnených a povinných osôb pri zmierňovaní následkov niektorých majetkových krívd, ku
ktorým došlo v období rokov 1948 až 1990 prechodom pozemkov na štát alebo inú právnickú
osobu na základe niektorého reštitučného titulu. Jedným z týchto reštitučných titulov je aj
prevzatie nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu. Špecifikom tohto titulu (ako
reštitučných zákonov všeobecne) je, že vychádza z toho, že právne opatrenia minulého režimu
7
zásadne platia. Avšak popri nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa reštitučných zákonov
nemožno vylúčiť i nárok navrhovateľov na ochranu vlastníctva podľa Občianskeho
zákonníka.
V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že
navrhovatelia uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa reštitučného zákona
č. 503/2003 Z. z. a že odporca ako orgán oprávnený podľa § 5 ods. 2 tohto zákona
o uplatnenom nároku navrhovateľov konal a rozhodoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
tohto reštitučného zákona.
Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu
navrhovateľov nie je možné priznať úspech a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne
bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci. Napadnutý rozsudok krajského súdu je
vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1 a
2 OSP potvrdil.
Opravu odôvodnenia rozsudku na základe návrhu navrhovateľa v 1. rade vykoná
krajský súd (§ 222 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250l
ods. 2 OSP tak, že navrhovateľom v 1. až 3. rade nepriznal ich náhradu, pretože neboli
v tomto konaní úspešní a odporcovi a ďalším účastníkom preto, že im z dôvodu neúspešného
odvolania navrhovateľov v 1. až 3. rade žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu neuplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. augusta 2009
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth