Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-131-2018.pdf
PDF · 150.21 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/131/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobcu BILLA s.r.o., IČO: 31 347 037, so sídlom: Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, právne zastúpeného: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., IČO: 35 905 832, so sídlom: Panenská 6, 811 03 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Andrej Leontiev, advokát a konateľ, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, IČO: 00 156 426, so sídlom: Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1381/2018 zo dňa 19.06.2018, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku z a m i e t a .
II. Súd rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 1381/2018 zo dňa 19.06.2018 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Správna žaloba a predmet prieskumu
1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podanou dňa 16.08.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1381/2018 zo dňa 19.06.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto (ďalej aj „RVPS“) č. 18/745/2018-163 zo dňa 08.03.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
2. Prvostupňovým rozhodnutím RVPS ako orgán príslušný podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) rozhodla, že:
- Žalobca porušil povinnosť zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu a čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 10 písm. a), písm. b) zákona
o potravinách a povinnosť udržiavať potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby podľa Prílohy II, Kapitoly I, ods. 1, ods. 2 písm. b) a Kapitoly V, ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 z 29.04.2004 (ďalej len „nariadenie č. 852/2004“) o hygiene potravín, a to tým, že dňa 08.02.2017 v prevádzkarni BILLA, fil. 123, Pestovateľská 13, 821 04 Bratislava v čase kontroly od 10:15 – 14:30 hod. nezabezpečil čistotu skladovacích priestorov a priestory zázemia prevádzkarne neudržiaval v čistote a v dobrom stave údržby. Vzhľadom na to, že rozhodnutím č. 301/2015/559/2016-163 zo dňa 22.03.2016, právoplatným dňa 14.04.2016, bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 35 000 Eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 31.03.2015 za umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, okrem iného aj za porušenie povinností udržiavať potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby, do jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 2, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách.
- Ďalej žalobca porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d) a podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách, a to tým, že dňa 08.02.2017 v rovnakej prevádzkarni v čase kontroly od 10:15 – 14:30 hod. nevyradil z umiestňovania na trh 2 druhy potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ktoré boli špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia. Vzhľadom na to, že rozhodnutím č. 301/2015/559/2016-163 zo dňa 22.03.2016, právoplatným dňa 14.04.2016, bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 35 000 Eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 31.03.2015 za umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, do jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 7, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách.
- Ďalej žalobca porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby podľa § 6 ods. 5 písm. d) a podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a čl. 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „nariadenie č. 178/2002“) v nadväznosti na čl. 24 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25.10.2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie č. 87/250/EHS, smernica Rady č. 90/496/EHS, smernica Komisie č. 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/13/ES, smernice Komisie č. 2002/67/ES a č. 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „nariadenie č. 1169/2011“), a to tým, že dňa 08.02.2017 v rovnakej prevádzkarni v čase kontroly od 10:15 – 14:30 hod. umiestňoval na trh výrobky po uplynutí dátumu spotreby identifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) v jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že rozhodnutím č. k. 301/2015/559/2016-163 zo dňa 22.03.2016, právoplatným dňa 14.04.2016, bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 35 000 Eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 31.03.2015 za umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti a zároveň podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 31.03.2015 za umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, do jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 7, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách.
