Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/146/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Y. S., s.r.o., so sídlom S. P. W. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária X.. U. X., spol. s r.o., so sídlom K.. W.. U. XXX/.XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Q. G. W., so sídlom J. X, XXX XX O. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. W zo dňa XX. septembra XXXX, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 23.11.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. W zo dňa 21.09.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie I. W. S.. I./XXXX/XXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), o uložení pokuty žalobcovi v sume 5.000,- Eur za porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uvedenej v ustanovení o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s porušením ustanovenia o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Porušenie zákonných povinností žalobcu spočívalo v neoprávnenom výbere poplatku 3,- Eur od pacienta za zdravotný výkon, ktorý je plne hradený z verejného zdravotného poistenia.

2. Petitom správnej žaloby požadoval žalobca zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, bez požiadavky na vrátenie veci na ďalšie konanie. Nariadenie pojednávania žalobca nežiadal.

3. Žalobca v správnej žalobe vyjadril názor, že žalovaný - Q. G. W. Y. - nebol orgánom príslušným na vydanie napadnutého rozhodnutia a v prípade, ak by aj bol orgánom príslušným na jeho vydanie, tak žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho nedošlo k riadnemu posúdeniu, či uloženie pokuty žalobcovi je alebo nie je oprávnené a súčasne napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané po zákonnej lehote.

4. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou oprávnenou poskytovať zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore rádiológia na základe rozhodnutia I. W. S.. T/XXXX/XXXXX/G.-X zo dňa 29.07.2004, ale je súčasne aj držiteľom osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. R. zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého je oprávnený vykonávať živnosť, ktorou pod bodom č. 1 a 2 predmetného osvedčenia je „Služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov a administratívne služby“. Žalobca mal za to, že úkon, za ktorý si od pacienta vyúčtoval celkom 3,- Eur, vykonal v rámci realizácie podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, a preto vykonávanie kontroly dodržiavania povinností pri poskytovaní služieb na základe vydaného živnostenského oprávnenia patrí do právomoci živnostenského úradu v sídle kraja, pričom ústredným orgánom riadiacim a kontrolujúcim výkon štátnej správy pri živnostenskom podnikaní je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a nie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. V nadväznosti na to žalobca spochybnil (namietol) aj príslušnosť I. W. S. rozhodovať v prvom stupni v predmetnom správnom konaní.

5. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že dňa 18.10.2017 a 03.11.2017 poskytol X. Q. zdravotnú starostlivosť - Y. vyšetrenie malíčka ľavej ruky, indikované lekárom - špecialistom v odbore chirurgia a výkon V.-archivácia (V. - Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve - voľný preklad). RTG skiagrafické vyšetrenie malíčka je zdravotným výkonom „plne“ hradeným z verejného zdravotného poistenia, t. j. pacient za jeho poskytnutie nemusí hradiť žiadny poplatok jeho poskytovateľovi, a to bez ohľadu na výšku tejto „plnej“, resp. zmluvnej úhrady. Výkon V.-archivácia bol žalobcovi hradený na základe zmluvy medzi žalobcom a zdravotnou poisťovňou poistenca. Vyššie uvedené predmetné skutočnosti považuje žalobca za nesporné. Podľa žalobcu, v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti (lekárskeho ožiarenia) X. Q., nebolo súčasťou zdravotného úkonu zasielanie vyhotovených snímok žalobcom akoukoľvek formou. Rozsah výkonov „lekárskeho ožiarenia“ bol neskôr zhrnutý - podrobne spracovaný a popísaný žalovaným v Štandardných postupoch na vykonávanie lekárskeho ožiarenia pri diagnostike alebo liečbe v odbore RÁDIOLÓGIA.

6. Podľa žalobcu z obsahu Štandardov postupov (vypracovaných žalovaným) nevyplýva, že by súčasťou postupu lekárskeho ožiarenia bolo zaslanie (prenos) vyhotovenej snímky na miesto určené pacientom (napr. lekárovi špecialistovi). Predmetom lekárskeho ožiarenia podľa usmernenia vypracovaného žalovaným je len archivácia vykonaných záznamov a nie jej prenos na miesto určené pacientom. Takáto činnosť je službou, ktorú žalobca ponúka a poskytuje na základe vydaného živnostenského oprávnenia. V súlade s účelom podnikateľskej činnosti ako takej, má žalobca nárok na úhradu odplaty za poskytnutú službu. Poplatok, na ktorý sa zákonný zástupca pacienta sťažoval vo svojom podnete adresovanom TSK, bol pacientovi vyúčtovaný za tzv. „doplnkovú službu“ - I - zasielanie snímok neverejným, bezpečným, rýchlym internetom - sieťou I (na pokladničnom doklade uvedená ako „I ktorá nie je zdravotným výkonom a ktorá v žiadnom prípade nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Spoplatnená služba bola pacientovi v prvom i druhom prípade poskytnutá na základe verbálnej žiadosti matky pacienta. Matka pacienta bola opakovane informovaná o tom, že ide o službu, ktorá nie je súčasťou zdravotného výkonu, nie je hradená z verejného zdravotného poistenia a je spoplatnená sumou 3,- Eur. Podľa žalobcu, matka pacienta túto skutočnosť akceptovala a službu „T3C“ dobrovoľne opakovane uhradila, pričom medzi RTG vyšetreniami ubehli viac ako dva týždne.

