Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/201/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: G. T., L..: XX.X.XXXX, J. R. X, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je uvedená v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru číslo XXXX/LCLXXXXXXXX zo dňa 29.10.2009, uzavretej medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., je neplatná .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 16.12.2016 podanou prostredníctvom advokáta (na základe plnej moci zo 6.7.2016) sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť „zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX, z 29.10.2009, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu“, a nahradiť mu trovy konania. Žalobca v tomto podaní zároveň navrhol, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX, z 29.10.2009, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, a zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania týchto zrážok do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Žalobca podanie odôvodnil tým, že „žalobou napáda dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX, z 29.10.2009“. Uviedol, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj označená dohoda uvedená drobným písmom v časti II, bod 5 zmluvného formulára. V čase podpisovanie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nemal vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň uzatvára aj označenú dohodu. Až od svojho zamestnávateľa, z listu z 11.6.2013, ktorý žalovaný predložil jeho zamestnávateľovi 12.11.2013, sa dozvedel, že podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2. rade je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Žalovaný, ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole, prípadne či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch.

3. Ďalej žalobca uviedol, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch s poukazom na a , s tým, že podľa poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobca poukázal na úverovú zmluvu, podľa ktorej mal byť úver splatený v 36 mesačných splátkach s poslednou splátkou 12.11.2012, a že naviac pôvodný veruteľ, VÚB banka, vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru k 22.4.2010 s tým, že vykonávaním zrážok z jeho mzdy by dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku, čím chcel podľa neho právny predchodca žalovaného a rovnako aj žalovaný obísť zavedený do o ochrane spotrebiteľa novelou č. od 1.5.2014, nakoľko na rozdiel od všeobecného súdu jeho zamestnávateľ nie je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti. Dodal, že dohoda umožňuje žalovanému, aby od neho vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok, a že žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 11.6.2013. Ďalej žalobca poukázal na ust. v znení účinnom od 1.5.2014 a uviedol, že dohodu o zrážkach, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny, považuje za absolútne neplatnú. Uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve, a ze ani v prípade upustenia od použitia Dohody, bez presného vyhlásenia veriteľa, nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu uviedol, že aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného, bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný nezohľadňuje premlčanie a ani absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh, aby bolo žalovaným uložené neodkladné opatrenie zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

4. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX zo dňa 29.10.2009 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, a kópiu listu žalovaného rade (jeho splnomocnenca) adresovaného zamestnávateľovi žalobcu a označeného ako „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 6.11.2013.

5. Súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V uznesení o nariadení neodkladného opatrenia pritom súd vychádzal z toho, že žalobca považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú a v tomto súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný túto dohodu o zrážkach zo mzdy nikdy neuplatňoval, pretože na zrážky zo mzdy nemá právo. Mal za to, že žalobca pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúco osvedčil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá, keďže nešpecifikuje určite a zrozumiteľne zabezpečovanú pohľadávku spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda že táto dohoda je bez presného a konkrétneho určenia zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku, a neobsahuje ani dohodu o (konkrétnych) zrážkach, teda konkrétne dohodnutú určitú alebo aspoň konkrétne určiteľnú výšku zrážok. Súd pritom k tomu poukázal na to, že z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce povinnosti nevznikajú.

6. Podľa (ďalej len „“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie čo sa ním sleduje. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa a 2 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

7. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda určujú opísané skutkové okolnosti a žalobný návrh tak, aby bolo zrejmé o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

8. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (teraz ), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.

9. v ustanovení (pozn. súdu: teraz a 132 ) nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. z hľadiska úplnosti podania vo veci samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa ním sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.júla 2008).

10. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha.

11. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým, ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe;

iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

12. Možno povedať, že v danom prípade žaloba neoplýva precíznosťou, najmä čo sa týka výrazových prostriedkov, ktorými žalobca vyjadruje čo sleduje a čoho sa domáha (najmä výraz zdržať sa „použitia dohody“, a to predovšetkým z hľadiska obsahu pojmu „použitie“, ktorého sa má žalovaný v súvislosti s dohodou zdržať, a ktorý v tomto kontexte nielen že nemá legálnu definíciu, ale ani všeobecne zaužívaný konkrétny právny obsah). Z celého jej obsahu a popisovaného skutku je však zrejmé, že žalobca v tomto súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný v žiadnom rozsahu (absolútne) po neobmedzený čas (navždy) nijako nikdy neuplatňoval označenú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú „žalobou napáda“, teda v zmysle ust. ekvivalentne aby sa rozhodlo o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy, resp. že dohoda o zrážkach je neplatná. Slová o povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca napáda, treba v kontexte žaloby považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy (z hľadiska abstrahovania predmetu konania podobne porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. , R 6/1999 - podľa ktorého slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.)

13. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje aj z toho, že žalovaný ako veriteľ výšku dlhu (zabezpečovaného dohodou) sám jednostranne diktuje, dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za absolútne neplatnú, ani v prípade upustenia od použitia dohody, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy bola platná, vzhľadom na to, že ňou žalovaný nezohľadňuje premlčanie a ani nezohľadňuje absenciu povinných zmluvných náležitostí, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh.

14. Proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 medzi ním ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXLCLXXXXXXXX s tým, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalobcovi písomne oznámené. Na základe toho odvolania, ku ktorému sa žalobca, následne odvolací súd uznesenie o neodkladnom opatrení voči žalovanému (vtedy ako žalovanému v 1. rade) zmenil tak, že neodkladné opatrenie voči nemu zamietol s poukazom na to, že v konaní nebolo zatiaľ dostatočne osvedčené, že mu svedčí pasívna vecná legitimácia s tým, že samotný žalobca ani nereagoval na podané odvolanie, ktoré mu súd prvej inštancie doručil.

15. Vo vzťahu k veci samej žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (označenom ako vyjadrenie k žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Namietol, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko zmluvnú podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, a vzhľadom na ust. rozhodnutie súdu bude mať vplyv na nielen žalovaného, ale aj na pôvodného veriteľa. Ďalej namietol nedostatok právomoci súdu tento spor prejednávať s tým, že rozhodcovský rozsudok nebol zákonným spôsobom zrušený, a v súvislosti s tým označil za nepravdivé tvrdenia, že si svojvoľne určuje a navyšuje úroky z omeškania a rovnako tak sú nepravdivé aj tvrdenia o premlčaní nároku voči žalobcovi. Namietol tiež nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa , ďalej že predmetná zmluva obsahuje povinné náležitosti podľa , a na záver žalobu označil za nadbytočnú, nehospodárnu a špekulatívnu. Vo vzťahu k záverom súdu o neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy, uvedeným v uznesení o neodkladnom opatrení, sa však žalovaný počas konania nijako nevyjadril.

16. Žalobca zastúpený advokátom sa k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa vyzval.

17. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednáva, na ktoré sa strana žalovaného neustanovila, svoju neúčasť však ospravednila, a preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti. Žalovaný pritom vo svojom ospravedlnení, ktoré súd doručil na vedomie protistrane, dodal, že zo mzdy žalobcu nebola uskutočnená žiadna zrážka, a že žalovaný ani neinicioval vykonávanie zrážok po tom, čo bola podaná žaloba a táto mu bola doručená na vyjadrenie.

18. Právny zástupca žalobcu následne na pojednávaní ešte uviedol, že popierajú obranu žalovaného, podľa ktorého pohľadávka z uvedenej zmluvy mala byť postúpená na spoločnosť Bencont Collection (s tým, že ide o omyl, nakoľko poukazuje na postúpenie pohľadávky zo zmluvy, ktorú identifikuje inak než je zmluva, ktorá je predmetom tohto konania), na toto oneskorené popretie žalovaného však súd neprihliadal, nakoľko žalobca, hoci bol zastúpený advokátom, toto popretie v zmysle ust. (v spojení s ust. ) neurobil včas (v lehote stanovenej vo výzve na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného), a v záujme zachovania práva žalovaného na možnosť vyjadrenie k nemu by si vyžadovalo odročenie pojednávania a vykonanie ďalších úkonov ( ).

19. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď ), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (, a ) a vykonaných dôkazov si osvojil základný skutkový stav tak (v rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach strany včas uviedli, keďže nimi včas prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto nespochybnil, a ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane a ), a sporný nebol.

10. Okrem týchto skutočností (uvedených stranami) súd z písomného vyhotovenia zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX zo dňa 29.10.2009 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zistil, že v tejto zmluve, vyhotovenej na predtlačenom formulári právneho predchodcu žalovaného, je v rámci predtlačeného textu v čl. II bod 5. zmluvy, spolu s viacerými inými predtlačenými vyhláseniami dlžníka (žalobcu), bez zrejmej možnosti ich vylúčenia alebo úpravy (tak aby zostal zachovaný ostatný text zmluvy), v rámci rozsiahleho textu malým drobným písmom napísaný tento text: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa .“ Zo zmluvy však nie je vôbec zrejmé, aká celková pohľadávka a najmä v akej konkrétnej výške, pripadne podľa akého konkrétneho výpočtu jej výšky (tak aby bolo možné ju v celom rozsahu podľa tejto dohody identifikovať a overiť jej výpočet), by mala byť touto dohodou zabezpečená.

11. Podľa (ďalej len „“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

14. Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

15. Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

16. Podľa záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

17. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd najprv osobitne zaoberal otázkou naliehavého záujmu na pertraktovanom určení. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sleduje vlastne to, aby súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody (z dôvodu jej neplatnosti).

18. Zákon pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: napr. aj pri posúdení či ide o určenie právnej skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

19. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa je pritom naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom, a je zároveň naliehavo potrebné. V tomto prípade je pritom zrejmé, že žalovaný už v minulosti predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú by mal tento rešpektovať, teda že mu bezprostredne hrozili zrážky zo mzdy, a že žalobca okrem tejto žaloby, pokiaľ s tým nesúhlasí, nemá inú možnosť ako zabrániť tomu, aby si žalovaný bez ingerencie súdu vymohol plnenie, na ktoré podľa neho právo nemá (žalobca by len na základe vlastného uváženia nedostatku práva žalovaného na zrážky zo mzdy ich úhradu ukončiť nemohol).

20. Každý má pritom právo na potrebnú právnu ochranu, a to už v čase reálneho ohrozenia svojich konkrétnych hmotných práv (ak nejde len o tzv. „akademický“ spor), a nie je tak povinný strpieť reálny zásah do svojich majetkových práv, ktorý považuje za neoprávnený, a domáhať sa nápravy až potom. Vzhľadom na to, keďže sa žalovaný o zrážky zo mzdy už minulosti pokúsil, mal teda súd za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom rozhodnutí na zabránenie zrážok v tomto prípade daný je.

21. Pokiaľ ide pritom o posúdenie podstatnej otázky, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, súd dospel k záveru, že napadnutá dohoda o zrážka zo mzdy je neurčitá, a z toho dôvodu absolútne neplatná.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Neobsahuje totiž predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená, a nepriamo by mohli byť zrejmé len možné spôsoby jej vzniku. V zmysle jej čl. II bod 5. zmluvy by totiž táto dohoda mala zabezpečovať povinnosti dlžníka neurčito „až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky“ voči dlžníkovi (zrejme aj s príslušenstvom). Takéto všeobecné vymedzenie zabezpečovaných pohľadávok je však zjavne neurčité, a teda neplatné. Malo by byť totiž zrejmé, že v súvislosti s určitosťou právnych úkonov (a teda i zabezpečovacích prostriedkov) musí byť v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť

vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy musí dlžník, a z jej obsahu neskôr aj jeho zamestnávateľ, vedieť určiť celú pohľadávku akého druhu v akej výške táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.