- Ďalej žalobca porušil povinnosť prevádzkovateľa na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a povinnosť odpad zo živočíšnych produktov a chladených alebo mrazených potravín skladovať v chlade podľa § 10 ods. 5 písm. f) Výnosu č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky, upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní
a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín, a to tým, že dňa 08.02.2017 v rovnakej prevádzkarni v rovnakom čase v polici odpisového regálu v suchom sklade pri teplote okolitého prostredia boli v kartónovej krabici umiestnené vyradené potraviny, vyžadujúce chladenie až do ich zvozu (príkladmo identifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia). Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
- Ďalej žalobca porušil povinnosť prevádzkovateľa na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a povinnosť určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HCCP podľa ustanovenia Kapitoly II, čl. 5, ods. 1 nariadenia č. 852/2004 a podľa čl. 18 ods. 4 nariadenia č. 178/2002, a to tým, že dňa 08.02.2017 v rovnakej prevádzkarni v rovnakom čase pri kontrole vysledovateľnosti potravín, predávaných na hmotnosť, ponúkaných obslužných spôsobom, bolo zistené, že u výrobku identifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia boli jednotlivé kusy osušené s vystúpeným tukom a soľou, pričom etiketa predajcu preukazujúca vybalenie výrobku do pultu bola s dátumom 08.02.2017 o 07:27 hod., pod touto etiketou predajcu sa nachádzali zbytky inej struhnutej váhovej etikety, čím bol dátum vyloženia do pultu výrobku spochybnený. Originálna etiketa výrobcu s údajom o spotrebe po otvorení do 48 hod. podlepená váhovou etiketou predajcu bola na hmotnosť 1,130 kg, pričom v pulte bolo ponúkané množstvo 1,96 kg, cena 8,54 Eura/kg a iné. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
3. Za to bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách uložená pokuta vo výške 1 000 000 Eur s povinnosťou zaplatiť ju do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
4. V bližšom odôvodnení správnej žaloby žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov, ktoré obsahovo napĺňali dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania, podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu potreby podania prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie ohľadom posúdenia súladu § 28 ods. 8 zákona o potravinách s čl. 17 ods. 2 nariadenia č. 178/2002, a navrhol žalobe priznať odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. Žalobca svoje žalobné dôvody obsahovo vymedzil s poukazom na porušenie jeho subjektívnych práv počas výkonu úradnej kontroly potravín (najmä neohlásená kontrola, svojvôľa konajúceho orgánu, nerešpektovanie základných zásad pri zásahu do verejných a neverejných priestorov podnikateľa, porušenie práva na súkromie, porušenie práva podnikateľa byť poučený a oboznámený s účelom zásahu pred jeho uskutočnením, nepreskúmateľnosť proporcionality zásahu, nerešpektovanie zásad zrozumiteľného zaznamenania procesného postupu, porušenie povinnosti poučiť zamestnancov neodpovedať na sebaobviňujúce otázky, porušenie procesných postupov pri zabezpečovaní dôkazov), porušenie subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní (porušenie § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 32 Správneho poriadku, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nenariadenie pojednávania, neprimeraná lehota trvania konania, nesprávna evidencia a vedenie administratívneho spisu), nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí (zmätočnosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia), neprimeranosť sankcie a porušenie zásad ukladania sankcií a iné.
II.
Stručný priebeh administratívneho konania
5. Dňa 08.02.2017 RVPS uskutočnila plánovanú úradnú kontrolu potravín v prevádzke žalobcu: fil. 123, Pestovateľská 13, 821 04 Bratislava, zameranú na dodržiavanie požiadaviek potravinového práva. O vykonanej kontrole bol spísaný Záznam o úradnej kontrole potravín č. BA/2017/KZ,LB,MP,EK/5 zo dňa 08.02.2017 a žalobcovi boli uložené opatrenia na mieste.
6. Dňa 02.03.2017 sa v rovnakých priestoroch žalobcu uskutočnila dodatočná úradná kontrola potravín za účelom kontroly plnenia uložených opatrení. O dodatočnej kontrole bol spísaný Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. BA/2017/KZ,LB,MP,EK/5/DÚKP/KZ, LB,MP.
7. Dňa 11.01.2018 bolo žalobcovi doručené Upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov identifikovaných v tomto upovedomení a žalobca bol zároveň vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
8. Po vyjadrení žalobcu, doručenom RVPS dňa 26.01.2018, a podaní návrhu na vykonanie dokazovania, doručenom 19.02.2018, vydala RVPS dňa 08.03.2018 prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedla, že vnútorný kontrolný systém prevádzkovateľa má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona, nakoľko prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona povinný dodržiavať požiadavky potravinového práva a predchádzať vzniku možného rizika dodržiavaním hygienických požiadaviek pri skladovaní, manipulácii s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh. Akékoľvek porušenie zákona o potravinách má správny orgán povinnosť sankcionovať pokutou. Podľa jeho názoru zo zabezpečených dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil tieto svoje povinnosti. Pri určení výšky pokuty RVPS prihliadala na všetky rozhodujúce skutočnosti vrátane charakteru a závažnosti protiprávneho konania, okolnosti a iné skutočnosti, pričom aplikovala absorpčnú zásadu a ukladala sankciu za najprísnejšie postihnuteľný delikt. Zohľadnila aj minulosť žalobcu, ktorej už za obdobné konanie bola uložená pokuta v inom konaní, dĺžku trvania protiprávneho stavu a splnenie opatrení na mieste.
9. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím dňa 19.06.2018. V odôvodnení okrem iného uviedol, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné rešpektovať platnú právnu úpravu a postupovať len v medziach ňou určených. Nemôžu na základe vlastnej úvahy meniť kvalifikáciu protiprávneho konania a ukladať sankcie mimo určeného rámca. Neprináleží im akýmkoľvek spôsobom modifikovať zákony, naopak, sú povinné aplikovať ich v kogentnom znení, preto v prípade uloženia pokuty za správny delikt môžu jej výšku stanoviť iba v rozpätí určenej sadzby. Žalovaný ďalej konštatoval, že zo strany prvostupňového orgánu nezistil porušenie právnych predpisov a ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu nemajú podľa žalovaného vplyv na posúdenie zodpovednosti za protiprávne konanie, nemenia zistený stav, skutkové okolnosti ani právne posúdenie veci. Neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia orgánu úradnej kontroly potravín. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky obsahové aj formálne náležitosti.
10. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2018.
III.
Priebeh konania pred súdom
11. Po podaní správnej žaloby na krajský súd boli vykonané prvotné procesné úkony vo veci vrátane zaplatenia súdneho poplatku a doručovania písomností všetkým účastníkom konania (§ 105, § 106 SSP).
12. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu 11.10.2018, v ktorom po zhrnutí skutkového a právneho stavu v danej veci a zopakovaní argumentácie, na ktorej bolo založené napadnuté rozhodnutie, uzavrel, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá administratívnoprávnu zodpovednosť žalobcu, je zákonné, pretože postupoval v súlade so zákonom, vydal ho orgán príslušný, čím boli splnené hmotnoprávne a procesnoprávne podklady pre jeho vydanie. Rozhodnutie je zrozumiteľné a spĺňa všetky náležitosti. Zároveň navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.
13. Uznesením krajského súdu č. k. 6S/131/2018-313 zo dňa 09.11.2018, právoplatným 17.11.2018, krajský súd priznal správnej žalobe odkladný účinok až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
14. Uznesením krajského súdu č. k. 6S/131/2018-316 zo dňa 09.11.2018, právoplatným 17.11.2018, krajský súd prerušil konanie v danej veci až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o návrhu Krajského súdu v Bratislave, ev. č. 12293/2018, podľa čl. 125 ods. 1 písm. a), čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na konanie o súlade ustanovenia § 28 ods. 8
zákona o potravinách s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku, doručenú krajskému súdu dňa 12.11.2018, v ktorej v podstatnej časti zotrval a zopakoval svoju žalobnú argumentáciu. Zároveň dňa 22.01.2019 podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a položenie prejudiciálnych otázok, ktoré vo svojom návrhu konkretizoval.
16. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 05.12.2022 žalobca podal vyjadrenie k zmene zákona o potravinách a predložil rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022.
17. K podaniam žalobcu sa žalovaný ďalej nevyjadroval. 18. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal.
19. Uznesením správneho súdu č. k. BA-6S/131/2018-379 zo dňa 21.02.2024, právoplatným 28.02.2024, správny súd pokračoval v konaní v predmetnej veci.
IV.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
20. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
22. Podľa § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“
23. Podľa § 194 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“
24. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.“
25. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
26. Podľa § 191 ods. 4 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo
opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.“
27. Podľa § 191 ods. 6 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.“
28. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2019 „Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.“
29. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2019 „Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.“
30. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2019 „Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7.“
31. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2019 „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.“
32. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2019 „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“
33. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2019 „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.“
34. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 „Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby.“
35. Podľa § 28 ods. 8 (pôvodne § 28 ods. 7) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“
36. Podľa § 28 ods. 9 (pôvodne § 28 ods. 8) zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“
37. Správny súd v Bratislave ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 9, § 10, § 13 ods. 1
SSP, konajúc v zmysle prechodného ustanovenia § 493e SSP podľa právneho predpisu účinného do 30.06.2023, po zistení, že žaloba bola podaná vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 177 a nasl. v spojení s § 194 ods. 2 SSP), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP), po vykonaní procesných úkonov a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), zistiac existenciu vady trestania podľa § 195 písm. d) SSP, spočívajúcu v zmene zákona použitého pri ukladaní trestu, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia a ktorá oprávňuje správny súd preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
