Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-38-2021.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/38/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: P. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D., F. XXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Harakálym, so sídlom Košice, Mlynská 28, proti žalovanému: Kooperatíva poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpená advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 928 422, o žalobe na náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/29/2020 - 138 zo dňa 12. 05. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/29/2020 - 138 zo dňa 12. 05. 2021 vo výroku IV., ktorým súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 7,84 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške, p o t v r d z u j e .
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodujúc o žalobe žalobcu podanou na súde dňa 30. 11. 2020, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zaplatiť bolestné v sume 8.736,- Eur, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6.552,- Eur, stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 3.205,22 Eur, liečebných nákladov v sume 121,14 Eur, všetko spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 08. 03. 2021 do zaplatenia, zohľadňujúc čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom po podaní žaloby rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bolestné vo výške 472,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaný od 08. 03. 2021 do zaplatenia a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 474,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaný od 08. 03. 2021 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) Súd konanie o žalobe žalobcu čo do uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu bolestné vo výške 7.632,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 08. 03. 2021 do zaplatenia, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.078,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08. 03. 2021 do zaplatenia, stratu na zárobku vo výške 3.205,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 08. 03. 2021 do zaplatenia, liečebné náklady vo výške 121,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08. 03. 2021 do zaplatenia zastavil (výrok II.). Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 7,84 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške (výrok IV.). V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že o žalobe žalobcu súd rozhodol platobným rozkazom č. k. 5C/29/2020 - 88 zo dňa 14. 12. 2020, proti ktorému žalovaný podal odpor s námietkou, že žalobca si všetky uplatnené nároky u žalovaného uplatnil podaním zo dňa 20. 11. 2020; k dátumu podania žaloby žiadny z nárokov žalobcu nie je splatný, namietal z tohto dôvodu, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a predčasná. Poukázal na
to, že ku dňu podania odporu žalovaný žalobcovi plnil čiastočne, pričom žalobca následne zobral žalobu čiastočne späť v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok II.). Žalobu žalobcu v časti, v ktorej nevzal žalobca uplatnený nárok späť, považoval za dôvodnú z titulu bolestného vo výške 472,- Eur uplatneným príslušenstvom, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 474,- Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania (výrok I.). Vo zvyšku žalobu žalobcu súd zamietol (výrok III.). O trovách odvolania (výrok IV., ktorý je predmetom prieskumu odvolacieho konania) súd dospel k názoru, že vo veci mali strany čiastočný úspech. Poukázal na to, žalobca si pôvodne v spore uplatnil sumu bolestného vo výške 8.736 Eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.552,- Eur, straty na zárobku počas PN vo výške 3.205,22 Eur, liečebných nákladov vo výške 121,14 Eur, všetko s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08. 03. 2021 do zaplatenia, spolu istinu vo výške 18.614,36 Eur. Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu sumy 8.578,- Eur. Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 53,92 %, úspech žalobcu predstavuje 46,08 %. Čistý úspech žalovaného potom predstavuje 7,84 % (53,92 % mínus 46,08 %). Žalovaný ako poisťovateľ bol povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.) Žalovaný ako poisťovateľ bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods.7 zákona č. 381/2001 Z. z.). Povinnosťou žalovaného bolo do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie. Poistné plnenie bol povinný poskytnúť žalobcovi ako poškodenému, do 15 dní po skončení prešetrovania. Z Oznámení o poistnom plnení, ktoré predložil súdu žalovaný vyplýva:
