Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-146-2018.pdf
PDF · 114.55 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/146/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou: JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: P. M., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, A., zast. Q.. J. K., advokátom, W. 7, A., proti žalovanému: Slovenská republika zast. V. dopravy a výstavby B. republiky, N. slobody 6, A., o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím 975 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 909 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 909 eur od 16.11.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2018 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie jej sumy 975 eur s 5% ročným úrokom z omeškania z sumy 975 eur od 16.11.2018 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej jej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení. Žalobkyňa skutkovo odôvodnila žalobu tým, že dvoma nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, jej bola spôsobená škoda a žalovaný ako pasívne legitimovaný v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. jej oznámil, že jej náhradu škody neuhradí. Prvým nezákonným rozhodnutím bolo rozhodnutie č. OU-BA-Y zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo vlastníctve žalobkyne v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001 ( ďalej len „NDS“ a „prvé nezákonné rozhodnutie“). Druhým nezákonným rozhodnutím bolo rozhodnutie č. OU-BA-Y zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Orgánom verejnej moci bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa NDS, pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho konania a o náhrade trov konania sa ani nezmienil napriek tomu, že žalobkyňa si ako účastník správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho konania túto náhradu trov uplatnila ( ďalej len „druhé nezákonné rozhodnutie“). Druhé nezákonné rozhodnutie bolo v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku na základe podnetu žalobkyne zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu Ministerstva dopravy a výstavby SR. Žalobca v súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. ako poškodená podala dňa 14.06.2018 na Ministerstvo dopravy a výstavby SR Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej jej nezákonnými rozhodnutiami, avšak Ministerstvo dopravy a výstavby SR jej listom zo dňa
16.11.2018 oznámilo, že jej nárok na náhradu škody neuspokojí, v dôsledku čoho žalobkyňa v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. podala na súd toto žalobu. Podľa žalobkyne sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú jej dvoma nezákonnými rozhodnutia orgánu verejnej moci (existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím). Žalobkyňa si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania, ktoré jej vznikli v konaniach, v ktorých boli vydané dve nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie. Žalobkyni ako poškodenej vznikla v konaniach, v ktorých došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, škoda v celkovej výške 975 eur spočívajúce v nákladoch žalobkyne vynaložené na trovy právneho zastúpenia v predmetných správnych konaniach a v nákladoch žalobkyne vynaložených na dokazovanie v predmetnom správnom - vyvlastňovacom konaní za vypracovanie znaleckého posudku a jeho aktualizáciu v správnom konaní. Konkrétne výška škody predstavovala : odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Kevickým vo výške 275 eur; odmena, náhrada hotových výdavkov a stratu času za vypracovanie doplnku znaleckého posudku Ing. Kevickým vo výške 40 eur;10 úkonov trov právneho zastúpenia po 66 eur vypočítané podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a dohodnutej zmluvnej odmeny v nižšej sadzbe : prevzatie príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - žiadosť o uzavretie kúpnej zmluvy na vyvlastňované pozemky; písomné podanie na správny orgán - námietky proti vyvlastneniu; písomné podanie na správny orgán
- oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie ústneho pojednávania z dôvodu nedostatku času na prípravu; ústne pojednávanie na správnom orgáne v roku 2016; písomné podanie na správny orgán - žiadosť o odstránenie prieťahov v správnom konaní; písomné podanie na prokuratúru - podnet na prešetrenie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy z dôvodu nečinnosti; písomné podanie na správny orgán - odvolanie voči prvému nezákonnému rozhodnutiu; písomné podanie na správny orgán - vyjadrenie k späťvzatiu návrhu na vyvlastnenie; písomné podanie na správny orgán - podnet na preskúmanie druhého nezákonného rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
2. Žalobkyňa k žalobe na preukázanie svojich tvrdení priložila listinné doklady: rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/4346/GRJ zo dňa 10.01.2017, č. OU-BA-Y zo dňa XX.XX.XXXX, Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu o vyvlastnení pozemkov zo dňa 25.01.2017, Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. XXXXX/ XXXX/SV/XXXXX zo dňa X.XX.XXXX o zrušení rozhodnutia zo dňa 10.01.2017, Oznámenie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 04.08.2017 o zastavení vyvlastňovacích konaní vyznačením v spise, Podnet žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania k spisu OU-BA-Y zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. XXXXX/ XXXX/SV/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX o zrušení rozhodnutia zo dňa 02.08.2017, Žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018, Odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby SR k návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 05.11.2018, faktúry znalca Ing. Kevického s potvrdením ich uhradenia žalobkyňou, faktúry advokáta s potvrdením ich uhradenia žalobkyňou.
3. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že prvé rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 10.01.2017 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 03.04.2017. Rozhodnutie o vyvlastnení však bolo zrušené podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku v rámci odvolacieho konania. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/23 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť len vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, avšak rozhodnutie o vyvlastnení zo dńa 10.01.2017 nikdy nenadobudlo právoplatnosť, lebo bolo odvolacím orgánom Ministerstvom dopravy a výstavby SR zrušené a vec sa vrátila na OÚ BA na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie zo ňa 02.08.2017 o zastavení vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 27.11.2017 ako nezákonné, z dôvodu že OÚ BA nerozhodol o žiadosti žalobkyne o náhradu trov konania zo dňa XX.XX.XXXX, teda nie, že žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. OÚ BA sa teda vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie, o trovách správneho konania, ktoré predstavujú uplatnenú škodu, bolo právoplatne rozhodnuté až v rozhodnutí č. OU-BA- O zo dňa 30.04.2018, ktoré nebolo pre nezákonnosť zrušené a je právoplatné. Podľa žalovaného, žalobkyňa žaluje nesprávne rozhodnutie, nakoľko o trovách konania nebolo definitívne rozhodnuté
rozhodnutím zo dňa 02.08.2017, ale rozhodnutím zo dňa 30.04.2018. Rozhodnutím je vždy len výrok vydaný v konkrétnej veci a adresovaný individualizovaným subjektom. Základom zodpovednosti je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobúda právoplatnosť. Je preto nepochybné, že výrok rozhodnutia zo dňa 02.08.2017 o zastavení konania nebol výrokom o trovách konania, keďže k vysloveniu takéhoto výroku v rozhodnutí zo dňa 02.08.2017 ani nedošlo, preto rozhodnutie v absentujúcom výroku o trovách konania nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a následne byť pre nezákonnosť zrušené. Tým, že OÚ BA v rozhodnutí zo dňa 02.08.2017 o zastavení konania nerozhodol o trovách konania, došlo z jeho strany k nečinnosti a nie k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že žalovaný listom zo dňa 05.11.2018 odpovedal na žiadosť žalobkyne zo dňa 18.06.2018 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške 1.303,58 eur, pričom suma uplatnená žalobou sa odlišuje od prerokovanej na základe žiadosti. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku si žalobkyňa uplatnila náhradu škody vzniknutú z nákladov vynaložených na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času/znalečné za vypracovanie znaleckého posudku a z trov právneho zastúpenia vo výške 916,16 eur a v súvislosti s druhým nezákonným rozhodnutím škodu z nákladov za právne zastúpenie v predmetnom správnom/vyvlastňovacom konaní vo výške 387,42 eur. S poukazom na § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobkyňa na súde pri uplatnení nároku môže požadovať len úhradu v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Vzhľadom na to, že riadne predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je procesnou podmienkou na uplatnenie nároku na súde, čo v tomto prípade nebolo splnené, neboli splnené procesné podmienky na podanie žaloby na súde. Žalovaný taktiež vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť. že podľa § 31 ods. 1 Správneho poriadku, trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Účelnosť vynaložených trov konania musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol dotknutý nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a v dôsledku tejto skutočnosti sa domáha nároku na náhradu škody. Podľa žalovaného, ak sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne táto osoba. Čo sa týka náhrady za znalecký posudok, účastník konania má právo navrhovať a predkladať dôkazy do konania a keď účastník toto právo využije, tak za určitých podmienok je povinný náklady na zaobstaranie takýchto dôkazov znášať v súlade s § 31 ods. 1 Správneho poriadku. Čo sa týka trov právneho zastúpenia 66 eur/1úkon, podľa vedomostí žalovaného sa v spise č. OU-BA.Y vo veci N. na vyvlastnenie nenachádza žiadosť o uzatvorenie kúpnej zmluvy na vyvlastňované pozemky, ale len Odpoveď na ponuku uzatvorenia kúpnej zmluvy. K príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, žalovaný uviedol, že ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.V tomto konkrétnom prípade žalobkyne, jedinou a priamo príčinou vzniku škody mohlo byť len vydanie rozhodnutia o zastavení konania a trovách konanie, ktoré však nebolo pre nezákonnosť zrušené a tak si žalobkyňa