7. Žalobca ďalej uviedol, že na základe potvrdenia spoločnosti I. spol. s.r.o., ktorá poskytuje služby systému V., (slúžiaceho na zabezpečenie archivácie digitálnej obrazovej dokumentácie vo formáte P.) je jednou z možností rozšírenia poskytovaných služieb systému V. služba Telerádiologického komunikačného centra T3C, ktorá zabezpečuje prenos digitálnej obrazovej dokumentácie pacienta vo formáte DICOM zabezpečeným kanálom. Poskytovanie služieb T3C je dodávané výhradne k systémom PACS ako samostatne spoplatnená služba. T3C ako neverejná a rýchla internetová sieť a PACS - Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve sú rozdielne modality. PACS sám o sebe nie je schopný komunikovať vrátane RTG snímkov mimo vlastný intranet - tzn. iba na pracovisku žalobcu na jeho server napojené počítače. T3C je uzatvorená sieť licencovaných používateľov, ktorá umožňuje bezpečné a rýchle zasielanie (a príjem) veľkých dátových súborov externým registrovaným partnerom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že snímka vyhotovená pri výkone lekárskeho ožiarenia nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie pre vysielajúceho všeobecného alebo ošetrujúceho lekára a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (žalobca) nemal povinnosť túto zasielať pacientovi, všeobecnému lekárovi pacienta alebo pacientom určenej osobe. Žiadosť musí v písomnej forme podať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. K tomu, v prípade maloletého pacienta X. Q., nedošlo.

8. Žalobca vyslovil právny názor, že služba „T3C“ nie je zdravotný výkon v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti. Predmetom úhrady zdravotnej poisťovne je PACS - archivácia, a nie zasielanie snímok systémom „T3C“. Poskytovanie služieb je podnikaním - vykonávaním živnosti, ktoré má žalobca v predmete činnosti. Ide teda o doplnkovú službu pre pacienta v nadštandardnom rozsahu a s iným obsahom, ktorá je poskytovaná na báze dobrovoľnosti, pričom o jej cene sú pacienti, resp. zákonní zástupcovia pacienta riadne verbálne aj písomne informovaní v súlade s vyveseným cenníkom žalobcu na dostupnom mieste, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Podľa žalobcu je neprijateľné, aby príslušný orgán uložil žalobcovi pokutu s odôvodnením, že žalobca poskytol pacientovi RTG vyšetrenie malíčka ľavej ruky, ktoré bolo plne hradené z verejného zdravotného poistenia a zároveň si zaň účtoval od pacienta poplatok vo výške 3,- Eur, nakoľko žalobca si za RTG vyšetrenie neúčtoval žiadny poplatok. Poplatok bol podľa žalobcu pacientovi účtovaný za nadštandardnú - doplnkovú službu spočívajúcu v zasielaní snímok neverejným internetom T3C, ktorá nie je súčasťou žiadneho zdravotného výkonu v obore rádiológia, a preto ju žalobca poskytuje a následne spoplatňuje v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, na základe živnostenského oprávnenia. Toto živnostenské oprávnenie žalobca získal preto, aby nekonal v rozpore s platnou legislatívou, Živnostenským zákonom. Podľa žalobcu, právnickú osobu oprávnenú prevádzkovať zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v špecializovanom odbore rádiológia a zároveň držiteľa živnostenského oprávnenia, sa má možnosť účtovania poplatku za doplnkovú službu aj počas schválených ordinačných hodín. Aplikovanie výkladu žalovaného by znamenalo, že pacienti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, by si mohli od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti napr. kupovať výživové doplnky, zdravotné pomôcky alebo prijímať iné služby (bežne poskytované v ordináciách poskytovateľov starostlivosti) až po uplynutí ordinačných hodín, čo by znamenalo 2 návštevy v ordinácii, jednu počas ordinačných hodín a jednu po ich uplynutí, čo sa v praxi u žiadneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nikdy nerealizovalo. Žalobca argumentáciu žalovaného, že vecne ide o službu poskytovanú v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti označil za zjavne nesprávnu a účelovú. Cenník žalobcom poskytovaných služieb v rámci výkonu zdravotnej starostlivosti a v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, ako i reklamačný poriadok, je verejne dostupný pacientom na viditeľnom mieste, pričom každý pacient žalobcu má prostredníctvom cenníka k dispozícii všetky údaje nevyhnutné k tomu, aby vedel jasne porozumieť tomu, ktoré úkony žalobca poskytuje ako zdravotné výkony hradené z verejného zdravotného poistenia, ktoré služby poskytuje odplatne na základe živnostenského oprávnenia. Žalobca zdôraznil, že vyberá od pacientov úhrady len za výkony poskytované v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti, či už za služby poskytovania zdravotnej starostlivosti nehradenej zo zdravotného poistenia (samoplatci,...), alebo súvisiace so zdravotnou starostlivosťou (zhotovovanie kópií dokumentácie pre pacienta, ...), a teda bez duplicitnej úhrady zo všeobecného zdravotného poistenia. Žalobca ako držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti si plní všetky príslušné zákonné povinnosti, dodržiava osobitné právne predpisy a pacientom poskytuje ambulantnú zdravotnú starostlivosť tak, aby bola pre nich dostupná v zákonom stanovenom rozsahu.

