Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: H. SK, a.s. D., so sídlom G. X/XXXX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom Námestie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 669 415, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16. novembra 2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18. mája 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.11.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.05.2016. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa o správne daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 18.05.2016, ktorým bol v zmysle daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 14.135,67 eur za zdaňovacie obdobie máj 2014. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane správcom dane bolo nepreukázanie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH zo sporných faktúr od dodávateľských spoločností M. s.r.o. a C.-G., s.r.o., keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie fakturovaného tovaru dodávateľskými spoločnosťami uvedenými na sporných faktúrach, čím porušil a v nadväznosti na Zákona o DPH.

2. Žalobca namietal, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, tento nesprávne právne posúdili, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a že v konaní došlo k podstatnému procesnému pochybeniu. Poukázal na to, že skutkový stav je založený na skutočnostiach, ktoré sa stali až v roku 2015. Žalobca spolupracoval so spoločnosťou M. s.r.o. len v súvislosti s faktúrami č. 1 a 2, ktorými bolo fakturované obrábanie dielov a ktoré mohli byť a aj boli prepravované OMV vo vlastníctve dodávateľa. Mal za to, že o materiálnej existencii zdaniteľného plnenia nie je sporu a uniesol svoje dôkazné bremeno čo do preukázania dodania zdaniteľného plnenia fakturovanými dodávateľmi, čím splnil podmienky § 49 zákona o DPH. Nesúhlasil s tým, aby daňové orgány na neho neprimerane prenášali dôkazné bremeno aj vo vzťahu k preukázaniu plnení iných daňových subjektov. Za pochybenie považoval, ak správca dane nepreskúmal, že žalobcom označené osoby mohli pre neho pracovať aj na základe iných zmluvných typov, a to ako živnostníci, ktoré rovnako

ako vzťahy upravené nie sú evidované Sociálnou poisťovňou. Za ďalší nedostatok považoval, ak žalovaný doplnil dokazovanie o skutočnosti, o ktorých neinformoval žalobcu a riadne sa nevysporiadali s námietkami žalobcu.

3. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe navrhol zamietnuť žalobu. Pri objednanej službe - tvorba CNC programov bola pre žalobcu dodávateľom spoločnosť C.-G., s.r.o. (faktúra č. 201405013), ktorá mala zabezpečiť tvorbu programov u svojej subdodávateľskej spoločnosti M. s.r.o. Bývalý konateľ M. s.r.o. C. Y. mal túto službu - tvorbu CNC programov zabezpečovať u svojho dodávateľa I. V., s.r.o. Pritom spoločnosť C.-G., s.r.o. v predmete podnikateľskej činnosti nemala služby v požadovanej oblasti. Objednávka zo dňa 05.05.2014 špecifikovala služby veľmi všeobecne - tvorba CNC programov s odkazom na priložený zoznam - zoskupenie čísel bez ich opisu významu. Z uvedeného zadania v objednávke nevyplývala ani špecifikácia obrábacieho stroja, na ktorý sa mal CNC program vypracovať a ani typ riadiaceho systému. Ani podľa kontrolných výkazov fakturovaná činnosť nebola preukázaná. Žalobca bol riadne upovedomený, že správcovi dane bolo uložené doplniť konanie o zoznam osôb zamestnaných u dodávateľských spoločností v rozhodnom období, vrátane zistení od Sociálnej poisťovne. Výsledky dokazovania tak jednoznačne vyvolávajú pochybnosti o poskytnutí služieb fakturovanými dodávateľmi, s ktorými obchodný vzťah bol preukázaný jedine formálnymi dokladmi.

4. V podanej replike žalobca zotrval na žalobných dôvodoch.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( a ) a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:

7. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj a jún 2014. Daňová kontrola sa začala dňa 17.10.2014.

8. V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za máj 2014 žalobca priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.535,62 eur a uplatnil odpočet DPH v sume 5.844,82 eur.

9. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v celkovej sume 14.135,67 eur z faktúr od dodávateľa M. s.r.o.:

- faktúra č. 1572014 zo dňa 30.05.2014, dátum dodania 19.05.2014 - služby obrábania, základ dane 8.100,00 eur, DPH 20 % 1.620,00 eur, celkom 9.720,00 eur;

- faktúra č. 1582014 zo dňa 30.05.2014, dátum dodania 28.05.2014 - služby obrábania, základ dane 3.920,00 eur, DPH 20 % 784,00 eur, celkom 4.704,00 eur; a od dodávateľa C.-G., s.r.o.:

- faktúra č. 201405009 zo dňa 31.05.2014, dátum dodania 30.05.2014 - dodanie súboru komponentov, základ dane 47.218,36 eur, DPH 20 % 9.443,67 eur, celkom 56.662,03 eur;

- faktúra č. 201405013 zo dňa 31.05.2014, dátum dodania 30.05.2014 - za tvorbu CNC programov, základ dane 11.440,00 eur, DPH 20 % 2.288,00 eur, celkom 13.728,00 eur.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.07.2015 uviedol, že zákazku od spoločnosti Z. z dôvodu vyťaženosti dal realizovať spoločnosti M. s.r.o., ktorá si realizovala prepravu vo vlastnej réžii. Z rovnakého dôvodu ako pri spoločnosti M. s.r.o. žalobca realizoval zákazku od spoločnosti J., s.r.o. cez dodávateľa C.-G., s.r.o., ktorý hotové komponenty doviezol do prevádzky žalobcu. Čo sa týka tvorby CNC programov (elektronický dátový program) pre spoločnosť J., s.r.o., aj v tomto prípade bola zákazka riešená subdodávateľsky cez spoločnosť C.-G., s.r.o.

11. Konateľ spoločnosti M. s.r.o., C. Y., počas výsluchu dňa 08.04.2015 potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, ktorá sa týkala služieb obrábania. Nevedel však označiť osoby, ktoré služby vykonali a ani kde boli realizované. Práce poskytli ich zamestnanci ako aj subdodávateľ. Svedok sa nevedel vyjadriť ani k

okolnostiam odovzdania obrobených dielov, ktoré boli prepravené vozidlami ich spoločnosti. Konateľ aj napriek výzve správcu dane nepredložil o svojich tvrdeniach žiadne dôkazy.

12. Správca dane zistil, že spoločnosť M. s.r.o. bola od 09.11.2012 vlastníkom a držiteľom len jedného osobného vozidla Škoda Fabia 6Y, AC kombi.

13. Z kontrolných výkazov spoločnosti M. s.r.o správca dane zistil, že v období od apríla do júna 2014 boli jej dodávateľmi spoločnosti ES X. G. s. r. o.; Q. s. r. o.; S. F. N.. V..; Z. Y. I. G., s.r.o.; V. s.r.o.; X. s.r.o.; U., s.r.o.

14. Cestou dožiadaného správcu dane bol vypočutý konateľ spoločnosti C.-G., s.r.o., V.. F. C.. Menovaný vypovedal, že poskytol žalobcovi fakturované plnenie. Komponenty boli prepravené ich dodávateľom v prepravkách a CNC programy odovzdali žalobcovi na DVD nosičoch. Tovar a služby pre nich zabezpečila spoločnosť M. s.r.o. Na podloženie svojich tvrdení okrem iného predložil zmluvu o dielo medzi spoločnosťou C.-G., s.r.o. ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom zo dňa 03.06.2013, a zmluvu o dielo medzi C.-G., s.r.o. ako objednávateľom a spoločnosťou M. s.r.o. ako zhotoviteľom zo dňa 14.05.2013, sporné faktúry, objednávky, preberací protokol a bankové doklady o úhrade, vrátane faktúr od subdodávateľa M. s.r.o.

15. Výsledky daňovej kontroly na DPH boli zhrnuté do protokolu z daňovej kontroly zo dňa 28.09.2015.

16. Počas vyrubovacieho konania bol dňa 15.12.2015 opätovne vypočutý C. bývalý konateľ dodávateľa M. s.r.o. Svedok uviedol, že spoločnosť mala v tom čase 6 zamestnancov, vlastnila skladové a prevádzkové priestory, nákladné vozidlá a strojové vybavenie. Súčiastky obrábali ich zamestnanci, p. Y., I. a F., pričom im subdodávateľsky vypomáhala spoločnosť I. V., s.r.o. a G., s.r.o. Okolnosti prepravy súčiastok si už nepamätal. Potvrdil subdodávateľské dodanie plnení aj pre spoločnosť C.-G., s.r.o. (úprava dielov a vytvorenie CNC programov). CNC programy boli priamo na CNC strojoch nastavené prostredníctvom IT zamestnancov subdodávateľa I. V.. Svedok tiež uviedol, že spoločnosť dodala žalobcovi aj stroje (robodrilly) a vykonala ich prepravu, hoci podľa zistenia správcu dane tak učinila spoločnosť Z. Q., s.r.o.