- bolestné, bolo hlásené dňa 02. 10. 2018, prešetrovanie malo byť skončené do 02. 01. 2019, najneskôr na základe vyhotovenia lekárskeho posudku zo dňa 30. 10. 2020, plnenie mal byť poskytnuté do 15 dní, plnenie poskytnuté až 07. 12. 2020, žaloba podaná dňa 01. 12. 2020 dôvodne, žalobca žalobou uplatnil sumu 8.736,- Eur, žalobca po podaní žaloby plnil sumu 7.632,- Eur, súd priznal sumu 472,- Eur (úspech žalobcu čo do sumy 7.632,- Eur plus 472,- Eur),
- sťaženie spoločenského uplatnenia, bolo hlásené dňa 20. 11. 2020, prešetrovanie malo byť skončené najneskôr do 20. 02. 2021, plnenie mal byť poskytnuté do 15 dní, plnenie poskytnuté už 03. 12. 2020, žaloba podaná dňa 01. 12. 2020, žalobca žalobou uplatnil sumu 6.552,- Eur, žalobca po podaní žaloby, ale ešte nie po uplynutí lehoty na zaplatenie plnil sumu 6.078,- Eur, súd priznal sumu 474 ,- Eur (trovy
- úspech žalobcu čo do sumy 474,- Eur),
- strata na zárobku, bolo hlásené dňa 20. 11. 2020, prešetrovanie malo byť skončené najneskôr do 20. 02. 2021, plnenie mal byť poskytnuté do 15 dní, plnenie poskytnuté už 23. 12. 2020, žaloba podaná dňa 01. 12. 2020, žalobca žalobou uplatnil sumu 3.205,22 Eur, žalobca po podaní žaloby, ale ešte nie po uplynutí lehoty na zaplatenie plnil sumu 3.205,22 Eur, (trovy - úspech žalobcu čo do sumy 0,- Eur),
- náklady spojené s liečením, bolo hlásené dňa 08. 04. 2020, žalobca v žalobe uviedol, že u žalovaného si uplatnil liečebné náklady podaním to dňa 18. 11. 2020, plnenie poskytnuté 01. 12. 2020 vo výške 96,16 Eur, žalovaný po podaní žaloby, ale ešte nie po uplynutí lehoty na zaplatenie plnil sumu 96,16 Eur, vo zvyšku žaloba zobral žalobu späť (trovy - úspech žalobcu čo do sumy 0,- Eur).
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu v časti výroku IV., ktorým súd rozhodol o trovách konania, žalobca podal odvolanie s poukazom na odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pri úspešnosti strán sporu vychádzal z ustanovení § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z toho, či žalovaný plnil žalobcovi časť náhrady síce už po podaní žaloby, ale pred uplynutím lehôt podľa § 11 ods. 6 a 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. alebo až po uplynutí týchto lehôt. Úspech žaloby a jej dôvodnosť nie je možné posudzovať len striktne spôsobom, ako to vyhodnotil okresný súd. Je potrebné zohľadniť podstatnú skutočnosť, že v zmysle § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka len riadne uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu a riadne pokračovanie v začatom konaní zabezpečuje žalobcovi prerušenie plynutia lehôt, v ktorých sa môže svojho nároku na náhradu škody na zdraví účinne domáhať. Takéto účinky nemá uplatnenie nárokov u žalovaného. Z tohto pohľadu nie je možné podanú žalobu žalobcu hodnotiť ako predčasnú či nedôvodnú. Naopak, podanie žaloby bolo v danom prípade s prihliadnutím na plynutie premlčacích dôb primeraným prostriedkom zabezpečenia
uplatnených nárokov žalobcu voči žalovanému. Z týchto dôvodov bol žalobca vo všetkých častiach, kde došlo zo strany žalovaného k čiastočným plneniam po podaní žaloby jednoznačne úspešný, resp. došlo k zastaveniu konania z procesných dôvodov na strane žalovaného. Súd mal priznať právo na náhradu trov konania v zmysle § 255 a § 256 Civilného sporového poriadku žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok vo veci v časti trov konania považuje za správny a vo výsledku v zásade za ústretový k žalobcovi, vzhľadom na skutkový stav, časovú genézu, evidentné zbytočné zaťažovanie ako súdu, tak aj žalovaného, kde napriek uvedenému žalovaný takýto výpočet rozsahu priznaných trov akceptoval. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou pred uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ však jej takmer úplné uplynutie zavinil práve a výlučne žalobca svojou pasivitou bez relevantného dôvodu a bez porušenia akýchkoľvek povinností na strane žalovaného, nie je žiadny legitímny dôvod, aby tomuto ešte aj bola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napádanom rozsahu potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného.
4. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku IV. vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie má procesnú povahu uznesenia, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie má povahu uznesenia (§ 262 CSP), dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci náhrady trov konania rozhodol vecne správne. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia v bodoch 35 až 37 odôvodnenia, pričom preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že žalobca podanou žalobou sa domáhal od žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi bolestné v sume 8.736 Eur, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6.552 Eur, stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 3.205,22 Eur, liečebné náklady v sume 121,14 Eur, všetko spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 08. 03. 2021 do zaplatenia, pričom žalobu na súd podal dňa 30. 11. 2020. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uvedený nárok uplatnil u žalovaného v súlade s ust. zákona č. 381/2001 Z. z. dňa 20. 11. 2020, pričom z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalovaný čiastočne plnil žalobcovi na základe uplatneného nároku listom zo dňa 18. 11. 2020, ktorý bol doručený žalovanému dňa 20. 11. 2020 v zásade bezprostredne po uplatnení resp. pred uplynutím lehôt, v ktorých bol povinný vykonať prešetrenie škodovej udalosti a poskytnúť plnenie, na ktoré skutočnosti súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozhodnutia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania poukázal, pričom z obsahu odôvodnenia nepochybne vyplýva, že práve tieto skutočnosti súd prvej inštancie bral do úvahy pri vyhodnotení, že čiastočné zastavenie konania svojim konaním hoc plniac po podaní žaloby nezavinil žalovaný, preto správne vyhodnotil súd prvej inštancie aj úspešnosť strán sporu v konaní berúc do úvahy rozhodnutie vo veci samej, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi bolestné vo výške 472,- Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 474,- Eur všetko s uplatneným príslušenstvom a zamietnutie žaloby vo zvyšku s prihliadnutím na čiastočné zastavenie konania, ktoré zastavenie konania svojim konaním spôsobil práve žalobca. Nebolo
by možné považovať za zodpovedajúce spravodlivému posúdeniu veci, priznanie trov konania žalobcovi za situácie, že žalovaný neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť a to práve s prihliadnutím na ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, tvrdiac, že súd prvej inštancie pri úspešnosti strán sporu vychádzal z ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona 381/2001 Z. z., preto nemožno považovať za dôvodnú. Je nepochybné, že súd prvej inštancie posudzoval okolnosť, či žalovaný plnil v rámci, ktorý mu je daný zákonom a to konkrétne ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. práve z dôvodu skúmania, ktorá strana sporu v časti späťvzatia procesne zavinila zastavenie konania, ktorú skutočnosť vyhodnocoval súd pri celkovom nároku na náhradu konania, berúc do úvahy aj meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej. Je právom každého domáhať sa žalobou na súde priznania svojich práv, avšak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je povinnosťou súdu skúmať a to konkrétne pri zastavení konania (resp. čiastočnom zastavení konania), ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania. Nemožno teda v súdenej veci dospieť k názoru, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania za situácie, že žalovaný neporušil žiadnu zákonnú povinnosť, čo sa týka lehoty na ukončenie prešetrovania škodovej udalosti a poskytnutia poistného plnenia. V tomto smere je bez právneho dôvodu poukazovanie žalobcu v odvolaní na plynutie premlčacej doby, keďže bolo výlučne v dispozícií žalobcu kedy uplatní nárok v súlade so zákonom u žalovaného. Keďže však žalobca podal na súd žalobu v čase, keď žalovaný nebol s prihliadnutím na vyššie uvádzané v omeškaní s poskytnutím plnenia a neporušil žiadnu zákonnú povinnosť, potom jeho následné plnenie, hoc aj po podaní žaloby, nemožno považovať za konanie, ktorým by zavinil zastavenie konania. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania za vecne správne a preto ho postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, odvolací súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).