38. V prvom rade správny súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP.
39. Podmienkou aplikácie ustanovenia § 100 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré upravuje obligatórne prerušenie konania (teda povinnosť súdu takto postupovať) je, aby bol vo veci podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „EÚ“) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predpokladom takejto prejudiciálnej iniciatívy zo strany súdu však je existencia pochybnosti o výklade práva EÚ, pričom platí, že povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ má až ten vnútroštátny orgán (súd), proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, ak pred ním bola takáto otázka riešená. Výnimky z tejto povinnosti zadefinoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci CILFIT, C-283/81, podľa ktorého povinnosť položiť prejudiciálnu otázku nevznikne, ak:
- otázka, ktorá vznikla v konaní pred vnútroštátnym súdom, už bola Súdnym dvorom EÚ zodpovedaná, tzv. acte éclairé, teda právny akt, ktorého význam už Súdny dvor objasnil,
- skutočnosť, že odpoveď na otázku, ktorá vznikla v konaní pred vnútroštátnym súdom, je zjavná a nepripúšťa žiadne rozumné povinnosti o spôsobe jej riešenia, tzv. acte clair, teda právny akt, ktorého význam je jednoznačný, jasný, a to pre všetky členské štáty a ich orgány.
40. V predmetnej veci došlo po podaní návrhu žalobcu na prerušenie konania k zmene vnútroštátnej právnej úpravy zo strany zákonodarcu, konkrétne k zmene zákona o potravinách, uskutočnenej zákonom č. 211/2022 Z. z., ktorou bolo okrem iného upravené ukladanie pokút za správne delikty spáchané podľa zákona o potravinách, vrátane sporného ustanovenia § 28 ods. 8, podľa ktorého bola pokuta za iný správny delikt uložená aj žalobcovi, pričom táto zmena sa zároveň dotkla otázok, ktoré mali byť podľa žalobcu riešené v prejudiciálnom konaní (primeranosť/proporcionalita sankcie). Vzhľadom k tomu, že výška uloženej pokuty bude predmetom ďalšieho konania po zrušení rozhodnutia žalovaného, je takýto návrh bezpredmetný. Navyše správny súd má za to, že v danom konaní nevznikli pochybnosti o výklade práva EÚ, ktoré by mali byť odstraňované podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale nastolené otázky bolo potrebné riešiť na vnútroštátnej úrovni, k čomu aj došlo.
41. S ohľadom na uvedené správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
42. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo (v spojení s rozhodnutím RVPS) na základe úradnej kontroly potravín v prevádzkarni žalobcu konštatované, že žalobca sa dopustil porušenia zákona o potravinách a ďalších osobitných predpisov konkrétnym konaním napĺňajúcim znaky iných správnych deliktov identifikovaných v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia vrátane ich právnej kvalifikácie, a bola mu uložená úhrnná pokuta vo výške 1 000 000 Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách účinného do 30.04.2019.
43. V priebehu súdneho konania v danej veci došlo k legislatívnej zmene právnej úpravy zákona o potravinách, ktorá zmena bola prijatá zákonom č. 211/2022 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2022. Uvedenou novelou došlo k úprave pravidiel pri ukladaní pokút vrátane sporného ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ktoré boli aplikované v súvislosti s uložením peňažnej sankcie žalobcovi ako kontrolovanému subjektu.
44. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 211/2022 Z. z. (B. Osobitná časť, K bodu 17) „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa § 28 ods. 8, za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta, a to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosť uložiť minimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Ani jedna z uložených miliónových pokút nebola pre prevádzkovateľa likvidačná.“
45. Okrem uvedeného zákon č. 211/2022 Z. z. modifikoval i skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, keď bola vypustená jedna z alternatív postihnuteľného protiprávneho konania.
