Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-39-2018.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: N. L., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. XX, H.M., o zaplatenie 3.998,44 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, spoločnosť: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 11.04.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.998,44 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 14.11.2013 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ s registračným číslom XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.900,- eur, pričom dlh zo zmluvy predstavuje na istine sumu 3.998,44 eura.
2. Po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností o ktorých sa koná. Súd uznesením č.k. 3Csp/39/2018 - 60 zo dňa 15.01.2020 v zmysle § 80 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pripustil zmenu na strane žalobcu, a to s poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.8.2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2020.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.
4. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil zástupca žalobcu, ani žalovaný, zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti sporových strán, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 CSP). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z týchto listinných dôkazov: zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, oznámenie o postúpení, zmluva o postúpení pohľadávok, upomienkou a výzvou, z ktorých zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 21.10.2013 bola medzi spoločnosťou: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ s registračným číslom XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému.
7. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2019 spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. ako i z Prílohy Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019 vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy číslo: XXXXXXXXX., resp. XXXXXXXXXXXXXXXX. Postupcom bola spoločnosť: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 a postupníkom: žalobca.
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
9. V zmysle ust. § 524 ods. 1 OZ možno pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). V danom prípade, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu listinou - oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2019 ako i z Prílohy Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019, vyplýva, že postupcom (doterajším veriteľom) bola spoločnosť: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 a postupníkom: žalobca. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú), čo v danom prípade splnené bolo, keďže pohľadávka bola jednoznačne číselne identifikovaná číslom: XXXXXXXXX, resp. XXXXXXXXXXXXXXXX (vo svojej podstate zhodné číselné označenie). Dôvodom zamietnutia žaloby v danom prípade je podľa súdu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, t.j. spoločnosti: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou, alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť subjektov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden zo subjektov konania nenamieta. Ako však vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2019 ako i z Prílohy Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019, predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy číslo: XXXXXXXXX. No medzi žalovaným a pôvodným veriteľom, t.j. spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 bola dňa 14.11.2013 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ s registračným číslom XXXXXXXXXXXXXXX. Z uvedeného potom vyplýva, že predmetom postúpenia na žalobcu bola iná pohľadávka než pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX. Za daného stavu potom podľa súdu žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, ktoré by odôvodňovalo priznať mu nárok uplatnený na tunajšom súde predmetnou žalobou. Žalobca v tomto konaní tak podľa súdu nemá aktívnu vecnú legitimáciu, nie je možné mu pre uvedený nedostatok pripísať úspech v konaní a súd preto žalobu ako nedôvodnú, t.j. pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu zamietol (výrok I.). Možnosť reagovať na právne posúdenie súdom bola daná žalobcovi na pojednávaní, na ktoré sa však dobrovoľne žalobca, resp. jeho zástupca nedostavil. Prípadné vyzývanie na prípadnú korekciu by podľa súdu v danom prípade znamenalo porušenie tzv. rovnosti zbraní sporových strán, čo je neprípustné.
10. Vo vzťahu ku skutočnosti, že súd svojim uznesením č.k 3Csp/39/2018 - 60 zo dňa 15.01.2020 právoplatne pripustil zmenu na strane žalobcu, súd uvádza, že súd v danom prípade postupoval v zmysle § 80 CSP, a teda v čase rozhodovania o zmene žalobcu skúmal existenciu „len“ formálnych podmienok (že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, ďalej že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšej strany sporu, že táto skutočnosť nastala po začatí konania, a napokon, že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania, ak má nastúpiť na miesto doterajšieho žalobcu). Posúdenie toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo, t.j. otázka aktívnej vecnej legitimácie, je vyhradené až rozhodnutiu vo veci samej (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2008, sp. zn. 3 Cdo 251/2006).
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.), pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s Čl. 17 CSP. Žalovaný by mal voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, keďže žaloba bola zamietnutá, avšak vzhľadom na to, že mu žiadne trovy v tomto konaní preukázateľne nevznikli, súd rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne (Čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.