Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21Vyd-1-2024.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
21Vyd/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX A., za účasti: 1. F. D. (G. C.), (SPF), nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, XXX XX H. (otec navrhovateľky), zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 2. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a návrh navrhovateľky na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na Okresný súd Humenné dňa 30.08.2024 návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 359a a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Uviedla, že na LV č. XXX obec I. H., obec H., okres D. sú zapísané nehnuteľností, a to parcela registra EKN č. 8/6, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 845 m2 a parcela registra EKN č. 8/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, ako vlastník D. F. ( G. D. C. J. ), nar. XX.XX.XXXX (SPF), s výlučným spoluvlastníckym podielom, v nakladaní SPF, s titulom nadobudnutia č. d. XXX/XXXX; pozemkovoknižná vložka ( ďalej len PKV) č. XX, k. ú. I. H.. Dôkaz: Výpis z LV č. XXX v k. ú. I. H. a fotokópia parcely registra KN č. 8/6 a č. 8/10 v k. ú. I. H. z katastrálnej mapy.
Predmetné parcely sú susednými parcelami s parcelami, na ktorých je postavený rodinný dom súp. č. XX na parcele CKN č. 27, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie o výmere 515 m2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. I. H., v podielovom spoluvlastníctve B. K., C. B. a A. B., C. D. so spoluvlastníckym podielom 1/2, v BSM; D. D., C. D. so spoluvlastníckym podielom 1/8, A. B., C. D. so spoluvlastníckym podielom 1/4, L. M., C. D. so spoluvlastníckym podielom 1/16., D. L., C. D. so spoluvlastníckym podielom 1/16. V uvedenom dome býva spolu so svojim manželom K. B. a spolu sa staráme o pozemky zapísané na LV č. XXX. V tomto dome sa zdržiavame častejšie ako v mieste nášho trvalého bydliska. Dôkaz: Výpis z LV č. XXX v k. ú. I. H..
Vlastníkom uvedeným parciel je nebohý otec navrhovateľky F. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. N. XX, XXX XX H.. Uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania. Dôkaz: Úmrtný list F. D., C. D. a rodný list A. B., C. D.. Po smrti otca navrhovateľky od roku 1986 sa táto nepretržite starala o tieto pozemky, a to pokojne a dobromyseľne tieto nehnuteľnosti užívala, nakladala s nimi ako so svojimi vlastnými. Hradila za pozemky dane, lebo žila v tom, že pozemok bol prededený v rámci dedičského konania, avšak nebol a to si všimla až neskoro. Dôkaz: Potvrdenie obce H..
2. Podľa navrhovateľky z uvedeného vyplýva, že tieto nehnuteľnosti užíva pokojne a dobromyseľne, nepretržite po dobu viac ako 10 rokov, ako to predpokladá uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 288/2016, potvrdzuje to aj platenie daní z nehnuteľnosti a potvrdenia obce. Pozemky užíva
len ona, lebo s manželom ostali v H. a ostatní príbuzní sú v Českej republike a neboli ani raz navštíviť. Poukázala na § 134 OZ o vydržaní. Má teda za to, že z jej strany ako navrhovateľky sú nepochybne osvedčené skutočnosti potvrdzujúce splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Otec navrhovateľky zomrel XX.XX.XXXX a navrhovateľka sa začala o tieto pozemky starať ako o vlastné od 01.01.1986, teda od tohto dátumu možno počítať 10- ročnú vydržaciu lehotu, ktorá uplynula 01.01.1996. Vzhľadom na tieto skutočnosti a uplynutie 10-ročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudla k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo a preto navrhuje, aby súd podľa § 359f Civilného mimosporového poriadku vydal vyzývacie uznesenie, v ktorom v určenej lehote vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania a následne po uplynutí lehoty na podanie námietok, respektíve po ich odmietnutí vydá uznesenie o potvrdení vydržania týchto nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, ako parcela registra EKN č. 8/6 a č. 8/10 pre navrhovateľku.
3. K tomuto návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania sa vyjadril Slovenský pozemkový fond, pričom vo svojom vyjadrení zo dňa 09.09.2024 uviedol, aby ho súd považoval aj za námietky. Vo vyjadrení uviedol, že samotná navrhovateľka návrhu zidentifikovala neznámeho vlastníka zapísaného na LV č. XXX v k. ú. I. H., F. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX a predložila aj rodný a úmrtný list a list vlastníctva, tak podľa ich názoru nie je daná legitimácia na zastupovanie zo strany SPF ako neznámeho vlastníka a preto v tomto konkrétnom konaní nevystupujú ako zákonný zástupca neznámeho vlastníka, ale vystupujú ako povinný účastník zo zákona podľa § 359c ods. 2 písm. d) CMP.
4. Poukázali na to, že samotná navrhovateľka uviedla v návrhu, že zapísaný vlastník jej nebohý otec, tak po jeho smrti na uvedené pozemky neprebehlo dedičské konanie a preto neboli predmetom dedičského konania. Navrhovateľka uviedla, že od smrti otca od roku 1986 sa o tieto pozemky nepretržite starala. SPF poukázal vo vyjadrení na to, že v návrhu nijakým spôsobom neosvedčila a neuviedla, na základe akej skutočnosti vstúpila do držby predmetu vydržania a to, že je zrejmá skutočnosť, že zapísaným vlastníkom je jej právny predchodca nepostačuje na získanie presvedčenia, že jej tieto nehnuteľnosti patria. Navrhovateľka teda nepreukázala žiadnym spôsobom, že pri normálnej, bežnej opatrnosti mohla nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že jej predmet vydržania patrí a že s ním nakladá ako s vlastným, avšak na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/2020 zo dňa 23.02.2022 a to, že okolnosti dobrej viery ako predpokladu oprávnenej držby nadobúdateľa je potrebné posudzovať nie len podľa subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu – právnemu titulu, od ktorého sa dozvie vznik práva.
SPF poukázal na § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľkou automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Rovnako poukázali na to, že navrhovateľka nepreukázala, že zapísaný vlastník F. D., na LV č. XXX, k. ú. I. H. je jej právnym predchodcom, pretože nepreukázala právne nástupníctvo. V prípade, ak by navrhovateľka preukázala právne nástupníctvo SPF má za to, že jednoznačne ide o pozemky, ktoré patria do dedičstva po nebohom F. D., pričom prechod práva povinnosti z poručiteľa na dediča, teda na navrhovateľku je nevyhnutné realizovať dedičským konaním. V konaní o vydržanie vlastníckeho práva nenahrádza dedičské konanie. Z tohto dôvodu žiadajú, aby súd návrh na začatie konania o vydržaní zamietol.
5. Súd zistil tento skutkový a právny stav:
Z listu vlastníctva č. XXX, okres D., obec H., k. ú. I. H. vyplýva, že ako vlastník parcely č. 8/6 o výmere 845 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. 8/10 o výmere 332 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie je zapísaný D. F. ( ž. D. C. J. ) (r. XX.XX.XXXX) (SPF), SR, v spoluvlastníckom podiele 1/1, s titulom nadobudnutia č. d. XXX/XXXX, PKV č. XX, rozhodnutie OPPaLH č.j.: XX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Pod poradovým číslom 2 je zapísaný SPF Bratislava, Búdkova 36. Iné údaje: k vlastníkovi č. 1 je správa ku všetkým nehnuteľnostiam.
Z kópie katastrálnej mapy je zrejmé umiestnenie parciel č. 8/6 a č. 8/10, registra E.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, okres D., obec H., k. ú. I. H., že vlastníkom parcely č. 27 registra C o výmere 515 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a stavby súp. č. XX postavenej na parcele č. 27, dom, sú podieloví spoluvlastníci, a to B. K. a A. B., C. D. v podiele 1/2, D. D., C. D. v podiele 1/8, B. A., C. D. v podiele 1/4, M. L., C. D. v podiele 1/16, L. D., C. D. v podiele 1/16.
Z úmrtného listu z knihy úmrtí Matričného úradu Oľka vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X je zapísaný F. D., C. D., zomr. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H., I. H. N. XX.
Z rodného listu z knihy narodení Matričného úradu Oľka vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX je zapísaný F. D., nar. XX.XX.XXXX v I. H. od otca O. D. a matky F. D..
Z potvrdenia obce H. zo dňa 05.08.2024 pre A. B. vyplýva, že obec potvrdzuje, že parcely EKN č. 8/6 a EKN č. 8/10 v k. ú. I. H. užíva pani A. B.. Obec H. nemá žiadne výhrady ani námietky, aby bola ako vlastníčka uvedených pozemkov zapísaná A. B., ktorá za pozemky platila daň z nehnuteľnosti. Toto potvrdenie sa vydáva menovanej na jej požiadanie a má slúžiť úradným účelom.
Z PKV č. XX vyplýva, že vlastníkom parcely č. 8/6, dom a dvor v intraviláne o výmere 1 442 m2, k. ú. I. H. sú F. D. a žena rod. D. J. v celosti.
6. Na uvedené konanie sa použijú predovšetkým ustanovenia týchto právnych predpisov:
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.
