Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoCsp-19-2021.pdf
PDF · 140.22 KB
Case nature
Subarea
15CoCsp/19/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: K. D. W. Š. Š. W. , E. B. XX.X.XXXX, J. I. D. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, IČO: 51 255 022, Dubnica nad Váhom, Pod Hájom č. 1367/169, za ktorú koná Terézia Slančíková, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, Bratislava, Kubániho č. 16, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 28. júna 2021, č.k. 5 Csp 31/2021-41, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 28. júna 2021, č.k. 5 Csp 31/2021-41, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 28.6.2021, č.k. 5 Csp 31/2021- 41, I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; II. žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 1.2. Z obsahu odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 26.5.2021 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky z jeho mzdy vyplývajúceho z dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov tvoriacich súčasť žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2014; zároveň žiadal, aby súd jeho zamestnávateľovi DHL EXEL Slovakia spol. s.r.o., Senec, Diaľničná č. 2/4149, uložil povinnosť nevykonávať zrážky z jeho mzdy na základe dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré sú súčasťou žiadostí o poskytnutie spotrebiteľských úverov revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2014 a č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2014; žalobca neuviedol, či sa vo veci samej bude domáhať určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, prípadne iného práva. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 2.7.2014 podpísal žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX a dňa 17.7.2014 bolo žalovaným podpísané oznámenie o schválení úveru. Dňa 2.7.2014 podpísal žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX a dňa 17.7.2014 bolo žalovaným podpísané oznámenie o schválení úveru. Ďalej dňa 30.10.2014 podpísal žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX, dňa 31.10.2014 bolo žalovaným podpísané oznámenie o schválení úveru a podpísal aj žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru úver č. XXXXXXXXXX, kde dňa 31.10.2014 bolo žalovaným podpísané oznámenie o schválení úveru. Žalobca rozpísal údaje uvedené v bodoch 5. a 6. zmlúv o spotrebiteľských úveroch, a to údaje o požadovaných úveroch a schválených úveroch s tým, že žiadosti boli uzavreté v období júl
2014 až október 2014, t.j. za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení novely č. 102/2014 Z.z., ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu, ktorou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Domnieva sa, že je treba aplikovať aj zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., účinný od 1.1.2015, vychádzajúc z jeho ustanovenia § 3 ods. 3. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru nie sú podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení v čase uzatvárania zmluvy o úvere, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana mala dostať najmenej jedno jeho vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Oznámenie o schválení úveru nenahrádza zmluvu. Jeho žiadosti, aj keď by sa považovali za zmluvy, je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, preto je potrebné na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom odkázal na § 53 ods. 1, ods. 5 i § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnuté spotrebiteľské úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) v neprospech spotrebiteľa a podrobne uviedol údaje o tom, ako sa v jednotlivých zmluvách uvádza RPMN, ktorú považuje za nesprávnu. Ďalej uviedol, že dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, alebo uzatvorené spolu pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy, sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a plnenie-vykonávanie zrážok zo mzdy na základe neplatnej zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom. Dohody o zrážkach zo mzdy medzi nebankovým subjektom neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané, takže ten musí akceptovať uzavretie zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako celku, inak by mu nebol poskytnutý úver. Predmetné zmluvy považoval za problematické i z eurokonformného hľadiska na najmenej z časti neudržateľné, nakoľko sú celé zmluvy