46. Dôvodová správa k zákonu č. 211/2022 Z. z. (B. Osobitná časť, K bodu 15) k tejto zmene uvádza, že „...sa upravuje skutková podstata vo vzťahu k možnosti uvádzania potravín po uplynutí DMT na trh podľa § 6 ods. 7.“ V rámci prechodných ustanovení § 31ai zákona č. 211/2022 Z. z. zákonodarca zakotvil pravidlo, podľa ktorého „...konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022.“
47. Z uvedených skutočností je jednoznačné, že zmena právnej úpravy sa priamo dotýka ustanovení, ktoré boli aplikované pri ukladaní pokuty vo vzťahu k žalobcovi v predmetnom konaní pred orgánmi verejnej správy a tieto zmeny sú v jeho prospech, hoci nastali až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v priebehu konania pred správnym súdom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 z 5. novembra 2019, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/2021, podľa ktorého „...rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“
48. Správny súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č. k. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022, ktorým bolo zastavené konanie o návrhoch Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trenčíne podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 28 ods. 8 v časti slov „od 1 000 000 Eur“ zákona o potravinách v znení účinnom do 30.06.2022 s Ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd z dôvodu, že preskúmavaný právny predpis stratil platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci. Návrhy označených súdov vo veci pred ÚS SR vzišli z konaní o správnych žalobách prevádzkovateľov predajní potravín proti rozhodnutiam žalovaného, ktorý pri rozhodovaní o odvolaniach proti rozhodnutiam RVPS uložil najnižšiu možnú pokutu 1 000 000 Eur podľa § 28 ods. 4 v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. ÚS SR v odôvodnení svojho uznesenia poukázal na to, že napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách stratilo 30.06.2022 platnosť, a to prijatím zákona č. 211/2022 Z. z., ktorým bola nahradená pôvodná právna úprava § 28 ods. 8 novou úpravou (aktuálne § 28 ods. 9 zákona), pričom okrem iného konštatoval: „16. Ústavný súd už opakovane vyslovil, že v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a druhý ústavne nekonformný), všeobecné súdy majú povinnosť vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca z čl. 152 ods. 4 ústavy sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. Ústavne konformný výklad právnej normy, resp. výklad právnej normy totiž nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad, ale o faktickú novelizáciu právnej normy a odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti (II. ÚS 244/09, I. ÚS 212/06, I. ÚS 338/06).“
49. ÚS SR dal do pozornosti vôľu zákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie s poukazom na Dôvodovú správu k zákonu č. 211/2022 Z. z. k bodu 17 tohto zákona, v ktorej sa uvádza: „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa § 28 ods. 8 za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta a to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosť uložiť minimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“
50. V nasledujúcich bodoch uznesenia ÚS SR dôvodil: „18. V nadväznosti na to pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi správnym konaním a správnym súdnym konaním vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd (teda aj krajské súdy ako navrhovatelia) koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená, že rozhoduje v plnej jurisdikcii [rieši nielen právne otázky prepojené na kritérium zákonnosti, ale môže vykonávať aj dokazovanie v zmysle § 197 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)]. 19. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90]. Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že správny delikt má trestnú povahu, nebráni tomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán. ESĽP však k tomu dôvodí, že pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou je, že orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a nestranného tribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. V opačnom prípade (absencia postavenia nezávislého a nestranného súdu), tak ako to je aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia ich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie ESĽP z 28. 1. 1983 vo veci Albert and Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č. 7299/75, 7496/76). Práve preto je nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov. 20. Požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami, ktorí sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania. 21. Odôvodnenosť rozširujúceho výkladu § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zároveň dokresľuje § 195 písm. d) SSP, podľa ktorého správny súd v konaní o žalobe vo veciach správneho trestania nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (čl. 50 ods. 6 ústavy). Novela zákona č. 152/1995 Z. z. účinná od 1. júla 2022 preto navrhovateľom (krajským súdom) vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a teda už netvorí súčasť právneho poriadku. 22. Hranicou prípustnosti ústavne konformného výkladu je aj zabezpečenie funkčnej symbiózy ústavných noriem. Ústavná konformita výkladu pojmovo nemôže znamenať súlad len s niektorými ústavou chránenými hodnotami, kým iné by boli narúšané (PL. ÚS 6/2016). V posudzovanej veci riziko narušenia funkčnej symbiózy ústavných noriem nehrozí, pretože právna istota formálne nastolená právoplatnosťou rozhodnutia orgánu verejnej správy o uložení sankcie nechráni žiadne základné právo ani slobodu, lebo „protistranou“ žalobcov v konaniach pred krajskými súdmi je štát, zastúpený orgánom verejnej správy, ktoré verejnomocenská pozícia vylučuje, aby bol nositeľom