Podľa ods. 2, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
Podľa ods. 3, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
Podľa ods. 2, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
Podľa ods. 3, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
7. Súd návrh navrhovateľky na začatie konania o vydržaní zamietol podľa § 359e CMP a to z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila všetky zákonom stanovené podmienky na vydržanie uvedených nehnuteľností a na začatie konania o vydržaní a na vydanie vyzývacieho uznesenia. Konkrétne nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. Navrhovateľka uviedla sama v návrhu na začatie konania, že uvedené nehnuteľnosti, 2 parcely sú zapísané vo vlastníctve jej nebohého otca F. D. ( žena D. C. J. ) a že neboli predmetom konania po otcovi, čo zistila až neskôr, avšak od smrti otca, ktorý zomrel XX.XX.XXXX začala tieto nehnuteľnosti sama užívať a starať sa o nich ako o vlastné, a to dobromyseľne, nepretržite a pokojne, a teda vydržacia 10-ročná lehota uplynula 01.01.1996. Navrhovateľka teda predovšetkým neuviedla právny titul na vstup do oprávnenej a dobromyselnej držby, tak ako to vyžaduje zákon (jeden z predpokladov vydržania). Nemožno teda v jej prípade hovoriť ani o dobromyseľnej a oprávnenej držbe a samotné užívanie nehnuteľností na vydržanie nestačí.
8. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobudnutí nehnuteľnosti bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľností - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania.
9. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 49/2010 vyplýva, že „predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.
10. Predpokladmi pre vydržanie vlastníckeho práva podľa OZ, sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená a dobromyseľná držba, vydržacia doba a právny titul na vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby. U navrhovateľky však neboli osvedčené, ani preukázané právny titul a vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Predpoklady pre možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním však musia byť splnené kumulatívne všetky, no u navrhovateľky sa nepreukázalo, aby bola oprávneným držiteľom, pretože oprávneným držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou. To znamená, že je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Navrhovateľka však nepreukázala žiaden právny titul, pre ktorý by mal byť posudzovaný ako oprávnený držiteľ. Súd má za to, že u navrhovateľky absentuje
hodnoverný právny titul, od ktorého by mohol odvodzovať dobromyseľnosť držby. Navrhovateľka túto dobromyseľnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Na základe uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Jej subjektívny pocit, že si myslela, že nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania po otcovi, ale neskôr zistila, že nie, ale ich užívala od smrti otca a preto nadobudla vydržaním vlastnícke právo, nemajú právny význam. Bola a je všeobecne známa vedomosť, že po smrti musí prebehnúť dedičské konanie, pričom aj navrhovateľka mala túto vedomosť a bola aj účastníčkou – dedičkou dedičského konania, teda smrť otca, nemôže byť a nejde o právny titul na vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby u navrhovateľky. Vychádzajúc zo zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, nie je možné absenciu osvedčenia nadobúdacieho titulu (či už neplatného alebo putatívneho) považovať za ospravedlniteľný omyl navrhovateľky pri vstup do držby. Okrem toho, dĺžka doby držby sa však musí viazať na ostatné podmienky pre splnenie vydržania a musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľka odvodzuje svoju dobromyseľnosť, čo v tomto prípade splnené nie je.
11. Vzhľadom na to, že z návrhu samotnej navrhovateľky jednoznačne vyplýva a rovnako aj z doložených listinných dôkazov zo strany navrhovateľky, že neboli splnené všetky kumulatívne zákonom stanovené podmienky pre vydržanie, súd jej návrh zamietol. Okrem toho súd poukazuje, že je správne vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý v tomto prípade, keďže osoba, ktorá má zapísané na liste boli zidentifikovaná a jedná sa o otca, respektíve aj mamu navrhovateľky D. F., v takomto prípade Slovenský pozemkový fond nezastupuje túto osobu ako neznámeho vlastníka, avšak vystupuje v takomto konaní o potvrdení vydržania zo zákona ako účastník konania. Rovnako je správna obrana, respektíve vyjadrenie SPF vo veci, že keďže je známy vlastník ktorý zomrel, pričom tieto parcely neboli predmetom dedičského konania po ňom a podľa tvrdení navrhovateľky, navrhovateľka je jeho dcéra, tak predovšetkým má prednosť ustanovenie Občianskeho zákonníka o dedičskom konaní a nemožno ho nahrádzať konaním o potvrdení vydržania, pretože ide o osobitné právne režimy. V opačnom prípade, by boli porušené vlastnícke práva ostatných právnych nástupcov – dedičov. Súd k tomu dodáva, že tieto tvrdenia sú pravdivé, v takomto prípade má navrhovateľka ako právny nástupca možnosť podať návrh na tzv. novoobjavený majetok na začatie dedičského konania, ktoré bude prejednané podľa kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka o dedičskom konaní a účastníkmi budú všetci možní dotknutí právni nástupcovia po nebohom, aby neboli porušené ich práva. Nie je možné nahrádzať, respektíve obísť dedičské konanie konaním o potvrdení vydržania. Tieto skutočnosti pritom uviedla aj potvrdila a vyplývajú aj z dôkazov, samotná navrhovateľka.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať o d v o l a n i e v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešov, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 357 písm. a/ a § 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).a