v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka a ustanoveniami Európskeho spotrebiteľského práva, keďže obsahujú viacero neprijateľných zmluvných podmienok, najmä dohodu o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú zmluvu a úžernú odplatu, ktorá sa požaduje a ktorá je hrubo neprimeraná vo vzťahu k odplatám požadovanými bankami. Predmetné zmluvy sú predformulované, je nevyhnutné ich starostlivo preskúmať či sú ako celok vôbec udržateľné. Poukázal na to, že jeho zamestnávateľovi bola dňa 22.4.2021 doručená žiadosť veriteľa-žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe ktorej mu zamestnávateľ mal začať vykonávať zrážky v maximálnej možnej výške v súvislosti s nesplácanými úvermi č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX s tým, že po dozrážaní celkovej sumy bude jeho zamestnávateľovi doručené oznámenie, že istina pôžičky vrátane príslušenstva je splatená a vykonávanie zrážok je možné ukončiť. Nemá možnosť zrážky zastaviť, napriek sporu medzi zmluvnými stranami a žiadosti na zamestnávateľa. Nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy osvedčil tým, že zamestnávateľ mu zráža zo mzdy zrážky, z dôvodu ktorého je daná nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Realizáciou dohôd o zrážkach zo mzdy sa umožňuje žalovanému obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Dohody o zrážkach mali byť podpísané dňa 2.7.2014 a dňa 30.10.2014, t.j. v čase, keď úvery neboli ešte schválené. Dohodami o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, má byť neplatná aj preto, že zabezpečuje pohľadávku z neplatných zmlúv o úvere, pričom pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, alebo bude vykonávaná v nižšej výške, bude v nasledujúcom mesiaci zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy. Dodal, že zabezpečovaná pohľadávka musí byť presne a úplne konkretizovaná. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je podľa neho založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky. Dňa 9.1.2017 mu bol doručený pokus o zmier pred začatím súdneho konania k zmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorom sa uvádza, že vzhľadom k tomu, že dlžník bol v omeškaní s úhradou viac ako troch splátok úveru, žalovaný si uplatnil právo veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 4.1.2017. Dňa 8.2.2017 mu boli doručené pokusy o zmier pred začatím súdneho konania k zmluvám č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, v ktorých sa konštatuje, že vzhľadom k tomu, že ako dlžník bol v omeškaní s úhradou viac ako troch splátok, veriteľ si uplatnil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 5.2.2017. Znamená to potom, že žalovaný si cestou jeho zamestnávateľa nárokuje plnenie z premlčaných záväzkov, keďže mal žalovaný možnosť najneskôr odo dňa 9.2.2017 svoj nárok uplatniť v súdnom konaní v lehote troch rokov, t.j. do dňa 9.2.2020. 1.3. Napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. l, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. l, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 C.s.p. a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi, na ktoré sa žalobca odvolával (žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu č. 8500068530, č. 8500068531, č. 8500088603 a č. 8500088607, základné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi- zmluva o revolvingovom úvere, žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 30.3.2021, vyúčtovanie mzdy za mesiac apríl 2021, pokusy o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 9.1.2017 a dňa 8.2.2017; 3-x) dôvodil tým, že žalobca neosvedčil dôvodnosť trvania nároku a ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, čím nepreukázal splnenie hmotnoprávnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že v prejednávanej veci skúmal, či sú v prvom rade dané podmienky dôvodnosti a trvania nároku, ktorého sa chce žalobca domáhať vo veci samej vo vzťahu k neodkladnému opatreniu. Ak žalobca odôvodnil návrh na uloženie povinnosti veriteľovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy vyplývajúceho z dohôd o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov tvoriacej súčasť žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru tým, že uvedené dohody sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami zmlúv o spotrebiteľskom úvere, musel by pristúpiť k predbežnému skúmaniu dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých pri každej z vyššie