9. V rámci správnej žaloby žalobca namietol prekročenie zákonnej lehoty stanovenej správnym poriadkom na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaným, t. j. najneskôr do 30 dní, resp. v zložitých prípadoch do 60 dní od predloženia veci odvolaciemu orgánu. Prekročenie uvedenej lehoty došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

10. Žalovaný sa k správnej žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril. Na opakovanú výzvu predložil administratívne spisy.

11. Podľa (ďalej len „“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia, zohľadniac aj § 195 SPP, nakoľko ide o vec týkajúcu sa správneho trestania. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko pojednávanie nežiadal žiadny z účastníkov konania, nevyžadoval to verejný záujem, pričom ani správny súd pojednávanie nepovažoval za nevyhnutné.

15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. W zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie I. W. S.. I./XXXX/XXXXX/-X zo dňa XX.XX.XXXX vo veci uloženia pokuty za porušenie zákonných povinností žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti potvrdil.

16. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil a mal za preukázané nasledovné:

17. Žalobca získal povolenie na prevádzkovanie zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v špecializačnom odbore rádiológia (rádiologické pracovisko), s miestom prevádzkovania: S. P. W. XX, I., a to na základe rozhodnutia I. W. S.. I./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa XX.XX.XXXX, po splnení podmienok stanovených v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi.

18. Zákonný zástupca maloletého pacienta X. Q., V. Q., podnetom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o prešetrenie poplatku, ktorý zaplatil prvýkrát dňa 18.10.2017 žalobcovi za röntgen (ďalej aj len „RTG“) malíčka ľavej ruky a dňa 03.11.2017 pri kontrole. K podnetu doložil aj lekársku správu z ošetrenia a pokladničné doklady o úhrade poplatku vo výške 2 x 3,- Eur.

19. Správny orgán si k podnetu V. Q. vyžiadal stanovisko žalobcu. Tento vo vyjadrení zo dňa 08.12.2017 okrem iného uviedol, že poskytol zdravotnú starostlivosť maloletému X. Q., za ktorú nepožadoval žiadnu úhradu. Okrem RTG vyšetrenia pacientovi X. Q. poskytli službu zaslanie RTG snímky internetom - neverejnou T3C sieťou, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia.

20. I. následne listom požiadal B., a.s., o stanovisko k vykázaným radiologickým výkonom poistenca X. Q. zrealizovaných dňa 18.10.2017 a 03.11.2017.

XX. B. G. oznámila listom zo dňa 08.03.2018, že dňa 18.10.2017 uhradila Y. S., s.r.o. výkon Končatiny a ich časti najmenej v dvoch rovinách a výkon V. - Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve a dňa 3.11.2017 uhradila Y. S., s.r.o. výkon Končatiny a ich časti najmenej v dvoch rovinách a výkon PACS - Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve. Tieto výkony vykázané na poistenca X. Q. boli zdravotnou poisťovňou uhradené v plnom rozsahu.

XX. I. oznámil žalobcovi začatie správneho konania a dal mu možnosť vyjadriť sa k veci, prípadne navrhnúť dôkazy.

23. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2018 uviedol, že poskytuje okrem zdravotnej starostlivosti i iné služby, ktoré sú v predmete jej činnosti a sú mimo rámec , pričom od pacienta X. Q. (ani jeho zákonného zástupcu) neprijala žiaden poplatok za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Spoločnosť poskytla p. X. Q. službu T3C - zaslanie snímkov neverejným rýchlym internetom ako doplnkovú. Poskytnutie služby T3C sťažovateľ nereklamoval, cenník bol viditeľne k dispozícii.