nemohla uplatňovať náhradu škody z titulu tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu si preto uplatňuje náhradu škody z rozhodnutia o zastavení konania zo dňa 02.08.2017, ktorým však o trovách konania rozhodnuté nebolo a preto tu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Rozhodnutie o trovách konania v rámci rozhodnutia o zastavení konania nie je právne nárokovateľné, preto skutočnosť, že v rozhodnutí o zastavení konania zo dňa 02.08.2017 nebolo o trovách rozhodnuté, nemohlo toto spôsobiť vznik škody na strane žalobkyne, keďže o trovách konania rozhodol OÚ BA v ďalšom rozhodnutí zo dňa 30.04.2018. Voči tomuto rozhodnutiu zo dňa XX.XX.XXXX podala žalobkyňa podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré bolo žalovaným vyhodnotené ako včas podané odvolanie a žalovaný o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/SV/ XXXXX zo dňa 14.02.2019, právopl. 12.03.2019, voči ktorému žalobkyňa nepodala mimoriadny opravný prostriedok ani žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, preto rozhodnutie zo dňa 30.04.2018 je rozhodnutím, ktorým sa rozhodlo vo výroku II o náhrade trov konania a toto nebolo pre nezákonnosť zrušené.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že vyvlastňovacie konanie ako druh správneho konania je ovládané zásadou jednotnosti správneho konania, teda správne konanie na 1. i 2. stupni tvoria nedeliteľný celok. Uplatneniu nároku na náhradu škody z dvoch nezákonných rozhodnutí v konkrétnom prípade nikdy nebránila a ani nebránia žiadne zákonné dôvody, nakoľko ide o nezákonné rozhodnutia
vydaté tým istým orgánom verejnej moci, obe rozhodnutia boli vydané v tom istom správnom konaní, obe rozhodnutia sa týkajú tých istých účastníkov správneho konania, pričom obe nezákonné rozhodnutia boli zrušené pre ich nezákonnosť práve Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Uplatňovanie celej škody v jednom predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody je správnym a zákonným postupom, na čo poukázalo i uznesenie KS BA č.k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 19.12.2013. Žalobkyňa si v tomto súdnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z tých istých dôvodov (titulov) ako boli predbežne prerokované, avšak v nižšej sume, čo je jej dispozičné právo. Zákon č. 514/2003 Z.z. nezakazuje domáhať sa náhrady škody vo vyššej výške ako bola uplatnená pri predbežnom prerokovaní aj s poukazom na to, že táto výška škody sa môže z času na čas meniť. Žalobkyňa poprela, že ak sa účastník v správnom konaní dá zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením si má znášať zastúpený účastník sám a nemôžu byť uplatnená ako súčasť škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., a to s poukazom na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, kedy má každý právo na právnu pomoc v konaní pred štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania za podmienok ustanovených zákonom, zároveň i § 18 ods. 1 a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. za škodu priamo stanovuje, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahrňujú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Čo sa týka odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času (znalečné) za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Kevickým vo výške 275 eur, žalobkyňa uviedla, že v zmysle § 111 ods. 1,2 stavebného zákona sa vyvlastnenie uskutočňuje za náhradu, určí sa podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. NDS však neurčila náhradu za vyvlastňované pozemky žalobkyne. NDS dala vypracovať Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. Znalecký posudok č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov, avšak použitím iba metódou polohovej diferenciácie bez stanovenia ceny pozemkov porovnaním ceny rovnakej alebo porovnateľných nehnuteľností v mieste a čase. Skutočnosť, že všeobecná hodnota pozemkov bola určená znaleckým posudkom objednaným NDS, sama o sebe nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlasňované pozemky. Z tohto dôvodu žalobkyňa za účelom svojej právnej ochrany bola odkázaná na zabezpečenie si vlastného znaleckého posudku spĺňajúceho všetky zákonné náležitosti na jeho použitie vo vyvlastňovacom konaní, ktorý stanovil hodnotu pozemkov vo výške 67,24 eur/m2 oproti znaleckému posudku pôvodnému 4,02 eur/m2 predloženom NDS. Odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (znalečné) za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku J.. K. vo výške 40 eur došlo z dôvodu, že žalobkyňa sa až z rozhodnutia OÚ BA č. OU-BA-Y zo dňa XX.XX.XXXX dozvedela že zo