uvádzaných spotrebiteľských úverov, ale žalobca takého doklady nepredložil a tak nemal možnosť sa s nimi oboznámiť. Ak boli zmluvy o zrážkach zo mzdy uzavreté aj v iný deň ako spotrebiteľské zmluvy, nemohol bez ďalšieho konštatovať, že sa jedná o zmluvy neplatné, ale keďže neboli predložené, podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.9.2017, č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 6 Co 222/2017, vo veci totožného veriteľa a rovnakej formulárovej zmluve-dohode o zrážkach zo mzdy, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý a v ktorom odvolací súd dôvodil, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva rozpor inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Právna ochrana spotrebiteľa nemôže nadobudnúť taký charakter, aby spotrebiteľa úplne zbavovala jeho zodpovednosti za právne úkony, ktoré urobil s plnou vedomosťou o ich právnych následkoch. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný sa domáha plnenia z premlčaných záväzkov, avšak túto skutočnosť nemohol z podaného návrhu zistiť, keď iba konštatovanie, že pohľadávky zo zmlúv č. 8500068530, č. 8500068531, č. 8500088603 a č. 8500088607 sú premlčané, nemusí byť správne. Samotný žalobca predložil pokusy o zmier zo dňa 9.1.2017 a dňa 8.2.2017, na základe ktorých si už vtedy žalovaný uplatňoval svoju pohľadávku voči žalobcovi. S veľkou pravdepodobnosťou si žalovaný uplatnil svoje právo z uvádzaných zmlúv aj na súde a potom by samozrejme toto právo premlčané byť nemohlo. 1.4. Trovy konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a veriteľovi (správne žalovanému, poznámka odvolacieho súdu) náhradu trov konania nepriznal aj keď bol v konaní plne úspešný z dôvodu hospodárnosti konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu nebol doručovaný
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Dôvodil tým, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal, že dohody o zrážkach nemá k dispozícii, nakoľko mu ako dlžníkovi pri podpise neostáva ani jeden formulár a zamestnávateľ mu ho neposkytol. Na základe opätovnej žiadosti zamestnávateľovi mu tieto dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ zaslal až dňa 9.7.2021, preto ich dopĺňa až teraz. V danom prípade ide medzi ním a žalovaným o spotrebiteľský vzťah, pričom zrážky zo mzdy sa vykonávajú aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo povinnosť plniť, takže existuje možnosť siahnuť bez akejkoľvek súdnej kontroly na jeho majetok, keď neexistuje žiadna kontrola o zrážaní peňažných prostriedkov len vo výške, na ktorú by mohol mať žalovaný nárok. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Ide i o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá s ním má vždy formulárovú podobu a slúži na zabezpečenie jeho záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spochybnil platnosť uzavretých zmlúv a výšku dlhu,
ktorého uspokojenia sa žalovaný domáha prostredníctvom zrážok zo mzdy. Zo žiadostí žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 30.3.2021 nie je zrejmý spôsob vyčíslenia pohľadávok a nároky, z ktorých pozostávajú. V uvedených listinách sa uvádza zmluvná pokuta, ktorá je jednou z neprijateľných podmienok a na ktorú žalovaný nemá nárok bez rozhodnutia súdu. Ďalej uviedol, že prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, v bode 28. poukázal aj na rozhodnutie odvolacieho súdu voči totožnému veriteľovi a rovnakej formulárovej zmluve-dohode o zrážkach zo mzdy, v ktorom odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.9.2017, č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 6 Co 222/2017. On odkázal na charakter neodkladného opatrenia i základné predpoklady jeho prípustnosti a dôvodnosti. K inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy konštatoval, že umožňuje veriteľovi, aby po predložení dohody zamestnávateľovi spotrebiteľa, tento vykonával zo mzdy spotrebiteľa zrážky, a to bez toho aby pred tým prebehlo akékoľvek súdne alebo začalo exekučné konanie. On v pozícii spotrebiteľa právne aprobovaným spôsobom spochybnil samotný svoj záväzok voči veriteľovi i jeho výšku. Zrážkami zo mzdy má byť postihovaná jeho mzda, ako základný prostriedok jeho obživy a uspokojovania jeho materiálnych potrieb, pričom spätná reparácia všetkých možných negatívnych následkov spojených s jej prípadným neprípustným postihovaním zrážkami, môže byť nemožná a tento stav môže v jeho živote, ako aj v živote jeho rodiny, spôsobiť nenapraviteľné následky. Odkázal na ustanovenia § 52 a nasl. i § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že zmluvy, ktoré uzavrel so žalovaným sú spotrebiteľské zmluvy. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi, a to bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.6.2013, sp.zn. 6 Co 95/2013). Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine. Z jej obsahu vyplýva jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. V oblasti ochrany spotrebiteľa je pritom potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúce pohľadávky žalovaného na základe zmlúv o spotrebiteľských úveroch neobsahujú presnú a určitú výšku pohľadávky, ktorá má byť zmluvne zabezpečená, ale opisuje možné spôsoby jej vzniku. Dojednania vymedzujúce predmet dohody o zrážkach zo mzdy sú preto neurčité, osvedčujú (na účely neodkladného opatrenia) neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky z hľadiska spotrebiteľského práva, teda i neplatnosť. Neprípustné umožňujú navyšovanie výšky dlhu i jeho zrážaním zo mzdy (jednostranným vymedzení výšky dlžnej pohľadávky) a uspokojenie veriteľa práve prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Zmluvná sloboda spotrebiteľa najmä vo vzťahu k obsahovým náležitostiam formulárovej zmluvy je len iluzórna, keďže listinu vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Trnava zo dňa 21.1.2021, sp.zn. 11 CoCsp 77/2020 a Krajského súdu Košice zo dňa 25.8.2016, sp.zn. 3 Co 313/2016. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bode 29. odôvodnenia napadnutého uznesenia, pretože ak by na miestne príslušnom súde prebiehali súdne spory ohľadom uplatnenia pohľadávok, tak by žalovaný nedával žiadosti o výkon zrážok. V prípade neodkladných opatrení nariadených pred začatím konania vo veci samej, pri ktorých súd neuloží povinnosť podať žalobu, neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, preto ho možno považovať za rozhodnutie vo veci samej. Je zjavné a evidentné, že žalovaný si cestou jeho zamestnávateľa nárokuje plnenie z premlčaných záväzkov, nakoľko žalovaný mal možnosť najneskôr od 9.2.2017 svoj nárok uplatniť v súdnom konaní v lehote troch rokov t.j. do dňa 9.2.2020 (do dnešného dňa nemá vedomosť, že by tak žalovaný učinil, súd prvej inštancie mal túto možnosť preskúmať). Postup žalovaného predložením výziev jeho zamestnávateľovi
o výkon zrážok zo mzdy osvedčuje skutočnosti o nutnosti úpravy pomerov účastníkov konania z dôvodu premlčania predmetných nárokov žalovaného. Ak by aj takéto konania boli na miestne príslušnom súde, nariadením neodkladného opatrenia by bola poskytnutá ochrana do rozhodnutia v predmetných súdnych konaniach, aby napokon samotným výkonom zrážok zo mzdy nevznikol ťažko napraviteľný stav. Jednoznačne vyplýva, že sa domáha neodkladného opatrenia, a to zdržania sa výkonu zrážok zo mzdy. Má za to, že prvostupňový (správne prvoinštančný, poznámka odvolacieho súdu) súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkové stavu, nevykonal dôkazy potrebné k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, nesprávne vec právne posúdil a nerešpektoval záujem právnej úpravy neodkladných opatrení zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Je zjavné, že žalovaný do dnešného dňa nepodal žaloby na súd a tak nevyužil svoje právo podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že vzhľadom na obsah doručených listín, ktoré boli žalobcom predložené, namieta podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako i podanie odvolania neoprávnenou osobou. Podľa plnomocenstva zo dňa 19.5.2021 mal žalobca udeliť plnú moc občianskemu združeniu ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, ktoré malo byť prijaté dňa 21.5.2021 v Dubnici nad Váhom tak, že prijatie splnomocnenia vykonala Terézia Slančíková, podpredsedníčka združenia. Podľa Stanov uvedeného občianskeho združenia zo dňa 23.11.2017, článok V., štvrtý odsek „Rada zabezpečuje činnosť združenia medzi jednotlivými Zhromaždeniami. Má troch členov. Rada koná v mene združenia vo všetkých veciach. Na platnosť právneho úkonu je potrebný súhlas aspoň dvoch členov Rady. Za svoju činnosť zodpovedá Zhromaždeniu. Do vytvorenia Rady budú jej pôsobnosť vykonávať členovia prípravného výboru. Členovia prípravného výboru konajú spoločne.“ Zo zápisnice z ustanovujúcej členskej schôdze občianskeho združenia zo dňa 4.1. 