24. I. ako príslušný orgán podľa rozhodnutím č. I./XXXX/XXXXXX/- X zo dňa 14.02.2020 uložil žalobcovi podľa pokutu v sume 5.000,- Eur, a to „za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,

uvedenej v ust. zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého je poskytovateľ povinný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobité predpisy, ktorým je zákon číslo o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení (ďalej len ""). V zmysle ust. , poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu, nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nad rozsah spoluúčasti poistenca podľa tohto zákona. Porušenia citovaného právneho predpisu sa účastník konania dopustil tým, že v dňoch 18.10.2017 a 3.11.2017 v zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v odbore rádiológia, ktoré prevádzkuje, neoprávnene vybral poplatky od zákonných zástupcov maloletého dieťaťa X. Q., trvale bytom B. XX, XXX XX I., po 3,- EUR za výkony zdravotnej starostlivosti uhrádzané z verejného zdravotného poistenia - RTG vyšetrenie malíčka l'avej ruky, ktoré bolo indikované lekárom - špecialistom v odbore chirurgia Q.. R. O., čoho dôkazom sú príjmové doklady o platbe z registračnej pokladnice vystavené spoločnosťou Y. S., s.r.o., s uvedením účelu platby "T3C". V súlade s Nariadením vlády SR číslo , ktorým sa vydáva KATALÓG zdravotných výkonov v znení neskorších predpisov, je predmetný zdravotný výkon hradený z verejného zdravotného poistenia - Končatiny a ich časti najmenej v dvoch rovinách a výkon PACS - Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve. Tieto výkony zrealizované účastníkom konania v dňoch 18.10.2017 a 3.11.2017 boli na základe písomného vyjadrenia B. G. v I. účastníkom konania vykázané na poistenca X. Q. a zo strany zdravotnej poisťovne boli účastníkovi konania uhradené v plnom rozsahu. B. podľa písomného vyjadrenia uhradila účastníkovi konania výkon "Končatiny a ich časti najmenej v dvoch rovinách a výkon P ACS - Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve", ktorý bol účastníkom konania zrealizovaný dňa 18.10.2017 a výkon "Končatiny a ich časti najmenej v dvoch rovinách a výkon PACS - Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve", ktorý bol účastníkom konania zrealizovaný dňa 3.11.2017.

25. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že zmluvu o úhrade zdravotnej starostlivosti uzatvára účastník konania s príslušnou zdravotnou poisťovňou, pričom v zmysle ust. , poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu, nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nad rozsah spoluúčasti poistenca podľa zákona. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že neumožňuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí prevádzkujú zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek požadovať od poistenca spoluúčasť. Z uvedeného vyplýva, že žiadny právny predpis na úseku zdravotníctva neumožňuje účastníkovi konania požadovať od pacienta resp. zákonného zástupcu pacienta doplatiť rozdiel medzi skutočnou hodnotou výkonu, určenou účastníkom konania a úhradou v zmluvnom rozsahu zo strany zdravotných poisťovní. Je na účastníkovi konania, aby so zdravotnými poisťovňami dohodol také zmluvné podmienky, ktoré pokryjú jeho ekonomicky oprávnené náklady. Nie je možné kompenzovať a finančne zaťažiť pacienta ani jeho zákonných zástupcov. Z uvedeného dôvodu podľa prvostupňového správneho orgánu ani neobstojí argumentácia účastníka konania o tom, že okrem zdravotnej starostlivosti spoločnosť poskytla dňa 18.10.2017 a 3.11.2017 pacientovi doplnkovú službu "T3C" - zaslanie snímkov neverejným, rýchlym internetom - sieťou T3C. Táto služba podľa účastníka konania nie je zdravotným výkonom. Prvostupňový správny orgán považuje argumentáciu účastníka konania za účelovú a zmätočnú, nakoľko doručenie snímkov indikujúcemu lekárovi, v danom prípade lekárovi špecialistovi Q.. R. O. je súčasťou zdravotného výkonu. Výsledok vyšetrenie nie je zásielka ani balík, ktorých doručenie by bolo možné zo strany účastníka konania spoplatniť. Výsledok vyšetrenia je okrem iného súčasťou zdravotnej dokumentácie podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podobne ako aj žiadanka na vyšetrenie a údaje o priebehu a výsledkoch vyšetrení. Nakladanie so zdravotnou dokumentáciou v žiadnom prípade nesmie byt' predmetom podnikania, ani spoplatňovania, ako sa mysle domnieva účastník konania. Z vyššie uvedeného mal prvostupňový správny orgán za to, že účastník konania nemohol požadovať úhradu v súvislosti s poskytnutím spomenutého zdravotného výkonu od zákonného zástupcu maloletého pacienta. Ak výška úhrad zo strany zdravotnej poisťovne za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti podľa tvrdenia účastníka nezodpovedala výške nákladov na vykonanie zdravotných výkonov, nie je to možné kompenzovať "službou T3C" s finančným zaťažením pacienta. Na základe zistených skutočností dospel prvostupňový