23. V danom prípade však predložená dohoda (okrem pochybného spôsobu jej dojednania na predtlačenom formulári bez možnosti jej zmeny či vynechania, drobným písmom a „skryto“ v rámci iných prehlásení dlžníka) dostatočne nešpecifikuje zabezpečovanú pohľadávku, a už vôbec ju nešpecifikuje určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávky alebo presné pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle ust. nevyhnutná obsahová náležitosť tohto právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa . Bez presného a konkrétneho určenia zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho podľa dohody neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku (podobne ako to z pohľadu určitosti a vykonateľnosti, okrem zabezpečovacích prostriedkov, predpokladá napr. aj každý exekučný titul) totiž nie je možné posúdiť ani rozsah povinnosti vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy (predmet) a vecnú súvislosť medzi dohodou zabezpečenou pohľadávkou a požadovanými zrážkami. Inými slovami, dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (a môže zabezpečovať) iba presne určenú a dohodnutú pohľadávku, nie všeobecne akúkoľvek pohľadávku súvisiacu s predmetom dohody. To samozrejme nevylučuje aby dohoda zabezpečovala aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná alebo vznikne v budúcnosti, aj táto pohľadávka však musí byť vymedzená (v dohode) určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim jej určenie (vyčíslenie) v tom ktorom čase. Z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce povinnosti nevznikajú.

24. Možno teda zhrnúť, že pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy nepochybne sú) je obsah právneho úkonu, a práv a povinností z neho vyplývajúcich, určovaný vždy súhlasným prejavom vôle oboch strán, ktorý tak musí pokrývať všetky jeho zložky, vrátane jeho predmetu a určenia jeho rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky, preto nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a (minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a povinností z nej vyplývajúcich. Z ustanovenia upravujúceho dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj z logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty) teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola určená určitým a zrozumiteľným obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa tak dostávala do závislosti od výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne a neurčito. Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného dohodou, podľa svojho dodatočného uváženia, sám jednostranne diktuje.

25. Vzhľadom na všetky tieto dôvody teda súd považoval žalobu za dôvodnú a určil neplatnosť napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

26. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu postúpenia pohľadávky, tak súd poukazuje na to, že predmetom konania bolo posúdenie dohody zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný (podľa nespochybnených tvrdení žalobcu) v minulosti nepochybne uplatnil u zamestnávateľa žalobcu. Práve toto bolo aj dôvodom žaloby voči nemu, a keďže žalovaný v konaní do ukončenia dokazovania netvrdil a nepreukázal, že by zamestnávateľovi žalobcu zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky a že o zrážky zo mzdy žalobcu ho už nežiadať nebude, žaloba voči nemu bola dôvodná. Rovnako tak nedôvodná bola aj námietka žalovaného ohľadom nedostatku jeho nerozlučného procesného spoločenstva s pôvodným veriteľom, nakoľko rozsudok je podľa záväzný pre strany, pričom stranou je podľa žalobca a žalovaný, a teda okrem žalobcu ten, koho žalobca v rámci žaloby označí žalovaného, a je teda vecou žalobcu koho označí za

žalovaného, pričom nikde zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by v konaní o určenie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. o určenie jej neplatnosti, musel žalobca pre úspech spore nevyhnutne žalovať aj subjekty, ktoré voči nemu sporné právo neuplatnili. A pokiaľ ide o nedostatok právomoci súdu vo veci rozhodnúť na vzhľadom na vydaný rozhodcovský rozsudok, súd poukazuje na to, že podľa predloženého rozhodcovského rozsudku jeho predmetom bolo konanie o zaplatenie peňažnej sumy, a nie konanie o dohode o zrážkach zo mzdy, a nebolo tak prekážkou tohto konania. Okrem toho žalovaný nepoukázal na žiadnu konkrétnu rozhodcovskú doložku (a jej znenie), podľa ktorej by mal tento konkrétny spor týkajúci sa platnosti dohody o zrážkach zo mzdy riešiť konkrétny rozhodcovský súd, resp. ktorá by určovala (objektívny - od subjektívneho výberu len jednej zmluvnej strany) spôsob jeho výberu. Vzhľadom na to boli preto tieto námietky žalovaného bez právneho významu.

27. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalobca bol v konaní proti žalovanému úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.