2018, bod Ad 2) vyplýva, že sa vykonalo hlasovanie o prijatí stanov s výsledkom: Za: 3, Proti:0, Zdržal sa:0 a podľa bodu Ad 4) uvedenej zápisnice, že „Následne ustanovujúca členská schôdza jednomyseľne zvolila za predsedu združenia pani Mgr. Ing. C., za podpredsedníčku a kontrolórku združeniu pani Bc. J.u. Títo funkcionári sú zároveň poverení a oprávnení konať za združenie a vystupovať v jeho mene, každý aj samostatne.“ Zo zápisnice zo schôdze občianskeho združenia zo dňa 27.11. 2018, bod Ad 2) je zrejmé, že sa uskutočnila voľba členov Rady nasledovne: „Následne ustanovujúca členská schôdza jednomyseľne zvolila za členov Rady pani Mgr. Ing. C., pani Bc. J. a pani O.. Títo funkcionári sú zároveň poverení a oprávnení konať za združenie a vystupovať v jeho mene, každý aj samostatne.“ Zo stanov uvedeného občianskeho združenia ďalej vyplýva, že v mene združenia môžu konať len dvaja členovia Rady. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani označený obsah zápisníc, pretože v mene právnickej osoby konajú tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). V prípade orgánu právnickej osoby sa jedná o priame konanie v mene právnickej osoby, nie o konanie zástupcu za právnickú osobu, preto neprichádza do úvahy ani ratihabícia tohto konania, ako je tomu v prípade konania zástupcu bez plnomocenstva, resp. v prípade prekročenia oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to ani analogicky. Uvedené znamená, že ani prípadné dodatočné vyslovenie súhlasu ďalšieho (druhého) člena Rady združenia ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, ak by sa následne po predložení tohto vyjadrenia v konaní objavilo, s prijatím splnomocnenia či s vykonaním úkonov za žalobcu nemôže „zhojiť“ porušenie predpísaného konania orgánu právnickej osoby. Je právne irelevantný i obsah zápisníc, pretože z Občianskeho zákonníka a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov výslovne vyplýva, v akom dokumente, právnom podklade, je spôsob konania v mene právnickej osoby upravený. V tomto prípade to sú stanovy. Eventuálne dodatočné vyslovenie súhlasu druhého člena Rady pri nedodržaní predpísaného spôsobu konania orgánu v mene združenia nemôže pôsobiť spätne ku dňu tohto konania i s poukazom na skutočnosť, že konanie oprávneného orgánu predstavuje prejav vôle spoločnosti navonok. O prejav vôle právnickej osoby sa môže jednať len vtedy (a od toho okamihu), keď v jej mene koná zákonom, zakladateľskou listinou alebo stanovami určený počet členov príslušného orgánu. V nadväznosti na rozhodovanú vec predmetné konštatovanie znamená, že za riadny a právne účinný prejav vôle zástupcu žalobcu sa môže jednať len vtedy, ak by v mene zástupcu žalobcu konali najmenej dvaja členovia Rady a až od okamihu, keď navonok konali obidvaja konatelia žalovaného, možno toto konanie považovať za konanie právnickej osoby (v takom prípade by však nebola dodržaná zákonná lehota podľa ustanovenia § 362 ods. 1 C.s.p. na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu). K
rovnakým záverom pri svojej rozhodovacej činnosti dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.11.2020, sp.zn. 3 Obdo 65/2020. Pre vylúčenie pochybností zdôraznil, že spôsob konania v mene združenia musí byť upravený len zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom a súčasne ide aj o povinnú náležitosť stanov združenia v zmysle § 6 ods. 2 písm. d/ zákona č. 83/1990 Zb., ktorý spôsob konania v mene združenia určuje ako podstatnú náležitosť stanov. V konaní bolo preukázané, že v mene združenia musia konať najmenej dvaja členovia Rady. To ale v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania a ani prijatia splnomocnenia splnené nebolo, nejde preto o riadne vykonané právne úkony či už v rovine hmotného alebo procesného práva. Odkázal ďalej na zákon č. 83/1990 Zb., ktorý upravuje i spôsob zmeny stanov, pričom právna úprava vylučuje zmenu stanov v časti o spôsobe konania v mene a za združenie na základe predložených zápisníc. Formálne požiadavky na zmenu stanov v časti upravujúcej spôsob konania v mene združenia splnené neboli a len na základe obsahu predložených zápisníc nie je oprávnený v mene občianskeho združenia oprávnený konať len jeden člen jeho Rady. Na základe uvedeného preto nepovažuje za platný právny úkon prijatie splnomocnenia na zastupovanie žalobcu, ani žiadne z podaní v konaní pred súdom za riadne vykonaný procesný úkon, takže je daný dôvod pre odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. b/, d/ C.s.p. Ďalej uviedol, že okrem uvedených skutočností má