správny orgán k záveru, že zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k naplneniu skutkovej podstaty na uloženie pokuty podľa ust. § 82 ods. l písm. d) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, a preto pri rozhodovaní v merite veci uložil pokutu v sume 5.000,- Eur.

26. K výmere pokuty uloženej v sume 5.000,- Eur správny orgán prvého stupňa uviedol, že bola uložená v dolnej polovici sankčného rozpätia, ktorého hornou hranicou je suma 16.596,- Eur. Prihliadol na povahu porušenej povinnosti ako aj rozsah a charakter protiprávneho konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Správny orgán zdôraznil, že prihliadol aj na to, že zo strany žalobcu išlo o opakované porušenie povinností súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie I. W. č. I./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- Eur za neoprávnený výber poplatku za mamografické vyšetrenie prsníkov. Poukázal aj na rozhodnutie I. W. č. I./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 09.11.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 500,- Eur Poukázal aj na rozhodnutie I. W. č. I./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 30.12.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 1.000,- Eur. Správny orgán pripomenul, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dlhodobo poskytuje zdravotnú starostlivosť a je znalý legislatívnych postupov v oblasti zdravotníctva, no aj napriek tomu uloženie predchádzajúcich pokút ho neodradilo od pokračovania protiprávneho konania. Zohľadniac všetky uvedené skutočnosti považoval správny orgán prvého stupňa uloženie pokuty v sume 5.000,- Eur za primerané ako z hľadiska represívneho, tak aj z hľadiska jej preventívneho pôsobenia do budúcnosti.

27. Proti rozhodnutiu I. W. č. I./XXXX/XXXXX/-X zo dňa 14.02.2020 podal žalobca odvolanie, pričom nesúhlasil s tým, že by porušil ustanovenie § 79 ods. 1 písm. a) zákona. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán dospel na základe nedostatočne vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že správny orgán nezačal konania včas a nerozhodol v zákonnej lehote. V ďalšom bolo odvolanie odôvodnené rovnako ako správna žaloba.

XX. Q. rozhodnutím W zo dňa 21.09.2020 odvolanie žalobcu zamietlo a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.

29. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že konanie o uložení pokuty možno podľa § 83 ods. 1 zákona začať do jedného roka odo dňa, keď orgán príslušný na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona (§ 81 ods. l) zistil porušenie povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. I. samosprávny kraj začal konanie o uložení pokuty zaslaním upovedomenia o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty listom zo dňa 21.03.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04.04.2018, teda v rámci zákonom stanovenej jednoročnej subjektívnej lehoty, nakoľko o možnom porušení povinnosti zo strany Účastníka konania sa dozvedel z listu p. V. Q., ktorý mu bol doručený dňa 07.11.2017. Dlhší časový úsek medzi identifikovaním porušenia povinnosti a vydaním napadnutého rozhodnutia, podľa žalovaného nie je skutočnosťou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 30. Žalovaný v rozhodnutí ďalej uviedol, že za dva konkrétne zdravotné výkony, ktoré vykonal, mu zdravotná poisťovňa zaplatila úhradu v plnom rozsahu, a to na základe Nariadenia vlády č. , ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v platnom znení, Nariadenia vlády č. , ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia v platnom znení, a v súlade so zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, uzatvorenou medzi účastníkom konania a zdravotnou poisťovňou. Vzhľadom na to, že išlo o zdravotné výkony plne hradené z verejného zdravotného poistenia, t. z. bez úhrady pacienta, akékoľvek ďalšie poplatky súvisiace s predmetným i zdravotnými výkonmi, vyžadované od zákonných zástupcov pacienta, by boli neoprávnené.

