Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/11/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci žalobcu: PROGRES-INVEST, s.r.o., sídlo: Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 36 507 938, právne zastúpená: JUDr. Jozefom Jaroščákom, ml., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556, proti žalovaným v 1. rade: Y. G., B.. XX.XX.XXXX, O. X.: O. XXX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., advokátska spoločnosť, so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO 36 856 967, v 2. rade: T. V., B.. XX.X.XXXX, X. Z. XXXX/XX, XXX XX X. - X. B. P., o určenie, že nevzniklo vlastnícke právo, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. -86 zo dňa 30. júna 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„ N a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetok žalovanej v 1. rade - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: X., obec: X., okres X., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu X. - katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX a to: a) byt č. XX, na X. poschodí a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici U. v T. X., na ktorý je pridelené súpisné číslo XXXX - S. postavená na parcele číslo C KN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, vlastníctvo zapísané v časti B XXX Y. G., rod. W. v podiele 1/1, b) spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného bloku v podiele 71/6507, c) spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom je obytný blok postavený, a to parcela číslo C KN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaná na I. vlastníctva č. XXXX, k.ú.: X., vlastníctvo zapísané v časti B XX Y. G., rod. W. v podiele 71/6507, a to za účelom zabezpečenia prejudikovanej pohľadávky žalobcu vo výške 347.520,24 € s príslušenstvom voči N.. T. G., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XXX, XXX XX G., ktorá pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní prostredníctvom súdneho exekútora T.. Q. K., sp. zn.: XXX EX XXX/ XXXX.“

X. Rozhodnutie okrem iného právne posúdil ustanovením , , , , , , , , (ďalej len „“), , (ďalej len „“).

3. Vychádzal zo zistenia, že právnemu predchodcovi žalobcu bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 05.01.2018 pod číslom konania - 264, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.02.2019 pod číslom konania - 290, priznaná pohľadávka vo výške 347 520,24 eur s príslušenstvom voči dlžníkovi N.. T. G.. Následne bola táto pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.04.2021 (postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky listom zo dňa 29.04.2021, ktorý bol dlžníkovi odoslaný doporučene dňa 19.05.2021). Predmetná pohľadávka je v súčasnosti vymáhaná v exekučnom konaní súdnym exekútorom Mgr. Erikom Feketem pod spisovou značkou 252EX 318/2019, ktorú vedie Okresný súd Banská Bystrica pod spisovou značkou .

4. Z argumentácie žalobcu a predložených listinných dôkazov ďalej vyplýva, že po právoplatnom priznaní vyššie uvedenej pohľadávky súdnymi rozhodnutiami Okresného súd Bardejov v spojení s Krajským súdom v Prešove, dlžník previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - a) bytu č. XX, na X. poschodí a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici U. v T. X., na ktorý je pridelené súpisné číslo XXXX - S., postavená na parcele číslo C KN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, vlastníctvo zapísané v časti B XXX Y. G., rod. W. v podiele 1/1, b) spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného bloku v podiele 71/6507, c) spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom je obytný blok postavený, a to parcela číslo C KN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú.: X., vlastníctvo zapísané v časti B XX Y. G., rod. W. v podiele 71/6507, na žalovanú v 2. rade T. V. kúpnou zmluvou zo dňa 20.5.2019 za kúpnu cenu 5.000 eur a následne táto previedla vlastnícke právo k spomenutej nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2019. V čestnom prehlásení T. V. zo dňa 3.6.2021 je uvedené, že „kúpnu zmluvu zo dňa 20.05.2019, ktorú uzatvorila ako kupujúca s N.. T. G. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol byt na U. ulici č. XX v X., a to za kúpnu cenu vo výške 5.000,- EUR, (slovom: päťtisíc eur), ktorú podpísala na notárskom úrade Y.. O. V. v X., podpísala bez toho, aby reálne poznala obsah predmetnej zmluvy a kúpnu cenu 5.000,- EUR reálne N.. T. G. nikdy nezaplatila. Kúpnu zmluvu zo dňa 18.12.2019, ktorú uzatvorila prostredníctvom splnomocnenca N.. P. L., ako predávajúca, skupujúcou Y. G., ktorej predmetom bol uvedený byt za kúpnu cenu 5.000,- EUR a ktorá bola podpísaná na notárskom úrade Y.. O. V. v X. taktiež uzatvorila bez toho, aby reálne poznala obsah predmetnej zmluvy a od kupujúcej Y. G. nedostala nikdy zaplatenú stanovenú kúpnu cenu. Kúpnu zmluvu zo dňa 20.05.2019 ako aj plnú moc zo dňa 18.12.2019 pre splnomocnenca N.. P. L. na predaj uvedeného bytu podpísala na naliehanie a z donútenia zo strany N.. T. G..“

5. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že zálohom môže byť vec (v tomto prípade hnuteľný a nehnuteľný majetok), právo a iná majetková hodnota. Žalobca navrhol vydať zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti na žalovanej v 1. rade. Dlžník N.. T. G. síce nie je osobou vlastniacou nehnuteľnosti, avšak súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.01.2018 pod spisovou značkou , podľa ktorého „Vo vzťahu k tvrdenej nemožnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia proti tretej osobe odlišnej od dlžníka žalobcu treba uviesť, že nie je vylúčené, aby zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené aj proti takej osobe, proti ktorej budú smerovať majetkové nároky veriteľa ako žalobcu. V prípade žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov (odporovacej žaloby) má veriteľ ako žalobca právo uspokojiť svoju pohľadávku (priamo) z majetku tretej osoby vlastniacej predmetný majetok, ktorý pôvodne patril dlžníkovi veriteľa, t. j. takáto tretia osoba je v postavení dlžníka voči veriteľovi a vo vzťahu k majetku, ktorý nadobudla, resp. vo vzťahu k peňažnej náhrade zodpovedajúcej hodnote daného majetku, ak bol tento už prevedený na ďalšie osoby. Vyplýva to z , podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.“

6. Žalobca navrhol zriadiť záložné právo na základe peňažnej pohľadávky v celkovej výške 347.520,24 eur s príslušenstvom (691.136,74 eur aj s príslušenstvom), ktorú eviduje voči dlžníkovi N.. T. G. na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 05.01.2018 č.k. -264, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.02.2019č.k. -290. Súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti preukázanú aj skutočnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu na základe vyššie uvádzanej zmluvy o postúpení pohľadávok.

7. Existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobca osvedčil tým, že preukázal, že pohľadávka, ktorou disponuje je vymáhaná voči dlžníkovi v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou prostredníctvom súdneho exekútora Mgr. Erika Feketeho. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že podaním súdneho exekútora zo dňa 23.07.2019 doručeného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.03.2020, súdny exekútor oznámil, že v exekučnom konaní pod spisovou značkou 252Ex 318/19 vedenom proti povinnému dlžníkovi N.. T. G. vyšli najavo skutočnosti, že povinný previedol vlastnícke právo k svojmu obchodnému podielu v spoločnosti O. B. s.r.o. a tiež v obchodných spoločnostiach R.., pričom ide o spoločnosti s relatívne veľkými obratmi a spoločnosť Q.. aj vlastniacou viacero nehnuteľností. Súdny exekútor oznámil tieto skutočnosti za účelom zváženia odporovania prevodu obchodného podielu, resp. zváženia trestnoprávnych následkov takéhoto konania. Súdu má v zmysle uvedených skutočností preukázanú aj túto podmienku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd v súvislosti s rozhodovaním o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bral do úvahy aj zásadu proporcionality. Žalované kupovali byt za cenu 5.000,- eur, pričom berúc v danom prípade predovšetkým vysokú hodnotu žalobcovej pohľadávky, je táto požiadavka splnená. Súd má rovnako za preukázanú aj snahu N.. T. G. prevádzať svoj zexekvovateľný majetok, čím by ukracoval svojich veriteľov, keďže zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že dlžník N.. T. G. po tom, čo jeho veriteľovi bola právoplatne súdom priznaná pohľadávka, začal prevádzať svoje podiely v obchodných spoločnostiach na tretie osoby, pričom však naďalej ostal ich štatutárnym zástupcom. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj predložené čestné oznámenie žalovanej v 2. rade.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v danom prípade preukázal opodstatnenosť svojho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovanej v 1. rade, keď bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie, preto súd návrhu na jeho nariadenie vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