17. Obe dodávateľské spoločnosti boli zrušené a ich práva a záväzky prevzali nástupnícke spoločnosti, ktoré boli nekontaktné.

18. K prerokovaniu pripomienok k daňovému protokolu došlo dňa 05.05.2016.

19. Na podklade kontrolných zistení správca dane z vyššie uvedených dôvodov vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.05.2016.

20. Po podaní odvolania žalovaný nariadil správcovi dane doplniť dokazovanie o zoznam zamestnancov žalobcu v rozhodnom zdaňovacom období. Sociálna poisťovňa oznámila správcovi dane listom zo dňa 30.08.2016, že p. Y., I. a F. neboli v máji 2014 zamestnancami spoločnosti M. s.r.o. a ich pracovnoprávny vzťah bol ukončený už skôr. O uvedených skutočnostiach bol žalobca oboznámený listom zo dňa 08.09.2016.

21. Druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.11.2016 bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci zo strany správcu dane. Mal za to, že z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie fakturovaného plnenia spoločnosťami uvedenými na sporných faktúrach, preto im len z dôvodu fakturovaného a nie skutočného dodania nemohla vzniknúť daňová povinnosť, následkom čoho žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH na vstupe podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

22. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ > o správe daní (daňový poriadok) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

23. Podľa § 3 ods. 3 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods. 3 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

28. Podľa § 24 ods. 4 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

30. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 32. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

33. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

34. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

35. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania zostalo sporným neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH uvedenej na sporných faktúrach od dodávateľskej spoločnosti M. s.r.o. a C.-G., s.r.o. vzhľadom na nepreukázanie dodania zdaniteľného plnenia fakturovanými dodávateľmi a nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o dani o DPH.

36. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol postačujúce dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, úplne a presne zistil skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti fakturovaných dodávateľov na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na sporných faktúrach, je opodstatnený, podporený výsledkami vykonaného dokazovania a plne súladný s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou.

37. V daňovom konaní bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť M. s.r.o. bola nielen priamym dodávateľom žalobcu, ale súčasne aj jeho subdodávateľom cez fakturovaného dodávateľa C.-G., s.r.o. Stalo sa tak napriek faktu, že v rozhodnom zdaňovacom období nemala personálne a materiálne predpoklady na realizáciu dohodnutých dodávok. Pochybnosti o jej účasti v deklarovanom obchodnom reťazci vyvoláva skutočnosť, že v máji 2014 nezamestnávala zamestnancov, ktorých označila za osoby, ktoré sa podieľali na obrábaní súčiastok. Tiež nebolo preukázané, že fakturovaný dodávateľ si svoj zmluvný záväzok splnil prostredníctvom bývalých zamestnancov, ktorí by boli pre neho činní na inom zmluvnom základe ako je pracovnoprávny vzťah. Fakturované množstvo obrábaných dielov tiež vyvoláva otáznik nad možnosťou ich prepravy len osobným motorovým vozidlom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na spornú výpoveď bývalého konateľa C., ktorý okrem iného tvrdil, že spoločnosť využívala aj nákladné motorové vozidlá, čo sa však vykonaným dokazovaním nepreukázalo. Za nehodnoverné možno považovať aj jeho ďalšie tvrdenie, podľa ktorého obrábanie zabezpečili aj subdodávateľsky, o čom nepredložil žiaden dôkaz, pričom kontrolnými výkazmi nebol preukázaný ani jeden ním uvádzaný dodávateľ (subdodávateľ žalobcu). Z uvedeného potom vyplýva neznámy pôvod plnenia fakturovaného spornými faktúrami. Na dôveryhodnosti svedka Y. nepridáva ani skutočnosť, že vo svojej výpovedi potvrdil dodávky takého tovaru pre žalobcu, ktoré preukázateľne vykonala iná spoločnosť. V neposlanom rade treba spomenúť, že objednávky na vytvorenie CNC programov boli formulované všeobecne a neurčito, že podľa nich nebolo možné vytvoriť obslužný program na žiaden konkrétny CNC stroj. Nemožno opomenúť ani fakt, že v obchodnom reťazci, do ktorého bola zapojená aj spoločnosť C.-G., s.r.o. existoval časový nesúlad v dátumoch uzatvorenia jednotlivých zmlúv. Zmluva medzi spoločnosťou C.-G., s.r.o. a M. s.r.o. (dodávateľ žalobcu a subdodávateľ) bola uzatvorená skôr ako zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou C.-G., s.r.o. Uvedené časové súvislosti nedávajú logiku, ak je zmluva medzi dodávateľom žalobcu a jeho subdodávateľom uzatvorená skôr ako zmluva medzi žalobcom ako odberateľom a jej dodávateľskou spoločnosťou C.-G., s.r.o. ako primárna zmluva určujúca predmet a podmienky dodávok, na ktorú až následne nadväzuje zmluva medzi dodávateľom žalobcu a jeho subdodávateľom, ktorej obsah je plne závislý od primárnej zmluvy. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam aj správny súd dospel k záveru, že s poukazom na preukázané postavenie spoločnosti M. s.r.o. v obchodných reťazcoch a jej nespôsobilosť dodať fakturované plnenie, je objektívne vylúčené, aby obe dodávateľské spoločnosti, a teda aj spoločnosť C.-G., s.r.o., ktorej dodávateľom bola práve spoločnosť M. s.r.o., skutočne dodali žalobcovi zdaniteľné plnenie.

38. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou o nedôveryhodnosti svedka Y. len na základe skutočností z roku 2015. Svedok ako bývalý konateľ fakturovaného dodávateľa bol jednoznačne vyťažovaný k okolnostiam, ktoré priamo súviseli s fakturovanými dodávkami, pričom je prirodzené, ak sa od neho očakáva aspoň základná znalosť skutočností vyplývajúcich zo sporných faktúr. Z výpovede svedka však vyplynulo, že nepozná základné okolnosti sporných dodávok a ich prepravy, ktoré možno rozumne očakávať od bývalého štatutára, pričom jeho mnohé tvrdenia boli vykonaným dokazovaním vyvrátené, resp. nepreukázané.

39. Za dôkazy o skutočnom dodaní podľa správneho súdu nemožno považovať svedectvá žalobcových odberateľov, ktorí sa vyjadrovali k dodaniam pre nich, ktoré však nemali žiadnu výpovednú hodnotu o dodaniach pre žalobcu.

40. Neobstojí ani námietka žalobcu o neoboznámení s pochybnosťami správcu dane. Ako bolo preukázané, žalobca bol s pochybnosťami správcu dane oboznámený počas prerokovania pripomienok k protokolu dňa 05.05.2016. Aj skutočnosti, ktoré správca dane dodatočne zabezpečil na pokyn žalovaného, boli žalobcovi oznámené listom zo dňa 08.09.2016. V ňom správca dane žalobcovi ozrejmil zistenia plynúce z odpovede Sociálnej poisťovne a z obsahu kontrolných výkazov, ktoré vyvracali vyjadrenia svedka C. Y..

41. Podľa názoru správneho súdu výsledky dokazovania založené na vyššie uvedených skutočnostiach jednoznačne svedčia o tom, že žalobca nepreukázal, nakoľko tak ani nemohol, že zdaniteľné obchody boli vykonané fakturovanými dodávateľmi tak, ako je deklarované na sporných faktúrach. Správnymi orgánmi zabezpečené dôkazy preto jednoznačne vyvolávajú dôvodné pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov, čím sa stali zákonným podkladom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr pre nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

42. V danom prípade žalobca neposkytol žiaden relevantný dôkaz a ani správcovi dane sa aj napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že plnenia boli od fakturovaných dodávateľov. Svedkovia síce dodanie služieb formálne potvrdili, ale tieto tvrdenia boli v rozpore s už vykonanými dôkazmi, resp. neboli podložené vierohodnými dokladmi postačujúcimi na odstránenie pochybností správcu dane. Preto pri absencii akéhokoľvek relevantného dôkazu o skutočnom poskytnutí fakturovaných plnení vyššie uvedenými dodávateľmi, nemožno považovať sporné faktúry, doklady o ich úhrade alebo ostatné písomné doklady za presvedčivý dôkazný prostriedok, že dodania sa realizovali vo faktúre deklarovaným spôsobom.

43. Treba zdôrazniť, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie len vykonáva a vedie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správny súd konštatuje, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V prejednávanom prípade si daňové orgány zabezpečili dostatočné množstvo dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly, resp. daňového konania, tieto v rámci aplikovania správnej úvahy riadne vyhodnotili, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

44. Preto pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočet DPH, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Samotné faktúry alebo ostatné písomné doklady od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia nákladov, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá nárok na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na zníženie daňovej povinnosti. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu preukázať, že na uplatnenie tohto práva má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsiahlu a všeobecne dostupnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázky dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Z nej vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (, ). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (, ). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j.

procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane ().

