Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-67-2021.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/67/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. XXXX/XX, XXX XX K., štátny občan K., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov č. 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o vymoženie 262,90 eura s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom A. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 3Er/672/2008-18 zo dňa 18.03.2021 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie s výnimkou výroku III.
Odmieta odvolanie voči výroku II.
Účastníkom, Združeniu na ochranu práv spotrebiteľa HOOS a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto cit.:
,, I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Návrh na vylúčenie súdneho exekútora z a m i e t a.
III Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
IV. Súdnemu exekútorovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
V. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
VI. Povinnému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.“
2. Citoval ustanovenie § 243h ods. 1, § 243d ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 písm. a), b) a c) a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinná bola oboznámená o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Konštatoval, že ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne, podpísaná účastníkmi a nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán ktorý nebol právomocný vo veci konať a z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., spisová značka SR 04914/08 zo dňa 03.06.2008 vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Vzhľadom nato, že súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, považoval návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na vylúčenie súdneho exekútora za bezpredmetný, preto tento zamietol.
4. O nároku na náhradu trov exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Tým, že oprávnený viedol exekúciu na podklade nespôsobilého exekučného titulu, možno uzavrieť, že z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a preto je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.
5. O trovách konania vo vzťahu k oprávnenému, povinnej a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Síce oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania, a povinná má nárok na náhradu trov konania, súd však povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože vychádzajúc z obsahu spisu v tomto štádiu konania povinnej žiadne trovy nevznikli. Podľa pomeru úspechu však náhrada trov konania patrí s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý úspešne vystupoval na podporu povinnej a ktorý si trovy uplatnil.
6. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) CSP. Namietal, že Zmluva o úvere zo dňa 16.11.2007 bola uzavretá medzi účastníkmi konania podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa preto nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou oprávneného a napriek tomu posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 17. VPPÚ a je písaná prehľadne, čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach. Uvedené potvrdzuje i fakt, že sa od klienta nevyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Dôležité je to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na potvrdenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.
9. K dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný nepripustiť vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý stratil legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Na základe takéhoto titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému. Chýba mu totiž dôležitá vlastnosť, a to jej materiálna vykonateľnosť.
10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
11. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
12. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04914/08 zo dňa 03.06.2008 vyplýva, že rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc rozhodovať vo veci bola dojednaná v zmluve o úvere č. 8560361 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 19.12.2007, a to v časti Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, bod 17.
13. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (čl. 17). Aj keď tie boli priložené na zadnej strane zmluvy o úvere, zmluvné strany podpísali len Zmluvu o úvere zo dňa 19.12.2007 a nie uvedené všeobecné podmienky (a teda aj rozhodcovskú doložku).
14. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania. Nedošlo ani k podpisu obchodných podmienok pre úver zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí s obchodnými podmienkami nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
15. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nebola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, v dôsledku ktorej nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu. Ním vydaný rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť vykonateľným exekučným titulom (a to bez ohľadu na spotrebiteľský alebo nespotrebiteľsky charakter účastníkov konania), a preto prvoinštančný súd správne exekúciu zastavil.
16. K ďalším odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
17. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie s výnimkou výroku III. o návrhu na prerušenie konania, ktoré oprávnený odvolaním nenapadol, ako vecne správne potvrdil.
18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
20. Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.
21. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
22. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
23. Súd prvej inštancie vo výroku III. zamietol návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na vylúčenie súdneho exekútora pre jeho zaujatosť, nakoľko považoval tento návrh za bezpredmetný z dôvodu vyhlásenia predmetnej exekúcie za nepripustenú a jej následného zastavenia.
24. Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na vylúčenie súdneho exekútora odmietol ako podané proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešným: povinnému, Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a súdnemu exekútorovi žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli a neúspešný oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).