strany NDS došlo k doplneniu návrhu na vyvlastnenia a tiež, že NDS predložila nový znalecký posudok č. 88/2016, ku ktorému žalobkyňa nemala možnosť sa vyjadriť a uplatniť svoje návrhu, z tohto dôvodu za účelom svojej právnej ochrany bola odkázaná na zabezpečenie doplnenia (aktualizácie) vlastného znaleckého posudku, ktorým bola potvrdená hodnota vyvlastnených pozemkov 67,24 eur/m2. Trovy právneho zastúpenia vo výške 66 za jeden úkon v roku 2016 boli žalobkyňou uplatnené v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. K príčinnej súvislosti žalobkyňa uviedla, že nezákonnými rozhodnutiami a škodou v podobe trov právneho zastúpenia a trov znalečného žalobkyne je daná priama vecná príčinná súvislosť, pretože pokiaľ by orgán verejnej moci postupoval v súvislosti návrhom na vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobkyne v súlade so zákonom, žalobkyňa by nemala dôvod sa dať právne zastúpiť advokátom a uhrádzať s tým spojené trovy ani si objednať vypracovanie znaleckého posudku a jeho aktualizáciu. Tvrdenie žalovaného, že posledné rozhodnutie orgánu verejnej moci OÚ BA zo dňa 30.04.2018 nebolo zrušené a z tohto dôvodu žalobkyňa nemá nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je formalistické a odporujúce zmyslu a účelu tohto zákona. Vyvlastňovacie konanie bolo ukončené rozhodnutím OÚ BA č. OU-BA-Y zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie a súčasne bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyni sa nepriznáva žiadna náhrada trov vyvlastňovacieho konania - toto rozhodnutie však nie je predmetom súdneho konania 21C146/2018. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že dňaa12.12.2018 bol v skutkovo a právne identickej veci vedenej pred tunajším súdom pod č.k.17C/146/2018 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo žalobe plne vyhovené. Zároveň žiadala s poukazom na PL. ÚS 36/95, aby súd prihliadol v zmysle princípu právnej istoty na tento rozsudok, ako i na rozsudok vedený pred tunajším súdom č.k. 11C/101/2018 zo dňa 07.11.2019
v spojení s rozsudkom KS BA č.k. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým taktiež bolo v identickej veci žalobe plne vyhovené.
5. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva priamo z čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, pričom podrobnosti upravuje zákon č. 514/2003 fZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení nesk. predpisov.
6. Podľa §3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci, okrem iného aj nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady osobitného zreteľa.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokoj iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpené inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a v konaní nebolo sporné, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-Y zo dňa XX.XX.XXXX o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobkyne bolo z dôvodu odvolania žalobkyne zrušené rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. T. Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-Y zo dňa XX.XX.XXXX o zastavení vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa vyvlastnenia NDS bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/SSV/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na základe opravného prostriedku žalobkyne.
18. Z Oznámenia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 04.08.2017 súd zistil, že žalobkyni bolo oznámené, že na základe udelených súhlasov so späťvzatím návrhu na vyvlastnenie podané NDS bolo konanie zastavené a podľa Správneho poriadku sa zastavenie konania vyznačilo výlučne v spise. O trovách konania Okresný úrad Bratislava nerozhodol vôbec, návrhu na
náhradu trov konania, podľa neho, nebolo možné vyhovieť. Z tohto dôvodu žalobkyňa podala podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, o náhrade trov nebolo rozhodnuté.
19. Čo sa týka hodnotenia námietky žalovaného týkajúcej sa skutočnosti, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody uplatňuje z dvoch samostatných rozhodnutí a z dvoch konaní, hoci si nárok na náhradu škody mala uplatniť z každého konania samostatne, čím nie sú splnené procesné podmienky na podanie tejto žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z.z., je súd tohto názoru, že žalobkyňa si náhradu škody odvodzuje len z jedného konania, ktorým je návrh NDS, a.s. týkajúci sa vyvlastnenia pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, pričom bolo nesporné, že obe rozhodnutia vydané v tomto vyvlastňovacom konaní boli zrušené, pričom je irelevantné, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu.