45. Správny súd zastáva názor, že správca dane oprávnene a správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľov deklarovaných na sporných faktúrach, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani z prvostupňového rozhodnutia pritom nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady nad rámec jeho povinností, t.j. ktoré by mal on zabezpečiť a predkladať od ktoréhokoľvek iného daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Správca dane mal právo ale aj povinnosť vykonaným dokazovaním preveriť existenciu zdaniteľných obchodov a následne odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali.

46. Možno preto zhrnúť, že v súdenom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si odpočítal DPH na vstupe, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami a v súlade so skutočnosťou. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu, a na ktoré sa viaže jeho dôkazné bremeno.

47. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietku žalobcu čo do rozloženia dôkazného bremena za nedôvodnú. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s § 46 ods. 5 a 24 ods. 2 daňového poriadku vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov fakturovanými dodávateľmi, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru vyššie uvedeným dodávateľom nevyvrátil.

48. Správny súd s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádza, že v rámci boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES, prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne a ak sa nepotvrdí, že by sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako to vyplýva zo sporných faktúr. Správny súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v danej veci sa rovnako nejedná o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Správne orgány postupovali v súlade s výkladom súdneho dvora, keď posúdili mieru zapojenia žalobcu do podvodného, resp. zneužívajúceho konania a uplatnenú DPH mu nepriznali. Žalobca je povinný vykonať všetky opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní iných subjektov, vrátanie preverenia obchodných partnerov, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené neoprávneným uplatňovaním práva zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej. Tu treba zdôrazniť základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa napr. z hľadiska

oprávnenosti zastupovania konkrétnou osobou, dôveryhodnosti, poctivosti, schopnosti splniť si zmluvný záväzok, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, resp. u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel, ak je obchodný vzťah uzatváraný so subjektom, ktorý nemá materiálne a personálne predpoklady na poskytnutie plnenia, a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva. Nedáva totiž žiadny ekonomický zmysel, ak žalobca z dôvodu svojej vyťaženosti postúpi realizáciu svojich zákaziek spoločnostiam, ktoré ich následne odovzdajú v poradí ďalším spoločnostiam, pričom sa preukáže, že spoločnosti, na ktoré žalobca presunul vykonanie zákazky, resp. ktoré v konečnom dôsledku mali plnenia realizovať, na to nemajú vytvorené žiadne technické a personálne predpoklady. Uvedený postup sa prieči zmyslu podnikania, ktorým je dosahovanie zisku, pretože týmto reťazením obchodných vzťahov dochádza k umelému navyšovaniu cien, čo automaticky vyvoláva pokles konkurencieschopnosti služieb a tovarov na trhu. Možno preto na základe uvedeného výkladu dospieť k záveru, že žalobca nevyužil všetky rozumné prostriedky, ktoré mohol a mal využiť, aby zabránil svojej účasti na konaní smerujúcom k získaniu neoprávnenej daňovej výhody. Jeho nedbanlivé konanie tak založilo jeho vedomú účasť na zneužívajúcom konaní.

49. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa žalobcu správcom dane v predmetnom daňovom konaní považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11, ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostrední dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.“

50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má aj správny súd za to, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH uvedenej na sporných faktúrach od spoločnosti M. s.r.o. a C.-G., s.r.o., nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie fakturovaného plnenia dodávateľmi uvedenými na preverovaných faktúrach. V súdenej veci žalobca nepreukázal, že by mu fakturované služby dodal dodávateľ uvedený na sporných faktúrach, ktorému z tohto dôvodu (fiktívne plnenie) nemohla vzniknúť daňová povinnosť podmieňujúca vznik nároku žalobcu na odpočet DPH. Správca dane preto postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ak nepriznal žalobcovi nárok na odpočet fakturovanej DPH s cieľom znížiť si daňovú povinnosť na výstupe.

51. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania možno konštatovať, že skutkový a právny záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, má oporu vo vykonanom dokazovaní a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami daňového poriadku a zákona o DPH. Správne orgány poskytli žalobcovi náležité vysvetlenie všetkých podstatných skutkových a právne relevantných otázok vzťahujúcich sa k veci. Správny súd nezistil žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, nakoľko preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

52. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

53. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

54. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.