základných práv a slobôd potenciálne chránených právnou istotou nastolenou právoplatnosťou rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie.“
51. V nadväznosti na uvedené úvahy ÚS SR v bode 26. uznesenia uzavrel, že „Od krajských súdov sa tak očakáva, že ustanovenie § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zinterpretujú rozširujúco, nie formalisticky, s prísnym rešpektom k podústavne definovanej kategórii právoplatnosti, a tým aj ústretovo k základným právam, vyslovenia porušenia ktorých sa napadnutým ustanovením navrhovatelia (krajské súdy) domáhali.“
52. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“
53. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“
54. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.“
55. Podľa § 5 ods. 1 SSP „Konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.“
56. Podľa čl. 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) „Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.“
57. Hoci správne delikty predstavujú v porovnaní s trestnými činmi nižší stupeň protiprávneho spoločensky nebezpečného a nežiadúceho konania, pri posudzovaní trestnosti skutkov a pri ukladaní trestov v administratívnom konaní sa uplatňujú zásady a princípy, ako v prípade trestných činov. Správne súdy nie sú podľa § 195 písm. d) SSP viazané rozsahom ani dôvodmi žaloby, pokiaľ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je nutné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci administratívneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) aj podľa názoru ÚS SR tak, ako to prezentoval vo svojom uznesení sp. zn. PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022, patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie [čl. 50 ods. 6 Ústavy v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 195 písm. d) SSP]. Aplikácia inštitútu nepravej retroaktivity je tak prípustná, ak je v prospech páchateľa.
58. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade s ústavnokonformným výkladom právnych predpisov, v súlade so zásadami správneho trestania, reflektujúc judikatúru i právny názor ÚS SR, rešpektujúc práva dotknutých účastníkov konania, bolo potrebné v danom konaní zohľadniť zmenu právnej úpravy, ku ktorej v priebehu konania pred správnym súdom došlo a ktorá má zásadný vplyv na posúdenie správnosti peňažnej sankcie, uloženej žalobcovi preskúmavanými rozhodnutiami a namietanej žalobcom v danom konaní najmä vo vzťahu k jej zákonnosti a primeranosti.
59. Vysloveným právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 v spojení s § 194 ods. 2 SSP). Žalovaný, viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, bude v rámci svojich odvolacích právomocí po vrátení veci povinný aplikovať novú právnu úpravu, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, v jej komplexnosti, a teda opätovne posúdiť zistené nedostatky a uloženú sankciu v súlade s ňou, pri zohľadnení zásad správneho trestania a subsidiárneho použitia trestnoprávnych zásad ukladania trestov. Zároveň je orgán verejnej správy povinný nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné a presvedčivé, pričom uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť náležite odôvodnené (R 90/2012).
60. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že pre prípad ukladania trestov za predmetné protiprávne konania bude úlohou konajúcich správnych orgánov vo vzťahu k jednotlivým, kontrolou zisteným správnym deliktom, prehodnotiť aj právnu skutočnosť prípadného zániku trestnosti za spáchanie správneho deliktu (v zmysle zásad posudzovania trestnosti skutku podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy a § 2 ods. 1 vety druhej Trestného zákona), ku ktorej došlo na základe zákona č. 211/2022 Z. z. [napr. § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách].
61. V súvislosti s ďalšími námietkami uplatnenými v správnej žalobe správny súd osobitne poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31.01.2023, ktorý sa obdobnými námietkami vo veci toho istého žalobcu a obdobného predmetu konania podrobne zaoberal, a preto na jeho právne závery v ďalšom odkazuje, ako aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 a iné.
62. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s čl. 50 ods. 6, čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 195 písm. d) SSP, aplikujúc ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP per analogiam v spojení s § 194 ods. 2 SSP, v zmysle princípov a zásad konania podľa § 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaný vysporiada s novou právnou úpravou, pre žalobcu priaznivejšou vo vzťahu k výške sankcie a trestnosti kontrolou zistených skutkov.
63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
64. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c), § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023].
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [§ 449 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj: a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 57, § 445 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 2, § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).