20. Čo sa týka námietky žalovaného, že neboli splnené predpoklady na uplatnenie predmetného nároku z dôvodu, že žalobkyňa si v tomto súdnom konaní uplatňuje sumu odlišnú ako v návrhu na predbežné prerokovanie, súd i túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalobca sa listom zo dňa 14.06.2018 obrátila na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v ktorej citovala obe rozhodnutia a domáhala sa zaplatenia náhrady škody v celkovej výške 1.303,58 eur. Žalovaný v odpovedi na Žiadosť žalobkyni uviedol, že nebola splnená ani jedna z požiadaviek pre uplatnenie náhrady škody, nakoľko obe rozhodnutia vydané v tomto konaní boli zrušené pre rozpor so zákonom a je výlučným právom žalobkyne domáhať sa rovnakej výšky škody požadovanej v Žiadosti o predbežné prerokovanie alebo si budú uplatňovať nižšiu sumu. Je legitímnym právom žalobkyne uplatňovať si náhradu škody pred súdom, ako i rozhodnutie, v akom rozsahu si bude vzniknutú škodu od zodpovednostného subjektu v súdnom konaní vymáhať. Z týchto dôvodov mal súd preukázanie splnenie podmienky prerokovania nároku na náhradu škody u žalobkyne.
21. Predpokladom vyhovenia žaloby žalobkyne je i splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá jej bola spôsobená orgánmi verejne moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, t.j. zo strany oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie úmyselné, či z nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, t.j. zodpovednosť za výsledok.
22. Žalobkyňa si v tomto súdnom konaní uplatnila v súvislosti s dvoma nezákonnými rozhodnutiami náhradu škody v celkovej výške 975 eur pozostávajúcej z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času (znalečné) za vypracovanie znaleckého posudku J. + doplnenie posudku v celkovej sume 315 eur (275 eur + 40 eur), a trovy právneho zastúpenia 10 úkonov právnej služby x 66 eur, t.j. 660 eur, ktoré úkony sú bližšie špecifikované v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
23. Súd z vyššie uvedeného mal preukázanú existenciu nezákonných rozhodnutí ( prvého a druhého), preskúmaval ďalej existenciu príčinnej súvislosti so vznikom uplatnenej škody. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak je medzi nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku, ak bola príčinou iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Y. príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale jedná sa o skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pričom tu nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť však napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi vydanými predmetnými nezákonnými rozhodnutiami a uplatnenou škodou existuje príčinná súvislosť. Je nepochybné, že ak by nebolo začalo konanie o vyvlastnení, žalobkyňa by sa nemusela v ňom brániť, nepotrebovala by právne poradenstvo pri uplatňovaní svojich práv a nebolo by ani potrebné dokazovanie preukazujúce hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností žalobkyni. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že konanie o vyvlastnení nehnuteľností žalobkyni a vydané nezákonné rozhodnutia v rámci tohto vyvlastňovacieho konania (správneho konania) vyvolalo u žalobkyne potrebu obstarania si právnych služieb a s tým súvisiacich vynaložených nákladov. Z týchto dôvodov súd mal preukázanú i príčinnú súvislosť medzi vydanými predmetnými nezákonnými rozhodnutiami a vzniknutou škodou žalobkyni.
24. Čo sa týka výšky škody, žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala požadovanú výšku, ktorú žalovaný nerozporoval. Súd mal preukázané, že žalobkyni skutočne vznikli výdavky a náklady v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ktoré v predmetnom správnom konaní neboli vysporiadané. Súd však skúmal účelnosť ich vynaloženia, pričom dospel k záveru, že za účelne vynaložené náklady a výdavky považoval náklady súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku J. a jeho doplnením v celkovej výške 315 eur a trovy právneho zastúpenia 9 úkonov právnej pomoci á 66 eur v celkovej výške 594 eur. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobkyni celkovej sumy 909 eur s príslušenstvom ( o príslušenstve viď nižšie). Súd nepovažoval za účelne vynaložené náklady za 1 úkon právnej pomoci 66 eur, a to za oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia novým právnym zástupcom a jeho žiadosť o odročenie ústneho pojednávania, nakoľko sa v tomto prípade nejedná o písomné podanie vo veci samej podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti 66 eur s príslušenstvom zamietol.
25. O príslušenstve istiny 909 eur súd rozhodol podľa § 517 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni i 5% ročný úrok z omeškania z istiny 909 eur odo dňa oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody od 16.11.2018 do zaplatenia.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že v konaní prevažne procesne úspešnej žalobkyni (neúspešnej len v nepatrnej časti 66 eur s prísl.) priznal voči prevažne neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).