9. Keďže vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nejde o vec samú, s ktorou by sa v zmysle spájalo aj rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania, súd o nároku na náhradu trov konania týkajúceho nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nerozhodol a s ich otázkou sa vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie skončí.

10. Proti uzneseniu podala odvolanie žalovaná v 1. rade včas. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie v celom rozsahu zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodil ust. , tým, že neboli splnené procesné podmienky, ust. , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ust. , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Dôvodila, že petit žaloby vo veci samej je neurčitý a zmätočný, nakoľko absentuje pasívna vecná legitimácia žalovanej v 1. rade, z tohto dôvodu je petit žaloby ale aj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vymedzený nesprávne, ako aj samotný výrok napádaného uznesenia v tejto veci.

12. Podľa názoru žalovanej v 1. rade z petitu žaloby ako aj z návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyvodiť konkrétny právny úkon odporovaný žalobcom, nakoľko ten sa ani nestal, pričom je zrejmé, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť. Žalovanej v 1. rade ako kupujúcej vzniklo vlastnícke právo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2019 uzatvorenej medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou, vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice notárkou Y.. O. V., č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, v katastrálnej evidencii Okresného úradu Bardejov- katastrálneho odboru, evidovanou pod č. k. V XXXX/XXXX, zo dňa 09.01.2020. Rovnako žalovanej v 2. rade ako kupujúcej vzniklo vlastnícke právo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2019 uzatvorenej medzi N.. T. G. ako predávajúcim, vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice notárkou Y.. O. V., č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/ XXXX, B. XXXXX/XXXX, v katastrálnej evidencii Okresného úradu X. - katastrálneho odboru, evidovaná pod č. k. V XXXX/XXXX, zo dňa 23.05.2019.

13. K argumentácii žalobcu o tom, že: ,, Právne úkony - kúpna zmluva č. 1 a kúpna zmluva č. 2 neboli zo strany žalovanej v 2. rade T. V. uzatvorené slobodne a vážne, tak ako to stanovuje a vyžaduje ust.

) , uviedla, že vyjadrenie žalovanej v 2. rade zo dňa 03.06.2021 je absurdné. Kúpna zmluva uzatvorená dňa 20.05.2019 medzi N.. T. G. ako predávajúcim a žalovanou v 2. rade ako kupujúcou, bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice vyhotovenou notárkou Y.. O. V., č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX. Rovnako kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.12.2019 medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou, bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice vyhotovenou notárkou Y.. O. V., č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, B. XXXXX/ XXXX. Znenie obsahu právneho úkonu formuluje notár tak, aby zodpovedal vôli účastníkov, právnym predpisom a tiež aby neodporoval dobrým mravom. Pri spisovaní notárskej zápisnice, ktorej obsahom je scudzovací právny úkon, má notár objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú spísaním notárskej zápisnice. Na základe uvedeného, žalovaná v 2. rade bola oboznámená a poučená o obsahu a účinkoch predmetných notárskych zápisníc zo strany notára, ktoré podpísala, či už sama alebo sprostredkovane, takže sa nejedná o neplatné právne úkony. V tomto kontexte vyznieva čestné vyhlásenie žalovanej v 2. rade ako účelovo vykonštruované a lživé s jediným cieľom poškodiť svojho bývalého partnera Ing. G. a vyslovene pomôcť svojmu súčasnému partnerovi, ktorým je v jednej osobe právny zástupca žalobcu, ako aj priamy vlastník cez ďalšiu obchodnú spoločnosť žalobcu.