31. Žalovaný uviedol, že žalobca je právnickou osobou, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť a prevádzkuje zdravotnícke zariadenie na základe povolenia, ktoré mu vydal I. samosprávny kraj. Ako poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti má schválené ordinačné hodiny, počas ktorých poskytuje zdravotnú starostlivosť v určených špecializačných odboroch. Podľa žalovaného počas ordinačných hodín je teda účastník konania povinný poskytovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a plniť všetky povinnosti podľa § 79 zákona o poskytovateľoch. Ordinačné hodiny neslúžia na vykonávanie iných podnikateľských činností zapísaných v obchodnom registri. Žalobca preto podľa žalovaného mohol počas ordinačných hodín vykonávať iba činnosti podľa vydaného povolenia. Žalovaný preto neakceptoval argumentáciu žalobcu,

podľa ktorej predmetný poplatok dvakrát po 3,- Eur, teda celkovo 6,- Eur, vybral od zákonných zástupcov pacienta za podnikateľskú činnosť: uvedenú v obchodnom registri pod názvom "Služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov", resp. pod názvom "Administratívne služby". Prijatím takéhoto záveru by došlo k situácii, kedy by sa počas ordinačných hodín poskytovali služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, administratívne služby, prípadne by sa vykonávali iné podnikateľské činnosti nesúvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Žalovaný mal za to, že žalobca obišiel zákonnú povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa ods. l písm. a) zákona o poskytovateľoch v spojení s ods. l tým, že vybral od zákonných zástupcov pacienta celkovú sumu 6,- Eur za "T3C - zaslanie snímok neverejným, rýchlym internetom", zahrňujúc toto zaslanie snímok pod podnikateľskú činnosť s názvom: "Služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov" resp. "Administratívne služby".

32. Žalovaný posúdil ako nedôvodnú aj námietku nedostatku právomoci vykonávať kontrolu nad dodržiavaním podmienok živnostenského podnikania, keď mal za to, že je jednoznačne daná jeho kompetencia podľa v spojení s .

33. Žalovaný mal za to, že výber poplatku od zákonných zástupcov pacienta za službu "T3C - zaslanie snímok neverejným, rýchlym internetom" v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti počas ordinačných hodín je v rozpore s právnymi predpismi, z dôvodov. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, kedy tento požaduje od pacienta poplatok z dôvodu, že zdravotná poisťovňa neprepláca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti skutočnú hodnotu zdravotného výkonu, nemá oporu v právnom poriadku. Rovnako sa stotožnil s názorom, že výsledok vyšetrenia nie je zásielka ani balík, ktorých doručenie by bolo možné zo strany účastníka konania spoplatniť. Výsledok vyšetrenia je súčasťou zdravotnej dokumentácie a nakladanie so zdravotnou dokumentáciou je striktne reglementované zákonom (§ 18 - 25 zákona o zdravotnej starostlivosti).

34. Záverom napadnutého rozhodnutia žalovaný pripomenul, že Krajský súd v Trenčíne v skoršom rozsudku sp. zn. zo dňa 27.06.2018, kde rozhodoval vo veci správnej žaloby totožného žalobcu (Y. S., s.r.o.), podanej proti jednému z predchádzajúcich rozhodnutí o uložení sankcie, vyjadril názor, že „zákon vo všeobecnosti nevylučuje, aby súčasne vykonával obe činnosti, napríklad v rôznych prevádzkach. Je však zrejmé, že ako poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti má a musí mať vyhradené ordinačné hodiny, v rámci ktorých na určenom mieste realizuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, aby bola zabezpečená jej dostupnosť poistencom, pacientom. Správny súd poukazuje na to, že zákon stanovuje aj minimálny počet ordinačných hodín, a to práve preto, aby bola zabezpečená už vyššie zmienená dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre pacientov. Je preto zrejmé, že poskytovateľ nemá a nemôže využívať tento čas na podnikanie, ktoré nespadá pod poskytovanie zdravotníckej starostlivosti.“

35. Podľa , ordinačné hodiny sú časový úsek, v ktorom poskytovateľ poskytuje ambulantnú starostlivosť okrem poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby a zubno- lekárskej pohotovostnej služby.

36. Podľa § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/ 2004 Z.z. v znení platnom ku dňu rozhodovania žalovaného je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy.

37. Podľa a , poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu, nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením.

38. Vychádzajúc zo žalobných bodov možno považovať za sporné, či poplatok v sume 2 x 3,- Eur, celkom 6,- Eur, bol žalobcom pacientovi vyúčtovaný ako odplata za poskytnutú službu realizovanú ako súčasť podnikateľskej činnosti žalobcu na základe živnostenského oprávnenia

v rozsahu voľnej živnosti. Spornou zostala aj otázka oprávnenosti tohto poplatku. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy konštatuje, že sa stotožňuje so závermi žalovaného, ktoré vyslovil v napadnutom rozhodnutí.