za to, že odvolanie a aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dôvodné, nakoľko žalobca neosvedčil žiadnym spôsobom existenciu skutočností, za ktorých je možné nariadiť neodkladné opatrenie. Jednou z podmienok je preukázanie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov preto, aby postavenie či právo žalobcu neodkladného opatrenia nebolo ohrozené. Žalobca takéto skutočnosti netvrdil, ani neosvedčil. Dokonca ani samotné tvrdenie o premlčaní nie je spôsobilé odôvodniť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pretože nemôže predstavovať ohrozenie postavenia žalobcu, ktorý pri podaní návrhu netvrdil a neosvedčil skutočnosť, že by svoje záväzky voči nemu splnil a že by mu mal hroziť nejaký škodlivý a už vôbec nie nenapraviteľný následok. Odvolaciemu súdu preto navrhol odvolanie žalobcu odmietnuť, eventuálne zamietnuť; žiadal trovy konania.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že je dosť zarážajúce, že právna zástupkyňa žalovaného až teraz, po vyše 3,5 ročnej existencii združenia, poukazuje na neplatný právny úkon prijatia splnomocnenia na jeho zastupovaní. V minulosti už jeho zástupca riešil spory so žalovaným, v ktorých rovnaká právna zástupkyňa zastupovala žalovaného, avšak počas celej doby nenapadla združenie a formu plnej moci. Poukázal na to, že združenie je organizačno- právnou formou, ktorú môžu združené právnické osoby využiť na realizáciu svojich spoločných záujmov, na účel združovania právnických osôb a čo je jeho predmetom s tým, že podmienky vzniku a právneho postavenia občianskych združení upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Na to, aby združenie vzniklo, je potrebné, aby sa najmenej tri osoby, z ktorých aspoň jedna je staršia ako 18 rokov (tzv. prípravný výbor), rozhodli združenie založiť, pripravili jeho stanovy a zaslali Ministerstvu vnútra návrh na registráciu združenia. Združenie vzniká registráciou, registrovým orgánom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, Bratislava, Drieňová č. 22, ktoré nesmie ľubovoľne rozhodovať o tom, či združenie zaregistruje alebo nie; zároveň pridelí združeniu i IČO. Ak občianske združenie plánuje vykonávať činnosť, ktorá nie je hlavným predmetom jeho vzniku a nie je uvedená v stanovách, ak sa združenie rozhodne podnikať a vybaviť si živnostenské oprávnenie alebo ak plánuje zamestnávať ľudí, musí sa zaregistrovať aj na príslušnom daňovom úrade podľa sídla združenia a požiadať o udelenie DIČ. Uvedené ministerstvo môže registráciu aj odmietnuť, o čom vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať rozklad. Na základe návrhu na registráciu občianskeho združenia zo dňa 23.11.2017, bolo združeniu, ktoré ho zastupuje, pridelené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, IČO dňa 19.12.2017; ak by podmienky registrácie nespĺňalo, alebo by boli nedostatky pri založení združenia, nebolo by mu pridelené ani IČO. Zo zápisnice zo dňa 4.1.2018 je evidentné (bod Ad4), že prebehla voľba predsedu, podpredsedu a kontrolóra združenia, ktorí dostali poverenie a oprávnenie konať za združenie a vystupovať v jeho mene každý a aj samostatne. Následne zo zápisnice zo dňa 27.11.2018 vyplýva (bod Ad 2), že členovia Rady sú poverení a oprávnení konať za združenie a vystupovať v jeho mene každý i samostatne. Z uvedených dôvodov považuje vyjadrenie žalovaného v jeho vyjadrení k jeho odvolaniu za irelevantné. Nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného uvedené v jeho vyjadrení, že odvolanie a aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dôvodné. V samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy osvedčuje tým, že sa začali voči nemu vykonávať zrážky zo mzdy na základe sporných dohôd o zrážkach zo mzdy a navyše aj z premlčaných nárokov, ale sám tento proces nevie zastaviť. On a jeho rodina sú takto ukrátení na príjme, keď si žalovaný uplatňuje už premlčané nároky. Zopakoval, že
žalovaný do dnešného dňa nepodal žaloby na súd, takže nevyužil svoje právo podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom odvolacom návrhu. 5. Odvolací súd preskúmal vec [§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 378 ods. 1, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
6. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil ako vecne správne, vrátane výroku o náhrade trov konania a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako správnym, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, C.s.p.).
7. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.
8. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).
9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.
10. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.
11. V predmetnej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania a smeruje k dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky z jeho mzdy vyplývajúceho z dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi stranami sporu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.7.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2014 z dôvodu premlčania, ako aj uložením povinnosti jeho zamestnávateľovi DHL EXEL Slovakia spol. s.r.o., Senec, Diaľničná č. 2/4149, nevykonávať zrážky z jeho mzdy na základe vyššie uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy z dôvodu premlčania.
12. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pretože nijako neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu spočívajúcu vo vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré uzavrel so žalovaným a ktoré považuje za sporné. Obava žalobcu že on i jeho rodina sú takto ukrátení na príjme, nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút, ktorého podmienky sú určené v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka. Je to inštitút , ktorý umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia výšky dlhu dlžníka k tomu oprávneným orgánom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, resp. štátny orgán, ale veriteľ, v danej veci žalovaný.
14. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z už citovaného ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak žalobca nepredložil spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predmetné dohody o zrážkach zo mzdy, potom správne prvoinštančný súd v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dôvodil, že ak tieto dohody žalobca považuje za neprijateľné zmluvné podmienky zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré uzavrel so žalovaným, musel by ich predbežné preskúmať, ale keďže dohody o zrážkach zo mzdy nepredložil, nemal možnosť sa s nimi oboznámiť. Odvolací súd dodáva, že aj keď žalobca dohody o zrážkach zo mzdy predložil k svojmu odvolaniu, po ich preskúmaní by nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na dôvody uvedené v bode 13. odôvodnenia tohto uznesenia, ako aj právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v rozhodnutí zo dňa 12.9.2017, č.k. 6 Co 222/2017-289, s ktorým sa plne stotožňuje a na ktorý poukázal i súd prvej inštancie v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
15. Bolo potrebné súhlasiť i s názorom prvoinštančného súdu uvedeným v bode 29. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že nie je možné z predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistiť, či sa žalovaný domáha plnenia z premlčaných záväzkov, keď žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil pokusy o zmier žalovaného zo dňa 9.1.2017 a 8.2.2017 (č.l. 28 až 31 spisu), ktorými vyzýval žalobcu na zaplatenie jeho pohľadávky voči nemu a zároveň mu oznámil splatnosť jednotlivých úverov (ku dňu 4.1.2017 a 5.2.2017). Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Avšak ani z ďalších pripojených listín k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to žiadostí žalovaného o zrážky zo mzdy zo dňa 30.3.2021 adresované jeho zamestnávateľovi (č.l. 19 až 22 spisu) odvolací súd nemôže konštatovať, že žalovaný výkon zrážok zo mzdy žalobcu realizuje zo svojich premlčaných nárokov.
16. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že nepovažuje za platný právny úkon prijatie splnomocnenia na zastupovanie žalobcu, ani žiadne z podaní v konaní pred súdom za riadne vykonaný procesný úkon. Žalobca sa dal v predmetnom konaní zastupovať občianskym združením ZASTAVME ÚŽERU, ako vyplýva z plnomocenstva zo dňa 21.5.2021, na ktorom je uvedené, že v danej veci bude za združenie konať J. S., podpredsedníčka združenia spolu s uvedením kontaktu, ktorá ako splnomocnenec plnomocenstvo podpísala (č.l. 32 spisu). Zo zápisnice zo schôdze uvedeného občianskeho združenia konanej dňa 27.11.2018, ktorú žalobca pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že za združenie sú poverení a oprávnení konať v jeho mene Mgr. Ing. C. M., Bc. J. S. a O. K., každá samostatne (č.l. 39 spisu). Odvolací súd z výpisu z registra združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zistil, že štatutárnym orgánom občianskeho združenia ZASTAVME ÚŽERU je od 4.1.2018 Ing. C. M. a J. S., pričom každá z nich je oprávnená konať samostatne.
17. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutia (§ 220 ods. 2, § 236 C.s.p.) Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, aplikoval naň správny predpis, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú
v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).