14. Podľa názoru žalovanej v 1. rade, súd prvej inštancie s ohľadom na zistený skutkový stav, vyvodil z predložených dôkazov nesprávny právny záver a nesprávne právne posúdil predmetnú vec aj s ohľadom na splnenie procesnej podmienky pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 1. rade v predmetnom spore.

15. Žalovaná v 1. rade namietala aj odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 19 až 23 tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splnenie zásady proporcionality v súvislosti s nesprávnym určením hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať splnenie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

16. V odôvodnení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie nevysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že práve žalobca osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj obavu, že prípadný výkon exekúcie bude ohrozený, zároveň aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keďže mieru osvedčenia neposudzoval v kontexte zisťovania naliehavosti konkrétnej situácie, t.j. neskúmal, či žalobca ne/osvedčil naliehavosť situácie, ktorá si vyžaduje okamžitú úpravu vzťahu medzi stranami sporu, a ani neskúmal, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným spôsobom, v celom kontexte odôvodneného skutkového stavu.

17. K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalobca. Poukázal na oneskorenosť podania odvolania žalovanej v 1. rade. Uviedol, že žalovaná v 1. rade podala dňa 28.07.2021 odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a to prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Patrik Holinga s.r.o. (ďalej len „PZ žalovaného v 1. rade), na základe splnomocnenia zo dňa 28.07.2021. Splnomocnenie na zastupovanie pre PZ žalovanej v 1. rade bolo podané elektronicky, avšak bez zaručenej elektronickej konverzie v zmysle o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o e-Governmente) a zároveň elektronicky dokument splnomocnenia na zastupovanie pre PZ žalovanej v 1. rade neobsahuje elektronicky podpis žalovanej v 1. rade. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby v zmysle ust. odvolanie žalovanej v 1. rade odmietol ako oneskorene podané a aby súčasne priznal žalobcovi voči žalovanej v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný spolu so žalobou vo veci samej. Petit žaloby je presne špecifikovaný a to ako z hľadiska slovného vyjadrenia tak aj po právnej stránke a ani v teoretickej rovine teda nemôže nastať situácia, aby bol petit žaloby nevykonateľný. K argumentácii žalovanej v 1. rade o absencii pasívnej vecnej legitimácii žalovanej v 1. rade uviedol, že žalovaná v 1. rade je zapísaná v katastrálnej evidencii ako vlastníčka predmetu sporu (nehnuteľností-bytu), tak je otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 1. rade daná a právne a vecne nespochybniteľná. V predmetnej veci je nutné poukázať na podstatnú vec a to, že v tomto prípade (pozn. z dôvodu analógie) je otočené dôkazné bremeno a to v neprospech žalovanej v 1. rade, nakoľko žalovaná v 1. rade je blízkou osobou (matkou) dlžníka N. T. G..

19. Žalovaná v 1. rade vôbec nespochybňuje, že žalobca má prejudikovanú pohľadávku voči dlžníkovi N.. T. G., s ktorým žalovaná v 1. rade uskutočnila neúčinné, resp. neplatné právne úkony a že táto prejudikovaná pohľadávka prevyšuje 700.000,- eur mimo trov prebiehajúceho exekučného konania. Ani všetok majetok, ktorí dlžník N.. T. G. previedol na tretie s ním spriaznené osoby, ktorých vyslovenia odporovateľnosti, resp. neplatnosti prevodov majetku sa žalovaný domáha v tomto konaní a ďalších konaniach prebiehajúcich na Okresnom súdu Bardejov a Prešov, tak speňaženie tohto majetku nebude ani zďaleka postačovať na úhradu prejudikovanej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi N.. T. G.. V tejto veci poukazuje na vyjadrenie Mgr. Fekete - súdneho exekútora, že dlžník N.. T. G. aktuálne už nevlastní žiaden majetok a teda prejudikovaná pohľadávka žalobcu je aktuálne uspokojená v rozsahu 0,- eur. (viď. dôkaz v súdnom spise). Vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky je bez akých pochybnosti zrejme, že nedošlo nad prípustnú mieru k zásahu do práv žalovanej v 1. rade a tým pádom táto argumentácia žalovanej v 1. rade neobstojí.

20. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmysle ust. ) napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne a súčasne, aby priznal žalobcovi voči žalovanej v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné.

22. Podľa ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Podľa ustanovenia zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

24. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

25. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26. Podľa ustanovenia , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

27. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , )

28. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. )

29. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (I.) musia mať predovšetkým zákonný podklad ( ), (II.) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle ( a a 3 ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. aj Ústavný súd SR.

30. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

31. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

32. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.

33. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v prospech žalobcu, je pohľadávka žalobcu, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. prostredníctvom súdneho exekútora. Súdny exekútor podaním zo dňa 23.07.2019 doručil právnemu zástupcovi žalobcu oznámenie, že v exekučnom konaní pod sp.zn. 252Ex 318/19 vedenom proti povinnému N.. G. T. vyšli najavo skutočnosti, že povinný previedol vlastnícke právo k svojmu obchodnému podielu v spoločnosti O. B. s.r.o. a tiež v obchodných spoločnostiach G..M, s.r.o. a ecoways, s.r.o., pričom ide o spoločnosti s relatívne veľkými obratmi a spoločnosť eco ways, s.r.o. vlastniacou aj viacero nehnuteľností (č.l. 44).

34. Z podaného návrhu vyplýva, že právnemu predchodcovi žalobcu bola priznaná peňažná pohľadávka v celkovej výške 347.520,24 eur s príslušenstvom (691.136,74 eur aj s príslušenstvom) voči dlžníkovi N.. T. G. na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 05.01.2018 č.k. -264, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.02.2019 č.k. -290. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bardejov dňa 3.4.2019 sp.zn. -264 previedol dlžník, N.. T. G. kúpnou zmluvou formou Notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX Nz XXXXX/XXXX B. XXXXX/XXXX zo dňa 20.5.2019 vyhotovenou notárkou Y.. O. V., vyššie označené nehnuteľnosti na žalovanú v 2. rade a žalovaná v 2. rade kúpnou zmluvou spísanou formou Notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX B B. XXXXX/ XXXX zo dňa 19.12.2019 vyhotovenou notárkou Y.. O. V., previedla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania na žalovanú v 1. rade, ktorá je blízkou osobou dlžníka. Dlžník týmito úkonmi previedol svoj

zexekvovateľný majetok, čím dochádza k ukracovaniu jeho veriteľov a teda žalobca osvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia bude zmarená.

35. Podľa ust. , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa odseku 4, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

36. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 21, v tom, že nie je vylúčené, aby zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené aj proti takej osobe, proti ktorej budú smerovať majetkové nároky veriteľa ako žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu je pasívna vecná legitimácia žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade daná.

37. K odvolacej námietke žalovanej v 1. rade o porušení princípu proporcionality odvolací súd uvádza, že žalobca osvedčil peňažnú pohľadávku vo výške 343 616,50 eur (s trovami exekúcie 691 136,74 eur). V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebola preukázaná trhová hodnota predmetnej nehnuteľnosti, ale vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky je podľa názoru odvolacieho súdu zásada proporcionality zachovaná.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca osvedčil existenciu reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená a žalovaná v 1. rade toto tvrdenie v podanom odvolaní proti nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia ničím právne významným nevyvrátila.

39. S námietkami, ktoré uviedla žalovaná v 1. rade v podanom odvolaní a smerujú ku konaniu vo veci samej sa vysporiada súd I. inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

40. Za tohto stavu aj s prihliadnutím na predloženú dokumentáciu žalobcu ako aj argumentáciu žalovanej sa javí požiadavka žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako oprávnená, preto odvolací súd uvedené rozhodnutie považuje za vecne správne a v súlade s ho potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).