39. Správny súd pri právnom posúdení veci v zmysle žalobných námietok vychádzal nielen z aktuálnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na sporné otázky, ale aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.12.2019, ktorým kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu (Y. S., s.r.o.) proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -62 zo dňa 27.06.2018, ktorým bola zamietnutá správna žaloba vo veci uloženia pokuty totožnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za skoršie porušenie povinností podľa zákona o poskytovateľoch v spojení s ustanovením .

40. Vzhľadom na totožnosť účastníkov konania, ako aj faktickú totožnosť hlavnej spornej otázky s aktuálne prejednávanou vecou, poukazuje správny súd formou citácie na niektoré právne závery kasačného súdu, ktoré sú bez ďalšieho aplikovateľné aj na prejednávanú vec. K spornej otázke právomoci žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa konať a rozhodovať o sankcii žalobcovi za porušenie zákonných povinností, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy pokiaľ žalobca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rozsahu svojej špecializácie, t. j. v odbore rádiológia na základe povolenia vydaného samosprávnym krajom ( ), dozor nad plnením povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ( ) patrí do právomoci samosprávneho kraja v rámci preneseného výkonu štátnej správy ( ). Vzhľadom k uvedenému na konanie a vydanie rozhodnutia vo veci dozoru a sankcionovania žalobcu bola daná právomoc I. W. ako prvostupňového správneho orgánu a Q. G. SR - žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu. Z uvedených dôvodov kasačný súd zhodne ako správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nedostatku právomoci žalovaného a samosprávneho kraja na konanie a rozhodovanie v danej veci za nedôvodnú.“

41. K otázke, či zaslanie snímok systémom T3C mohol žalobca oprávnene vnímať ako podnikateľskú činnosť vykonávanú v zmysle živnostenského zákona a následne bol oprávnený požadovať a od pacientky inkasovať poplatok za poskytnutú službu, kasačný súd upriamil pozornosť na to, že „právnu úpravu , upravujúceho jeho práva a povinnosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, treba vykladať a aplikovať v kontexte s právnou úpravou súvisiacich právnych predpisov, ktorými sú a “

42. Podľa kasačného súdu „pojem „zdravotná starostlivosť“ zákonodarca definuje v právnej norme tak, že ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len ""), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa ; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnou starostlivosťou nie je poskytovanie osobitného liečebného režimu osobám v detencii podľa osobitného predpisu. Základnou jednotkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotný výkon ako ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka ( ). V právnej norme uvedeného zákona zákonodarca definuje pojem „ordinačné hodiny“ tak, že ordinačné hodiny sú časový úsek, v ktorom poskytovateľ poskytuje ambulantnú starostlivosť okrem poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby a zubno- lekárskej pohotovostnej služby...

Vychádzajúc z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že zákonodarca v citovanej právnej úprave prejavil vôľu, že povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, spĺňajúceho zákonné podmienky ustanovené v je poskytovať zdravotnú starostlivosť počas ordinačných hodín potvrdených samosprávnym krajom ako v časovom úseku, v ktorom poskytuje ambulantnú starostlivosť v rozsahu svojej špecializácie na základe povolenia. Ordinačné hodiny v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú určené na poskytovanie ambulantnej starostlivosti, ktorá právna skutočnosť vylučuje, aby poskytovateľ ich využíval na výkon iných činností,

ako tých, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytuje v rozsahu svojej špecializácie na základe povolenia. Kasačný súd súhlasí s tvrdením žalobcu, poukazom na právnu úpravu ust. , že zákonodarca nemal v úmysle vylúčiť z časového úseku ordinačných hodín poskytovanie služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, a v zmysle jazykového a logického výkladu uvedenej právnej normy ponechal zákonodarca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti priestor, aby v rámci ordinačných hodín výkonom svojej činnosti mohli prehĺbiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a zároveň ju doplniť v prospech pacientov, avšak vždy musí ísť o poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej na základe povolenia vydaného poskytovateľovi samosprávnym krajom v rozsahu jeho špecializácie a nie na základe živnostenského oprávnenia tak, ako to bolo v prípade žalobcu na činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov...

Kasačný súd bez právnej relevancie vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu, že nad rámec nevyhnutnej dostupnosti v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti úzko súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou zabezpečuje svojim pacientom nadštandardné konzultačné zdravotné služby. Konanie žalobcu kasačný súd hodnotí jednak ako účelovú obranu vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný administratívny delikt a jednak ako obchádzanie zákona. V danej súvislosti upriamuje pozornosť žalobcu na právnu úpravu ustanovenú v právnej norme , v ktorej zákonodarca priamo ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi ( uvedeného zákona) ukladá povinnosť informovať pacienta, resp. jeho zástupcu o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom zdravotný pracovník poučenie je povinný poskytnúť zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu , ktorú má poučiť. Z právnej úpravy teda jednoznačne vyplýva, že konzultácia medzi zdravotníckym pracovníkom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom o poskytovanej zdravotnej službe je zákonom predpokladaná a súčasne, že podanie poučenia a poradenstvo o poskytovanej zdravotnej službe je jednou z ďalších povinností zdravotníckeho pracovníka.“

43. Z uvedeného možno uzavrieť, že zákon vo všeobecnosti nevylučuje, aby žalobca súčasne (paralelne) vykonával okrem činnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj činnosť podnikateľskú, napríklad v rôznych prevádzkach. Je však zrejmé, že ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má a musí mať vyhradené ordinačné hodiny, v rámci ktorých na konkrétne určenom mieste realizuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, aby bola zabezpečená jej dostupnosť poistencom (pacientom). To je aj dôvod, pre ktorý podlieha určenie ordinačných hodín schváleniu samosprávnym krajom a oznamovacej povinnosti voči poisťovni a žalovanému. Zákon nemusí stanovovať explicitne, čo nemôže poskytovateľ v rámci určených ordinačných hodín v ambulancii, resp. na zdravotníckom pracovisku vykonávať. Je postačujúce, ak zákon stanovuje, že ordinačné hodiny predstavujú časový úsek, v ktorom sa poskytuje ambulantná starostlivosť. Zo skutočnosti, že zákon stanovuje aj minimálny počet ordinačných hodín preto, aby bola zabezpečená dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre pacientov, je teda zrejmé, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá a nemôže využívať tento čas na podnikanie, ktoré nespadá pod poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A to ani v prípade, ak by pre nižší počet vyšetrovaných pacientov mal dostatočný časový priestor aj na vyvíjanie aktivít formálne bezprostredne nesúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia. Nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť na mieste určenom a schválenom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom tej istej , ktorá počas ordinačných hodín má poskytovať zdravotnú starostlivosť uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia.

44. Vzhľadom na to, že ide o vec správneho trestania, správny súd sa zaoberal aj primeranosťou výšky pokuty. Správny súd považuje úvahy prvostupňového správneho orgánu, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie vo výmere 5.000,- Eur za správne. Výška sankcie uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím vyjadruje skutočnosť, že nejde o prvé porušenie zákonných povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu, keďže tento sa preukázateľne už v minulosti dopustil podobného porušenia zákona, za čo mu príslušnými orgánmi bola uložená pokuta za neoprávnený výber poplatku od pacienta, a to dokonca štyrikrát (tri rozhodnutia boli označené v rozhodnutí prvostupňového orgánu, pričom súdu je z úradnej činnosti sp. zn. známe, že bola uložená aj štvrtá pokuta vo výške 3.000,- Eur). Aktuálne preskúmavané administratívne konanie je teda pri žalobcovi už piatym, ktorého predmetom je uloženie sankcie za porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čo aj podľa názoru správneho súdu musí mať postrehnuteľné vyjadrenie v postupnom zvyšovaní výmery

sankcie, ak predchádzajúce postihy nemali dostatočný preventívny účinok. Správny súd je toho názoru, že pokuta vo výške 5.000,- Eur je v takej výške, že je pre ekonomickú sféru žalobcu citeľná a spĺňa úlohu výchovnú, represívnu, pričom má potenciál odradiť žalobcu od ďalšieho podobného protiprávneho konania.

45. Pri posudzovaní prekročenia ustanovením § 49 správneho poriadku stanovených lehôt na rozhodnutie správneho orgánu možno súhlasiť s názorom prezentovaným žalovaným, že nedodržanie tejto lehoty nemá vplyv na finálnu právnu pozíciu žalobcu, keďže odvolanie v právnom režime správneho poriadku má nielen devolutívny účinok, ale najmä suspenzívny, s ktorým je spojený odklad právnych následkov prvostupňového rozhodnutia do času, kým sa rozhodne o odvolaní účastníka administratívneho konania. Rovnako okolnosť, že rozhodnutie prvoinštančného orgánu bolo vydané s odstupom dvoch rokov od začatia konania, nemožno posúdiť ako dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj prvoinštančného orgánu), hoci vydané výrazne po uplynutí zákonnom predvídanej lehoty, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, a preto je právne korektná aj úvaha, podľa ktorej správny poriadok s nedodržaním lehoty na rozhodnutie správneho orgánu nespája vo vzťahu k účastníkovi správneho konania žiadne právne následky či už meniace kvalitatívnu stránku procesného postavenia účastníka správneho konania alebo sankcionujúce odvolací správny orgán, ktorý o odvolaní rozhodol zjavne po lehote.

46. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by mu v súdnom konaní trovy vznikli.

48. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.